സ്തമ്ഭേ ഘട്ടയതോ ഹിരണ്യകശിപോഃ കര്ണൌ സമാചൂര്ണയ-
ന്നാഘൂര്ണജ്ജഗദണ്ഡകുണ്ഡകുഹരോ ഘോരസ്തവാഭൂദ്രവഃ ।
ശ്രുത്വാ യം കില ദൈത്യരാജഹൃദയേ പൂര്വം കദാപ്യശ്രുതം
കമ്പഃ കശ്ചന സമ്പപാത ചലിതോഽപ്യമ്ഭോജഭൂര്വിഷ്ടരാത് ॥1॥
ദൈത്യേ ദിക്ഷു വിസൃഷ്ടചക്ഷുഷി മഹാസംരമ്ഭിണി സ്തമ്ഭതഃ
സമ്ഭൂതം ന മൃഗാത്മകം ന മനുജാകാരം വപുസ്തേ വിഭോ ।
കിം കിം ഭീഷണമേതദദ്ഭുതമിതി വ്യുദ്ഭ്രാന്തചിത്തേഽസുരേ
വിസ്ഫൂര്ജ്ജദ്ധവലോഗ്രരോമവികസദ്വര്ഷ്മാ സമാജൃമ്ഭഥാഃ ॥2॥
തപ്തസ്വര്ണസവര്ണഘൂര്ണദതിരൂക്ഷാക്ഷം സടാകേസര-
പ്രോത്കമ്പപ്രനികുമ്ബിതാമ്ബരമഹോ ജീയാത്തവേദം വപുഃ ।
വ്യാത്തവ്യാപ്തമഹാദരീസഖമുഖം ഖഡ്ഗോഗ്രവല്ഗന്മഹാ-
ജിഹ്വാനിര്ഗമദൃശ്യമാനസുമഹാദംഷ്ട്രായുഗോഡ്ഡാമരമ് ॥3॥
ഉത്സര്പദ്വലിഭങ്ഗഭീഷണഹനു ഹ്രസ്വസ്ഥവീയസ്തര-
ഗ്രീവം പീവരദോശ്ശതോദ്ഗതനഖക്രൂരാംശുദൂരോല്ബണമ് ।
വ്യോമോല്ലങ്ഘി ഘനാഘനോപമഘനപ്രധ്വാനനിര്ധാവിത-
സ്പര്ധാലുപ്രകരം നമാമി ഭവതസ്തന്നാരസിംഹം വപുഃ ॥4॥
നൂനം വിഷ്ണുരയം നിഹന്മ്യമുമിതി ഭ്രാമ്യദ്ഗദാഭീഷണം
ദൈത്യേന്ദ്രം സമുപാദ്രവന്തമധൃഥാ ദോര്ഭ്യാം പൃഥുഭ്യാമമുമ് ।
വീരോ നിര്ഗലിതോഽഥ ഖഡ്ഗഫലകൌ ഗൃഹ്ണന്വിചിത്രശ്രമാന്
വ്യാവൃണ്വന് പുനരാപപാത ഭുവനഗ്രാസോദ്യതം ത്വാമഹോ ॥5॥
ഭ്രാമ്യന്തം ദിതിജാധമം പുനരപി പ്രോദ്ഗൃഹ്യ ദോര്ഭ്യാം ജവാത്
ദ്വാരേഽഥോരുയുഗേ നിപാത്യ നഖരാന് വ്യുത്ഖായ വക്ഷോഭുവി ।
നിര്ഭിന്ദന്നധിഗര്ഭനിര്ഭരഗലദ്രക്താമ്ബു ബദ്ധോത്സവം
പായം പായമുദൈരയോ ബഹു ജഗത്സംഹാരിസിംഹാരവാന് ॥6॥
ത്യക്ത്വാ തം ഹതമാശു രക്തലഹരീസിക്തോന്നമദ്വര്ഷ്മണി
പ്രത്യുത്പത്യ സമസ്തദൈത്യപടലീം ചാഖാദ്യമാനേ ത്വയി ।
ഭ്രാമ്യദ്ഭൂമി വികമ്പിതാമ്ബുധികുലം വ്യാലോലശൈലോത്കരം
പ്രോത്സര്പത്ഖചരം ചരാചരമഹോ ദുഃസ്ഥാമവസ്ഥാം ദധൌ ॥7॥
താവന്മാംസവപാകരാലവപുഷം ഘോരാന്ത്രമാലാധരം
ത്വാം മധ്യേസഭമിദ്ധകോപമുഷിതം ദുര്വാരഗുര്വാരവമ് ।
അഭ്യേതും ന ശശാക കോപി ഭുവനേ ദൂരേ സ്ഥിതാ ഭീരവഃ
സര്വേ ശര്വവിരിഞ്ചവാസവമുഖാഃ പ്രത്യേകമസ്തോഷത ॥8॥
ഭൂയോഽപ്യക്ഷതരോഷധാമ്നി ഭവതി ബ്രഹ്മാജ്ഞയാ ബാലകേ
പ്രഹ്ലാദേ പദയോര്നമത്യപഭയേ കാരുണ്യഭാരാകുലഃ ।
ശാന്തസ്ത്വം കരമസ്യ മൂര്ധ്നി സമധാഃ സ്തോത്രൈരഥോദ്ഗായത-
സ്തസ്യാകാമധിയോഽപി തേനിഥ വരം ലോകായ ചാനുഗ്രഹമ് ॥9॥
ഏവം നാടിതരൌദ്രചേഷ്ടിത വിഭോ ശ്രീതാപനീയാഭിധ-
ശ്രുത്യന്തസ്ഫ़ഉടഗീതസര്വമഹിമന്നത്യന്തശുദ്ധാകൃതേ ।
തത്താദൃങ്നിഖിലോത്തരം പുനരഹോ കസ്ത്വാം പരോ ലങ്ഘയേത്
പ്രഹ്ലാദപ്രിയ ഹേ മരുത്പുരപതേ സര്വാമയാത്പാഹി മാമ് ॥10॥
Roman (IAST) Transliteration
stambhe ghaṭṭayato hiraṇyakaśipoḥ karṇau samācūrṇaya-
nnāghūrṇajjagadaṇḍakuṇḍakuharo ghorastavābhūdravaḥ |
śrutvā yaṃ kila daityarājahṛdaye pūrvaṃ kadāpyaśrutaṃ
kampaḥ kaścana sampapāta calito'pyambhojabhūrviṣṭarāt ||1||
daitye dikṣu visṛṣṭacakṣuṣi mahāsaṃrambhiṇi stambhataḥ
sambhūtaṃ na mṛgātmakaṃ na manujākāraṃ vapuste vibho |
kiṃ kiṃ bhīṣaṇametadadbhutamiti vyudbhrāntacitte'sure
visphūrjjaddhavalograromavikasadvarṣmā samājṛmbhathāḥ ||2||
taptasvarṇasavarṇaghūrṇadatirūkṣākṣaṃ saṭākesara-
protkampapranikumbitāmbaramaho jīyāttavedaṃ vapuḥ |
vyāttavyāptamahādarīsakhamukhaṃ khaḍgogravalganmahā-
jihvānirgamadṛśyamānasumahādaṃṣṭrāyugoḍḍāmaram ||3||
utsarpadvalibhaṅgabhīṣaṇahanu hrasvasthavīyastara-
grīvaṃ pīvaradośśatodgatanakhakrūrāṃśudūrolbaṇam |
vyomollaṅghi ghanāghanopamaghanapradhvānanirdhāvita-
spardhāluprakaraṃ namāmi bhavatastannārasiṃhaṃ vapuḥ ||4||
nūnaṃ viṣṇurayaṃ nihanmyamumiti bhrāmyadgadābhīṣaṇaṃ
daityendraṃ samupādravantamadhṛthā dorbhyāṃ pṛthubhyāmamum |
vīro nirgalito'tha khaḍgaphalakau gṛhṇanvicitraśramān
vyāvṛṇvan punarāpapāta bhuvanagrāsodyataṃ tvāmaho ||5||
bhrāmyantaṃ ditijādhamaṃ punarapi prodgṛhya dorbhyāṃ javāt
dvāre'thoruyuge nipātya nakharān vyutkhāya vakṣobhuvi |
nirbhindannadhigarbhanirbharagaladraktāmbu baddhotsavaṃ
pāyaṃ pāyamudairayo bahu jagatsaṃhārisiṃhāravān ||6||
tyaktvā taṃ hatamāśu raktalaharīsiktonnamadvarṣmaṇi
pratyutpatya samastadaityapaṭalīṃ cākhādyamāne tvayi |
bhrāmyadbhūmi vikampitāmbudhikulaṃ vyālolaśailotkaraṃ
protsarpatkhacaraṃ carācaramaho duḥsthāmavasthāṃ dadhau ||7||
tāvanmāṃsavapākarālavapuṣaṃ ghorāntramālādharaṃ
tvāṃ madhyesabhamiddhakopamuṣitaṃ durvāragurvāravam |
abhyetuṃ na śaśāka kopi bhuvane dūre sthitā bhīravaḥ
sarve śarvaviriñcavāsavamukhāḥ pratyekamastoṣata ||8||
bhūyo'pyakṣataroṣadhāmni bhavati brahmājñayā bālake
prahlāde padayornamatyapabhaye kāruṇyabhārākulaḥ |
śāntastvaṃ karamasya mūrdhni samadhāḥ stotrairathodgāyata-
stasyākāmadhiyo'pi tenitha varaṃ lokāya cānugraham ||9||
evaṃ nāṭitaraudraceṣṭita vibho śrītāpanīyābhidha-
śrutyantaspha़uṭagītasarvamahimannatyantaśuddhākṛte |
tattādṛṅnikhilottaraṃ punaraho kastvāṃ paro laṅghayet
prahlādapriya he marutpurapate sarvāmayātpāhi mām ||10||
Sanskrit — Devanagari (original)
स्तम्भे घट्टयतो हिरण्यकशिपोः कर्णौ समाचूर्णय-
न्नाघूर्णज्जगदण्डकुण्डकुहरो घोरस्तवाभूद्रवः ।
श्रुत्वा यं किल दैत्यराजहृदये पूर्वं कदाप्यश्रुतं
कम्पः कश्चन सम्पपात चलितोऽप्यम्भोजभूर्विष्टरात् ॥1॥
दैत्ये दिक्षु विसृष्टचक्षुषि महासंरम्भिणि स्तम्भतः
सम्भूतं न मृगात्मकं न मनुजाकारं वपुस्ते विभो ।
किं किं भीषणमेतदद्भुतमिति व्युद्भ्रान्तचित्तेऽसुरे
विस्फूर्ज्जद्धवलोग्ररोमविकसद्वर्ष्मा समाजृम्भथाः ॥2॥
तप्तस्वर्णसवर्णघूर्णदतिरूक्षाक्षं सटाकेसर-
प्रोत्कम्पप्रनिकुम्बिताम्बरमहो जीयात्तवेदं वपुः ।
व्यात्तव्याप्तमहादरीसखमुखं खड्गोग्रवल्गन्महा-
जिह्वानिर्गमदृश्यमानसुमहादंष्ट्रायुगोड्डामरम् ॥3॥
उत्सर्पद्वलिभङ्गभीषणहनु ह्रस्वस्थवीयस्तर-
ग्रीवं पीवरदोश्शतोद्गतनखक्रूरांशुदूरोल्बणम् ।
व्योमोल्लङ्घि घनाघनोपमघनप्रध्वाननिर्धावित-
स्पर्धालुप्रकरं नमामि भवतस्तन्नारसिंहं वपुः ॥4॥
नूनं विष्णुरयं निहन्म्यमुमिति भ्राम्यद्गदाभीषणं
दैत्येन्द्रं समुपाद्रवन्तमधृथा दोर्भ्यां पृथुभ्याममुम् ।
वीरो निर्गलितोऽथ खड्गफलकौ गृह्णन्विचित्रश्रमान्
व्यावृण्वन् पुनरापपात भुवनग्रासोद्यतं त्वामहो ॥5॥
भ्राम्यन्तं दितिजाधमं पुनरपि प्रोद्गृह्य दोर्भ्यां जवात्
द्वारेऽथोरुयुगे निपात्य नखरान् व्युत्खाय वक्षोभुवि ।
निर्भिन्दन्नधिगर्भनिर्भरगलद्रक्ताम्बु बद्धोत्सवं
पायं पायमुदैरयो बहु जगत्संहारिसिंहारवान् ॥6॥
त्यक्त्वा तं हतमाशु रक्तलहरीसिक्तोन्नमद्वर्ष्मणि
प्रत्युत्पत्य समस्तदैत्यपटलीं चाखाद्यमाने त्वयि ।
भ्राम्यद्भूमि विकम्पिताम्बुधिकुलं व्यालोलशैलोत्करं
प्रोत्सर्पत्खचरं चराचरमहो दुःस्थामवस्थां दधौ ॥7॥
तावन्मांसवपाकरालवपुषं घोरान्त्रमालाधरं
त्वां मध्येसभमिद्धकोपमुषितं दुर्वारगुर्वारवम् ।
अभ्येतुं न शशाक कोपि भुवने दूरे स्थिता भीरवः
सर्वे शर्वविरिञ्चवासवमुखाः प्रत्येकमस्तोषत ॥8॥
भूयोऽप्यक्षतरोषधाम्नि भवति ब्रह्माज्ञया बालके
प्रह्लादे पदयोर्नमत्यपभये कारुण्यभाराकुलः ।
शान्तस्त्वं करमस्य मूर्ध्नि समधाः स्तोत्रैरथोद्गायत-
स्तस्याकामधियोऽपि तेनिथ वरं लोकाय चानुग्रहम् ॥9॥
एवं नाटितरौद्रचेष्टित विभो श्रीतापनीयाभिध-
श्रुत्यन्तस्फ़उटगीतसर्वमहिमन्नत्यन्तशुद्धाकृते ।
तत्तादृङ्निखिलोत्तरं पुनरहो कस्त्वां परो लङ्घयेत्
प्रह्लादप्रिय हे मरुत्पुरपते सर्वामयात्पाहि माम् ॥10॥
stambhe ghaṭṭayato hiraṇyakaśipoḥ karṇau samācūrṇaya-
nnāghūrṇajjagadaṇḍakuṇḍakuharo ghorastavābhūdravaḥ |
śrutvā yaṃ kila daityarājahṛdaye pūrvaṃ kadāpyaśrutaṃ
kampaḥ kaścana sampapāta calito'pyambhojabhūrviṣṭarāt ||1||
daitye dikṣu visṛṣṭacakṣuṣi mahāsaṃrambhiṇi stambhataḥ
sambhūtaṃ na mṛgātmakaṃ na manujākāraṃ vapuste vibho |
kiṃ kiṃ bhīṣaṇametadadbhutamiti vyudbhrāntacitte'sure
visphūrjjaddhavalograromavikasadvarṣmā samājṛmbhathāḥ ||2||
taptasvarṇasavarṇaghūrṇadatirūkṣākṣaṃ saṭākesara-
protkampapranikumbitāmbaramaho jīyāttavedaṃ vapuḥ |
vyāttavyāptamahādarīsakhamukhaṃ khaḍgogravalganmahā-
jihvānirgamadṛśyamānasumahādaṃṣṭrāyugoḍḍāmaram ||3||
utsarpadvalibhaṅgabhīṣaṇahanu hrasvasthavīyastara-
grīvaṃ pīvaradośśatodgatanakhakrūrāṃśudūrolbaṇam |
vyomollaṅghi ghanāghanopamaghanapradhvānanirdhāvita-
spardhāluprakaraṃ namāmi bhavatastannārasiṃhaṃ vapuḥ ||4||
nūnaṃ viṣṇurayaṃ nihanmyamumiti bhrāmyadgadābhīṣaṇaṃ
daityendraṃ samupādravantamadhṛthā dorbhyāṃ pṛthubhyāmamum |
vīro nirgalito'tha khaḍgaphalakau gṛhṇanvicitraśramān
vyāvṛṇvan punarāpapāta bhuvanagrāsodyataṃ tvāmaho ||5||
bhrāmyantaṃ ditijādhamaṃ punarapi prodgṛhya dorbhyāṃ javāt
dvāre'thoruyuge nipātya nakharān vyutkhāya vakṣobhuvi |
nirbhindannadhigarbhanirbharagaladraktāmbu baddhotsavaṃ
pāyaṃ pāyamudairayo bahu jagatsaṃhārisiṃhāravān ||6||
tyaktvā taṃ hatamāśu raktalaharīsiktonnamadvarṣmaṇi
pratyutpatya samastadaityapaṭalīṃ cākhādyamāne tvayi |
bhrāmyadbhūmi vikampitāmbudhikulaṃ vyālolaśailotkaraṃ
protsarpatkhacaraṃ carācaramaho duḥsthāmavasthāṃ dadhau ||7||
tāvanmāṃsavapākarālavapuṣaṃ ghorāntramālādharaṃ
tvāṃ madhyesabhamiddhakopamuṣitaṃ durvāragurvāravam |
abhyetuṃ na śaśāka kopi bhuvane dūre sthitā bhīravaḥ
sarve śarvaviriñcavāsavamukhāḥ pratyekamastoṣata ||8||
bhūyo'pyakṣataroṣadhāmni bhavati brahmājñayā bālake
prahlāde padayornamatyapabhaye kāruṇyabhārākulaḥ |
śāntastvaṃ karamasya mūrdhni samadhāḥ stotrairathodgāyata-
stasyākāmadhiyo'pi tenitha varaṃ lokāya cānugraham ||9||
evaṃ nāṭitaraudraceṣṭita vibho śrītāpanīyābhidha-
śrutyantaspha़uṭagītasarvamahimannatyantaśuddhākṛte |
tattādṛṅnikhilottaraṃ punaraho kastvāṃ paro laṅghayet
prahlādapriya he marutpurapate sarvāmayātpāhi mām ||10||
🕉️ This is the original Sanskrit rendered in Malayalam script.
Pronunciation is identical to the Sanskrit Devanagari version.