ശ്രീമദ്വാല്മീകീയ രാമായണേ അയോധ്യാകാണ്ഡമ് ।
അഥ ഷഷ്ഠസ്സര്ഗഃ ।
ഗതേ പുരോഹിതേ രാമഃ സ്നാതോ നിയതമാനസഃ ।
സഹ പത്ന്യാ വിശാലാക്ഷ്യാ നാരായണമുപാഗമത് ॥ 1 ॥
പ്രഗൃഹ്യ ശിരസാ പാത്രീം ഹവിഷോ വിധിവത്തദാ ।
മഹതേ ദൈവതായാജ്യം ജുഹാവ ജ്വലിതേഽനലേ ॥ 2 ॥
ശേഷം ച ഹവിഷസ്തസ്യ പ്രാശ്യാശാസ്യാത്മനഃ പ്രിയമ് ।
ധ്യായന്നാരായണം ദേവം സ്വാസ്തീര്ണേ കുശസംസ്തരേ ॥ 3 ॥
വാഗ്യത സ്സഹ വൈദേഹ്യാ ഭൂത്വാ നിയതമാനസഃ ।
ശ്രീമത്യായതനേ വിഷ്ണോ ശ്ശിശ്യേ നരവരാത്മജഃ ॥ 4 ॥
ഏകയാമാവശിഷ്ടായാം രാത്ര്യാം പ്രതിവിബുദ്ധ്യ സഃ ।
അലങ്കാരവിധിം കൃത്സ്നം കാരയാമാസ വേശ്മനഃ ॥ 5 ॥
തത്ര ശ്രൃണ്വന്സുഖാ വാച സ്സൂതമാഗധവന്ദിനാമ് ।
പൂര്വാം സധ്യാമുപാസീനോ ജജാപ യതമാനസഃ ॥ 6 ॥
തുഷ്ടാവ പ്രണതശ്ചൈവ ശിരസാ മധുസൂദനമ് ।
വിമലക്ഷൌമസംവീതോ വാചയാമാസ സ ദ്വിജാന് ॥ 7 ॥
തേഷാം പുണ്യാഹഘോഷോഽഥ ഗമ്ഭീരമധുരസ്തദാ ।
അയോധ്യാം പൂരയാമാസ തൂര്യഘോഷാനുനാദിതഃ ॥ 8 ॥
കൃതോപവാസം തു തദാ വൈദേഹ്യാ സഹ രാഘവമ് ।
അയോധ്യാനിലയശ്ശ്രുത്വാ സര്വഃ പ്രമുദിതോ ജനഃ ॥ 9 ॥
തതഃ പൌരജനസ്സര്വശ്ശ്രുത്വാ രാമാഭിഷേചനമ് ।
പ്രഭാതാം രജനീം ദൃഷ്ട്വാ ചക്രേ ശോഭയിതും പുരീമ് ॥ 10 ॥
സിതാഭ്രശിഖരാഭേഷു ദേവതായതനേഷു ച ।
ചതുഷ്പഥേഷു രഥ്യാസു ചൈത്യേഷ്വട്ടാലകേഷു ച ॥ 11 ॥
നാനാപണ്യസമൃദ്ധേഷു വണിജാമാപണേഷു ച ।
കുടുമ്ബിനാം സമൃദ്ധേഷു ശ്രീമത്സു ഭവനേഷു ച ॥ 12 ॥
സഭാസു ചൈവ സര്വാസു വൃക്ഷേഷ്വാലക്ഷിതേഷു ച ।
ധ്വജാ സ്സമുച്ഛ്രിതാശ്ചിത്രാഃ പതാകാശ്ചാഭവംസ്തദാ ॥ 13 ॥
നടനര്തകസങ്ഘാനാം ഗായകാനാം ച ഗായതാമ് ।
മനഃ കര്ണസുഖാ വാച ശ്ശുശൃവുശ്ച തതസ്തതഃ ॥ 14 ॥
രാമാഭിഷേകയുക്താശ്ച കഥാശ്ചക്രുര്മിഥോ ജനാഃ ।
രാമാഭിഷേകേ സമ്പ്രാപ്തേ ചത്വരേഷു ഗൃഹേഷു ച ॥ 15 ॥
ബാലാ അപി ക്രീഡമാനാ ഗൃഹദ്വാരേഷു സങ്ഘശഃ ।
രാമാഭിഷവസംയുക്താശ്ചക്രുരേവം മിഥഃ കഥാഃ ॥ 16 ॥
കൃതപുഷ്പോപഹാരശ്ച ധൂപഗന്ധാധിവാസിതഃ ।
രാജമാര്ഗഃ കൃതഃ ശ്രീമാന്പൌരൈ രാമാഭിഷേചനേ ॥ 17 ॥
പ്രകാശകരണാര്ഥം ച നിശാഗമനശങ്കയാ ।
ദീപവൃക്ഷാം സ്തഥാ ചക്രുരനു രഥ്യാസു സര്വശഃ ॥ 18 ॥
അലങ്കാരം പുരസ്യൈവം കൃത്വാ തത്പുരവാസിനഃ ।
ആകാങ്ക്ഷമാണാ രാമസ്യ യൌവരാജ്യാഭിഷേചനമ് ॥ 19 ॥
സമേത്യ സങ്ഘശസ്സര്വേ ചത്വരേഷു സഭാസു ച ।
കഥയന്തോ മിഥസ്തത്ര പ്രശശംസുര്ജനാധിപമ് ॥ 20 ॥
അഹോ മഹാത്മാ രാജാഽയമിക്ഷ്വാകുകുലനന്ദനഃ ।
ജ്ഞാത്വാ യോ വൃദ്ധമാത്മാനം രാമം രാജ്യേഽഭിഷേക്ഷ്യതി ॥ 21 ॥
സര്വേപ്യനുഗൃഹീതാ സ്മോ യന്നോ രാമോ മഹീപതിഃ ।
ചിരായ ഭവിതാ ഗോപ്താ ദൃഷ്ടലോകപരാവരഃ ॥ 22 ॥
അനുദ്ധതമനാഃ വിദ്വാന്ധര്മാത്മാ ഭ്രാതൃവത്സലഃ ।
യഥാ ച ഭ്രാതൃഷു സ്നിഗ്ധസ്തഥാഽസ്മാസ്വപി രാഘവഃ ॥ 23 ॥
ചിരം ജീവതു ധര്മാത്മാ രാജാ ദശരഥോഽനഘഃ ।
യത്പ്രസാദോനഭിഷിക്തം തു രാമം ദ്രക്ഷ്യാമഹേ വയമ് ॥ 24 ॥
ഏവംവിധം കഥയതാം പൌരാണാം ശുശ്രുവു സ്തദാ ।
ദിഗ്ഭ്യോപി ശ്രുതവൃത്താന്താഃ പ്രാപ്താ ജാനപദാ ജനാഃ ॥ 25 ॥
തേ തു ദിഗ്ഭ്യഃ പുരീം പ്രാപ്താ ദ്രഷ്ടും രാമാഭിഷേചനമ് ।
രാമസ്യ പൂരയാമാസുഃ പുരീം ജാനപദാ ജനാഃ ॥ 26 ॥
ജനൌഘൈസ്തൈര്വിസര്പദ്ഭിഃ ശുശ്രുവേ തത്ര നിസ്വനഃ ।
പര്വസൂദീര്ണവേഗസ്യ സാഗരസ്യേവ നിസ്വനഃ ॥ 27 ॥
തതസ്തദിന്ദ്രക്ഷയസന്നിഭം പുരം ദിദൃക്ഷുഭിര്ജാനപദൈരുപാഗതൈഃ ।
സമന്തത സ്സസ്വനമാകുലം ബഭൌ സമുദ്രയാദോഭിരിവാര്ണവോദകമ് ॥ 28 ॥
ഇത്യാര്ഷേ ശ്രീമദ്രാമായണേ വാല്മീകീയ ആദികാവ്യേ അയോധ്യാകാണ്ഡേ ഷഷ്ഠസ്സര്ഗഃ ॥
Roman (IAST) Transliteration
śrīmadvālmīkīya rāmāyaṇe ayodhyākāṇḍam |
atha ṣaṣṭhassargaḥ |
gate purohite rāmaḥ snāto niyatamānasaḥ |
saha patnyā viśālākṣyā nārāyaṇamupāgamat || 1 ||
pragṛhya śirasā pātrīṃ haviṣo vidhivattadā |
mahate daivatāyājyaṃ juhāva jvalite'nale || 2 ||
śeṣaṃ ca haviṣastasya prāśyāśāsyātmanaḥ priyam |
dhyāyannārāyaṇaṃ devaṃ svāstīrṇe kuśasaṃstare || 3 ||
vāgyata ssaha vaidehyā bhūtvā niyatamānasaḥ |
śrīmatyāyatane viṣṇo śśiśye naravarātmajaḥ || 4 ||
ekayāmāvaśiṣṭāyāṃ rātryāṃ prativibuddhya saḥ |
alaṅkāravidhiṃ kṛtsnaṃ kārayāmāsa veśmanaḥ || 5 ||
tatra śrṛṇvansukhā vāca ssūtamāgadhavandinām |
pūrvāṃ sadhyāmupāsīno jajāpa yatamānasaḥ || 6 ||
tuṣṭāva praṇataścaiva śirasā madhusūdanam |
vimalakṣaumasaṃvīto vācayāmāsa sa dvijān || 7 ||
teṣāṃ puṇyāhaghoṣo'tha gambhīramadhurastadā |
ayodhyāṃ pūrayāmāsa tūryaghoṣānunāditaḥ || 8 ||
kṛtopavāsaṃ tu tadā vaidehyā saha rāghavam |
ayodhyānilayaśśrutvā sarvaḥ pramudito janaḥ || 9 ||
tataḥ paurajanassarvaśśrutvā rāmābhiṣecanam |
prabhātāṃ rajanīṃ dṛṣṭvā cakre śobhayituṃ purīm || 10 ||
sitābhraśikharābheṣu devatāyataneṣu ca |
catuṣpatheṣu rathyāsu caityeṣvaṭṭālakeṣu ca || 11 ||
nānāpaṇyasamṛddheṣu vaṇijāmāpaṇeṣu ca |
kuṭumbināṃ samṛddheṣu śrīmatsu bhavaneṣu ca || 12 ||
sabhāsu caiva sarvāsu vṛkṣeṣvālakṣiteṣu ca |
dhvajā ssamucchritāścitrāḥ patākāścābhavaṃstadā || 13 ||
naṭanartakasaṅghānāṃ gāyakānāṃ ca gāyatām |
manaḥ karṇasukhā vāca śśuśṛvuśca tatastataḥ || 14 ||
rāmābhiṣekayuktāśca kathāścakrurmitho janāḥ |
rāmābhiṣeke samprāpte catvareṣu gṛheṣu ca || 15 ||
bālā api krīḍamānā gṛhadvāreṣu saṅghaśaḥ |
rāmābhiṣavasaṃyuktāścakrurevaṃ mithaḥ kathāḥ || 16 ||
kṛtapuṣpopahāraśca dhūpagandhādhivāsitaḥ |
rājamārgaḥ kṛtaḥ śrīmānpaurai rāmābhiṣecane || 17 ||
prakāśakaraṇārthaṃ ca niśāgamanaśaṅkayā |
dīpavṛkṣāṃ stathā cakruranu rathyāsu sarvaśaḥ || 18 ||
alaṅkāraṃ purasyaivaṃ kṛtvā tatpuravāsinaḥ |
ākāṅkṣamāṇā rāmasya yauvarājyābhiṣecanam || 19 ||
sametya saṅghaśassarve catvareṣu sabhāsu ca |
kathayanto mithastatra praśaśaṃsurjanādhipam || 20 ||
aho mahātmā rājā'yamikṣvākukulanandanaḥ |
jñātvā yo vṛddhamātmānaṃ rāmaṃ rājye'bhiṣekṣyati || 21 ||
sarvepyanugṛhītā smo yanno rāmo mahīpatiḥ |
cirāya bhavitā goptā dṛṣṭalokaparāvaraḥ || 22 ||
anuddhatamanāḥ vidvāndharmātmā bhrātṛvatsalaḥ |
yathā ca bhrātṛṣu snigdhastathā'smāsvapi rāghavaḥ || 23 ||
ciraṃ jīvatu dharmātmā rājā daśaratho'naghaḥ |
yatprasādonabhiṣiktaṃ tu rāmaṃ drakṣyāmahe vayam || 24 ||
evaṃvidhaṃ kathayatāṃ paurāṇāṃ śuśruvu stadā |
digbhyopi śrutavṛttāntāḥ prāptā jānapadā janāḥ || 25 ||
te tu digbhyaḥ purīṃ prāptā draṣṭuṃ rāmābhiṣecanam |
rāmasya pūrayāmāsuḥ purīṃ jānapadā janāḥ || 26 ||
janaughaistairvisarpadbhiḥ śuśruve tatra nisvanaḥ |
parvasūdīrṇavegasya sāgarasyeva nisvanaḥ || 27 ||
tatastadindrakṣayasannibhaṃ puraṃ didṛkṣubhirjānapadairupāgataiḥ |
samantata ssasvanamākulaṃ babhau samudrayādobhirivārṇavodakam || 28 ||
ityārṣe śrīmadrāmāyaṇe vālmīkīya ādikāvye ayodhyākāṇḍe ṣaṣṭhassargaḥ ||
Sanskrit — Devanagari (original)
श्रीमद्वाल्मीकीय रामायणे अयोध्याकाण्डम् ।
अथ षष्ठस्सर्गः ।
गते पुरोहिते रामः स्नातो नियतमानसः ।
सह पत्न्या विशालाक्ष्या नारायणमुपागमत् ॥ 1 ॥
प्रगृह्य शिरसा पात्रीं हविषो विधिवत्तदा ।
महते दैवतायाज्यं जुहाव ज्वलितेऽनले ॥ 2 ॥
शेषं च हविषस्तस्य प्राश्याशास्यात्मनः प्रियम् ।
ध्यायन्नारायणं देवं स्वास्तीर्णे कुशसंस्तरे ॥ 3 ॥
वाग्यत स्सह वैदेह्या भूत्वा नियतमानसः ।
श्रीमत्यायतने विष्णो श्शिश्ये नरवरात्मजः ॥ 4 ॥
एकयामावशिष्टायां रात्र्यां प्रतिविबुद्ध्य सः ।
अलङ्कारविधिं कृत्स्नं कारयामास वेश्मनः ॥ 5 ॥
तत्र श्रृण्वन्सुखा वाच स्सूतमागधवन्दिनाम् ।
पूर्वां सध्यामुपासीनो जजाप यतमानसः ॥ 6 ॥
तुष्टाव प्रणतश्चैव शिरसा मधुसूदनम् ।
विमलक्षौमसंवीतो वाचयामास स द्विजान् ॥ 7 ॥
तेषां पुण्याहघोषोऽथ गम्भीरमधुरस्तदा ।
अयोध्यां पूरयामास तूर्यघोषानुनादितः ॥ 8 ॥
कृतोपवासं तु तदा वैदेह्या सह राघवम् ।
अयोध्यानिलयश्श्रुत्वा सर्वः प्रमुदितो जनः ॥ 9 ॥
ततः पौरजनस्सर्वश्श्रुत्वा रामाभिषेचनम् ।
प्रभातां रजनीं दृष्ट्वा चक्रे शोभयितुं पुरीम् ॥ 10 ॥
सिताभ्रशिखराभेषु देवतायतनेषु च ।
चतुष्पथेषु रथ्यासु चैत्येष्वट्टालकेषु च ॥ 11 ॥
नानापण्यसमृद्धेषु वणिजामापणेषु च ।
कुटुम्बिनां समृद्धेषु श्रीमत्सु भवनेषु च ॥ 12 ॥
सभासु चैव सर्वासु वृक्षेष्वालक्षितेषु च ।
ध्वजा स्समुच्छ्रिताश्चित्राः पताकाश्चाभवंस्तदा ॥ 13 ॥
नटनर्तकसङ्घानां गायकानां च गायताम् ।
मनः कर्णसुखा वाच श्शुशृवुश्च ततस्ततः ॥ 14 ॥
रामाभिषेकयुक्ताश्च कथाश्चक्रुर्मिथो जनाः ।
रामाभिषेके सम्प्राप्ते चत्वरेषु गृहेषु च ॥ 15 ॥
बाला अपि क्रीडमाना गृहद्वारेषु सङ्घशः ।
रामाभिषवसंयुक्ताश्चक्रुरेवं मिथः कथाः ॥ 16 ॥
कृतपुष्पोपहारश्च धूपगन्धाधिवासितः ।
राजमार्गः कृतः श्रीमान्पौरै रामाभिषेचने ॥ 17 ॥
प्रकाशकरणार्थं च निशागमनशङ्कया ।
दीपवृक्षां स्तथा चक्रुरनु रथ्यासु सर्वशः ॥ 18 ॥
अलङ्कारं पुरस्यैवं कृत्वा तत्पुरवासिनः ।
आकाङ्क्षमाणा रामस्य यौवराज्याभिषेचनम् ॥ 19 ॥
समेत्य सङ्घशस्सर्वे चत्वरेषु सभासु च ।
कथयन्तो मिथस्तत्र प्रशशंसुर्जनाधिपम् ॥ 20 ॥
अहो महात्मा राजाऽयमिक्ष्वाकुकुलनन्दनः ।
ज्ञात्वा यो वृद्धमात्मानं रामं राज्येऽभिषेक्ष्यति ॥ 21 ॥
सर्वेप्यनुगृहीता स्मो यन्नो रामो महीपतिः ।
चिराय भविता गोप्ता दृष्टलोकपरावरः ॥ 22 ॥
अनुद्धतमनाः विद्वान्धर्मात्मा भ्रातृवत्सलः ।
यथा च भ्रातृषु स्निग्धस्तथाऽस्मास्वपि राघवः ॥ 23 ॥
चिरं जीवतु धर्मात्मा राजा दशरथोऽनघः ।
यत्प्रसादोनभिषिक्तं तु रामं द्रक्ष्यामहे वयम् ॥ 24 ॥
एवंविधं कथयतां पौराणां शुश्रुवु स्तदा ।
दिग्भ्योपि श्रुतवृत्तान्ताः प्राप्ता जानपदा जनाः ॥ 25 ॥
ते तु दिग्भ्यः पुरीं प्राप्ता द्रष्टुं रामाभिषेचनम् ।
रामस्य पूरयामासुः पुरीं जानपदा जनाः ॥ 26 ॥
जनौघैस्तैर्विसर्पद्भिः शुश्रुवे तत्र निस्वनः ।
पर्वसूदीर्णवेगस्य सागरस्येव निस्वनः ॥ 27 ॥
ततस्तदिन्द्रक्षयसन्निभं पुरं दिदृक्षुभिर्जानपदैरुपागतैः ।
समन्तत स्सस्वनमाकुलं बभौ समुद्रयादोभिरिवार्णवोदकम् ॥ 28 ॥
इत्यार्षे श्रीमद्रामायणे वाल्मीकीय आदिकाव्ये अयोध्याकाण्डे षष्ठस्सर्गः ॥
śrīmadvālmīkīya rāmāyaṇe ayodhyākāṇḍam |
atha ṣaṣṭhassargaḥ |
gate purohite rāmaḥ snāto niyatamānasaḥ |
saha patnyā viśālākṣyā nārāyaṇamupāgamat || 1 ||
pragṛhya śirasā pātrīṃ haviṣo vidhivattadā |
mahate daivatāyājyaṃ juhāva jvalite'nale || 2 ||
śeṣaṃ ca haviṣastasya prāśyāśāsyātmanaḥ priyam |
dhyāyannārāyaṇaṃ devaṃ svāstīrṇe kuśasaṃstare || 3 ||
vāgyata ssaha vaidehyā bhūtvā niyatamānasaḥ |
śrīmatyāyatane viṣṇo śśiśye naravarātmajaḥ || 4 ||
ekayāmāvaśiṣṭāyāṃ rātryāṃ prativibuddhya saḥ |
alaṅkāravidhiṃ kṛtsnaṃ kārayāmāsa veśmanaḥ || 5 ||
tatra śrṛṇvansukhā vāca ssūtamāgadhavandinām |
pūrvāṃ sadhyāmupāsīno jajāpa yatamānasaḥ || 6 ||
tuṣṭāva praṇataścaiva śirasā madhusūdanam |
vimalakṣaumasaṃvīto vācayāmāsa sa dvijān || 7 ||
teṣāṃ puṇyāhaghoṣo'tha gambhīramadhurastadā |
ayodhyāṃ pūrayāmāsa tūryaghoṣānunāditaḥ || 8 ||
kṛtopavāsaṃ tu tadā vaidehyā saha rāghavam |
ayodhyānilayaśśrutvā sarvaḥ pramudito janaḥ || 9 ||
tataḥ paurajanassarvaśśrutvā rāmābhiṣecanam |
prabhātāṃ rajanīṃ dṛṣṭvā cakre śobhayituṃ purīm || 10 ||
sitābhraśikharābheṣu devatāyataneṣu ca |
catuṣpatheṣu rathyāsu caityeṣvaṭṭālakeṣu ca || 11 ||
nānāpaṇyasamṛddheṣu vaṇijāmāpaṇeṣu ca |
kuṭumbināṃ samṛddheṣu śrīmatsu bhavaneṣu ca || 12 ||
sabhāsu caiva sarvāsu vṛkṣeṣvālakṣiteṣu ca |
dhvajā ssamucchritāścitrāḥ patākāścābhavaṃstadā || 13 ||
naṭanartakasaṅghānāṃ gāyakānāṃ ca gāyatām |
manaḥ karṇasukhā vāca śśuśṛvuśca tatastataḥ || 14 ||
rāmābhiṣekayuktāśca kathāścakrurmitho janāḥ |
rāmābhiṣeke samprāpte catvareṣu gṛheṣu ca || 15 ||
bālā api krīḍamānā gṛhadvāreṣu saṅghaśaḥ |
rāmābhiṣavasaṃyuktāścakrurevaṃ mithaḥ kathāḥ || 16 ||
kṛtapuṣpopahāraśca dhūpagandhādhivāsitaḥ |
rājamārgaḥ kṛtaḥ śrīmānpaurai rāmābhiṣecane || 17 ||
prakāśakaraṇārthaṃ ca niśāgamanaśaṅkayā |
dīpavṛkṣāṃ stathā cakruranu rathyāsu sarvaśaḥ || 18 ||
alaṅkāraṃ purasyaivaṃ kṛtvā tatpuravāsinaḥ |
ākāṅkṣamāṇā rāmasya yauvarājyābhiṣecanam || 19 ||
sametya saṅghaśassarve catvareṣu sabhāsu ca |
kathayanto mithastatra praśaśaṃsurjanādhipam || 20 ||
aho mahātmā rājā'yamikṣvākukulanandanaḥ |
jñātvā yo vṛddhamātmānaṃ rāmaṃ rājye'bhiṣekṣyati || 21 ||
sarvepyanugṛhītā smo yanno rāmo mahīpatiḥ |
cirāya bhavitā goptā dṛṣṭalokaparāvaraḥ || 22 ||
anuddhatamanāḥ vidvāndharmātmā bhrātṛvatsalaḥ |
yathā ca bhrātṛṣu snigdhastathā'smāsvapi rāghavaḥ || 23 ||
ciraṃ jīvatu dharmātmā rājā daśaratho'naghaḥ |
yatprasādonabhiṣiktaṃ tu rāmaṃ drakṣyāmahe vayam || 24 ||
evaṃvidhaṃ kathayatāṃ paurāṇāṃ śuśruvu stadā |
digbhyopi śrutavṛttāntāḥ prāptā jānapadā janāḥ || 25 ||
te tu digbhyaḥ purīṃ prāptā draṣṭuṃ rāmābhiṣecanam |
rāmasya pūrayāmāsuḥ purīṃ jānapadā janāḥ || 26 ||
janaughaistairvisarpadbhiḥ śuśruve tatra nisvanaḥ |
parvasūdīrṇavegasya sāgarasyeva nisvanaḥ || 27 ||
tatastadindrakṣayasannibhaṃ puraṃ didṛkṣubhirjānapadairupāgataiḥ |
samantata ssasvanamākulaṃ babhau samudrayādobhirivārṇavodakam || 28 ||
ityārṣe śrīmadrāmāyaṇe vālmīkīya ādikāvye ayodhyākāṇḍe ṣaṣṭhassargaḥ ||
🕉️ This is the original Sanskrit rendered in Malayalam script.
Pronunciation is identical to the Sanskrit Devanagari version.