ਗਤ੍ਵਾ ਸਾਨ੍ਦੀਪਨਿਮਥ ਚਤੁष੍षष੍ਟਿਮਾਤ੍ਰੈਰਹੋਭਿਃ
ਸਰ੍ਵਜ੍ਞਸ੍ਤ੍ਵਂ ਸਹ ਮੁਸਲਿਨਾ ਸਰ੍ਵਵਿਦ੍ਯਾ ਗृਹੀਤ੍ਵਾ ।
ਪੁਤ੍ਰਂ ਨष੍ਟਂ ਯਮਨਿਲਯਨਾਦਾਹृਤਂ ਦਕ੍षਿਣਾਰ੍ਥਂ
ਦਤ੍ਵਾ ਤਸ੍ਮੈ ਨਿਜਪੁਰਮਗਾ ਨਾਦਯਨ੍ ਪਾਞ੍ਚਜਨ੍ਯਮ੍ ॥1॥
ਸ੍ਮृਤ੍ਵਾ ਸ੍ਮृਤ੍ਵਾ ਪਸ਼ੁਪਸੁਦृਸ਼ਃ ਪ੍ਰੇਮਭਾਰਪ੍ਰਣੁਨ੍ਨਾਃ
ਕਾਰੁਣ੍ਯੇਨ ਤ੍ਵਮਪਿ ਵਿਵਸ਼ਃ ਪ੍ਰਾਹਿਣੋਰੁਦ੍ਧਵਂ ਤਮ੍ ।
ਕਿਞ੍ਚਾਮੁष੍ਮੈ ਪਰਮਸੁਹृਦੇ ਭਕ੍ਤਵਰ੍ਯਾਯ ਤਾਸਾਂ
ਭਕ੍ਤ੍ਯੁਦ੍ਰੇਕਂ ਸਕਲਭੁਵਨੇ ਦੁਰ੍ਲਭਂ ਦਰ੍ਸ਼ਯਿष੍ਯਨ੍ ॥2॥
ਤ੍ਵਨ੍ਮਾਹਾਤ੍ਮ੍ਯਪ੍ਰਥਿਮਪਿਸ਼ੁਨਂ ਗੋਕੁਲਂ ਪ੍ਰਾਪ੍ਯ ਸਾਯਂ
ਤ੍ਵਦ੍ਵਾਰ੍ਤਾਭਿਰ੍ਬਹੁ ਸ ਰਮਯਾਮਾਸ ਨਨ੍ਦਂ ਯਸ਼ੋਦਾਮ੍ ।
ਪ੍ਰਾਤਰ੍ਦ੍ਦृष੍ਟ੍ਵਾ ਮਣਿਮਯਰਥਂ ਸ਼ਙ੍ਕਿਤਾਃ ਪਙ੍ਕਜਾਕ੍ष੍ਯਃ
ਸ਼੍ਰੁਤ੍ਵਾ ਪ੍ਰਾਪ੍ਤਂ ਭਵਦਨੁਚਰਂ ਤ੍ਯਕ੍ਤਕਾਰ੍ਯਾਃ ਸਮੀਯੁਃ ॥3॥
ਦृष੍ਟ੍ਵਾ ਚੈਨਂ ਤ੍ਵਦੁਪਮਲਸਦ੍ਵੇषਭੂषਾਭਿਰਾਮਂ
ਸ੍ਮृਤ੍ਵਾ ਸ੍ਮृਤ੍ਵਾ ਤਵ ਵਿਲਸਿਤਾਨ੍ਯੁਚ੍ਚਕੈਸ੍ਤਾਨਿ ਤਾਨਿ ।
ਰੁਦ੍ਧਾਲਾਪਾਃ ਕਥਮਪਿ ਪੁਨਰ੍ਗਦ੍ਗਦਾਂ ਵਾਚਮੂਚੁਃ
ਸੌਜਨ੍ਯਾਦੀਨ੍ ਨਿਜਪਰਭਿਦਾਮਪ੍ਯਲਂ ਵਿਸ੍ਮਰਨ੍ਤ੍ਯਃ ॥4॥
ਸ਼੍ਰੀਮਾਨ੍ ਕਿਂ ਤ੍ਵਂ ਪਿਤृਜਨਕृਤੇ ਪ੍ਰੇषਿਤੋ ਨਿਰ੍ਦਯੇਨ
ਕ੍ਵਾਸੌ ਕਾਨ੍ਤੋ ਨਗਰਸੁਦृਸ਼ਾਂ ਹਾ ਹਰੇ ਨਾਥ ਪਾਯਾਃ ।
ਆਸ਼੍ਲੇषਾਣਾਮਮृਤਵਪੁषੋ ਹਨ੍ਤ ਤੇ ਚੁਮ੍ਬਨਾਨਾ-
ਮੁਨ੍ਮਾਦਾਨਾਂ ਕੁਹਕਵਚਸਾਂ ਵਿਸ੍ਮਰੇਤ੍ ਕਾਨ੍ਤ ਕਾ ਵਾ ॥5॥
ਰਾਸਕ੍ਰੀਡਾਲੁਲਿਤਲਲਿਤਂ ਵਿਸ਼੍ਲਥਤ੍ਕੇਸ਼ਪਾਸ਼ਂ
ਮਨ੍ਦੋਦ੍ਭਿਨ੍ਨਸ਼੍ਰਮਜਲਕਣਂ ਲੋਭਨੀਯਂ ਤ੍ਵਦਙ੍ਗਮ੍ ।
ਕਾਰੁਣ੍ਯਾਬ੍ਧੇ ਸਕृਦਪਿ ਸਮਾਲਿਙ੍ਗਿਤੁਂ ਦਰ੍ਸ਼ਯੇਤਿ
ਪ੍ਰੇਮੋਨ੍ਮਾਦਾਦ੍ਭੁਵਨਮਦਨ ਤ੍ਵਤ੍ਪ੍ਰਿਯਾਸ੍ਤ੍ਵਾਂ ਵਿਲੇਪੁਃ ॥6॥
ਏਵਮ੍ਪ੍ਰਾਯੈਰ੍ਵਿਵਸ਼ਵਚਨੈਰਾਕੁਲਾ ਗੋਪਿਕਾਸ੍ਤਾ-
ਸ੍ਤ੍ਵਤ੍ਸਨ੍ਦੇਸ਼ੈਃ ਪ੍ਰਕृਤਿਮਨਯਤ੍ ਸੋऽਥ ਵਿਜ੍ਞਾਨਗਰ੍ਭੈਃ ।
ਭੂਯਸ੍ਤਾਭਿਰ੍ਮੁਦਿਤਮਤਿਭਿਸ੍ਤ੍ਵਨ੍ਮਯੀਭਿਰ੍ਵਧੂਭਿ-
ਸ੍ਤਤ੍ਤਦ੍ਵਾਰ੍ਤਾਸਰਸਮਨਯਤ੍ ਕਾਨਿਚਿਦ੍ਵਾਸਰਾਣਿ ॥7॥
ਤ੍ਵਤ੍ਪ੍ਰੋਦ੍ਗਾਨੈਃ ਸਹਿਤਮਨਿਸ਼ਂ ਸਰ੍ਵਤੋ ਗੇਹਕृਤ੍ਯਂ
ਤ੍ਵਦ੍ਵਾਰ੍ਤੈਵ ਪ੍ਰਸਰਤਿ ਮਿਥਃ ਸੈਵ ਚੋਤ੍ਸ੍ਵਾਪਲਾਪਾਃ ।
ਚੇष੍ਟਾਃ ਪ੍ਰਾਯਸ੍ਤ੍ਵਦਨੁਕृਤਯਸ੍ਤ੍ਵਨ੍ਮਯਂ ਸਰ੍ਵਮੇਵਂ
ਦृष੍ਟ੍ਵਾ ਤਤ੍ਰ ਵ੍ਯਮੁਹਦਧਿਕਂ ਵਿਸ੍ਮਯਾਦੁਦ੍ਧਵੋऽਯਮ੍ ॥8॥
ਰਾਧਾਯਾ ਮੇ ਪ੍ਰਿਯਤਮਮਿਦਂ ਮਤ੍ਪ੍ਰਿਯੈਵਂ ਬ੍ਰਵੀਤਿ
ਤ੍ਵਂ ਕਿਂ ਮੌਨਂ ਕਲਯਸਿ ਸਖੇ ਮਾਨਿਨੀਮਤ੍ਪ੍ਰਿਯੇਵ।
ਇਤ੍ਯਾਦ੍ਯੇਵ ਪ੍ਰਵਦਤਿ ਸਖਿ ਤ੍ਵਤ੍ਪ੍ਰਿਯੋ ਨਿਰ੍ਜਨੇ ਮਾ-
ਮਿਤ੍ਥਂਵਾਦੈਰਰਮਦਯਂ ਤ੍ਵਤ੍ਪ੍ਰਿਯਾਮੁਤ੍ਪਲਾਕ੍षੀਮ੍ ॥9॥
ਏष੍ਯਾਮਿ ਦ੍ਰਾਗਨੁਪਗਮਨਂ ਕੇਵਲਂ ਕਾਰ੍ਯਭਾਰਾ-
ਦ੍ਵਿਸ਼੍ਲੇषੇऽਪਿ ਸ੍ਮਰਣਦृਢਤਾਸਮ੍ਭਵਾਨ੍ਮਾਸ੍ਤੁ ਖੇਦਃ ।
ਬ੍ਰਹ੍ਮਾਨਨ੍ਦੇ ਮਿਲਤਿ ਨਚਿਰਾਤ੍ ਸਙ੍ਗਮੋ ਵਾ ਵਿਯੋਗ-
ਸ੍ਤੁਲ੍ਯੋ ਵਃ ਸ੍ਯਾਦਿਤਿ ਤਵ ਗਿਰਾ ਸੋऽਕਰੋਨ੍ਨਿਰ੍ਵ੍ਯਥਾਸ੍ਤਾਃ ॥10॥
ਏਵਂ ਭਕ੍ਤਿ ਸਕਲਭੁਵਨੇ ਨੇਕ੍षਿਤਾ ਨ ਸ਼੍ਰੁਤਾ ਵਾ
ਕਿਂ ਸ਼ਾਸ੍ਤ੍ਰੌਘੈਃ ਕਿਮਿਹ ਤਪਸਾ ਗੋਪਿਕਾਭ੍ਯੋ ਨਮੋऽਸ੍ਤੁ ।
ਇਤ੍ਯਾਨਨ੍ਦਾਕੁਲਮੁਪਗਤਂ ਗੋਕੁਲਾਦੁਦ੍ਧਵਂ ਤਂ
ਦृष੍ਟ੍ਵਾ ਹृष੍ਟੋ ਗੁਰੁਪੁਰਪਤੇ ਪਾਹਿ ਮਾਮਾਮਯੌਘਾਤ੍ ॥11॥
Roman (IAST) Transliteration
gatvā sāndīpanimatha catuṣṣaṣṭimātrairahobhiḥ
sarvajñastvaṃ saha musalinā sarvavidyā gṛhītvā |
putraṃ naṣṭaṃ yamanilayanādāhṛtaṃ dakṣiṇārthaṃ
datvā tasmai nijapuramagā nādayan pāñcajanyam ||1||
smṛtvā smṛtvā paśupasudṛśaḥ premabhārapraṇunnāḥ
kāruṇyena tvamapi vivaśaḥ prāhiṇoruddhavaṃ tam |
kiñcāmuṣmai paramasuhṛde bhaktavaryāya tāsāṃ
bhaktyudrekaṃ sakalabhuvane durlabhaṃ darśayiṣyan ||2||
tvanmāhātmyaprathimapiśunaṃ gokulaṃ prāpya sāyaṃ
tvadvārtābhirbahu sa ramayāmāsa nandaṃ yaśodām |
prātarddṛṣṭvā maṇimayarathaṃ śaṅkitāḥ paṅkajākṣyaḥ
śrutvā prāptaṃ bhavadanucaraṃ tyaktakāryāḥ samīyuḥ ||3||
dṛṣṭvā cainaṃ tvadupamalasadveṣabhūṣābhirāmaṃ
smṛtvā smṛtvā tava vilasitānyuccakaistāni tāni |
ruddhālāpāḥ kathamapi punargadgadāṃ vācamūcuḥ
saujanyādīn nijaparabhidāmapyalaṃ vismarantyaḥ ||4||
śrīmān kiṃ tvaṃ pitṛjanakṛte preṣito nirdayena
kvāsau kānto nagarasudṛśāṃ hā hare nātha pāyāḥ |
āśleṣāṇāmamṛtavapuṣo hanta te cumbanānā-
munmādānāṃ kuhakavacasāṃ vismaret kānta kā vā ||5||
rāsakrīḍālulitalalitaṃ viślathatkeśapāśaṃ
mandodbhinnaśramajalakaṇaṃ lobhanīyaṃ tvadaṅgam |
kāruṇyābdhe sakṛdapi samāliṅgituṃ darśayeti
premonmādādbhuvanamadana tvatpriyāstvāṃ vilepuḥ ||6||
evamprāyairvivaśavacanairākulā gopikāstā-
stvatsandeśaiḥ prakṛtimanayat so'tha vijñānagarbhaiḥ |
bhūyastābhirmuditamatibhistvanmayībhirvadhūbhi-
stattadvārtāsarasamanayat kānicidvāsarāṇi ||7||
tvatprodgānaiḥ sahitamaniśaṃ sarvato gehakṛtyaṃ
tvadvārtaiva prasarati mithaḥ saiva cotsvāpalāpāḥ |
ceṣṭāḥ prāyastvadanukṛtayastvanmayaṃ sarvamevaṃ
dṛṣṭvā tatra vyamuhadadhikaṃ vismayāduddhavo'yam ||8||
rādhāyā me priyatamamidaṃ matpriyaivaṃ bravīti
tvaṃ kiṃ maunaṃ kalayasi sakhe māninīmatpriyeva|
ityādyeva pravadati sakhi tvatpriyo nirjane mā-
mitthaṃvādairaramadayaṃ tvatpriyāmutpalākṣīm ||9||
eṣyāmi drāganupagamanaṃ kevalaṃ kāryabhārā-
dviśleṣe'pi smaraṇadṛḍhatāsambhavānmāstu khedaḥ |
brahmānande milati nacirāt saṅgamo vā viyoga-
stulyo vaḥ syāditi tava girā so'karonnirvyathāstāḥ ||10||
evaṃ bhakti sakalabhuvane nekṣitā na śrutā vā
kiṃ śāstraughaiḥ kimiha tapasā gopikābhyo namo'stu |
ityānandākulamupagataṃ gokulāduddhavaṃ taṃ
dṛṣṭvā hṛṣṭo gurupurapate pāhi māmāmayaughāt ||11||
Sanskrit — Devanagari (original)
गत्वा सान्दीपनिमथ चतुष्षष्टिमात्रैरहोभिः
सर्वज्ञस्त्वं सह मुसलिना सर्वविद्या गृहीत्वा ।
पुत्रं नष्टं यमनिलयनादाहृतं दक्षिणार्थं
दत्वा तस्मै निजपुरमगा नादयन् पाञ्चजन्यम् ॥1॥
स्मृत्वा स्मृत्वा पशुपसुदृशः प्रेमभारप्रणुन्नाः
कारुण्येन त्वमपि विवशः प्राहिणोरुद्धवं तम् ।
किञ्चामुष्मै परमसुहृदे भक्तवर्याय तासां
भक्त्युद्रेकं सकलभुवने दुर्लभं दर्शयिष्यन् ॥2॥
त्वन्माहात्म्यप्रथिमपिशुनं गोकुलं प्राप्य सायं
त्वद्वार्ताभिर्बहु स रमयामास नन्दं यशोदाम् ।
प्रातर्द्दृष्ट्वा मणिमयरथं शङ्किताः पङ्कजाक्ष्यः
श्रुत्वा प्राप्तं भवदनुचरं त्यक्तकार्याः समीयुः ॥3॥
दृष्ट्वा चैनं त्वदुपमलसद्वेषभूषाभिरामं
स्मृत्वा स्मृत्वा तव विलसितान्युच्चकैस्तानि तानि ।
रुद्धालापाः कथमपि पुनर्गद्गदां वाचमूचुः
सौजन्यादीन् निजपरभिदामप्यलं विस्मरन्त्यः ॥4॥
श्रीमान् किं त्वं पितृजनकृते प्रेषितो निर्दयेन
क्वासौ कान्तो नगरसुदृशां हा हरे नाथ पायाः ।
आश्लेषाणाममृतवपुषो हन्त ते चुम्बनाना-
मुन्मादानां कुहकवचसां विस्मरेत् कान्त का वा ॥5॥
रासक्रीडालुलितललितं विश्लथत्केशपाशं
मन्दोद्भिन्नश्रमजलकणं लोभनीयं त्वदङ्गम् ।
कारुण्याब्धे सकृदपि समालिङ्गितुं दर्शयेति
प्रेमोन्मादाद्भुवनमदन त्वत्प्रियास्त्वां विलेपुः ॥6॥
एवम्प्रायैर्विवशवचनैराकुला गोपिकास्ता-
स्त्वत्सन्देशैः प्रकृतिमनयत् सोऽथ विज्ञानगर्भैः ।
भूयस्ताभिर्मुदितमतिभिस्त्वन्मयीभिर्वधूभि-
स्तत्तद्वार्तासरसमनयत् कानिचिद्वासराणि ॥7॥
त्वत्प्रोद्गानैः सहितमनिशं सर्वतो गेहकृत्यं
त्वद्वार्तैव प्रसरति मिथः सैव चोत्स्वापलापाः ।
चेष्टाः प्रायस्त्वदनुकृतयस्त्वन्मयं सर्वमेवं
दृष्ट्वा तत्र व्यमुहदधिकं विस्मयादुद्धवोऽयम् ॥8॥
राधाया मे प्रियतममिदं मत्प्रियैवं ब्रवीति
त्वं किं मौनं कलयसि सखे मानिनीमत्प्रियेव।
इत्याद्येव प्रवदति सखि त्वत्प्रियो निर्जने मा-
मित्थंवादैररमदयं त्वत्प्रियामुत्पलाक्षीम् ॥9॥
एष्यामि द्रागनुपगमनं केवलं कार्यभारा-
द्विश्लेषेऽपि स्मरणदृढतासम्भवान्मास्तु खेदः ।
ब्रह्मानन्दे मिलति नचिरात् सङ्गमो वा वियोग-
स्तुल्यो वः स्यादिति तव गिरा सोऽकरोन्निर्व्यथास्ताः ॥10॥
एवं भक्ति सकलभुवने नेक्षिता न श्रुता वा
किं शास्त्रौघैः किमिह तपसा गोपिकाभ्यो नमोऽस्तु ।
इत्यानन्दाकुलमुपगतं गोकुलादुद्धवं तं
दृष्ट्वा हृष्टो गुरुपुरपते पाहि मामामयौघात् ॥11॥
gatvā sāndīpanimatha catuṣṣaṣṭimātrairahobhiḥ
sarvajñastvaṃ saha musalinā sarvavidyā gṛhītvā |
putraṃ naṣṭaṃ yamanilayanādāhṛtaṃ dakṣiṇārthaṃ
datvā tasmai nijapuramagā nādayan pāñcajanyam ||1||
smṛtvā smṛtvā paśupasudṛśaḥ premabhārapraṇunnāḥ
kāruṇyena tvamapi vivaśaḥ prāhiṇoruddhavaṃ tam |
kiñcāmuṣmai paramasuhṛde bhaktavaryāya tāsāṃ
bhaktyudrekaṃ sakalabhuvane durlabhaṃ darśayiṣyan ||2||
tvanmāhātmyaprathimapiśunaṃ gokulaṃ prāpya sāyaṃ
tvadvārtābhirbahu sa ramayāmāsa nandaṃ yaśodām |
prātarddṛṣṭvā maṇimayarathaṃ śaṅkitāḥ paṅkajākṣyaḥ
śrutvā prāptaṃ bhavadanucaraṃ tyaktakāryāḥ samīyuḥ ||3||
dṛṣṭvā cainaṃ tvadupamalasadveṣabhūṣābhirāmaṃ
smṛtvā smṛtvā tava vilasitānyuccakaistāni tāni |
ruddhālāpāḥ kathamapi punargadgadāṃ vācamūcuḥ
saujanyādīn nijaparabhidāmapyalaṃ vismarantyaḥ ||4||
śrīmān kiṃ tvaṃ pitṛjanakṛte preṣito nirdayena
kvāsau kānto nagarasudṛśāṃ hā hare nātha pāyāḥ |
āśleṣāṇāmamṛtavapuṣo hanta te cumbanānā-
munmādānāṃ kuhakavacasāṃ vismaret kānta kā vā ||5||
rāsakrīḍālulitalalitaṃ viślathatkeśapāśaṃ
mandodbhinnaśramajalakaṇaṃ lobhanīyaṃ tvadaṅgam |
kāruṇyābdhe sakṛdapi samāliṅgituṃ darśayeti
premonmādādbhuvanamadana tvatpriyāstvāṃ vilepuḥ ||6||
evamprāyairvivaśavacanairākulā gopikāstā-
stvatsandeśaiḥ prakṛtimanayat so'tha vijñānagarbhaiḥ |
bhūyastābhirmuditamatibhistvanmayībhirvadhūbhi-
stattadvārtāsarasamanayat kānicidvāsarāṇi ||7||
tvatprodgānaiḥ sahitamaniśaṃ sarvato gehakṛtyaṃ
tvadvārtaiva prasarati mithaḥ saiva cotsvāpalāpāḥ |
ceṣṭāḥ prāyastvadanukṛtayastvanmayaṃ sarvamevaṃ
dṛṣṭvā tatra vyamuhadadhikaṃ vismayāduddhavo'yam ||8||
rādhāyā me priyatamamidaṃ matpriyaivaṃ bravīti
tvaṃ kiṃ maunaṃ kalayasi sakhe māninīmatpriyeva|
ityādyeva pravadati sakhi tvatpriyo nirjane mā-
mitthaṃvādairaramadayaṃ tvatpriyāmutpalākṣīm ||9||
eṣyāmi drāganupagamanaṃ kevalaṃ kāryabhārā-
dviśleṣe'pi smaraṇadṛḍhatāsambhavānmāstu khedaḥ |
brahmānande milati nacirāt saṅgamo vā viyoga-
stulyo vaḥ syāditi tava girā so'karonnirvyathāstāḥ ||10||
evaṃ bhakti sakalabhuvane nekṣitā na śrutā vā
kiṃ śāstraughaiḥ kimiha tapasā gopikābhyo namo'stu |
ityānandākulamupagataṃ gokulāduddhavaṃ taṃ
dṛṣṭvā hṛṣṭo gurupurapate pāhi māmāmayaughāt ||11||
🕉️ This is the original Sanskrit rendered in Gurmukhi script.
Pronunciation is identical to the Sanskrit Devanagari version.