അഷ്ടാവക്ര ഉവാച ॥
അവിനാശിനമാത്മാനമേകം വിജ്ഞായ തത്ത്വതഃ ।
തവാത്മജ്ഞാനസ്യ ധീരസ്യ കഥമര്ഥാര്ജനേ രതിഃ ॥ 3-1॥
ആത്മാജ്ഞാനാദഹോ പ്രീതിര്വിഷയഭ്രമഗോചരേ ।
ശുക്തേരജ്ഞാനതോ ലോഭോ യഥാ രജതവിഭ്രമേ ॥ 3-2॥
വിശ്വം സ്ഫുരതി യത്രേദം തരങ്ഗാ ഇവ സാഗരേ ।
സോഽഹമസ്മീതി വിജ്ഞായ കിം ദീന ഇവ ധാവസി ॥ 3-3॥
ശ്രുത്വാപി ശുദ്ധചൈതന്യ ആത്മാനമതിസുന്ദരമ് ।
ഉപസ്ഥേഽത്യന്തസംസക്തോ മാലിന്യമധിഗച്ഛതി ॥ 3-4॥
സര്വഭൂതേഷു ചാത്മാനം സര്വഭൂതാനി ചാത്മനി ।
മുനേര്ജാനത ആശ്ചര്യം മമത്വമനുവര്തതേ ॥ 3-5॥
ആസ്ഥിതഃ പരമാദ്വൈതം മോക്ഷാര്ഥേഽപി വ്യവസ്ഥിതഃ ।
ആശ്ചര്യം കാമവശഗോ വികലഃ കേലിശിക്ഷയാ ॥ 3-6॥
ഉദ്ഭൂതം ജ്ഞാനദുര്മിത്രമവധാര്യാതിദുര്ബലഃ ।
ആശ്ചര്യം കാമമാകാങ്ക്ഷേത് കാലമന്തമനുശ്രിതഃ ॥ 3-7॥
ഇഹാമുത്ര വിരക്തസ്യ നിത്യാനിത്യവിവേകിനഃ ।
ആശ്ചര്യം മോക്ഷകാമസ്യ മോക്ഷാദ് ഏവ വിഭീഷികാ ॥ 3-8॥
ധീരസ്തു ഭോജ്യമാനോഽപി പീഡ്യമാനോഽപി സര്വദാ ।
ആത്മാനം കേവലം പശ്യന് ന തുഷ്യതി ന കുപ്യതി ॥ 3-9॥
ചേഷ്ടമാനം ശരീരം സ്വം പശ്യത്യന്യശരീരവത് ।
സംസ്തവേ ചാപി നിന്ദായാം കഥം ക്ഷുഭ്യേത് മഹാശയഃ ॥ 3-10॥
മായാമാത്രമിദം വിശ്വം പശ്യന് വിഗതകൌതുകഃ ।
അപി സന്നിഹിതേ മൃത്യൌ കഥം ത്രസ്യതി ധീരധീഃ ॥ 3-11॥
നിഃസ്പൃഹം മാനസം യസ്യ നൈരാശ്യേഽപി മഹാത്മനഃ ।
തസ്യാത്മജ്ഞാനതൃപ്തസ്യ തുലനാ കേന ജായതേ ॥ 3-12॥
സ്വഭാവാദ് ഏവ ജാനാനോ ദൃശ്യമേതന്ന കിഞ്ചന ।
ഇദം ഗ്രാഹ്യമിദം ത്യാജ്യം സ കിം പശ്യതി ധീരധീഃ ॥ 3-13॥
അന്തസ്ത്യക്തകഷായസ്യ നിര്ദ്വന്ദ്വസ്യ നിരാശിഷഃ ।
യദൃച്ഛയാഗതോ ഭോഗോ ന ദുഃഖായ ന തുഷ്ടയേ ॥ 3-14॥
Roman (IAST) Transliteration
aṣṭāvakra uvāca ||
avināśinamātmānamekaṃ vijñāya tattvataḥ |
tavātmajñānasya dhīrasya kathamarthārjane ratiḥ || 3-1||
ātmājñānādaho prītirviṣayabhramagocare |
śukterajñānato lobho yathā rajatavibhrame || 3-2||
viśvaṃ sphurati yatredaṃ taraṅgā iva sāgare |
so'hamasmīti vijñāya kiṃ dīna iva dhāvasi || 3-3||
śrutvāpi śuddhacaitanya ātmānamatisundaram |
upasthe'tyantasaṃsakto mālinyamadhigacchati || 3-4||
sarvabhūteṣu cātmānaṃ sarvabhūtāni cātmani |
munerjānata āścaryaṃ mamatvamanuvartate || 3-5||
āsthitaḥ paramādvaitaṃ mokṣārthe'pi vyavasthitaḥ |
āścaryaṃ kāmavaśago vikalaḥ keliśikṣayā || 3-6||
udbhūtaṃ jñānadurmitramavadhāryātidurbalaḥ |
āścaryaṃ kāmamākāṅkṣet kālamantamanuśritaḥ || 3-7||
ihāmutra viraktasya nityānityavivekinaḥ |
āścaryaṃ mokṣakāmasya mokṣād eva vibhīṣikā || 3-8||
dhīrastu bhojyamāno'pi pīḍyamāno'pi sarvadā |
ātmānaṃ kevalaṃ paśyan na tuṣyati na kupyati || 3-9||
ceṣṭamānaṃ śarīraṃ svaṃ paśyatyanyaśarīravat |
saṃstave cāpi nindāyāṃ kathaṃ kṣubhyet mahāśayaḥ || 3-10||
māyāmātramidaṃ viśvaṃ paśyan vigatakautukaḥ |
api sannihite mṛtyau kathaṃ trasyati dhīradhīḥ || 3-11||
niḥspṛhaṃ mānasaṃ yasya nairāśye'pi mahātmanaḥ |
tasyātmajñānatṛptasya tulanā kena jāyate || 3-12||
svabhāvād eva jānāno dṛśyametanna kiñcana |
idaṃ grāhyamidaṃ tyājyaṃ sa kiṃ paśyati dhīradhīḥ || 3-13||
antastyaktakaṣāyasya nirdvandvasya nirāśiṣaḥ |
yadṛcchayāgato bhogo na duḥkhāya na tuṣṭaye || 3-14||
Sanskrit — Devanagari (original)
अष्टावक्र उवाच ॥
अविनाशिनमात्मानमेकं विज्ञाय तत्त्वतः ।
तवात्मज्ञानस्य धीरस्य कथमर्थार्जने रतिः ॥ 3-1॥
आत्माज्ञानादहो प्रीतिर्विषयभ्रमगोचरे ।
शुक्तेरज्ञानतो लोभो यथा रजतविभ्रमे ॥ 3-2॥
विश्वं स्फुरति यत्रेदं तरङ्गा इव सागरे ।
सोऽहमस्मीति विज्ञाय किं दीन इव धावसि ॥ 3-3॥
श्रुत्वापि शुद्धचैतन्य आत्मानमतिसुन्दरम् ।
उपस्थेऽत्यन्तसंसक्तो मालिन्यमधिगच्छति ॥ 3-4॥
सर्वभूतेषु चात्मानं सर्वभूतानि चात्मनि ।
मुनेर्जानत आश्चर्यं ममत्वमनुवर्तते ॥ 3-5॥
आस्थितः परमाद्वैतं मोक्षार्थेऽपि व्यवस्थितः ।
आश्चर्यं कामवशगो विकलः केलिशिक्षया ॥ 3-6॥
उद्भूतं ज्ञानदुर्मित्रमवधार्यातिदुर्बलः ।
आश्चर्यं काममाकाङ्क्षेत् कालमन्तमनुश्रितः ॥ 3-7॥
इहामुत्र विरक्तस्य नित्यानित्यविवेकिनः ।
आश्चर्यं मोक्षकामस्य मोक्षाद् एव विभीषिका ॥ 3-8॥
धीरस्तु भोज्यमानोऽपि पीड्यमानोऽपि सर्वदा ।
आत्मानं केवलं पश्यन् न तुष्यति न कुप्यति ॥ 3-9॥
चेष्टमानं शरीरं स्वं पश्यत्यन्यशरीरवत् ।
संस्तवे चापि निन्दायां कथं क्षुभ्येत् महाशयः ॥ 3-10॥
मायामात्रमिदं विश्वं पश्यन् विगतकौतुकः ।
अपि सन्निहिते मृत्यौ कथं त्रस्यति धीरधीः ॥ 3-11॥
निःस्पृहं मानसं यस्य नैराश्येऽपि महात्मनः ।
तस्यात्मज्ञानतृप्तस्य तुलना केन जायते ॥ 3-12॥
स्वभावाद् एव जानानो दृश्यमेतन्न किञ्चन ।
इदं ग्राह्यमिदं त्याज्यं स किं पश्यति धीरधीः ॥ 3-13॥
अन्तस्त्यक्तकषायस्य निर्द्वन्द्वस्य निराशिषः ।
यदृच्छयागतो भोगो न दुःखाय न तुष्टये ॥ 3-14॥
aṣṭāvakra uvāca ||
avināśinamātmānamekaṃ vijñāya tattvataḥ |
tavātmajñānasya dhīrasya kathamarthārjane ratiḥ || 3-1||
ātmājñānādaho prītirviṣayabhramagocare |
śukterajñānato lobho yathā rajatavibhrame || 3-2||
viśvaṃ sphurati yatredaṃ taraṅgā iva sāgare |
so'hamasmīti vijñāya kiṃ dīna iva dhāvasi || 3-3||
śrutvāpi śuddhacaitanya ātmānamatisundaram |
upasthe'tyantasaṃsakto mālinyamadhigacchati || 3-4||
sarvabhūteṣu cātmānaṃ sarvabhūtāni cātmani |
munerjānata āścaryaṃ mamatvamanuvartate || 3-5||
āsthitaḥ paramādvaitaṃ mokṣārthe'pi vyavasthitaḥ |
āścaryaṃ kāmavaśago vikalaḥ keliśikṣayā || 3-6||
udbhūtaṃ jñānadurmitramavadhāryātidurbalaḥ |
āścaryaṃ kāmamākāṅkṣet kālamantamanuśritaḥ || 3-7||
ihāmutra viraktasya nityānityavivekinaḥ |
āścaryaṃ mokṣakāmasya mokṣād eva vibhīṣikā || 3-8||
dhīrastu bhojyamāno'pi pīḍyamāno'pi sarvadā |
ātmānaṃ kevalaṃ paśyan na tuṣyati na kupyati || 3-9||
ceṣṭamānaṃ śarīraṃ svaṃ paśyatyanyaśarīravat |
saṃstave cāpi nindāyāṃ kathaṃ kṣubhyet mahāśayaḥ || 3-10||
māyāmātramidaṃ viśvaṃ paśyan vigatakautukaḥ |
api sannihite mṛtyau kathaṃ trasyati dhīradhīḥ || 3-11||
niḥspṛhaṃ mānasaṃ yasya nairāśye'pi mahātmanaḥ |
tasyātmajñānatṛptasya tulanā kena jāyate || 3-12||
svabhāvād eva jānāno dṛśyametanna kiñcana |
idaṃ grāhyamidaṃ tyājyaṃ sa kiṃ paśyati dhīradhīḥ || 3-13||
antastyaktakaṣāyasya nirdvandvasya nirāśiṣaḥ |
yadṛcchayāgato bhogo na duḥkhāya na tuṣṭaye || 3-14||
🕉️ This is the original Sanskrit rendered in Malayalam script.
Pronunciation is identical to the Sanskrit Devanagari version.