ஶ்ரீமத்வால்மீகீய ராமாயணே யுத்தகாண்டம் ।
அத த்ர்யாஶீதிதமஸ்ஸர்கஃ ।
ராகவஶ்சாபிவிபுலந்தம்ராக்ஷஸவநௌகஸாம் ।
ஶ்ருத்வாஸங்க்ராமநிர்கோஷஞ்ஜாம்பவந்தமுவாச ஹ ॥ 1 ॥
ஸௌம்யநூநம்ஹநுமதாக்ரு'தங்கர்மஸுதுஷ்கரம் ।
ஶ்ரூயதே ச யதாபீமஸ்ஸுமஹாவாயுதஸ்வநஃ ॥ 2 ॥
தத்கச்சகுருஸாஹாய்யம்ஸ்வபலேநாபிஸம்வ்ரு'தஃ ।
க்ஷிப்ரமக்ஷபதேதஸ்யகபிஶ்ரேஷ்டஸ்யயுத்யதஃ ॥ 3 ॥
ரு'க்ஷராக்ஷஸ்ததோக்தஸ்துஸ்வேநாநீகேநஸம்வ்ரு'தஃ ।
ஆகச்சத்பஶ்சிமத்வாரம்ஹநூமாந்யத்ரவாநரஃ ॥ 4 ॥
அதாயாந்தம்ஹநூமந்தந்ததர்ஶர்க்ஷபதிபதி ।
வாநரைஃக்ரு'தஸங்க்ராமைஶ்ஶ்வஸத்பிரபிஸம்வ்ரு'தம் ॥ 5 ॥
த்ரு'ஷ்டாபதிஹநூமாம்ஶ்சதத்ரு'க்ஷபலமுத்யதம் ।
நீலமேகநிபம்பீமம்ஸந்நிவார்யந்யவர்தத ॥ 6 ॥
ஸ தேநஸஹஸைந்யேநஸந்நிகர்ஷம்மஹாயஶாஃ ।
ஶீக்ரமாகம்யராமாயதுஃகிதோவாக்யமப்ரவீத் ॥ 7 ॥
ஸமரேயுத்யமாநாநாமஸ்மாகம்ப்ரேக்ஷதாம்புரஃ ।
ஜகாநருததீம்ஸீதாமிந்த்ரஜித்ராவணாத்மஜஃ ॥ 8 ॥
உத்ப்ராந்தசித்தஸ்தாந்த்ரு'ஷ்டவாவிஷண்ணோऽஹமரிந்தமஃ ।
ததஹம்பவதோவ்ரு'தம்விஜ்ஞாபயிதுமாகதஃ ॥ 9 ॥
தஸ்யதத்வசநம்ஶ்ருத்வாராகவஶ்ஶோகமூர்சிதஃ ।
நிபபாதததாபூமௌசிந்நமூலம்இவத்ருமஃ ॥ 10 ॥
தம்பூமௌதேவஸங்காஶம்பதிதந்த்ரு'ஶ்யராகவம் ।
அபிபேதுஸ்ஸமுத்பத்யஸர்வதஃகபிஸத்தமாஃ ॥ 11 ॥
ஆஸிஞ்சந் ஸலிலைஶ்சைநம்பத்மோத்பலஸுகந்திபிஃ ।
ப்ரதஹந்தமாநாஸாத்யம்ஸஹஸாக்நிமிவோத்யதம் ॥ 12 ॥
தம்லக்ஷ்மணோऽதபாஹுப்யாம்பரிஷ்வஜ்யஸுதுஃகிதஃ ।
உவாசராமமஸ்வஸ்தம்வாக்யம்ஹேத்வர்தஸம்யுதம் ॥ 13 ॥
ஶுபேவர்த்மநிதிஷ்டந்தந்த்வாமார்யவிஜிதேந்த்ரியம் ।
அநர்தேப்யோ ந ஶக்நோதித்ராதுந்தர்மோநிரர்தகஃ ॥ 14 ॥
பூதாநாம்ஸ்தாவாராணாம் ச ஜங்கமாநாம் ச தர்ஶநம் ।
யதாஸ்தி ந ததாதர்மஸ்தேநநாஸ்தீதிமேமதிஃ ॥ 15 ॥
யதைவஸ்தாவரம்வ்யக்தஞ்ஜங்கமம் ந ததாவிதம் ।
நாயமர்தஸ்ததாயுக்தஸ்த்வத்விதோ ந விபத்யதே ॥ 16 ॥
யத்யதர்மோபவேத்பூதோராவணோநரகம்வ்ரஜேத் ।
பவாம்ஶ்சதர்மஸம்யுக்தோநைவம்வ்யஸநமாப்நுயாத் ॥ 17 ॥
தஸ்ய ச வ்யஸநாபாவாத்வ்யஸநஞ்சாகதேத்வயி ।
தர்மோபவத்யதர்மஶ்சபரஸ்பரவிரோதிநௌ ॥ 18 ॥
தர்மேணோபலபேத்தர்மமதர்மஞ்சாப்யதர்மதஃ ।
யத்யதர்மேணயுஜ்யேயுர்யேஷ்வதர்மஃப்ரதிஷ்டிதஃ ॥ 19 ॥
யதிதர்மேணவியுஜ்யேரந்நதர்மருசயோஜநாஃ ।
தர்மேணசரதாந்தர்மஞ்சைஷாந்தர்மபலம்பவேத் ॥ 20 ॥
யஸ்மாதர்தாவிவர்தந்தேயேஷ்வதர்மஃப்ரதிஷ்டிதஃ ।
க்லிஶ்யந்தேதர்மஶீலாஶ்சதஸ்மாதேதௌநிரர்தகௌ ॥ 21 ॥
வத்யந்தேபாபகர்மாணோயத்யதர்மேணராகவ ।
வதகர்மஹதோऽதர்மஃ ஸ ஹதஃகிம்வதிஷ்யதி ॥ 22 ॥
அதவாவிஹிதேநாயம்ஹந்யதேஹந்திவாபரம் ।
விதிராலிப்யதேதேந ந ஸ பாபேநகர்மணா ॥ 23 ॥
அத்ரு'ஷ்டப்ரதிகாரேணத்வவ்யக்தேநாஸதாஸதா ।
கதம்ஶக்யம்பரம்ப்ராப்துந்தர்மேணாரிவிகர்ஷண ॥ 24 ॥
யதிஸத்ஸ்யாத்ஸதாம்முக்யநாஸத்ஸ்யத்தவகிஞ்சந ।
த்வயாயதீத்ரு'ஶம்ப்ராப்தந்தஸ்மாத்ஸந்நோபபத்யதே ॥ 25 ॥
பலஸ்ய யதி சேத்தர்மோ குணபூதஃ பராக்ரமே ।
தர்மமுத்ஸ்ரு'ஜ்ய வர்தஸ்வ யதா தர்மே ததா பலே ॥ 26 ॥
பலஸ்யயதிசேத்தர்மோகுணபூதஃபராக்ரமே ।
தர்மமுத்ஸ்ரு'ஜ்யவர்தஸ்வயதாதர்மேததாபலே ॥ 27 ॥
அதசேத்ஸத்யவசநந்தர்மஃ கிலபரந்தப ।
அந்ரு'தஸ்த்வய்யகருணஃகிம் ந பத்தஸ்த்வயாபிதா ॥ 28 ॥
அதர்மஸம்ஶ்ரிதோ தர்மோ விநாஶயதி ராகவ ।
ஸர்வமேதத்யதாகாமம் காகுத்ஸ்த குருதே நரஃ ॥ 29 ॥
அதர்மஸம்ஶ்ரிதோதர்மோவிநாஶயதிராகவ ।
ஸர்வமேதத்யதாகாமங்காகுத்ஸ்தகுருதேநரஃ ॥ 30 ॥
மமசேதம்மதந்தாததரோऽயமிதிராகவ ।
தர்மமூலந்த்வயாசிந்நம்ராஜ்யமுத்ஸ்ரு'ஜதாததா ॥ 31 ॥
அர்தேப்யோஹிப்ரவ்ரு'த்தேப்யஃஸம்வ்ரு'த்தேப்யஸ்ததஸ்ததஃ ।
க்ரியாஃஸர்வாஃப்ரவர்தந்தேபர்வதேப்யஃஇவாபகாஃ ॥ 32 ॥
அர்தேநஹிவிமுக்தஸ்யபுருஷஸ்யால்பசேதஸஃ ।
விச்சித்யந்தேக்ரியாஸ்ஸர்வாக்ரீஷ்மேகுஸரிதோயதா ॥ 33 ॥
ஸோऽயமர்தம்பரித்யஜ்யஸுககாமஃஸுகைதிதஃ ।
பாபமாரபதேகர்துந்ததாதோஷஃப்ரவர்ததே ॥ 34 ॥
யஸ்யார்தாஸ்தஸ்யமித்ராணியஸ்யார்தாஸ்யஸ்யபாந்தவாஃ ।
யஸ்யார்தாஸ்ஸபுமாந்லோகேயஸ்யார்தாஃ ஸ ச பண்டிதஃ ॥ 35 ॥
யஸ்யார்தாஸ்ஸ ச விக்ராந்தோயஸ்யார்தாஸ்ஸ ச புத்திமாந் ।
யஸ்யார்தாஸ்ஸமஹாபாகோயஸ்யார்தாஸ்ஸமஹாகுணஃ ॥ 36 ॥
அர்தஸ்யைதேபரித்யாகேதோஷாஃப்ரவ்யாஹ்ரு'தாமயா ।
ராஜ்யமுத்ஸ்ரு'ஜதாவீரயேநபுத்திஸ்த்வயாக்ரு'தா ॥ 37 ॥
யஸ்யார்தாஃதர்மகாமார்தாஸ்தஸ்யஸர்வம்ப்ரதக்ஷிணம் ।
அதநேநார்தகாமேநநார்தஶ்ஶக்யோவிசிந்வதா ॥ 38 ॥
ஹர்ஷஃகாமஶ்சதர்பஶ்சதர்மஃக்ரோதஶ்ஶமோதமஃ ।
அர்தாதேதாநிஸர்வாணிப்ரவர்தந்தேநராதிப ॥ 39 ॥
யேஷாந்நஶ்யத்யயம்லோகஶ்சரதாந்தர்மசாரிணாம் ।
தேऽர்தாஸ்த்வயி ந த்ரு'ஶ்யந்தேதுர்திநேஷுயதாக்ரஹாஃ ॥ 40 ॥
த்வயிப்ரவ்ரஜிதேவீரகுரோஶ்சவசநேஸ்திதே ।
ரக்ஷஸாபஹ்ரு'தாபார்யாப்ராணைஃப்ரியதராதவ ॥ 41 ॥
ததத்யவிபுலம்வீரதுஃகமிந்த்ரஜிதாக்ரு'தம் ।
கர்மணாவ்யபநேஷ்யாமிதஸ்மாதுத்திஷ்டராகவ ॥ 42 ॥
உத்திஷ்டநரஶார்தூலதீர்கபாஹோத்ரு'தவ்ரத ।
கிமாத்மாநம்மஹாத்மாநம்மாத்மாநம் ந புத்யஸே ॥ 43 ॥
அயமநகதவோதிதஃப்ரியார்தஞ்ஜநகஸுதாநிதநந்நிரீக்ஷ்யருஷ்டஃ ।
ஸரதகஜஹயாம்ஸராக்ஷஸேந்த்ராம்ப்ரு'ஶமிஷுபிர்விநிபாதயாமிலங்காம் ॥ 44 ॥
இத்யார்ஷே ஶ்ரீமத்ராமாயணே வால்மீகீய ஆதிகாவ்யே யுத்தகாண்டே த்ர்யாஶீதிதமஸ்ஸர்கஃ ॥
Roman (IAST) Transliteration
śrīmadvālmīkīya rāmāyaṇe yuddhakāṇḍam |
atha tryāśītitamassargaḥ |
rāghavaścāpivipulantaṃrākṣasavanaukasām |
śrutvāsaṅgrāmanirghoṣañjāmbavantamuvāca ha || 1 ||
saumyanūnaṃhanumatākṛtaṅkarmasuduṣkaram |
śrūyate ca yathābhīmassumahāvāyudhasvanaḥ || 2 ||
tadgacchakurusāhāyyaṃsvabalenābhisamvṛtaḥ |
kṣipramakṣapatetasyakapiśreṣṭhasyayudhyataḥ || 3 ||
ṛkṣarākṣastathoktastusvenānīkenasamvṛtaḥ |
āgacchatpaścimadvāraṃhanūmānyatravānaraḥ || 4 ||
athāyāntaṃhanūmantandadarśarkṣapatipathi |
vānaraiḥkṛtasaṅgrāmaiśśvasadbhirabhisamvṛtam || 5 ||
dṛṣṭāpathihanūmāṃścatadṛkṣabalamudyatam |
nīlameghanibhambhīmaṃsannivāryanyavartata || 6 ||
sa tenasahasainyenasannikarṣammahāyaśāḥ |
śīghramāgamyarāmāyaduḥkhitovākyamabravīt || 7 ||
samareyudhyamānānāmasmākamprekṣatāmpuraḥ |
jaghānarudatīṃsītāmindrajidrāvaṇātmajaḥ || 8 ||
udbhrāntacittastāndṛṣṭavāviṣaṇṇo'hamarindamaḥ |
tadahambhavatovṛtaṃvijñāpayitumāgataḥ || 9 ||
tasyatadvacanaṃśrutvārāghavaśśokamūrcitaḥ |
nipapātatadābhūmauchinnamūlaṃivadrumaḥ || 10 ||
tambhūmaudevasaṅkāśampatitandṛśyarāghavam |
abhipetussamutpatyasarvataḥkapisattamāḥ || 11 ||
āsiñcan salilaiścainampadmotpalasugandhibhiḥ |
pradahantamānāsādyaṃsahasāgnimivodyatam || 12 ||
taṃlakṣmaṇo'thabāhubhyāmpariṣvajyasuduḥkhitaḥ |
uvācarāmamasvasthaṃvākyaṃhetvarthasamyutam || 13 ||
śubhevartmanitiṣṭhantantvāmāryavijitendriyam |
anarthebhyo na śaknotitrātundharmonirarthakaḥ || 14 ||
bhūtānāṃsthāvārāṇāṃ ca jaṅgamānāṃ ca darśanam |
yathāsti na tathādharmastenanāstītimematiḥ || 15 ||
yathaivasthāvaraṃvyaktañjaṅgamaṃ na tathāvidham |
nāyamarthastathāyuktastvadvidho na vipadyate || 16 ||
yadyadharmobhavedbhūtorāvaṇonarakaṃvrajet |
bhavāṃścadharmasamyuktonaivaṃvyasanamāpnuyāt || 17 ||
tasya ca vyasanābhāvādvyasanañcāgatetvayi |
dharmobhavatyadharmaścaparasparavirodhinau || 18 ||
dharmeṇopalabheddharmamadharmañcāpyadharmataḥ |
yadyadharmeṇayujyeyuryeṣvadharmaḥpratiṣṭhitaḥ || 19 ||
yadidharmeṇaviyujyerannadharmarucayojanāḥ |
dharmeṇacaratāndharmañcaiṣāndharmaphalambhavet || 20 ||
yasmādarthāvivardhanteyeṣvadharmaḥpratiṣṭhitaḥ |
kliśyantedharmaśīlāścatasmādetaunirarthakau || 21 ||
vadhyantepāpakarmāṇoyadyadharmeṇarāghava |
vadhakarmahato'dharmaḥ sa hataḥkiṃvadhiṣyati || 22 ||
athavāvihitenāyaṃhanyatehantivāparam |
vidhirālipyatetena na sa pāpenakarmaṇā || 23 ||
adṛṣṭapratikāreṇatvavyaktenāsatāsatā |
kathaṃśakyamparamprāptundharmeṇārivikarṣaṇa || 24 ||
yadisatsyātsatāmmukhyanāsatsyattavakiñcana |
tvayāyadīdṛśamprāptantasmātsannopapadyate || 25 ||
balasya yadi ceddharmo guṇabhūtaḥ parākrame |
dharmamutsṛjya vartasva yathā dharme tathā bale || 26 ||
balasyayadiceddharmoguṇabhūtaḥparākrame |
dharmamutsṛjyavartasvayathādharmetathābale || 27 ||
athacetsatyavacanandharmaḥ kilaparantapa |
anṛtastvayyakaruṇaḥkiṃ na baddhastvayāpitā || 28 ||
adharmasaṃśrito dharmo vināśayati rāghava |
sarvametadyathākāmaṃ kākutstha kurute naraḥ || 29 ||
adharmasaṃśritodharmovināśayatirāghava |
sarvametadyathākāmaṅkākutsthakurutenaraḥ || 30 ||
mamacedammatantātadharo'yamitirāghava |
dharmamūlantvayāchinnaṃrājyamutsṛjatātadā || 31 ||
arthebhyohipravṛddhebhyaḥsamvṛttebhyastatastataḥ |
kriyāḥsarvāḥpravartanteparvatebhyaḥivāpagāḥ || 32 ||
arthenahivimuktasyapuruṣasyālpacetasaḥ |
vicchidyantekriyāssarvāgrīṣmekusaritoyathā || 33 ||
so'yamarthamparityajyasukhakāmaḥsukhaidhitaḥ |
pāpamārabhatekartuntadādoṣaḥpravartate || 34 ||
yasyārthāstasyamitrāṇiyasyārthāsyasyabāndhavāḥ |
yasyārthāssapumānlokeyasyārthāḥ sa ca paṇḍitaḥ || 35 ||
yasyārthāssa ca vikrāntoyasyārthāssa ca buddhimān |
yasyārthāssamahābhāgoyasyārthāssamahāguṇaḥ || 36 ||
arthasyaiteparityāgedoṣāḥpravyāhṛtāmayā |
rājyamutsṛjatāvīrayenabuddhistvayākṛtā || 37 ||
yasyārthāḥdharmakāmārthāstasyasarvampradakṣiṇam |
adhanenārthakāmenanārthaśśakyovicinvatā || 38 ||
harṣaḥkāmaścadarpaścadharmaḥkrodhaśśamodamaḥ |
arthādetānisarvāṇipravartantenarādhipa || 39 ||
yeṣānnaśyatyayaṃlokaścaratāndharmacāriṇām |
te'rthāstvayi na dṛśyantedurdineṣuyathāgrahāḥ || 40 ||
tvayipravrajitevīraguroścavacanesthite |
rakṣasāpahṛtābhāryāprāṇaiḥpriyatarātava || 41 ||
tadadyavipulaṃvīraduḥkhamindrajitākṛtam |
karmaṇāvyapaneṣyāmitasmāduttiṣṭharāghava || 42 ||
utthiṣṭhanaraśārdūladīrghabāhodhṛtavrata |
kimātmānammahātmānammātmānaṃ na budhyase || 43 ||
ayamanaghatavoditaḥpriyārthañjanakasutānidhanannirīkṣyaruṣṭaḥ |
sarathagajahayāṃsarākṣasendrāmbhṛśamiṣubhirvinipātayāmilaṅkām || 44 ||
ityārṣe śrīmadrāmāyaṇe vālmīkīya ādikāvye yuddhakāṇḍe tryāśītitamassargaḥ ||
Sanskrit — Devanagari (original)
श्रीमद्वाल्मीकीय रामायणे युद्धकाण्डम् ।
अथ त्र्याशीतितमस्सर्गः ।
राघवश्चापिविपुलन्तंराक्षसवनौकसाम् ।
श्रुत्वासङ्ग्रामनिर्घोषञ्जाम्बवन्तमुवाच ह ॥ 1 ॥
सौम्यनूनंहनुमताकृतङ्कर्मसुदुष्करम् ।
श्रूयते च यथाभीमस्सुमहावायुधस्वनः ॥ 2 ॥
तद्गच्छकुरुसाहाय्यंस्वबलेनाभिसम्वृतः ।
क्षिप्रमक्षपतेतस्यकपिश्रेष्ठस्ययुध्यतः ॥ 3 ॥
ऋक्षराक्षस्तथोक्तस्तुस्वेनानीकेनसम्वृतः ।
आगच्छत्पश्चिमद्वारंहनूमान्यत्रवानरः ॥ 4 ॥
अथायान्तंहनूमन्तन्ददर्शर्क्षपतिपथि ।
वानरैःकृतसङ्ग्रामैश्श्वसद्भिरभिसम्वृतम् ॥ 5 ॥
दृष्टापथिहनूमांश्चतदृक्षबलमुद्यतम् ।
नीलमेघनिभम्भीमंसन्निवार्यन्यवर्तत ॥ 6 ॥
स तेनसहसैन्येनसन्निकर्षम्महायशाः ।
शीघ्रमागम्यरामायदुःखितोवाक्यमब्रवीत् ॥ 7 ॥
समरेयुध्यमानानामस्माकम्प्रेक्षताम्पुरः ।
जघानरुदतींसीतामिन्द्रजिद्रावणात्मजः ॥ 8 ॥
उद्भ्रान्तचित्तस्तान्दृष्टवाविषण्णोऽहमरिन्दमः ।
तदहम्भवतोवृतंविज्ञापयितुमागतः ॥ 9 ॥
तस्यतद्वचनंश्रुत्वाराघवश्शोकमूर्चितः ।
निपपाततदाभूमौछिन्नमूलंइवद्रुमः ॥ 10 ॥
तम्भूमौदेवसङ्काशम्पतितन्दृश्यराघवम् ।
अभिपेतुस्समुत्पत्यसर्वतःकपिसत्तमाः ॥ 11 ॥
आसिञ्चन् सलिलैश्चैनम्पद्मोत्पलसुगन्धिभिः ।
प्रदहन्तमानासाद्यंसहसाग्निमिवोद्यतम् ॥ 12 ॥
तंलक्ष्मणोऽथबाहुभ्याम्परिष्वज्यसुदुःखितः ।
उवाचराममस्वस्थंवाक्यंहेत्वर्थसम्युतम् ॥ 13 ॥
शुभेवर्त्मनितिष्ठन्तन्त्वामार्यविजितेन्द्रियम् ।
अनर्थेभ्यो न शक्नोतित्रातुन्धर्मोनिरर्थकः ॥ 14 ॥
भूतानांस्थावाराणां च जङ्गमानां च दर्शनम् ।
यथास्ति न तथाधर्मस्तेननास्तीतिमेमतिः ॥ 15 ॥
यथैवस्थावरंव्यक्तञ्जङ्गमं न तथाविधम् ।
नायमर्थस्तथायुक्तस्त्वद्विधो न विपद्यते ॥ 16 ॥
यद्यधर्मोभवेद्भूतोरावणोनरकंव्रजेत् ।
भवांश्चधर्मसम्युक्तोनैवंव्यसनमाप्नुयात् ॥ 17 ॥
तस्य च व्यसनाभावाद्व्यसनञ्चागतेत्वयि ।
धर्मोभवत्यधर्मश्चपरस्परविरोधिनौ ॥ 18 ॥
धर्मेणोपलभेद्धर्ममधर्मञ्चाप्यधर्मतः ।
यद्यधर्मेणयुज्येयुर्येष्वधर्मःप्रतिष्ठितः ॥ 19 ॥
यदिधर्मेणवियुज्येरन्नधर्मरुचयोजनाः ।
धर्मेणचरतान्धर्मञ्चैषान्धर्मफलम्भवेत् ॥ 20 ॥
यस्मादर्थाविवर्धन्तेयेष्वधर्मःप्रतिष्ठितः ।
क्लिश्यन्तेधर्मशीलाश्चतस्मादेतौनिरर्थकौ ॥ 21 ॥
वध्यन्तेपापकर्माणोयद्यधर्मेणराघव ।
वधकर्महतोऽधर्मः स हतःकिंवधिष्यति ॥ 22 ॥
अथवाविहितेनायंहन्यतेहन्तिवापरम् ।
विधिरालिप्यतेतेन न स पापेनकर्मणा ॥ 23 ॥
अदृष्टप्रतिकारेणत्वव्यक्तेनासतासता ।
कथंशक्यम्परम्प्राप्तुन्धर्मेणारिविकर्षण ॥ 24 ॥
यदिसत्स्यात्सताम्मुख्यनासत्स्यत्तवकिञ्चन ।
त्वयायदीदृशम्प्राप्तन्तस्मात्सन्नोपपद्यते ॥ 25 ॥
बलस्य यदि चेद्धर्मो गुणभूतः पराक्रमे ।
धर्ममुत्सृज्य वर्तस्व यथा धर्मे तथा बले ॥ 26 ॥
बलस्ययदिचेद्धर्मोगुणभूतःपराक्रमे ।
धर्ममुत्सृज्यवर्तस्वयथाधर्मेतथाबले ॥ 27 ॥
अथचेत्सत्यवचनन्धर्मः किलपरन्तप ।
अनृतस्त्वय्यकरुणःकिं न बद्धस्त्वयापिता ॥ 28 ॥
अधर्मसंश्रितो धर्मो विनाशयति राघव ।
सर्वमेतद्यथाकामं काकुत्स्थ कुरुते नरः ॥ 29 ॥
अधर्मसंश्रितोधर्मोविनाशयतिराघव ।
सर्वमेतद्यथाकामङ्काकुत्स्थकुरुतेनरः ॥ 30 ॥
ममचेदम्मतन्तातधरोऽयमितिराघव ।
धर्ममूलन्त्वयाछिन्नंराज्यमुत्सृजतातदा ॥ 31 ॥
अर्थेभ्योहिप्रवृद्धेभ्यःसम्वृत्तेभ्यस्ततस्ततः ।
क्रियाःसर्वाःप्रवर्तन्तेपर्वतेभ्यःइवापगाः ॥ 32 ॥
अर्थेनहिविमुक्तस्यपुरुषस्याल्पचेतसः ।
विच्छिद्यन्तेक्रियास्सर्वाग्रीष्मेकुसरितोयथा ॥ 33 ॥
सोऽयमर्थम्परित्यज्यसुखकामःसुखैधितः ।
पापमारभतेकर्तुन्तदादोषःप्रवर्तते ॥ 34 ॥
यस्यार्थास्तस्यमित्राणियस्यार्थास्यस्यबान्धवाः ।
यस्यार्थास्सपुमान्लोकेयस्यार्थाः स च पण्डितः ॥ 35 ॥
यस्यार्थास्स च विक्रान्तोयस्यार्थास्स च बुद्धिमान् ।
यस्यार्थास्समहाभागोयस्यार्थास्समहागुणः ॥ 36 ॥
अर्थस्यैतेपरित्यागेदोषाःप्रव्याहृतामया ।
राज्यमुत्सृजतावीरयेनबुद्धिस्त्वयाकृता ॥ 37 ॥
यस्यार्थाःधर्मकामार्थास्तस्यसर्वम्प्रदक्षिणम् ।
अधनेनार्थकामेननार्थश्शक्योविचिन्वता ॥ 38 ॥
हर्षःकामश्चदर्पश्चधर्मःक्रोधश्शमोदमः ।
अर्थादेतानिसर्वाणिप्रवर्तन्तेनराधिप ॥ 39 ॥
येषान्नश्यत्ययंलोकश्चरतान्धर्मचारिणाम् ।
तेऽर्थास्त्वयि न दृश्यन्तेदुर्दिनेषुयथाग्रहाः ॥ 40 ॥
त्वयिप्रव्रजितेवीरगुरोश्चवचनेस्थिते ।
रक्षसापहृताभार्याप्राणैःप्रियतरातव ॥ 41 ॥
तदद्यविपुलंवीरदुःखमिन्द्रजिताकृतम् ।
कर्मणाव्यपनेष्यामितस्मादुत्तिष्ठराघव ॥ 42 ॥
उत्थिष्ठनरशार्दूलदीर्घबाहोधृतव्रत ।
किमात्मानम्महात्मानम्मात्मानं न बुध्यसे ॥ 43 ॥
अयमनघतवोदितःप्रियार्थञ्जनकसुतानिधनन्निरीक्ष्यरुष्टः ।
सरथगजहयांसराक्षसेन्द्राम्भृशमिषुभिर्विनिपातयामिलङ्काम् ॥ 44 ॥
इत्यार्षे श्रीमद्रामायणे वाल्मीकीय आदिकाव्ये युद्धकाण्डे त्र्याशीतितमस्सर्गः ॥
śrīmadvālmīkīya rāmāyaṇe yuddhakāṇḍam |
atha tryāśītitamassargaḥ |
rāghavaścāpivipulantaṃrākṣasavanaukasām |
śrutvāsaṅgrāmanirghoṣañjāmbavantamuvāca ha || 1 ||
saumyanūnaṃhanumatākṛtaṅkarmasuduṣkaram |
śrūyate ca yathābhīmassumahāvāyudhasvanaḥ || 2 ||
tadgacchakurusāhāyyaṃsvabalenābhisamvṛtaḥ |
kṣipramakṣapatetasyakapiśreṣṭhasyayudhyataḥ || 3 ||
ṛkṣarākṣastathoktastusvenānīkenasamvṛtaḥ |
āgacchatpaścimadvāraṃhanūmānyatravānaraḥ || 4 ||
athāyāntaṃhanūmantandadarśarkṣapatipathi |
vānaraiḥkṛtasaṅgrāmaiśśvasadbhirabhisamvṛtam || 5 ||
dṛṣṭāpathihanūmāṃścatadṛkṣabalamudyatam |
nīlameghanibhambhīmaṃsannivāryanyavartata || 6 ||
sa tenasahasainyenasannikarṣammahāyaśāḥ |
śīghramāgamyarāmāyaduḥkhitovākyamabravīt || 7 ||
samareyudhyamānānāmasmākamprekṣatāmpuraḥ |
jaghānarudatīṃsītāmindrajidrāvaṇātmajaḥ || 8 ||
udbhrāntacittastāndṛṣṭavāviṣaṇṇo'hamarindamaḥ |
tadahambhavatovṛtaṃvijñāpayitumāgataḥ || 9 ||
tasyatadvacanaṃśrutvārāghavaśśokamūrcitaḥ |
nipapātatadābhūmauchinnamūlaṃivadrumaḥ || 10 ||
tambhūmaudevasaṅkāśampatitandṛśyarāghavam |
abhipetussamutpatyasarvataḥkapisattamāḥ || 11 ||
āsiñcan salilaiścainampadmotpalasugandhibhiḥ |
pradahantamānāsādyaṃsahasāgnimivodyatam || 12 ||
taṃlakṣmaṇo'thabāhubhyāmpariṣvajyasuduḥkhitaḥ |
uvācarāmamasvasthaṃvākyaṃhetvarthasamyutam || 13 ||
śubhevartmanitiṣṭhantantvāmāryavijitendriyam |
anarthebhyo na śaknotitrātundharmonirarthakaḥ || 14 ||
bhūtānāṃsthāvārāṇāṃ ca jaṅgamānāṃ ca darśanam |
yathāsti na tathādharmastenanāstītimematiḥ || 15 ||
yathaivasthāvaraṃvyaktañjaṅgamaṃ na tathāvidham |
nāyamarthastathāyuktastvadvidho na vipadyate || 16 ||
yadyadharmobhavedbhūtorāvaṇonarakaṃvrajet |
bhavāṃścadharmasamyuktonaivaṃvyasanamāpnuyāt || 17 ||
tasya ca vyasanābhāvādvyasanañcāgatetvayi |
dharmobhavatyadharmaścaparasparavirodhinau || 18 ||
dharmeṇopalabheddharmamadharmañcāpyadharmataḥ |
yadyadharmeṇayujyeyuryeṣvadharmaḥpratiṣṭhitaḥ || 19 ||
yadidharmeṇaviyujyerannadharmarucayojanāḥ |
dharmeṇacaratāndharmañcaiṣāndharmaphalambhavet || 20 ||
yasmādarthāvivardhanteyeṣvadharmaḥpratiṣṭhitaḥ |
kliśyantedharmaśīlāścatasmādetaunirarthakau || 21 ||
vadhyantepāpakarmāṇoyadyadharmeṇarāghava |
vadhakarmahato'dharmaḥ sa hataḥkiṃvadhiṣyati || 22 ||
athavāvihitenāyaṃhanyatehantivāparam |
vidhirālipyatetena na sa pāpenakarmaṇā || 23 ||
adṛṣṭapratikāreṇatvavyaktenāsatāsatā |
kathaṃśakyamparamprāptundharmeṇārivikarṣaṇa || 24 ||
yadisatsyātsatāmmukhyanāsatsyattavakiñcana |
tvayāyadīdṛśamprāptantasmātsannopapadyate || 25 ||
balasya yadi ceddharmo guṇabhūtaḥ parākrame |
dharmamutsṛjya vartasva yathā dharme tathā bale || 26 ||
balasyayadiceddharmoguṇabhūtaḥparākrame |
dharmamutsṛjyavartasvayathādharmetathābale || 27 ||
athacetsatyavacanandharmaḥ kilaparantapa |
anṛtastvayyakaruṇaḥkiṃ na baddhastvayāpitā || 28 ||
adharmasaṃśrito dharmo vināśayati rāghava |
sarvametadyathākāmaṃ kākutstha kurute naraḥ || 29 ||
adharmasaṃśritodharmovināśayatirāghava |
sarvametadyathākāmaṅkākutsthakurutenaraḥ || 30 ||
mamacedammatantātadharo'yamitirāghava |
dharmamūlantvayāchinnaṃrājyamutsṛjatātadā || 31 ||
arthebhyohipravṛddhebhyaḥsamvṛttebhyastatastataḥ |
kriyāḥsarvāḥpravartanteparvatebhyaḥivāpagāḥ || 32 ||
arthenahivimuktasyapuruṣasyālpacetasaḥ |
vicchidyantekriyāssarvāgrīṣmekusaritoyathā || 33 ||
so'yamarthamparityajyasukhakāmaḥsukhaidhitaḥ |
pāpamārabhatekartuntadādoṣaḥpravartate || 34 ||
yasyārthāstasyamitrāṇiyasyārthāsyasyabāndhavāḥ |
yasyārthāssapumānlokeyasyārthāḥ sa ca paṇḍitaḥ || 35 ||
yasyārthāssa ca vikrāntoyasyārthāssa ca buddhimān |
yasyārthāssamahābhāgoyasyārthāssamahāguṇaḥ || 36 ||
arthasyaiteparityāgedoṣāḥpravyāhṛtāmayā |
rājyamutsṛjatāvīrayenabuddhistvayākṛtā || 37 ||
yasyārthāḥdharmakāmārthāstasyasarvampradakṣiṇam |
adhanenārthakāmenanārthaśśakyovicinvatā || 38 ||
harṣaḥkāmaścadarpaścadharmaḥkrodhaśśamodamaḥ |
arthādetānisarvāṇipravartantenarādhipa || 39 ||
yeṣānnaśyatyayaṃlokaścaratāndharmacāriṇām |
te'rthāstvayi na dṛśyantedurdineṣuyathāgrahāḥ || 40 ||
tvayipravrajitevīraguroścavacanesthite |
rakṣasāpahṛtābhāryāprāṇaiḥpriyatarātava || 41 ||
tadadyavipulaṃvīraduḥkhamindrajitākṛtam |
karmaṇāvyapaneṣyāmitasmāduttiṣṭharāghava || 42 ||
utthiṣṭhanaraśārdūladīrghabāhodhṛtavrata |
kimātmānammahātmānammātmānaṃ na budhyase || 43 ||
ayamanaghatavoditaḥpriyārthañjanakasutānidhanannirīkṣyaruṣṭaḥ |
sarathagajahayāṃsarākṣasendrāmbhṛśamiṣubhirvinipātayāmilaṅkām || 44 ||
ityārṣe śrīmadrāmāyaṇe vālmīkīya ādikāvye yuddhakāṇḍe tryāśītitamassargaḥ ||
🕉️ This is the original Sanskrit rendered in Tamil script.
Pronunciation is identical to the Sanskrit Devanagari version.