ગત્વા સાન્દીપનિમથ ચતુષ્ષષ્ટિમાત્રૈરહોભિઃ
સર્વજ્ઞસ્ત્વં સહ મુસલિના સર્વવિદ્યા ગૃહીત્વા ।
પુત્રં નષ્ટં યમનિલયનાદાહૃતં દક્ષિણાર્થં
દત્વા તસ્મૈ નિજપુરમગા નાદયન્ પાઞ્ચજન્યમ્ ॥1॥
સ્મૃત્વા સ્મૃત્વા પશુપસુદૃશઃ પ્રેમભારપ્રણુન્નાઃ
કારુણ્યેન ત્વમપિ વિવશઃ પ્રાહિણોરુદ્ધવં તમ્ ।
કિઞ્ચામુષ્મૈ પરમસુહૃદે ભક્તવર્યાય તાસાં
ભક્ત્યુદ્રેકં સકલભુવને દુર્લભં દર્શયિષ્યન્ ॥2॥
ત્વન્માહાત્મ્યપ્રથિમપિશુનં ગોકુલં પ્રાપ્ય સાયં
ત્વદ્વાર્તાભિર્બહુ સ રમયામાસ નન્દં યશોદામ્ ।
પ્રાતર્દ્દૃષ્ટ્વા મણિમયરથં શઙ્કિતાઃ પઙ્કજાક્ષ્યઃ
શ્રુત્વા પ્રાપ્તં ભવદનુચરં ત્યક્તકાર્યાઃ સમીયુઃ ॥3॥
દૃષ્ટ્વા ચૈનં ત્વદુપમલસદ્વેષભૂષાભિરામં
સ્મૃત્વા સ્મૃત્વા તવ વિલસિતાન્યુચ્ચકૈસ્તાનિ તાનિ ।
રુદ્ધાલાપાઃ કથમપિ પુનર્ગદ્ગદાં વાચમૂચુઃ
સૌજન્યાદીન્ નિજપરભિદામપ્યલં વિસ્મરન્ત્યઃ ॥4॥
શ્રીમાન્ કિં ત્વં પિતૃજનકૃતે પ્રેષિતો નિર્દયેન
ક્વાસૌ કાન્તો નગરસુદૃશાં હા હરે નાથ પાયાઃ ।
આશ્લેષાણામમૃતવપુષો હન્ત તે ચુમ્બનાના-
મુન્માદાનાં કુહકવચસાં વિસ્મરેત્ કાન્ત કા વા ॥5॥
રાસક્રીડાલુલિતલલિતં વિશ્લથત્કેશપાશં
મન્દોદ્ભિન્નશ્રમજલકણં લોભનીયં ત્વદઙ્ગમ્ ।
કારુણ્યાબ્ધે સકૃદપિ સમાલિઙ્ગિતું દર્શયેતિ
પ્રેમોન્માદાદ્ભુવનમદન ત્વત્પ્રિયાસ્ત્વાં વિલેપુઃ ॥6॥
એવમ્પ્રાયૈર્વિવશવચનૈરાકુલા ગોપિકાસ્તા-
સ્ત્વત્સન્દેશૈઃ પ્રકૃતિમનયત્ સોઽથ વિજ્ઞાનગર્ભૈઃ ।
ભૂયસ્તાભિર્મુદિતમતિભિસ્ત્વન્મયીભિર્વધૂભિ-
સ્તત્તદ્વાર્તાસરસમનયત્ કાનિચિદ્વાસરાણિ ॥7॥
ત્વત્પ્રોદ્ગાનૈઃ સહિતમનિશં સર્વતો ગેહકૃત્યં
ત્વદ્વાર્તૈવ પ્રસરતિ મિથઃ સૈવ ચોત્સ્વાપલાપાઃ ।
ચેષ્ટાઃ પ્રાયસ્ત્વદનુકૃતયસ્ત્વન્મયં સર્વમેવં
દૃષ્ટ્વા તત્ર વ્યમુહદધિકં વિસ્મયાદુદ્ધવોઽયમ્ ॥8॥
રાધાયા મે પ્રિયતમમિદં મત્પ્રિયૈવં બ્રવીતિ
ત્વં કિં મૌનં કલયસિ સખે માનિનીમત્પ્રિયેવ।
ઇત્યાદ્યેવ પ્રવદતિ સખિ ત્વત્પ્રિયો નિર્જને મા-
મિત્થંવાદૈરરમદયં ત્વત્પ્રિયામુત્પલાક્ષીમ્ ॥9॥
એષ્યામિ દ્રાગનુપગમનં કેવલં કાર્યભારા-
દ્વિશ્લેષેઽપિ સ્મરણદૃઢતાસમ્ભવાન્માસ્તુ ખેદઃ ।
બ્રહ્માનન્દે મિલતિ નચિરાત્ સઙ્ગમો વા વિયોગ-
સ્તુલ્યો વઃ સ્યાદિતિ તવ ગિરા સોઽકરોન્નિર્વ્યથાસ્તાઃ ॥10॥
એવં ભક્તિ સકલભુવને નેક્ષિતા ન શ્રુતા વા
કિં શાસ્ત્રૌઘૈઃ કિમિહ તપસા ગોપિકાભ્યો નમોઽસ્તુ ।
ઇત્યાનન્દાકુલમુપગતં ગોકુલાદુદ્ધવં તં
દૃષ્ટ્વા હૃષ્ટો ગુરુપુરપતે પાહિ મામામયૌઘાત્ ॥11॥
Roman (IAST) Transliteration
gatvā sāndīpanimatha catuṣṣaṣṭimātrairahobhiḥ
sarvajñastvaṃ saha musalinā sarvavidyā gṛhītvā |
putraṃ naṣṭaṃ yamanilayanādāhṛtaṃ dakṣiṇārthaṃ
datvā tasmai nijapuramagā nādayan pāñcajanyam ||1||
smṛtvā smṛtvā paśupasudṛśaḥ premabhārapraṇunnāḥ
kāruṇyena tvamapi vivaśaḥ prāhiṇoruddhavaṃ tam |
kiñcāmuṣmai paramasuhṛde bhaktavaryāya tāsāṃ
bhaktyudrekaṃ sakalabhuvane durlabhaṃ darśayiṣyan ||2||
tvanmāhātmyaprathimapiśunaṃ gokulaṃ prāpya sāyaṃ
tvadvārtābhirbahu sa ramayāmāsa nandaṃ yaśodām |
prātarddṛṣṭvā maṇimayarathaṃ śaṅkitāḥ paṅkajākṣyaḥ
śrutvā prāptaṃ bhavadanucaraṃ tyaktakāryāḥ samīyuḥ ||3||
dṛṣṭvā cainaṃ tvadupamalasadveṣabhūṣābhirāmaṃ
smṛtvā smṛtvā tava vilasitānyuccakaistāni tāni |
ruddhālāpāḥ kathamapi punargadgadāṃ vācamūcuḥ
saujanyādīn nijaparabhidāmapyalaṃ vismarantyaḥ ||4||
śrīmān kiṃ tvaṃ pitṛjanakṛte preṣito nirdayena
kvāsau kānto nagarasudṛśāṃ hā hare nātha pāyāḥ |
āśleṣāṇāmamṛtavapuṣo hanta te cumbanānā-
munmādānāṃ kuhakavacasāṃ vismaret kānta kā vā ||5||
rāsakrīḍālulitalalitaṃ viślathatkeśapāśaṃ
mandodbhinnaśramajalakaṇaṃ lobhanīyaṃ tvadaṅgam |
kāruṇyābdhe sakṛdapi samāliṅgituṃ darśayeti
premonmādādbhuvanamadana tvatpriyāstvāṃ vilepuḥ ||6||
evamprāyairvivaśavacanairākulā gopikāstā-
stvatsandeśaiḥ prakṛtimanayat so'tha vijñānagarbhaiḥ |
bhūyastābhirmuditamatibhistvanmayībhirvadhūbhi-
stattadvārtāsarasamanayat kānicidvāsarāṇi ||7||
tvatprodgānaiḥ sahitamaniśaṃ sarvato gehakṛtyaṃ
tvadvārtaiva prasarati mithaḥ saiva cotsvāpalāpāḥ |
ceṣṭāḥ prāyastvadanukṛtayastvanmayaṃ sarvamevaṃ
dṛṣṭvā tatra vyamuhadadhikaṃ vismayāduddhavo'yam ||8||
rādhāyā me priyatamamidaṃ matpriyaivaṃ bravīti
tvaṃ kiṃ maunaṃ kalayasi sakhe māninīmatpriyeva|
ityādyeva pravadati sakhi tvatpriyo nirjane mā-
mitthaṃvādairaramadayaṃ tvatpriyāmutpalākṣīm ||9||
eṣyāmi drāganupagamanaṃ kevalaṃ kāryabhārā-
dviśleṣe'pi smaraṇadṛḍhatāsambhavānmāstu khedaḥ |
brahmānande milati nacirāt saṅgamo vā viyoga-
stulyo vaḥ syāditi tava girā so'karonnirvyathāstāḥ ||10||
evaṃ bhakti sakalabhuvane nekṣitā na śrutā vā
kiṃ śāstraughaiḥ kimiha tapasā gopikābhyo namo'stu |
ityānandākulamupagataṃ gokulāduddhavaṃ taṃ
dṛṣṭvā hṛṣṭo gurupurapate pāhi māmāmayaughāt ||11||
Sanskrit — Devanagari (original)
गत्वा सान्दीपनिमथ चतुष्षष्टिमात्रैरहोभिः
सर्वज्ञस्त्वं सह मुसलिना सर्वविद्या गृहीत्वा ।
पुत्रं नष्टं यमनिलयनादाहृतं दक्षिणार्थं
दत्वा तस्मै निजपुरमगा नादयन् पाञ्चजन्यम् ॥1॥
स्मृत्वा स्मृत्वा पशुपसुदृशः प्रेमभारप्रणुन्नाः
कारुण्येन त्वमपि विवशः प्राहिणोरुद्धवं तम् ।
किञ्चामुष्मै परमसुहृदे भक्तवर्याय तासां
भक्त्युद्रेकं सकलभुवने दुर्लभं दर्शयिष्यन् ॥2॥
त्वन्माहात्म्यप्रथिमपिशुनं गोकुलं प्राप्य सायं
त्वद्वार्ताभिर्बहु स रमयामास नन्दं यशोदाम् ।
प्रातर्द्दृष्ट्वा मणिमयरथं शङ्किताः पङ्कजाक्ष्यः
श्रुत्वा प्राप्तं भवदनुचरं त्यक्तकार्याः समीयुः ॥3॥
दृष्ट्वा चैनं त्वदुपमलसद्वेषभूषाभिरामं
स्मृत्वा स्मृत्वा तव विलसितान्युच्चकैस्तानि तानि ।
रुद्धालापाः कथमपि पुनर्गद्गदां वाचमूचुः
सौजन्यादीन् निजपरभिदामप्यलं विस्मरन्त्यः ॥4॥
श्रीमान् किं त्वं पितृजनकृते प्रेषितो निर्दयेन
क्वासौ कान्तो नगरसुदृशां हा हरे नाथ पायाः ।
आश्लेषाणाममृतवपुषो हन्त ते चुम्बनाना-
मुन्मादानां कुहकवचसां विस्मरेत् कान्त का वा ॥5॥
रासक्रीडालुलितललितं विश्लथत्केशपाशं
मन्दोद्भिन्नश्रमजलकणं लोभनीयं त्वदङ्गम् ।
कारुण्याब्धे सकृदपि समालिङ्गितुं दर्शयेति
प्रेमोन्मादाद्भुवनमदन त्वत्प्रियास्त्वां विलेपुः ॥6॥
एवम्प्रायैर्विवशवचनैराकुला गोपिकास्ता-
स्त्वत्सन्देशैः प्रकृतिमनयत् सोऽथ विज्ञानगर्भैः ।
भूयस्ताभिर्मुदितमतिभिस्त्वन्मयीभिर्वधूभि-
स्तत्तद्वार्तासरसमनयत् कानिचिद्वासराणि ॥7॥
त्वत्प्रोद्गानैः सहितमनिशं सर्वतो गेहकृत्यं
त्वद्वार्तैव प्रसरति मिथः सैव चोत्स्वापलापाः ।
चेष्टाः प्रायस्त्वदनुकृतयस्त्वन्मयं सर्वमेवं
दृष्ट्वा तत्र व्यमुहदधिकं विस्मयादुद्धवोऽयम् ॥8॥
राधाया मे प्रियतममिदं मत्प्रियैवं ब्रवीति
त्वं किं मौनं कलयसि सखे मानिनीमत्प्रियेव।
इत्याद्येव प्रवदति सखि त्वत्प्रियो निर्जने मा-
मित्थंवादैररमदयं त्वत्प्रियामुत्पलाक्षीम् ॥9॥
एष्यामि द्रागनुपगमनं केवलं कार्यभारा-
द्विश्लेषेऽपि स्मरणदृढतासम्भवान्मास्तु खेदः ।
ब्रह्मानन्दे मिलति नचिरात् सङ्गमो वा वियोग-
स्तुल्यो वः स्यादिति तव गिरा सोऽकरोन्निर्व्यथास्ताः ॥10॥
एवं भक्ति सकलभुवने नेक्षिता न श्रुता वा
किं शास्त्रौघैः किमिह तपसा गोपिकाभ्यो नमोऽस्तु ।
इत्यानन्दाकुलमुपगतं गोकुलादुद्धवं तं
दृष्ट्वा हृष्टो गुरुपुरपते पाहि मामामयौघात् ॥11॥
gatvā sāndīpanimatha catuṣṣaṣṭimātrairahobhiḥ
sarvajñastvaṃ saha musalinā sarvavidyā gṛhītvā |
putraṃ naṣṭaṃ yamanilayanādāhṛtaṃ dakṣiṇārthaṃ
datvā tasmai nijapuramagā nādayan pāñcajanyam ||1||
smṛtvā smṛtvā paśupasudṛśaḥ premabhārapraṇunnāḥ
kāruṇyena tvamapi vivaśaḥ prāhiṇoruddhavaṃ tam |
kiñcāmuṣmai paramasuhṛde bhaktavaryāya tāsāṃ
bhaktyudrekaṃ sakalabhuvane durlabhaṃ darśayiṣyan ||2||
tvanmāhātmyaprathimapiśunaṃ gokulaṃ prāpya sāyaṃ
tvadvārtābhirbahu sa ramayāmāsa nandaṃ yaśodām |
prātarddṛṣṭvā maṇimayarathaṃ śaṅkitāḥ paṅkajākṣyaḥ
śrutvā prāptaṃ bhavadanucaraṃ tyaktakāryāḥ samīyuḥ ||3||
dṛṣṭvā cainaṃ tvadupamalasadveṣabhūṣābhirāmaṃ
smṛtvā smṛtvā tava vilasitānyuccakaistāni tāni |
ruddhālāpāḥ kathamapi punargadgadāṃ vācamūcuḥ
saujanyādīn nijaparabhidāmapyalaṃ vismarantyaḥ ||4||
śrīmān kiṃ tvaṃ pitṛjanakṛte preṣito nirdayena
kvāsau kānto nagarasudṛśāṃ hā hare nātha pāyāḥ |
āśleṣāṇāmamṛtavapuṣo hanta te cumbanānā-
munmādānāṃ kuhakavacasāṃ vismaret kānta kā vā ||5||
rāsakrīḍālulitalalitaṃ viślathatkeśapāśaṃ
mandodbhinnaśramajalakaṇaṃ lobhanīyaṃ tvadaṅgam |
kāruṇyābdhe sakṛdapi samāliṅgituṃ darśayeti
premonmādādbhuvanamadana tvatpriyāstvāṃ vilepuḥ ||6||
evamprāyairvivaśavacanairākulā gopikāstā-
stvatsandeśaiḥ prakṛtimanayat so'tha vijñānagarbhaiḥ |
bhūyastābhirmuditamatibhistvanmayībhirvadhūbhi-
stattadvārtāsarasamanayat kānicidvāsarāṇi ||7||
tvatprodgānaiḥ sahitamaniśaṃ sarvato gehakṛtyaṃ
tvadvārtaiva prasarati mithaḥ saiva cotsvāpalāpāḥ |
ceṣṭāḥ prāyastvadanukṛtayastvanmayaṃ sarvamevaṃ
dṛṣṭvā tatra vyamuhadadhikaṃ vismayāduddhavo'yam ||8||
rādhāyā me priyatamamidaṃ matpriyaivaṃ bravīti
tvaṃ kiṃ maunaṃ kalayasi sakhe māninīmatpriyeva|
ityādyeva pravadati sakhi tvatpriyo nirjane mā-
mitthaṃvādairaramadayaṃ tvatpriyāmutpalākṣīm ||9||
eṣyāmi drāganupagamanaṃ kevalaṃ kāryabhārā-
dviśleṣe'pi smaraṇadṛḍhatāsambhavānmāstu khedaḥ |
brahmānande milati nacirāt saṅgamo vā viyoga-
stulyo vaḥ syāditi tava girā so'karonnirvyathāstāḥ ||10||
evaṃ bhakti sakalabhuvane nekṣitā na śrutā vā
kiṃ śāstraughaiḥ kimiha tapasā gopikābhyo namo'stu |
ityānandākulamupagataṃ gokulāduddhavaṃ taṃ
dṛṣṭvā hṛṣṭo gurupurapate pāhi māmāmayaughāt ||11||
🕉️ This is the original Sanskrit rendered in Gujarati script.
Pronunciation is identical to the Sanskrit Devanagari version.