ଶ୍ରୀମଦ୍ଵାଲ୍ମୀକୀଯ ରାମାଯଣେ ଅଯୋଧ୍ଯାକାଣ୍ଡମ୍ ।
ଅଥ ଦ୍ଵାଵିଂଶସ୍ସର୍ଗଃ ।
ଅଥ ତଂ ଵ୍ଯଥଯା ଦୀନଂ ସଵିଶେଷମମର୍ଷିତମ୍ ।
ଶ୍ଵସନ୍ତମିଵ ନାଗେନ୍ଦ୍ରଂ ରୋଷଵିସ୍ଫାରିତେକ୍ଷଣମ୍ ॥ 1 ॥
ଆସାଦ୍ଯ ରାମସ୍ସୌମିତ୍ରିଂ ସୁହୃଦଂ ଭ୍ରାତରଂ ପ୍ରିଯମ୍ ।
ଉଵାଚେଦଂ ସ ଧୈର୍ଯେଣ ଧାରଯନ୍ସତ୍ତ୍ଵମାତ୍ମଵାନ୍ ॥ 2 ॥
ଅଥ ତଂ ଵ୍ଯଥଯା ଦୀନଂ ସଵିଶେଷମମର୍ଷିତମ୍ ।
ଶ୍ଵସନ୍ତମିଵ ନାଗେନ୍ଦ୍ରଂ ରୋଷଵିସ୍ଫାରିତେକ୍ଷଣମ୍ ॥ 3 ॥
ଆସାଦ୍ଯ ରାମସ୍ସୌମିତ୍ରିଂ ସୁହୃଦଂ ଭ୍ରାତରଂ ପ୍ରିଯମ୍ ।
ଉଵାଚେଦଂ ସ ଧୈର୍ଯେଣ ଧାରଯନ୍ସତ୍ତ୍ଵମାତ୍ମଵାନ୍ ॥ 4 ॥
ନିଗୃହ୍ଯ ରୋଷଂ ଶୋକଂ ଚ ଧୈର୍ଯମାଶ୍ରିତ୍ଯ କେଵଲମ୍ ।
ଅଵମାନଂ ନିରସ୍ଯେମଂ ଗୃହୀତ୍ଵା ହର୍ଷମୁତ୍ତମମ୍ ॥ 5 ॥
ଉପକ୍ଲୃପ୍ତଂ ହି ଯତ୍କିଞ୍ଚିଦଭିଷେକାର୍ଥମଦ୍ଯ ମେ ସର୍ଵଂ ଵିସର୍ଜଯ କ୍ଷିପ୍ରଂ କୁରୁ କାର୍ଯଂ ନିରତ୍ଯଯମ୍ ॥ 6 ॥
ସୌମିତ୍ରେ ଯୋଽଭିଷେକାର୍ଥେ ମମ ସମ୍ଭାର ସମ୍ଭ୍ରମଃ ।
ଅଭିଷେକନିଵୃତ୍ତ୍ଯର୍ଥେ ସୋଽସ୍ତୁ ସମ୍ଭାରସମ୍ଭ୍ରମଃ ॥ 7 ॥
ଯସ୍ଯା ମଦଭିଷେକାର୍ଥେ ମାନସଂ ପରିତପ୍ଯତେ ।
ମାତା ମେ ସା ଯଥା ନ ସ୍ଯାତ୍ସଵିଶଙ୍କା ତଥା କୁରୁ ॥ 8 ॥
ତସ୍ଯାଶ୍ଶଙ୍କାମଯଂ ଦୁଃଖଂ ମୁହୂର୍ତମପି ନୋତ୍ସହେ ।
ମନସି ପ୍ରତିସଞ୍ଜାତଂ ସୌମିତ୍ରେଽହମୁପେକ୍ଷିତୁମ୍ ॥ 9 ॥
ନ ବୁଦ୍ଧିପୂର୍ଵଂ ନାବୁଦ୍ଧଂ ସ୍ମରାମୀହ କଦାଚନ ।
ମାତୃଣାଂ ଵା ପିତୁର୍ଵାଽହଂ କୃତମଲ୍ପଂ ଚ ଵିପ୍ରିଯମ୍ ॥ 10 ॥
ସତ୍ଯସ୍ସତ୍ଯାଭିସନ୍ଧଶ୍ଚ ନିତ୍ଯଂ ସତ୍ଯପରାକ୍ରମଃ ।
ପରଲୋକଭଯାଦ୍ଭୀତୋ ନିର୍ଭଯୋଽସ୍ତୁ ପିତା ମମ ॥ 11 ॥
ତସ୍ଯାଽପି ହି ଭଵେଦସ୍ମିନ୍କର୍ମଣ୍ଯପ୍ରତିସଂହୃତେ ।
ସତ୍ଯଂ ନେତି ମନସ୍ତାପସ୍ତସ୍ଯ ତାପସ୍ତପେଚ୍ଚ ମାମ୍ ॥ 12 ॥
ଅଭିଷେକଵିଧାନଂ ତୁ ତସ୍ମାତ୍ସଂହୃତ୍ଯ ଲକ୍ଷ୍ମଣ ।
ଅନ୍ଵଗେଵାହମିଚ୍ଛାମି ଵନଂ ଗନ୍ତୁମିତଃପୁନଃ ॥ 13 ॥
ମମ ପ୍ରଵ୍ରାଜନାଦଦ୍ଯ କୃତକୃତ୍ଯା ନୃପାତ୍ମଜା ।
ସୁତଂ ଭରତମଵ୍ଯଗ୍ରମଭିଷେଚଯିତା ତତଃ ॥ 14 ॥
ମଯି ଚୀରାଜିନଧରେ ଜଟାମଣ୍ଡଲଧାରିଣି ।
ଗତେଽରଣ୍ଯଂ ଚ କୈକେଯ୍ଯା ଭଵିଷ୍ଯତି ମନସ୍ସୁଖମ୍ ॥ 15 ॥
ବୁଦ୍ଧିଃ ପ୍ରଣୀତା ଯେନେଯଂ ମନଶ୍ଚ ସୁସମାହିତମ୍ ।
ତଂ ତୁ ନାର୍ହାମି ସଙ୍କ୍ଲେଷ୍ଟୁଂ ପ୍ରଵ୍ରଜିଷ୍ଯାମି ମା ଚିରମ୍ ॥ 16 ॥
କୃତାନ୍ତସ୍ତ୍ଵେଵ ସୌମିତ୍ରେ ଦ୍ରଷ୍ଟଵ୍ଯୋ ମତ୍ପ୍ରଵାସନେ ।
ରାଜ୍ଯସ୍ଯ ଚ ଵିତୀର୍ଣସ୍ଯ ପୁନରେଵ ନିଵର୍ତନେ ॥ 17 ॥
କୈକେଯ୍ଯାଃ ପ୍ରତିପତ୍ତିର୍ହି କଥଂ ସ୍ଯାନ୍ମମ ପୀଡନେ ।
ଯଦି ଭାଵୋ ନ ଦୈଵୋଽଯଂ କୃତାନ୍ତଵିହିତୋ ଭଵେତ୍ ॥ 18 ॥
ଜାନାସି ହି ଯଥା ସୌମ୍ଯ ନ ମାତୃଷୁ ମମାନ୍ତରମ୍ ।
ଭୂତପୂର୍ଵଂ ଵିଶେଷୋ ଵା ତସ୍ଯା ମଯି ସୁତେଽପି ଵା ॥ 19 ॥
ସୋଽଭିଷେକନିଵୃତ୍ତ୍ଯର୍ଥୈପ୍ରଵାସାର୍ଥୈଶ୍ଚ ଦୁର୍ଵଚୈଃ ।
ଉଗ୍ରୈର୍ଵାକ୍ଯୈରହଂ ତସ୍ଯା ନାନ୍ଯଦ୍ଦୈଵାତ୍ସମର୍ଥଯେ ॥ 20 ॥
କଥଂ ପ୍ରକୃତିସମ୍ପନ୍ନା ରାଜପୁତ୍ରୀ ତଥାଗୁଣା ।
ବ୍ରୂଯାତ୍ସା ପ୍ରାକୃତେଵ ସ୍ତ୍ରୀ ମତ୍ପୀଡାଂ ଭର୍ତୃସନ୍ନିଧୌ ॥ 21 ॥
ଯଦଚିନ୍ତ୍ଯନ୍ତୁ ତଦ୍ଦୈଵଂ ଭୂତେଷ୍ଵପି ନ ଵିହନ୍ଯତେ ।
ଵ୍ଯକ୍ତଂ ମଯି ଚ ତସ୍ଯାଂ ଚ ପତିତୋ ହି ଵିପର୍ଯଯଃ ॥ 22 ॥
କଶ୍ଚିଦ୍ଦୈଵେନ ସୌମିତ୍ରେ ଯୋଦ୍ଧୁମୁତ୍ସହତେ ପୁମାନ୍ ।
ଯସ୍ଯ ନ ଗ୍ରହଣଂ କିଞ୍ଚିତ୍କର୍ମଣୋଽନ୍ଯତ୍ର ଦୃଶ୍ଯତେ ॥ 23 ॥
ସୁଖଦୁଃଖେ ଭଯକ୍ରୋଧୌ ଲାଭାଲାଭୌ ଭଵାଭଵୌ ।
ଯଚ୍ଚ କିଞ୍ଚିତ୍ତଥାଭୂତଂ ନନୁ ଦୈଵସ୍ଯ କର୍ମ ତତ୍ ॥ 24 ॥
ଋଷଯୋଽପ୍ଯୁଗ୍ରତପସୋ ଦୈଵେନାଭିପ୍ରପୀଡିତାଃ ।
ଉତ୍ସୃଜ୍ଯ ନିଯମାଂସ୍ତୀଵ୍ରାନ୍ଭ୍ରଶ୍ଯନ୍ତେ କାମମନ୍ଯୁଭିଃ ॥ 25 ॥
ଅସଙ୍କଲ୍ପିତମେଵେହ ଯଦକସ୍ମାତ୍ପ୍ରଵର୍ତତେ ।
ନିଵର୍ତ୍ଯାରମ୍ଭମାରବ୍ଧଂ ନନୁ ଦୈଵସ୍ଯ କର୍ମ ତତ୍ ॥ 26 ॥
ଏତଯା ତତ୍ତ୍ଵଯା ବୁଦ୍ଧ୍ଯା ସଂସ୍ତଭ୍ଯାତ୍ମାନମାତ୍ମନା ।
ଵ୍ଯାହତେଽପ୍ଯଭିଷେକେ ମେ ପରିତାପୋ ନ ଵିଦ୍ଯତେ ॥ 27 ॥
ତସ୍ମାଦପରିତାପସ୍ସଂସ୍ତ୍ଵମପ୍ଯନୁଵିଧାଯ ମାମ୍ ।
ପ୍ରତିସଂହାରଯ କ୍ଷିପ୍ରମାଭିଷେଚନିକୀଂ କ୍ରିଯାମ୍ ॥ 28 ॥
ଏଭିରେଵ ଘଟୈ ସ୍ସର୍ଵୈରଭିଷେଚନସମ୍ଭୃତୈଃ ।
ମମ ଲକ୍ଷ୍ମଣ ତାପସ୍ଯେ ଵ୍ରତସ୍ନାନଂ ଭଵିଷ୍ଯତି ॥ 29 ॥
ଅଥଵା କିଂ ମମୈତେନ ରାଜଦ୍ରଵ୍ଯମଯେନ ତୁ ।
ଉଦ୍ଧୃତଂ ମେ ସ୍ଵଯଂ ତୋଯଂ ଵ୍ରତାଦେଶଂ କରିଷ୍ଯତି ॥ 30 ॥
ମା ଚ ଲକ୍ଷ୍ମଣ ସନ୍ତାପଂ କାର୍ଷୀର୍ଲକ୍ଷ୍ମ୍ଯା ଵିପର୍ଯଯେ ।
ରାଜ୍ଯଂ ଵା ଵନଵାସୋ ଵା ଵନଵାସୋ ମହୋଦଯଃ ॥ 31 ॥
ନ ଲକ୍ଷ୍ମଣାସ୍ମିନ୍ଖଲୁ କର୍ମଵିଘ୍ନେ ମାତା ଯଵୀଯସ୍ଯତିଶଙ୍କନୀଯା ।
ଦୈଵାଭିପନ୍ନା ହି ଵଦତ୍ଯନିଷ୍ଟଂ ଜାନାସି ଦୈଵଂ ଚ ତଥା ପ୍ରଭାଵମ୍ ॥ 32 ॥
ଇତ୍ଯାର୍ଷେ ଶ୍ରୀମଦ୍ରାମାଯଣେ ଵାଲ୍ମୀକୀଯ ଆଦିକାଵ୍ଯେ ଅଯୋଧ୍ଯାକାଣ୍ଡେ ଦ୍ଵାଵିଂଶସ୍ସର୍ଗଃ ॥
Roman (IAST) Transliteration
śrīmadvālmīkīya rāmāyaṇe ayodhyākāṇḍam |
atha dvāviṃśassargaḥ |
atha taṃ vyathayā dīnaṃ saviśeṣamamarṣitam |
śvasantamiva nāgendraṃ roṣavisphāritekṣaṇam || 1 ||
āsādya rāmassaumitriṃ suhṛdaṃ bhrātaraṃ priyam |
uvācedaṃ sa dhairyeṇa dhārayansattvamātmavān || 2 ||
atha taṃ vyathayā dīnaṃ saviśeṣamamarṣitam |
śvasantamiva nāgendraṃ roṣavisphāritekṣaṇam || 3 ||
āsādya rāmassaumitriṃ suhṛdaṃ bhrātaraṃ priyam |
uvācedaṃ sa dhairyeṇa dhārayansattvamātmavān || 4 ||
nigṛhya roṣaṃ śokaṃ ca dhairyamāśritya kevalam |
avamānaṃ nirasyemaṃ gṛhītvā harṣamuttamam || 5 ||
upaklṛptaṃ hi yatkiñcidabhiṣekārthamadya me sarvaṃ visarjaya kṣipraṃ kuru kāryaṃ niratyayam || 6 ||
saumitre yo'bhiṣekārthe mama sambhāra sambhramaḥ |
abhiṣekanivṛttyarthe so'stu sambhārasambhramaḥ || 7 ||
yasyā madabhiṣekārthe mānasaṃ paritapyate |
mātā me sā yathā na syātsaviśaṅkā tathā kuru || 8 ||
tasyāśśaṅkāmayaṃ duḥkhaṃ muhūrtamapi notsahe |
manasi pratisañjātaṃ saumitre'hamupekṣitum || 9 ||
na buddhipūrvaṃ nābuddhaṃ smarāmīha kadācana |
mātṛṇāṃ vā piturvā'haṃ kṛtamalpaṃ ca vipriyam || 10 ||
satyassatyābhisandhaśca nityaṃ satyaparākramaḥ |
paralokabhayādbhīto nirbhayo'stu pitā mama || 11 ||
tasyā'pi hi bhavedasminkarmaṇyapratisaṃhṛte |
satyaṃ neti manastāpastasya tāpastapecca mām || 12 ||
abhiṣekavidhānaṃ tu tasmātsaṃhṛtya lakṣmaṇa |
anvagevāhamicchāmi vanaṃ gantumitaḥpunaḥ || 13 ||
mama pravrājanādadya kṛtakṛtyā nṛpātmajā |
sutaṃ bharatamavyagramabhiṣecayitā tataḥ || 14 ||
mayi cīrājinadhare jaṭāmaṇḍaladhāriṇi |
gate'raṇyaṃ ca kaikeyyā bhaviṣyati manassukham || 15 ||
buddhiḥ praṇītā yeneyaṃ manaśca susamāhitam |
taṃ tu nārhāmi saṅkleṣṭuṃ pravrajiṣyāmi mā ciram || 16 ||
kṛtāntastveva saumitre draṣṭavyo matpravāsane |
rājyasya ca vitīrṇasya punareva nivartane || 17 ||
kaikeyyāḥ pratipattirhi kathaṃ syānmama pīḍane |
yadi bhāvo na daivo'yaṃ kṛtāntavihito bhavet || 18 ||
jānāsi hi yathā saumya na mātṛṣu mamāntaram |
bhūtapūrvaṃ viśeṣo vā tasyā mayi sute'pi vā || 19 ||
so'bhiṣekanivṛttyarthaipravāsārthaiśca durvacaiḥ |
ugrairvākyairahaṃ tasyā nānyaddaivātsamarthaye || 20 ||
kathaṃ prakṛtisampannā rājaputrī tathāguṇā |
brūyātsā prākṛteva strī matpīḍāṃ bhartṛsannidhau || 21 ||
yadacintyantu taddaivaṃ bhūteṣvapi na vihanyate |
vyaktaṃ mayi ca tasyāṃ ca patito hi viparyayaḥ || 22 ||
kaściddaivena saumitre yoddhumutsahate pumān |
yasya na grahaṇaṃ kiñcitkarmaṇo'nyatra dṛśyate || 23 ||
sukhaduḥkhe bhayakrodhau lābhālābhau bhavābhavau |
yacca kiñcittathābhūtaṃ nanu daivasya karma tat || 24 ||
ṛṣayo'pyugratapaso daivenābhiprapīḍitāḥ |
utsṛjya niyamāṃstīvrānbhraśyante kāmamanyubhiḥ || 25 ||
asaṅkalpitameveha yadakasmātpravartate |
nivartyārambhamārabdhaṃ nanu daivasya karma tat || 26 ||
etayā tattvayā buddhyā saṃstabhyātmānamātmanā |
vyāhate'pyabhiṣeke me paritāpo na vidyate || 27 ||
tasmādaparitāpassaṃstvamapyanuvidhāya mām |
pratisaṃhāraya kṣipramābhiṣecanikīṃ kriyām || 28 ||
ebhireva ghaṭai ssarvairabhiṣecanasambhṛtaiḥ |
mama lakṣmaṇa tāpasye vratasnānaṃ bhaviṣyati || 29 ||
athavā kiṃ mamaitena rājadravyamayena tu |
uddhṛtaṃ me svayaṃ toyaṃ vratādeśaṃ kariṣyati || 30 ||
mā ca lakṣmaṇa santāpaṃ kārṣīrlakṣmyā viparyaye |
rājyaṃ vā vanavāso vā vanavāso mahodayaḥ || 31 ||
na lakṣmaṇāsminkhalu karmavighne mātā yavīyasyatiśaṅkanīyā |
daivābhipannā hi vadatyaniṣṭaṃ jānāsi daivaṃ ca tathā prabhāvam || 32 ||
ityārṣe śrīmadrāmāyaṇe vālmīkīya ādikāvye ayodhyākāṇḍe dvāviṃśassargaḥ ||
Sanskrit — Devanagari (original)
श्रीमद्वाल्मीकीय रामायणे अयोध्याकाण्डम् ।
अथ द्वाविंशस्सर्गः ।
अथ तं व्यथया दीनं सविशेषममर्षितम् ।
श्वसन्तमिव नागेन्द्रं रोषविस्फारितेक्षणम् ॥ 1 ॥
आसाद्य रामस्सौमित्रिं सुहृदं भ्रातरं प्रियम् ।
उवाचेदं स धैर्येण धारयन्सत्त्वमात्मवान् ॥ 2 ॥
अथ तं व्यथया दीनं सविशेषममर्षितम् ।
श्वसन्तमिव नागेन्द्रं रोषविस्फारितेक्षणम् ॥ 3 ॥
आसाद्य रामस्सौमित्रिं सुहृदं भ्रातरं प्रियम् ।
उवाचेदं स धैर्येण धारयन्सत्त्वमात्मवान् ॥ 4 ॥
निगृह्य रोषं शोकं च धैर्यमाश्रित्य केवलम् ।
अवमानं निरस्येमं गृहीत्वा हर्षमुत्तमम् ॥ 5 ॥
उपक्लृप्तं हि यत्किञ्चिदभिषेकार्थमद्य मे सर्वं विसर्जय क्षिप्रं कुरु कार्यं निरत्ययम् ॥ 6 ॥
सौमित्रे योऽभिषेकार्थे मम सम्भार सम्भ्रमः ।
अभिषेकनिवृत्त्यर्थे सोऽस्तु सम्भारसम्भ्रमः ॥ 7 ॥
यस्या मदभिषेकार्थे मानसं परितप्यते ।
माता मे सा यथा न स्यात्सविशङ्का तथा कुरु ॥ 8 ॥
तस्याश्शङ्कामयं दुःखं मुहूर्तमपि नोत्सहे ।
मनसि प्रतिसञ्जातं सौमित्रेऽहमुपेक्षितुम् ॥ 9 ॥
न बुद्धिपूर्वं नाबुद्धं स्मरामीह कदाचन ।
मातृणां वा पितुर्वाऽहं कृतमल्पं च विप्रियम् ॥ 10 ॥
सत्यस्सत्याभिसन्धश्च नित्यं सत्यपराक्रमः ।
परलोकभयाद्भीतो निर्भयोऽस्तु पिता मम ॥ 11 ॥
तस्याऽपि हि भवेदस्मिन्कर्मण्यप्रतिसंहृते ।
सत्यं नेति मनस्तापस्तस्य तापस्तपेच्च माम् ॥ 12 ॥
अभिषेकविधानं तु तस्मात्संहृत्य लक्ष्मण ।
अन्वगेवाहमिच्छामि वनं गन्तुमितःपुनः ॥ 13 ॥
मम प्रव्राजनादद्य कृतकृत्या नृपात्मजा ।
सुतं भरतमव्यग्रमभिषेचयिता ततः ॥ 14 ॥
मयि चीराजिनधरे जटामण्डलधारिणि ।
गतेऽरण्यं च कैकेय्या भविष्यति मनस्सुखम् ॥ 15 ॥
बुद्धिः प्रणीता येनेयं मनश्च सुसमाहितम् ।
तं तु नार्हामि सङ्क्लेष्टुं प्रव्रजिष्यामि मा चिरम् ॥ 16 ॥
कृतान्तस्त्वेव सौमित्रे द्रष्टव्यो मत्प्रवासने ।
राज्यस्य च वितीर्णस्य पुनरेव निवर्तने ॥ 17 ॥
कैकेय्याः प्रतिपत्तिर्हि कथं स्यान्मम पीडने ।
यदि भावो न दैवोऽयं कृतान्तविहितो भवेत् ॥ 18 ॥
जानासि हि यथा सौम्य न मातृषु ममान्तरम् ।
भूतपूर्वं विशेषो वा तस्या मयि सुतेऽपि वा ॥ 19 ॥
सोऽभिषेकनिवृत्त्यर्थैप्रवासार्थैश्च दुर्वचैः ।
उग्रैर्वाक्यैरहं तस्या नान्यद्दैवात्समर्थये ॥ 20 ॥
कथं प्रकृतिसम्पन्ना राजपुत्री तथागुणा ।
ब्रूयात्सा प्राकृतेव स्त्री मत्पीडां भर्तृसन्निधौ ॥ 21 ॥
यदचिन्त्यन्तु तद्दैवं भूतेष्वपि न विहन्यते ।
व्यक्तं मयि च तस्यां च पतितो हि विपर्ययः ॥ 22 ॥
कश्चिद्दैवेन सौमित्रे योद्धुमुत्सहते पुमान् ।
यस्य न ग्रहणं किञ्चित्कर्मणोऽन्यत्र दृश्यते ॥ 23 ॥
सुखदुःखे भयक्रोधौ लाभालाभौ भवाभवौ ।
यच्च किञ्चित्तथाभूतं ननु दैवस्य कर्म तत् ॥ 24 ॥
ऋषयोऽप्युग्रतपसो दैवेनाभिप्रपीडिताः ।
उत्सृज्य नियमांस्तीव्रान्भ्रश्यन्ते काममन्युभिः ॥ 25 ॥
असङ्कल्पितमेवेह यदकस्मात्प्रवर्तते ।
निवर्त्यारम्भमारब्धं ननु दैवस्य कर्म तत् ॥ 26 ॥
एतया तत्त्वया बुद्ध्या संस्तभ्यात्मानमात्मना ।
व्याहतेऽप्यभिषेके मे परितापो न विद्यते ॥ 27 ॥
तस्मादपरितापस्संस्त्वमप्यनुविधाय माम् ।
प्रतिसंहारय क्षिप्रमाभिषेचनिकीं क्रियाम् ॥ 28 ॥
एभिरेव घटै स्सर्वैरभिषेचनसम्भृतैः ।
मम लक्ष्मण तापस्ये व्रतस्नानं भविष्यति ॥ 29 ॥
अथवा किं ममैतेन राजद्रव्यमयेन तु ।
उद्धृतं मे स्वयं तोयं व्रतादेशं करिष्यति ॥ 30 ॥
मा च लक्ष्मण सन्तापं कार्षीर्लक्ष्म्या विपर्यये ।
राज्यं वा वनवासो वा वनवासो महोदयः ॥ 31 ॥
न लक्ष्मणास्मिन्खलु कर्मविघ्ने माता यवीयस्यतिशङ्कनीया ।
दैवाभिपन्ना हि वदत्यनिष्टं जानासि दैवं च तथा प्रभावम् ॥ 32 ॥
इत्यार्षे श्रीमद्रामायणे वाल्मीकीय आदिकाव्ये अयोध्याकाण्डे द्वाविंशस्सर्गः ॥
śrīmadvālmīkīya rāmāyaṇe ayodhyākāṇḍam |
atha dvāviṃśassargaḥ |
atha taṃ vyathayā dīnaṃ saviśeṣamamarṣitam |
śvasantamiva nāgendraṃ roṣavisphāritekṣaṇam || 1 ||
āsādya rāmassaumitriṃ suhṛdaṃ bhrātaraṃ priyam |
uvācedaṃ sa dhairyeṇa dhārayansattvamātmavān || 2 ||
atha taṃ vyathayā dīnaṃ saviśeṣamamarṣitam |
śvasantamiva nāgendraṃ roṣavisphāritekṣaṇam || 3 ||
āsādya rāmassaumitriṃ suhṛdaṃ bhrātaraṃ priyam |
uvācedaṃ sa dhairyeṇa dhārayansattvamātmavān || 4 ||
nigṛhya roṣaṃ śokaṃ ca dhairyamāśritya kevalam |
avamānaṃ nirasyemaṃ gṛhītvā harṣamuttamam || 5 ||
upaklṛptaṃ hi yatkiñcidabhiṣekārthamadya me sarvaṃ visarjaya kṣipraṃ kuru kāryaṃ niratyayam || 6 ||
saumitre yo'bhiṣekārthe mama sambhāra sambhramaḥ |
abhiṣekanivṛttyarthe so'stu sambhārasambhramaḥ || 7 ||
yasyā madabhiṣekārthe mānasaṃ paritapyate |
mātā me sā yathā na syātsaviśaṅkā tathā kuru || 8 ||
tasyāśśaṅkāmayaṃ duḥkhaṃ muhūrtamapi notsahe |
manasi pratisañjātaṃ saumitre'hamupekṣitum || 9 ||
na buddhipūrvaṃ nābuddhaṃ smarāmīha kadācana |
mātṛṇāṃ vā piturvā'haṃ kṛtamalpaṃ ca vipriyam || 10 ||
satyassatyābhisandhaśca nityaṃ satyaparākramaḥ |
paralokabhayādbhīto nirbhayo'stu pitā mama || 11 ||
tasyā'pi hi bhavedasminkarmaṇyapratisaṃhṛte |
satyaṃ neti manastāpastasya tāpastapecca mām || 12 ||
abhiṣekavidhānaṃ tu tasmātsaṃhṛtya lakṣmaṇa |
anvagevāhamicchāmi vanaṃ gantumitaḥpunaḥ || 13 ||
mama pravrājanādadya kṛtakṛtyā nṛpātmajā |
sutaṃ bharatamavyagramabhiṣecayitā tataḥ || 14 ||
mayi cīrājinadhare jaṭāmaṇḍaladhāriṇi |
gate'raṇyaṃ ca kaikeyyā bhaviṣyati manassukham || 15 ||
buddhiḥ praṇītā yeneyaṃ manaśca susamāhitam |
taṃ tu nārhāmi saṅkleṣṭuṃ pravrajiṣyāmi mā ciram || 16 ||
kṛtāntastveva saumitre draṣṭavyo matpravāsane |
rājyasya ca vitīrṇasya punareva nivartane || 17 ||
kaikeyyāḥ pratipattirhi kathaṃ syānmama pīḍane |
yadi bhāvo na daivo'yaṃ kṛtāntavihito bhavet || 18 ||
jānāsi hi yathā saumya na mātṛṣu mamāntaram |
bhūtapūrvaṃ viśeṣo vā tasyā mayi sute'pi vā || 19 ||
so'bhiṣekanivṛttyarthaipravāsārthaiśca durvacaiḥ |
ugrairvākyairahaṃ tasyā nānyaddaivātsamarthaye || 20 ||
kathaṃ prakṛtisampannā rājaputrī tathāguṇā |
brūyātsā prākṛteva strī matpīḍāṃ bhartṛsannidhau || 21 ||
yadacintyantu taddaivaṃ bhūteṣvapi na vihanyate |
vyaktaṃ mayi ca tasyāṃ ca patito hi viparyayaḥ || 22 ||
kaściddaivena saumitre yoddhumutsahate pumān |
yasya na grahaṇaṃ kiñcitkarmaṇo'nyatra dṛśyate || 23 ||
sukhaduḥkhe bhayakrodhau lābhālābhau bhavābhavau |
yacca kiñcittathābhūtaṃ nanu daivasya karma tat || 24 ||
ṛṣayo'pyugratapaso daivenābhiprapīḍitāḥ |
utsṛjya niyamāṃstīvrānbhraśyante kāmamanyubhiḥ || 25 ||
asaṅkalpitameveha yadakasmātpravartate |
nivartyārambhamārabdhaṃ nanu daivasya karma tat || 26 ||
etayā tattvayā buddhyā saṃstabhyātmānamātmanā |
vyāhate'pyabhiṣeke me paritāpo na vidyate || 27 ||
tasmādaparitāpassaṃstvamapyanuvidhāya mām |
pratisaṃhāraya kṣipramābhiṣecanikīṃ kriyām || 28 ||
ebhireva ghaṭai ssarvairabhiṣecanasambhṛtaiḥ |
mama lakṣmaṇa tāpasye vratasnānaṃ bhaviṣyati || 29 ||
athavā kiṃ mamaitena rājadravyamayena tu |
uddhṛtaṃ me svayaṃ toyaṃ vratādeśaṃ kariṣyati || 30 ||
mā ca lakṣmaṇa santāpaṃ kārṣīrlakṣmyā viparyaye |
rājyaṃ vā vanavāso vā vanavāso mahodayaḥ || 31 ||
na lakṣmaṇāsminkhalu karmavighne mātā yavīyasyatiśaṅkanīyā |
daivābhipannā hi vadatyaniṣṭaṃ jānāsi daivaṃ ca tathā prabhāvam || 32 ||
ityārṣe śrīmadrāmāyaṇe vālmīkīya ādikāvye ayodhyākāṇḍe dvāviṃśassargaḥ ||
🕉️ This is the original Sanskrit rendered in Oriya script.
Pronunciation is identical to the Sanskrit Devanagari version.