ಚತುರ್ಥಃ ಪ್ರಶ್ನಃ
ಅಥ ಹೈನಂ ಸೌರ್ಯಾಯಣಿ ಗಾರ್ಗ್ಯಃ ಪಪ್ರಚ್ಛ।
ಭಗವನ್ನೇತಸ್ಮಿ-ನ್ಪುರುಷೇ ಕಾನಿ ಸ್ವಪನ್ತಿ ಕಾನ್ಯಸ್ಮಿಞ್ಜಾಗ್ರತಿ ಕತರ ಏಷ ದೇವ-ಸ್ಸ್ವಪ್ನಾ-ನ್ಪಶ್ಯತಿ ಕಸ್ಯೈತತ್ಸುಖ-ಮ್ಭವತಿ ಕಸ್ಮಿನ್ನು ಸರ್ವೇ ಸಮ್ಪ್ರತಿಷ್ಠಿತಾ ಭವನ್ತೀತಿ ॥1॥
ತಸ್ಮೈ ಸ ಹೋವಾಚ। ಯಥ ಗಾರ್ಗ್ಯ ಮರೀಚಯೋ-ಽರ್ಕಸ್ಯಾಸ್ತ-ಙ್ಗಚ್ಛತ-ಸ್ಸರ್ವಾ ಏತಸ್ಮಿಂಸ್ತೇಜೋಮಣ್ಡಲ ಏಕೀಭವನ್ತಿ।
ತಾಃ ಪುನಃ ಪುನರುದಯತಃ ಪ್ರಚರನ್ತ್ಯೇವಂ ಹ ವೈ ತ-ಥ್ಸರ್ವ-ಮ್ಪರೇ ದೇವೇ ಮನಸ್ಯೇಕೀಭವತಿ।
ತೇನ ತರ್ಹ್ಯೇಷ ಪುರುಷೋ ನ ಶೃಣೋತಿ ನ ಪಶ್ಯತಿ ನ ಜಿಘ್ರತಿ ನ ರಸಯತೇ ನ ಸ್ಪೃಶತೇ ನಾಭಿವದತೇ ನಾದತ್ತೇ ನಾನನ್ದಯತೇ ನ ವಿಸೃಜತೇ ನೇಯಾಯತೇ ಸ್ವಪಿತೀತ್ಯಾಚಕ್ಷತೇ ॥2॥
ಪ್ರಾಣಾಗ್ರಯ ಏವೈತಸ್ಮಿ-ನ್ಪುರೇ ಜಾಗ್ರತಿ।
ಗಾರ್ಹಪತ್ಯೋ ಹ ವಾ ಏಷೋ-ಽಪಾನೋ ವ್ಯಾನೋ-ಽನ್ವಾಹಾರ್ಯಪಚನೋ ಯದ್ ಗಾರ್ಹಪತ್ಯಾ-ತ್ಪ್ರಣೀಯತೇ ಪ್ರಣಯನಾದಾಹವನೀಯಃ ಪ್ರಾಣಃ ॥3॥
ಯದುಚ್ಛ್ವಾಸನಿಸ್ಶ್ವಾಸಾವೇತಾವಾಹುತೀ ಸಮ-ನ್ನಯತೀತಿ ಸ ಸಮಾನಃ।
ಮನೋ ಹ ವಾವ ಯಜಮಾನಃ ಇಷ್ಟಫಲಮೇವೋದಾನ-ಸ್ಸ ಏನಂ-ಯಁಜಮಾನಮಹರಹರ್ಬ್ರಹ್ಮ ಗಮಯತಿ ॥4॥
ಅತ್ರೈಷ ದೇವ-ಸ್ಸ್ವಪ್ನೇ ಮಹಿಮಾನಮನುಭವತಿ।
ಯದ್ ದೃಷ್ಟ-ನ್ದೃಷ್ಟಮನುಪಶ್ಯತಿ ಶ್ರುತಂ ಶ್ರುತಮೇವಾರ್ಥಮನುಶೃಣೋತಿ ದೇಶದಿಗನ್ತರೈಶ್ಚ ಪ್ರತ್ಯನುಭೂತ-ಮ್ಪುನಃ ಪುನಃ ಪ್ರತ್ಯನುಭವತಿ ದೃಷ್ಟ-ಞ್ಚಾದೃಷ್ಟ-ಞ್ಚ ಶ್ರುತ-ಞ್ಚಾಶ್ರುತ-ಞ್ಚಾನುಭೂತ-ಞ್ಚಾನನುಭೂತ-ಞ್ಚ ಸಚ್ಚಾಸಚ್ಚ ಸರ್ವ-ಮ್ಪಶ್ಯತಿ ಸರ್ವಃ ಪಸ್ಯತಿ ॥5॥
ಸ ಯದಾ ತೇಜಸಾಭಿಭೂತೋ ಭವತ್ಯತ್ರೈಷ ದೇವ-ಸ್ಸ್ವಪ್ನಾ-ನ್ನ ಪಶ್ಯತ್ಯಥ ಯದೈತಸ್ಮಿಞ್ಶರೀರೇ ಏತತ್ಸುಖ-ಮ್ಭವತಿ ॥6॥
ಸ ಯಥಾ ಸೋಭ್ಯ ವಯಾಂಸಿ ವಸೋವೃಕ್ಷಂ ಸಮ್ಪ್ರತಿಷ್ಠನ್ತೇ ಏವಂ ಹ ವೈ ತ-ಥ್ಸರ್ವ-ಮ್ಪರ ಆತ್ಮನಿ ಸಮ್ಪ್ರತಿಷ್ಠತೇ ॥7॥
ಪೃಥಿವೀ ಚ ಪೃಥಿವೀಮಾತ್ರಾ ಚಾಪಶ್ಚಾಪೋಮಾತ್ರಾ ಚ ತೇಜಶ್ಚ ತೇಜೋಮಾತ್ರಾ ಚ ವಾಯುಶ್ಚ ವಾಯುಮಾತ್ರಾ ಚಾಕಾಶಶ್ಚಾಕಾಶಮಾತ್ರಾ ಚ ಚಕ್ಷುಶ್ಚ ದ್ರಷ್ಟವ್ಯ-ಞ್ಚ ಶ್ರೋತ್ರ-ಞ್ಚ ಶ್ರೋತವ್ಯ-ಞ್ಚ ಘ್ರಾಣ-ಞ್ಚ ಘ್ರಾತವ್ಯ-ಞ್ಚ ರಸಶ್ಚ ರಸಯಿತವ್ಯ-ಞ್ಚ ತ್ವಕ್ಚ ಸ್ಪರ್ಶಯಿತವ್ಯ-ಞ್ಚ ವಾಕ್ಚ ವಕ್ತವ್ಯ-ಞ್ಚ ಹಸ್ತೌ ಚಾದಾತವ್ಯ-ಞ್ಚೋಪಸ್ಥಶ್ಚಾನನ್ದಯಿತವ್ಯ-ಞ್ಚ ಪಾಯುಶ್ಚ ವಿಸರ್ಜಯಿತವ್ಯ-ಞ್ಚ ಯಾದೌ ಚ ಗನ್ತವ್ಯ-ಞ್ಚ ಮನಶ್ಚ ಮನ್ತವ್ಯ-ಞ್ಚ ಬುದ್ಧಿಶ್ಚ ಬೋದ್ಧವ್ಯ-ಞ್ಚಾಹಙ್ಕಾರಶ್ಚಾಹಙ್ಕರ್ತವ್ಯ-ಞ್ಚ ಚಿತ್ತ-ಞ್ಚ ಚೇತಯಿತವ್ಯ-ಞ್ಚ ತೇಜಶ್ಚ ವಿದ್ಯೋತಯಿತವ್ಯ-ಞ್ಚ ಪ್ರಾಣಶ್ಚ ವಿದ್ಯಾರಯಿತವ್ಯ-ಞ್ಚ ॥8॥
ಏಷ ಹಿ ದ್ರಷ್ಟ ಸ್ಪ್ರಷ್ಟಾ ಶ್ರೋತಾ ಘ್ರಾತಾ ರಸಯಿತಾ ಮನ್ತಾ ಬೋದ್ಧಾ ಕರ್ತಾ ವಿಜ್ಞಾನಾತ್ಮಾ ಪುರುಷಃ।
ಸ ಪರೇ-ಽಕ್ಷರ ಆತ್ಮನಿ ಸಮ್ಪ್ರತಿಷ್ಠತೇ ॥9॥
ಪರಮೇವಾಕ್ಷರ-ಮ್ಪ್ರತಿಪದ್ಯತೇ ಸ ಯೋ ಹ ವೈ ತದಚ್ಛಾಯಮಶರೀರಮ್ಲೋಹಿತಂ ಶುಭ್ರಮಕ್ಷರಂ-ವೇಁದಯತೇ ಯಸ್ತು ಸೋಮ್ಯ ಸ ಸರ್ವಜ್ಞ-ಸ್ಸರ್ವೋ ಭವತಿ ತದೇಷ ಶ್ಲೋಕಃ ॥10॥
ವಿಜ್ಞಾನಾತ್ಮಾ ಸಹ ದೇವೈಶ್ಚ ಸರ್ವೈಃ ಪ್ರಾಣಾ ಭುತಾನಿ ಸಮ್ಪ್ರತಿಷ್ಠನ್ತಿ ಯತ್ರ।
ತದಕ್ಷರಂ-ವೇಁದಯತೇ ಯಸ್ತು ಸೋಮ್ಯ ಸ ಸರ್ವಜ್ಞ-ಸ್ಸರ್ವಮೇವಾವಿವೇಶೇತಿ ॥11॥
Roman (IAST) Transliteration
caturthaḥ praśnaḥ
atha hainaṃ sauryāyaṇi gārgyaḥ papraccha|
bhagavannetasmi-npuruṣe kāni svapanti kānyasmiñjāgrati katara eṣa deva-ssvapnā-npaśyati kasyaitatsukha-mbhavati kasminnu sarve sampratiṣṭhitā bhavantīti ||1||
tasmai sa hovāca| yatha gārgya marīcayo-'rkasyāsta-ṅgacchata-ssarvā etasmiṃstejomaṇḍala ekībhavanti|
tāḥ punaḥ punarudayataḥ pracarantyevaṃ ha vai ta-thsarva-mpare deve manasyekībhavati|
tena tarhyeṣa puruṣo na śṛṇoti na paśyati na jighrati na rasayate na spṛśate nābhivadate nādatte nānandayate na visṛjate neyāyate svapitītyācakṣate ||2||
prāṇāgraya evaitasmi-npure jāgrati|
gārhapatyo ha vā eṣo-'pāno vyāno-'nvāhāryapacano yad gārhapatyā-tpraṇīyate praṇayanādāhavanīyaḥ prāṇaḥ ||3||
yaducchvāsanisśvāsāvetāvāhutī sama-nnayatīti sa samānaḥ|
mano ha vāva yajamānaḥ iṣṭaphalamevodāna-ssa enaṃ-ya~jamānamaharaharbrahma gamayati ||4||
atraiṣa deva-ssvapne mahimānamanubhavati|
yad dṛṣṭa-ndṛṣṭamanupaśyati śrutaṃ śrutamevārthamanuśṛṇoti deśadigantaraiśca pratyanubhūta-mpunaḥ punaḥ pratyanubhavati dṛṣṭa-ñcādṛṣṭa-ñca śruta-ñcāśruta-ñcānubhūta-ñcānanubhūta-ñca saccāsacca sarva-mpaśyati sarvaḥ pasyati ||5||
sa yadā tejasābhibhūto bhavatyatraiṣa deva-ssvapnā-nna paśyatyatha yadaitasmiñśarīre etatsukha-mbhavati ||6||
sa yathā sobhya vayāṃsi vasovṛkṣaṃ sampratiṣṭhante evaṃ ha vai ta-thsarva-mpara ātmani sampratiṣṭhate ||7||
pṛthivī ca pṛthivīmātrā cāpaścāpomātrā ca tejaśca tejomātrā ca vāyuśca vāyumātrā cākāśaścākāśamātrā ca cakṣuśca draṣṭavya-ñca śrotra-ñca śrotavya-ñca ghrāṇa-ñca ghrātavya-ñca rasaśca rasayitavya-ñca tvakca sparśayitavya-ñca vākca vaktavya-ñca hastau cādātavya-ñcopasthaścānandayitavya-ñca pāyuśca visarjayitavya-ñca yādau ca gantavya-ñca manaśca mantavya-ñca buddhiśca boddhavya-ñcāhaṅkāraścāhaṅkartavya-ñca citta-ñca cetayitavya-ñca tejaśca vidyotayitavya-ñca prāṇaśca vidyārayitavya-ñca ||8||
eṣa hi draṣṭa spraṣṭā śrotā ghrātā rasayitā mantā boddhā kartā vijñānātmā puruṣaḥ|
sa pare-'kṣara ātmani sampratiṣṭhate ||9||
paramevākṣara-mpratipadyate sa yo ha vai tadacchāyamaśarīramlohitaṃ śubhramakṣaraṃ-ve~dayate yastu somya sa sarvajña-ssarvo bhavati tadeṣa ślokaḥ ||10||
vijñānātmā saha devaiśca sarvaiḥ prāṇā bhutāni sampratiṣṭhanti yatra|
tadakṣaraṃ-ve~dayate yastu somya sa sarvajña-ssarvamevāviveśeti ||11||
Sanskrit — Devanagari (original)
चतुर्थः प्रश्नः
अथ हैनं सौर्यायणि गार्ग्यः पप्रच्छ।
भगवन्नेतस्मि-न्पुरुषे कानि स्वपन्ति कान्यस्मिञ्जाग्रति कतर एष देव-स्स्वप्ना-न्पश्यति कस्यैतत्सुख-म्भवति कस्मिन्नु सर्वे सम्प्रतिष्ठिता भवन्तीति ॥1॥
तस्मै स होवाच। यथ गार्ग्य मरीचयो-ऽर्कस्यास्त-ङ्गच्छत-स्सर्वा एतस्मिंस्तेजोमण्डल एकीभवन्ति।
ताः पुनः पुनरुदयतः प्रचरन्त्येवं ह वै त-थ्सर्व-म्परे देवे मनस्येकीभवति।
तेन तर्ह्येष पुरुषो न शृणोति न पश्यति न जिघ्रति न रसयते न स्पृशते नाभिवदते नादत्ते नानन्दयते न विसृजते नेयायते स्वपितीत्याचक्षते ॥2॥
प्राणाग्रय एवैतस्मि-न्पुरे जाग्रति।
गार्हपत्यो ह वा एषो-ऽपानो व्यानो-ऽन्वाहार्यपचनो यद् गार्हपत्या-त्प्रणीयते प्रणयनादाहवनीयः प्राणः ॥3॥
यदुच्छ्वासनिस्श्वासावेतावाहुती सम-न्नयतीति स समानः।
मनो ह वाव यजमानः इष्टफलमेवोदान-स्स एनं-यँजमानमहरहर्ब्रह्म गमयति ॥4॥
अत्रैष देव-स्स्वप्ने महिमानमनुभवति।
यद् दृष्ट-न्दृष्टमनुपश्यति श्रुतं श्रुतमेवार्थमनुशृणोति देशदिगन्तरैश्च प्रत्यनुभूत-म्पुनः पुनः प्रत्यनुभवति दृष्ट-ञ्चादृष्ट-ञ्च श्रुत-ञ्चाश्रुत-ञ्चानुभूत-ञ्चाननुभूत-ञ्च सच्चासच्च सर्व-म्पश्यति सर्वः पस्यति ॥5॥
स यदा तेजसाभिभूतो भवत्यत्रैष देव-स्स्वप्ना-न्न पश्यत्यथ यदैतस्मिञ्शरीरे एतत्सुख-म्भवति ॥6॥
स यथा सोभ्य वयांसि वसोवृक्षं सम्प्रतिष्ठन्ते एवं ह वै त-थ्सर्व-म्पर आत्मनि सम्प्रतिष्ठते ॥7॥
पृथिवी च पृथिवीमात्रा चापश्चापोमात्रा च तेजश्च तेजोमात्रा च वायुश्च वायुमात्रा चाकाशश्चाकाशमात्रा च चक्षुश्च द्रष्टव्य-ञ्च श्रोत्र-ञ्च श्रोतव्य-ञ्च घ्राण-ञ्च घ्रातव्य-ञ्च रसश्च रसयितव्य-ञ्च त्वक्च स्पर्शयितव्य-ञ्च वाक्च वक्तव्य-ञ्च हस्तौ चादातव्य-ञ्चोपस्थश्चानन्दयितव्य-ञ्च पायुश्च विसर्जयितव्य-ञ्च यादौ च गन्तव्य-ञ्च मनश्च मन्तव्य-ञ्च बुद्धिश्च बोद्धव्य-ञ्चाहङ्कारश्चाहङ्कर्तव्य-ञ्च चित्त-ञ्च चेतयितव्य-ञ्च तेजश्च विद्योतयितव्य-ञ्च प्राणश्च विद्यारयितव्य-ञ्च ॥8॥
एष हि द्रष्ट स्प्रष्टा श्रोता घ्राता रसयिता मन्ता बोद्धा कर्ता विज्ञानात्मा पुरुषः।
स परे-ऽक्षर आत्मनि सम्प्रतिष्ठते ॥9॥
परमेवाक्षर-म्प्रतिपद्यते स यो ह वै तदच्छायमशरीरम्लोहितं शुभ्रमक्षरं-वेँदयते यस्तु सोम्य स सर्वज्ञ-स्सर्वो भवति तदेष श्लोकः ॥10॥
विज्ञानात्मा सह देवैश्च सर्वैः प्राणा भुतानि सम्प्रतिष्ठन्ति यत्र।
तदक्षरं-वेँदयते यस्तु सोम्य स सर्वज्ञ-स्सर्वमेवाविवेशेति ॥11॥
caturthaḥ praśnaḥ
atha hainaṃ sauryāyaṇi gārgyaḥ papraccha|
bhagavannetasmi-npuruṣe kāni svapanti kānyasmiñjāgrati katara eṣa deva-ssvapnā-npaśyati kasyaitatsukha-mbhavati kasminnu sarve sampratiṣṭhitā bhavantīti ||1||
tasmai sa hovāca| yatha gārgya marīcayo-'rkasyāsta-ṅgacchata-ssarvā etasmiṃstejomaṇḍala ekībhavanti|
tāḥ punaḥ punarudayataḥ pracarantyevaṃ ha vai ta-thsarva-mpare deve manasyekībhavati|
tena tarhyeṣa puruṣo na śṛṇoti na paśyati na jighrati na rasayate na spṛśate nābhivadate nādatte nānandayate na visṛjate neyāyate svapitītyācakṣate ||2||
prāṇāgraya evaitasmi-npure jāgrati|
gārhapatyo ha vā eṣo-'pāno vyāno-'nvāhāryapacano yad gārhapatyā-tpraṇīyate praṇayanādāhavanīyaḥ prāṇaḥ ||3||
yaducchvāsanisśvāsāvetāvāhutī sama-nnayatīti sa samānaḥ|
mano ha vāva yajamānaḥ iṣṭaphalamevodāna-ssa enaṃ-ya~jamānamaharaharbrahma gamayati ||4||
atraiṣa deva-ssvapne mahimānamanubhavati|
yad dṛṣṭa-ndṛṣṭamanupaśyati śrutaṃ śrutamevārthamanuśṛṇoti deśadigantaraiśca pratyanubhūta-mpunaḥ punaḥ pratyanubhavati dṛṣṭa-ñcādṛṣṭa-ñca śruta-ñcāśruta-ñcānubhūta-ñcānanubhūta-ñca saccāsacca sarva-mpaśyati sarvaḥ pasyati ||5||
sa yadā tejasābhibhūto bhavatyatraiṣa deva-ssvapnā-nna paśyatyatha yadaitasmiñśarīre etatsukha-mbhavati ||6||
sa yathā sobhya vayāṃsi vasovṛkṣaṃ sampratiṣṭhante evaṃ ha vai ta-thsarva-mpara ātmani sampratiṣṭhate ||7||
pṛthivī ca pṛthivīmātrā cāpaścāpomātrā ca tejaśca tejomātrā ca vāyuśca vāyumātrā cākāśaścākāśamātrā ca cakṣuśca draṣṭavya-ñca śrotra-ñca śrotavya-ñca ghrāṇa-ñca ghrātavya-ñca rasaśca rasayitavya-ñca tvakca sparśayitavya-ñca vākca vaktavya-ñca hastau cādātavya-ñcopasthaścānandayitavya-ñca pāyuśca visarjayitavya-ñca yādau ca gantavya-ñca manaśca mantavya-ñca buddhiśca boddhavya-ñcāhaṅkāraścāhaṅkartavya-ñca citta-ñca cetayitavya-ñca tejaśca vidyotayitavya-ñca prāṇaśca vidyārayitavya-ñca ||8||
eṣa hi draṣṭa spraṣṭā śrotā ghrātā rasayitā mantā boddhā kartā vijñānātmā puruṣaḥ|
sa pare-'kṣara ātmani sampratiṣṭhate ||9||
paramevākṣara-mpratipadyate sa yo ha vai tadacchāyamaśarīramlohitaṃ śubhramakṣaraṃ-ve~dayate yastu somya sa sarvajña-ssarvo bhavati tadeṣa ślokaḥ ||10||
vijñānātmā saha devaiśca sarvaiḥ prāṇā bhutāni sampratiṣṭhanti yatra|
tadakṣaraṃ-ve~dayate yastu somya sa sarvajña-ssarvamevāviveśeti ||11||
🕉️ This is the original Sanskrit rendered in Kannada script.
Pronunciation is identical to the Sanskrit Devanagari version.