ਚਤੁਰ੍ਥਃ ਪ੍ਰਸ਼੍ਨਃ
ਅਥ ਹੈਨਂ ਸੌਰ੍ਯਾਯਣਿ ਗਾਰ੍ਗ੍ਯਃ ਪਪ੍ਰਚ੍ਛ।
ਭਗਵਨ੍ਨੇਤਸ੍ਮਿ-ਨ੍ਪੁਰੁषੇ ਕਾਨਿ ਸ੍ਵਪਨ੍ਤਿ ਕਾਨ੍ਯਸ੍ਮਿਞ੍ਜਾਗ੍ਰਤਿ ਕਤਰ ਏष ਦੇਵ-ਸ੍ਸ੍ਵਪ੍ਨਾ-ਨ੍ਪਸ਼੍ਯਤਿ ਕਸ੍ਯੈਤਤ੍ਸੁਖ-ਮ੍ਭਵਤਿ ਕਸ੍ਮਿਨ੍ਨੁ ਸਰ੍ਵੇ ਸਮ੍ਪ੍ਰਤਿष੍ਠਿਤਾ ਭਵਨ੍ਤੀਤਿ ॥1॥
ਤਸ੍ਮੈ ਸ ਹੋਵਾਚ। ਯਥ ਗਾਰ੍ਗ੍ਯ ਮਰੀਚਯੋ-ऽਰ੍ਕਸ੍ਯਾਸ੍ਤ-ਙ੍ਗਚ੍ਛਤ-ਸ੍ਸਰ੍ਵਾ ਏਤਸ੍ਮਿਂਸ੍ਤੇਜੋਮਣ੍ਡਲ ਏਕੀਭਵਨ੍ਤਿ।
ਤਾਃ ਪੁਨਃ ਪੁਨਰੁਦਯਤਃ ਪ੍ਰਚਰਨ੍ਤ੍ਯੇਵਂ ਹ ਵੈ ਤ-ਥ੍ਸਰ੍ਵ-ਮ੍ਪਰੇ ਦੇਵੇ ਮਨਸ੍ਯੇਕੀਭਵਤਿ।
ਤੇਨ ਤਰ੍ਹ੍ਯੇष ਪੁਰੁषੋ ਨ ਸ਼ृਣੋਤਿ ਨ ਪਸ਼੍ਯਤਿ ਨ ਜਿਘ੍ਰਤਿ ਨ ਰਸਯਤੇ ਨ ਸ੍ਪृਸ਼ਤੇ ਨਾਭਿਵਦਤੇ ਨਾਦਤ੍ਤੇ ਨਾਨਨ੍ਦਯਤੇ ਨ ਵਿਸृਜਤੇ ਨੇਯਾਯਤੇ ਸ੍ਵਪਿਤੀਤ੍ਯਾਚਕ੍षਤੇ ॥2॥
ਪ੍ਰਾਣਾਗ੍ਰਯ ਏਵੈਤਸ੍ਮਿ-ਨ੍ਪੁਰੇ ਜਾਗ੍ਰਤਿ।
ਗਾਰ੍ਹਪਤ੍ਯੋ ਹ ਵਾ ਏषੋ-ऽਪਾਨੋ ਵ੍ਯਾਨੋ-ऽਨ੍ਵਾਹਾਰ੍ਯਪਚਨੋ ਯਦ੍ ਗਾਰ੍ਹਪਤ੍ਯਾ-ਤ੍ਪ੍ਰਣੀਯਤੇ ਪ੍ਰਣਯਨਾਦਾਹਵਨੀਯਃ ਪ੍ਰਾਣਃ ॥3॥
ਯਦੁਚ੍ਛ੍ਵਾਸਨਿਸ੍ਸ਼੍ਵਾਸਾਵੇਤਾਵਾਹੁਤੀ ਸਮ-ਨ੍ਨਯਤੀਤਿ ਸ ਸਮਾਨਃ।
ਮਨੋ ਹ ਵਾਵ ਯਜਮਾਨਃ ਇष੍ਟਫਲਮੇਵੋਦਾਨ-ਸ੍ਸ ਏਨਂ-ਯਁਜਮਾਨਮਹਰਹਰ੍ਬ੍ਰਹ੍ਮ ਗਮਯਤਿ ॥4॥
ਅਤ੍ਰੈष ਦੇਵ-ਸ੍ਸ੍ਵਪ੍ਨੇ ਮਹਿਮਾਨਮਨੁਭਵਤਿ।
ਯਦ੍ ਦृष੍ਟ-ਨ੍ਦृष੍ਟਮਨੁਪਸ਼੍ਯਤਿ ਸ਼੍ਰੁਤਂ ਸ਼੍ਰੁਤਮੇਵਾਰ੍ਥਮਨੁਸ਼ृਣੋਤਿ ਦੇਸ਼ਦਿਗਨ੍ਤਰੈਸ਼੍ਚ ਪ੍ਰਤ੍ਯਨੁਭੂਤ-ਮ੍ਪੁਨਃ ਪੁਨਃ ਪ੍ਰਤ੍ਯਨੁਭਵਤਿ ਦृष੍ਟ-ਞ੍ਚਾਦृष੍ਟ-ਞ੍ਚ ਸ਼੍ਰੁਤ-ਞ੍ਚਾਸ਼੍ਰੁਤ-ਞ੍ਚਾਨੁਭੂਤ-ਞ੍ਚਾਨਨੁਭੂਤ-ਞ੍ਚ ਸਚ੍ਚਾਸਚ੍ਚ ਸਰ੍ਵ-ਮ੍ਪਸ਼੍ਯਤਿ ਸਰ੍ਵਃ ਪਸ੍ਯਤਿ ॥5॥
ਸ ਯਦਾ ਤੇਜਸਾਭਿਭੂਤੋ ਭਵਤ੍ਯਤ੍ਰੈष ਦੇਵ-ਸ੍ਸ੍ਵਪ੍ਨਾ-ਨ੍ਨ ਪਸ਼੍ਯਤ੍ਯਥ ਯਦੈਤਸ੍ਮਿਞ੍ਸ਼ਰੀਰੇ ਏਤਤ੍ਸੁਖ-ਮ੍ਭਵਤਿ ॥6॥
ਸ ਯਥਾ ਸੋਭ੍ਯ ਵਯਾਂਸਿ ਵਸੋਵृਕ੍षਂ ਸਮ੍ਪ੍ਰਤਿष੍ਠਨ੍ਤੇ ਏਵਂ ਹ ਵੈ ਤ-ਥ੍ਸਰ੍ਵ-ਮ੍ਪਰ ਆਤ੍ਮਨਿ ਸਮ੍ਪ੍ਰਤਿष੍ਠਤੇ ॥7॥
ਪृਥਿਵੀ ਚ ਪृਥਿਵੀਮਾਤ੍ਰਾ ਚਾਪਸ਼੍ਚਾਪੋਮਾਤ੍ਰਾ ਚ ਤੇਜਸ਼੍ਚ ਤੇਜੋਮਾਤ੍ਰਾ ਚ ਵਾਯੁਸ਼੍ਚ ਵਾਯੁਮਾਤ੍ਰਾ ਚਾਕਾਸ਼ਸ਼੍ਚਾਕਾਸ਼ਮਾਤ੍ਰਾ ਚ ਚਕ੍षੁਸ਼੍ਚ ਦ੍ਰष੍ਟਵ੍ਯ-ਞ੍ਚ ਸ਼੍ਰੋਤ੍ਰ-ਞ੍ਚ ਸ਼੍ਰੋਤਵ੍ਯ-ਞ੍ਚ ਘ੍ਰਾਣ-ਞ੍ਚ ਘ੍ਰਾਤਵ੍ਯ-ਞ੍ਚ ਰਸਸ਼੍ਚ ਰਸਯਿਤਵ੍ਯ-ਞ੍ਚ ਤ੍ਵਕ੍ਚ ਸ੍ਪਰ੍ਸ਼ਯਿਤਵ੍ਯ-ਞ੍ਚ ਵਾਕ੍ਚ ਵਕ੍ਤਵ੍ਯ-ਞ੍ਚ ਹਸ੍ਤੌ ਚਾਦਾਤਵ੍ਯ-ਞ੍ਚੋਪਸ੍ਥਸ਼੍ਚਾਨਨ੍ਦਯਿਤਵ੍ਯ-ਞ੍ਚ ਪਾਯੁਸ਼੍ਚ ਵਿਸਰ੍ਜਯਿਤਵ੍ਯ-ਞ੍ਚ ਯਾਦੌ ਚ ਗਨ੍ਤਵ੍ਯ-ਞ੍ਚ ਮਨਸ਼੍ਚ ਮਨ੍ਤਵ੍ਯ-ਞ੍ਚ ਬੁਦ੍ਧਿਸ਼੍ਚ ਬੋਦ੍ਧਵ੍ਯ-ਞ੍ਚਾਹਙ੍ਕਾਰਸ਼੍ਚਾਹਙ੍ਕਰ੍ਤਵ੍ਯ-ਞ੍ਚ ਚਿਤ੍ਤ-ਞ੍ਚ ਚੇਤਯਿਤਵ੍ਯ-ਞ੍ਚ ਤੇਜਸ਼੍ਚ ਵਿਦ੍ਯੋਤਯਿਤਵ੍ਯ-ਞ੍ਚ ਪ੍ਰਾਣਸ਼੍ਚ ਵਿਦ੍ਯਾਰਯਿਤਵ੍ਯ-ਞ੍ਚ ॥8॥
ਏष ਹਿ ਦ੍ਰष੍ਟ ਸ੍ਪ੍ਰष੍ਟਾ ਸ਼੍ਰੋਤਾ ਘ੍ਰਾਤਾ ਰਸਯਿਤਾ ਮਨ੍ਤਾ ਬੋਦ੍ਧਾ ਕਰ੍ਤਾ ਵਿਜ੍ਞਾਨਾਤ੍ਮਾ ਪੁਰੁषਃ।
ਸ ਪਰੇ-ऽਕ੍षਰ ਆਤ੍ਮਨਿ ਸਮ੍ਪ੍ਰਤਿष੍ਠਤੇ ॥9॥
ਪਰਮੇਵਾਕ੍षਰ-ਮ੍ਪ੍ਰਤਿਪਦ੍ਯਤੇ ਸ ਯੋ ਹ ਵੈ ਤਦਚ੍ਛਾਯਮਸ਼ਰੀਰਮ੍ਲੋਹਿਤਂ ਸ਼ੁਭ੍ਰਮਕ੍षਰਂ-ਵੇਁਦਯਤੇ ਯਸ੍ਤੁ ਸੋਮ੍ਯ ਸ ਸਰ੍ਵਜ੍ਞ-ਸ੍ਸਰ੍ਵੋ ਭਵਤਿ ਤਦੇष ਸ਼੍ਲੋਕਃ ॥10॥
ਵਿਜ੍ਞਾਨਾਤ੍ਮਾ ਸਹ ਦੇਵੈਸ਼੍ਚ ਸਰ੍ਵੈਃ ਪ੍ਰਾਣਾ ਭੁਤਾਨਿ ਸਮ੍ਪ੍ਰਤਿष੍ਠਨ੍ਤਿ ਯਤ੍ਰ।
ਤਦਕ੍षਰਂ-ਵੇਁਦਯਤੇ ਯਸ੍ਤੁ ਸੋਮ੍ਯ ਸ ਸਰ੍ਵਜ੍ਞ-ਸ੍ਸਰ੍ਵਮੇਵਾਵਿਵੇਸ਼ੇਤਿ ॥11॥
Roman (IAST) Transliteration
caturthaḥ praśnaḥ
atha hainaṃ sauryāyaṇi gārgyaḥ papraccha|
bhagavannetasmi-npuruṣe kāni svapanti kānyasmiñjāgrati katara eṣa deva-ssvapnā-npaśyati kasyaitatsukha-mbhavati kasminnu sarve sampratiṣṭhitā bhavantīti ||1||
tasmai sa hovāca| yatha gārgya marīcayo-'rkasyāsta-ṅgacchata-ssarvā etasmiṃstejomaṇḍala ekībhavanti|
tāḥ punaḥ punarudayataḥ pracarantyevaṃ ha vai ta-thsarva-mpare deve manasyekībhavati|
tena tarhyeṣa puruṣo na śṛṇoti na paśyati na jighrati na rasayate na spṛśate nābhivadate nādatte nānandayate na visṛjate neyāyate svapitītyācakṣate ||2||
prāṇāgraya evaitasmi-npure jāgrati|
gārhapatyo ha vā eṣo-'pāno vyāno-'nvāhāryapacano yad gārhapatyā-tpraṇīyate praṇayanādāhavanīyaḥ prāṇaḥ ||3||
yaducchvāsanisśvāsāvetāvāhutī sama-nnayatīti sa samānaḥ|
mano ha vāva yajamānaḥ iṣṭaphalamevodāna-ssa enaṃ-ya~jamānamaharaharbrahma gamayati ||4||
atraiṣa deva-ssvapne mahimānamanubhavati|
yad dṛṣṭa-ndṛṣṭamanupaśyati śrutaṃ śrutamevārthamanuśṛṇoti deśadigantaraiśca pratyanubhūta-mpunaḥ punaḥ pratyanubhavati dṛṣṭa-ñcādṛṣṭa-ñca śruta-ñcāśruta-ñcānubhūta-ñcānanubhūta-ñca saccāsacca sarva-mpaśyati sarvaḥ pasyati ||5||
sa yadā tejasābhibhūto bhavatyatraiṣa deva-ssvapnā-nna paśyatyatha yadaitasmiñśarīre etatsukha-mbhavati ||6||
sa yathā sobhya vayāṃsi vasovṛkṣaṃ sampratiṣṭhante evaṃ ha vai ta-thsarva-mpara ātmani sampratiṣṭhate ||7||
pṛthivī ca pṛthivīmātrā cāpaścāpomātrā ca tejaśca tejomātrā ca vāyuśca vāyumātrā cākāśaścākāśamātrā ca cakṣuśca draṣṭavya-ñca śrotra-ñca śrotavya-ñca ghrāṇa-ñca ghrātavya-ñca rasaśca rasayitavya-ñca tvakca sparśayitavya-ñca vākca vaktavya-ñca hastau cādātavya-ñcopasthaścānandayitavya-ñca pāyuśca visarjayitavya-ñca yādau ca gantavya-ñca manaśca mantavya-ñca buddhiśca boddhavya-ñcāhaṅkāraścāhaṅkartavya-ñca citta-ñca cetayitavya-ñca tejaśca vidyotayitavya-ñca prāṇaśca vidyārayitavya-ñca ||8||
eṣa hi draṣṭa spraṣṭā śrotā ghrātā rasayitā mantā boddhā kartā vijñānātmā puruṣaḥ|
sa pare-'kṣara ātmani sampratiṣṭhate ||9||
paramevākṣara-mpratipadyate sa yo ha vai tadacchāyamaśarīramlohitaṃ śubhramakṣaraṃ-ve~dayate yastu somya sa sarvajña-ssarvo bhavati tadeṣa ślokaḥ ||10||
vijñānātmā saha devaiśca sarvaiḥ prāṇā bhutāni sampratiṣṭhanti yatra|
tadakṣaraṃ-ve~dayate yastu somya sa sarvajña-ssarvamevāviveśeti ||11||
Sanskrit — Devanagari (original)
चतुर्थः प्रश्नः
अथ हैनं सौर्यायणि गार्ग्यः पप्रच्छ।
भगवन्नेतस्मि-न्पुरुषे कानि स्वपन्ति कान्यस्मिञ्जाग्रति कतर एष देव-स्स्वप्ना-न्पश्यति कस्यैतत्सुख-म्भवति कस्मिन्नु सर्वे सम्प्रतिष्ठिता भवन्तीति ॥1॥
तस्मै स होवाच। यथ गार्ग्य मरीचयो-ऽर्कस्यास्त-ङ्गच्छत-स्सर्वा एतस्मिंस्तेजोमण्डल एकीभवन्ति।
ताः पुनः पुनरुदयतः प्रचरन्त्येवं ह वै त-थ्सर्व-म्परे देवे मनस्येकीभवति।
तेन तर्ह्येष पुरुषो न शृणोति न पश्यति न जिघ्रति न रसयते न स्पृशते नाभिवदते नादत्ते नानन्दयते न विसृजते नेयायते स्वपितीत्याचक्षते ॥2॥
प्राणाग्रय एवैतस्मि-न्पुरे जाग्रति।
गार्हपत्यो ह वा एषो-ऽपानो व्यानो-ऽन्वाहार्यपचनो यद् गार्हपत्या-त्प्रणीयते प्रणयनादाहवनीयः प्राणः ॥3॥
यदुच्छ्वासनिस्श्वासावेतावाहुती सम-न्नयतीति स समानः।
मनो ह वाव यजमानः इष्टफलमेवोदान-स्स एनं-यँजमानमहरहर्ब्रह्म गमयति ॥4॥
अत्रैष देव-स्स्वप्ने महिमानमनुभवति।
यद् दृष्ट-न्दृष्टमनुपश्यति श्रुतं श्रुतमेवार्थमनुशृणोति देशदिगन्तरैश्च प्रत्यनुभूत-म्पुनः पुनः प्रत्यनुभवति दृष्ट-ञ्चादृष्ट-ञ्च श्रुत-ञ्चाश्रुत-ञ्चानुभूत-ञ्चाननुभूत-ञ्च सच्चासच्च सर्व-म्पश्यति सर्वः पस्यति ॥5॥
स यदा तेजसाभिभूतो भवत्यत्रैष देव-स्स्वप्ना-न्न पश्यत्यथ यदैतस्मिञ्शरीरे एतत्सुख-म्भवति ॥6॥
स यथा सोभ्य वयांसि वसोवृक्षं सम्प्रतिष्ठन्ते एवं ह वै त-थ्सर्व-म्पर आत्मनि सम्प्रतिष्ठते ॥7॥
पृथिवी च पृथिवीमात्रा चापश्चापोमात्रा च तेजश्च तेजोमात्रा च वायुश्च वायुमात्रा चाकाशश्चाकाशमात्रा च चक्षुश्च द्रष्टव्य-ञ्च श्रोत्र-ञ्च श्रोतव्य-ञ्च घ्राण-ञ्च घ्रातव्य-ञ्च रसश्च रसयितव्य-ञ्च त्वक्च स्पर्शयितव्य-ञ्च वाक्च वक्तव्य-ञ्च हस्तौ चादातव्य-ञ्चोपस्थश्चानन्दयितव्य-ञ्च पायुश्च विसर्जयितव्य-ञ्च यादौ च गन्तव्य-ञ्च मनश्च मन्तव्य-ञ्च बुद्धिश्च बोद्धव्य-ञ्चाहङ्कारश्चाहङ्कर्तव्य-ञ्च चित्त-ञ्च चेतयितव्य-ञ्च तेजश्च विद्योतयितव्य-ञ्च प्राणश्च विद्यारयितव्य-ञ्च ॥8॥
एष हि द्रष्ट स्प्रष्टा श्रोता घ्राता रसयिता मन्ता बोद्धा कर्ता विज्ञानात्मा पुरुषः।
स परे-ऽक्षर आत्मनि सम्प्रतिष्ठते ॥9॥
परमेवाक्षर-म्प्रतिपद्यते स यो ह वै तदच्छायमशरीरम्लोहितं शुभ्रमक्षरं-वेँदयते यस्तु सोम्य स सर्वज्ञ-स्सर्वो भवति तदेष श्लोकः ॥10॥
विज्ञानात्मा सह देवैश्च सर्वैः प्राणा भुतानि सम्प्रतिष्ठन्ति यत्र।
तदक्षरं-वेँदयते यस्तु सोम्य स सर्वज्ञ-स्सर्वमेवाविवेशेति ॥11॥
caturthaḥ praśnaḥ
atha hainaṃ sauryāyaṇi gārgyaḥ papraccha|
bhagavannetasmi-npuruṣe kāni svapanti kānyasmiñjāgrati katara eṣa deva-ssvapnā-npaśyati kasyaitatsukha-mbhavati kasminnu sarve sampratiṣṭhitā bhavantīti ||1||
tasmai sa hovāca| yatha gārgya marīcayo-'rkasyāsta-ṅgacchata-ssarvā etasmiṃstejomaṇḍala ekībhavanti|
tāḥ punaḥ punarudayataḥ pracarantyevaṃ ha vai ta-thsarva-mpare deve manasyekībhavati|
tena tarhyeṣa puruṣo na śṛṇoti na paśyati na jighrati na rasayate na spṛśate nābhivadate nādatte nānandayate na visṛjate neyāyate svapitītyācakṣate ||2||
prāṇāgraya evaitasmi-npure jāgrati|
gārhapatyo ha vā eṣo-'pāno vyāno-'nvāhāryapacano yad gārhapatyā-tpraṇīyate praṇayanādāhavanīyaḥ prāṇaḥ ||3||
yaducchvāsanisśvāsāvetāvāhutī sama-nnayatīti sa samānaḥ|
mano ha vāva yajamānaḥ iṣṭaphalamevodāna-ssa enaṃ-ya~jamānamaharaharbrahma gamayati ||4||
atraiṣa deva-ssvapne mahimānamanubhavati|
yad dṛṣṭa-ndṛṣṭamanupaśyati śrutaṃ śrutamevārthamanuśṛṇoti deśadigantaraiśca pratyanubhūta-mpunaḥ punaḥ pratyanubhavati dṛṣṭa-ñcādṛṣṭa-ñca śruta-ñcāśruta-ñcānubhūta-ñcānanubhūta-ñca saccāsacca sarva-mpaśyati sarvaḥ pasyati ||5||
sa yadā tejasābhibhūto bhavatyatraiṣa deva-ssvapnā-nna paśyatyatha yadaitasmiñśarīre etatsukha-mbhavati ||6||
sa yathā sobhya vayāṃsi vasovṛkṣaṃ sampratiṣṭhante evaṃ ha vai ta-thsarva-mpara ātmani sampratiṣṭhate ||7||
pṛthivī ca pṛthivīmātrā cāpaścāpomātrā ca tejaśca tejomātrā ca vāyuśca vāyumātrā cākāśaścākāśamātrā ca cakṣuśca draṣṭavya-ñca śrotra-ñca śrotavya-ñca ghrāṇa-ñca ghrātavya-ñca rasaśca rasayitavya-ñca tvakca sparśayitavya-ñca vākca vaktavya-ñca hastau cādātavya-ñcopasthaścānandayitavya-ñca pāyuśca visarjayitavya-ñca yādau ca gantavya-ñca manaśca mantavya-ñca buddhiśca boddhavya-ñcāhaṅkāraścāhaṅkartavya-ñca citta-ñca cetayitavya-ñca tejaśca vidyotayitavya-ñca prāṇaśca vidyārayitavya-ñca ||8||
eṣa hi draṣṭa spraṣṭā śrotā ghrātā rasayitā mantā boddhā kartā vijñānātmā puruṣaḥ|
sa pare-'kṣara ātmani sampratiṣṭhate ||9||
paramevākṣara-mpratipadyate sa yo ha vai tadacchāyamaśarīramlohitaṃ śubhramakṣaraṃ-ve~dayate yastu somya sa sarvajña-ssarvo bhavati tadeṣa ślokaḥ ||10||
vijñānātmā saha devaiśca sarvaiḥ prāṇā bhutāni sampratiṣṭhanti yatra|
tadakṣaraṃ-ve~dayate yastu somya sa sarvajña-ssarvamevāviveśeti ||11||
🕉️ This is the original Sanskrit rendered in Gurmukhi script.
Pronunciation is identical to the Sanskrit Devanagari version.