ശ്രീമദ്വാല്മീകീയ രാമായണേ അയോധ്യാകാണ്ഡമ് ।
അഥ ചതുശ്ചത്വാരിംശസ്സര്ഗഃ ।
വിലപന്തീ തഥാ താം തു കൌസല്യാം പ്രമദോത്തമാമ് ।
ഇദം ധര്മേ സ്ഥിതാ ധര്മ്യം സുമിത്രാ വാക്യമബ്രവീത് ॥ 1 ॥
തവാര്യേ സദ്ഗുണൈര്യുക്തഃ പുത്ര സ്സ പുരുഷോത്തമഃ ।
കിം തേ വിലപിതേനൈവം കൃപണം രുദിതേന വാ ॥ 2 ॥
യസ്തവാര്യേ ഗതഃ പുത്രസ്ത്യക്ത്വാ രാജ്യം മഹാബലഃ ।
സാധു കുര്വന് മഹാത്മാനം പിതരം സത്യവാദിനമ് ॥ 3 ॥
ശിഷ്ടൈരാചരിതേ സമ്യക്ഛശ്വത്പ്രേത്യഫലോദയേ ।
രാമോ ധര്മേ സ്ഥിത ശ്രേഷ്ഠോ ന സ ശോച്യഃ കദാചന ॥ 4 ॥
വര്തതേ ചോത്തമാം വൃത്തിം ലക്ഷ്മണോഽസ്മിന് സദാനഘഃ ।
ദയാവാന് സര്വഭൂതേഷു ലാഭസ്തസ്യ മഹാത്മനഃ ॥ 5 ॥
അരണ്യവാസേ യദ്ദുഃഖം ജാനതീ വൈ സുഖോചിതാ ।
അനുഗച്ഛതി വൈദേഹീ ധര്മാത്മാനം തവാത്മജമ് ॥ 6 ॥
കീര്തിഭൂതാം പതാകാം യോ ലോകേ ഭ്രമയതി പ്രഭുഃ ।
ധര്മസത്യവ്രതധനഃ കിം ന പ്രാപ്തസ്തവാത്മജഃ ॥ 7 ॥
വ്യക്തം രാമസ്യ വിജ്ഞായ ശൌചം മാഹാത്മ്യമുത്തമമ് ।
ന ഗാത്രമംശുഭി സ്സൂര്യ സ്സന്താപയിതുമര്ഹതി ॥ 8 ॥
ശിവസ്സര്വേഷു കാലേഷു കാനനേഭ്യോ വിനിസ്സൃതഃ ।
രാഘവം യുക്തശീതോഷ്ണസ്സേവിഷ്യതി സുഖോഽനിലഃ ॥ 9 ॥
ശയാനമനഘം രാത്രൌ പിതേവാഭിപരിഷ്വജന് ।
രശ്മിഭി സ്സംസ്പൃശന് ശീതൈശ്ചന്ദ്രമാഹ്ലാദയിഷ്യതി ॥ 10 ॥
ദദൌ ചാസ്ത്രാണി ദിവ്യാനി യസ്മൈ ബ്രഹ്മാ മഹൌജസേ ।
ദാനവേന്ദ്രം ഹതം ദൃഷ്ട്വാ തിമിധ്വജസുതം രണേ ॥ 11 ॥
സ ശൂരഃ പുരുഷവ്യാഘ്രഃ സ്വബാഹുബലമാശ്രിതഃ ।
അസന്ത്രസ്തോഽപ്യരണസ്ഥോ വേശ്മനീവ നിവത്സ്യതി ॥ 12 ॥
യസ്യേഷുപഥമാസാദ്യ വിനാശം യാന്തി ശത്രവഃ ।
കഥം ന പൃഥിവീ തസ്യ ശാസനേ സ്ഥാതുമര്ഹതി ॥ 13 ॥
യാ ശ്രീ ശ്ശൌര്യം ച രാമസ്യ യാ ച കല്യാണസത്വതാ ।
നിവൃത്താരണ്യവാസ സ്സ ക്ഷിപ്രം രാജ്യമവാപ്സ്യതി ॥ 14 ॥
സൂര്യസ്യാപി ഭവേത്സൂര്യോ ഹ്യഗ്നേരഗ്നി പ്രഭോഃ പ്രഭുഃ ।
ശ്രിയഃ ശ്രീശ്ച ഭവേദഗ്ര്യാ കീര്തിഃ കീര്ത്യാഃ ക്ഷമാക്ഷമാ ॥ 15 ॥
ദൈവതം ദൈവതാനാം ച ഭൂതാനാം ഭൂതസത്തമഃ ।
തസ്യ കേ ഹ്യഗുണാ ദേവി വനേ വാപ്യഥവാ പുരേ ॥ 16 ॥
പൃഥിവ്യാ സഹ വൈദേഹ്യാ ശ്രിയാ ച പുരുഷര്ഷഭഃ ।
ക്ഷിപ്രം തിസൃഭിരേതാഭി സ്സഹ രാമോഽഭിഷേക്ഷ്യതേ ॥ 17 ॥
ദുഃഖജം വിസൃജന്ത്യസ്രം നിഷ്ക്രാമന്തമുദീക്ഷ്യ യമ് ।
അയോധ്യായാം ജനാസ്സര്വേ ശോകവേഗസമാഹതാഃ ॥ 18 ॥
കുശചീരധരം ദേവം ഗച്ഛന്തമപരാജിതമ് ।
സീതേവാനുഗതാ ലക്ഷ്മീ സ്തസ്യ കിം നാമ ദുര്ലഭമ് ॥ 19 ॥
ധനുര്ഗ്രഹവരോ യസ്യ ബാണഖഡ്ഗാസ്ത്രഭൃത്സ്വയമ് ।
ലക്ഷ്മണോ വ്രജതി ഹ്യഗ്രേ തസ്യ കിം നാമ ദുര്ലഭമ് ॥ 20 ॥
നിവൃത്തവനവാസം തം ദ്രഷ്ടാസി പുനരാഗതമ് ।
ജഹിശോകം ച മോഹം ച ദേവി സത്യം ബ്രവീമി തേ ॥ 21 ॥
ശിരസാ ചരണാവേതൌ വന്ദമാനമനിന്ദിതേ പുനര്ദ്രക്ഷ്യസി കല്യാണി പുത്രം ചന്ദ്രമിവോദിതമ് ॥ 22 ॥
പുനഃ പ്രവിഷ്ടം ദൃഷ്ട്വാ തമഭിഷിക്തം മഹാശ്രിയമ് ।
സമുത്സ്രക്ഷ്യസി നേത്രാഭ്യാം ക്ഷിപ്രമാനന്ദജം പയഃ ॥ 23 ॥
മാ ശോകോ ദേവി ദുഃഖം വാ ന രാമേ ദൃശ്യതേഽശിവമ് ।
ക്ഷിപ്രം ദ്രക്ഷ്യസി പുത്രം ത്വം സസീതം സഹലക്ഷ്മണമ് ॥ 24 ॥
ത്വയാ ശേഷോ ജനശ്ചൈവ സമാശ്വാസ്യോ യദാഽനഘേ ।
കിമിദാനീമിദം ദേവി കരോഷി ഹൃദി വിക്ലബമ് ॥ 25 ॥
നാര്ഹാ ത്വം ശോചിതും ദേവി യസ്യാസ്തേ രാഘവസ്സുതഃ ।
ന ഹി രാമാത്പരോ ലോകേ വിദ്യതേ സത്പഥേ സ്ഥിതഃ ॥ 26 ॥
അഭിവാദയമാനം തം ദൃഷ്ട്വാ സസുഹൃദം സുതമ് ।
മുദാഽശ്രൃ മോക്ഷ്യസേ ക്ഷിപ്രം മേഘലേഖേവ വാര്ഷികീ ॥ 27 ॥
പുത്രസ്തേ വരദഃ ക്ഷിപ്രമയോധ്യാം പുനരാഗതഃ ।
പാണിഭ്യാം മൃദുപീനാഭ്യാം ചരണൌ പീഡയിഷ്യതി ॥ 28 ॥
അഭിവാദ്യ നമസ്യന്തം ശൂരം സസുഹൃദം സുതമ് ।
മുദാഽസ്രൈഃ പ്രോക്ഷ്യസി പുനര്മേഘരാജിരിവാചലമ് ॥ 29 ॥
ആശ്വാസയന്തീ വിവിധൈശ്ച വാക്യൈ ര്വാക്യോപചാരേ കുശലാഽനവദ്യാ ।
രാമസ്യ താം മാതരമേവമുക്ത്വാ ദേവീ സുമിത്രാ വിരരാമ രാമാ ॥ 30 ॥
നിശമ്യ തല്ലക്ഷ്മണമാതൃവാക്യം രാമസ്യ മാതുര്നരദേവപത്ന്യാഃ ।
സദ്യശ്ശരീരേ വിനനാശ ശോകഃ ശരദ്ഗതോ മേഘ ഇവാല്പതോയഃ ॥ 31 ॥
ഇത്യാര്ഷേ ശ്രീമദ്രാമായണേ വാല്മീകീയ ആദികാവ്യേ അയോധ്യാകാണ്ഡേ ചതുശ്ചത്വാരിംശസ്സര്ഗഃ ॥
Roman (IAST) Transliteration
śrīmadvālmīkīya rāmāyaṇe ayodhyākāṇḍam |
atha catuścatvāriṃśassargaḥ |
vilapantī tathā tāṃ tu kausalyāṃ pramadottamām |
idaṃ dharme sthitā dharmyaṃ sumitrā vākyamabravīt || 1 ||
tavārye sadguṇairyuktaḥ putra ssa puruṣottamaḥ |
kiṃ te vilapitenaivaṃ kṛpaṇaṃ ruditena vā || 2 ||
yastavārye gataḥ putrastyaktvā rājyaṃ mahābalaḥ |
sādhu kurvan mahātmānaṃ pitaraṃ satyavādinam || 3 ||
śiṣṭairācarite samyakchaśvatpretyaphalodaye |
rāmo dharme sthita śreṣṭho na sa śocyaḥ kadācana || 4 ||
vartate cottamāṃ vṛttiṃ lakṣmaṇo'smin sadānaghaḥ |
dayāvān sarvabhūteṣu lābhastasya mahātmanaḥ || 5 ||
araṇyavāse yadduḥkhaṃ jānatī vai sukhocitā |
anugacchati vaidehī dharmātmānaṃ tavātmajam || 6 ||
kīrtibhūtāṃ patākāṃ yo loke bhramayati prabhuḥ |
dharmasatyavratadhanaḥ kiṃ na prāptastavātmajaḥ || 7 ||
vyaktaṃ rāmasya vijñāya śaucaṃ māhātmyamuttamam |
na gātramaṃśubhi ssūrya ssantāpayitumarhati || 8 ||
śivassarveṣu kāleṣu kānanebhyo vinissṛtaḥ |
rāghavaṃ yuktaśītoṣṇasseviṣyati sukho'nilaḥ || 9 ||
śayānamanaghaṃ rātrau pitevābhipariṣvajan |
raśmibhi ssaṃspṛśan śītaiścandramāhlādayiṣyati || 10 ||
dadau cāstrāṇi divyāni yasmai brahmā mahaujase |
dānavendraṃ hataṃ dṛṣṭvā timidhvajasutaṃ raṇe || 11 ||
sa śūraḥ puruṣavyāghraḥ svabāhubalamāśritaḥ |
asantrasto'pyaraṇastho veśmanīva nivatsyati || 12 ||
yasyeṣupathamāsādya vināśaṃ yānti śatravaḥ |
kathaṃ na pṛthivī tasya śāsane sthātumarhati || 13 ||
yā śrī śśauryaṃ ca rāmasya yā ca kalyāṇasatvatā |
nivṛttāraṇyavāsa ssa kṣipraṃ rājyamavāpsyati || 14 ||
sūryasyāpi bhavetsūryo hyagneragni prabhoḥ prabhuḥ |
śriyaḥ śrīśca bhavedagryā kīrtiḥ kīrtyāḥ kṣamākṣamā || 15 ||
daivataṃ daivatānāṃ ca bhūtānāṃ bhūtasattamaḥ |
tasya ke hyaguṇā devi vane vāpyathavā pure || 16 ||
pṛthivyā saha vaidehyā śriyā ca puruṣarṣabhaḥ |
kṣipraṃ tisṛbhiretābhi ssaha rāmo'bhiṣekṣyate || 17 ||
duḥkhajaṃ visṛjantyasraṃ niṣkrāmantamudīkṣya yam |
ayodhyāyāṃ janāssarve śokavegasamāhatāḥ || 18 ||
kuśacīradharaṃ devaṃ gacchantamaparājitam |
sītevānugatā lakṣmī stasya kiṃ nāma durlabham || 19 ||
dhanurgrahavaro yasya bāṇakhaḍgāstrabhṛtsvayam |
lakṣmaṇo vrajati hyagre tasya kiṃ nāma durlabham || 20 ||
nivṛttavanavāsaṃ taṃ draṣṭāsi punarāgatam |
jahiśokaṃ ca mohaṃ ca devi satyaṃ bravīmi te || 21 ||
śirasā caraṇāvetau vandamānamanindite punardrakṣyasi kalyāṇi putraṃ candramivoditam || 22 ||
punaḥ praviṣṭaṃ dṛṣṭvā tamabhiṣiktaṃ mahāśriyam |
samutsrakṣyasi netrābhyāṃ kṣipramānandajaṃ payaḥ || 23 ||
mā śoko devi duḥkhaṃ vā na rāme dṛśyate'śivam |
kṣipraṃ drakṣyasi putraṃ tvaṃ sasītaṃ sahalakṣmaṇam || 24 ||
tvayā śeṣo janaścaiva samāśvāsyo yadā'naghe |
kimidānīmidaṃ devi karoṣi hṛdi viklabam || 25 ||
nārhā tvaṃ śocituṃ devi yasyāste rāghavassutaḥ |
na hi rāmātparo loke vidyate satpathe sthitaḥ || 26 ||
abhivādayamānaṃ taṃ dṛṣṭvā sasuhṛdaṃ sutam |
mudā'śrṛ mokṣyase kṣipraṃ meghalekheva vārṣikī || 27 ||
putraste varadaḥ kṣipramayodhyāṃ punarāgataḥ |
pāṇibhyāṃ mṛdupīnābhyāṃ caraṇau pīḍayiṣyati || 28 ||
abhivādya namasyantaṃ śūraṃ sasuhṛdaṃ sutam |
mudā'sraiḥ prokṣyasi punarmegharājirivācalam || 29 ||
āśvāsayantī vividhaiśca vākyai rvākyopacāre kuśalā'navadyā |
rāmasya tāṃ mātaramevamuktvā devī sumitrā virarāma rāmā || 30 ||
niśamya tallakṣmaṇamātṛvākyaṃ rāmasya māturnaradevapatnyāḥ |
sadyaśśarīre vinanāśa śokaḥ śaradgato megha ivālpatoyaḥ || 31 ||
ityārṣe śrīmadrāmāyaṇe vālmīkīya ādikāvye ayodhyākāṇḍe catuścatvāriṃśassargaḥ ||
Sanskrit — Devanagari (original)
श्रीमद्वाल्मीकीय रामायणे अयोध्याकाण्डम् ।
अथ चतुश्चत्वारिंशस्सर्गः ।
विलपन्ती तथा तां तु कौसल्यां प्रमदोत्तमाम् ।
इदं धर्मे स्थिता धर्म्यं सुमित्रा वाक्यमब्रवीत् ॥ 1 ॥
तवार्ये सद्गुणैर्युक्तः पुत्र स्स पुरुषोत्तमः ।
किं ते विलपितेनैवं कृपणं रुदितेन वा ॥ 2 ॥
यस्तवार्ये गतः पुत्रस्त्यक्त्वा राज्यं महाबलः ।
साधु कुर्वन् महात्मानं पितरं सत्यवादिनम् ॥ 3 ॥
शिष्टैराचरिते सम्यक्छश्वत्प्रेत्यफलोदये ।
रामो धर्मे स्थित श्रेष्ठो न स शोच्यः कदाचन ॥ 4 ॥
वर्तते चोत्तमां वृत्तिं लक्ष्मणोऽस्मिन् सदानघः ।
दयावान् सर्वभूतेषु लाभस्तस्य महात्मनः ॥ 5 ॥
अरण्यवासे यद्दुःखं जानती वै सुखोचिता ।
अनुगच्छति वैदेही धर्मात्मानं तवात्मजम् ॥ 6 ॥
कीर्तिभूतां पताकां यो लोके भ्रमयति प्रभुः ।
धर्मसत्यव्रतधनः किं न प्राप्तस्तवात्मजः ॥ 7 ॥
व्यक्तं रामस्य विज्ञाय शौचं माहात्म्यमुत्तमम् ।
न गात्रमंशुभि स्सूर्य स्सन्तापयितुमर्हति ॥ 8 ॥
शिवस्सर्वेषु कालेषु काननेभ्यो विनिस्सृतः ।
राघवं युक्तशीतोष्णस्सेविष्यति सुखोऽनिलः ॥ 9 ॥
शयानमनघं रात्रौ पितेवाभिपरिष्वजन् ।
रश्मिभि स्संस्पृशन् शीतैश्चन्द्रमाह्लादयिष्यति ॥ 10 ॥
ददौ चास्त्राणि दिव्यानि यस्मै ब्रह्मा महौजसे ।
दानवेन्द्रं हतं दृष्ट्वा तिमिध्वजसुतं रणे ॥ 11 ॥
स शूरः पुरुषव्याघ्रः स्वबाहुबलमाश्रितः ।
असन्त्रस्तोऽप्यरणस्थो वेश्मनीव निवत्स्यति ॥ 12 ॥
यस्येषुपथमासाद्य विनाशं यान्ति शत्रवः ।
कथं न पृथिवी तस्य शासने स्थातुमर्हति ॥ 13 ॥
या श्री श्शौर्यं च रामस्य या च कल्याणसत्वता ।
निवृत्तारण्यवास स्स क्षिप्रं राज्यमवाप्स्यति ॥ 14 ॥
सूर्यस्यापि भवेत्सूर्यो ह्यग्नेरग्नि प्रभोः प्रभुः ।
श्रियः श्रीश्च भवेदग्र्या कीर्तिः कीर्त्याः क्षमाक्षमा ॥ 15 ॥
दैवतं दैवतानां च भूतानां भूतसत्तमः ।
तस्य के ह्यगुणा देवि वने वाप्यथवा पुरे ॥ 16 ॥
पृथिव्या सह वैदेह्या श्रिया च पुरुषर्षभः ।
क्षिप्रं तिसृभिरेताभि स्सह रामोऽभिषेक्ष्यते ॥ 17 ॥
दुःखजं विसृजन्त्यस्रं निष्क्रामन्तमुदीक्ष्य यम् ।
अयोध्यायां जनास्सर्वे शोकवेगसमाहताः ॥ 18 ॥
कुशचीरधरं देवं गच्छन्तमपराजितम् ।
सीतेवानुगता लक्ष्मी स्तस्य किं नाम दुर्लभम् ॥ 19 ॥
धनुर्ग्रहवरो यस्य बाणखड्गास्त्रभृत्स्वयम् ।
लक्ष्मणो व्रजति ह्यग्रे तस्य किं नाम दुर्लभम् ॥ 20 ॥
निवृत्तवनवासं तं द्रष्टासि पुनरागतम् ।
जहिशोकं च मोहं च देवि सत्यं ब्रवीमि ते ॥ 21 ॥
शिरसा चरणावेतौ वन्दमानमनिन्दिते पुनर्द्रक्ष्यसि कल्याणि पुत्रं चन्द्रमिवोदितम् ॥ 22 ॥
पुनः प्रविष्टं दृष्ट्वा तमभिषिक्तं महाश्रियम् ।
समुत्स्रक्ष्यसि नेत्राभ्यां क्षिप्रमानन्दजं पयः ॥ 23 ॥
मा शोको देवि दुःखं वा न रामे दृश्यतेऽशिवम् ।
क्षिप्रं द्रक्ष्यसि पुत्रं त्वं ससीतं सहलक्ष्मणम् ॥ 24 ॥
त्वया शेषो जनश्चैव समाश्वास्यो यदाऽनघे ।
किमिदानीमिदं देवि करोषि हृदि विक्लबम् ॥ 25 ॥
नार्हा त्वं शोचितुं देवि यस्यास्ते राघवस्सुतः ।
न हि रामात्परो लोके विद्यते सत्पथे स्थितः ॥ 26 ॥
अभिवादयमानं तं दृष्ट्वा ससुहृदं सुतम् ।
मुदाऽश्रृ मोक्ष्यसे क्षिप्रं मेघलेखेव वार्षिकी ॥ 27 ॥
पुत्रस्ते वरदः क्षिप्रमयोध्यां पुनरागतः ।
पाणिभ्यां मृदुपीनाभ्यां चरणौ पीडयिष्यति ॥ 28 ॥
अभिवाद्य नमस्यन्तं शूरं ससुहृदं सुतम् ।
मुदाऽस्रैः प्रोक्ष्यसि पुनर्मेघराजिरिवाचलम् ॥ 29 ॥
आश्वासयन्ती विविधैश्च वाक्यै र्वाक्योपचारे कुशलाऽनवद्या ।
रामस्य तां मातरमेवमुक्त्वा देवी सुमित्रा विरराम रामा ॥ 30 ॥
निशम्य तल्लक्ष्मणमातृवाक्यं रामस्य मातुर्नरदेवपत्न्याः ।
सद्यश्शरीरे विननाश शोकः शरद्गतो मेघ इवाल्पतोयः ॥ 31 ॥
इत्यार्षे श्रीमद्रामायणे वाल्मीकीय आदिकाव्ये अयोध्याकाण्डे चतुश्चत्वारिंशस्सर्गः ॥
śrīmadvālmīkīya rāmāyaṇe ayodhyākāṇḍam |
atha catuścatvāriṃśassargaḥ |
vilapantī tathā tāṃ tu kausalyāṃ pramadottamām |
idaṃ dharme sthitā dharmyaṃ sumitrā vākyamabravīt || 1 ||
tavārye sadguṇairyuktaḥ putra ssa puruṣottamaḥ |
kiṃ te vilapitenaivaṃ kṛpaṇaṃ ruditena vā || 2 ||
yastavārye gataḥ putrastyaktvā rājyaṃ mahābalaḥ |
sādhu kurvan mahātmānaṃ pitaraṃ satyavādinam || 3 ||
śiṣṭairācarite samyakchaśvatpretyaphalodaye |
rāmo dharme sthita śreṣṭho na sa śocyaḥ kadācana || 4 ||
vartate cottamāṃ vṛttiṃ lakṣmaṇo'smin sadānaghaḥ |
dayāvān sarvabhūteṣu lābhastasya mahātmanaḥ || 5 ||
araṇyavāse yadduḥkhaṃ jānatī vai sukhocitā |
anugacchati vaidehī dharmātmānaṃ tavātmajam || 6 ||
kīrtibhūtāṃ patākāṃ yo loke bhramayati prabhuḥ |
dharmasatyavratadhanaḥ kiṃ na prāptastavātmajaḥ || 7 ||
vyaktaṃ rāmasya vijñāya śaucaṃ māhātmyamuttamam |
na gātramaṃśubhi ssūrya ssantāpayitumarhati || 8 ||
śivassarveṣu kāleṣu kānanebhyo vinissṛtaḥ |
rāghavaṃ yuktaśītoṣṇasseviṣyati sukho'nilaḥ || 9 ||
śayānamanaghaṃ rātrau pitevābhipariṣvajan |
raśmibhi ssaṃspṛśan śītaiścandramāhlādayiṣyati || 10 ||
dadau cāstrāṇi divyāni yasmai brahmā mahaujase |
dānavendraṃ hataṃ dṛṣṭvā timidhvajasutaṃ raṇe || 11 ||
sa śūraḥ puruṣavyāghraḥ svabāhubalamāśritaḥ |
asantrasto'pyaraṇastho veśmanīva nivatsyati || 12 ||
yasyeṣupathamāsādya vināśaṃ yānti śatravaḥ |
kathaṃ na pṛthivī tasya śāsane sthātumarhati || 13 ||
yā śrī śśauryaṃ ca rāmasya yā ca kalyāṇasatvatā |
nivṛttāraṇyavāsa ssa kṣipraṃ rājyamavāpsyati || 14 ||
sūryasyāpi bhavetsūryo hyagneragni prabhoḥ prabhuḥ |
śriyaḥ śrīśca bhavedagryā kīrtiḥ kīrtyāḥ kṣamākṣamā || 15 ||
daivataṃ daivatānāṃ ca bhūtānāṃ bhūtasattamaḥ |
tasya ke hyaguṇā devi vane vāpyathavā pure || 16 ||
pṛthivyā saha vaidehyā śriyā ca puruṣarṣabhaḥ |
kṣipraṃ tisṛbhiretābhi ssaha rāmo'bhiṣekṣyate || 17 ||
duḥkhajaṃ visṛjantyasraṃ niṣkrāmantamudīkṣya yam |
ayodhyāyāṃ janāssarve śokavegasamāhatāḥ || 18 ||
kuśacīradharaṃ devaṃ gacchantamaparājitam |
sītevānugatā lakṣmī stasya kiṃ nāma durlabham || 19 ||
dhanurgrahavaro yasya bāṇakhaḍgāstrabhṛtsvayam |
lakṣmaṇo vrajati hyagre tasya kiṃ nāma durlabham || 20 ||
nivṛttavanavāsaṃ taṃ draṣṭāsi punarāgatam |
jahiśokaṃ ca mohaṃ ca devi satyaṃ bravīmi te || 21 ||
śirasā caraṇāvetau vandamānamanindite punardrakṣyasi kalyāṇi putraṃ candramivoditam || 22 ||
punaḥ praviṣṭaṃ dṛṣṭvā tamabhiṣiktaṃ mahāśriyam |
samutsrakṣyasi netrābhyāṃ kṣipramānandajaṃ payaḥ || 23 ||
mā śoko devi duḥkhaṃ vā na rāme dṛśyate'śivam |
kṣipraṃ drakṣyasi putraṃ tvaṃ sasītaṃ sahalakṣmaṇam || 24 ||
tvayā śeṣo janaścaiva samāśvāsyo yadā'naghe |
kimidānīmidaṃ devi karoṣi hṛdi viklabam || 25 ||
nārhā tvaṃ śocituṃ devi yasyāste rāghavassutaḥ |
na hi rāmātparo loke vidyate satpathe sthitaḥ || 26 ||
abhivādayamānaṃ taṃ dṛṣṭvā sasuhṛdaṃ sutam |
mudā'śrṛ mokṣyase kṣipraṃ meghalekheva vārṣikī || 27 ||
putraste varadaḥ kṣipramayodhyāṃ punarāgataḥ |
pāṇibhyāṃ mṛdupīnābhyāṃ caraṇau pīḍayiṣyati || 28 ||
abhivādya namasyantaṃ śūraṃ sasuhṛdaṃ sutam |
mudā'sraiḥ prokṣyasi punarmegharājirivācalam || 29 ||
āśvāsayantī vividhaiśca vākyai rvākyopacāre kuśalā'navadyā |
rāmasya tāṃ mātaramevamuktvā devī sumitrā virarāma rāmā || 30 ||
niśamya tallakṣmaṇamātṛvākyaṃ rāmasya māturnaradevapatnyāḥ |
sadyaśśarīre vinanāśa śokaḥ śaradgato megha ivālpatoyaḥ || 31 ||
ityārṣe śrīmadrāmāyaṇe vālmīkīya ādikāvye ayodhyākāṇḍe catuścatvāriṃśassargaḥ ||
🕉️ This is the original Sanskrit rendered in Malayalam script.
Pronunciation is identical to the Sanskrit Devanagari version.