ਅष੍ਟਾਵਕ੍ਰ ਉਵਾਚ ॥
ਅਵਿਨਾਸ਼ਿਨਮਾਤ੍ਮਾਨਮੇਕਂ ਵਿਜ੍ਞਾਯ ਤਤ੍ਤ੍ਵਤਃ ।
ਤਵਾਤ੍ਮਜ੍ਞਾਨਸ੍ਯ ਧੀਰਸ੍ਯ ਕਥਮਰ੍ਥਾਰ੍ਜਨੇ ਰਤਿਃ ॥ 3-1॥
ਆਤ੍ਮਾਜ੍ਞਾਨਾਦਹੋ ਪ੍ਰੀਤਿਰ੍ਵਿषਯਭ੍ਰਮਗੋਚਰੇ ।
ਸ਼ੁਕ੍ਤੇਰਜ੍ਞਾਨਤੋ ਲੋਭੋ ਯਥਾ ਰਜਤਵਿਭ੍ਰਮੇ ॥ 3-2॥
ਵਿਸ਼੍ਵਂ ਸ੍ਫੁਰਤਿ ਯਤ੍ਰੇਦਂ ਤਰਙ੍ਗਾ ਇਵ ਸਾਗਰੇ ।
ਸੋऽਹਮਸ੍ਮੀਤਿ ਵਿਜ੍ਞਾਯ ਕਿਂ ਦੀਨ ਇਵ ਧਾਵਸਿ ॥ 3-3॥
ਸ਼੍ਰੁਤ੍ਵਾਪਿ ਸ਼ੁਦ੍ਧਚੈਤਨ੍ਯ ਆਤ੍ਮਾਨਮਤਿਸੁਨ੍ਦਰਮ੍ ।
ਉਪਸ੍ਥੇऽਤ੍ਯਨ੍ਤਸਂਸਕ੍ਤੋ ਮਾਲਿਨ੍ਯਮਧਿਗਚ੍ਛਤਿ ॥ 3-4॥
ਸਰ੍ਵਭੂਤੇषੁ ਚਾਤ੍ਮਾਨਂ ਸਰ੍ਵਭੂਤਾਨਿ ਚਾਤ੍ਮਨਿ ।
ਮੁਨੇਰ੍ਜਾਨਤ ਆਸ਼੍ਚਰ੍ਯਂ ਮਮਤ੍ਵਮਨੁਵਰ੍ਤਤੇ ॥ 3-5॥
ਆਸ੍ਥਿਤਃ ਪਰਮਾਦ੍ਵੈਤਂ ਮੋਕ੍षਾਰ੍ਥੇऽਪਿ ਵ੍ਯਵਸ੍ਥਿਤਃ ।
ਆਸ਼੍ਚਰ੍ਯਂ ਕਾਮਵਸ਼ਗੋ ਵਿਕਲਃ ਕੇਲਿਸ਼ਿਕ੍षਯਾ ॥ 3-6॥
ਉਦ੍ਭੂਤਂ ਜ੍ਞਾਨਦੁਰ੍ਮਿਤ੍ਰਮਵਧਾਰ੍ਯਾਤਿਦੁਰ੍ਬਲਃ ।
ਆਸ਼੍ਚਰ੍ਯਂ ਕਾਮਮਾਕਾਙ੍ਕ੍षੇਤ੍ ਕਾਲਮਨ੍ਤਮਨੁਸ਼੍ਰਿਤਃ ॥ 3-7॥
ਇਹਾਮੁਤ੍ਰ ਵਿਰਕ੍ਤਸ੍ਯ ਨਿਤ੍ਯਾਨਿਤ੍ਯਵਿਵੇਕਿਨਃ ।
ਆਸ਼੍ਚਰ੍ਯਂ ਮੋਕ੍षਕਾਮਸ੍ਯ ਮੋਕ੍षਾਦ੍ ਏਵ ਵਿਭੀषਿਕਾ ॥ 3-8॥
ਧੀਰਸ੍ਤੁ ਭੋਜ੍ਯਮਾਨੋऽਪਿ ਪੀਡ੍ਯਮਾਨੋऽਪਿ ਸਰ੍ਵਦਾ ।
ਆਤ੍ਮਾਨਂ ਕੇਵਲਂ ਪਸ਼੍ਯਨ੍ ਨ ਤੁष੍ਯਤਿ ਨ ਕੁਪ੍ਯਤਿ ॥ 3-9॥
ਚੇष੍ਟਮਾਨਂ ਸ਼ਰੀਰਂ ਸ੍ਵਂ ਪਸ਼੍ਯਤ੍ਯਨ੍ਯਸ਼ਰੀਰਵਤ੍ ।
ਸਂਸ੍ਤਵੇ ਚਾਪਿ ਨਿਨ੍ਦਾਯਾਂ ਕਥਂ ਕ੍षੁਭ੍ਯੇਤ੍ ਮਹਾਸ਼ਯਃ ॥ 3-10॥
ਮਾਯਾਮਾਤ੍ਰਮਿਦਂ ਵਿਸ਼੍ਵਂ ਪਸ਼੍ਯਨ੍ ਵਿਗਤਕੌਤੁਕਃ ।
ਅਪਿ ਸਨ੍ਨਿਹਿਤੇ ਮृਤ੍ਯੌ ਕਥਂ ਤ੍ਰਸ੍ਯਤਿ ਧੀਰਧੀਃ ॥ 3-11॥
ਨਿਃਸ੍ਪृਹਂ ਮਾਨਸਂ ਯਸ੍ਯ ਨੈਰਾਸ਼੍ਯੇऽਪਿ ਮਹਾਤ੍ਮਨਃ ।
ਤਸ੍ਯਾਤ੍ਮਜ੍ਞਾਨਤृਪ੍ਤਸ੍ਯ ਤੁਲਨਾ ਕੇਨ ਜਾਯਤੇ ॥ 3-12॥
ਸ੍ਵਭਾਵਾਦ੍ ਏਵ ਜਾਨਾਨੋ ਦृਸ਼੍ਯਮੇਤਨ੍ਨ ਕਿਞ੍ਚਨ ।
ਇਦਂ ਗ੍ਰਾਹ੍ਯਮਿਦਂ ਤ੍ਯਾਜ੍ਯਂ ਸ ਕਿਂ ਪਸ਼੍ਯਤਿ ਧੀਰਧੀਃ ॥ 3-13॥
ਅਨ੍ਤਸ੍ਤ੍ਯਕ੍ਤਕषਾਯਸ੍ਯ ਨਿਰ੍ਦ੍ਵਨ੍ਦ੍ਵਸ੍ਯ ਨਿਰਾਸ਼ਿषਃ ।
ਯਦृਚ੍ਛਯਾਗਤੋ ਭੋਗੋ ਨ ਦੁਃਖਾਯ ਨ ਤੁष੍ਟਯੇ ॥ 3-14॥
Roman (IAST) Transliteration
aṣṭāvakra uvāca ||
avināśinamātmānamekaṃ vijñāya tattvataḥ |
tavātmajñānasya dhīrasya kathamarthārjane ratiḥ || 3-1||
ātmājñānādaho prītirviṣayabhramagocare |
śukterajñānato lobho yathā rajatavibhrame || 3-2||
viśvaṃ sphurati yatredaṃ taraṅgā iva sāgare |
so'hamasmīti vijñāya kiṃ dīna iva dhāvasi || 3-3||
śrutvāpi śuddhacaitanya ātmānamatisundaram |
upasthe'tyantasaṃsakto mālinyamadhigacchati || 3-4||
sarvabhūteṣu cātmānaṃ sarvabhūtāni cātmani |
munerjānata āścaryaṃ mamatvamanuvartate || 3-5||
āsthitaḥ paramādvaitaṃ mokṣārthe'pi vyavasthitaḥ |
āścaryaṃ kāmavaśago vikalaḥ keliśikṣayā || 3-6||
udbhūtaṃ jñānadurmitramavadhāryātidurbalaḥ |
āścaryaṃ kāmamākāṅkṣet kālamantamanuśritaḥ || 3-7||
ihāmutra viraktasya nityānityavivekinaḥ |
āścaryaṃ mokṣakāmasya mokṣād eva vibhīṣikā || 3-8||
dhīrastu bhojyamāno'pi pīḍyamāno'pi sarvadā |
ātmānaṃ kevalaṃ paśyan na tuṣyati na kupyati || 3-9||
ceṣṭamānaṃ śarīraṃ svaṃ paśyatyanyaśarīravat |
saṃstave cāpi nindāyāṃ kathaṃ kṣubhyet mahāśayaḥ || 3-10||
māyāmātramidaṃ viśvaṃ paśyan vigatakautukaḥ |
api sannihite mṛtyau kathaṃ trasyati dhīradhīḥ || 3-11||
niḥspṛhaṃ mānasaṃ yasya nairāśye'pi mahātmanaḥ |
tasyātmajñānatṛptasya tulanā kena jāyate || 3-12||
svabhāvād eva jānāno dṛśyametanna kiñcana |
idaṃ grāhyamidaṃ tyājyaṃ sa kiṃ paśyati dhīradhīḥ || 3-13||
antastyaktakaṣāyasya nirdvandvasya nirāśiṣaḥ |
yadṛcchayāgato bhogo na duḥkhāya na tuṣṭaye || 3-14||
Sanskrit — Devanagari (original)
अष्टावक्र उवाच ॥
अविनाशिनमात्मानमेकं विज्ञाय तत्त्वतः ।
तवात्मज्ञानस्य धीरस्य कथमर्थार्जने रतिः ॥ 3-1॥
आत्माज्ञानादहो प्रीतिर्विषयभ्रमगोचरे ।
शुक्तेरज्ञानतो लोभो यथा रजतविभ्रमे ॥ 3-2॥
विश्वं स्फुरति यत्रेदं तरङ्गा इव सागरे ।
सोऽहमस्मीति विज्ञाय किं दीन इव धावसि ॥ 3-3॥
श्रुत्वापि शुद्धचैतन्य आत्मानमतिसुन्दरम् ।
उपस्थेऽत्यन्तसंसक्तो मालिन्यमधिगच्छति ॥ 3-4॥
सर्वभूतेषु चात्मानं सर्वभूतानि चात्मनि ।
मुनेर्जानत आश्चर्यं ममत्वमनुवर्तते ॥ 3-5॥
आस्थितः परमाद्वैतं मोक्षार्थेऽपि व्यवस्थितः ।
आश्चर्यं कामवशगो विकलः केलिशिक्षया ॥ 3-6॥
उद्भूतं ज्ञानदुर्मित्रमवधार्यातिदुर्बलः ।
आश्चर्यं काममाकाङ्क्षेत् कालमन्तमनुश्रितः ॥ 3-7॥
इहामुत्र विरक्तस्य नित्यानित्यविवेकिनः ।
आश्चर्यं मोक्षकामस्य मोक्षाद् एव विभीषिका ॥ 3-8॥
धीरस्तु भोज्यमानोऽपि पीड्यमानोऽपि सर्वदा ।
आत्मानं केवलं पश्यन् न तुष्यति न कुप्यति ॥ 3-9॥
चेष्टमानं शरीरं स्वं पश्यत्यन्यशरीरवत् ।
संस्तवे चापि निन्दायां कथं क्षुभ्येत् महाशयः ॥ 3-10॥
मायामात्रमिदं विश्वं पश्यन् विगतकौतुकः ।
अपि सन्निहिते मृत्यौ कथं त्रस्यति धीरधीः ॥ 3-11॥
निःस्पृहं मानसं यस्य नैराश्येऽपि महात्मनः ।
तस्यात्मज्ञानतृप्तस्य तुलना केन जायते ॥ 3-12॥
स्वभावाद् एव जानानो दृश्यमेतन्न किञ्चन ।
इदं ग्राह्यमिदं त्याज्यं स किं पश्यति धीरधीः ॥ 3-13॥
अन्तस्त्यक्तकषायस्य निर्द्वन्द्वस्य निराशिषः ।
यदृच्छयागतो भोगो न दुःखाय न तुष्टये ॥ 3-14॥
aṣṭāvakra uvāca ||
avināśinamātmānamekaṃ vijñāya tattvataḥ |
tavātmajñānasya dhīrasya kathamarthārjane ratiḥ || 3-1||
ātmājñānādaho prītirviṣayabhramagocare |
śukterajñānato lobho yathā rajatavibhrame || 3-2||
viśvaṃ sphurati yatredaṃ taraṅgā iva sāgare |
so'hamasmīti vijñāya kiṃ dīna iva dhāvasi || 3-3||
śrutvāpi śuddhacaitanya ātmānamatisundaram |
upasthe'tyantasaṃsakto mālinyamadhigacchati || 3-4||
sarvabhūteṣu cātmānaṃ sarvabhūtāni cātmani |
munerjānata āścaryaṃ mamatvamanuvartate || 3-5||
āsthitaḥ paramādvaitaṃ mokṣārthe'pi vyavasthitaḥ |
āścaryaṃ kāmavaśago vikalaḥ keliśikṣayā || 3-6||
udbhūtaṃ jñānadurmitramavadhāryātidurbalaḥ |
āścaryaṃ kāmamākāṅkṣet kālamantamanuśritaḥ || 3-7||
ihāmutra viraktasya nityānityavivekinaḥ |
āścaryaṃ mokṣakāmasya mokṣād eva vibhīṣikā || 3-8||
dhīrastu bhojyamāno'pi pīḍyamāno'pi sarvadā |
ātmānaṃ kevalaṃ paśyan na tuṣyati na kupyati || 3-9||
ceṣṭamānaṃ śarīraṃ svaṃ paśyatyanyaśarīravat |
saṃstave cāpi nindāyāṃ kathaṃ kṣubhyet mahāśayaḥ || 3-10||
māyāmātramidaṃ viśvaṃ paśyan vigatakautukaḥ |
api sannihite mṛtyau kathaṃ trasyati dhīradhīḥ || 3-11||
niḥspṛhaṃ mānasaṃ yasya nairāśye'pi mahātmanaḥ |
tasyātmajñānatṛptasya tulanā kena jāyate || 3-12||
svabhāvād eva jānāno dṛśyametanna kiñcana |
idaṃ grāhyamidaṃ tyājyaṃ sa kiṃ paśyati dhīradhīḥ || 3-13||
antastyaktakaṣāyasya nirdvandvasya nirāśiṣaḥ |
yadṛcchayāgato bhogo na duḥkhāya na tuṣṭaye || 3-14||
🕉️ This is the original Sanskrit rendered in Gurmukhi script.
Pronunciation is identical to the Sanskrit Devanagari version.