ശ്രീമദ്വാല്മീകീയ രാമായണേ അയോധ്യാകാണ്ഡമ് ।
അഥ ചതുര്ദശാധികശതതമസ്സര്ഗഃ ।
സ്നിഗ്ധഗമ്ഭീരഘോഷേണ സ്യന്ദനേനോപയാന്പ്രഭുഃ ।
അയോധ്യാം ഭരതഃ ക്ഷിപ്രം പ്രവിവേശ മഹായശാഃ ॥ 1 ॥
ബിഡാലോലൂകചരിതാമാലീനനരവാരണാമ് ।
തിമിരാഭ്യാഹതാം കാലീമപ്രകാശാം നിശാമിവ ॥ 2 ॥
രാഹുശത്രോഃ പ്രിയാം പത്നീം ശ്രിയാ പ്രജ്വലിതപ്രഭാമ് ।
ഗ്രഹേണാഭ്യുത്ഥിതേനൈകാം രോഹിണീമിവ പീഡിതാമ് ॥ 3 ॥
അല്പോഷ്ണക്ഷുബ്ധസലിലാം ഘര്മോത്തപ്തവിഹങ്ഗമാമ് ।
ലീനമീനഝഷഗ്രാഹാം കൃശാം ഗിരിനദീമിവ ॥ 4 ॥
വിധൂമാമിവ ഹേമാഭാമധ്വരാഗ്നേ സ്സമുത്ഥിതാമ് ।
ഹവിരഭ്യുക്ഷിതാം പശ്ചാച്ഛിഖാം വിപ്രലയം ഗതാമ് ॥ 5 ॥
വിധ്വസ്തകവചാം രുഗ്ണഗജവാജിരഥധ്വജാമ് ।
ഹതപ്രവീരാമാപന്നാം ചമൂമിവ മഹാഹവേ ॥ 6 ॥
സഫേനാം സസ്വനാം ഭൂത്വാ സാഗരസ്യ സമുത്ഥിതാമ് ।
പ്രശാന്തമാരുതോദ്ധൂതാം ജലോര്മിമിവ നിസ്സ്വനാമ് ॥ 7 ॥
ത്യക്താം യജ്ഞായുധൈഃ സര്വൈരഭിരൂപൈശ്ച യാജകൈഃ ।
സുത്യാകാലേ സുനിര്വൃത്തേ വേദിം ഗതരവാമിവ ॥ 8 ॥
ഗോഷ്ഠമധ്യേ സ്ഥിതാമാര്താമചരന്തീം തൃണം നവമ് ।
ഗോവൃഷേണ പരിത്യക്താം ഗവാം പക്തിമിവോത്സുകാമ് ॥ 9 ॥
പ്രഭാകരാദ്യൈ സ്സുസ്നിഗ്ധൈഃ പ്രജ്വലദ്ഭിരിവോത്തമൈഃ ।
വിയുക്താം മണിഭിര്ജാത്യൈര്നവാം മുക്താവലീമിവ ॥ 10 ॥
സഹസാ ചലിതാം സ്ഥാനാന്മഹീം പുണ്യക്ഷയാദ്ഗതാമ് ।
സംവൃതദ്യുതിവിസ്താരാം താരാമിവ ദിവശ്ച്യുതാമ് ॥ 11 ॥
പുഷ്പനദ്ധാം വസന്താന്തേ മത്തഭ്രമരനാദിതാമ് ।
ദ്രുതദാവാഗ്നി വിപ്ലുഷ്ടാം ക്ലാന്താം വനലതാമിവ ॥ 12 ॥
സമ്മൂഢനിഗമാംസ്തബ്ധാം സങ്ക്ഷിപ്തവിപണാപണാമ് ।
പ്രച്ഛന്നശശിനക്ഷത്രാം ദ്യാമിവാമ്ബുധരൈര്വൃതാമ് ॥ 13 ॥
ക്ഷീണപാനോത്തമൈര്ഭഗ്നൈഃ ശരാവൈരഭിസംവൃതാമ് ।
ഹതശൌണ്ഡാമിവ ധ്വസ്താംം പാനഭൂമിമസംസ്കൃതാമ് ॥ 14 ॥
വൃക്ണഭൂമിതലാം നിമ്നാം വൃക്ണപാത്രൈസ്സമാവൃതാമ് ।
ഉപയുക്തോദകാം ഭഗ്നാം പ്രപാം നിപതിതാമിവ ॥ 15 ॥
വിപുലാം വിതതാം ചൈവ യുക്തപാശാം തരസ്വിനാമ് ।
ഭൂമൌ ബാണൈര്വിനിഷ്കൃത്താം പതിതാം ജ്യാമിവായുധാത് ॥ 16 ॥
സഹസാ യുദ്ധശൌണ്ഡേന ഹയാരോഹേണ വാഹിതാമ് ।
നിഹതാം പ്രതിസൈന്യേന വഡവാമിവ പാതിതാമ് ॥ 17 ॥
ശുഷ്കതോയാം മഹാമത്സ്യൈഃ കൂര്മൈശ്ച ബഹുഭിര്വൃതാമ് ।
പ്രഭിന്നതടവിസ്തീര്ണാം വാപീമിവ ഹൃതോത്പലാമ് ॥ 18 ॥
പുരുഷസ്യാപ്രഹൃഷ്ടസ്യ പ്രതിഷിദ്ധാനുലേപനാമ് ।
സന്തപ്താമിവ ശോകേന ഗാത്രയഷ്ടിമഭൂഷണാമ് ॥ 19 ॥
പ്രാവൃഷി പ്രവിഗാഢായാം പ്രവിഷ്ടസ്യാഭ്രമണ്ഡലമ് ।
പ്രച്ഛന്നാം നീലജീമൂതൈര്ഭാസ്കരസ്യ പ്രഭാമിവ ॥ 20 ॥
ഭരതസ്തു രഥസ്ഥ സ്സന് ശ്രീമാന്ദശരഥാത്മജഃ ।
വാഹയന്തം രഥശ്രേഷ്ഠം സാരഥിം വാക്യമബ്രവീത് ॥ 21 ॥
കിം നു ഖല്വദ്യ ഗമ്ഭീരോ മൂര്ഛിതോ ന നിശമ്യതേ ।
യഥാപുരമയോധ്യായാം ഗീതവാദിത്രനിസ്വനഃ ॥ 22 ॥
വാരുണീമദഗന്ധശ്ച മാല്യഗന്ധശ്ച മൂര്ഛിതഃ ।
ധൂപിതാഗുരുഗന്ധശ്ച ന പ്രവാതി സമന്തതഃ ॥ 23 ॥
യാനപ്രവരഘോഷശ്ച സ്നിഗ്ധശ്ച ഹയനിസ്വനഃ ।
പ്രമത്തഗജനാദശ്ച മഹാംശ്ച രഥനിസ്വനഃ ॥ 24 ॥
നേദാനീം ശ്രൂയതേ പുര്യാമസ്യാം രാമേ വിവാസിതേ ।
ചന്ദനാഗരുഗന്ധാംശ്ച മഹാര്ഹാശ്ച നവസ്രജഃ ।
ഗതേ ഹി രാമേ തരുണാ സ്സന്തപ്താ നോപഭുഞ്ജതേ ॥ 25 ॥
ബഹിര്യാത്രാം ന ഗച്ഛന്തി ചിത്രമാല്യധരാ നരാഃ ।
നോത്സവാ സ്സമ്പ്രവര്തന്തേ രാമശോകാര്ദിതേ പുരേ ॥ 26 ॥
സഹ നൂനം മമ ഭ്രാത്രാ പുരസ്യാസ്യ ദ്യുതിര്ഗതാ ।
ന ഹി രാജത്യയോധ്യേയം സാസാരേവാര്ജുനീ ക്ഷപാ ॥ 27 ॥
കദാ നു ഖലു മേ ഭ്രാതാ മഹോത്സവ ഇവാഽഗതഃ ।
ജനയിഷ്യത്യയോധ്യായാം ഹര്ഷം ഗ്രീഷ്മ ഇവാമ്ബുദഃ ॥ 28 ॥
തരുണൈശ്ചാരുവേഷൈശ്ച നരൈരുന്നതഗാമിഭിഃ ।
സമ്പതദ്ഭിരയോധ്യായാം നാഭിഭാന്തി മഹാപഥാഃ ॥ 29 ॥
ഏവം ബഹുവിധം ജല്പന്വിവേശ വസതിം പിതുഃ ।
തേന ഹീനാം നരേന്ദ്രേണ സിംഹഹീനാം ഗുഹാമിവ ॥ 30 ॥
തദാ തദന്തഃ പുരമുഞ്ഝിതപ്രഭം സുരൈരിവോത്സൃഷ്ടമഭാസ്കരം ദിനമ് ।
നിരീക്ഷ്യ സര്വം തു വിവിക്തമാത്മവാന്മുമോച ബാഷ്പം ഭരതഃ സുദുഃഖിതഃ ॥ 31 ॥
ഇത്യാര്ഷേ ശ്രീമദ്രാമായണേ വാല്മീകീയ ആദികാവ്യേ അയോധ്യാകാണ്ഡേ ചതുര്ദശാധികശതതമസ്സര്ഗഃ ॥
Roman (IAST) Transliteration
śrīmadvālmīkīya rāmāyaṇe ayodhyākāṇḍam |
atha caturdaśādhikaśatatamassargaḥ |
snigdhagambhīraghoṣeṇa syandanenopayānprabhuḥ |
ayodhyāṃ bharataḥ kṣipraṃ praviveśa mahāyaśāḥ || 1 ||
biḍālolūkacaritāmālīnanaravāraṇām |
timirābhyāhatāṃ kālīmaprakāśāṃ niśāmiva || 2 ||
rāhuśatroḥ priyāṃ patnīṃ śriyā prajvalitaprabhām |
graheṇābhyutthitenaikāṃ rohiṇīmiva pīḍitām || 3 ||
alpoṣṇakṣubdhasalilāṃ gharmottaptavihaṅgamām |
līnamīnajhaṣagrāhāṃ kṛśāṃ girinadīmiva || 4 ||
vidhūmāmiva hemābhāmadhvarāgne ssamutthitām |
havirabhyukṣitāṃ paścācchikhāṃ vipralayaṃ gatām || 5 ||
vidhvastakavacāṃ rugṇagajavājirathadhvajām |
hatapravīrāmāpannāṃ camūmiva mahāhave || 6 ||
saphenāṃ sasvanāṃ bhūtvā sāgarasya samutthitām |
praśāntamārutoddhūtāṃ jalormimiva nissvanām || 7 ||
tyaktāṃ yajñāyudhaiḥ sarvairabhirūpaiśca yājakaiḥ |
sutyākāle sunirvṛtte vediṃ gataravāmiva || 8 ||
goṣṭhamadhye sthitāmārtāmacarantīṃ tṛṇaṃ navam |
govṛṣeṇa parityaktāṃ gavāṃ paktimivotsukām || 9 ||
prabhākarādyai ssusnigdhaiḥ prajvaladbhirivottamaiḥ |
viyuktāṃ maṇibhirjātyairnavāṃ muktāvalīmiva || 10 ||
sahasā calitāṃ sthānānmahīṃ puṇyakṣayādgatām |
saṃvṛtadyutivistārāṃ tārāmiva divaścyutām || 11 ||
puṣpanaddhāṃ vasantānte mattabhramaranāditām |
drutadāvāgni vipluṣṭāṃ klāntāṃ vanalatāmiva || 12 ||
sammūḍhanigamāṃstabdhāṃ saṅkṣiptavipaṇāpaṇām |
pracchannaśaśinakṣatrāṃ dyāmivāmbudharairvṛtām || 13 ||
kṣīṇapānottamairbhagnaiḥ śarāvairabhisaṃvṛtām |
hataśauṇḍāmiva dhvastāṃṃ pānabhūmimasaṃskṛtām || 14 ||
vṛkṇabhūmitalāṃ nimnāṃ vṛkṇapātraissamāvṛtām |
upayuktodakāṃ bhagnāṃ prapāṃ nipatitāmiva || 15 ||
vipulāṃ vitatāṃ caiva yuktapāśāṃ tarasvinām |
bhūmau bāṇairviniṣkṛttāṃ patitāṃ jyāmivāyudhāt || 16 ||
sahasā yuddhaśauṇḍena hayāroheṇa vāhitām |
nihatāṃ pratisainyena vaḍavāmiva pātitām || 17 ||
śuṣkatoyāṃ mahāmatsyaiḥ kūrmaiśca bahubhirvṛtām |
prabhinnataṭavistīrṇāṃ vāpīmiva hṛtotpalām || 18 ||
puruṣasyāprahṛṣṭasya pratiṣiddhānulepanām |
santaptāmiva śokena gātrayaṣṭimabhūṣaṇām || 19 ||
prāvṛṣi pravigāḍhāyāṃ praviṣṭasyābhramaṇḍalam |
pracchannāṃ nīlajīmūtairbhāskarasya prabhāmiva || 20 ||
bharatastu rathastha ssan śrīmāndaśarathātmajaḥ |
vāhayantaṃ rathaśreṣṭhaṃ sārathiṃ vākyamabravīt || 21 ||
kiṃ nu khalvadya gambhīro mūrchito na niśamyate |
yathāpuramayodhyāyāṃ gītavāditranisvanaḥ || 22 ||
vāruṇīmadagandhaśca mālyagandhaśca mūrchitaḥ |
dhūpitāgurugandhaśca na pravāti samantataḥ || 23 ||
yānapravaraghoṣaśca snigdhaśca hayanisvanaḥ |
pramattagajanādaśca mahāṃśca rathanisvanaḥ || 24 ||
nedānīṃ śrūyate puryāmasyāṃ rāme vivāsite |
candanāgarugandhāṃśca mahārhāśca navasrajaḥ |
gate hi rāme taruṇā ssantaptā nopabhuñjate || 25 ||
bahiryātrāṃ na gacchanti citramālyadharā narāḥ |
notsavā ssampravartante rāmaśokārdite pure || 26 ||
saha nūnaṃ mama bhrātrā purasyāsya dyutirgatā |
na hi rājatyayodhyeyaṃ sāsārevārjunī kṣapā || 27 ||
kadā nu khalu me bhrātā mahotsava ivā'gataḥ |
janayiṣyatyayodhyāyāṃ harṣaṃ grīṣma ivāmbudaḥ || 28 ||
taruṇaiścāruveṣaiśca narairunnatagāmibhiḥ |
sampatadbhirayodhyāyāṃ nābhibhānti mahāpathāḥ || 29 ||
evaṃ bahuvidhaṃ jalpanviveśa vasatiṃ pituḥ |
tena hīnāṃ narendreṇa siṃhahīnāṃ guhāmiva || 30 ||
tadā tadantaḥ puramuñjhitaprabhaṃ surairivotsṛṣṭamabhāskaraṃ dinam |
nirīkṣya sarvaṃ tu viviktamātmavānmumoca bāṣpaṃ bharataḥ suduḥkhitaḥ || 31 ||
ityārṣe śrīmadrāmāyaṇe vālmīkīya ādikāvye ayodhyākāṇḍe caturdaśādhikaśatatamassargaḥ ||
Sanskrit — Devanagari (original)
श्रीमद्वाल्मीकीय रामायणे अयोध्याकाण्डम् ।
अथ चतुर्दशाधिकशततमस्सर्गः ।
स्निग्धगम्भीरघोषेण स्यन्दनेनोपयान्प्रभुः ।
अयोध्यां भरतः क्षिप्रं प्रविवेश महायशाः ॥ 1 ॥
बिडालोलूकचरितामालीननरवारणाम् ।
तिमिराभ्याहतां कालीमप्रकाशां निशामिव ॥ 2 ॥
राहुशत्रोः प्रियां पत्नीं श्रिया प्रज्वलितप्रभाम् ।
ग्रहेणाभ्युत्थितेनैकां रोहिणीमिव पीडिताम् ॥ 3 ॥
अल्पोष्णक्षुब्धसलिलां घर्मोत्तप्तविहङ्गमाम् ।
लीनमीनझषग्राहां कृशां गिरिनदीमिव ॥ 4 ॥
विधूमामिव हेमाभामध्वराग्ने स्समुत्थिताम् ।
हविरभ्युक्षितां पश्चाच्छिखां विप्रलयं गताम् ॥ 5 ॥
विध्वस्तकवचां रुग्णगजवाजिरथध्वजाम् ।
हतप्रवीरामापन्नां चमूमिव महाहवे ॥ 6 ॥
सफेनां सस्वनां भूत्वा सागरस्य समुत्थिताम् ।
प्रशान्तमारुतोद्धूतां जलोर्मिमिव निस्स्वनाम् ॥ 7 ॥
त्यक्तां यज्ञायुधैः सर्वैरभिरूपैश्च याजकैः ।
सुत्याकाले सुनिर्वृत्ते वेदिं गतरवामिव ॥ 8 ॥
गोष्ठमध्ये स्थितामार्तामचरन्तीं तृणं नवम् ।
गोवृषेण परित्यक्तां गवां पक्तिमिवोत्सुकाम् ॥ 9 ॥
प्रभाकराद्यै स्सुस्निग्धैः प्रज्वलद्भिरिवोत्तमैः ।
वियुक्तां मणिभिर्जात्यैर्नवां मुक्तावलीमिव ॥ 10 ॥
सहसा चलितां स्थानान्महीं पुण्यक्षयाद्गताम् ।
संवृतद्युतिविस्तारां तारामिव दिवश्च्युताम् ॥ 11 ॥
पुष्पनद्धां वसन्तान्ते मत्तभ्रमरनादिताम् ।
द्रुतदावाग्नि विप्लुष्टां क्लान्तां वनलतामिव ॥ 12 ॥
सम्मूढनिगमांस्तब्धां सङ्क्षिप्तविपणापणाम् ।
प्रच्छन्नशशिनक्षत्रां द्यामिवाम्बुधरैर्वृताम् ॥ 13 ॥
क्षीणपानोत्तमैर्भग्नैः शरावैरभिसंवृताम् ।
हतशौण्डामिव ध्वस्तांं पानभूमिमसंस्कृताम् ॥ 14 ॥
वृक्णभूमितलां निम्नां वृक्णपात्रैस्समावृताम् ।
उपयुक्तोदकां भग्नां प्रपां निपतितामिव ॥ 15 ॥
विपुलां विततां चैव युक्तपाशां तरस्विनाम् ।
भूमौ बाणैर्विनिष्कृत्तां पतितां ज्यामिवायुधात् ॥ 16 ॥
सहसा युद्धशौण्डेन हयारोहेण वाहिताम् ।
निहतां प्रतिसैन्येन वडवामिव पातिताम् ॥ 17 ॥
शुष्कतोयां महामत्स्यैः कूर्मैश्च बहुभिर्वृताम् ।
प्रभिन्नतटविस्तीर्णां वापीमिव हृतोत्पलाम् ॥ 18 ॥
पुरुषस्याप्रहृष्टस्य प्रतिषिद्धानुलेपनाम् ।
सन्तप्तामिव शोकेन गात्रयष्टिमभूषणाम् ॥ 19 ॥
प्रावृषि प्रविगाढायां प्रविष्टस्याभ्रमण्डलम् ।
प्रच्छन्नां नीलजीमूतैर्भास्करस्य प्रभामिव ॥ 20 ॥
भरतस्तु रथस्थ स्सन् श्रीमान्दशरथात्मजः ।
वाहयन्तं रथश्रेष्ठं सारथिं वाक्यमब्रवीत् ॥ 21 ॥
किं नु खल्वद्य गम्भीरो मूर्छितो न निशम्यते ।
यथापुरमयोध्यायां गीतवादित्रनिस्वनः ॥ 22 ॥
वारुणीमदगन्धश्च माल्यगन्धश्च मूर्छितः ।
धूपितागुरुगन्धश्च न प्रवाति समन्ततः ॥ 23 ॥
यानप्रवरघोषश्च स्निग्धश्च हयनिस्वनः ।
प्रमत्तगजनादश्च महांश्च रथनिस्वनः ॥ 24 ॥
नेदानीं श्रूयते पुर्यामस्यां रामे विवासिते ।
चन्दनागरुगन्धांश्च महार्हाश्च नवस्रजः ।
गते हि रामे तरुणा स्सन्तप्ता नोपभुञ्जते ॥ 25 ॥
बहिर्यात्रां न गच्छन्ति चित्रमाल्यधरा नराः ।
नोत्सवा स्सम्प्रवर्तन्ते रामशोकार्दिते पुरे ॥ 26 ॥
सह नूनं मम भ्रात्रा पुरस्यास्य द्युतिर्गता ।
न हि राजत्ययोध्येयं सासारेवार्जुनी क्षपा ॥ 27 ॥
कदा नु खलु मे भ्राता महोत्सव इवाऽगतः ।
जनयिष्यत्ययोध्यायां हर्षं ग्रीष्म इवाम्बुदः ॥ 28 ॥
तरुणैश्चारुवेषैश्च नरैरुन्नतगामिभिः ।
सम्पतद्भिरयोध्यायां नाभिभान्ति महापथाः ॥ 29 ॥
एवं बहुविधं जल्पन्विवेश वसतिं पितुः ।
तेन हीनां नरेन्द्रेण सिंहहीनां गुहामिव ॥ 30 ॥
तदा तदन्तः पुरमुञ्झितप्रभं सुरैरिवोत्सृष्टमभास्करं दिनम् ।
निरीक्ष्य सर्वं तु विविक्तमात्मवान्मुमोच बाष्पं भरतः सुदुःखितः ॥ 31 ॥
इत्यार्षे श्रीमद्रामायणे वाल्मीकीय आदिकाव्ये अयोध्याकाण्डे चतुर्दशाधिकशततमस्सर्गः ॥
śrīmadvālmīkīya rāmāyaṇe ayodhyākāṇḍam |
atha caturdaśādhikaśatatamassargaḥ |
snigdhagambhīraghoṣeṇa syandanenopayānprabhuḥ |
ayodhyāṃ bharataḥ kṣipraṃ praviveśa mahāyaśāḥ || 1 ||
biḍālolūkacaritāmālīnanaravāraṇām |
timirābhyāhatāṃ kālīmaprakāśāṃ niśāmiva || 2 ||
rāhuśatroḥ priyāṃ patnīṃ śriyā prajvalitaprabhām |
graheṇābhyutthitenaikāṃ rohiṇīmiva pīḍitām || 3 ||
alpoṣṇakṣubdhasalilāṃ gharmottaptavihaṅgamām |
līnamīnajhaṣagrāhāṃ kṛśāṃ girinadīmiva || 4 ||
vidhūmāmiva hemābhāmadhvarāgne ssamutthitām |
havirabhyukṣitāṃ paścācchikhāṃ vipralayaṃ gatām || 5 ||
vidhvastakavacāṃ rugṇagajavājirathadhvajām |
hatapravīrāmāpannāṃ camūmiva mahāhave || 6 ||
saphenāṃ sasvanāṃ bhūtvā sāgarasya samutthitām |
praśāntamārutoddhūtāṃ jalormimiva nissvanām || 7 ||
tyaktāṃ yajñāyudhaiḥ sarvairabhirūpaiśca yājakaiḥ |
sutyākāle sunirvṛtte vediṃ gataravāmiva || 8 ||
goṣṭhamadhye sthitāmārtāmacarantīṃ tṛṇaṃ navam |
govṛṣeṇa parityaktāṃ gavāṃ paktimivotsukām || 9 ||
prabhākarādyai ssusnigdhaiḥ prajvaladbhirivottamaiḥ |
viyuktāṃ maṇibhirjātyairnavāṃ muktāvalīmiva || 10 ||
sahasā calitāṃ sthānānmahīṃ puṇyakṣayādgatām |
saṃvṛtadyutivistārāṃ tārāmiva divaścyutām || 11 ||
puṣpanaddhāṃ vasantānte mattabhramaranāditām |
drutadāvāgni vipluṣṭāṃ klāntāṃ vanalatāmiva || 12 ||
sammūḍhanigamāṃstabdhāṃ saṅkṣiptavipaṇāpaṇām |
pracchannaśaśinakṣatrāṃ dyāmivāmbudharairvṛtām || 13 ||
kṣīṇapānottamairbhagnaiḥ śarāvairabhisaṃvṛtām |
hataśauṇḍāmiva dhvastāṃṃ pānabhūmimasaṃskṛtām || 14 ||
vṛkṇabhūmitalāṃ nimnāṃ vṛkṇapātraissamāvṛtām |
upayuktodakāṃ bhagnāṃ prapāṃ nipatitāmiva || 15 ||
vipulāṃ vitatāṃ caiva yuktapāśāṃ tarasvinām |
bhūmau bāṇairviniṣkṛttāṃ patitāṃ jyāmivāyudhāt || 16 ||
sahasā yuddhaśauṇḍena hayāroheṇa vāhitām |
nihatāṃ pratisainyena vaḍavāmiva pātitām || 17 ||
śuṣkatoyāṃ mahāmatsyaiḥ kūrmaiśca bahubhirvṛtām |
prabhinnataṭavistīrṇāṃ vāpīmiva hṛtotpalām || 18 ||
puruṣasyāprahṛṣṭasya pratiṣiddhānulepanām |
santaptāmiva śokena gātrayaṣṭimabhūṣaṇām || 19 ||
prāvṛṣi pravigāḍhāyāṃ praviṣṭasyābhramaṇḍalam |
pracchannāṃ nīlajīmūtairbhāskarasya prabhāmiva || 20 ||
bharatastu rathastha ssan śrīmāndaśarathātmajaḥ |
vāhayantaṃ rathaśreṣṭhaṃ sārathiṃ vākyamabravīt || 21 ||
kiṃ nu khalvadya gambhīro mūrchito na niśamyate |
yathāpuramayodhyāyāṃ gītavāditranisvanaḥ || 22 ||
vāruṇīmadagandhaśca mālyagandhaśca mūrchitaḥ |
dhūpitāgurugandhaśca na pravāti samantataḥ || 23 ||
yānapravaraghoṣaśca snigdhaśca hayanisvanaḥ |
pramattagajanādaśca mahāṃśca rathanisvanaḥ || 24 ||
nedānīṃ śrūyate puryāmasyāṃ rāme vivāsite |
candanāgarugandhāṃśca mahārhāśca navasrajaḥ |
gate hi rāme taruṇā ssantaptā nopabhuñjate || 25 ||
bahiryātrāṃ na gacchanti citramālyadharā narāḥ |
notsavā ssampravartante rāmaśokārdite pure || 26 ||
saha nūnaṃ mama bhrātrā purasyāsya dyutirgatā |
na hi rājatyayodhyeyaṃ sāsārevārjunī kṣapā || 27 ||
kadā nu khalu me bhrātā mahotsava ivā'gataḥ |
janayiṣyatyayodhyāyāṃ harṣaṃ grīṣma ivāmbudaḥ || 28 ||
taruṇaiścāruveṣaiśca narairunnatagāmibhiḥ |
sampatadbhirayodhyāyāṃ nābhibhānti mahāpathāḥ || 29 ||
evaṃ bahuvidhaṃ jalpanviveśa vasatiṃ pituḥ |
tena hīnāṃ narendreṇa siṃhahīnāṃ guhāmiva || 30 ||
tadā tadantaḥ puramuñjhitaprabhaṃ surairivotsṛṣṭamabhāskaraṃ dinam |
nirīkṣya sarvaṃ tu viviktamātmavānmumoca bāṣpaṃ bharataḥ suduḥkhitaḥ || 31 ||
ityārṣe śrīmadrāmāyaṇe vālmīkīya ādikāvye ayodhyākāṇḍe caturdaśādhikaśatatamassargaḥ ||
🕉️ This is the original Sanskrit rendered in Malayalam script.
Pronunciation is identical to the Sanskrit Devanagari version.