ଚତୁର୍ଥଃ ପ୍ରଶ୍ନଃ
ଅଥ ହୈନଂ ସୌର୍ଯାଯଣି ଗାର୍ଗ୍ଯଃ ପପ୍ରଚ୍ଛ।
ଭଗଵନ୍ନେତସ୍ମି-ନ୍ପୁରୁଷେ କାନି ସ୍ଵପନ୍ତି କାନ୍ଯସ୍ମିଞ୍ଜାଗ୍ରତି କତର ଏଷ ଦେଵ-ସ୍ସ୍ଵପ୍ନା-ନ୍ପଶ୍ଯତି କସ୍ଯୈତତ୍ସୁଖ-ମ୍ଭଵତି କସ୍ମିନ୍ନୁ ସର୍ଵେ ସମ୍ପ୍ରତିଷ୍ଠିତା ଭଵନ୍ତୀତି ॥1॥
ତସ୍ମୈ ସ ହୋଵାଚ। ଯଥ ଗାର୍ଗ୍ଯ ମରୀଚଯୋ-ଽର୍କସ୍ଯାସ୍ତ-ଙ୍ଗଚ୍ଛତ-ସ୍ସର୍ଵା ଏତସ୍ମିଂସ୍ତେଜୋମଣ୍ଡଲ ଏକୀଭଵନ୍ତି।
ତାଃ ପୁନଃ ପୁନରୁଦଯତଃ ପ୍ରଚରନ୍ତ୍ଯେଵଂ ହ ଵୈ ତ-ଥ୍ସର୍ଵ-ମ୍ପରେ ଦେଵେ ମନସ୍ଯେକୀଭଵତି।
ତେନ ତର୍ହ୍ଯେଷ ପୁରୁଷୋ ନ ଶୃଣୋତି ନ ପଶ୍ଯତି ନ ଜିଘ୍ରତି ନ ରସଯତେ ନ ସ୍ପୃଶତେ ନାଭିଵଦତେ ନାଦତ୍ତେ ନାନନ୍ଦଯତେ ନ ଵିସୃଜତେ ନେଯାଯତେ ସ୍ଵପିତୀତ୍ଯାଚକ୍ଷତେ ॥2॥
ପ୍ରାଣାଗ୍ରଯ ଏଵୈତସ୍ମି-ନ୍ପୁରେ ଜାଗ୍ରତି।
ଗାର୍ହପତ୍ଯୋ ହ ଵା ଏଷୋ-ଽପାନୋ ଵ୍ଯାନୋ-ଽନ୍ଵାହାର୍ଯପଚନୋ ଯଦ୍ ଗାର୍ହପତ୍ଯା-ତ୍ପ୍ରଣୀଯତେ ପ୍ରଣଯନାଦାହଵନୀଯଃ ପ୍ରାଣଃ ॥3॥
ଯଦୁଚ୍ଛ୍ଵାସନିସ୍ଶ୍ଵାସାଵେତାଵାହୁତୀ ସମ-ନ୍ନଯତୀତି ସ ସମାନଃ।
ମନୋ ହ ଵାଵ ଯଜମାନଃ ଇଷ୍ଟଫଲମେଵୋଦାନ-ସ୍ସ ଏନଂ-ଯଁଜମାନମହରହର୍ବ୍ରହ୍ମ ଗମଯତି ॥4॥
ଅତ୍ରୈଷ ଦେଵ-ସ୍ସ୍ଵପ୍ନେ ମହିମାନମନୁଭଵତି।
ଯଦ୍ ଦୃଷ୍ଟ-ନ୍ଦୃଷ୍ଟମନୁପଶ୍ଯତି ଶ୍ରୁତଂ ଶ୍ରୁତମେଵାର୍ଥମନୁଶୃଣୋତି ଦେଶଦିଗନ୍ତରୈଶ୍ଚ ପ୍ରତ୍ଯନୁଭୂତ-ମ୍ପୁନଃ ପୁନଃ ପ୍ରତ୍ଯନୁଭଵତି ଦୃଷ୍ଟ-ଞ୍ଚାଦୃଷ୍ଟ-ଞ୍ଚ ଶ୍ରୁତ-ଞ୍ଚାଶ୍ରୁତ-ଞ୍ଚାନୁଭୂତ-ଞ୍ଚାନନୁଭୂତ-ଞ୍ଚ ସଚ୍ଚାସଚ୍ଚ ସର୍ଵ-ମ୍ପଶ୍ଯତି ସର୍ଵଃ ପସ୍ଯତି ॥5॥
ସ ଯଦା ତେଜସାଭିଭୂତୋ ଭଵତ୍ଯତ୍ରୈଷ ଦେଵ-ସ୍ସ୍ଵପ୍ନା-ନ୍ନ ପଶ୍ଯତ୍ଯଥ ଯଦୈତସ୍ମିଞ୍ଶରୀରେ ଏତତ୍ସୁଖ-ମ୍ଭଵତି ॥6॥
ସ ଯଥା ସୋଭ୍ଯ ଵଯାଂସି ଵସୋଵୃକ୍ଷଂ ସମ୍ପ୍ରତିଷ୍ଠନ୍ତେ ଏଵଂ ହ ଵୈ ତ-ଥ୍ସର୍ଵ-ମ୍ପର ଆତ୍ମନି ସମ୍ପ୍ରତିଷ୍ଠତେ ॥7॥
ପୃଥିଵୀ ଚ ପୃଥିଵୀମାତ୍ରା ଚାପଶ୍ଚାପୋମାତ୍ରା ଚ ତେଜଶ୍ଚ ତେଜୋମାତ୍ରା ଚ ଵାଯୁଶ୍ଚ ଵାଯୁମାତ୍ରା ଚାକାଶଶ୍ଚାକାଶମାତ୍ରା ଚ ଚକ୍ଷୁଶ୍ଚ ଦ୍ରଷ୍ଟଵ୍ଯ-ଞ୍ଚ ଶ୍ରୋତ୍ର-ଞ୍ଚ ଶ୍ରୋତଵ୍ଯ-ଞ୍ଚ ଘ୍ରାଣ-ଞ୍ଚ ଘ୍ରାତଵ୍ଯ-ଞ୍ଚ ରସଶ୍ଚ ରସଯିତଵ୍ଯ-ଞ୍ଚ ତ୍ଵକ୍ଚ ସ୍ପର୍ଶଯିତଵ୍ଯ-ଞ୍ଚ ଵାକ୍ଚ ଵକ୍ତଵ୍ଯ-ଞ୍ଚ ହସ୍ତୌ ଚାଦାତଵ୍ଯ-ଞ୍ଚୋପସ୍ଥଶ୍ଚାନନ୍ଦଯିତଵ୍ଯ-ଞ୍ଚ ପାଯୁଶ୍ଚ ଵିସର୍ଜଯିତଵ୍ଯ-ଞ୍ଚ ଯାଦୌ ଚ ଗନ୍ତଵ୍ଯ-ଞ୍ଚ ମନଶ୍ଚ ମନ୍ତଵ୍ଯ-ଞ୍ଚ ବୁଦ୍ଧିଶ୍ଚ ବୋଦ୍ଧଵ୍ଯ-ଞ୍ଚାହଙ୍କାରଶ୍ଚାହଙ୍କର୍ତଵ୍ଯ-ଞ୍ଚ ଚିତ୍ତ-ଞ୍ଚ ଚେତଯିତଵ୍ଯ-ଞ୍ଚ ତେଜଶ୍ଚ ଵିଦ୍ଯୋତଯିତଵ୍ଯ-ଞ୍ଚ ପ୍ରାଣଶ୍ଚ ଵିଦ୍ଯାରଯିତଵ୍ଯ-ଞ୍ଚ ॥8॥
ଏଷ ହି ଦ୍ରଷ୍ଟ ସ୍ପ୍ରଷ୍ଟା ଶ୍ରୋତା ଘ୍ରାତା ରସଯିତା ମନ୍ତା ବୋଦ୍ଧା କର୍ତା ଵିଜ୍ଞାନାତ୍ମା ପୁରୁଷଃ।
ସ ପରେ-ଽକ୍ଷର ଆତ୍ମନି ସମ୍ପ୍ରତିଷ୍ଠତେ ॥9॥
ପରମେଵାକ୍ଷର-ମ୍ପ୍ରତିପଦ୍ଯତେ ସ ଯୋ ହ ଵୈ ତଦଚ୍ଛାଯମଶରୀରମ୍ଲୋହିତଂ ଶୁଭ୍ରମକ୍ଷରଂ-ଵେଁଦଯତେ ଯସ୍ତୁ ସୋମ୍ଯ ସ ସର୍ଵଜ୍ଞ-ସ୍ସର୍ଵୋ ଭଵତି ତଦେଷ ଶ୍ଲୋକଃ ॥10॥
ଵିଜ୍ଞାନାତ୍ମା ସହ ଦେଵୈଶ୍ଚ ସର୍ଵୈଃ ପ୍ରାଣା ଭୁତାନି ସମ୍ପ୍ରତିଷ୍ଠନ୍ତି ଯତ୍ର।
ତଦକ୍ଷରଂ-ଵେଁଦଯତେ ଯସ୍ତୁ ସୋମ୍ଯ ସ ସର୍ଵଜ୍ଞ-ସ୍ସର୍ଵମେଵାଵିଵେଶେତି ॥11॥
Roman (IAST) Transliteration
caturthaḥ praśnaḥ
atha hainaṃ sauryāyaṇi gārgyaḥ papraccha|
bhagavannetasmi-npuruṣe kāni svapanti kānyasmiñjāgrati katara eṣa deva-ssvapnā-npaśyati kasyaitatsukha-mbhavati kasminnu sarve sampratiṣṭhitā bhavantīti ||1||
tasmai sa hovāca| yatha gārgya marīcayo-'rkasyāsta-ṅgacchata-ssarvā etasmiṃstejomaṇḍala ekībhavanti|
tāḥ punaḥ punarudayataḥ pracarantyevaṃ ha vai ta-thsarva-mpare deve manasyekībhavati|
tena tarhyeṣa puruṣo na śṛṇoti na paśyati na jighrati na rasayate na spṛśate nābhivadate nādatte nānandayate na visṛjate neyāyate svapitītyācakṣate ||2||
prāṇāgraya evaitasmi-npure jāgrati|
gārhapatyo ha vā eṣo-'pāno vyāno-'nvāhāryapacano yad gārhapatyā-tpraṇīyate praṇayanādāhavanīyaḥ prāṇaḥ ||3||
yaducchvāsanisśvāsāvetāvāhutī sama-nnayatīti sa samānaḥ|
mano ha vāva yajamānaḥ iṣṭaphalamevodāna-ssa enaṃ-ya~jamānamaharaharbrahma gamayati ||4||
atraiṣa deva-ssvapne mahimānamanubhavati|
yad dṛṣṭa-ndṛṣṭamanupaśyati śrutaṃ śrutamevārthamanuśṛṇoti deśadigantaraiśca pratyanubhūta-mpunaḥ punaḥ pratyanubhavati dṛṣṭa-ñcādṛṣṭa-ñca śruta-ñcāśruta-ñcānubhūta-ñcānanubhūta-ñca saccāsacca sarva-mpaśyati sarvaḥ pasyati ||5||
sa yadā tejasābhibhūto bhavatyatraiṣa deva-ssvapnā-nna paśyatyatha yadaitasmiñśarīre etatsukha-mbhavati ||6||
sa yathā sobhya vayāṃsi vasovṛkṣaṃ sampratiṣṭhante evaṃ ha vai ta-thsarva-mpara ātmani sampratiṣṭhate ||7||
pṛthivī ca pṛthivīmātrā cāpaścāpomātrā ca tejaśca tejomātrā ca vāyuśca vāyumātrā cākāśaścākāśamātrā ca cakṣuśca draṣṭavya-ñca śrotra-ñca śrotavya-ñca ghrāṇa-ñca ghrātavya-ñca rasaśca rasayitavya-ñca tvakca sparśayitavya-ñca vākca vaktavya-ñca hastau cādātavya-ñcopasthaścānandayitavya-ñca pāyuśca visarjayitavya-ñca yādau ca gantavya-ñca manaśca mantavya-ñca buddhiśca boddhavya-ñcāhaṅkāraścāhaṅkartavya-ñca citta-ñca cetayitavya-ñca tejaśca vidyotayitavya-ñca prāṇaśca vidyārayitavya-ñca ||8||
eṣa hi draṣṭa spraṣṭā śrotā ghrātā rasayitā mantā boddhā kartā vijñānātmā puruṣaḥ|
sa pare-'kṣara ātmani sampratiṣṭhate ||9||
paramevākṣara-mpratipadyate sa yo ha vai tadacchāyamaśarīramlohitaṃ śubhramakṣaraṃ-ve~dayate yastu somya sa sarvajña-ssarvo bhavati tadeṣa ślokaḥ ||10||
vijñānātmā saha devaiśca sarvaiḥ prāṇā bhutāni sampratiṣṭhanti yatra|
tadakṣaraṃ-ve~dayate yastu somya sa sarvajña-ssarvamevāviveśeti ||11||
Sanskrit — Devanagari (original)
चतुर्थः प्रश्नः
अथ हैनं सौर्यायणि गार्ग्यः पप्रच्छ।
भगवन्नेतस्मि-न्पुरुषे कानि स्वपन्ति कान्यस्मिञ्जाग्रति कतर एष देव-स्स्वप्ना-न्पश्यति कस्यैतत्सुख-म्भवति कस्मिन्नु सर्वे सम्प्रतिष्ठिता भवन्तीति ॥1॥
तस्मै स होवाच। यथ गार्ग्य मरीचयो-ऽर्कस्यास्त-ङ्गच्छत-स्सर्वा एतस्मिंस्तेजोमण्डल एकीभवन्ति।
ताः पुनः पुनरुदयतः प्रचरन्त्येवं ह वै त-थ्सर्व-म्परे देवे मनस्येकीभवति।
तेन तर्ह्येष पुरुषो न शृणोति न पश्यति न जिघ्रति न रसयते न स्पृशते नाभिवदते नादत्ते नानन्दयते न विसृजते नेयायते स्वपितीत्याचक्षते ॥2॥
प्राणाग्रय एवैतस्मि-न्पुरे जाग्रति।
गार्हपत्यो ह वा एषो-ऽपानो व्यानो-ऽन्वाहार्यपचनो यद् गार्हपत्या-त्प्रणीयते प्रणयनादाहवनीयः प्राणः ॥3॥
यदुच्छ्वासनिस्श्वासावेतावाहुती सम-न्नयतीति स समानः।
मनो ह वाव यजमानः इष्टफलमेवोदान-स्स एनं-यँजमानमहरहर्ब्रह्म गमयति ॥4॥
अत्रैष देव-स्स्वप्ने महिमानमनुभवति।
यद् दृष्ट-न्दृष्टमनुपश्यति श्रुतं श्रुतमेवार्थमनुशृणोति देशदिगन्तरैश्च प्रत्यनुभूत-म्पुनः पुनः प्रत्यनुभवति दृष्ट-ञ्चादृष्ट-ञ्च श्रुत-ञ्चाश्रुत-ञ्चानुभूत-ञ्चाननुभूत-ञ्च सच्चासच्च सर्व-म्पश्यति सर्वः पस्यति ॥5॥
स यदा तेजसाभिभूतो भवत्यत्रैष देव-स्स्वप्ना-न्न पश्यत्यथ यदैतस्मिञ्शरीरे एतत्सुख-म्भवति ॥6॥
स यथा सोभ्य वयांसि वसोवृक्षं सम्प्रतिष्ठन्ते एवं ह वै त-थ्सर्व-म्पर आत्मनि सम्प्रतिष्ठते ॥7॥
पृथिवी च पृथिवीमात्रा चापश्चापोमात्रा च तेजश्च तेजोमात्रा च वायुश्च वायुमात्रा चाकाशश्चाकाशमात्रा च चक्षुश्च द्रष्टव्य-ञ्च श्रोत्र-ञ्च श्रोतव्य-ञ्च घ्राण-ञ्च घ्रातव्य-ञ्च रसश्च रसयितव्य-ञ्च त्वक्च स्पर्शयितव्य-ञ्च वाक्च वक्तव्य-ञ्च हस्तौ चादातव्य-ञ्चोपस्थश्चानन्दयितव्य-ञ्च पायुश्च विसर्जयितव्य-ञ्च यादौ च गन्तव्य-ञ्च मनश्च मन्तव्य-ञ्च बुद्धिश्च बोद्धव्य-ञ्चाहङ्कारश्चाहङ्कर्तव्य-ञ्च चित्त-ञ्च चेतयितव्य-ञ्च तेजश्च विद्योतयितव्य-ञ्च प्राणश्च विद्यारयितव्य-ञ्च ॥8॥
एष हि द्रष्ट स्प्रष्टा श्रोता घ्राता रसयिता मन्ता बोद्धा कर्ता विज्ञानात्मा पुरुषः।
स परे-ऽक्षर आत्मनि सम्प्रतिष्ठते ॥9॥
परमेवाक्षर-म्प्रतिपद्यते स यो ह वै तदच्छायमशरीरम्लोहितं शुभ्रमक्षरं-वेँदयते यस्तु सोम्य स सर्वज्ञ-स्सर्वो भवति तदेष श्लोकः ॥10॥
विज्ञानात्मा सह देवैश्च सर्वैः प्राणा भुतानि सम्प्रतिष्ठन्ति यत्र।
तदक्षरं-वेँदयते यस्तु सोम्य स सर्वज्ञ-स्सर्वमेवाविवेशेति ॥11॥
caturthaḥ praśnaḥ
atha hainaṃ sauryāyaṇi gārgyaḥ papraccha|
bhagavannetasmi-npuruṣe kāni svapanti kānyasmiñjāgrati katara eṣa deva-ssvapnā-npaśyati kasyaitatsukha-mbhavati kasminnu sarve sampratiṣṭhitā bhavantīti ||1||
tasmai sa hovāca| yatha gārgya marīcayo-'rkasyāsta-ṅgacchata-ssarvā etasmiṃstejomaṇḍala ekībhavanti|
tāḥ punaḥ punarudayataḥ pracarantyevaṃ ha vai ta-thsarva-mpare deve manasyekībhavati|
tena tarhyeṣa puruṣo na śṛṇoti na paśyati na jighrati na rasayate na spṛśate nābhivadate nādatte nānandayate na visṛjate neyāyate svapitītyācakṣate ||2||
prāṇāgraya evaitasmi-npure jāgrati|
gārhapatyo ha vā eṣo-'pāno vyāno-'nvāhāryapacano yad gārhapatyā-tpraṇīyate praṇayanādāhavanīyaḥ prāṇaḥ ||3||
yaducchvāsanisśvāsāvetāvāhutī sama-nnayatīti sa samānaḥ|
mano ha vāva yajamānaḥ iṣṭaphalamevodāna-ssa enaṃ-ya~jamānamaharaharbrahma gamayati ||4||
atraiṣa deva-ssvapne mahimānamanubhavati|
yad dṛṣṭa-ndṛṣṭamanupaśyati śrutaṃ śrutamevārthamanuśṛṇoti deśadigantaraiśca pratyanubhūta-mpunaḥ punaḥ pratyanubhavati dṛṣṭa-ñcādṛṣṭa-ñca śruta-ñcāśruta-ñcānubhūta-ñcānanubhūta-ñca saccāsacca sarva-mpaśyati sarvaḥ pasyati ||5||
sa yadā tejasābhibhūto bhavatyatraiṣa deva-ssvapnā-nna paśyatyatha yadaitasmiñśarīre etatsukha-mbhavati ||6||
sa yathā sobhya vayāṃsi vasovṛkṣaṃ sampratiṣṭhante evaṃ ha vai ta-thsarva-mpara ātmani sampratiṣṭhate ||7||
pṛthivī ca pṛthivīmātrā cāpaścāpomātrā ca tejaśca tejomātrā ca vāyuśca vāyumātrā cākāśaścākāśamātrā ca cakṣuśca draṣṭavya-ñca śrotra-ñca śrotavya-ñca ghrāṇa-ñca ghrātavya-ñca rasaśca rasayitavya-ñca tvakca sparśayitavya-ñca vākca vaktavya-ñca hastau cādātavya-ñcopasthaścānandayitavya-ñca pāyuśca visarjayitavya-ñca yādau ca gantavya-ñca manaśca mantavya-ñca buddhiśca boddhavya-ñcāhaṅkāraścāhaṅkartavya-ñca citta-ñca cetayitavya-ñca tejaśca vidyotayitavya-ñca prāṇaśca vidyārayitavya-ñca ||8||
eṣa hi draṣṭa spraṣṭā śrotā ghrātā rasayitā mantā boddhā kartā vijñānātmā puruṣaḥ|
sa pare-'kṣara ātmani sampratiṣṭhate ||9||
paramevākṣara-mpratipadyate sa yo ha vai tadacchāyamaśarīramlohitaṃ śubhramakṣaraṃ-ve~dayate yastu somya sa sarvajña-ssarvo bhavati tadeṣa ślokaḥ ||10||
vijñānātmā saha devaiśca sarvaiḥ prāṇā bhutāni sampratiṣṭhanti yatra|
tadakṣaraṃ-ve~dayate yastu somya sa sarvajña-ssarvamevāviveśeti ||11||
🕉️ This is the original Sanskrit rendered in Oriya script.
Pronunciation is identical to the Sanskrit Devanagari version.