ത്വം ഹി ബ്രഹ്മൈവ സാക്ഷാത് പരമുരുമഹിമന്നക്ഷരാണാമകാര-
സ്താരോ മന്ത്രേഷു രാജ്ഞാം മനുരസി മുനിഷു ത്വം ഭൃഗുര്നാരദോഽപി ।
പ്രഹ്ലാദോ ദാനവാനാം പശുഷു ച സുരഭിഃ പക്ഷിണാം വൈനതേയോ
നാഗാനാമസ്യനന്തസ്സുരസരിദപി ച സ്രോതസാം വിശ്വമൂര്തേ ॥1॥
ബ്രഹ്മണ്യാനാം ബലിസ്ത്വം ക്രതുഷു ച ജപയജ്ഞോഽസി വീരേഷു പാര്ഥോ
ഭക്താനാമുദ്ധവസ്ത്വം ബലമസി ബലിനാം ധാമ തേജസ്വിനാം ത്വമ് ।
നാസ്ത്യന്തസ്ത്വദ്വിഭൂതേര്വികസദതിശയം വസ്തു സര്വം ത്വമേവ
ത്വം ജീവസ്ത്വം പ്രധാനം യദിഹ ഭവദൃതേ തന്ന കിഞ്ചിത് പ്രപഞ്ചേ ॥2॥
ധര്മം വര്ണാശ്രമാണാം ശ്രുതിപഥവിഹിതം ത്വത്പരത്വേന ഭക്ത്യാ
കുര്വന്തോഽന്തര്വിരാഗേ വികസതി ശനകൈഃ സന്ത്യജന്തോ ലഭന്തേ ।
സത്താസ്ഫൂര്തിപ്രിയത്വാത്മകമഖിലപദാര്ഥേഷു ഭിന്നേഷ്വഭിന്നം
നിര്മൂലം വിശ്വമൂലം പരമമഹമിതി ത്വദ്വിബോധം വിശുദ്ധമ് ॥3॥
ജ്ഞാനം കര്മാപി ഭക്തിസ്ത്രിതയമിഹ ഭവത്പ്രാപകം തത്ര താവ-
ന്നിര്വിണ്ണാനാമശേഷേ വിഷയ ഇഹ ഭവേത് ജ്ഞാനയോഗേഽധികാരഃ ।
സക്താനാം കര്മയോഗസ്ത്വയി ഹി വിനിഹിതോ യേ തു നാത്യന്തസക്താഃ
നാപ്യത്യന്തം വിരക്താസ്ത്വയി ച ധൃതരസാ ഭക്തിയോഗോ ഹ്യമീഷാമ് ॥4॥
ജ്ഞാനം ത്വദ്ഭക്തതാം വാ ലഘു സുകൃതവശാന്മര്ത്യലോകേ ലഭന്തേ
തസ്മാത്തത്രൈവ ജന്മ സ്പൃഹയതി ഭഗവന് നാകഗോ നാരകോ വാ ।
ആവിഷ്ടം മാം തു ദൈവാദ്ഭവജലനിധിപോതായിതേ മര്ത്യദേഹേ
ത്വം കൃത്വാ കര്ണധാരം ഗുരുമനുഗുണവാതായിതസ്താരയേഥാഃ ॥5॥
അവ്യക്തം മാര്ഗയന്തഃ ശ്രുതിഭിരപി നയൈഃ കേവലജ്ഞാനലുബ്ധാഃ
ക്ലിശ്യന്തേഽതീവ സിദ്ധിം ബഹുതരജനുഷാമന്ത ഏവാപ്നുവന്തി ।
ദൂരസ്ഥഃ കര്മയോഗോഽപി ച പരമഫലേ നന്വയം ഭക്തിയോഗ-
സ്ത്വാമൂലാദേവ ഹൃദ്യസ്ത്വരിതമയി ഭവത്പ്രാപകോ വര്ധതാം മേ ॥6॥
ജ്ഞാനായൈവാതിയത്നം മുനിരപവദതേ ബ്രഹ്മതത്ത്വം തു ശൃണ്വന്
ഗാഢം ത്വത്പാദഭക്തിം ശരണമയതി യസ്തസ്യ മുക്തിഃ കരാഗ്രേ ।
ത്വദ്ധ്യാനേഽപീഹ തുല്യാ പുനരസുകരതാ ചിത്തചാഞ്ചല്യഹേതോ-
രഭ്യാസാദാശു ശക്യം തദപി വശയിതും ത്വത്കൃപാചാരുതാഭ്യാമ് ॥7॥
നിര്വിണ്ണഃ കര്മമാര്ഗേ ഖലു വിഷമതമേ ത്വത്കഥാദൌ ച ഗാഢം
ജാതശ്രദ്ധോഽപി കാമാനയി ഭുവനപതേ നൈവ ശക്നോമി ഹാതുമ് ।
തദ്ഭൂയോ നിശ്ചയേന ത്വയി നിഹിതമനാ ദോഷബുദ്ധ്യാ ഭജംസ്താന്
പുഷ്ണീയാം ഭക്തിമേവ ത്വയി ഹൃദയഗതേ മങ്ക്ഷു നങ്ക്ഷ്യന്തി സങ്ഗാഃ ॥8॥
കശ്ചിത് ക്ലേശാര്ജിതാര്ഥക്ഷയവിമലമതിര്നുദ്യമാനോ ജനൌഘൈഃ
പ്രാഗേവം പ്രാഹ വിപ്രോ ന ഖലു മമ ജനഃ കാലകര്മഗ്രഹാ വാ।
ചേതോ മേ ദുഃഖഹേതുസ്തദിഹ ഗുണഗണം ഭാവയത്സര്വകാരീ-
ത്യുക്ത്വാ ശാന്തോ ഗതസ്ത്വാം മമ ച കുരു വിഭോ താദൃശീ ചിത്തശാന്തിമ് ॥9॥
ഐലഃ പ്രാഗുര്വശീം പ്രത്യതിവിവശമനാഃ സേവമാനശ്ചിരം താം
ഗാഢം നിര്വിദ്യ ഭൂയോ യുവതിസുഖമിദം ക്ഷുദ്രമേവേതി ഗായന് ।
ത്വദ്ഭക്തിം പ്രാപ്യ പൂര്ണഃ സുഖതരമചരത്തദ്വദുദ്ധൂതസങ്ഗം
ഭക്തോത്തംസം ക്രിയാ മാം പവനപുരപതേ ഹന്ത മേ രുന്ധി രോഗാന് ॥10॥
Roman (IAST) Transliteration
tvaṃ hi brahmaiva sākṣāt paramurumahimannakṣarāṇāmakāra-
stāro mantreṣu rājñāṃ manurasi muniṣu tvaṃ bhṛgurnārado'pi |
prahlādo dānavānāṃ paśuṣu ca surabhiḥ pakṣiṇāṃ vainateyo
nāgānāmasyanantassurasaridapi ca srotasāṃ viśvamūrte ||1||
brahmaṇyānāṃ balistvaṃ kratuṣu ca japayajño'si vīreṣu pārtho
bhaktānāmuddhavastvaṃ balamasi balināṃ dhāma tejasvināṃ tvam |
nāstyantastvadvibhūtervikasadatiśayaṃ vastu sarvaṃ tvameva
tvaṃ jīvastvaṃ pradhānaṃ yadiha bhavadṛte tanna kiñcit prapañce ||2||
dharmaṃ varṇāśramāṇāṃ śrutipathavihitaṃ tvatparatvena bhaktyā
kurvanto'ntarvirāge vikasati śanakaiḥ santyajanto labhante |
sattāsphūrtipriyatvātmakamakhilapadārtheṣu bhinneṣvabhinnaṃ
nirmūlaṃ viśvamūlaṃ paramamahamiti tvadvibodhaṃ viśuddham ||3||
jñānaṃ karmāpi bhaktistritayamiha bhavatprāpakaṃ tatra tāva-
nnirviṇṇānāmaśeṣe viṣaya iha bhavet jñānayoge'dhikāraḥ |
saktānāṃ karmayogastvayi hi vinihito ye tu nātyantasaktāḥ
nāpyatyantaṃ viraktāstvayi ca dhṛtarasā bhaktiyogo hyamīṣām ||4||
jñānaṃ tvadbhaktatāṃ vā laghu sukṛtavaśānmartyaloke labhante
tasmāttatraiva janma spṛhayati bhagavan nākago nārako vā |
āviṣṭaṃ māṃ tu daivādbhavajalanidhipotāyite martyadehe
tvaṃ kṛtvā karṇadhāraṃ gurumanuguṇavātāyitastārayethāḥ ||5||
avyaktaṃ mārgayantaḥ śrutibhirapi nayaiḥ kevalajñānalubdhāḥ
kliśyante'tīva siddhiṃ bahutarajanuṣāmanta evāpnuvanti |
dūrasthaḥ karmayogo'pi ca paramaphale nanvayaṃ bhaktiyoga-
stvāmūlādeva hṛdyastvaritamayi bhavatprāpako vardhatāṃ me ||6||
jñānāyaivātiyatnaṃ munirapavadate brahmatattvaṃ tu śṛṇvan
gāḍhaṃ tvatpādabhaktiṃ śaraṇamayati yastasya muktiḥ karāgre |
tvaddhyāne'pīha tulyā punarasukaratā cittacāñcalyaheto-
rabhyāsādāśu śakyaṃ tadapi vaśayituṃ tvatkṛpācārutābhyām ||7||
nirviṇṇaḥ karmamārge khalu viṣamatame tvatkathādau ca gāḍhaṃ
jātaśraddho'pi kāmānayi bhuvanapate naiva śaknomi hātum |
tadbhūyo niścayena tvayi nihitamanā doṣabuddhyā bhajaṃstān
puṣṇīyāṃ bhaktimeva tvayi hṛdayagate maṅkṣu naṅkṣyanti saṅgāḥ ||8||
kaścit kleśārjitārthakṣayavimalamatirnudyamāno janaughaiḥ
prāgevaṃ prāha vipro na khalu mama janaḥ kālakarmagrahā vā|
ceto me duḥkhahetustadiha guṇagaṇaṃ bhāvayatsarvakārī-
tyuktvā śānto gatastvāṃ mama ca kuru vibho tādṛśī cittaśāntim ||9||
ailaḥ prāgurvaśīṃ pratyativivaśamanāḥ sevamānaściraṃ tāṃ
gāḍhaṃ nirvidya bhūyo yuvatisukhamidaṃ kṣudrameveti gāyan |
tvadbhaktiṃ prāpya pūrṇaḥ sukhataramacarattadvaduddhūtasaṅgaṃ
bhaktottaṃsaṃ kriyā māṃ pavanapurapate hanta me rundhi rogān ||10||
Sanskrit — Devanagari (original)
त्वं हि ब्रह्मैव साक्षात् परमुरुमहिमन्नक्षराणामकार-
स्तारो मन्त्रेषु राज्ञां मनुरसि मुनिषु त्वं भृगुर्नारदोऽपि ।
प्रह्लादो दानवानां पशुषु च सुरभिः पक्षिणां वैनतेयो
नागानामस्यनन्तस्सुरसरिदपि च स्रोतसां विश्वमूर्ते ॥1॥
ब्रह्मण्यानां बलिस्त्वं क्रतुषु च जपयज्ञोऽसि वीरेषु पार्थो
भक्तानामुद्धवस्त्वं बलमसि बलिनां धाम तेजस्विनां त्वम् ।
नास्त्यन्तस्त्वद्विभूतेर्विकसदतिशयं वस्तु सर्वं त्वमेव
त्वं जीवस्त्वं प्रधानं यदिह भवदृते तन्न किञ्चित् प्रपञ्चे ॥2॥
धर्मं वर्णाश्रमाणां श्रुतिपथविहितं त्वत्परत्वेन भक्त्या
कुर्वन्तोऽन्तर्विरागे विकसति शनकैः सन्त्यजन्तो लभन्ते ।
सत्तास्फूर्तिप्रियत्वात्मकमखिलपदार्थेषु भिन्नेष्वभिन्नं
निर्मूलं विश्वमूलं परममहमिति त्वद्विबोधं विशुद्धम् ॥3॥
ज्ञानं कर्मापि भक्तिस्त्रितयमिह भवत्प्रापकं तत्र ताव-
न्निर्विण्णानामशेषे विषय इह भवेत् ज्ञानयोगेऽधिकारः ।
सक्तानां कर्मयोगस्त्वयि हि विनिहितो ये तु नात्यन्तसक्ताः
नाप्यत्यन्तं विरक्तास्त्वयि च धृतरसा भक्तियोगो ह्यमीषाम् ॥4॥
ज्ञानं त्वद्भक्ततां वा लघु सुकृतवशान्मर्त्यलोके लभन्ते
तस्मात्तत्रैव जन्म स्पृहयति भगवन् नाकगो नारको वा ।
आविष्टं मां तु दैवाद्भवजलनिधिपोतायिते मर्त्यदेहे
त्वं कृत्वा कर्णधारं गुरुमनुगुणवातायितस्तारयेथाः ॥5॥
अव्यक्तं मार्गयन्तः श्रुतिभिरपि नयैः केवलज्ञानलुब्धाः
क्लिश्यन्तेऽतीव सिद्धिं बहुतरजनुषामन्त एवाप्नुवन्ति ।
दूरस्थः कर्मयोगोऽपि च परमफले नन्वयं भक्तियोग-
स्त्वामूलादेव हृद्यस्त्वरितमयि भवत्प्रापको वर्धतां मे ॥6॥
ज्ञानायैवातियत्नं मुनिरपवदते ब्रह्मतत्त्वं तु शृण्वन्
गाढं त्वत्पादभक्तिं शरणमयति यस्तस्य मुक्तिः कराग्रे ।
त्वद्ध्यानेऽपीह तुल्या पुनरसुकरता चित्तचाञ्चल्यहेतो-
रभ्यासादाशु शक्यं तदपि वशयितुं त्वत्कृपाचारुताभ्याम् ॥7॥
निर्विण्णः कर्ममार्गे खलु विषमतमे त्वत्कथादौ च गाढं
जातश्रद्धोऽपि कामानयि भुवनपते नैव शक्नोमि हातुम् ।
तद्भूयो निश्चयेन त्वयि निहितमना दोषबुद्ध्या भजंस्तान्
पुष्णीयां भक्तिमेव त्वयि हृदयगते मङ्क्षु नङ्क्ष्यन्ति सङ्गाः ॥8॥
कश्चित् क्लेशार्जितार्थक्षयविमलमतिर्नुद्यमानो जनौघैः
प्रागेवं प्राह विप्रो न खलु मम जनः कालकर्मग्रहा वा।
चेतो मे दुःखहेतुस्तदिह गुणगणं भावयत्सर्वकारी-
त्युक्त्वा शान्तो गतस्त्वां मम च कुरु विभो तादृशी चित्तशान्तिम् ॥9॥
ऐलः प्रागुर्वशीं प्रत्यतिविवशमनाः सेवमानश्चिरं तां
गाढं निर्विद्य भूयो युवतिसुखमिदं क्षुद्रमेवेति गायन् ।
त्वद्भक्तिं प्राप्य पूर्णः सुखतरमचरत्तद्वदुद्धूतसङ्गं
भक्तोत्तंसं क्रिया मां पवनपुरपते हन्त मे रुन्धि रोगान् ॥10॥
tvaṃ hi brahmaiva sākṣāt paramurumahimannakṣarāṇāmakāra-
stāro mantreṣu rājñāṃ manurasi muniṣu tvaṃ bhṛgurnārado'pi |
prahlādo dānavānāṃ paśuṣu ca surabhiḥ pakṣiṇāṃ vainateyo
nāgānāmasyanantassurasaridapi ca srotasāṃ viśvamūrte ||1||
brahmaṇyānāṃ balistvaṃ kratuṣu ca japayajño'si vīreṣu pārtho
bhaktānāmuddhavastvaṃ balamasi balināṃ dhāma tejasvināṃ tvam |
nāstyantastvadvibhūtervikasadatiśayaṃ vastu sarvaṃ tvameva
tvaṃ jīvastvaṃ pradhānaṃ yadiha bhavadṛte tanna kiñcit prapañce ||2||
dharmaṃ varṇāśramāṇāṃ śrutipathavihitaṃ tvatparatvena bhaktyā
kurvanto'ntarvirāge vikasati śanakaiḥ santyajanto labhante |
sattāsphūrtipriyatvātmakamakhilapadārtheṣu bhinneṣvabhinnaṃ
nirmūlaṃ viśvamūlaṃ paramamahamiti tvadvibodhaṃ viśuddham ||3||
jñānaṃ karmāpi bhaktistritayamiha bhavatprāpakaṃ tatra tāva-
nnirviṇṇānāmaśeṣe viṣaya iha bhavet jñānayoge'dhikāraḥ |
saktānāṃ karmayogastvayi hi vinihito ye tu nātyantasaktāḥ
nāpyatyantaṃ viraktāstvayi ca dhṛtarasā bhaktiyogo hyamīṣām ||4||
jñānaṃ tvadbhaktatāṃ vā laghu sukṛtavaśānmartyaloke labhante
tasmāttatraiva janma spṛhayati bhagavan nākago nārako vā |
āviṣṭaṃ māṃ tu daivādbhavajalanidhipotāyite martyadehe
tvaṃ kṛtvā karṇadhāraṃ gurumanuguṇavātāyitastārayethāḥ ||5||
avyaktaṃ mārgayantaḥ śrutibhirapi nayaiḥ kevalajñānalubdhāḥ
kliśyante'tīva siddhiṃ bahutarajanuṣāmanta evāpnuvanti |
dūrasthaḥ karmayogo'pi ca paramaphale nanvayaṃ bhaktiyoga-
stvāmūlādeva hṛdyastvaritamayi bhavatprāpako vardhatāṃ me ||6||
jñānāyaivātiyatnaṃ munirapavadate brahmatattvaṃ tu śṛṇvan
gāḍhaṃ tvatpādabhaktiṃ śaraṇamayati yastasya muktiḥ karāgre |
tvaddhyāne'pīha tulyā punarasukaratā cittacāñcalyaheto-
rabhyāsādāśu śakyaṃ tadapi vaśayituṃ tvatkṛpācārutābhyām ||7||
nirviṇṇaḥ karmamārge khalu viṣamatame tvatkathādau ca gāḍhaṃ
jātaśraddho'pi kāmānayi bhuvanapate naiva śaknomi hātum |
tadbhūyo niścayena tvayi nihitamanā doṣabuddhyā bhajaṃstān
puṣṇīyāṃ bhaktimeva tvayi hṛdayagate maṅkṣu naṅkṣyanti saṅgāḥ ||8||
kaścit kleśārjitārthakṣayavimalamatirnudyamāno janaughaiḥ
prāgevaṃ prāha vipro na khalu mama janaḥ kālakarmagrahā vā|
ceto me duḥkhahetustadiha guṇagaṇaṃ bhāvayatsarvakārī-
tyuktvā śānto gatastvāṃ mama ca kuru vibho tādṛśī cittaśāntim ||9||
ailaḥ prāgurvaśīṃ pratyativivaśamanāḥ sevamānaściraṃ tāṃ
gāḍhaṃ nirvidya bhūyo yuvatisukhamidaṃ kṣudrameveti gāyan |
tvadbhaktiṃ prāpya pūrṇaḥ sukhataramacarattadvaduddhūtasaṅgaṃ
bhaktottaṃsaṃ kriyā māṃ pavanapurapate hanta me rundhi rogān ||10||
🕉️ This is the original Sanskrit rendered in Malayalam script.
Pronunciation is identical to the Sanskrit Devanagari version.