શ્રીમદ્વાલ્મીકીય રામાયણે અયોધ્યાકાણ્ડમ્ ।
અથ દ્વાદશાધિકશતતમસ્સર્ગઃ ।
તમપ્રતિમતેજોભ્યાં ભ્રાતૃભ્યાં રોમહર્ષણમ્ ।
વિસ્મિતાઃ સઙ્ગમં પ્રેક્ષ્ય સમવેતા મહર્ષયઃ ॥ 1 ॥
અન્તર્હિતા મુનિગણાસ્સિદ્ધાશ્ચ પરમર્ષયઃ ।
તૌ ભ્રાતરૌ મહાત્માનૌ કાકુત્સ્થૌ પ્રશશંસિરે ॥ 2 ॥
સ ધન્યો યસ્ય પુત્રૌ દ્વૌ ધર્મજ્ઞૌ ધર્મવિક્રમૌ ।
શ્રુત્વા વયં હિ સમ્ભાષામુભયોસ્સ્પૃહયામહે ॥ 3 ॥
તતસ્ત્વૃષિગણાઃ ક્ષિપ્રં દશગ્રીવવધૈષિણઃ ।
ભરતં રાજશાર્દૂલમિત્યૂચુઃ સઙ્ગતા વચઃ ॥ 4 ॥
કુલે જાત મહાપ્રાજ્ઞ મહાવૃત્ત મહાયશઃ ।
ગ્રાહ્યં રામસ્ય વાક્યં તે પિતરં યદ્યવેક્ષસે ॥ 5 ॥
સદાઽનૃણમિમં રામં વયમિચ્છામહે પિતુઃ ।
આનૃણત્વાચ્ચ કૈકેય્યાઃ સ્વર્ગં દશરથો ગતઃ ॥ 6 ॥
એતાવદુક્ત્વા વચનં ગન્ધર્વાઃ સમહર્ષયઃ ।
રાજર્ષયશ્ચૈવ તદા સર્વે સ્વાં સ્વાં ગતિં ગતાઃ ॥ 7 ॥
હ્લાદિતસ્તેન વાક્યેન શુભેન શુભદર્શનઃ ।
રામ સ્સંહૃષ્ટવદનસ્તાનૃષીનભ્યપૂજયત્ ॥ 8 ॥
ત્રસ્તગાત્રસ્તુ ભરતસ્સ વાચા સજ્જમાનયા ।
કૃતાઞ્જલિરિદં વાક્યં રાઘવં પુનરબ્રવીત્ ॥ 9 ॥
રાજધર્મમનુપ્રેક્ષ્ય કુલધર્માનુસન્તતિમ્ ।
કર્તુમર્હસિ કાકુત્સ્થ મમ માતુશ્ચ યાચનામ્ ॥ 10 ॥
રક્ષિતું સુમહદ્રાજ્યમહમેકસ્તુ નોત્સહે ।
પૌરજાનપદાંશ્ચાપિ રક્તાન્રઞ્જયિતું તથા ॥ 11 ॥
જ્ઞાતયશ્ચ હિ યોધાશ્ચ મિત્રાણિ સુહૃદશ્ચ નઃ ।
ત્વામેવ પ્રતિવીક્ષન્તે પર્જન્યમિવ કર્ષકાઃ ॥ 12 ॥
ઇદં રાજ્યં મહાપ્રાજ્ઞ સ્થાપય પ્રતિપદ્ય હિ ।
શક્તિમાનસિ કાકુત્સ્થ લોકસ્ય પરિપાલને ॥ 13 ॥
ઇત્યુક્ત્વા ન્યપતદ્ભ્રાતુઃ પાદયોર્ભરતસ્તદા ।
ભૃશં સમ્પ્રાર્થયામાસ રામમેવ પ્રિયંવદઃ ॥ 14 ॥
તમઙ્કે ભરતં કૃત્વા રામો વચનમબ્રવીત્ ।
શ્યામં નલિનપત્રાક્ષં મત્તહંસસ્વરં સ્વયમ્ ॥ 15 ॥
આગતા ત્વામિયં બુદ્ધિસ્સ્વજા વૈનયિકી ચ યા ।
ભૃશમુત્સહસે તાત રક્ષિતું પૃથિવીમપિ ॥ 16 ॥
અમાત્યૈશ્ચ સુહૃદ્ભિશ્ચ બુદ્ધિમદ્ભિશ્ચ મન્ત્રિભિઃ ।
સર્વકાર્યાણિ સમ્મન્ત્ર્ય સુમહન્ત્યપિ કારય ॥ 17 ॥
લક્ષ્મીશ્ચન્દ્રાદપેયાદ્વા હિમવાન્વા હિમં ત્યજેત્ ।
અતીયાત્સાગરો વેલાં ન પ્રતિજ્ઞામહં પિતુઃ ॥ 18 ॥
કામાદ્વા તાત લોભાદ્વા માત્રાતુભ્યમિદં કૃતમ્ ।
ન તન્મનસિ કર્તવ્યં વર્તિતવ્યં ચ માતૃવત્ ॥ 19 ॥
એવં બ્રુવાણં ભરતઃ કૌસલ્યાસુતમબ્રવીત્ ।
તેજસાઽઽદિત્યસઙ્કાશં પ્રતિપચ્ચન્દ્રદર્શનમ્ ॥ 20 ॥
આધિરોહાઽર્ય પાદાભ્યાં પાદુકે હેમભૂષિતે ।
એતેહિ સર્વલોકસ્ય યોગક્ષેમં વિધાસ્યતઃ ॥ 21 ॥
સોઽધિરુહ્ય નરવ્યાઘ્રઃ પાદુકે હ્યવરુહ્ય ચ ।
પ્રાયચ્છત્સુમહાતેજા ભરતાય મહાત્મને ॥ 22 ॥
સ પાદુકે સમ્પ્રણમ્ય રામં વચનમબ્રવીત્ ચતુર્દશ હિ વર્ષાણિ જટાચીરધરો હ્યાહમ્ ॥ 23 ॥
ફલમૂલાશનો વીર ભવેયં રઘુનન્દન ।
તવાઽગમનમાકાઙ્ક્ષાન્વસન્વૈ નગરાદ્બહિઃ ॥ 24 ॥
તવ પાદુકયોર્ન્યસ્તરાજ્યતન્ત્રઃ પરન્તપ ।
ચતુર્દશે તુ સમ્પૂર્ણે વર્ષેઽહનિ રઘૂત્તમ ॥ 25 ॥
ન દ્રક્ષ્યામિ યદિ ત્વાં તુ પ્રવેક્ષ્યામિ હુતાશનમ્ ।
તથેતિ ચ પ્રતિજ્ઞાય તં પરિષ્વજ્ય સાદરમ્ ॥ 26 ॥
શત્રુઘ્નં ચ પરિષ્વજ્ય ભરતં ચેદમબ્રવીત્ ।
માતરં રક્ષ કૈકેયીં મા રોષં કુરુ તાં પ્રતિ ॥ 27 ॥
મયા ચ સીતયા ચૈવ શપ્તોઽસિ રઘુસત્તમ ।
ઇત્યુક્ત્વાઽશ્રુપરીતાક્ષો ભ્રાતરં વિસસર્જ હ ॥ 28 ॥
સ પાદુકે તે ભરતઃ પ્રતાપવાન્ સ્વલઙ્કૃતે સમ્પરિપૂજ્ય ધર્મવિત્ ।
પ્રદક્ષિણં ચૈવ ચકાર રાઘવં ચકાર તે ચોત્તમનાગમૂર્ધનિ ॥ 29 ॥
અથાઽનુપૂર્વ્યાત્પ્રતિનન્દ્ય તં જનં ગુરૂંશ્ચ મન્ત્રિપ્રકૃતીસ્તથાઽનુજૌ ।
વ્યસર્જયદ્રાઘવવંશવર્ધનસ્થિરઃ સ્વધર્મે હિમવાનિવાચલઃ ॥ 30 ॥
તં માતરો બાષ્પગૃહીતકણ્ઠ્યો દુઃખેન નામન્ત્રયિતું હિ શેકુઃ ।
સ ત્વેવ માત્રૃરભિવાદ્ય સર્વારુદન્કુટીં સ્વાં પ્રવિવેશ રાઘવઃ ॥ 31 ॥
ઇત્યાર્ષે શ્રીમદ્રામાયણે વાલ્મીકીય આદિકાવ્યે અયોધ્યાકાણ્ડે દ્વાદશાધિકશતતમસ્સર્ગઃ ॥
Roman (IAST) Transliteration
śrīmadvālmīkīya rāmāyaṇe ayodhyākāṇḍam |
atha dvādaśādhikaśatatamassargaḥ |
tamapratimatejobhyāṃ bhrātṛbhyāṃ romaharṣaṇam |
vismitāḥ saṅgamaṃ prekṣya samavetā maharṣayaḥ || 1 ||
antarhitā munigaṇāssiddhāśca paramarṣayaḥ |
tau bhrātarau mahātmānau kākutsthau praśaśaṃsire || 2 ||
sa dhanyo yasya putrau dvau dharmajñau dharmavikramau |
śrutvā vayaṃ hi sambhāṣāmubhayosspṛhayāmahe || 3 ||
tatastvṛṣigaṇāḥ kṣipraṃ daśagrīvavadhaiṣiṇaḥ |
bharataṃ rājaśārdūlamityūcuḥ saṅgatā vacaḥ || 4 ||
kule jāta mahāprājña mahāvṛtta mahāyaśaḥ |
grāhyaṃ rāmasya vākyaṃ te pitaraṃ yadyavekṣase || 5 ||
sadā'nṛṇamimaṃ rāmaṃ vayamicchāmahe pituḥ |
ānṛṇatvācca kaikeyyāḥ svargaṃ daśaratho gataḥ || 6 ||
etāvaduktvā vacanaṃ gandharvāḥ samaharṣayaḥ |
rājarṣayaścaiva tadā sarve svāṃ svāṃ gatiṃ gatāḥ || 7 ||
hlāditastena vākyena śubhena śubhadarśanaḥ |
rāma ssaṃhṛṣṭavadanastānṛṣīnabhyapūjayat || 8 ||
trastagātrastu bharatassa vācā sajjamānayā |
kṛtāñjaliridaṃ vākyaṃ rāghavaṃ punarabravīt || 9 ||
rājadharmamanuprekṣya kuladharmānusantatim |
kartumarhasi kākutstha mama mātuśca yācanām || 10 ||
rakṣituṃ sumahadrājyamahamekastu notsahe |
paurajānapadāṃścāpi raktānrañjayituṃ tathā || 11 ||
jñātayaśca hi yodhāśca mitrāṇi suhṛdaśca naḥ |
tvāmeva prativīkṣante parjanyamiva karṣakāḥ || 12 ||
idaṃ rājyaṃ mahāprājña sthāpaya pratipadya hi |
śaktimānasi kākutstha lokasya paripālane || 13 ||
ityuktvā nyapatadbhrātuḥ pādayorbharatastadā |
bhṛśaṃ samprārthayāmāsa rāmameva priyaṃvadaḥ || 14 ||
tamaṅke bharataṃ kṛtvā rāmo vacanamabravīt |
śyāmaṃ nalinapatrākṣaṃ mattahaṃsasvaraṃ svayam || 15 ||
āgatā tvāmiyaṃ buddhissvajā vainayikī ca yā |
bhṛśamutsahase tāta rakṣituṃ pṛthivīmapi || 16 ||
amātyaiśca suhṛdbhiśca buddhimadbhiśca mantribhiḥ |
sarvakāryāṇi sammantrya sumahantyapi kāraya || 17 ||
lakṣmīścandrādapeyādvā himavānvā himaṃ tyajet |
atīyātsāgaro velāṃ na pratijñāmahaṃ pituḥ || 18 ||
kāmādvā tāta lobhādvā mātrātubhyamidaṃ kṛtam |
na tanmanasi kartavyaṃ vartitavyaṃ ca mātṛvat || 19 ||
evaṃ bruvāṇaṃ bharataḥ kausalyāsutamabravīt |
tejasā''dityasaṅkāśaṃ pratipaccandradarśanam || 20 ||
ādhirohā'rya pādābhyāṃ pāduke hemabhūṣite |
etehi sarvalokasya yogakṣemaṃ vidhāsyataḥ || 21 ||
so'dhiruhya naravyāghraḥ pāduke hyavaruhya ca |
prāyacchatsumahātejā bharatāya mahātmane || 22 ||
sa pāduke sampraṇamya rāmaṃ vacanamabravīt caturdaśa hi varṣāṇi jaṭācīradharo hyāham || 23 ||
phalamūlāśano vīra bhaveyaṃ raghunandana |
tavā'gamanamākāṅkṣānvasanvai nagarādbahiḥ || 24 ||
tava pādukayornyastarājyatantraḥ parantapa |
caturdaśe tu sampūrṇe varṣe'hani raghūttama || 25 ||
na drakṣyāmi yadi tvāṃ tu pravekṣyāmi hutāśanam |
tatheti ca pratijñāya taṃ pariṣvajya sādaram || 26 ||
śatrughnaṃ ca pariṣvajya bharataṃ cedamabravīt |
mātaraṃ rakṣa kaikeyīṃ mā roṣaṃ kuru tāṃ prati || 27 ||
mayā ca sītayā caiva śapto'si raghusattama |
ityuktvā'śruparītākṣo bhrātaraṃ visasarja ha || 28 ||
sa pāduke te bharataḥ pratāpavān svalaṅkṛte samparipūjya dharmavit |
pradakṣiṇaṃ caiva cakāra rāghavaṃ cakāra te cottamanāgamūrdhani || 29 ||
athā'nupūrvyātpratinandya taṃ janaṃ gurūṃśca mantriprakṛtīstathā'nujau |
vyasarjayadrāghavavaṃśavardhanasthiraḥ svadharme himavānivācalaḥ || 30 ||
taṃ mātaro bāṣpagṛhītakaṇṭhyo duḥkhena nāmantrayituṃ hi śekuḥ |
sa tveva mātrṛrabhivādya sarvārudankuṭīṃ svāṃ praviveśa rāghavaḥ || 31 ||
ityārṣe śrīmadrāmāyaṇe vālmīkīya ādikāvye ayodhyākāṇḍe dvādaśādhikaśatatamassargaḥ ||
Sanskrit — Devanagari (original)
श्रीमद्वाल्मीकीय रामायणे अयोध्याकाण्डम् ।
अथ द्वादशाधिकशततमस्सर्गः ।
तमप्रतिमतेजोभ्यां भ्रातृभ्यां रोमहर्षणम् ।
विस्मिताः सङ्गमं प्रेक्ष्य समवेता महर्षयः ॥ 1 ॥
अन्तर्हिता मुनिगणास्सिद्धाश्च परमर्षयः ।
तौ भ्रातरौ महात्मानौ काकुत्स्थौ प्रशशंसिरे ॥ 2 ॥
स धन्यो यस्य पुत्रौ द्वौ धर्मज्ञौ धर्मविक्रमौ ।
श्रुत्वा वयं हि सम्भाषामुभयोस्स्पृहयामहे ॥ 3 ॥
ततस्त्वृषिगणाः क्षिप्रं दशग्रीववधैषिणः ।
भरतं राजशार्दूलमित्यूचुः सङ्गता वचः ॥ 4 ॥
कुले जात महाप्राज्ञ महावृत्त महायशः ।
ग्राह्यं रामस्य वाक्यं ते पितरं यद्यवेक्षसे ॥ 5 ॥
सदाऽनृणमिमं रामं वयमिच्छामहे पितुः ।
आनृणत्वाच्च कैकेय्याः स्वर्गं दशरथो गतः ॥ 6 ॥
एतावदुक्त्वा वचनं गन्धर्वाः समहर्षयः ।
राजर्षयश्चैव तदा सर्वे स्वां स्वां गतिं गताः ॥ 7 ॥
ह्लादितस्तेन वाक्येन शुभेन शुभदर्शनः ।
राम स्संहृष्टवदनस्तानृषीनभ्यपूजयत् ॥ 8 ॥
त्रस्तगात्रस्तु भरतस्स वाचा सज्जमानया ।
कृताञ्जलिरिदं वाक्यं राघवं पुनरब्रवीत् ॥ 9 ॥
राजधर्ममनुप्रेक्ष्य कुलधर्मानुसन्ततिम् ।
कर्तुमर्हसि काकुत्स्थ मम मातुश्च याचनाम् ॥ 10 ॥
रक्षितुं सुमहद्राज्यमहमेकस्तु नोत्सहे ।
पौरजानपदांश्चापि रक्तान्रञ्जयितुं तथा ॥ 11 ॥
ज्ञातयश्च हि योधाश्च मित्राणि सुहृदश्च नः ।
त्वामेव प्रतिवीक्षन्ते पर्जन्यमिव कर्षकाः ॥ 12 ॥
इदं राज्यं महाप्राज्ञ स्थापय प्रतिपद्य हि ।
शक्तिमानसि काकुत्स्थ लोकस्य परिपालने ॥ 13 ॥
इत्युक्त्वा न्यपतद्भ्रातुः पादयोर्भरतस्तदा ।
भृशं सम्प्रार्थयामास राममेव प्रियंवदः ॥ 14 ॥
तमङ्के भरतं कृत्वा रामो वचनमब्रवीत् ।
श्यामं नलिनपत्राक्षं मत्तहंसस्वरं स्वयम् ॥ 15 ॥
आगता त्वामियं बुद्धिस्स्वजा वैनयिकी च या ।
भृशमुत्सहसे तात रक्षितुं पृथिवीमपि ॥ 16 ॥
अमात्यैश्च सुहृद्भिश्च बुद्धिमद्भिश्च मन्त्रिभिः ।
सर्वकार्याणि सम्मन्त्र्य सुमहन्त्यपि कारय ॥ 17 ॥
लक्ष्मीश्चन्द्रादपेयाद्वा हिमवान्वा हिमं त्यजेत् ।
अतीयात्सागरो वेलां न प्रतिज्ञामहं पितुः ॥ 18 ॥
कामाद्वा तात लोभाद्वा मात्रातुभ्यमिदं कृतम् ।
न तन्मनसि कर्तव्यं वर्तितव्यं च मातृवत् ॥ 19 ॥
एवं ब्रुवाणं भरतः कौसल्यासुतमब्रवीत् ।
तेजसाऽऽदित्यसङ्काशं प्रतिपच्चन्द्रदर्शनम् ॥ 20 ॥
आधिरोहाऽर्य पादाभ्यां पादुके हेमभूषिते ।
एतेहि सर्वलोकस्य योगक्षेमं विधास्यतः ॥ 21 ॥
सोऽधिरुह्य नरव्याघ्रः पादुके ह्यवरुह्य च ।
प्रायच्छत्सुमहातेजा भरताय महात्मने ॥ 22 ॥
स पादुके सम्प्रणम्य रामं वचनमब्रवीत् चतुर्दश हि वर्षाणि जटाचीरधरो ह्याहम् ॥ 23 ॥
फलमूलाशनो वीर भवेयं रघुनन्दन ।
तवाऽगमनमाकाङ्क्षान्वसन्वै नगराद्बहिः ॥ 24 ॥
तव पादुकयोर्न्यस्तराज्यतन्त्रः परन्तप ।
चतुर्दशे तु सम्पूर्णे वर्षेऽहनि रघूत्तम ॥ 25 ॥
न द्रक्ष्यामि यदि त्वां तु प्रवेक्ष्यामि हुताशनम् ।
तथेति च प्रतिज्ञाय तं परिष्वज्य सादरम् ॥ 26 ॥
शत्रुघ्नं च परिष्वज्य भरतं चेदमब्रवीत् ।
मातरं रक्ष कैकेयीं मा रोषं कुरु तां प्रति ॥ 27 ॥
मया च सीतया चैव शप्तोऽसि रघुसत्तम ।
इत्युक्त्वाऽश्रुपरीताक्षो भ्रातरं विससर्ज ह ॥ 28 ॥
स पादुके ते भरतः प्रतापवान् स्वलङ्कृते सम्परिपूज्य धर्मवित् ।
प्रदक्षिणं चैव चकार राघवं चकार ते चोत्तमनागमूर्धनि ॥ 29 ॥
अथाऽनुपूर्व्यात्प्रतिनन्द्य तं जनं गुरूंश्च मन्त्रिप्रकृतीस्तथाऽनुजौ ।
व्यसर्जयद्राघववंशवर्धनस्थिरः स्वधर्मे हिमवानिवाचलः ॥ 30 ॥
तं मातरो बाष्पगृहीतकण्ठ्यो दुःखेन नामन्त्रयितुं हि शेकुः ।
स त्वेव मात्रृरभिवाद्य सर्वारुदन्कुटीं स्वां प्रविवेश राघवः ॥ 31 ॥
इत्यार्षे श्रीमद्रामायणे वाल्मीकीय आदिकाव्ये अयोध्याकाण्डे द्वादशाधिकशततमस्सर्गः ॥
śrīmadvālmīkīya rāmāyaṇe ayodhyākāṇḍam |
atha dvādaśādhikaśatatamassargaḥ |
tamapratimatejobhyāṃ bhrātṛbhyāṃ romaharṣaṇam |
vismitāḥ saṅgamaṃ prekṣya samavetā maharṣayaḥ || 1 ||
antarhitā munigaṇāssiddhāśca paramarṣayaḥ |
tau bhrātarau mahātmānau kākutsthau praśaśaṃsire || 2 ||
sa dhanyo yasya putrau dvau dharmajñau dharmavikramau |
śrutvā vayaṃ hi sambhāṣāmubhayosspṛhayāmahe || 3 ||
tatastvṛṣigaṇāḥ kṣipraṃ daśagrīvavadhaiṣiṇaḥ |
bharataṃ rājaśārdūlamityūcuḥ saṅgatā vacaḥ || 4 ||
kule jāta mahāprājña mahāvṛtta mahāyaśaḥ |
grāhyaṃ rāmasya vākyaṃ te pitaraṃ yadyavekṣase || 5 ||
sadā'nṛṇamimaṃ rāmaṃ vayamicchāmahe pituḥ |
ānṛṇatvācca kaikeyyāḥ svargaṃ daśaratho gataḥ || 6 ||
etāvaduktvā vacanaṃ gandharvāḥ samaharṣayaḥ |
rājarṣayaścaiva tadā sarve svāṃ svāṃ gatiṃ gatāḥ || 7 ||
hlāditastena vākyena śubhena śubhadarśanaḥ |
rāma ssaṃhṛṣṭavadanastānṛṣīnabhyapūjayat || 8 ||
trastagātrastu bharatassa vācā sajjamānayā |
kṛtāñjaliridaṃ vākyaṃ rāghavaṃ punarabravīt || 9 ||
rājadharmamanuprekṣya kuladharmānusantatim |
kartumarhasi kākutstha mama mātuśca yācanām || 10 ||
rakṣituṃ sumahadrājyamahamekastu notsahe |
paurajānapadāṃścāpi raktānrañjayituṃ tathā || 11 ||
jñātayaśca hi yodhāśca mitrāṇi suhṛdaśca naḥ |
tvāmeva prativīkṣante parjanyamiva karṣakāḥ || 12 ||
idaṃ rājyaṃ mahāprājña sthāpaya pratipadya hi |
śaktimānasi kākutstha lokasya paripālane || 13 ||
ityuktvā nyapatadbhrātuḥ pādayorbharatastadā |
bhṛśaṃ samprārthayāmāsa rāmameva priyaṃvadaḥ || 14 ||
tamaṅke bharataṃ kṛtvā rāmo vacanamabravīt |
śyāmaṃ nalinapatrākṣaṃ mattahaṃsasvaraṃ svayam || 15 ||
āgatā tvāmiyaṃ buddhissvajā vainayikī ca yā |
bhṛśamutsahase tāta rakṣituṃ pṛthivīmapi || 16 ||
amātyaiśca suhṛdbhiśca buddhimadbhiśca mantribhiḥ |
sarvakāryāṇi sammantrya sumahantyapi kāraya || 17 ||
lakṣmīścandrādapeyādvā himavānvā himaṃ tyajet |
atīyātsāgaro velāṃ na pratijñāmahaṃ pituḥ || 18 ||
kāmādvā tāta lobhādvā mātrātubhyamidaṃ kṛtam |
na tanmanasi kartavyaṃ vartitavyaṃ ca mātṛvat || 19 ||
evaṃ bruvāṇaṃ bharataḥ kausalyāsutamabravīt |
tejasā''dityasaṅkāśaṃ pratipaccandradarśanam || 20 ||
ādhirohā'rya pādābhyāṃ pāduke hemabhūṣite |
etehi sarvalokasya yogakṣemaṃ vidhāsyataḥ || 21 ||
so'dhiruhya naravyāghraḥ pāduke hyavaruhya ca |
prāyacchatsumahātejā bharatāya mahātmane || 22 ||
sa pāduke sampraṇamya rāmaṃ vacanamabravīt caturdaśa hi varṣāṇi jaṭācīradharo hyāham || 23 ||
phalamūlāśano vīra bhaveyaṃ raghunandana |
tavā'gamanamākāṅkṣānvasanvai nagarādbahiḥ || 24 ||
tava pādukayornyastarājyatantraḥ parantapa |
caturdaśe tu sampūrṇe varṣe'hani raghūttama || 25 ||
na drakṣyāmi yadi tvāṃ tu pravekṣyāmi hutāśanam |
tatheti ca pratijñāya taṃ pariṣvajya sādaram || 26 ||
śatrughnaṃ ca pariṣvajya bharataṃ cedamabravīt |
mātaraṃ rakṣa kaikeyīṃ mā roṣaṃ kuru tāṃ prati || 27 ||
mayā ca sītayā caiva śapto'si raghusattama |
ityuktvā'śruparītākṣo bhrātaraṃ visasarja ha || 28 ||
sa pāduke te bharataḥ pratāpavān svalaṅkṛte samparipūjya dharmavit |
pradakṣiṇaṃ caiva cakāra rāghavaṃ cakāra te cottamanāgamūrdhani || 29 ||
athā'nupūrvyātpratinandya taṃ janaṃ gurūṃśca mantriprakṛtīstathā'nujau |
vyasarjayadrāghavavaṃśavardhanasthiraḥ svadharme himavānivācalaḥ || 30 ||
taṃ mātaro bāṣpagṛhītakaṇṭhyo duḥkhena nāmantrayituṃ hi śekuḥ |
sa tveva mātrṛrabhivādya sarvārudankuṭīṃ svāṃ praviveśa rāghavaḥ || 31 ||
ityārṣe śrīmadrāmāyaṇe vālmīkīya ādikāvye ayodhyākāṇḍe dvādaśādhikaśatatamassargaḥ ||
🕉️ This is the original Sanskrit rendered in Gujarati script.
Pronunciation is identical to the Sanskrit Devanagari version.