ശ്രീമദ്വാല്മീകീയ രാമായണേ അയോധ്യാകാണ്ഡമ് ।
അഥ ത്രിംശസ്സര്ഗഃ ।
സാന്ത്വ്യമാനാ തു രാമേണ മൈഥിലീ ജനകാത്മജാ ।
വനവാസനിമിത്തായ ഭര്താരമിദമബ്രവീത് ॥ 1 ॥
സാ തമുത്തമസംവിഗ്നാ സീതാ വിപുലവക്ഷസമ് ।
പ്രണയാച്ചാഭിമാനാച്ച പരിചിക്ഷേപ രാഘവമ് ॥ 2 ॥
കിം ത്വാഽമന്യത വൈദേഹഃ പിതാ മേ മിഥിലാധിപഃ ।
രാമ ജാമാതരം പ്രാപ്യ സ്ത്രിയം പുരുഷവിഗ്രഹമ് ॥ 3 ॥
അനൃതം ബത ലോകോഽയമജ്ഞാനാദ്യദി വക്ഷ്യതി ।
തേജോ നാസ്തി പരം രാമേ തപതീവ ദിവാകരേ ॥ 4 ॥
കിം ഹി കൃത്വാ വിഷണ്ണസ്ത്വം കുതോ വാ ഭയമസ്തി തേ ।
യത്പരിത്യക്തുകാമസ്ത്വം മാമനന്യപരായണാമ് ॥ 5 ॥
ദ്യുമത്സേനസുതം വീര സത്യവന്തമനുവ്രതാമ് ।
സാവിത്രീമിവ മാം വിദ്ധി ത്വമാത്മവശവര്തിനീമ് ॥ 6 ॥
ന ത്വഹം മനസാഽപ്യന്യം ദ്രഷ്ടാഽസ്മി ത്വദൃതേഽനഘ ।
ത്വയാ രാഘവ ഗച്ഛേയം യഥാഽന്യാ കുലപാംസിനീ ॥ 7 ॥
സ്വയം തു ഭാര്യാം കൌമാരീം ചിരമധ്യുഷിതാം സതീമ് ।
ശൈലൂഷ ഇവ മാം രാമ പരേഭ്യോ ദാതുമിച്ഛസി ॥ 8 ॥
യസ്യ പഥ്യം ച രാമാഽത്ഥ യസ്യ ചാര്ഥേഽവരുധ്യസേ ।
ത്വം തസ്യ ഭവ വശ്യശ്ച വിധേയശ്ച സദാഽനഘ ॥ 9 ॥
സ മാമനാദായ വനം ന ത്വം പ്രസ്ഥാതുമര്ഹസി ।
തപോ വാ യദി വാഽരണ്യം സ്വര്ഗോ വാ സ്യാത്സഹ മേ ത്വയാ ॥ 10 ॥
ന ച മേ ഭവിതാ തത്ര കശ്ചിത്പഥി പരിശ്രമഃ ।
പൃഷ്ഠതസ്തവ ഗച്ഛന്ത്യാ വിഹാരശയനേഷ്വിവ ॥ 11 ॥
കുശകാശശരേഷീകാ യേ ച കണ്ടകിനോ ദ്രുമാഃ ।
തൂലാജിനസമസ്പര്ശാ മാര്ഗേ മമ സഹ ത്വയാ ॥ 12 ॥
മഹാവാതസമുദ്ധൂതം യന്മാമപകരിഷ്യതി ।
രജോ രമണ തന്മന്യേ പരാര്ഥ്യമിവ ചന്ദനമ് ॥ 13 ॥
ശാദ്വലേഷു യഥാ ശിശ്യേ വനാന്തേ വനഗോചര ।
കുഥാസ്തരണതല്പേഷു കിം സ്യാത്സുഖതരം തതഃ ॥ 14 ॥
പത്രം മൂലം ഫലം യത്ത്വമല്പം വാ യദി വാ ബഹു ।
ദാസ്യസി സ്വയമാഹൃത്യ തന്മേഽമൃതരസോപമമ് ॥ 15 ॥
ന മാതുര്ന പിതുസ്തത്ര സ്മരിഷ്യാമി ന വേശ്മനഃ ।
ആര്തവാന്യുപഭുഞ്ജാനാ പുഷ്പാണി ച ഫലാനി ച ॥ 16 ॥
ന ച തത്ര തതഃ കിഞ്ചിദ്ദ്രഷ്ടുമര്ഹസി വിപ്രിയമ് ।
മത്കൃതേ ന ച തേ ശോകോ ന ഭവിഷ്യാമി ദുര്ഭരാ ॥ 17 ॥
യ സ്ത്വയാ സഹ സ സ്വര്ഗോ നിരയോ യസ്ത്വയാ വിനാ ।
ഇതി ജാനന്പരാം പ്രീതിം ഗച്ഛ രാമ മയാ സഹ ॥ 18 ॥
അഥ മാമേവമവ്യഗ്രാം വനം നൈവ നയിഷ്യതി ।
വിഷമദ്യൈവ പാസ്യാമി മാ വിശം ദ്വിഷതാം ഗമമ് ॥ 19 ॥
പശ്ചാദപി ഹി ദുഃഖേന മമ നൈവാസ്തി ജീവിതമ് ।
ഉജ്ഝിതായാസ്ത്വയാ നാഥ തദൈവ മരണം വരമ് ॥ 20 ॥
ഇമം ഹി സഹിതും ശോകം മുഹൂര്തമപി നോത്സഹേ ।
കിം പുനര്ദശവര്ഷാണി ത്രീണി ചൈകം ച ദുഃഖിതാ ॥ 21 ॥
ഇതി സാ ശോകസന്തപ്താ വിലപ്യ കരുണം ബഹു ।
ചുക്രോശ പതിമായസ്താ ഭൃശമാലിങ്ഗ്യ സസ്വരമ് ॥ 22 ॥
സാ വിദ്ധാ ബഹുഭിര്വാക്യൈര്ദിഗ്ധൈരിവ ഗജാങ്ഗനാ ।
ചിരസന്നിയതം ബാഷ്പം മുമോചാഗ്നിമിവാരണിഃ ॥ 23 ॥
തസ്യാ സ്ഫടികസങ്കാശം വാരി സന്താപസമ്ഭവമ് ।
നേത്രാഭ്യാം പരിസുസ്രാവ പങ്കജാഭ്യാമിവോദകമ് ॥ 24 ॥
തച്ചൈവാമലചന്ദ്രാഭം മുഖമായതലോചനമ് ।
പര്യശുഷ്യത ബാഷ്പേണ ജലോദ്ധൃതമിവാമ്ബുജമ് ॥ 25 ॥
താം പരിഷ്വജ്യ ബാഹുഭ്യാം വിസഞ്ജ്ഞാമിവ ദുഃഖിതാമ് ।
ഉവാച വചനം രാമഃ പരിവിശ്വാസയംസ്തദാ ॥ 26 ॥
ന ദേവി തവ ദുഃഖേന സ്വര്ഗമപ്യഭിരോചയേ ।
ന ഹി മേഽസ്തി ഭയം കിഞ്ചിത്സ്വയമ്ഭോരിവ സര്വതഃ ॥ 27 ॥
തവ സര്വമഭിപ്രായമവിജ്ഞായ ശുഭാനനേ ।
വാസം ന രോചയേഽരണ്യേ ശക്തിമാനപി രക്ഷണേ ॥ 28 ॥
യത്സൃഷ്ടാഽസി മയാ സാര്ധം വനവാസായ മൈഥിലി ।
ന വിഹാതും മയാ ശക്യാ കീര്തിരാത്മവതാ യഥാ ॥ 29 ॥
ധര്മസ്തു ഗജനാസോരു സദ്ഭിരാചരിതഃ പുരാ ।
തം ചാഹമനുവര്തേഽദ്യ യഥാ സൂര്യം സുവര്ചലാ ॥ 30 ॥
ന ഖല്വഹം ന ഗച്ഛേയം വനം ജനകനന്ദിനി ।
വചനം തന്നയതി മാം പിതു സ്സത്യോപബൃംഹിതമ് ॥ 31 ॥
ഏഷ ധര്മസ്തു സുശ്രോണി പിതുര്മാതുശ്ച വശ്യതാ ।
അതശ്ച തം വ്യതിക്രമ്യ നാഹം ജീവിതുമുത്സഹേ ॥ 32 ॥
അസ്വാധീനം കഥം ദൈവം പ്രകാരൈരഭിരാധ്യതേ ।
സ്വാധീനം സമതിക്രമ്യ മാതരം പിതരം ഗുരുമ് ॥ 33 ॥
യത്ത്രയം തത്ത്രയോ ലോകാഃ പവിത്രം തത്സമം ഭുവി ।
നാന്യദസ്തി ശുഭാപാങ്ഗേ തേനേദമഭിരാധ്യതേ ॥ 34 ॥
ന സത്യം ദാനമാനൌ വാ ന യജ്ഞാശ്ചാപ്തദക്ഷിണാഃ ।
തഥാ ബലകരാ സ്സീതേ യഥാ സേവാ പിതുര്ഹിതാ ॥ 35 ॥
സ്വര്ഗോ ധനം വാ ധാന്യം വാ വിദ്യാഃ പുത്രാസ്സുഖാനി ച ।
ഗുരുവൃത്ത്യനുരോധേന ന കിഞ്ചിദപി ദുര്ലഭമ് ॥ 36 ॥
ദേവഗന്ധര്വഗോലോകാന്ബ്രഹ്മലോകാം സ്തഥാഽപരാന് ।
പ്രാപ്നുവന്തി മഹാത്മാനോ മാതാപിതൃപരായണാഃ ॥ 37 ॥
സ മാം പിതാ യഥാ ശാസ്തി സത്യധര്മപഥേ സ്ഥിതഃ ।
തഥാ വര്തിതുമിച്ഛാമി സ ഹി ധര്മസ്സനാതനഃ ॥ 38 ॥
മമ സന്നാ മതിസ്സീതേ ത്വാം നേതും ദണ്ഡകാവനമ് ।
വസിഷ്യാമീതി സാ ത്വം മാമനുയാതും സുനിശ്ചിതാ ॥ 39 ॥
സാ ഹി സൃഷ്ടാഽനവദ്യാങ്ഗി വനായ മദിരേക്ഷണേ ।
അനുഗച്ഛസ്വ മാം ഭീരു സഹധര്മചരീ ഭവ ॥ 40 ॥
സര്വഥാ സദൃശം സീതേ മമ സ്വസ്യ കുലസ്യ ച ।
വ്യവസായമനുക്രാന്താ കാന്തേ ത്വമതിശോഭനമ് ॥ 41 ॥
ആരഭസ്വ ശുഭശ്രോണി വനവാസക്ഷമാഃ ക്രിയാഃ ।
നേദാനീം ത്വദൃതേ സീതേ സ്വര്ഗോഽപി മമ രോചതേ ॥ 42 ॥
ബ്രാഹ്മണേഭ്യശ്ച രത്നാനി ഭിക്ഷുകേഭ്യശ്ച ഭോജനമ് ।
ദേഹി ചാശംസമാനേഭ്യ സ്സന്ത്വരസ്വ ച മാ ചിരമ് ॥ 43 ॥
ഭൂഷണാനി മഹാര്ഹാണി വരവസ്ത്രാണി യാനി ച ।
രമണീയാശ്ച യേ കേചിത്ക്രീഡാര്ഥാശ്ചാപ്യുപസ്കരാഃ ॥ 44 ॥
ശയനീയാനി യാനാനി മമ ചാന്യാനി യാനി ച ।
ദേഹി സ്വഭൃത്യവര്ഗസ്യ ബ്രാഹ്മണാനാമനന്തരമ് ॥ 45 ॥
അനുകൂലം തു സാ ഭര്തുര്ജ്ഞാത്വാ ഗമനമാത്മനഃ ।
ക്ഷിപ്രം പ്രമുദിതാ ദേവീ ദാതുമേവോപചക്രമേ ॥ 46 ॥
തതഃ പ്രഹൃഷ്ടാ പ്രതിപൂര്ണമാനസാ യശശ്വിനീ ഭര്തുരവേക്ഷ്യ ഭാഷിതമ് ।
ധനാനി രത്നാനി ച ദാതുമങ്ഗനാ പ്രചക്രമേ ധര്മഭൃതാം മനസ്സ്വിനീ ॥ 47 ॥
ഇത്യാര്ഷേ ശ്രീമദ്രാമായണേ വാല്മീകീയ ആദികാവ്യേ അയോധ്യാകാണ്ഡേ ത്രിംശസ്സര്ഗഃ ॥
Roman (IAST) Transliteration
śrīmadvālmīkīya rāmāyaṇe ayodhyākāṇḍam |
atha triṃśassargaḥ |
sāntvyamānā tu rāmeṇa maithilī janakātmajā |
vanavāsanimittāya bhartāramidamabravīt || 1 ||
sā tamuttamasaṃvignā sītā vipulavakṣasam |
praṇayāccābhimānācca paricikṣepa rāghavam || 2 ||
kiṃ tvā'manyata vaidehaḥ pitā me mithilādhipaḥ |
rāma jāmātaraṃ prāpya striyaṃ puruṣavigraham || 3 ||
anṛtaṃ bata loko'yamajñānādyadi vakṣyati |
tejo nāsti paraṃ rāme tapatīva divākare || 4 ||
kiṃ hi kṛtvā viṣaṇṇastvaṃ kuto vā bhayamasti te |
yatparityaktukāmastvaṃ māmananyaparāyaṇām || 5 ||
dyumatsenasutaṃ vīra satyavantamanuvratām |
sāvitrīmiva māṃ viddhi tvamātmavaśavartinīm || 6 ||
na tvahaṃ manasā'pyanyaṃ draṣṭā'smi tvadṛte'nagha |
tvayā rāghava gaccheyaṃ yathā'nyā kulapāṃsinī || 7 ||
svayaṃ tu bhāryāṃ kaumārīṃ ciramadhyuṣitāṃ satīm |
śailūṣa iva māṃ rāma parebhyo dātumicchasi || 8 ||
yasya pathyaṃ ca rāmā'ttha yasya cārthe'varudhyase |
tvaṃ tasya bhava vaśyaśca vidheyaśca sadā'nagha || 9 ||
sa māmanādāya vanaṃ na tvaṃ prasthātumarhasi |
tapo vā yadi vā'raṇyaṃ svargo vā syātsaha me tvayā || 10 ||
na ca me bhavitā tatra kaścitpathi pariśramaḥ |
pṛṣṭhatastava gacchantyā vihāraśayaneṣviva || 11 ||
kuśakāśaśareṣīkā ye ca kaṇṭakino drumāḥ |
tūlājinasamasparśā mārge mama saha tvayā || 12 ||
mahāvātasamuddhūtaṃ yanmāmapakariṣyati |
rajo ramaṇa tanmanye parārthyamiva candanam || 13 ||
śādvaleṣu yathā śiśye vanānte vanagocara |
kuthāstaraṇatalpeṣu kiṃ syātsukhataraṃ tataḥ || 14 ||
patraṃ mūlaṃ phalaṃ yattvamalpaṃ vā yadi vā bahu |
dāsyasi svayamāhṛtya tanme'mṛtarasopamam || 15 ||
na māturna pitustatra smariṣyāmi na veśmanaḥ |
ārtavānyupabhuñjānā puṣpāṇi ca phalāni ca || 16 ||
na ca tatra tataḥ kiñciddraṣṭumarhasi vipriyam |
matkṛte na ca te śoko na bhaviṣyāmi durbharā || 17 ||
ya stvayā saha sa svargo nirayo yastvayā vinā |
iti jānanparāṃ prītiṃ gaccha rāma mayā saha || 18 ||
atha māmevamavyagrāṃ vanaṃ naiva nayiṣyati |
viṣamadyaiva pāsyāmi mā viśaṃ dviṣatāṃ gamam || 19 ||
paścādapi hi duḥkhena mama naivāsti jīvitam |
ujjhitāyāstvayā nātha tadaiva maraṇaṃ varam || 20 ||
imaṃ hi sahituṃ śokaṃ muhūrtamapi notsahe |
kiṃ punardaśavarṣāṇi trīṇi caikaṃ ca duḥkhitā || 21 ||
iti sā śokasantaptā vilapya karuṇaṃ bahu |
cukrośa patimāyastā bhṛśamāliṅgya sasvaram || 22 ||
sā viddhā bahubhirvākyairdigdhairiva gajāṅganā |
cirasanniyataṃ bāṣpaṃ mumocāgnimivāraṇiḥ || 23 ||
tasyā sphaṭikasaṅkāśaṃ vāri santāpasambhavam |
netrābhyāṃ parisusrāva paṅkajābhyāmivodakam || 24 ||
taccaivāmalacandrābhaṃ mukhamāyatalocanam |
paryaśuṣyata bāṣpeṇa jaloddhṛtamivāmbujam || 25 ||
tāṃ pariṣvajya bāhubhyāṃ visañjñāmiva duḥkhitām |
uvāca vacanaṃ rāmaḥ pariviśvāsayaṃstadā || 26 ||
na devi tava duḥkhena svargamapyabhirocaye |
na hi me'sti bhayaṃ kiñcitsvayambhoriva sarvataḥ || 27 ||
tava sarvamabhiprāyamavijñāya śubhānane |
vāsaṃ na rocaye'raṇye śaktimānapi rakṣaṇe || 28 ||
yatsṛṣṭā'si mayā sārdhaṃ vanavāsāya maithili |
na vihātuṃ mayā śakyā kīrtirātmavatā yathā || 29 ||
dharmastu gajanāsoru sadbhirācaritaḥ purā |
taṃ cāhamanuvarte'dya yathā sūryaṃ suvarcalā || 30 ||
na khalvahaṃ na gaccheyaṃ vanaṃ janakanandini |
vacanaṃ tannayati māṃ pitu ssatyopabṛṃhitam || 31 ||
eṣa dharmastu suśroṇi piturmātuśca vaśyatā |
ataśca taṃ vyatikramya nāhaṃ jīvitumutsahe || 32 ||
asvādhīnaṃ kathaṃ daivaṃ prakārairabhirādhyate |
svādhīnaṃ samatikramya mātaraṃ pitaraṃ gurum || 33 ||
yattrayaṃ tattrayo lokāḥ pavitraṃ tatsamaṃ bhuvi |
nānyadasti śubhāpāṅge tenedamabhirādhyate || 34 ||
na satyaṃ dānamānau vā na yajñāścāptadakṣiṇāḥ |
tathā balakarā ssīte yathā sevā piturhitā || 35 ||
svargo dhanaṃ vā dhānyaṃ vā vidyāḥ putrāssukhāni ca |
guruvṛttyanurodhena na kiñcidapi durlabham || 36 ||
devagandharvagolokānbrahmalokāṃ stathā'parān |
prāpnuvanti mahātmāno mātāpitṛparāyaṇāḥ || 37 ||
sa māṃ pitā yathā śāsti satyadharmapathe sthitaḥ |
tathā vartitumicchāmi sa hi dharmassanātanaḥ || 38 ||
mama sannā matissīte tvāṃ netuṃ daṇḍakāvanam |
vasiṣyāmīti sā tvaṃ māmanuyātuṃ suniścitā || 39 ||
sā hi sṛṣṭā'navadyāṅgi vanāya madirekṣaṇe |
anugacchasva māṃ bhīru sahadharmacarī bhava || 40 ||
sarvathā sadṛśaṃ sīte mama svasya kulasya ca |
vyavasāyamanukrāntā kānte tvamatiśobhanam || 41 ||
ārabhasva śubhaśroṇi vanavāsakṣamāḥ kriyāḥ |
nedānīṃ tvadṛte sīte svargo'pi mama rocate || 42 ||
brāhmaṇebhyaśca ratnāni bhikṣukebhyaśca bhojanam |
dehi cāśaṃsamānebhya ssantvarasva ca mā ciram || 43 ||
bhūṣaṇāni mahārhāṇi varavastrāṇi yāni ca |
ramaṇīyāśca ye kecitkrīḍārthāścāpyupaskarāḥ || 44 ||
śayanīyāni yānāni mama cānyāni yāni ca |
dehi svabhṛtyavargasya brāhmaṇānāmanantaram || 45 ||
anukūlaṃ tu sā bharturjñātvā gamanamātmanaḥ |
kṣipraṃ pramuditā devī dātumevopacakrame || 46 ||
tataḥ prahṛṣṭā pratipūrṇamānasā yaśaśvinī bharturavekṣya bhāṣitam |
dhanāni ratnāni ca dātumaṅganā pracakrame dharmabhṛtāṃ manassvinī || 47 ||
ityārṣe śrīmadrāmāyaṇe vālmīkīya ādikāvye ayodhyākāṇḍe triṃśassargaḥ ||
Sanskrit — Devanagari (original)
श्रीमद्वाल्मीकीय रामायणे अयोध्याकाण्डम् ।
अथ त्रिंशस्सर्गः ।
सान्त्व्यमाना तु रामेण मैथिली जनकात्मजा ।
वनवासनिमित्ताय भर्तारमिदमब्रवीत् ॥ 1 ॥
सा तमुत्तमसंविग्ना सीता विपुलवक्षसम् ।
प्रणयाच्चाभिमानाच्च परिचिक्षेप राघवम् ॥ 2 ॥
किं त्वाऽमन्यत वैदेहः पिता मे मिथिलाधिपः ।
राम जामातरं प्राप्य स्त्रियं पुरुषविग्रहम् ॥ 3 ॥
अनृतं बत लोकोऽयमज्ञानाद्यदि वक्ष्यति ।
तेजो नास्ति परं रामे तपतीव दिवाकरे ॥ 4 ॥
किं हि कृत्वा विषण्णस्त्वं कुतो वा भयमस्ति ते ।
यत्परित्यक्तुकामस्त्वं मामनन्यपरायणाम् ॥ 5 ॥
द्युमत्सेनसुतं वीर सत्यवन्तमनुव्रताम् ।
सावित्रीमिव मां विद्धि त्वमात्मवशवर्तिनीम् ॥ 6 ॥
न त्वहं मनसाऽप्यन्यं द्रष्टाऽस्मि त्वदृतेऽनघ ।
त्वया राघव गच्छेयं यथाऽन्या कुलपांसिनी ॥ 7 ॥
स्वयं तु भार्यां कौमारीं चिरमध्युषितां सतीम् ।
शैलूष इव मां राम परेभ्यो दातुमिच्छसि ॥ 8 ॥
यस्य पथ्यं च रामाऽत्थ यस्य चार्थेऽवरुध्यसे ।
त्वं तस्य भव वश्यश्च विधेयश्च सदाऽनघ ॥ 9 ॥
स मामनादाय वनं न त्वं प्रस्थातुमर्हसि ।
तपो वा यदि वाऽरण्यं स्वर्गो वा स्यात्सह मे त्वया ॥ 10 ॥
न च मे भविता तत्र कश्चित्पथि परिश्रमः ।
पृष्ठतस्तव गच्छन्त्या विहारशयनेष्विव ॥ 11 ॥
कुशकाशशरेषीका ये च कण्टकिनो द्रुमाः ।
तूलाजिनसमस्पर्शा मार्गे मम सह त्वया ॥ 12 ॥
महावातसमुद्धूतं यन्मामपकरिष्यति ।
रजो रमण तन्मन्ये परार्थ्यमिव चन्दनम् ॥ 13 ॥
शाद्वलेषु यथा शिश्ये वनान्ते वनगोचर ।
कुथास्तरणतल्पेषु किं स्यात्सुखतरं ततः ॥ 14 ॥
पत्रं मूलं फलं यत्त्वमल्पं वा यदि वा बहु ।
दास्यसि स्वयमाहृत्य तन्मेऽमृतरसोपमम् ॥ 15 ॥
न मातुर्न पितुस्तत्र स्मरिष्यामि न वेश्मनः ।
आर्तवान्युपभुञ्जाना पुष्पाणि च फलानि च ॥ 16 ॥
न च तत्र ततः किञ्चिद्द्रष्टुमर्हसि विप्रियम् ।
मत्कृते न च ते शोको न भविष्यामि दुर्भरा ॥ 17 ॥
य स्त्वया सह स स्वर्गो निरयो यस्त्वया विना ।
इति जानन्परां प्रीतिं गच्छ राम मया सह ॥ 18 ॥
अथ मामेवमव्यग्रां वनं नैव नयिष्यति ।
विषमद्यैव पास्यामि मा विशं द्विषतां गमम् ॥ 19 ॥
पश्चादपि हि दुःखेन मम नैवास्ति जीवितम् ।
उज्झितायास्त्वया नाथ तदैव मरणं वरम् ॥ 20 ॥
इमं हि सहितुं शोकं मुहूर्तमपि नोत्सहे ।
किं पुनर्दशवर्षाणि त्रीणि चैकं च दुःखिता ॥ 21 ॥
इति सा शोकसन्तप्ता विलप्य करुणं बहु ।
चुक्रोश पतिमायस्ता भृशमालिङ्ग्य सस्वरम् ॥ 22 ॥
सा विद्धा बहुभिर्वाक्यैर्दिग्धैरिव गजाङ्गना ।
चिरसन्नियतं बाष्पं मुमोचाग्निमिवारणिः ॥ 23 ॥
तस्या स्फटिकसङ्काशं वारि सन्तापसम्भवम् ।
नेत्राभ्यां परिसुस्राव पङ्कजाभ्यामिवोदकम् ॥ 24 ॥
तच्चैवामलचन्द्राभं मुखमायतलोचनम् ।
पर्यशुष्यत बाष्पेण जलोद्धृतमिवाम्बुजम् ॥ 25 ॥
तां परिष्वज्य बाहुभ्यां विसञ्ज्ञामिव दुःखिताम् ।
उवाच वचनं रामः परिविश्वासयंस्तदा ॥ 26 ॥
न देवि तव दुःखेन स्वर्गमप्यभिरोचये ।
न हि मेऽस्ति भयं किञ्चित्स्वयम्भोरिव सर्वतः ॥ 27 ॥
तव सर्वमभिप्रायमविज्ञाय शुभानने ।
वासं न रोचयेऽरण्ये शक्तिमानपि रक्षणे ॥ 28 ॥
यत्सृष्टाऽसि मया सार्धं वनवासाय मैथिलि ।
न विहातुं मया शक्या कीर्तिरात्मवता यथा ॥ 29 ॥
धर्मस्तु गजनासोरु सद्भिराचरितः पुरा ।
तं चाहमनुवर्तेऽद्य यथा सूर्यं सुवर्चला ॥ 30 ॥
न खल्वहं न गच्छेयं वनं जनकनन्दिनि ।
वचनं तन्नयति मां पितु स्सत्योपबृंहितम् ॥ 31 ॥
एष धर्मस्तु सुश्रोणि पितुर्मातुश्च वश्यता ।
अतश्च तं व्यतिक्रम्य नाहं जीवितुमुत्सहे ॥ 32 ॥
अस्वाधीनं कथं दैवं प्रकारैरभिराध्यते ।
स्वाधीनं समतिक्रम्य मातरं पितरं गुरुम् ॥ 33 ॥
यत्त्रयं तत्त्रयो लोकाः पवित्रं तत्समं भुवि ।
नान्यदस्ति शुभापाङ्गे तेनेदमभिराध्यते ॥ 34 ॥
न सत्यं दानमानौ वा न यज्ञाश्चाप्तदक्षिणाः ।
तथा बलकरा स्सीते यथा सेवा पितुर्हिता ॥ 35 ॥
स्वर्गो धनं वा धान्यं वा विद्याः पुत्रास्सुखानि च ।
गुरुवृत्त्यनुरोधेन न किञ्चिदपि दुर्लभम् ॥ 36 ॥
देवगन्धर्वगोलोकान्ब्रह्मलोकां स्तथाऽपरान् ।
प्राप्नुवन्ति महात्मानो मातापितृपरायणाः ॥ 37 ॥
स मां पिता यथा शास्ति सत्यधर्मपथे स्थितः ।
तथा वर्तितुमिच्छामि स हि धर्मस्सनातनः ॥ 38 ॥
मम सन्ना मतिस्सीते त्वां नेतुं दण्डकावनम् ।
वसिष्यामीति सा त्वं मामनुयातुं सुनिश्चिता ॥ 39 ॥
सा हि सृष्टाऽनवद्याङ्गि वनाय मदिरेक्षणे ।
अनुगच्छस्व मां भीरु सहधर्मचरी भव ॥ 40 ॥
सर्वथा सदृशं सीते मम स्वस्य कुलस्य च ।
व्यवसायमनुक्रान्ता कान्ते त्वमतिशोभनम् ॥ 41 ॥
आरभस्व शुभश्रोणि वनवासक्षमाः क्रियाः ।
नेदानीं त्वदृते सीते स्वर्गोऽपि मम रोचते ॥ 42 ॥
ब्राह्मणेभ्यश्च रत्नानि भिक्षुकेभ्यश्च भोजनम् ।
देहि चाशंसमानेभ्य स्सन्त्वरस्व च मा चिरम् ॥ 43 ॥
भूषणानि महार्हाणि वरवस्त्राणि यानि च ।
रमणीयाश्च ये केचित्क्रीडार्थाश्चाप्युपस्कराः ॥ 44 ॥
शयनीयानि यानानि मम चान्यानि यानि च ।
देहि स्वभृत्यवर्गस्य ब्राह्मणानामनन्तरम् ॥ 45 ॥
अनुकूलं तु सा भर्तुर्ज्ञात्वा गमनमात्मनः ।
क्षिप्रं प्रमुदिता देवी दातुमेवोपचक्रमे ॥ 46 ॥
ततः प्रहृष्टा प्रतिपूर्णमानसा यशश्विनी भर्तुरवेक्ष्य भाषितम् ।
धनानि रत्नानि च दातुमङ्गना प्रचक्रमे धर्मभृतां मनस्स्विनी ॥ 47 ॥
इत्यार्षे श्रीमद्रामायणे वाल्मीकीय आदिकाव्ये अयोध्याकाण्डे त्रिंशस्सर्गः ॥
śrīmadvālmīkīya rāmāyaṇe ayodhyākāṇḍam |
atha triṃśassargaḥ |
sāntvyamānā tu rāmeṇa maithilī janakātmajā |
vanavāsanimittāya bhartāramidamabravīt || 1 ||
sā tamuttamasaṃvignā sītā vipulavakṣasam |
praṇayāccābhimānācca paricikṣepa rāghavam || 2 ||
kiṃ tvā'manyata vaidehaḥ pitā me mithilādhipaḥ |
rāma jāmātaraṃ prāpya striyaṃ puruṣavigraham || 3 ||
anṛtaṃ bata loko'yamajñānādyadi vakṣyati |
tejo nāsti paraṃ rāme tapatīva divākare || 4 ||
kiṃ hi kṛtvā viṣaṇṇastvaṃ kuto vā bhayamasti te |
yatparityaktukāmastvaṃ māmananyaparāyaṇām || 5 ||
dyumatsenasutaṃ vīra satyavantamanuvratām |
sāvitrīmiva māṃ viddhi tvamātmavaśavartinīm || 6 ||
na tvahaṃ manasā'pyanyaṃ draṣṭā'smi tvadṛte'nagha |
tvayā rāghava gaccheyaṃ yathā'nyā kulapāṃsinī || 7 ||
svayaṃ tu bhāryāṃ kaumārīṃ ciramadhyuṣitāṃ satīm |
śailūṣa iva māṃ rāma parebhyo dātumicchasi || 8 ||
yasya pathyaṃ ca rāmā'ttha yasya cārthe'varudhyase |
tvaṃ tasya bhava vaśyaśca vidheyaśca sadā'nagha || 9 ||
sa māmanādāya vanaṃ na tvaṃ prasthātumarhasi |
tapo vā yadi vā'raṇyaṃ svargo vā syātsaha me tvayā || 10 ||
na ca me bhavitā tatra kaścitpathi pariśramaḥ |
pṛṣṭhatastava gacchantyā vihāraśayaneṣviva || 11 ||
kuśakāśaśareṣīkā ye ca kaṇṭakino drumāḥ |
tūlājinasamasparśā mārge mama saha tvayā || 12 ||
mahāvātasamuddhūtaṃ yanmāmapakariṣyati |
rajo ramaṇa tanmanye parārthyamiva candanam || 13 ||
śādvaleṣu yathā śiśye vanānte vanagocara |
kuthāstaraṇatalpeṣu kiṃ syātsukhataraṃ tataḥ || 14 ||
patraṃ mūlaṃ phalaṃ yattvamalpaṃ vā yadi vā bahu |
dāsyasi svayamāhṛtya tanme'mṛtarasopamam || 15 ||
na māturna pitustatra smariṣyāmi na veśmanaḥ |
ārtavānyupabhuñjānā puṣpāṇi ca phalāni ca || 16 ||
na ca tatra tataḥ kiñciddraṣṭumarhasi vipriyam |
matkṛte na ca te śoko na bhaviṣyāmi durbharā || 17 ||
ya stvayā saha sa svargo nirayo yastvayā vinā |
iti jānanparāṃ prītiṃ gaccha rāma mayā saha || 18 ||
atha māmevamavyagrāṃ vanaṃ naiva nayiṣyati |
viṣamadyaiva pāsyāmi mā viśaṃ dviṣatāṃ gamam || 19 ||
paścādapi hi duḥkhena mama naivāsti jīvitam |
ujjhitāyāstvayā nātha tadaiva maraṇaṃ varam || 20 ||
imaṃ hi sahituṃ śokaṃ muhūrtamapi notsahe |
kiṃ punardaśavarṣāṇi trīṇi caikaṃ ca duḥkhitā || 21 ||
iti sā śokasantaptā vilapya karuṇaṃ bahu |
cukrośa patimāyastā bhṛśamāliṅgya sasvaram || 22 ||
sā viddhā bahubhirvākyairdigdhairiva gajāṅganā |
cirasanniyataṃ bāṣpaṃ mumocāgnimivāraṇiḥ || 23 ||
tasyā sphaṭikasaṅkāśaṃ vāri santāpasambhavam |
netrābhyāṃ parisusrāva paṅkajābhyāmivodakam || 24 ||
taccaivāmalacandrābhaṃ mukhamāyatalocanam |
paryaśuṣyata bāṣpeṇa jaloddhṛtamivāmbujam || 25 ||
tāṃ pariṣvajya bāhubhyāṃ visañjñāmiva duḥkhitām |
uvāca vacanaṃ rāmaḥ pariviśvāsayaṃstadā || 26 ||
na devi tava duḥkhena svargamapyabhirocaye |
na hi me'sti bhayaṃ kiñcitsvayambhoriva sarvataḥ || 27 ||
tava sarvamabhiprāyamavijñāya śubhānane |
vāsaṃ na rocaye'raṇye śaktimānapi rakṣaṇe || 28 ||
yatsṛṣṭā'si mayā sārdhaṃ vanavāsāya maithili |
na vihātuṃ mayā śakyā kīrtirātmavatā yathā || 29 ||
dharmastu gajanāsoru sadbhirācaritaḥ purā |
taṃ cāhamanuvarte'dya yathā sūryaṃ suvarcalā || 30 ||
na khalvahaṃ na gaccheyaṃ vanaṃ janakanandini |
vacanaṃ tannayati māṃ pitu ssatyopabṛṃhitam || 31 ||
eṣa dharmastu suśroṇi piturmātuśca vaśyatā |
ataśca taṃ vyatikramya nāhaṃ jīvitumutsahe || 32 ||
asvādhīnaṃ kathaṃ daivaṃ prakārairabhirādhyate |
svādhīnaṃ samatikramya mātaraṃ pitaraṃ gurum || 33 ||
yattrayaṃ tattrayo lokāḥ pavitraṃ tatsamaṃ bhuvi |
nānyadasti śubhāpāṅge tenedamabhirādhyate || 34 ||
na satyaṃ dānamānau vā na yajñāścāptadakṣiṇāḥ |
tathā balakarā ssīte yathā sevā piturhitā || 35 ||
svargo dhanaṃ vā dhānyaṃ vā vidyāḥ putrāssukhāni ca |
guruvṛttyanurodhena na kiñcidapi durlabham || 36 ||
devagandharvagolokānbrahmalokāṃ stathā'parān |
prāpnuvanti mahātmāno mātāpitṛparāyaṇāḥ || 37 ||
sa māṃ pitā yathā śāsti satyadharmapathe sthitaḥ |
tathā vartitumicchāmi sa hi dharmassanātanaḥ || 38 ||
mama sannā matissīte tvāṃ netuṃ daṇḍakāvanam |
vasiṣyāmīti sā tvaṃ māmanuyātuṃ suniścitā || 39 ||
sā hi sṛṣṭā'navadyāṅgi vanāya madirekṣaṇe |
anugacchasva māṃ bhīru sahadharmacarī bhava || 40 ||
sarvathā sadṛśaṃ sīte mama svasya kulasya ca |
vyavasāyamanukrāntā kānte tvamatiśobhanam || 41 ||
ārabhasva śubhaśroṇi vanavāsakṣamāḥ kriyāḥ |
nedānīṃ tvadṛte sīte svargo'pi mama rocate || 42 ||
brāhmaṇebhyaśca ratnāni bhikṣukebhyaśca bhojanam |
dehi cāśaṃsamānebhya ssantvarasva ca mā ciram || 43 ||
bhūṣaṇāni mahārhāṇi varavastrāṇi yāni ca |
ramaṇīyāśca ye kecitkrīḍārthāścāpyupaskarāḥ || 44 ||
śayanīyāni yānāni mama cānyāni yāni ca |
dehi svabhṛtyavargasya brāhmaṇānāmanantaram || 45 ||
anukūlaṃ tu sā bharturjñātvā gamanamātmanaḥ |
kṣipraṃ pramuditā devī dātumevopacakrame || 46 ||
tataḥ prahṛṣṭā pratipūrṇamānasā yaśaśvinī bharturavekṣya bhāṣitam |
dhanāni ratnāni ca dātumaṅganā pracakrame dharmabhṛtāṃ manassvinī || 47 ||
ityārṣe śrīmadrāmāyaṇe vālmīkīya ādikāvye ayodhyākāṇḍe triṃśassargaḥ ||
🕉️ This is the original Sanskrit rendered in Malayalam script.
Pronunciation is identical to the Sanskrit Devanagari version.