ശ്രീമദ്വാല്മീകീയ രാമായണേ അയോധ്യാകാണ്ഡമ് ।
അഥ ത്രിസപ്തതിതമസ്സര്ഗഃ ।
സശ്രൂത്വാ തു പിതരം വൃത്തം ഭ്രാതരൌ ച വിവാസിതൌ ।
ഭരതോ ദുഃഖസന്തപ്ത ഇദം വചനമബ്രവീത് ॥ 1 ॥
കിം നു കാര്യം ഹതസ്യേഹ മമ രാജ്യേന ശോചതഃ ।
വിഹീനസ്യാഥ പിത്രാ ച ഭ്രാത്രാ പിതൃസമേന ച ॥ 2 ॥
ദുഃഖേ മേ ദുഃഖമകരോര്വ്രണേ ക്ഷാരമിവാദധാഃ ।
രാജാനം പ്രേതഭാവസ്ഥം കൃത്വാ രാമം ച താപസമ് ॥ 3 ॥
കുലസ്യ ത്വമഭാവായ കാലരാത്രിരിവാഽഗതാ ।
അങ്ഗാരമുപഗൂഹ്യ സ്മ പിതാ മേ നാവബുദ്ധവാന് ॥ 4 ॥
മൃത്യുമാപാദിതോ പിതാ ത്വയാ മേ പാപദര്ശിനി ।
സുഖം പരിഹൃതം മോഹാത്കുലേഽസ്മിന്കുലപാംസനി ॥ 5 ॥
ത്വാം പ്രാപ്യ ഹി പിതാ മേഽദ്യ സത്യസന്ധോ മഹായശാഃ ।
തീവ്രദുഃഖാഭിസന്തപ്തോ വൃത്തോ ദശരഥോ നൃപഃ ॥ 6 ॥
വിനാശിതോ മഹാരാജഃ പിതാ മേ ധര്മവത്സലഃ ।
കസ്മാത്പ്രവ്രാജിതോ രാമഃ കസ്മാദേവ വനം ഗതഃ ॥ 7 ॥
കൌസല്യാ ച സുമിത്രാ ച പുത്രശോകാഭിപീഡിതേ ।
ദുഷ്കരം യദി ജീവേതാം പ്രാപ്യ ത്വാം ജനനീം മമ ॥ 8 ॥
നനുത്വാര്യോഽപി ധര്മാത്മാ ത്വയി വൃതിമനുത്തമാമ് ।
വര്തതേ ഗുരുവൃത്തിജ്ഞോ യഥാ മാതരി വര്തതേ ॥ 9 ॥
തസ്യാഃ പുത്രം കൃതാഽത്മാനം ചീരവല്കലവാസസമ് ।
പ്രസ്ഥാപ്യ വനവാസായ കഥം പാപേ ന ശോചസി ॥ 10 ॥
അപാപദര്ശനം ശൂരം കൃതാത്മാനം യശസ്വിനമ് ।
പ്രവ്രാജ്യ ചീരവസനം കിന്നു പശ്യസി കാരണമ് ॥ 11 ॥
ലുബ്ധായാ വിദിതോ മന്യേ ന തേഽഹം രാഘവം പ്രതി ।
തഥാഹ്യനര്ധോ രാജ്യാര്ഥം ത്വയാഽനീതോ മഹാനയമ് ॥ 12 ॥
അഹം ഹി പുരുഷവ്യാഘ്രാവപശ്യന്രാമലക്ഷ്മണൌ ।
കേന ശക്തിപ്രഭാവേന രാജ്യം രക്ഷിതുമുത്സഹേ ॥ 13 ॥
തം ഹി നിത്യം മഹാരാജോ ബലവന്തം മഹാബലഃ ।
ഉപാശ്രിതോഽഭൂദ്ധര്മാത്മാ മേരുര്മേരുവനം യഥാ ॥ 14 ॥
സോഽഹം കഥമിമം ഭാരം മഹാധുര്യസമുദ്ധൃതമ് ।
ദമ്യോധുരമിവാഽഽസാദ്യ വഹേയം കേനചൌജസാ ॥ 15 ॥
അഥവാ മേ ഭവേച്ഛക്തിര്യോഗൈര്ബുദ്ധിബലേന വാ ।
സകാമാം ന കരിഷ്യാമി ത്വാമഹം പുത്രഗര്ധിനീമ് ॥ 16 ॥
ന മേ വികാങ്ക്ഷാ ജായേത ത്യക്തും ത്വാം പാപനിശ്ചയാമ് ।
യദി രാമസ്യ നാവേക്ഷാ ത്വയി സ്യാന്മാതൃവത്സദാ ॥ 17 ॥
ഉത്പന്നാതു കഥം ബുദ്ധിസ്തവേയം പാപദര്ശിനി ।
സാധുചാരിത്രവിഭ്രഷ്ടേ പൂര്വേഷാം നോ വിഗര്ഹിതാ ॥ 18 ॥
അസ്മിന്കുലേ ഹി പൂര്വേഷാം ജ്യേഷ്ഠോ രാജ്യേഽഭിഷിച്യതേ ।
അപരേ ഭ്രാതരസ്തസ്മിന്പ്രവര്തന്തേ സമാഹിതാഃ ॥ 19 ॥
ന ഹി മന്യേ നൃശംസേ ത്വം രാജധര്മമവേക്ഷസേ ।
ഗതിം വാ ന വിജാനാസി രാജവൃത്തസ്യ ശാശ്വതീമ് ॥ 20 ॥
സതതം രാജവൃത്തേ ഹി ജ്യേഷ്ഠോ രാജ്യേഽഭിഷിച്യതേ ।
രാജ്ഞാമേതത്സമം തത്സ്യാദിക്ഷ്വാകൂണാം വിശേഷതഃ ॥ 21 ॥
തേഷാം ധര്മൈകരക്ഷാണാം കുലചാരിത്രശോഭിനാമ് ।
അദ്യ ചാരിത്രശൌണ്ഡീര്യം ത്വാം പ്രാപ്യ വിനിവര്തിതമ് ॥ 22 ॥
തവാപി സുമഹാഭാഗാ ജനേന്ദ്രാഃ കുലപൂര്വഗാഃ ।
ബുദ്ധേര്മോഹഃ കഥമയം സമ്ഭൂതസ്ത്വയി ഗര്ഹിതഃ ॥ 23 ॥
ന തു കാമം കരിഷ്യാമി തവാഽഹം പാപനിശ്ചയേ ।
ത്വയാ വ്യസനമാരബ്ധം ജീവിതാന്തകരം മമ ॥ 24 ॥
ഏഷത്വിദാനീമേവാഹമപ്രിയാര്ഥം തവാനഘമ് ।
നിവര്തയിഷ്യാമി വനാദ്ഭ്രാതരം സ്വജനപ്രിയമ് ॥ 25 ॥
നിവര്തയിത്വാ രാമം ച തസ്യാഹം ദീപ്തതേജസഃ ।
ദാസഭൂതോ ഭവിഷ്യാമി സുസ്ഥിരേണാന്തരാത്മനാ ॥ 26 ॥
ഇത്യേവമുക്ത്വാ ഭരതോ മഹാത്മാ പ്രിയേതരൈര്വാക്യഗണൈസ്തുദംസ്താമ് ।
ശോകാതുരശ്ചാപി നനാദ ഭൂയഃ സിംഹോ യഥാ പര്വതഗഹ്വരസ്ഥഃ ॥ 27 ॥
ഇത്യാര്ഷേ ശ്രീമദ്രാമായണേ വാല്മീകീയ ആദികാവ്യേ അയോധ്യാകാണ്ഡേ ത്രിസപ്തതിതമസ്സര്ഗഃ ॥
Roman (IAST) Transliteration
śrīmadvālmīkīya rāmāyaṇe ayodhyākāṇḍam |
atha trisaptatitamassargaḥ |
saśrūtvā tu pitaraṃ vṛttaṃ bhrātarau ca vivāsitau |
bharato duḥkhasantapta idaṃ vacanamabravīt || 1 ||
kiṃ nu kāryaṃ hatasyeha mama rājyena śocataḥ |
vihīnasyātha pitrā ca bhrātrā pitṛsamena ca || 2 ||
duḥkhe me duḥkhamakarorvraṇe kṣāramivādadhāḥ |
rājānaṃ pretabhāvasthaṃ kṛtvā rāmaṃ ca tāpasam || 3 ||
kulasya tvamabhāvāya kālarātririvā'gatā |
aṅgāramupagūhya sma pitā me nāvabuddhavān || 4 ||
mṛtyumāpādito pitā tvayā me pāpadarśini |
sukhaṃ parihṛtaṃ mohātkule'sminkulapāṃsani || 5 ||
tvāṃ prāpya hi pitā me'dya satyasandho mahāyaśāḥ |
tīvraduḥkhābhisantapto vṛtto daśaratho nṛpaḥ || 6 ||
vināśito mahārājaḥ pitā me dharmavatsalaḥ |
kasmātpravrājito rāmaḥ kasmādeva vanaṃ gataḥ || 7 ||
kausalyā ca sumitrā ca putraśokābhipīḍite |
duṣkaraṃ yadi jīvetāṃ prāpya tvāṃ jananīṃ mama || 8 ||
nanutvāryo'pi dharmātmā tvayi vṛtimanuttamām |
vartate guruvṛttijño yathā mātari vartate || 9 ||
tasyāḥ putraṃ kṛtā'tmānaṃ cīravalkalavāsasam |
prasthāpya vanavāsāya kathaṃ pāpe na śocasi || 10 ||
apāpadarśanaṃ śūraṃ kṛtātmānaṃ yaśasvinam |
pravrājya cīravasanaṃ kinnu paśyasi kāraṇam || 11 ||
lubdhāyā vidito manye na te'haṃ rāghavaṃ prati |
tathāhyanardho rājyārthaṃ tvayā'nīto mahānayam || 12 ||
ahaṃ hi puruṣavyāghrāvapaśyanrāmalakṣmaṇau |
kena śaktiprabhāvena rājyaṃ rakṣitumutsahe || 13 ||
taṃ hi nityaṃ mahārājo balavantaṃ mahābalaḥ |
upāśrito'bhūddharmātmā merurmeruvanaṃ yathā || 14 ||
so'haṃ kathamimaṃ bhāraṃ mahādhuryasamuddhṛtam |
damyodhuramivā''sādya vaheyaṃ kenacaujasā || 15 ||
athavā me bhavecchaktiryogairbuddhibalena vā |
sakāmāṃ na kariṣyāmi tvāmahaṃ putragardhinīm || 16 ||
na me vikāṅkṣā jāyeta tyaktuṃ tvāṃ pāpaniścayām |
yadi rāmasya nāvekṣā tvayi syānmātṛvatsadā || 17 ||
utpannātu kathaṃ buddhistaveyaṃ pāpadarśini |
sādhucāritravibhraṣṭe pūrveṣāṃ no vigarhitā || 18 ||
asminkule hi pūrveṣāṃ jyeṣṭho rājye'bhiṣicyate |
apare bhrātarastasminpravartante samāhitāḥ || 19 ||
na hi manye nṛśaṃse tvaṃ rājadharmamavekṣase |
gatiṃ vā na vijānāsi rājavṛttasya śāśvatīm || 20 ||
satataṃ rājavṛtte hi jyeṣṭho rājye'bhiṣicyate |
rājñāmetatsamaṃ tatsyādikṣvākūṇāṃ viśeṣataḥ || 21 ||
teṣāṃ dharmaikarakṣāṇāṃ kulacāritraśobhinām |
adya cāritraśauṇḍīryaṃ tvāṃ prāpya vinivartitam || 22 ||
tavāpi sumahābhāgā janendrāḥ kulapūrvagāḥ |
buddhermohaḥ kathamayaṃ sambhūtastvayi garhitaḥ || 23 ||
na tu kāmaṃ kariṣyāmi tavā'haṃ pāpaniścaye |
tvayā vyasanamārabdhaṃ jīvitāntakaraṃ mama || 24 ||
eṣatvidānīmevāhamapriyārthaṃ tavānagham |
nivartayiṣyāmi vanādbhrātaraṃ svajanapriyam || 25 ||
nivartayitvā rāmaṃ ca tasyāhaṃ dīptatejasaḥ |
dāsabhūto bhaviṣyāmi susthireṇāntarātmanā || 26 ||
ityevamuktvā bharato mahātmā priyetarairvākyagaṇaistudaṃstām |
śokāturaścāpi nanāda bhūyaḥ siṃho yathā parvatagahvarasthaḥ || 27 ||
ityārṣe śrīmadrāmāyaṇe vālmīkīya ādikāvye ayodhyākāṇḍe trisaptatitamassargaḥ ||
Sanskrit — Devanagari (original)
श्रीमद्वाल्मीकीय रामायणे अयोध्याकाण्डम् ।
अथ त्रिसप्ततितमस्सर्गः ।
सश्रूत्वा तु पितरं वृत्तं भ्रातरौ च विवासितौ ।
भरतो दुःखसन्तप्त इदं वचनमब्रवीत् ॥ 1 ॥
किं नु कार्यं हतस्येह मम राज्येन शोचतः ।
विहीनस्याथ पित्रा च भ्रात्रा पितृसमेन च ॥ 2 ॥
दुःखे मे दुःखमकरोर्व्रणे क्षारमिवादधाः ।
राजानं प्रेतभावस्थं कृत्वा रामं च तापसम् ॥ 3 ॥
कुलस्य त्वमभावाय कालरात्रिरिवाऽगता ।
अङ्गारमुपगूह्य स्म पिता मे नावबुद्धवान् ॥ 4 ॥
मृत्युमापादितो पिता त्वया मे पापदर्शिनि ।
सुखं परिहृतं मोहात्कुलेऽस्मिन्कुलपांसनि ॥ 5 ॥
त्वां प्राप्य हि पिता मेऽद्य सत्यसन्धो महायशाः ।
तीव्रदुःखाभिसन्तप्तो वृत्तो दशरथो नृपः ॥ 6 ॥
विनाशितो महाराजः पिता मे धर्मवत्सलः ।
कस्मात्प्रव्राजितो रामः कस्मादेव वनं गतः ॥ 7 ॥
कौसल्या च सुमित्रा च पुत्रशोकाभिपीडिते ।
दुष्करं यदि जीवेतां प्राप्य त्वां जननीं मम ॥ 8 ॥
ननुत्वार्योऽपि धर्मात्मा त्वयि वृतिमनुत्तमाम् ।
वर्तते गुरुवृत्तिज्ञो यथा मातरि वर्तते ॥ 9 ॥
तस्याः पुत्रं कृताऽत्मानं चीरवल्कलवाससम् ।
प्रस्थाप्य वनवासाय कथं पापे न शोचसि ॥ 10 ॥
अपापदर्शनं शूरं कृतात्मानं यशस्विनम् ।
प्रव्राज्य चीरवसनं किन्नु पश्यसि कारणम् ॥ 11 ॥
लुब्धाया विदितो मन्ये न तेऽहं राघवं प्रति ।
तथाह्यनर्धो राज्यार्थं त्वयाऽनीतो महानयम् ॥ 12 ॥
अहं हि पुरुषव्याघ्रावपश्यन्रामलक्ष्मणौ ।
केन शक्तिप्रभावेन राज्यं रक्षितुमुत्सहे ॥ 13 ॥
तं हि नित्यं महाराजो बलवन्तं महाबलः ।
उपाश्रितोऽभूद्धर्मात्मा मेरुर्मेरुवनं यथा ॥ 14 ॥
सोऽहं कथमिमं भारं महाधुर्यसमुद्धृतम् ।
दम्योधुरमिवाऽऽसाद्य वहेयं केनचौजसा ॥ 15 ॥
अथवा मे भवेच्छक्तिर्योगैर्बुद्धिबलेन वा ।
सकामां न करिष्यामि त्वामहं पुत्रगर्धिनीम् ॥ 16 ॥
न मे विकाङ्क्षा जायेत त्यक्तुं त्वां पापनिश्चयाम् ।
यदि रामस्य नावेक्षा त्वयि स्यान्मातृवत्सदा ॥ 17 ॥
उत्पन्नातु कथं बुद्धिस्तवेयं पापदर्शिनि ।
साधुचारित्रविभ्रष्टे पूर्वेषां नो विगर्हिता ॥ 18 ॥
अस्मिन्कुले हि पूर्वेषां ज्येष्ठो राज्येऽभिषिच्यते ।
अपरे भ्रातरस्तस्मिन्प्रवर्तन्ते समाहिताः ॥ 19 ॥
न हि मन्ये नृशंसे त्वं राजधर्ममवेक्षसे ।
गतिं वा न विजानासि राजवृत्तस्य शाश्वतीम् ॥ 20 ॥
सततं राजवृत्ते हि ज्येष्ठो राज्येऽभिषिच्यते ।
राज्ञामेतत्समं तत्स्यादिक्ष्वाकूणां विशेषतः ॥ 21 ॥
तेषां धर्मैकरक्षाणां कुलचारित्रशोभिनाम् ।
अद्य चारित्रशौण्डीर्यं त्वां प्राप्य विनिवर्तितम् ॥ 22 ॥
तवापि सुमहाभागा जनेन्द्राः कुलपूर्वगाः ।
बुद्धेर्मोहः कथमयं सम्भूतस्त्वयि गर्हितः ॥ 23 ॥
न तु कामं करिष्यामि तवाऽहं पापनिश्चये ।
त्वया व्यसनमारब्धं जीवितान्तकरं मम ॥ 24 ॥
एषत्विदानीमेवाहमप्रियार्थं तवानघम् ।
निवर्तयिष्यामि वनाद्भ्रातरं स्वजनप्रियम् ॥ 25 ॥
निवर्तयित्वा रामं च तस्याहं दीप्ततेजसः ।
दासभूतो भविष्यामि सुस्थिरेणान्तरात्मना ॥ 26 ॥
इत्येवमुक्त्वा भरतो महात्मा प्रियेतरैर्वाक्यगणैस्तुदंस्ताम् ।
शोकातुरश्चापि ननाद भूयः सिंहो यथा पर्वतगह्वरस्थः ॥ 27 ॥
इत्यार्षे श्रीमद्रामायणे वाल्मीकीय आदिकाव्ये अयोध्याकाण्डे त्रिसप्ततितमस्सर्गः ॥
śrīmadvālmīkīya rāmāyaṇe ayodhyākāṇḍam |
atha trisaptatitamassargaḥ |
saśrūtvā tu pitaraṃ vṛttaṃ bhrātarau ca vivāsitau |
bharato duḥkhasantapta idaṃ vacanamabravīt || 1 ||
kiṃ nu kāryaṃ hatasyeha mama rājyena śocataḥ |
vihīnasyātha pitrā ca bhrātrā pitṛsamena ca || 2 ||
duḥkhe me duḥkhamakarorvraṇe kṣāramivādadhāḥ |
rājānaṃ pretabhāvasthaṃ kṛtvā rāmaṃ ca tāpasam || 3 ||
kulasya tvamabhāvāya kālarātririvā'gatā |
aṅgāramupagūhya sma pitā me nāvabuddhavān || 4 ||
mṛtyumāpādito pitā tvayā me pāpadarśini |
sukhaṃ parihṛtaṃ mohātkule'sminkulapāṃsani || 5 ||
tvāṃ prāpya hi pitā me'dya satyasandho mahāyaśāḥ |
tīvraduḥkhābhisantapto vṛtto daśaratho nṛpaḥ || 6 ||
vināśito mahārājaḥ pitā me dharmavatsalaḥ |
kasmātpravrājito rāmaḥ kasmādeva vanaṃ gataḥ || 7 ||
kausalyā ca sumitrā ca putraśokābhipīḍite |
duṣkaraṃ yadi jīvetāṃ prāpya tvāṃ jananīṃ mama || 8 ||
nanutvāryo'pi dharmātmā tvayi vṛtimanuttamām |
vartate guruvṛttijño yathā mātari vartate || 9 ||
tasyāḥ putraṃ kṛtā'tmānaṃ cīravalkalavāsasam |
prasthāpya vanavāsāya kathaṃ pāpe na śocasi || 10 ||
apāpadarśanaṃ śūraṃ kṛtātmānaṃ yaśasvinam |
pravrājya cīravasanaṃ kinnu paśyasi kāraṇam || 11 ||
lubdhāyā vidito manye na te'haṃ rāghavaṃ prati |
tathāhyanardho rājyārthaṃ tvayā'nīto mahānayam || 12 ||
ahaṃ hi puruṣavyāghrāvapaśyanrāmalakṣmaṇau |
kena śaktiprabhāvena rājyaṃ rakṣitumutsahe || 13 ||
taṃ hi nityaṃ mahārājo balavantaṃ mahābalaḥ |
upāśrito'bhūddharmātmā merurmeruvanaṃ yathā || 14 ||
so'haṃ kathamimaṃ bhāraṃ mahādhuryasamuddhṛtam |
damyodhuramivā''sādya vaheyaṃ kenacaujasā || 15 ||
athavā me bhavecchaktiryogairbuddhibalena vā |
sakāmāṃ na kariṣyāmi tvāmahaṃ putragardhinīm || 16 ||
na me vikāṅkṣā jāyeta tyaktuṃ tvāṃ pāpaniścayām |
yadi rāmasya nāvekṣā tvayi syānmātṛvatsadā || 17 ||
utpannātu kathaṃ buddhistaveyaṃ pāpadarśini |
sādhucāritravibhraṣṭe pūrveṣāṃ no vigarhitā || 18 ||
asminkule hi pūrveṣāṃ jyeṣṭho rājye'bhiṣicyate |
apare bhrātarastasminpravartante samāhitāḥ || 19 ||
na hi manye nṛśaṃse tvaṃ rājadharmamavekṣase |
gatiṃ vā na vijānāsi rājavṛttasya śāśvatīm || 20 ||
satataṃ rājavṛtte hi jyeṣṭho rājye'bhiṣicyate |
rājñāmetatsamaṃ tatsyādikṣvākūṇāṃ viśeṣataḥ || 21 ||
teṣāṃ dharmaikarakṣāṇāṃ kulacāritraśobhinām |
adya cāritraśauṇḍīryaṃ tvāṃ prāpya vinivartitam || 22 ||
tavāpi sumahābhāgā janendrāḥ kulapūrvagāḥ |
buddhermohaḥ kathamayaṃ sambhūtastvayi garhitaḥ || 23 ||
na tu kāmaṃ kariṣyāmi tavā'haṃ pāpaniścaye |
tvayā vyasanamārabdhaṃ jīvitāntakaraṃ mama || 24 ||
eṣatvidānīmevāhamapriyārthaṃ tavānagham |
nivartayiṣyāmi vanādbhrātaraṃ svajanapriyam || 25 ||
nivartayitvā rāmaṃ ca tasyāhaṃ dīptatejasaḥ |
dāsabhūto bhaviṣyāmi susthireṇāntarātmanā || 26 ||
ityevamuktvā bharato mahātmā priyetarairvākyagaṇaistudaṃstām |
śokāturaścāpi nanāda bhūyaḥ siṃho yathā parvatagahvarasthaḥ || 27 ||
ityārṣe śrīmadrāmāyaṇe vālmīkīya ādikāvye ayodhyākāṇḍe trisaptatitamassargaḥ ||
🕉️ This is the original Sanskrit rendered in Malayalam script.
Pronunciation is identical to the Sanskrit Devanagari version.