ஸ்தம்பே கட்டயதோ ஹிரண்யகஶிபோஃ கர்ணௌ ஸமாசூர்ணய-
ந்நாகூர்ணஜ்ஜகதண்டகுண்டகுஹரோ கோரஸ்தவாபூத்ரவஃ ।
ஶ்ருத்வா யம் கில தைத்யராஜஹ்ரு'தயே பூர்வம் கதாப்யஶ்ருதம்
கம்பஃ கஶ்சந ஸம்பபாத சலிதோऽப்யம்போஜபூர்விஷ்டராத் ॥1॥
தைத்யே திக்ஷு விஸ்ரு'ஷ்டசக்ஷுஷி மஹாஸம்ரம்பிணி ஸ்தம்பதஃ
ஸம்பூதம் ந ம்ரு'காத்மகம் ந மநுஜாகாரம் வபுஸ்தே விபோ ।
கிம் கிம் பீஷணமேததத்புதமிதி வ்யுத்ப்ராந்தசித்தேऽஸுரே
விஸ்பூர்ஜ்ஜத்தவலோக்ரரோமவிகஸத்வர்ஷ்மா ஸமாஜ்ரு'ம்பதாஃ ॥2॥
தப்தஸ்வர்ணஸவர்ணகூர்ணததிரூக்ஷாக்ஷம் ஸடாகேஸர-
ப்ரோத்கம்பப்ரநிகும்பிதாம்பரமஹோ ஜீயாத்தவேதம் வபுஃ ।
வ்யாத்தவ்யாப்தமஹாதரீஸகமுகம் கட்கோக்ரவல்கந்மஹா-
ஜிஹ்வாநிர்கமத்ரு'ஶ்யமாநஸுமஹாதம்ஷ்ட்ராயுகோட்டாமரம் ॥3॥
உத்ஸர்பத்வலிபங்கபீஷணஹநு ஹ்ரஸ்வஸ்தவீயஸ்தர-
க்ரீவம் பீவரதோஶ்ஶதோத்கதநகக்ரூராம்ஶுதூரோல்பணம் ।
வ்யோமோல்லங்கி கநாகநோபமகநப்ரத்வாநநிர்தாவித-
ஸ்பர்தாலுப்ரகரம் நமாமி பவதஸ்தந்நாரஸிம்ஹம் வபுஃ ॥4॥
நூநம் விஷ்ணுரயம் நிஹந்ம்யமுமிதி ப்ராம்யத்கதாபீஷணம்
தைத்யேந்த்ரம் ஸமுபாத்ரவந்தமத்ரு'தா தோர்ப்யாம் ப்ரு'துப்யாமமும் ।
வீரோ நிர்கலிதோऽத கட்கபலகௌ க்ரு'ஹ்ணந்விசித்ரஶ்ரமாந்
வ்யாவ்ரு'ண்வந் புநராபபாத புவநக்ராஸோத்யதம் த்வாமஹோ ॥5॥
ப்ராம்யந்தம் திதிஜாதமம் புநரபி ப்ரோத்க்ரு'ஹ்ய தோர்ப்யாம் ஜவாத்
த்வாரேऽதோருயுகே நிபாத்ய நகராந் வ்யுத்காய வக்ஷோபுவி ।
நிர்பிந்தந்நதிகர்பநிர்பரகலத்ரக்தாம்பு பத்தோத்ஸவம்
பாயம் பாயமுதைரயோ பஹு ஜகத்ஸம்ஹாரிஸிம்ஹாரவாந் ॥6॥
த்யக்த்வா தம் ஹதமாஶு ரக்தலஹரீஸிக்தோந்நமத்வர்ஷ்மணி
ப்ரத்யுத்பத்ய ஸமஸ்ததைத்யபடலீம் சாகாத்யமாநே த்வயி ।
ப்ராம்யத்பூமி விகம்பிதாம்புதிகுலம் வ்யாலோலஶைலோத்கரம்
ப்ரோத்ஸர்பத்கசரம் சராசரமஹோ துஃஸ்தாமவஸ்தாம் ததௌ ॥7॥
தாவந்மாம்ஸவபாகராலவபுஷம் கோராந்த்ரமாலாதரம்
த்வாம் மத்யேஸபமித்தகோபமுஷிதம் துர்வாரகுர்வாரவம் ।
அப்யேதும் ந ஶஶாக கோபி புவநே தூரே ஸ்திதா பீரவஃ
ஸர்வே ஶர்வவிரிஞ்சவாஸவமுகாஃ ப்ரத்யேகமஸ்தோஷத ॥8॥
பூயோऽப்யக்ஷதரோஷதாம்நி பவதி ப்ரஹ்மாஜ்ஞயா பாலகே
ப்ரஹ்லாதே பதயோர்நமத்யபபயே காருண்யபாராகுலஃ ।
ஶாந்தஸ்த்வம் கரமஸ்ய மூர்த்நி ஸமதாஃ ஸ்தோத்ரைரதோத்காயத-
ஸ்தஸ்யாகாமதியோऽபி தேநித வரம் லோகாய சாநுக்ரஹம் ॥9॥
ஏவம் நாடிதரௌத்ரசேஷ்டித விபோ ஶ்ரீதாபநீயாபித-
ஶ்ருத்யந்தஸ்ப़உடகீதஸர்வமஹிமந்நத்யந்தஶுத்தாக்ரு'தே ।
தத்தாத்ரு'ங்நிகிலோத்தரம் புநரஹோ கஸ்த்வாம் பரோ லங்கயேத்
ப்ரஹ்லாதப்ரிய ஹே மருத்புரபதே ஸர்வாமயாத்பாஹி மாம் ॥10॥
Roman (IAST) Transliteration
stambhe ghaṭṭayato hiraṇyakaśipoḥ karṇau samācūrṇaya-
nnāghūrṇajjagadaṇḍakuṇḍakuharo ghorastavābhūdravaḥ |
śrutvā yaṃ kila daityarājahṛdaye pūrvaṃ kadāpyaśrutaṃ
kampaḥ kaścana sampapāta calito'pyambhojabhūrviṣṭarāt ||1||
daitye dikṣu visṛṣṭacakṣuṣi mahāsaṃrambhiṇi stambhataḥ
sambhūtaṃ na mṛgātmakaṃ na manujākāraṃ vapuste vibho |
kiṃ kiṃ bhīṣaṇametadadbhutamiti vyudbhrāntacitte'sure
visphūrjjaddhavalograromavikasadvarṣmā samājṛmbhathāḥ ||2||
taptasvarṇasavarṇaghūrṇadatirūkṣākṣaṃ saṭākesara-
protkampapranikumbitāmbaramaho jīyāttavedaṃ vapuḥ |
vyāttavyāptamahādarīsakhamukhaṃ khaḍgogravalganmahā-
jihvānirgamadṛśyamānasumahādaṃṣṭrāyugoḍḍāmaram ||3||
utsarpadvalibhaṅgabhīṣaṇahanu hrasvasthavīyastara-
grīvaṃ pīvaradośśatodgatanakhakrūrāṃśudūrolbaṇam |
vyomollaṅghi ghanāghanopamaghanapradhvānanirdhāvita-
spardhāluprakaraṃ namāmi bhavatastannārasiṃhaṃ vapuḥ ||4||
nūnaṃ viṣṇurayaṃ nihanmyamumiti bhrāmyadgadābhīṣaṇaṃ
daityendraṃ samupādravantamadhṛthā dorbhyāṃ pṛthubhyāmamum |
vīro nirgalito'tha khaḍgaphalakau gṛhṇanvicitraśramān
vyāvṛṇvan punarāpapāta bhuvanagrāsodyataṃ tvāmaho ||5||
bhrāmyantaṃ ditijādhamaṃ punarapi prodgṛhya dorbhyāṃ javāt
dvāre'thoruyuge nipātya nakharān vyutkhāya vakṣobhuvi |
nirbhindannadhigarbhanirbharagaladraktāmbu baddhotsavaṃ
pāyaṃ pāyamudairayo bahu jagatsaṃhārisiṃhāravān ||6||
tyaktvā taṃ hatamāśu raktalaharīsiktonnamadvarṣmaṇi
pratyutpatya samastadaityapaṭalīṃ cākhādyamāne tvayi |
bhrāmyadbhūmi vikampitāmbudhikulaṃ vyālolaśailotkaraṃ
protsarpatkhacaraṃ carācaramaho duḥsthāmavasthāṃ dadhau ||7||
tāvanmāṃsavapākarālavapuṣaṃ ghorāntramālādharaṃ
tvāṃ madhyesabhamiddhakopamuṣitaṃ durvāragurvāravam |
abhyetuṃ na śaśāka kopi bhuvane dūre sthitā bhīravaḥ
sarve śarvaviriñcavāsavamukhāḥ pratyekamastoṣata ||8||
bhūyo'pyakṣataroṣadhāmni bhavati brahmājñayā bālake
prahlāde padayornamatyapabhaye kāruṇyabhārākulaḥ |
śāntastvaṃ karamasya mūrdhni samadhāḥ stotrairathodgāyata-
stasyākāmadhiyo'pi tenitha varaṃ lokāya cānugraham ||9||
evaṃ nāṭitaraudraceṣṭita vibho śrītāpanīyābhidha-
śrutyantaspha़uṭagītasarvamahimannatyantaśuddhākṛte |
tattādṛṅnikhilottaraṃ punaraho kastvāṃ paro laṅghayet
prahlādapriya he marutpurapate sarvāmayātpāhi mām ||10||
Sanskrit — Devanagari (original)
स्तम्भे घट्टयतो हिरण्यकशिपोः कर्णौ समाचूर्णय-
न्नाघूर्णज्जगदण्डकुण्डकुहरो घोरस्तवाभूद्रवः ।
श्रुत्वा यं किल दैत्यराजहृदये पूर्वं कदाप्यश्रुतं
कम्पः कश्चन सम्पपात चलितोऽप्यम्भोजभूर्विष्टरात् ॥1॥
दैत्ये दिक्षु विसृष्टचक्षुषि महासंरम्भिणि स्तम्भतः
सम्भूतं न मृगात्मकं न मनुजाकारं वपुस्ते विभो ।
किं किं भीषणमेतदद्भुतमिति व्युद्भ्रान्तचित्तेऽसुरे
विस्फूर्ज्जद्धवलोग्ररोमविकसद्वर्ष्मा समाजृम्भथाः ॥2॥
तप्तस्वर्णसवर्णघूर्णदतिरूक्षाक्षं सटाकेसर-
प्रोत्कम्पप्रनिकुम्बिताम्बरमहो जीयात्तवेदं वपुः ।
व्यात्तव्याप्तमहादरीसखमुखं खड्गोग्रवल्गन्महा-
जिह्वानिर्गमदृश्यमानसुमहादंष्ट्रायुगोड्डामरम् ॥3॥
उत्सर्पद्वलिभङ्गभीषणहनु ह्रस्वस्थवीयस्तर-
ग्रीवं पीवरदोश्शतोद्गतनखक्रूरांशुदूरोल्बणम् ।
व्योमोल्लङ्घि घनाघनोपमघनप्रध्वाननिर्धावित-
स्पर्धालुप्रकरं नमामि भवतस्तन्नारसिंहं वपुः ॥4॥
नूनं विष्णुरयं निहन्म्यमुमिति भ्राम्यद्गदाभीषणं
दैत्येन्द्रं समुपाद्रवन्तमधृथा दोर्भ्यां पृथुभ्याममुम् ।
वीरो निर्गलितोऽथ खड्गफलकौ गृह्णन्विचित्रश्रमान्
व्यावृण्वन् पुनरापपात भुवनग्रासोद्यतं त्वामहो ॥5॥
भ्राम्यन्तं दितिजाधमं पुनरपि प्रोद्गृह्य दोर्भ्यां जवात्
द्वारेऽथोरुयुगे निपात्य नखरान् व्युत्खाय वक्षोभुवि ।
निर्भिन्दन्नधिगर्भनिर्भरगलद्रक्ताम्बु बद्धोत्सवं
पायं पायमुदैरयो बहु जगत्संहारिसिंहारवान् ॥6॥
त्यक्त्वा तं हतमाशु रक्तलहरीसिक्तोन्नमद्वर्ष्मणि
प्रत्युत्पत्य समस्तदैत्यपटलीं चाखाद्यमाने त्वयि ।
भ्राम्यद्भूमि विकम्पिताम्बुधिकुलं व्यालोलशैलोत्करं
प्रोत्सर्पत्खचरं चराचरमहो दुःस्थामवस्थां दधौ ॥7॥
तावन्मांसवपाकरालवपुषं घोरान्त्रमालाधरं
त्वां मध्येसभमिद्धकोपमुषितं दुर्वारगुर्वारवम् ।
अभ्येतुं न शशाक कोपि भुवने दूरे स्थिता भीरवः
सर्वे शर्वविरिञ्चवासवमुखाः प्रत्येकमस्तोषत ॥8॥
भूयोऽप्यक्षतरोषधाम्नि भवति ब्रह्माज्ञया बालके
प्रह्लादे पदयोर्नमत्यपभये कारुण्यभाराकुलः ।
शान्तस्त्वं करमस्य मूर्ध्नि समधाः स्तोत्रैरथोद्गायत-
स्तस्याकामधियोऽपि तेनिथ वरं लोकाय चानुग्रहम् ॥9॥
एवं नाटितरौद्रचेष्टित विभो श्रीतापनीयाभिध-
श्रुत्यन्तस्फ़उटगीतसर्वमहिमन्नत्यन्तशुद्धाकृते ।
तत्तादृङ्निखिलोत्तरं पुनरहो कस्त्वां परो लङ्घयेत्
प्रह्लादप्रिय हे मरुत्पुरपते सर्वामयात्पाहि माम् ॥10॥
stambhe ghaṭṭayato hiraṇyakaśipoḥ karṇau samācūrṇaya-
nnāghūrṇajjagadaṇḍakuṇḍakuharo ghorastavābhūdravaḥ |
śrutvā yaṃ kila daityarājahṛdaye pūrvaṃ kadāpyaśrutaṃ
kampaḥ kaścana sampapāta calito'pyambhojabhūrviṣṭarāt ||1||
daitye dikṣu visṛṣṭacakṣuṣi mahāsaṃrambhiṇi stambhataḥ
sambhūtaṃ na mṛgātmakaṃ na manujākāraṃ vapuste vibho |
kiṃ kiṃ bhīṣaṇametadadbhutamiti vyudbhrāntacitte'sure
visphūrjjaddhavalograromavikasadvarṣmā samājṛmbhathāḥ ||2||
taptasvarṇasavarṇaghūrṇadatirūkṣākṣaṃ saṭākesara-
protkampapranikumbitāmbaramaho jīyāttavedaṃ vapuḥ |
vyāttavyāptamahādarīsakhamukhaṃ khaḍgogravalganmahā-
jihvānirgamadṛśyamānasumahādaṃṣṭrāyugoḍḍāmaram ||3||
utsarpadvalibhaṅgabhīṣaṇahanu hrasvasthavīyastara-
grīvaṃ pīvaradośśatodgatanakhakrūrāṃśudūrolbaṇam |
vyomollaṅghi ghanāghanopamaghanapradhvānanirdhāvita-
spardhāluprakaraṃ namāmi bhavatastannārasiṃhaṃ vapuḥ ||4||
nūnaṃ viṣṇurayaṃ nihanmyamumiti bhrāmyadgadābhīṣaṇaṃ
daityendraṃ samupādravantamadhṛthā dorbhyāṃ pṛthubhyāmamum |
vīro nirgalito'tha khaḍgaphalakau gṛhṇanvicitraśramān
vyāvṛṇvan punarāpapāta bhuvanagrāsodyataṃ tvāmaho ||5||
bhrāmyantaṃ ditijādhamaṃ punarapi prodgṛhya dorbhyāṃ javāt
dvāre'thoruyuge nipātya nakharān vyutkhāya vakṣobhuvi |
nirbhindannadhigarbhanirbharagaladraktāmbu baddhotsavaṃ
pāyaṃ pāyamudairayo bahu jagatsaṃhārisiṃhāravān ||6||
tyaktvā taṃ hatamāśu raktalaharīsiktonnamadvarṣmaṇi
pratyutpatya samastadaityapaṭalīṃ cākhādyamāne tvayi |
bhrāmyadbhūmi vikampitāmbudhikulaṃ vyālolaśailotkaraṃ
protsarpatkhacaraṃ carācaramaho duḥsthāmavasthāṃ dadhau ||7||
tāvanmāṃsavapākarālavapuṣaṃ ghorāntramālādharaṃ
tvāṃ madhyesabhamiddhakopamuṣitaṃ durvāragurvāravam |
abhyetuṃ na śaśāka kopi bhuvane dūre sthitā bhīravaḥ
sarve śarvaviriñcavāsavamukhāḥ pratyekamastoṣata ||8||
bhūyo'pyakṣataroṣadhāmni bhavati brahmājñayā bālake
prahlāde padayornamatyapabhaye kāruṇyabhārākulaḥ |
śāntastvaṃ karamasya mūrdhni samadhāḥ stotrairathodgāyata-
stasyākāmadhiyo'pi tenitha varaṃ lokāya cānugraham ||9||
evaṃ nāṭitaraudraceṣṭita vibho śrītāpanīyābhidha-
śrutyantaspha़uṭagītasarvamahimannatyantaśuddhākṛte |
tattādṛṅnikhilottaraṃ punaraho kastvāṃ paro laṅghayet
prahlādapriya he marutpurapate sarvāmayātpāhi mām ||10||
🕉️ This is the original Sanskrit rendered in Tamil script.
Pronunciation is identical to the Sanskrit Devanagari version.