ଶ୍ରୀମଦ୍ଵାଲ୍ମୀକୀଯ ରାମାଯଣେ ଅଯୋଧ୍ଯାକାଣ୍ଡମ୍ ।
ଅଥ ତ୍ରିଂଶସ୍ସର୍ଗଃ ।
ସାନ୍ତ୍ଵ୍ଯମାନା ତୁ ରାମେଣ ମୈଥିଲୀ ଜନକାତ୍ମଜା ।
ଵନଵାସନିମିତ୍ତାଯ ଭର୍ତାରମିଦମବ୍ରଵୀତ୍ ॥ 1 ॥
ସା ତମୁତ୍ତମସଂଵିଗ୍ନା ସୀତା ଵିପୁଲଵକ୍ଷସମ୍ ।
ପ୍ରଣଯାଚ୍ଚାଭିମାନାଚ୍ଚ ପରିଚିକ୍ଷେପ ରାଘଵମ୍ ॥ 2 ॥
କିଂ ତ୍ଵାଽମନ୍ଯତ ଵୈଦେହଃ ପିତା ମେ ମିଥିଲାଧିପଃ ।
ରାମ ଜାମାତରଂ ପ୍ରାପ୍ଯ ସ୍ତ୍ରିଯଂ ପୁରୁଷଵିଗ୍ରହମ୍ ॥ 3 ॥
ଅନୃତଂ ବତ ଲୋକୋଽଯମଜ୍ଞାନାଦ୍ଯଦି ଵକ୍ଷ୍ଯତି ।
ତେଜୋ ନାସ୍ତି ପରଂ ରାମେ ତପତୀଵ ଦିଵାକରେ ॥ 4 ॥
କିଂ ହି କୃତ୍ଵା ଵିଷଣ୍ଣସ୍ତ୍ଵଂ କୁତୋ ଵା ଭଯମସ୍ତି ତେ ।
ଯତ୍ପରିତ୍ଯକ୍ତୁକାମସ୍ତ୍ଵଂ ମାମନନ୍ଯପରାଯଣାମ୍ ॥ 5 ॥
ଦ୍ଯୁମତ୍ସେନସୁତଂ ଵୀର ସତ୍ଯଵନ୍ତମନୁଵ୍ରତାମ୍ ।
ସାଵିତ୍ରୀମିଵ ମାଂ ଵିଦ୍ଧି ତ୍ଵମାତ୍ମଵଶଵର୍ତିନୀମ୍ ॥ 6 ॥
ନ ତ୍ଵହଂ ମନସାଽପ୍ଯନ୍ଯଂ ଦ୍ରଷ୍ଟାଽସ୍ମି ତ୍ଵଦୃତେଽନଘ ।
ତ୍ଵଯା ରାଘଵ ଗଚ୍ଛେଯଂ ଯଥାଽନ୍ଯା କୁଲପାଂସିନୀ ॥ 7 ॥
ସ୍ଵଯଂ ତୁ ଭାର୍ଯାଂ କୌମାରୀଂ ଚିରମଧ୍ଯୁଷିତାଂ ସତୀମ୍ ।
ଶୈଲୂଷ ଇଵ ମାଂ ରାମ ପରେଭ୍ଯୋ ଦାତୁମିଚ୍ଛସି ॥ 8 ॥
ଯସ୍ଯ ପଥ୍ଯଂ ଚ ରାମାଽତ୍ଥ ଯସ୍ଯ ଚାର୍ଥେଽଵରୁଧ୍ଯସେ ।
ତ୍ଵଂ ତସ୍ଯ ଭଵ ଵଶ୍ଯଶ୍ଚ ଵିଧେଯଶ୍ଚ ସଦାଽନଘ ॥ 9 ॥
ସ ମାମନାଦାଯ ଵନଂ ନ ତ୍ଵଂ ପ୍ରସ୍ଥାତୁମର୍ହସି ।
ତପୋ ଵା ଯଦି ଵାଽରଣ୍ଯଂ ସ୍ଵର୍ଗୋ ଵା ସ୍ଯାତ୍ସହ ମେ ତ୍ଵଯା ॥ 10 ॥
ନ ଚ ମେ ଭଵିତା ତତ୍ର କଶ୍ଚିତ୍ପଥି ପରିଶ୍ରମଃ ।
ପୃଷ୍ଠତସ୍ତଵ ଗଚ୍ଛନ୍ତ୍ଯା ଵିହାରଶଯନେଷ୍ଵିଵ ॥ 11 ॥
କୁଶକାଶଶରେଷୀକା ଯେ ଚ କଣ୍ଟକିନୋ ଦ୍ରୁମାଃ ।
ତୂଲାଜିନସମସ୍ପର୍ଶା ମାର୍ଗେ ମମ ସହ ତ୍ଵଯା ॥ 12 ॥
ମହାଵାତସମୁଦ୍ଧୂତଂ ଯନ୍ମାମପକରିଷ୍ଯତି ।
ରଜୋ ରମଣ ତନ୍ମନ୍ଯେ ପରାର୍ଥ୍ଯମିଵ ଚନ୍ଦନମ୍ ॥ 13 ॥
ଶାଦ୍ଵଲେଷୁ ଯଥା ଶିଶ୍ଯେ ଵନାନ୍ତେ ଵନଗୋଚର ।
କୁଥାସ୍ତରଣତଲ୍ପେଷୁ କିଂ ସ୍ଯାତ୍ସୁଖତରଂ ତତଃ ॥ 14 ॥
ପତ୍ରଂ ମୂଲଂ ଫଲଂ ଯତ୍ତ୍ଵମଲ୍ପଂ ଵା ଯଦି ଵା ବହୁ ।
ଦାସ୍ଯସି ସ୍ଵଯମାହୃତ୍ଯ ତନ୍ମେଽମୃତରସୋପମମ୍ ॥ 15 ॥
ନ ମାତୁର୍ନ ପିତୁସ୍ତତ୍ର ସ୍ମରିଷ୍ଯାମି ନ ଵେଶ୍ମନଃ ।
ଆର୍ତଵାନ୍ଯୁପଭୁଞ୍ଜାନା ପୁଷ୍ପାଣି ଚ ଫଲାନି ଚ ॥ 16 ॥
ନ ଚ ତତ୍ର ତତଃ କିଞ୍ଚିଦ୍ଦ୍ରଷ୍ଟୁମର୍ହସି ଵିପ୍ରିଯମ୍ ।
ମତ୍କୃତେ ନ ଚ ତେ ଶୋକୋ ନ ଭଵିଷ୍ଯାମି ଦୁର୍ଭରା ॥ 17 ॥
ଯ ସ୍ତ୍ଵଯା ସହ ସ ସ୍ଵର୍ଗୋ ନିରଯୋ ଯସ୍ତ୍ଵଯା ଵିନା ।
ଇତି ଜାନନ୍ପରାଂ ପ୍ରୀତିଂ ଗଚ୍ଛ ରାମ ମଯା ସହ ॥ 18 ॥
ଅଥ ମାମେଵମଵ୍ଯଗ୍ରାଂ ଵନଂ ନୈଵ ନଯିଷ୍ଯତି ।
ଵିଷମଦ୍ଯୈଵ ପାସ୍ଯାମି ମା ଵିଶଂ ଦ୍ଵିଷତାଂ ଗମମ୍ ॥ 19 ॥
ପଶ୍ଚାଦପି ହି ଦୁଃଖେନ ମମ ନୈଵାସ୍ତି ଜୀଵିତମ୍ ।
ଉଜ୍ଝିତାଯାସ୍ତ୍ଵଯା ନାଥ ତଦୈଵ ମରଣଂ ଵରମ୍ ॥ 20 ॥
ଇମଂ ହି ସହିତୁଂ ଶୋକଂ ମୁହୂର୍ତମପି ନୋତ୍ସହେ ।
କିଂ ପୁନର୍ଦଶଵର୍ଷାଣି ତ୍ରୀଣି ଚୈକଂ ଚ ଦୁଃଖିତା ॥ 21 ॥
ଇତି ସା ଶୋକସନ୍ତପ୍ତା ଵିଲପ୍ଯ କରୁଣଂ ବହୁ ।
ଚୁକ୍ରୋଶ ପତିମାଯସ୍ତା ଭୃଶମାଲିଙ୍ଗ୍ଯ ସସ୍ଵରମ୍ ॥ 22 ॥
ସା ଵିଦ୍ଧା ବହୁଭିର୍ଵାକ୍ଯୈର୍ଦିଗ୍ଧୈରିଵ ଗଜାଙ୍ଗନା ।
ଚିରସନ୍ନିଯତଂ ବାଷ୍ପଂ ମୁମୋଚାଗ୍ନିମିଵାରଣିଃ ॥ 23 ॥
ତସ୍ଯା ସ୍ଫଟିକସଙ୍କାଶଂ ଵାରି ସନ୍ତାପସମ୍ଭଵମ୍ ।
ନେତ୍ରାଭ୍ଯାଂ ପରିସୁସ୍ରାଵ ପଙ୍କଜାଭ୍ଯାମିଵୋଦକମ୍ ॥ 24 ॥
ତଚ୍ଚୈଵାମଲଚନ୍ଦ୍ରାଭଂ ମୁଖମାଯତଲୋଚନମ୍ ।
ପର୍ଯଶୁଷ୍ଯତ ବାଷ୍ପେଣ ଜଲୋଦ୍ଧୃତମିଵାମ୍ବୁଜମ୍ ॥ 25 ॥
ତାଂ ପରିଷ୍ଵଜ୍ଯ ବାହୁଭ୍ଯାଂ ଵିସଞ୍ଜ୍ଞାମିଵ ଦୁଃଖିତାମ୍ ।
ଉଵାଚ ଵଚନଂ ରାମଃ ପରିଵିଶ୍ଵାସଯଂସ୍ତଦା ॥ 26 ॥
ନ ଦେଵି ତଵ ଦୁଃଖେନ ସ୍ଵର୍ଗମପ୍ଯଭିରୋଚଯେ ।
ନ ହି ମେଽସ୍ତି ଭଯଂ କିଞ୍ଚିତ୍ସ୍ଵଯମ୍ଭୋରିଵ ସର୍ଵତଃ ॥ 27 ॥
ତଵ ସର୍ଵମଭିପ୍ରାଯମଵିଜ୍ଞାଯ ଶୁଭାନନେ ।
ଵାସଂ ନ ରୋଚଯେଽରଣ୍ଯେ ଶକ୍ତିମାନପି ରକ୍ଷଣେ ॥ 28 ॥
ଯତ୍ସୃଷ୍ଟାଽସି ମଯା ସାର୍ଧଂ ଵନଵାସାଯ ମୈଥିଲି ।
ନ ଵିହାତୁଂ ମଯା ଶକ୍ଯା କୀର୍ତିରାତ୍ମଵତା ଯଥା ॥ 29 ॥
ଧର୍ମସ୍ତୁ ଗଜନାସୋରୁ ସଦ୍ଭିରାଚରିତଃ ପୁରା ।
ତଂ ଚାହମନୁଵର୍ତେଽଦ୍ଯ ଯଥା ସୂର୍ଯଂ ସୁଵର୍ଚଲା ॥ 30 ॥
ନ ଖଲ୍ଵହଂ ନ ଗଚ୍ଛେଯଂ ଵନଂ ଜନକନନ୍ଦିନି ।
ଵଚନଂ ତନ୍ନଯତି ମାଂ ପିତୁ ସ୍ସତ୍ଯୋପବୃଂହିତମ୍ ॥ 31 ॥
ଏଷ ଧର୍ମସ୍ତୁ ସୁଶ୍ରୋଣି ପିତୁର୍ମାତୁଶ୍ଚ ଵଶ୍ଯତା ।
ଅତଶ୍ଚ ତଂ ଵ୍ଯତିକ୍ରମ୍ଯ ନାହଂ ଜୀଵିତୁମୁତ୍ସହେ ॥ 32 ॥
ଅସ୍ଵାଧୀନଂ କଥଂ ଦୈଵଂ ପ୍ରକାରୈରଭିରାଧ୍ଯତେ ।
ସ୍ଵାଧୀନଂ ସମତିକ୍ରମ୍ଯ ମାତରଂ ପିତରଂ ଗୁରୁମ୍ ॥ 33 ॥
ଯତ୍ତ୍ରଯଂ ତତ୍ତ୍ରଯୋ ଲୋକାଃ ପଵିତ୍ରଂ ତତ୍ସମଂ ଭୁଵି ।
ନାନ୍ଯଦସ୍ତି ଶୁଭାପାଙ୍ଗେ ତେନେଦମଭିରାଧ୍ଯତେ ॥ 34 ॥
ନ ସତ୍ଯଂ ଦାନମାନୌ ଵା ନ ଯଜ୍ଞାଶ୍ଚାପ୍ତଦକ୍ଷିଣାଃ ।
ତଥା ବଲକରା ସ୍ସୀତେ ଯଥା ସେଵା ପିତୁର୍ହିତା ॥ 35 ॥
ସ୍ଵର୍ଗୋ ଧନଂ ଵା ଧାନ୍ଯଂ ଵା ଵିଦ୍ଯାଃ ପୁତ୍ରାସ୍ସୁଖାନି ଚ ।
ଗୁରୁଵୃତ୍ତ୍ଯନୁରୋଧେନ ନ କିଞ୍ଚିଦପି ଦୁର୍ଲଭମ୍ ॥ 36 ॥
ଦେଵଗନ୍ଧର୍ଵଗୋଲୋକାନ୍ବ୍ରହ୍ମଲୋକାଂ ସ୍ତଥାଽପରାନ୍ ।
ପ୍ରାପ୍ନୁଵନ୍ତି ମହାତ୍ମାନୋ ମାତାପିତୃପରାଯଣାଃ ॥ 37 ॥
ସ ମାଂ ପିତା ଯଥା ଶାସ୍ତି ସତ୍ଯଧର୍ମପଥେ ସ୍ଥିତଃ ।
ତଥା ଵର୍ତିତୁମିଚ୍ଛାମି ସ ହି ଧର୍ମସ୍ସନାତନଃ ॥ 38 ॥
ମମ ସନ୍ନା ମତିସ୍ସୀତେ ତ୍ଵାଂ ନେତୁଂ ଦଣ୍ଡକାଵନମ୍ ।
ଵସିଷ୍ଯାମୀତି ସା ତ୍ଵଂ ମାମନୁଯାତୁଂ ସୁନିଶ୍ଚିତା ॥ 39 ॥
ସା ହି ସୃଷ୍ଟାଽନଵଦ୍ଯାଙ୍ଗି ଵନାଯ ମଦିରେକ୍ଷଣେ ।
ଅନୁଗଚ୍ଛସ୍ଵ ମାଂ ଭୀରୁ ସହଧର୍ମଚରୀ ଭଵ ॥ 40 ॥
ସର୍ଵଥା ସଦୃଶଂ ସୀତେ ମମ ସ୍ଵସ୍ଯ କୁଲସ୍ଯ ଚ ।
ଵ୍ଯଵସାଯମନୁକ୍ରାନ୍ତା କାନ୍ତେ ତ୍ଵମତିଶୋଭନମ୍ ॥ 41 ॥
ଆରଭସ୍ଵ ଶୁଭଶ୍ରୋଣି ଵନଵାସକ୍ଷମାଃ କ୍ରିଯାଃ ।
ନେଦାନୀଂ ତ୍ଵଦୃତେ ସୀତେ ସ୍ଵର୍ଗୋଽପି ମମ ରୋଚତେ ॥ 42 ॥
ବ୍ରାହ୍ମଣେଭ୍ଯଶ୍ଚ ରତ୍ନାନି ଭିକ୍ଷୁକେଭ୍ଯଶ୍ଚ ଭୋଜନମ୍ ।
ଦେହି ଚାଶଂସମାନେଭ୍ଯ ସ୍ସନ୍ତ୍ଵରସ୍ଵ ଚ ମା ଚିରମ୍ ॥ 43 ॥
ଭୂଷଣାନି ମହାର୍ହାଣି ଵରଵସ୍ତ୍ରାଣି ଯାନି ଚ ।
ରମଣୀଯାଶ୍ଚ ଯେ କେଚିତ୍କ୍ରୀଡାର୍ଥାଶ୍ଚାପ୍ଯୁପସ୍କରାଃ ॥ 44 ॥
ଶଯନୀଯାନି ଯାନାନି ମମ ଚାନ୍ଯାନି ଯାନି ଚ ।
ଦେହି ସ୍ଵଭୃତ୍ଯଵର୍ଗସ୍ଯ ବ୍ରାହ୍ମଣାନାମନନ୍ତରମ୍ ॥ 45 ॥
ଅନୁକୂଲଂ ତୁ ସା ଭର୍ତୁର୍ଜ୍ଞାତ୍ଵା ଗମନମାତ୍ମନଃ ।
କ୍ଷିପ୍ରଂ ପ୍ରମୁଦିତା ଦେଵୀ ଦାତୁମେଵୋପଚକ୍ରମେ ॥ 46 ॥
ତତଃ ପ୍ରହୃଷ୍ଟା ପ୍ରତିପୂର୍ଣମାନସା ଯଶଶ୍ଵିନୀ ଭର୍ତୁରଵେକ୍ଷ୍ଯ ଭାଷିତମ୍ ।
ଧନାନି ରତ୍ନାନି ଚ ଦାତୁମଙ୍ଗନା ପ୍ରଚକ୍ରମେ ଧର୍ମଭୃତାଂ ମନସ୍ସ୍ଵିନୀ ॥ 47 ॥
ଇତ୍ଯାର୍ଷେ ଶ୍ରୀମଦ୍ରାମାଯଣେ ଵାଲ୍ମୀକୀଯ ଆଦିକାଵ୍ଯେ ଅଯୋଧ୍ଯାକାଣ୍ଡେ ତ୍ରିଂଶସ୍ସର୍ଗଃ ॥
Roman (IAST) Transliteration
śrīmadvālmīkīya rāmāyaṇe ayodhyākāṇḍam |
atha triṃśassargaḥ |
sāntvyamānā tu rāmeṇa maithilī janakātmajā |
vanavāsanimittāya bhartāramidamabravīt || 1 ||
sā tamuttamasaṃvignā sītā vipulavakṣasam |
praṇayāccābhimānācca paricikṣepa rāghavam || 2 ||
kiṃ tvā'manyata vaidehaḥ pitā me mithilādhipaḥ |
rāma jāmātaraṃ prāpya striyaṃ puruṣavigraham || 3 ||
anṛtaṃ bata loko'yamajñānādyadi vakṣyati |
tejo nāsti paraṃ rāme tapatīva divākare || 4 ||
kiṃ hi kṛtvā viṣaṇṇastvaṃ kuto vā bhayamasti te |
yatparityaktukāmastvaṃ māmananyaparāyaṇām || 5 ||
dyumatsenasutaṃ vīra satyavantamanuvratām |
sāvitrīmiva māṃ viddhi tvamātmavaśavartinīm || 6 ||
na tvahaṃ manasā'pyanyaṃ draṣṭā'smi tvadṛte'nagha |
tvayā rāghava gaccheyaṃ yathā'nyā kulapāṃsinī || 7 ||
svayaṃ tu bhāryāṃ kaumārīṃ ciramadhyuṣitāṃ satīm |
śailūṣa iva māṃ rāma parebhyo dātumicchasi || 8 ||
yasya pathyaṃ ca rāmā'ttha yasya cārthe'varudhyase |
tvaṃ tasya bhava vaśyaśca vidheyaśca sadā'nagha || 9 ||
sa māmanādāya vanaṃ na tvaṃ prasthātumarhasi |
tapo vā yadi vā'raṇyaṃ svargo vā syātsaha me tvayā || 10 ||
na ca me bhavitā tatra kaścitpathi pariśramaḥ |
pṛṣṭhatastava gacchantyā vihāraśayaneṣviva || 11 ||
kuśakāśaśareṣīkā ye ca kaṇṭakino drumāḥ |
tūlājinasamasparśā mārge mama saha tvayā || 12 ||
mahāvātasamuddhūtaṃ yanmāmapakariṣyati |
rajo ramaṇa tanmanye parārthyamiva candanam || 13 ||
śādvaleṣu yathā śiśye vanānte vanagocara |
kuthāstaraṇatalpeṣu kiṃ syātsukhataraṃ tataḥ || 14 ||
patraṃ mūlaṃ phalaṃ yattvamalpaṃ vā yadi vā bahu |
dāsyasi svayamāhṛtya tanme'mṛtarasopamam || 15 ||
na māturna pitustatra smariṣyāmi na veśmanaḥ |
ārtavānyupabhuñjānā puṣpāṇi ca phalāni ca || 16 ||
na ca tatra tataḥ kiñciddraṣṭumarhasi vipriyam |
matkṛte na ca te śoko na bhaviṣyāmi durbharā || 17 ||
ya stvayā saha sa svargo nirayo yastvayā vinā |
iti jānanparāṃ prītiṃ gaccha rāma mayā saha || 18 ||
atha māmevamavyagrāṃ vanaṃ naiva nayiṣyati |
viṣamadyaiva pāsyāmi mā viśaṃ dviṣatāṃ gamam || 19 ||
paścādapi hi duḥkhena mama naivāsti jīvitam |
ujjhitāyāstvayā nātha tadaiva maraṇaṃ varam || 20 ||
imaṃ hi sahituṃ śokaṃ muhūrtamapi notsahe |
kiṃ punardaśavarṣāṇi trīṇi caikaṃ ca duḥkhitā || 21 ||
iti sā śokasantaptā vilapya karuṇaṃ bahu |
cukrośa patimāyastā bhṛśamāliṅgya sasvaram || 22 ||
sā viddhā bahubhirvākyairdigdhairiva gajāṅganā |
cirasanniyataṃ bāṣpaṃ mumocāgnimivāraṇiḥ || 23 ||
tasyā sphaṭikasaṅkāśaṃ vāri santāpasambhavam |
netrābhyāṃ parisusrāva paṅkajābhyāmivodakam || 24 ||
taccaivāmalacandrābhaṃ mukhamāyatalocanam |
paryaśuṣyata bāṣpeṇa jaloddhṛtamivāmbujam || 25 ||
tāṃ pariṣvajya bāhubhyāṃ visañjñāmiva duḥkhitām |
uvāca vacanaṃ rāmaḥ pariviśvāsayaṃstadā || 26 ||
na devi tava duḥkhena svargamapyabhirocaye |
na hi me'sti bhayaṃ kiñcitsvayambhoriva sarvataḥ || 27 ||
tava sarvamabhiprāyamavijñāya śubhānane |
vāsaṃ na rocaye'raṇye śaktimānapi rakṣaṇe || 28 ||
yatsṛṣṭā'si mayā sārdhaṃ vanavāsāya maithili |
na vihātuṃ mayā śakyā kīrtirātmavatā yathā || 29 ||
dharmastu gajanāsoru sadbhirācaritaḥ purā |
taṃ cāhamanuvarte'dya yathā sūryaṃ suvarcalā || 30 ||
na khalvahaṃ na gaccheyaṃ vanaṃ janakanandini |
vacanaṃ tannayati māṃ pitu ssatyopabṛṃhitam || 31 ||
eṣa dharmastu suśroṇi piturmātuśca vaśyatā |
ataśca taṃ vyatikramya nāhaṃ jīvitumutsahe || 32 ||
asvādhīnaṃ kathaṃ daivaṃ prakārairabhirādhyate |
svādhīnaṃ samatikramya mātaraṃ pitaraṃ gurum || 33 ||
yattrayaṃ tattrayo lokāḥ pavitraṃ tatsamaṃ bhuvi |
nānyadasti śubhāpāṅge tenedamabhirādhyate || 34 ||
na satyaṃ dānamānau vā na yajñāścāptadakṣiṇāḥ |
tathā balakarā ssīte yathā sevā piturhitā || 35 ||
svargo dhanaṃ vā dhānyaṃ vā vidyāḥ putrāssukhāni ca |
guruvṛttyanurodhena na kiñcidapi durlabham || 36 ||
devagandharvagolokānbrahmalokāṃ stathā'parān |
prāpnuvanti mahātmāno mātāpitṛparāyaṇāḥ || 37 ||
sa māṃ pitā yathā śāsti satyadharmapathe sthitaḥ |
tathā vartitumicchāmi sa hi dharmassanātanaḥ || 38 ||
mama sannā matissīte tvāṃ netuṃ daṇḍakāvanam |
vasiṣyāmīti sā tvaṃ māmanuyātuṃ suniścitā || 39 ||
sā hi sṛṣṭā'navadyāṅgi vanāya madirekṣaṇe |
anugacchasva māṃ bhīru sahadharmacarī bhava || 40 ||
sarvathā sadṛśaṃ sīte mama svasya kulasya ca |
vyavasāyamanukrāntā kānte tvamatiśobhanam || 41 ||
ārabhasva śubhaśroṇi vanavāsakṣamāḥ kriyāḥ |
nedānīṃ tvadṛte sīte svargo'pi mama rocate || 42 ||
brāhmaṇebhyaśca ratnāni bhikṣukebhyaśca bhojanam |
dehi cāśaṃsamānebhya ssantvarasva ca mā ciram || 43 ||
bhūṣaṇāni mahārhāṇi varavastrāṇi yāni ca |
ramaṇīyāśca ye kecitkrīḍārthāścāpyupaskarāḥ || 44 ||
śayanīyāni yānāni mama cānyāni yāni ca |
dehi svabhṛtyavargasya brāhmaṇānāmanantaram || 45 ||
anukūlaṃ tu sā bharturjñātvā gamanamātmanaḥ |
kṣipraṃ pramuditā devī dātumevopacakrame || 46 ||
tataḥ prahṛṣṭā pratipūrṇamānasā yaśaśvinī bharturavekṣya bhāṣitam |
dhanāni ratnāni ca dātumaṅganā pracakrame dharmabhṛtāṃ manassvinī || 47 ||
ityārṣe śrīmadrāmāyaṇe vālmīkīya ādikāvye ayodhyākāṇḍe triṃśassargaḥ ||
Sanskrit — Devanagari (original)
श्रीमद्वाल्मीकीय रामायणे अयोध्याकाण्डम् ।
अथ त्रिंशस्सर्गः ।
सान्त्व्यमाना तु रामेण मैथिली जनकात्मजा ।
वनवासनिमित्ताय भर्तारमिदमब्रवीत् ॥ 1 ॥
सा तमुत्तमसंविग्ना सीता विपुलवक्षसम् ।
प्रणयाच्चाभिमानाच्च परिचिक्षेप राघवम् ॥ 2 ॥
किं त्वाऽमन्यत वैदेहः पिता मे मिथिलाधिपः ।
राम जामातरं प्राप्य स्त्रियं पुरुषविग्रहम् ॥ 3 ॥
अनृतं बत लोकोऽयमज्ञानाद्यदि वक्ष्यति ।
तेजो नास्ति परं रामे तपतीव दिवाकरे ॥ 4 ॥
किं हि कृत्वा विषण्णस्त्वं कुतो वा भयमस्ति ते ।
यत्परित्यक्तुकामस्त्वं मामनन्यपरायणाम् ॥ 5 ॥
द्युमत्सेनसुतं वीर सत्यवन्तमनुव्रताम् ।
सावित्रीमिव मां विद्धि त्वमात्मवशवर्तिनीम् ॥ 6 ॥
न त्वहं मनसाऽप्यन्यं द्रष्टाऽस्मि त्वदृतेऽनघ ।
त्वया राघव गच्छेयं यथाऽन्या कुलपांसिनी ॥ 7 ॥
स्वयं तु भार्यां कौमारीं चिरमध्युषितां सतीम् ।
शैलूष इव मां राम परेभ्यो दातुमिच्छसि ॥ 8 ॥
यस्य पथ्यं च रामाऽत्थ यस्य चार्थेऽवरुध्यसे ।
त्वं तस्य भव वश्यश्च विधेयश्च सदाऽनघ ॥ 9 ॥
स मामनादाय वनं न त्वं प्रस्थातुमर्हसि ।
तपो वा यदि वाऽरण्यं स्वर्गो वा स्यात्सह मे त्वया ॥ 10 ॥
न च मे भविता तत्र कश्चित्पथि परिश्रमः ।
पृष्ठतस्तव गच्छन्त्या विहारशयनेष्विव ॥ 11 ॥
कुशकाशशरेषीका ये च कण्टकिनो द्रुमाः ।
तूलाजिनसमस्पर्शा मार्गे मम सह त्वया ॥ 12 ॥
महावातसमुद्धूतं यन्मामपकरिष्यति ।
रजो रमण तन्मन्ये परार्थ्यमिव चन्दनम् ॥ 13 ॥
शाद्वलेषु यथा शिश्ये वनान्ते वनगोचर ।
कुथास्तरणतल्पेषु किं स्यात्सुखतरं ततः ॥ 14 ॥
पत्रं मूलं फलं यत्त्वमल्पं वा यदि वा बहु ।
दास्यसि स्वयमाहृत्य तन्मेऽमृतरसोपमम् ॥ 15 ॥
न मातुर्न पितुस्तत्र स्मरिष्यामि न वेश्मनः ।
आर्तवान्युपभुञ्जाना पुष्पाणि च फलानि च ॥ 16 ॥
न च तत्र ततः किञ्चिद्द्रष्टुमर्हसि विप्रियम् ।
मत्कृते न च ते शोको न भविष्यामि दुर्भरा ॥ 17 ॥
य स्त्वया सह स स्वर्गो निरयो यस्त्वया विना ।
इति जानन्परां प्रीतिं गच्छ राम मया सह ॥ 18 ॥
अथ मामेवमव्यग्रां वनं नैव नयिष्यति ।
विषमद्यैव पास्यामि मा विशं द्विषतां गमम् ॥ 19 ॥
पश्चादपि हि दुःखेन मम नैवास्ति जीवितम् ।
उज्झितायास्त्वया नाथ तदैव मरणं वरम् ॥ 20 ॥
इमं हि सहितुं शोकं मुहूर्तमपि नोत्सहे ।
किं पुनर्दशवर्षाणि त्रीणि चैकं च दुःखिता ॥ 21 ॥
इति सा शोकसन्तप्ता विलप्य करुणं बहु ।
चुक्रोश पतिमायस्ता भृशमालिङ्ग्य सस्वरम् ॥ 22 ॥
सा विद्धा बहुभिर्वाक्यैर्दिग्धैरिव गजाङ्गना ।
चिरसन्नियतं बाष्पं मुमोचाग्निमिवारणिः ॥ 23 ॥
तस्या स्फटिकसङ्काशं वारि सन्तापसम्भवम् ।
नेत्राभ्यां परिसुस्राव पङ्कजाभ्यामिवोदकम् ॥ 24 ॥
तच्चैवामलचन्द्राभं मुखमायतलोचनम् ।
पर्यशुष्यत बाष्पेण जलोद्धृतमिवाम्बुजम् ॥ 25 ॥
तां परिष्वज्य बाहुभ्यां विसञ्ज्ञामिव दुःखिताम् ।
उवाच वचनं रामः परिविश्वासयंस्तदा ॥ 26 ॥
न देवि तव दुःखेन स्वर्गमप्यभिरोचये ।
न हि मेऽस्ति भयं किञ्चित्स्वयम्भोरिव सर्वतः ॥ 27 ॥
तव सर्वमभिप्रायमविज्ञाय शुभानने ।
वासं न रोचयेऽरण्ये शक्तिमानपि रक्षणे ॥ 28 ॥
यत्सृष्टाऽसि मया सार्धं वनवासाय मैथिलि ।
न विहातुं मया शक्या कीर्तिरात्मवता यथा ॥ 29 ॥
धर्मस्तु गजनासोरु सद्भिराचरितः पुरा ।
तं चाहमनुवर्तेऽद्य यथा सूर्यं सुवर्चला ॥ 30 ॥
न खल्वहं न गच्छेयं वनं जनकनन्दिनि ।
वचनं तन्नयति मां पितु स्सत्योपबृंहितम् ॥ 31 ॥
एष धर्मस्तु सुश्रोणि पितुर्मातुश्च वश्यता ।
अतश्च तं व्यतिक्रम्य नाहं जीवितुमुत्सहे ॥ 32 ॥
अस्वाधीनं कथं दैवं प्रकारैरभिराध्यते ।
स्वाधीनं समतिक्रम्य मातरं पितरं गुरुम् ॥ 33 ॥
यत्त्रयं तत्त्रयो लोकाः पवित्रं तत्समं भुवि ।
नान्यदस्ति शुभापाङ्गे तेनेदमभिराध्यते ॥ 34 ॥
न सत्यं दानमानौ वा न यज्ञाश्चाप्तदक्षिणाः ।
तथा बलकरा स्सीते यथा सेवा पितुर्हिता ॥ 35 ॥
स्वर्गो धनं वा धान्यं वा विद्याः पुत्रास्सुखानि च ।
गुरुवृत्त्यनुरोधेन न किञ्चिदपि दुर्लभम् ॥ 36 ॥
देवगन्धर्वगोलोकान्ब्रह्मलोकां स्तथाऽपरान् ।
प्राप्नुवन्ति महात्मानो मातापितृपरायणाः ॥ 37 ॥
स मां पिता यथा शास्ति सत्यधर्मपथे स्थितः ।
तथा वर्तितुमिच्छामि स हि धर्मस्सनातनः ॥ 38 ॥
मम सन्ना मतिस्सीते त्वां नेतुं दण्डकावनम् ।
वसिष्यामीति सा त्वं मामनुयातुं सुनिश्चिता ॥ 39 ॥
सा हि सृष्टाऽनवद्याङ्गि वनाय मदिरेक्षणे ।
अनुगच्छस्व मां भीरु सहधर्मचरी भव ॥ 40 ॥
सर्वथा सदृशं सीते मम स्वस्य कुलस्य च ।
व्यवसायमनुक्रान्ता कान्ते त्वमतिशोभनम् ॥ 41 ॥
आरभस्व शुभश्रोणि वनवासक्षमाः क्रियाः ।
नेदानीं त्वदृते सीते स्वर्गोऽपि मम रोचते ॥ 42 ॥
ब्राह्मणेभ्यश्च रत्नानि भिक्षुकेभ्यश्च भोजनम् ।
देहि चाशंसमानेभ्य स्सन्त्वरस्व च मा चिरम् ॥ 43 ॥
भूषणानि महार्हाणि वरवस्त्राणि यानि च ।
रमणीयाश्च ये केचित्क्रीडार्थाश्चाप्युपस्कराः ॥ 44 ॥
शयनीयानि यानानि मम चान्यानि यानि च ।
देहि स्वभृत्यवर्गस्य ब्राह्मणानामनन्तरम् ॥ 45 ॥
अनुकूलं तु सा भर्तुर्ज्ञात्वा गमनमात्मनः ।
क्षिप्रं प्रमुदिता देवी दातुमेवोपचक्रमे ॥ 46 ॥
ततः प्रहृष्टा प्रतिपूर्णमानसा यशश्विनी भर्तुरवेक्ष्य भाषितम् ।
धनानि रत्नानि च दातुमङ्गना प्रचक्रमे धर्मभृतां मनस्स्विनी ॥ 47 ॥
इत्यार्षे श्रीमद्रामायणे वाल्मीकीय आदिकाव्ये अयोध्याकाण्डे त्रिंशस्सर्गः ॥
śrīmadvālmīkīya rāmāyaṇe ayodhyākāṇḍam |
atha triṃśassargaḥ |
sāntvyamānā tu rāmeṇa maithilī janakātmajā |
vanavāsanimittāya bhartāramidamabravīt || 1 ||
sā tamuttamasaṃvignā sītā vipulavakṣasam |
praṇayāccābhimānācca paricikṣepa rāghavam || 2 ||
kiṃ tvā'manyata vaidehaḥ pitā me mithilādhipaḥ |
rāma jāmātaraṃ prāpya striyaṃ puruṣavigraham || 3 ||
anṛtaṃ bata loko'yamajñānādyadi vakṣyati |
tejo nāsti paraṃ rāme tapatīva divākare || 4 ||
kiṃ hi kṛtvā viṣaṇṇastvaṃ kuto vā bhayamasti te |
yatparityaktukāmastvaṃ māmananyaparāyaṇām || 5 ||
dyumatsenasutaṃ vīra satyavantamanuvratām |
sāvitrīmiva māṃ viddhi tvamātmavaśavartinīm || 6 ||
na tvahaṃ manasā'pyanyaṃ draṣṭā'smi tvadṛte'nagha |
tvayā rāghava gaccheyaṃ yathā'nyā kulapāṃsinī || 7 ||
svayaṃ tu bhāryāṃ kaumārīṃ ciramadhyuṣitāṃ satīm |
śailūṣa iva māṃ rāma parebhyo dātumicchasi || 8 ||
yasya pathyaṃ ca rāmā'ttha yasya cārthe'varudhyase |
tvaṃ tasya bhava vaśyaśca vidheyaśca sadā'nagha || 9 ||
sa māmanādāya vanaṃ na tvaṃ prasthātumarhasi |
tapo vā yadi vā'raṇyaṃ svargo vā syātsaha me tvayā || 10 ||
na ca me bhavitā tatra kaścitpathi pariśramaḥ |
pṛṣṭhatastava gacchantyā vihāraśayaneṣviva || 11 ||
kuśakāśaśareṣīkā ye ca kaṇṭakino drumāḥ |
tūlājinasamasparśā mārge mama saha tvayā || 12 ||
mahāvātasamuddhūtaṃ yanmāmapakariṣyati |
rajo ramaṇa tanmanye parārthyamiva candanam || 13 ||
śādvaleṣu yathā śiśye vanānte vanagocara |
kuthāstaraṇatalpeṣu kiṃ syātsukhataraṃ tataḥ || 14 ||
patraṃ mūlaṃ phalaṃ yattvamalpaṃ vā yadi vā bahu |
dāsyasi svayamāhṛtya tanme'mṛtarasopamam || 15 ||
na māturna pitustatra smariṣyāmi na veśmanaḥ |
ārtavānyupabhuñjānā puṣpāṇi ca phalāni ca || 16 ||
na ca tatra tataḥ kiñciddraṣṭumarhasi vipriyam |
matkṛte na ca te śoko na bhaviṣyāmi durbharā || 17 ||
ya stvayā saha sa svargo nirayo yastvayā vinā |
iti jānanparāṃ prītiṃ gaccha rāma mayā saha || 18 ||
atha māmevamavyagrāṃ vanaṃ naiva nayiṣyati |
viṣamadyaiva pāsyāmi mā viśaṃ dviṣatāṃ gamam || 19 ||
paścādapi hi duḥkhena mama naivāsti jīvitam |
ujjhitāyāstvayā nātha tadaiva maraṇaṃ varam || 20 ||
imaṃ hi sahituṃ śokaṃ muhūrtamapi notsahe |
kiṃ punardaśavarṣāṇi trīṇi caikaṃ ca duḥkhitā || 21 ||
iti sā śokasantaptā vilapya karuṇaṃ bahu |
cukrośa patimāyastā bhṛśamāliṅgya sasvaram || 22 ||
sā viddhā bahubhirvākyairdigdhairiva gajāṅganā |
cirasanniyataṃ bāṣpaṃ mumocāgnimivāraṇiḥ || 23 ||
tasyā sphaṭikasaṅkāśaṃ vāri santāpasambhavam |
netrābhyāṃ parisusrāva paṅkajābhyāmivodakam || 24 ||
taccaivāmalacandrābhaṃ mukhamāyatalocanam |
paryaśuṣyata bāṣpeṇa jaloddhṛtamivāmbujam || 25 ||
tāṃ pariṣvajya bāhubhyāṃ visañjñāmiva duḥkhitām |
uvāca vacanaṃ rāmaḥ pariviśvāsayaṃstadā || 26 ||
na devi tava duḥkhena svargamapyabhirocaye |
na hi me'sti bhayaṃ kiñcitsvayambhoriva sarvataḥ || 27 ||
tava sarvamabhiprāyamavijñāya śubhānane |
vāsaṃ na rocaye'raṇye śaktimānapi rakṣaṇe || 28 ||
yatsṛṣṭā'si mayā sārdhaṃ vanavāsāya maithili |
na vihātuṃ mayā śakyā kīrtirātmavatā yathā || 29 ||
dharmastu gajanāsoru sadbhirācaritaḥ purā |
taṃ cāhamanuvarte'dya yathā sūryaṃ suvarcalā || 30 ||
na khalvahaṃ na gaccheyaṃ vanaṃ janakanandini |
vacanaṃ tannayati māṃ pitu ssatyopabṛṃhitam || 31 ||
eṣa dharmastu suśroṇi piturmātuśca vaśyatā |
ataśca taṃ vyatikramya nāhaṃ jīvitumutsahe || 32 ||
asvādhīnaṃ kathaṃ daivaṃ prakārairabhirādhyate |
svādhīnaṃ samatikramya mātaraṃ pitaraṃ gurum || 33 ||
yattrayaṃ tattrayo lokāḥ pavitraṃ tatsamaṃ bhuvi |
nānyadasti śubhāpāṅge tenedamabhirādhyate || 34 ||
na satyaṃ dānamānau vā na yajñāścāptadakṣiṇāḥ |
tathā balakarā ssīte yathā sevā piturhitā || 35 ||
svargo dhanaṃ vā dhānyaṃ vā vidyāḥ putrāssukhāni ca |
guruvṛttyanurodhena na kiñcidapi durlabham || 36 ||
devagandharvagolokānbrahmalokāṃ stathā'parān |
prāpnuvanti mahātmāno mātāpitṛparāyaṇāḥ || 37 ||
sa māṃ pitā yathā śāsti satyadharmapathe sthitaḥ |
tathā vartitumicchāmi sa hi dharmassanātanaḥ || 38 ||
mama sannā matissīte tvāṃ netuṃ daṇḍakāvanam |
vasiṣyāmīti sā tvaṃ māmanuyātuṃ suniścitā || 39 ||
sā hi sṛṣṭā'navadyāṅgi vanāya madirekṣaṇe |
anugacchasva māṃ bhīru sahadharmacarī bhava || 40 ||
sarvathā sadṛśaṃ sīte mama svasya kulasya ca |
vyavasāyamanukrāntā kānte tvamatiśobhanam || 41 ||
ārabhasva śubhaśroṇi vanavāsakṣamāḥ kriyāḥ |
nedānīṃ tvadṛte sīte svargo'pi mama rocate || 42 ||
brāhmaṇebhyaśca ratnāni bhikṣukebhyaśca bhojanam |
dehi cāśaṃsamānebhya ssantvarasva ca mā ciram || 43 ||
bhūṣaṇāni mahārhāṇi varavastrāṇi yāni ca |
ramaṇīyāśca ye kecitkrīḍārthāścāpyupaskarāḥ || 44 ||
śayanīyāni yānāni mama cānyāni yāni ca |
dehi svabhṛtyavargasya brāhmaṇānāmanantaram || 45 ||
anukūlaṃ tu sā bharturjñātvā gamanamātmanaḥ |
kṣipraṃ pramuditā devī dātumevopacakrame || 46 ||
tataḥ prahṛṣṭā pratipūrṇamānasā yaśaśvinī bharturavekṣya bhāṣitam |
dhanāni ratnāni ca dātumaṅganā pracakrame dharmabhṛtāṃ manassvinī || 47 ||
ityārṣe śrīmadrāmāyaṇe vālmīkīya ādikāvye ayodhyākāṇḍe triṃśassargaḥ ||
🕉️ This is the original Sanskrit rendered in Oriya script.
Pronunciation is identical to the Sanskrit Devanagari version.