ତ୍ରୈଗୁଣ୍ଯାଦ୍ଭିନ୍ନରୂପଂ ଭଵତି ହି ଭୁଵନେ ହୀନମଧ୍ଯୋତ୍ତମଂ ଯତ୍
ଜ୍ଞାନଂ ଶ୍ରଦ୍ଧା ଚ କର୍ତା ଵସତିରପି ସୁଖଂ କର୍ମ ଚାହାରଭେଦାଃ ।
ତ୍ଵତ୍କ୍ଷେତ୍ରତ୍ଵନ୍ନିଷେଵାଦି ତୁ ଯଦିହ ପୁନସ୍ତ୍ଵତ୍ପରଂ ତତ୍ତୁ ସର୍ଵଂ
ପ୍ରାହୁର୍ନୈଗୁଣ୍ଯନିଷ୍ଠଂ ତଦନୁଭଜନତୋ ମଙ୍କ୍ଷୁ ସିଦ୍ଧୋ ଭଵେଯମ୍ ॥1॥
ତ୍ଵଯ୍ଯେଵ ନ୍ଯସ୍ତଚିତ୍ତଃ ସୁଖମଯି ଵିଚରନ୍ ସର୍ଵଚେଷ୍ଟାସ୍ତ୍ଵଦର୍ଥଂ
ତ୍ଵଦ୍ଭକ୍ତୈଃ ସେଵ୍ଯମାନାନପି ଚରିତଚରାନାଶ୍ରଯନ୍ ପୁଣ୍ଯଦେଶାନ୍ ।
ଦସ୍ଯୌ ଵିପ୍ରେ ମୃଗାଦିଷ୍ଵପି ଚ ସମମତିର୍ମୁଚ୍ଯମାନାଵମାନ-
ସ୍ପର୍ଧାସୂଯାଦିଦୋଷଃ ସତତମଖିଲଭୂତେଷୁ ସମ୍ପୂଜଯେ ତ୍ଵାମ୍ ॥2॥
ତ୍ଵଦ୍ଭାଵୋ ଯାଵଦେଷୁ ସ୍ଫୁରତି ନ ଵିଶଦଂ ତାଵଦେଵଂ ହ୍ଯୁପାସ୍ତିଂ
କୁର୍ଵନ୍ନୈକାତ୍ମ୍ଯବୋଧେ ଝଟିତି ଵିକସତି ତ୍ଵନ୍ମଯୋଽହଂ ଚରେଯମ୍ ।
ତ୍ଵଦ୍ଧର୍ମସ୍ଯାସ୍ଯ ତାଵତ୍ କିମପି ନ ଭଗଵନ୍ ପ୍ରସ୍ତୁତସ୍ଯ ପ୍ରଣାଶ-
ସ୍ତସ୍ମାତ୍ସର୍ଵାତ୍ମନୈଵ ପ୍ରଦିଶ ମମ ଵିଭୋ ଭକ୍ତିମାର୍ଗଂ ମନୋଜ୍ଞମ୍ ॥3॥
ତଂ ଚୈନଂ ଭକ୍ତିଯୋଗଂ ଦ୍ରଢଯିତୁମଯି ମେ ସାଧ୍ଯମାରୋଗ୍ଯମାଯୁ-
ର୍ଦିଷ୍ଟ୍ଯା ତତ୍ରାପି ସେଵ୍ଯଂ ତଵ ଚରଣମହୋ ଭେଷଜାଯେଵ ଦୁଗ୍ଧମ୍ ।
ମାର୍କଣ୍ଡେଯୋ ହି ପୂର୍ଵଂ ଗଣକନିଗଦିତଦ୍ଵାଦଶାବ୍ଦାଯୁରୁଚ୍ଚୈଃ
ସେଵିତ୍ଵା ଵତ୍ସରଂ ତ୍ଵାଂ ତଵ ଭଟନିଵହୈର୍ଦ୍ରାଵଯାମାସ ମୃତ୍ଯୁମ୍ ॥4॥
ମାର୍କଣ୍ଡେଯଶ୍ଚିରାଯୁଃ ସ ଖଲୁ ପୁନରପି ତ୍ଵତ୍ପରଃ ପୁଷ୍ପଭଦ୍ରା-
ତୀରେ ନିନ୍ଯେ ତପସ୍ଯନ୍ନତୁଲସୁଖରତିଃ ଷଟ୍ ତୁ ମନ୍ଵନ୍ତରାଣି ।
ଦେଵେନ୍ଦ୍ରଃ ସପ୍ତମସ୍ତଂ ସୁରଯୁଵତିମରୁନ୍ମନ୍ମଥୈର୍ମୋହଯିଷ୍ଯନ୍
ଯୋଗୋଷ୍ମପ୍ଲୁଷ୍ଯମାଣୈର୍ନ ତୁ ପୁନରଶକତ୍ତ୍ଵଜ୍ଜନଂ ନିର୍ଜଯେତ୍ କଃ ॥5॥
ପ୍ରୀତ୍ଯା ନାରାଯଣାଖ୍ଯସ୍ତ୍ଵମଥ ନରସଖଃ ପ୍ରାପ୍ତଵାନସ୍ଯ ପାର୍ଶ୍ଵଂ
ତୁଷ୍ଟ୍ଯା ତୋଷ୍ଟୂଯମାନଃ ସ ତୁ ଵିଵିଧଵରୈର୍ଲୋଭିତୋ ନାନୁମେନେ ।
ଦ୍ରଷ୍ଟୁଂ ମାଯ़ଆଂ ତ୍ଵଦୀଯାଂ କିଲ ପୁନରଵୃଣୋଦ୍ଭକ୍ତିତୃପ୍ତାନ୍ତରାତ୍ମା
ମାଯାଦୁଃଖାନଭିଜ୍ଞସ୍ତଦପି ମୃଗଯତେ ନୂନମାଶ୍ଚର୍ଯହେତୋଃ ॥6॥
ଯାତେ ତ୍ଵଯ୍ଯାଶୁ ଵାତାକୁଲଜଲଦଗଲତ୍ତୋଯପୂର୍ଣାତିଘୂର୍ଣତ୍-
ସପ୍ତାର୍ଣୋରାଶିମଗ୍ନେ ଜଗତି ସ ତୁ ଜଲେ ସମ୍ଭ୍ରମନ୍ ଵର୍ଷକୋଟୀଃ ।
ଦୀନଃ ପ୍ରୈକ୍ଷିଷ୍ଟ ଦୂରେ ଵଟଦଲଶଯନଂ କଞ୍ଚିଦାଶ୍ଚର୍ଯବାଲଂ
ତ୍ଵାମେଵ ଶ୍ଯାମଲାଙ୍ଗଂ ଵଦନସରସିଜନ୍ଯସ୍ତପାଦାଙ୍ଗୁଲୀକମ୍ ॥7॥
ଦୃଷ୍ଟ୍ଵା ତ୍ଵାଂ ହୃଷ୍ଟରୋମା ତ୍ଵରିତମୁପଗତଃ ସ୍ପ୍ରଷ୍ଟୁକାମୋ ମୁନୀନ୍ଦ୍ରଃ
ଶ୍ଵାସେନାନ୍ତର୍ନିଵିଷ୍ଟଃ ପୁନରିହ ସକଲଂ ଦୃଷ୍ଟଵାନ୍ ଵିଷ୍ଟପୌଘମ୍ ।
ଭୂଯୋଽପି ଶ୍ଵାସଵାତୈର୍ବହିରନୁପତିତୋ ଵୀକ୍ଷିତସ୍ତ୍ଵତ୍କଟାକ୍ଷୈ-
ର୍ମୋଦାଦାଶ୍ଲେଷ୍ଟୁକାମସ୍ତ୍ଵଯି ପିହିତତନୌ ସ୍ଵାଶ୍ରମେ ପ୍ରାଗ୍ଵଦାସୀତ୍ ॥8॥
ଗୌର୍ଯା ସାର୍ଧଂ ତଦଗ୍ରେ ପୁରଭିଦଥ ଗତସ୍ତ୍ଵତ୍ପ୍ରିଯପ୍ରେକ୍ଷଣାର୍ଥୀ
ସିଦ୍ଧାନେଵାସ୍ଯ ଦତ୍ଵା ସ୍ଵଯମଯମଜରାମୃତ୍ଯୁତାଦୀନ୍ ଗତୋଽଭୂତ୍ ।
ଏଵଂ ତ୍ଵତ୍ସେଵଯୈଵ ସ୍ମରରିପୁରପି ସ ପ୍ରୀଯତେ ଯେନ ତସ୍ମା-
ନ୍ମୂର୍ତିତ୍ରଯ୍ଯାତ୍ମକସ୍ତ୍ଵଂ ନନୁ ସକଲନିଯନ୍ତେତି ସୁଵ୍ଯକ୍ତମାସୀତ୍ ॥9॥
ତ୍ର୍ଯଂଶେସ୍ମିନ୍ ସତ୍ଯଲୋକେ ଵିଧିହରିପୁରଭିନ୍ମନ୍ଦିରାଣ୍ଯୂର୍ଧ୍ଵମୂର୍ଧ୍ଵଂ
ତେଭୋଽପ୍ଯୂର୍ଧ୍ଵଂ ତୁ ମାଯାଵିକୃତିଵିରହିତୋ ଭାତି ଵୈକୁଣ୍ଠଲୋକଃ ।
ତତ୍ର ତ୍ଵଂ କାରଣାମ୍ଭସ୍ଯପି ପଶୁପକୁଲେ ଶୁଦ୍ଧସତ୍ତ୍ଵୈକରୂପୀ
ସଚ୍ଚିତ୍ବ୍ରହ୍ମାଦ୍ଵଯାତ୍ମା ପଵନପୁରପତେ ପାହି ମାଂ ସର୍ଵରୋଗାତ୍ ॥10॥
Roman (IAST) Transliteration
traiguṇyādbhinnarūpaṃ bhavati hi bhuvane hīnamadhyottamaṃ yat
jñānaṃ śraddhā ca kartā vasatirapi sukhaṃ karma cāhārabhedāḥ |
tvatkṣetratvanniṣevādi tu yadiha punastvatparaṃ tattu sarvaṃ
prāhurnaiguṇyaniṣṭhaṃ tadanubhajanato maṅkṣu siddho bhaveyam ||1||
tvayyeva nyastacittaḥ sukhamayi vicaran sarvaceṣṭāstvadarthaṃ
tvadbhaktaiḥ sevyamānānapi caritacarānāśrayan puṇyadeśān |
dasyau vipre mṛgādiṣvapi ca samamatirmucyamānāvamāna-
spardhāsūyādidoṣaḥ satatamakhilabhūteṣu sampūjaye tvām ||2||
tvadbhāvo yāvadeṣu sphurati na viśadaṃ tāvadevaṃ hyupāstiṃ
kurvannaikātmyabodhe jhaṭiti vikasati tvanmayo'haṃ careyam |
tvaddharmasyāsya tāvat kimapi na bhagavan prastutasya praṇāśa-
stasmātsarvātmanaiva pradiśa mama vibho bhaktimārgaṃ manojñam ||3||
taṃ cainaṃ bhaktiyogaṃ draḍhayitumayi me sādhyamārogyamāyu-
rdiṣṭyā tatrāpi sevyaṃ tava caraṇamaho bheṣajāyeva dugdham |
mārkaṇḍeyo hi pūrvaṃ gaṇakanigaditadvādaśābdāyuruccaiḥ
sevitvā vatsaraṃ tvāṃ tava bhaṭanivahairdrāvayāmāsa mṛtyum ||4||
mārkaṇḍeyaścirāyuḥ sa khalu punarapi tvatparaḥ puṣpabhadrā-
tīre ninye tapasyannatulasukharatiḥ ṣaṭ tu manvantarāṇi |
devendraḥ saptamastaṃ surayuvatimarunmanmathairmohayiṣyan
yogoṣmapluṣyamāṇairna tu punaraśakattvajjanaṃ nirjayet kaḥ ||5||
prītyā nārāyaṇākhyastvamatha narasakhaḥ prāptavānasya pārśvaṃ
tuṣṭyā toṣṭūyamānaḥ sa tu vividhavarairlobhito nānumene |
draṣṭuṃ māya़āṃ tvadīyāṃ kila punaravṛṇodbhaktitṛptāntarātmā
māyāduḥkhānabhijñastadapi mṛgayate nūnamāścaryahetoḥ ||6||
yāte tvayyāśu vātākulajaladagalattoyapūrṇātighūrṇat-
saptārṇorāśimagne jagati sa tu jale sambhraman varṣakoṭīḥ |
dīnaḥ praikṣiṣṭa dūre vaṭadalaśayanaṃ kañcidāścaryabālaṃ
tvāmeva śyāmalāṅgaṃ vadanasarasijanyastapādāṅgulīkam ||7||
dṛṣṭvā tvāṃ hṛṣṭaromā tvaritamupagataḥ spraṣṭukāmo munīndraḥ
śvāsenāntarniviṣṭaḥ punariha sakalaṃ dṛṣṭavān viṣṭapaugham |
bhūyo'pi śvāsavātairbahiranupatito vīkṣitastvatkaṭākṣai-
rmodādāśleṣṭukāmastvayi pihitatanau svāśrame prāgvadāsīt ||8||
gauryā sārdhaṃ tadagre purabhidatha gatastvatpriyaprekṣaṇārthī
siddhānevāsya datvā svayamayamajarāmṛtyutādīn gato'bhūt |
evaṃ tvatsevayaiva smararipurapi sa prīyate yena tasmā-
nmūrtitrayyātmakastvaṃ nanu sakalaniyanteti suvyaktamāsīt ||9||
tryaṃśesmin satyaloke vidhiharipurabhinmandirāṇyūrdhvamūrdhvaṃ
tebho'pyūrdhvaṃ tu māyāvikṛtivirahito bhāti vaikuṇṭhalokaḥ |
tatra tvaṃ kāraṇāmbhasyapi paśupakule śuddhasattvaikarūpī
saccitbrahmādvayātmā pavanapurapate pāhi māṃ sarvarogāt ||10||
Sanskrit — Devanagari (original)
त्रैगुण्याद्भिन्नरूपं भवति हि भुवने हीनमध्योत्तमं यत्
ज्ञानं श्रद्धा च कर्ता वसतिरपि सुखं कर्म चाहारभेदाः ।
त्वत्क्षेत्रत्वन्निषेवादि तु यदिह पुनस्त्वत्परं तत्तु सर्वं
प्राहुर्नैगुण्यनिष्ठं तदनुभजनतो मङ्क्षु सिद्धो भवेयम् ॥1॥
त्वय्येव न्यस्तचित्तः सुखमयि विचरन् सर्वचेष्टास्त्वदर्थं
त्वद्भक्तैः सेव्यमानानपि चरितचरानाश्रयन् पुण्यदेशान् ।
दस्यौ विप्रे मृगादिष्वपि च सममतिर्मुच्यमानावमान-
स्पर्धासूयादिदोषः सततमखिलभूतेषु सम्पूजये त्वाम् ॥2॥
त्वद्भावो यावदेषु स्फुरति न विशदं तावदेवं ह्युपास्तिं
कुर्वन्नैकात्म्यबोधे झटिति विकसति त्वन्मयोऽहं चरेयम् ।
त्वद्धर्मस्यास्य तावत् किमपि न भगवन् प्रस्तुतस्य प्रणाश-
स्तस्मात्सर्वात्मनैव प्रदिश मम विभो भक्तिमार्गं मनोज्ञम् ॥3॥
तं चैनं भक्तियोगं द्रढयितुमयि मे साध्यमारोग्यमायु-
र्दिष्ट्या तत्रापि सेव्यं तव चरणमहो भेषजायेव दुग्धम् ।
मार्कण्डेयो हि पूर्वं गणकनिगदितद्वादशाब्दायुरुच्चैः
सेवित्वा वत्सरं त्वां तव भटनिवहैर्द्रावयामास मृत्युम् ॥4॥
मार्कण्डेयश्चिरायुः स खलु पुनरपि त्वत्परः पुष्पभद्रा-
तीरे निन्ये तपस्यन्नतुलसुखरतिः षट् तु मन्वन्तराणि ।
देवेन्द्रः सप्तमस्तं सुरयुवतिमरुन्मन्मथैर्मोहयिष्यन्
योगोष्मप्लुष्यमाणैर्न तु पुनरशकत्त्वज्जनं निर्जयेत् कः ॥5॥
प्रीत्या नारायणाख्यस्त्वमथ नरसखः प्राप्तवानस्य पार्श्वं
तुष्ट्या तोष्टूयमानः स तु विविधवरैर्लोभितो नानुमेने ।
द्रष्टुं माय़आं त्वदीयां किल पुनरवृणोद्भक्तितृप्तान्तरात्मा
मायादुःखानभिज्ञस्तदपि मृगयते नूनमाश्चर्यहेतोः ॥6॥
याते त्वय्याशु वाताकुलजलदगलत्तोयपूर्णातिघूर्णत्-
सप्तार्णोराशिमग्ने जगति स तु जले सम्भ्रमन् वर्षकोटीः ।
दीनः प्रैक्षिष्ट दूरे वटदलशयनं कञ्चिदाश्चर्यबालं
त्वामेव श्यामलाङ्गं वदनसरसिजन्यस्तपादाङ्गुलीकम् ॥7॥
दृष्ट्वा त्वां हृष्टरोमा त्वरितमुपगतः स्प्रष्टुकामो मुनीन्द्रः
श्वासेनान्तर्निविष्टः पुनरिह सकलं दृष्टवान् विष्टपौघम् ।
भूयोऽपि श्वासवातैर्बहिरनुपतितो वीक्षितस्त्वत्कटाक्षै-
र्मोदादाश्लेष्टुकामस्त्वयि पिहिततनौ स्वाश्रमे प्राग्वदासीत् ॥8॥
गौर्या सार्धं तदग्रे पुरभिदथ गतस्त्वत्प्रियप्रेक्षणार्थी
सिद्धानेवास्य दत्वा स्वयमयमजरामृत्युतादीन् गतोऽभूत् ।
एवं त्वत्सेवयैव स्मररिपुरपि स प्रीयते येन तस्मा-
न्मूर्तित्रय्यात्मकस्त्वं ननु सकलनियन्तेति सुव्यक्तमासीत् ॥9॥
त्र्यंशेस्मिन् सत्यलोके विधिहरिपुरभिन्मन्दिराण्यूर्ध्वमूर्ध्वं
तेभोऽप्यूर्ध्वं तु मायाविकृतिविरहितो भाति वैकुण्ठलोकः ।
तत्र त्वं कारणाम्भस्यपि पशुपकुले शुद्धसत्त्वैकरूपी
सच्चित्ब्रह्माद्वयात्मा पवनपुरपते पाहि मां सर्वरोगात् ॥10॥
traiguṇyādbhinnarūpaṃ bhavati hi bhuvane hīnamadhyottamaṃ yat
jñānaṃ śraddhā ca kartā vasatirapi sukhaṃ karma cāhārabhedāḥ |
tvatkṣetratvanniṣevādi tu yadiha punastvatparaṃ tattu sarvaṃ
prāhurnaiguṇyaniṣṭhaṃ tadanubhajanato maṅkṣu siddho bhaveyam ||1||
tvayyeva nyastacittaḥ sukhamayi vicaran sarvaceṣṭāstvadarthaṃ
tvadbhaktaiḥ sevyamānānapi caritacarānāśrayan puṇyadeśān |
dasyau vipre mṛgādiṣvapi ca samamatirmucyamānāvamāna-
spardhāsūyādidoṣaḥ satatamakhilabhūteṣu sampūjaye tvām ||2||
tvadbhāvo yāvadeṣu sphurati na viśadaṃ tāvadevaṃ hyupāstiṃ
kurvannaikātmyabodhe jhaṭiti vikasati tvanmayo'haṃ careyam |
tvaddharmasyāsya tāvat kimapi na bhagavan prastutasya praṇāśa-
stasmātsarvātmanaiva pradiśa mama vibho bhaktimārgaṃ manojñam ||3||
taṃ cainaṃ bhaktiyogaṃ draḍhayitumayi me sādhyamārogyamāyu-
rdiṣṭyā tatrāpi sevyaṃ tava caraṇamaho bheṣajāyeva dugdham |
mārkaṇḍeyo hi pūrvaṃ gaṇakanigaditadvādaśābdāyuruccaiḥ
sevitvā vatsaraṃ tvāṃ tava bhaṭanivahairdrāvayāmāsa mṛtyum ||4||
mārkaṇḍeyaścirāyuḥ sa khalu punarapi tvatparaḥ puṣpabhadrā-
tīre ninye tapasyannatulasukharatiḥ ṣaṭ tu manvantarāṇi |
devendraḥ saptamastaṃ surayuvatimarunmanmathairmohayiṣyan
yogoṣmapluṣyamāṇairna tu punaraśakattvajjanaṃ nirjayet kaḥ ||5||
prītyā nārāyaṇākhyastvamatha narasakhaḥ prāptavānasya pārśvaṃ
tuṣṭyā toṣṭūyamānaḥ sa tu vividhavarairlobhito nānumene |
draṣṭuṃ māya़āṃ tvadīyāṃ kila punaravṛṇodbhaktitṛptāntarātmā
māyāduḥkhānabhijñastadapi mṛgayate nūnamāścaryahetoḥ ||6||
yāte tvayyāśu vātākulajaladagalattoyapūrṇātighūrṇat-
saptārṇorāśimagne jagati sa tu jale sambhraman varṣakoṭīḥ |
dīnaḥ praikṣiṣṭa dūre vaṭadalaśayanaṃ kañcidāścaryabālaṃ
tvāmeva śyāmalāṅgaṃ vadanasarasijanyastapādāṅgulīkam ||7||
dṛṣṭvā tvāṃ hṛṣṭaromā tvaritamupagataḥ spraṣṭukāmo munīndraḥ
śvāsenāntarniviṣṭaḥ punariha sakalaṃ dṛṣṭavān viṣṭapaugham |
bhūyo'pi śvāsavātairbahiranupatito vīkṣitastvatkaṭākṣai-
rmodādāśleṣṭukāmastvayi pihitatanau svāśrame prāgvadāsīt ||8||
gauryā sārdhaṃ tadagre purabhidatha gatastvatpriyaprekṣaṇārthī
siddhānevāsya datvā svayamayamajarāmṛtyutādīn gato'bhūt |
evaṃ tvatsevayaiva smararipurapi sa prīyate yena tasmā-
nmūrtitrayyātmakastvaṃ nanu sakalaniyanteti suvyaktamāsīt ||9||
tryaṃśesmin satyaloke vidhiharipurabhinmandirāṇyūrdhvamūrdhvaṃ
tebho'pyūrdhvaṃ tu māyāvikṛtivirahito bhāti vaikuṇṭhalokaḥ |
tatra tvaṃ kāraṇāmbhasyapi paśupakule śuddhasattvaikarūpī
saccitbrahmādvayātmā pavanapurapate pāhi māṃ sarvarogāt ||10||
🕉️ This is the original Sanskrit rendered in Oriya script.
Pronunciation is identical to the Sanskrit Devanagari version.