গত্বা সান্দীপনিমথ চতুষ্ষষ্টিমাত্রৈরহোভিঃ
সর্বজ্ঞস্ত্বং সহ মুসলিনা সর্ববিদ্যা গৃহীত্বা ।
পুত্রং নষ্টং যমনিলযনাদাহৃতং দক্ষিণার্থং
দত্বা তস্মৈ নিজপুরমগা নাদযন্ পাঞ্চজন্যম্ ॥1॥
স্মৃত্বা স্মৃত্বা পশুপসুদৃশঃ প্রেমভারপ্রণুন্নাঃ
কারুণ্যেন ত্বমপি বিবশঃ প্রাহিণোরুদ্ধবং তম্ ।
কিঞ্চামুষ্মৈ পরমসুহৃদে ভক্তবর্যায তাসাং
ভক্ত্যুদ্রেকং সকলভুবনে দুর্লভং দর্শযিষ্যন্ ॥2॥
ত্বন্মাহাত্ম্যপ্রথিমপিশুনং গোকুলং প্রাপ্য সাযং
ত্বদ্বার্তাভির্বহু স রমযামাস নন্দং যশোদাম্ ।
প্রাতর্দ্দৃষ্ট্বা মণিমযরথং শঙ্কিতাঃ পঙ্কজাক্ষ্যঃ
শ্রুত্বা প্রাপ্তং ভবদনুচরং ত্যক্তকার্যাঃ সমীযুঃ ॥3॥
দৃষ্ট্বা চৈনং ত্বদুপমলসদ্বেষভূষাভিরামং
স্মৃত্বা স্মৃত্বা তব বিলসিতান্যুচ্চকৈস্তানি তানি ।
রুদ্ধালাপাঃ কথমপি পুনর্গদ্গদাং বাচমূচুঃ
সৌজন্যাদীন্ নিজপরভিদামপ্যলং বিস্মরন্ত্যঃ ॥4॥
শ্রীমান্ কিং ত্বং পিতৃজনকৃতে প্রেষিতো নির্দযেন
ক্বাসৌ কান্তো নগরসুদৃশাং হা হরে নাথ পাযাঃ ।
আশ্লেষাণামমৃতবপুষো হন্ত তে চুম্বনানা-
মুন্মাদানাং কুহকবচসাং বিস্মরেত্ কান্ত কা বা ॥5॥
রাসক্রীডালুলিতললিতং বিশ্লথত্কেশপাশং
মন্দোদ্ভিন্নশ্রমজলকণং লোভনীযং ত্বদঙ্গম্ ।
কারুণ্যাব্ধে সকৃদপি সমালিঙ্গিতুং দর্শযেতি
প্রেমোন্মাদাদ্ভুবনমদন ত্বত্প্রিযাস্ত্বাং বিলেপুঃ ॥6॥
এবম্প্রাযৈর্বিবশবচনৈরাকুলা গোপিকাস্তা-
স্ত্বত্সন্দেশৈঃ প্রকৃতিমনযত্ সোঽথ বিজ্ঞানগর্ভৈঃ ।
ভূযস্তাভির্মুদিতমতিভিস্ত্বন্মযীভির্বধূভি-
স্তত্তদ্বার্তাসরসমনযত্ কানিচিদ্বাসরাণি ॥7॥
ত্বত্প্রোদ্গানৈঃ সহিতমনিশং সর্বতো গেহকৃত্যং
ত্বদ্বার্তৈব প্রসরতি মিথঃ সৈব চোত্স্বাপলাপাঃ ।
চেষ্টাঃ প্রাযস্ত্বদনুকৃতযস্ত্বন্মযং সর্বমেবং
দৃষ্ট্বা তত্র ব্যমুহদধিকং বিস্মযাদুদ্ধবোঽযম্ ॥8॥
রাধাযা মে প্রিযতমমিদং মত্প্রিযৈবং ব্রবীতি
ত্বং কিং মৌনং কলযসি সখে মানিনীমত্প্রিযেব।
ইত্যাদ্যেব প্রবদতি সখি ত্বত্প্রিযো নির্জনে মা-
মিত্থংবাদৈররমদযং ত্বত্প্রিযামুত্পলাক্ষীম্ ॥9॥
এষ্যামি দ্রাগনুপগমনং কেবলং কার্যভারা-
দ্বিশ্লেষেঽপি স্মরণদৃঢতাসম্ভবান্মাস্তু খেদঃ ।
ব্রহ্মানন্দে মিলতি নচিরাত্ সঙ্গমো বা বিযোগ-
স্তুল্যো বঃ স্যাদিতি তব গিরা সোঽকরোন্নির্ব্যথাস্তাঃ ॥10॥
এবং ভক্তি সকলভুবনে নেক্ষিতা ন শ্রুতা বা
কিং শাস্ত্রৌঘৈঃ কিমিহ তপসা গোপিকাভ্যো নমোঽস্তু ।
ইত্যানন্দাকুলমুপগতং গোকুলাদুদ্ধবং তং
দৃষ্ট্বা হৃষ্টো গুরুপুরপতে পাহি মামামযৌঘাত্ ॥11॥
Roman (IAST) Transliteration
gatvā sāndīpanimatha catuṣṣaṣṭimātrairahobhiḥ
sarvajñastvaṃ saha musalinā sarvavidyā gṛhītvā |
putraṃ naṣṭaṃ yamanilayanādāhṛtaṃ dakṣiṇārthaṃ
datvā tasmai nijapuramagā nādayan pāñcajanyam ||1||
smṛtvā smṛtvā paśupasudṛśaḥ premabhārapraṇunnāḥ
kāruṇyena tvamapi vivaśaḥ prāhiṇoruddhavaṃ tam |
kiñcāmuṣmai paramasuhṛde bhaktavaryāya tāsāṃ
bhaktyudrekaṃ sakalabhuvane durlabhaṃ darśayiṣyan ||2||
tvanmāhātmyaprathimapiśunaṃ gokulaṃ prāpya sāyaṃ
tvadvārtābhirbahu sa ramayāmāsa nandaṃ yaśodām |
prātarddṛṣṭvā maṇimayarathaṃ śaṅkitāḥ paṅkajākṣyaḥ
śrutvā prāptaṃ bhavadanucaraṃ tyaktakāryāḥ samīyuḥ ||3||
dṛṣṭvā cainaṃ tvadupamalasadveṣabhūṣābhirāmaṃ
smṛtvā smṛtvā tava vilasitānyuccakaistāni tāni |
ruddhālāpāḥ kathamapi punargadgadāṃ vācamūcuḥ
saujanyādīn nijaparabhidāmapyalaṃ vismarantyaḥ ||4||
śrīmān kiṃ tvaṃ pitṛjanakṛte preṣito nirdayena
kvāsau kānto nagarasudṛśāṃ hā hare nātha pāyāḥ |
āśleṣāṇāmamṛtavapuṣo hanta te cumbanānā-
munmādānāṃ kuhakavacasāṃ vismaret kānta kā vā ||5||
rāsakrīḍālulitalalitaṃ viślathatkeśapāśaṃ
mandodbhinnaśramajalakaṇaṃ lobhanīyaṃ tvadaṅgam |
kāruṇyābdhe sakṛdapi samāliṅgituṃ darśayeti
premonmādādbhuvanamadana tvatpriyāstvāṃ vilepuḥ ||6||
evamprāyairvivaśavacanairākulā gopikāstā-
stvatsandeśaiḥ prakṛtimanayat so'tha vijñānagarbhaiḥ |
bhūyastābhirmuditamatibhistvanmayībhirvadhūbhi-
stattadvārtāsarasamanayat kānicidvāsarāṇi ||7||
tvatprodgānaiḥ sahitamaniśaṃ sarvato gehakṛtyaṃ
tvadvārtaiva prasarati mithaḥ saiva cotsvāpalāpāḥ |
ceṣṭāḥ prāyastvadanukṛtayastvanmayaṃ sarvamevaṃ
dṛṣṭvā tatra vyamuhadadhikaṃ vismayāduddhavo'yam ||8||
rādhāyā me priyatamamidaṃ matpriyaivaṃ bravīti
tvaṃ kiṃ maunaṃ kalayasi sakhe māninīmatpriyeva|
ityādyeva pravadati sakhi tvatpriyo nirjane mā-
mitthaṃvādairaramadayaṃ tvatpriyāmutpalākṣīm ||9||
eṣyāmi drāganupagamanaṃ kevalaṃ kāryabhārā-
dviśleṣe'pi smaraṇadṛḍhatāsambhavānmāstu khedaḥ |
brahmānande milati nacirāt saṅgamo vā viyoga-
stulyo vaḥ syāditi tava girā so'karonnirvyathāstāḥ ||10||
evaṃ bhakti sakalabhuvane nekṣitā na śrutā vā
kiṃ śāstraughaiḥ kimiha tapasā gopikābhyo namo'stu |
ityānandākulamupagataṃ gokulāduddhavaṃ taṃ
dṛṣṭvā hṛṣṭo gurupurapate pāhi māmāmayaughāt ||11||
Sanskrit — Devanagari (original)
गत्वा सान्दीपनिमथ चतुष्षष्टिमात्रैरहोभिः
सर्वज्ञस्त्वं सह मुसलिना सर्वविद्या गृहीत्वा ।
पुत्रं नष्टं यमनिलयनादाहृतं दक्षिणार्थं
दत्वा तस्मै निजपुरमगा नादयन् पाञ्चजन्यम् ॥1॥
स्मृत्वा स्मृत्वा पशुपसुदृशः प्रेमभारप्रणुन्नाः
कारुण्येन त्वमपि विवशः प्राहिणोरुद्धवं तम् ।
किञ्चामुष्मै परमसुहृदे भक्तवर्याय तासां
भक्त्युद्रेकं सकलभुवने दुर्लभं दर्शयिष्यन् ॥2॥
त्वन्माहात्म्यप्रथिमपिशुनं गोकुलं प्राप्य सायं
त्वद्वार्ताभिर्बहु स रमयामास नन्दं यशोदाम् ।
प्रातर्द्दृष्ट्वा मणिमयरथं शङ्किताः पङ्कजाक्ष्यः
श्रुत्वा प्राप्तं भवदनुचरं त्यक्तकार्याः समीयुः ॥3॥
दृष्ट्वा चैनं त्वदुपमलसद्वेषभूषाभिरामं
स्मृत्वा स्मृत्वा तव विलसितान्युच्चकैस्तानि तानि ।
रुद्धालापाः कथमपि पुनर्गद्गदां वाचमूचुः
सौजन्यादीन् निजपरभिदामप्यलं विस्मरन्त्यः ॥4॥
श्रीमान् किं त्वं पितृजनकृते प्रेषितो निर्दयेन
क्वासौ कान्तो नगरसुदृशां हा हरे नाथ पायाः ।
आश्लेषाणाममृतवपुषो हन्त ते चुम्बनाना-
मुन्मादानां कुहकवचसां विस्मरेत् कान्त का वा ॥5॥
रासक्रीडालुलितललितं विश्लथत्केशपाशं
मन्दोद्भिन्नश्रमजलकणं लोभनीयं त्वदङ्गम् ।
कारुण्याब्धे सकृदपि समालिङ्गितुं दर्शयेति
प्रेमोन्मादाद्भुवनमदन त्वत्प्रियास्त्वां विलेपुः ॥6॥
एवम्प्रायैर्विवशवचनैराकुला गोपिकास्ता-
स्त्वत्सन्देशैः प्रकृतिमनयत् सोऽथ विज्ञानगर्भैः ।
भूयस्ताभिर्मुदितमतिभिस्त्वन्मयीभिर्वधूभि-
स्तत्तद्वार्तासरसमनयत् कानिचिद्वासराणि ॥7॥
त्वत्प्रोद्गानैः सहितमनिशं सर्वतो गेहकृत्यं
त्वद्वार्तैव प्रसरति मिथः सैव चोत्स्वापलापाः ।
चेष्टाः प्रायस्त्वदनुकृतयस्त्वन्मयं सर्वमेवं
दृष्ट्वा तत्र व्यमुहदधिकं विस्मयादुद्धवोऽयम् ॥8॥
राधाया मे प्रियतममिदं मत्प्रियैवं ब्रवीति
त्वं किं मौनं कलयसि सखे मानिनीमत्प्रियेव।
इत्याद्येव प्रवदति सखि त्वत्प्रियो निर्जने मा-
मित्थंवादैररमदयं त्वत्प्रियामुत्पलाक्षीम् ॥9॥
एष्यामि द्रागनुपगमनं केवलं कार्यभारा-
द्विश्लेषेऽपि स्मरणदृढतासम्भवान्मास्तु खेदः ।
ब्रह्मानन्दे मिलति नचिरात् सङ्गमो वा वियोग-
स्तुल्यो वः स्यादिति तव गिरा सोऽकरोन्निर्व्यथास्ताः ॥10॥
एवं भक्ति सकलभुवने नेक्षिता न श्रुता वा
किं शास्त्रौघैः किमिह तपसा गोपिकाभ्यो नमोऽस्तु ।
इत्यानन्दाकुलमुपगतं गोकुलादुद्धवं तं
दृष्ट्वा हृष्टो गुरुपुरपते पाहि मामामयौघात् ॥11॥
gatvā sāndīpanimatha catuṣṣaṣṭimātrairahobhiḥ
sarvajñastvaṃ saha musalinā sarvavidyā gṛhītvā |
putraṃ naṣṭaṃ yamanilayanādāhṛtaṃ dakṣiṇārthaṃ
datvā tasmai nijapuramagā nādayan pāñcajanyam ||1||
smṛtvā smṛtvā paśupasudṛśaḥ premabhārapraṇunnāḥ
kāruṇyena tvamapi vivaśaḥ prāhiṇoruddhavaṃ tam |
kiñcāmuṣmai paramasuhṛde bhaktavaryāya tāsāṃ
bhaktyudrekaṃ sakalabhuvane durlabhaṃ darśayiṣyan ||2||
tvanmāhātmyaprathimapiśunaṃ gokulaṃ prāpya sāyaṃ
tvadvārtābhirbahu sa ramayāmāsa nandaṃ yaśodām |
prātarddṛṣṭvā maṇimayarathaṃ śaṅkitāḥ paṅkajākṣyaḥ
śrutvā prāptaṃ bhavadanucaraṃ tyaktakāryāḥ samīyuḥ ||3||
dṛṣṭvā cainaṃ tvadupamalasadveṣabhūṣābhirāmaṃ
smṛtvā smṛtvā tava vilasitānyuccakaistāni tāni |
ruddhālāpāḥ kathamapi punargadgadāṃ vācamūcuḥ
saujanyādīn nijaparabhidāmapyalaṃ vismarantyaḥ ||4||
śrīmān kiṃ tvaṃ pitṛjanakṛte preṣito nirdayena
kvāsau kānto nagarasudṛśāṃ hā hare nātha pāyāḥ |
āśleṣāṇāmamṛtavapuṣo hanta te cumbanānā-
munmādānāṃ kuhakavacasāṃ vismaret kānta kā vā ||5||
rāsakrīḍālulitalalitaṃ viślathatkeśapāśaṃ
mandodbhinnaśramajalakaṇaṃ lobhanīyaṃ tvadaṅgam |
kāruṇyābdhe sakṛdapi samāliṅgituṃ darśayeti
premonmādādbhuvanamadana tvatpriyāstvāṃ vilepuḥ ||6||
evamprāyairvivaśavacanairākulā gopikāstā-
stvatsandeśaiḥ prakṛtimanayat so'tha vijñānagarbhaiḥ |
bhūyastābhirmuditamatibhistvanmayībhirvadhūbhi-
stattadvārtāsarasamanayat kānicidvāsarāṇi ||7||
tvatprodgānaiḥ sahitamaniśaṃ sarvato gehakṛtyaṃ
tvadvārtaiva prasarati mithaḥ saiva cotsvāpalāpāḥ |
ceṣṭāḥ prāyastvadanukṛtayastvanmayaṃ sarvamevaṃ
dṛṣṭvā tatra vyamuhadadhikaṃ vismayāduddhavo'yam ||8||
rādhāyā me priyatamamidaṃ matpriyaivaṃ bravīti
tvaṃ kiṃ maunaṃ kalayasi sakhe māninīmatpriyeva|
ityādyeva pravadati sakhi tvatpriyo nirjane mā-
mitthaṃvādairaramadayaṃ tvatpriyāmutpalākṣīm ||9||
eṣyāmi drāganupagamanaṃ kevalaṃ kāryabhārā-
dviśleṣe'pi smaraṇadṛḍhatāsambhavānmāstu khedaḥ |
brahmānande milati nacirāt saṅgamo vā viyoga-
stulyo vaḥ syāditi tava girā so'karonnirvyathāstāḥ ||10||
evaṃ bhakti sakalabhuvane nekṣitā na śrutā vā
kiṃ śāstraughaiḥ kimiha tapasā gopikābhyo namo'stu |
ityānandākulamupagataṃ gokulāduddhavaṃ taṃ
dṛṣṭvā hṛṣṭo gurupurapate pāhi māmāmayaughāt ||11||
🕉️ This is the original Sanskrit rendered in Bengali script.
Pronunciation is identical to the Sanskrit Devanagari version.