𑌶𑍍𑌰𑍀𑌮𑌦𑍍𑌵𑌾𑌲𑍍𑌮𑍀𑌕𑍀𑌯 𑌰𑌾𑌮𑌾𑌯𑌣𑍇 𑌅𑌯𑍋𑌧𑍍𑌯𑌾𑌕𑌾𑌣𑍍𑌡𑌮𑍍 ।
𑌅𑌥 𑌦𑍍𑌵𑌾𑌦𑌶𑌾𑌧𑌿𑌕𑌶𑌤𑌤𑌮𑌸𑍍𑌸𑌰𑍍𑌗𑌃 ।
𑌤𑌮𑌪𑍍𑌰𑌤𑌿𑌮𑌤𑍇𑌜𑍋𑌭𑍍𑌯𑌾𑌂 𑌭𑍍𑌰𑌾𑌤𑍃𑌭𑍍𑌯𑌾𑌂 𑌰𑍋𑌮𑌹𑌰𑍍𑌷𑌣𑌮𑍍 ।
𑌵𑌿𑌸𑍍𑌮𑌿𑌤𑌾𑌃 𑌸𑌙𑍍𑌗𑌮𑌂 𑌪𑍍𑌰𑍇𑌕𑍍𑌷𑍍𑌯 𑌸𑌮𑌵𑍇𑌤𑌾 𑌮𑌹𑌰𑍍𑌷𑌯𑌃 ॥ 1 ॥
𑌅𑌨𑍍𑌤𑌰𑍍𑌹𑌿𑌤𑌾 𑌮𑍁𑌨𑌿𑌗𑌣𑌾𑌸𑍍𑌸𑌿𑌦𑍍𑌧𑌾𑌶𑍍𑌚 𑌪𑌰𑌮𑌰𑍍𑌷𑌯𑌃 ।
𑌤𑍗 𑌭𑍍𑌰𑌾𑌤𑌰𑍗 𑌮𑌹𑌾𑌤𑍍𑌮𑌾𑌨𑍗 𑌕𑌾𑌕𑍁𑌤𑍍𑌸𑍍𑌥𑍗 𑌪𑍍𑌰𑌶𑌶𑌂𑌸𑌿𑌰𑍇 ॥ 2 ॥
𑌸 𑌧𑌨𑍍𑌯𑍋 𑌯𑌸𑍍𑌯 𑌪𑍁𑌤𑍍𑌰𑍗 𑌦𑍍𑌵𑍗 𑌧𑌰𑍍𑌮𑌜𑍍𑌞𑍗 𑌧𑌰𑍍𑌮𑌵𑌿𑌕𑍍𑌰𑌮𑍗 ।
𑌶𑍍𑌰𑍁𑌤𑍍𑌵𑌾 𑌵𑌯𑌂 𑌹𑌿 𑌸𑌮𑍍𑌭𑌾𑌷𑌾𑌮𑍁𑌭𑌯𑍋𑌸𑍍𑌸𑍍𑌪𑍃𑌹𑌯𑌾𑌮𑌹𑍇 ॥ 3 ॥
𑌤𑌤𑌸𑍍𑌤𑍍𑌵𑍃𑌷𑌿𑌗𑌣𑌾𑌃 𑌕𑍍𑌷𑌿𑌪𑍍𑌰𑌂 𑌦𑌶𑌗𑍍𑌰𑍀𑌵𑌵𑌧𑍈𑌷𑌿𑌣𑌃 ।
𑌭𑌰𑌤𑌂 𑌰𑌾𑌜𑌶𑌾𑌰𑍍𑌦𑍂𑌲𑌮𑌿𑌤𑍍𑌯𑍂𑌚𑍁𑌃 𑌸𑌙𑍍𑌗𑌤𑌾 𑌵𑌚𑌃 ॥ 4 ॥
𑌕𑍁𑌲𑍇 𑌜𑌾𑌤 𑌮𑌹𑌾𑌪𑍍𑌰𑌾𑌜𑍍𑌞 𑌮𑌹𑌾𑌵𑍃𑌤𑍍𑌤 𑌮𑌹𑌾𑌯𑌶𑌃 ।
𑌗𑍍𑌰𑌾𑌹𑍍𑌯𑌂 𑌰𑌾𑌮𑌸𑍍𑌯 𑌵𑌾𑌕𑍍𑌯𑌂 𑌤𑍇 𑌪𑌿𑌤𑌰𑌂 𑌯𑌦𑍍𑌯𑌵𑍇𑌕𑍍𑌷𑌸𑍇 ॥ 5 ॥
𑌸𑌦𑌾𑌽𑌨𑍃𑌣𑌮𑌿𑌮𑌂 𑌰𑌾𑌮𑌂 𑌵𑌯𑌮𑌿𑌚𑍍𑌛𑌾𑌮𑌹𑍇 𑌪𑌿𑌤𑍁𑌃 ।
𑌆𑌨𑍃𑌣𑌤𑍍𑌵𑌾𑌚𑍍𑌚 𑌕𑍈𑌕𑍇𑌯𑍍𑌯𑌾𑌃 𑌸𑍍𑌵𑌰𑍍𑌗𑌂 𑌦𑌶𑌰𑌥𑍋 𑌗𑌤𑌃 ॥ 6 ॥
𑌏𑌤𑌾𑌵𑌦𑍁𑌕𑍍𑌤𑍍𑌵𑌾 𑌵𑌚𑌨𑌂 𑌗𑌨𑍍𑌧𑌰𑍍𑌵𑌾𑌃 𑌸𑌮𑌹𑌰𑍍𑌷𑌯𑌃 ।
𑌰𑌾𑌜𑌰𑍍𑌷𑌯𑌶𑍍𑌚𑍈𑌵 𑌤𑌦𑌾 𑌸𑌰𑍍𑌵𑍇 𑌸𑍍𑌵𑌾𑌂 𑌸𑍍𑌵𑌾𑌂 𑌗𑌤𑌿𑌂 𑌗𑌤𑌾𑌃 ॥ 7 ॥
𑌹𑍍𑌲𑌾𑌦𑌿𑌤𑌸𑍍𑌤𑍇𑌨 𑌵𑌾𑌕𑍍𑌯𑍇𑌨 𑌶𑍁𑌭𑍇𑌨 𑌶𑍁𑌭𑌦𑌰𑍍𑌶𑌨𑌃 ।
𑌰𑌾𑌮 𑌸𑍍𑌸𑌂𑌹𑍃𑌷𑍍𑌟𑌵𑌦𑌨𑌸𑍍𑌤𑌾𑌨𑍃𑌷𑍀𑌨𑌭𑍍𑌯𑌪𑍂𑌜𑌯𑌤𑍍 ॥ 8 ॥
𑌤𑍍𑌰𑌸𑍍𑌤𑌗𑌾𑌤𑍍𑌰𑌸𑍍𑌤𑍁 𑌭𑌰𑌤𑌸𑍍𑌸 𑌵𑌾𑌚𑌾 𑌸𑌜𑍍𑌜𑌮𑌾𑌨𑌯𑌾 ।
𑌕𑍃𑌤𑌾𑌞𑍍𑌜𑌲𑌿𑌰𑌿𑌦𑌂 𑌵𑌾𑌕𑍍𑌯𑌂 𑌰𑌾𑌘𑌵𑌂 𑌪𑍁𑌨𑌰𑌬𑍍𑌰𑌵𑍀𑌤𑍍 ॥ 9 ॥
𑌰𑌾𑌜𑌧𑌰𑍍𑌮𑌮𑌨𑍁𑌪𑍍𑌰𑍇𑌕𑍍𑌷𑍍𑌯 𑌕𑍁𑌲𑌧𑌰𑍍𑌮𑌾𑌨𑍁𑌸𑌨𑍍𑌤𑌤𑌿𑌮𑍍 ।
𑌕𑌰𑍍𑌤𑍁𑌮𑌰𑍍𑌹𑌸𑌿 𑌕𑌾𑌕𑍁𑌤𑍍𑌸𑍍𑌥 𑌮𑌮 𑌮𑌾𑌤𑍁𑌶𑍍𑌚 𑌯𑌾𑌚𑌨𑌾𑌮𑍍 ॥ 10 ॥
𑌰𑌕𑍍𑌷𑌿𑌤𑍁𑌂 𑌸𑍁𑌮𑌹𑌦𑍍𑌰𑌾𑌜𑍍𑌯𑌮𑌹𑌮𑍇𑌕𑌸𑍍𑌤𑍁 𑌨𑍋𑌤𑍍𑌸𑌹𑍇 ।
𑌪𑍗𑌰𑌜𑌾𑌨𑌪𑌦𑌾𑌂𑌶𑍍𑌚𑌾𑌪𑌿 𑌰𑌕𑍍𑌤𑌾𑌨𑍍𑌰𑌞𑍍𑌜𑌯𑌿𑌤𑍁𑌂 𑌤𑌥𑌾 ॥ 11 ॥
𑌜𑍍𑌞𑌾𑌤𑌯𑌶𑍍𑌚 𑌹𑌿 𑌯𑍋𑌧𑌾𑌶𑍍𑌚 𑌮𑌿𑌤𑍍𑌰𑌾𑌣𑌿 𑌸𑍁𑌹𑍃𑌦𑌶𑍍𑌚 𑌨𑌃 ।
𑌤𑍍𑌵𑌾𑌮𑍇𑌵 𑌪𑍍𑌰𑌤𑌿𑌵𑍀𑌕𑍍𑌷𑌨𑍍𑌤𑍇 𑌪𑌰𑍍𑌜𑌨𑍍𑌯𑌮𑌿𑌵 𑌕𑌰𑍍𑌷𑌕𑌾𑌃 ॥ 12 ॥
𑌇𑌦𑌂 𑌰𑌾𑌜𑍍𑌯𑌂 𑌮𑌹𑌾𑌪𑍍𑌰𑌾𑌜𑍍𑌞 𑌸𑍍𑌥𑌾𑌪𑌯 𑌪𑍍𑌰𑌤𑌿𑌪𑌦𑍍𑌯 𑌹𑌿 ।
𑌶𑌕𑍍𑌤𑌿𑌮𑌾𑌨𑌸𑌿 𑌕𑌾𑌕𑍁𑌤𑍍𑌸𑍍𑌥 𑌲𑍋𑌕𑌸𑍍𑌯 𑌪𑌰𑌿𑌪𑌾𑌲𑌨𑍇 ॥ 13 ॥
𑌇𑌤𑍍𑌯𑍁𑌕𑍍𑌤𑍍𑌵𑌾 𑌨𑍍𑌯𑌪𑌤𑌦𑍍𑌭𑍍𑌰𑌾𑌤𑍁𑌃 𑌪𑌾𑌦𑌯𑍋𑌰𑍍𑌭𑌰𑌤𑌸𑍍𑌤𑌦𑌾 ।
𑌭𑍃𑌶𑌂 𑌸𑌮𑍍𑌪𑍍𑌰𑌾𑌰𑍍𑌥𑌯𑌾𑌮𑌾𑌸 𑌰𑌾𑌮𑌮𑍇𑌵 𑌪𑍍𑌰𑌿𑌯𑌂𑌵𑌦𑌃 ॥ 14 ॥
𑌤𑌮𑌙𑍍𑌕𑍇 𑌭𑌰𑌤𑌂 𑌕𑍃𑌤𑍍𑌵𑌾 𑌰𑌾𑌮𑍋 𑌵𑌚𑌨𑌮𑌬𑍍𑌰𑌵𑍀𑌤𑍍 ।
𑌶𑍍𑌯𑌾𑌮𑌂 𑌨𑌲𑌿𑌨𑌪𑌤𑍍𑌰𑌾𑌕𑍍𑌷𑌂 𑌮𑌤𑍍𑌤𑌹𑌂𑌸𑌸𑍍𑌵𑌰𑌂 𑌸𑍍𑌵𑌯𑌮𑍍 ॥ 15 ॥
𑌆𑌗𑌤𑌾 𑌤𑍍𑌵𑌾𑌮𑌿𑌯𑌂 𑌬𑍁𑌦𑍍𑌧𑌿𑌸𑍍𑌸𑍍𑌵𑌜𑌾 𑌵𑍈𑌨𑌯𑌿𑌕𑍀 𑌚 𑌯𑌾 ।
𑌭𑍃𑌶𑌮𑍁𑌤𑍍𑌸𑌹𑌸𑍇 𑌤𑌾𑌤 𑌰𑌕𑍍𑌷𑌿𑌤𑍁𑌂 𑌪𑍃𑌥𑌿𑌵𑍀𑌮𑌪𑌿 ॥ 16 ॥
𑌅𑌮𑌾𑌤𑍍𑌯𑍈𑌶𑍍𑌚 𑌸𑍁𑌹𑍃𑌦𑍍𑌭𑌿𑌶𑍍𑌚 𑌬𑍁𑌦𑍍𑌧𑌿𑌮𑌦𑍍𑌭𑌿𑌶𑍍𑌚 𑌮𑌨𑍍𑌤𑍍𑌰𑌿𑌭𑌿𑌃 ।
𑌸𑌰𑍍𑌵𑌕𑌾𑌰𑍍𑌯𑌾𑌣𑌿 𑌸𑌮𑍍𑌮𑌨𑍍𑌤𑍍𑌰𑍍𑌯 𑌸𑍁𑌮𑌹𑌨𑍍𑌤𑍍𑌯𑌪𑌿 𑌕𑌾𑌰𑌯 ॥ 17 ॥
𑌲𑌕𑍍𑌷𑍍𑌮𑍀𑌶𑍍𑌚𑌨𑍍𑌦𑍍𑌰𑌾𑌦𑌪𑍇𑌯𑌾𑌦𑍍𑌵𑌾 𑌹𑌿𑌮𑌵𑌾𑌨𑍍𑌵𑌾 𑌹𑌿𑌮𑌂 𑌤𑍍𑌯𑌜𑍇𑌤𑍍 ।
𑌅𑌤𑍀𑌯𑌾𑌤𑍍𑌸𑌾𑌗𑌰𑍋 𑌵𑍇𑌲𑌾𑌂 𑌨 𑌪𑍍𑌰𑌤𑌿𑌜𑍍𑌞𑌾𑌮𑌹𑌂 𑌪𑌿𑌤𑍁𑌃 ॥ 18 ॥
𑌕𑌾𑌮𑌾𑌦𑍍𑌵𑌾 𑌤𑌾𑌤 𑌲𑍋𑌭𑌾𑌦𑍍𑌵𑌾 𑌮𑌾𑌤𑍍𑌰𑌾𑌤𑍁𑌭𑍍𑌯𑌮𑌿𑌦𑌂 𑌕𑍃𑌤𑌮𑍍 ।
𑌨 𑌤𑌨𑍍𑌮𑌨𑌸𑌿 𑌕𑌰𑍍𑌤𑌵𑍍𑌯𑌂 𑌵𑌰𑍍𑌤𑌿𑌤𑌵𑍍𑌯𑌂 𑌚 𑌮𑌾𑌤𑍃𑌵𑌤𑍍 ॥ 19 ॥
𑌏𑌵𑌂 𑌬𑍍𑌰𑍁𑌵𑌾𑌣𑌂 𑌭𑌰𑌤𑌃 𑌕𑍗𑌸𑌲𑍍𑌯𑌾𑌸𑍁𑌤𑌮𑌬𑍍𑌰𑌵𑍀𑌤𑍍 ।
𑌤𑍇𑌜𑌸𑌾𑌽𑌽𑌦𑌿𑌤𑍍𑌯𑌸𑌙𑍍𑌕𑌾𑌶𑌂 𑌪𑍍𑌰𑌤𑌿𑌪𑌚𑍍𑌚𑌨𑍍𑌦𑍍𑌰𑌦𑌰𑍍𑌶𑌨𑌮𑍍 ॥ 20 ॥
𑌆𑌧𑌿𑌰𑍋𑌹𑌾𑌽𑌰𑍍𑌯 𑌪𑌾𑌦𑌾𑌭𑍍𑌯𑌾𑌂 𑌪𑌾𑌦𑍁𑌕𑍇 𑌹𑍇𑌮𑌭𑍂𑌷𑌿𑌤𑍇 ।
𑌏𑌤𑍇𑌹𑌿 𑌸𑌰𑍍𑌵𑌲𑍋𑌕𑌸𑍍𑌯 𑌯𑍋𑌗𑌕𑍍𑌷𑍇𑌮𑌂 𑌵𑌿𑌧𑌾𑌸𑍍𑌯𑌤𑌃 ॥ 21 ॥
𑌸𑍋𑌽𑌧𑌿𑌰𑍁𑌹𑍍𑌯 𑌨𑌰𑌵𑍍𑌯𑌾𑌘𑍍𑌰𑌃 𑌪𑌾𑌦𑍁𑌕𑍇 𑌹𑍍𑌯𑌵𑌰𑍁𑌹𑍍𑌯 𑌚 ।
𑌪𑍍𑌰𑌾𑌯𑌚𑍍𑌛𑌤𑍍𑌸𑍁𑌮𑌹𑌾𑌤𑍇𑌜𑌾 𑌭𑌰𑌤𑌾𑌯 𑌮𑌹𑌾𑌤𑍍𑌮𑌨𑍇 ॥ 22 ॥
𑌸 𑌪𑌾𑌦𑍁𑌕𑍇 𑌸𑌮𑍍𑌪𑍍𑌰𑌣𑌮𑍍𑌯 𑌰𑌾𑌮𑌂 𑌵𑌚𑌨𑌮𑌬𑍍𑌰𑌵𑍀𑌤𑍍 𑌚𑌤𑍁𑌰𑍍𑌦𑌶 𑌹𑌿 𑌵𑌰𑍍𑌷𑌾𑌣𑌿 𑌜𑌟𑌾𑌚𑍀𑌰𑌧𑌰𑍋 𑌹𑍍𑌯𑌾𑌹𑌮𑍍 ॥ 23 ॥
𑌫𑌲𑌮𑍂𑌲𑌾𑌶𑌨𑍋 𑌵𑍀𑌰 𑌭𑌵𑍇𑌯𑌂 𑌰𑌘𑍁𑌨𑌨𑍍𑌦𑌨 ।
𑌤𑌵𑌾𑌽𑌗𑌮𑌨𑌮𑌾𑌕𑌾𑌙𑍍𑌕𑍍𑌷𑌾𑌨𑍍𑌵𑌸𑌨𑍍𑌵𑍈 𑌨𑌗𑌰𑌾𑌦𑍍𑌬𑌹𑌿𑌃 ॥ 24 ॥
𑌤𑌵 𑌪𑌾𑌦𑍁𑌕𑌯𑍋𑌰𑍍𑌨𑍍𑌯𑌸𑍍𑌤𑌰𑌾𑌜𑍍𑌯𑌤𑌨𑍍𑌤𑍍𑌰𑌃 𑌪𑌰𑌨𑍍𑌤𑌪 ।
𑌚𑌤𑍁𑌰𑍍𑌦𑌶𑍇 𑌤𑍁 𑌸𑌮𑍍𑌪𑍂𑌰𑍍𑌣𑍇 𑌵𑌰𑍍𑌷𑍇𑌽𑌹𑌨𑌿 𑌰𑌘𑍂𑌤𑍍𑌤𑌮 ॥ 25 ॥
𑌨 𑌦𑍍𑌰𑌕𑍍𑌷𑍍𑌯𑌾𑌮𑌿 𑌯𑌦𑌿 𑌤𑍍𑌵𑌾𑌂 𑌤𑍁 𑌪𑍍𑌰𑌵𑍇𑌕𑍍𑌷𑍍𑌯𑌾𑌮𑌿 𑌹𑍁𑌤𑌾𑌶𑌨𑌮𑍍 ।
𑌤𑌥𑍇𑌤𑌿 𑌚 𑌪𑍍𑌰𑌤𑌿𑌜𑍍𑌞𑌾𑌯 𑌤𑌂 𑌪𑌰𑌿𑌷𑍍𑌵𑌜𑍍𑌯 𑌸𑌾𑌦𑌰𑌮𑍍 ॥ 26 ॥
𑌶𑌤𑍍𑌰𑍁𑌘𑍍𑌨𑌂 𑌚 𑌪𑌰𑌿𑌷𑍍𑌵𑌜𑍍𑌯 𑌭𑌰𑌤𑌂 𑌚𑍇𑌦𑌮𑌬𑍍𑌰𑌵𑍀𑌤𑍍 ।
𑌮𑌾𑌤𑌰𑌂 𑌰𑌕𑍍𑌷 𑌕𑍈𑌕𑍇𑌯𑍀𑌂 𑌮𑌾 𑌰𑍋𑌷𑌂 𑌕𑍁𑌰𑍁 𑌤𑌾𑌂 𑌪𑍍𑌰𑌤𑌿 ॥ 27 ॥
𑌮𑌯𑌾 𑌚 𑌸𑍀𑌤𑌯𑌾 𑌚𑍈𑌵 𑌶𑌪𑍍𑌤𑍋𑌽𑌸𑌿 𑌰𑌘𑍁𑌸𑌤𑍍𑌤𑌮 ।
𑌇𑌤𑍍𑌯𑍁𑌕𑍍𑌤𑍍𑌵𑌾𑌽𑌶𑍍𑌰𑍁𑌪𑌰𑍀𑌤𑌾𑌕𑍍𑌷𑍋 𑌭𑍍𑌰𑌾𑌤𑌰𑌂 𑌵𑌿𑌸𑌸𑌰𑍍𑌜 𑌹 ॥ 28 ॥
𑌸 𑌪𑌾𑌦𑍁𑌕𑍇 𑌤𑍇 𑌭𑌰𑌤𑌃 𑌪𑍍𑌰𑌤𑌾𑌪𑌵𑌾𑌨𑍍 𑌸𑍍𑌵𑌲𑌙𑍍𑌕𑍃𑌤𑍇 𑌸𑌮𑍍𑌪𑌰𑌿𑌪𑍂𑌜𑍍𑌯 𑌧𑌰𑍍𑌮𑌵𑌿𑌤𑍍 ।
𑌪𑍍𑌰𑌦𑌕𑍍𑌷𑌿𑌣𑌂 𑌚𑍈𑌵 𑌚𑌕𑌾𑌰 𑌰𑌾𑌘𑌵𑌂 𑌚𑌕𑌾𑌰 𑌤𑍇 𑌚𑍋𑌤𑍍𑌤𑌮𑌨𑌾𑌗𑌮𑍂𑌰𑍍𑌧𑌨𑌿 ॥ 29 ॥
𑌅𑌥𑌾𑌽𑌨𑍁𑌪𑍂𑌰𑍍𑌵𑍍𑌯𑌾𑌤𑍍𑌪𑍍𑌰𑌤𑌿𑌨𑌨𑍍𑌦𑍍𑌯 𑌤𑌂 𑌜𑌨𑌂 𑌗𑍁𑌰𑍂𑌂𑌶𑍍𑌚 𑌮𑌨𑍍𑌤𑍍𑌰𑌿𑌪𑍍𑌰𑌕𑍃𑌤𑍀𑌸𑍍𑌤𑌥𑌾𑌽𑌨𑍁𑌜𑍗 ।
𑌵𑍍𑌯𑌸𑌰𑍍𑌜𑌯𑌦𑍍𑌰𑌾𑌘𑌵𑌵𑌂𑌶𑌵𑌰𑍍𑌧𑌨𑌸𑍍𑌥𑌿𑌰𑌃 𑌸𑍍𑌵𑌧𑌰𑍍𑌮𑍇 𑌹𑌿𑌮𑌵𑌾𑌨𑌿𑌵𑌾𑌚𑌲𑌃 ॥ 30 ॥
𑌤𑌂 𑌮𑌾𑌤𑌰𑍋 𑌬𑌾𑌷𑍍𑌪𑌗𑍃𑌹𑍀𑌤𑌕𑌣𑍍𑌠𑍍𑌯𑍋 𑌦𑍁𑌃𑌖𑍇𑌨 𑌨𑌾𑌮𑌨𑍍𑌤𑍍𑌰𑌯𑌿𑌤𑍁𑌂 𑌹𑌿 𑌶𑍇𑌕𑍁𑌃 ।
𑌸 𑌤𑍍𑌵𑍇𑌵 𑌮𑌾𑌤𑍍𑌰𑍃𑌰𑌭𑌿𑌵𑌾𑌦𑍍𑌯 𑌸𑌰𑍍𑌵𑌾𑌰𑍁𑌦𑌨𑍍𑌕𑍁𑌟𑍀𑌂 𑌸𑍍𑌵𑌾𑌂 𑌪𑍍𑌰𑌵𑌿𑌵𑍇𑌶 𑌰𑌾𑌘𑌵𑌃 ॥ 31 ॥
𑌇𑌤𑍍𑌯𑌾𑌰𑍍𑌷𑍇 𑌶𑍍𑌰𑍀𑌮𑌦𑍍𑌰𑌾𑌮𑌾𑌯𑌣𑍇 𑌵𑌾𑌲𑍍𑌮𑍀𑌕𑍀𑌯 𑌆𑌦𑌿𑌕𑌾𑌵𑍍𑌯𑍇 𑌅𑌯𑍋𑌧𑍍𑌯𑌾𑌕𑌾𑌣𑍍𑌡𑍇 𑌦𑍍𑌵𑌾𑌦𑌶𑌾𑌧𑌿𑌕𑌶𑌤𑌤𑌮𑌸𑍍𑌸𑌰𑍍𑌗𑌃 ॥
Roman (IAST) Transliteration
śrīmadvālmīkīya rāmāyaṇe ayodhyākāṇḍam |
atha dvādaśādhikaśatatamassargaḥ |
tamapratimatejobhyāṃ bhrātṛbhyāṃ romaharṣaṇam |
vismitāḥ saṅgamaṃ prekṣya samavetā maharṣayaḥ || 1 ||
antarhitā munigaṇāssiddhāśca paramarṣayaḥ |
tau bhrātarau mahātmānau kākutsthau praśaśaṃsire || 2 ||
sa dhanyo yasya putrau dvau dharmajñau dharmavikramau |
śrutvā vayaṃ hi sambhāṣāmubhayosspṛhayāmahe || 3 ||
tatastvṛṣigaṇāḥ kṣipraṃ daśagrīvavadhaiṣiṇaḥ |
bharataṃ rājaśārdūlamityūcuḥ saṅgatā vacaḥ || 4 ||
kule jāta mahāprājña mahāvṛtta mahāyaśaḥ |
grāhyaṃ rāmasya vākyaṃ te pitaraṃ yadyavekṣase || 5 ||
sadā'nṛṇamimaṃ rāmaṃ vayamicchāmahe pituḥ |
ānṛṇatvācca kaikeyyāḥ svargaṃ daśaratho gataḥ || 6 ||
etāvaduktvā vacanaṃ gandharvāḥ samaharṣayaḥ |
rājarṣayaścaiva tadā sarve svāṃ svāṃ gatiṃ gatāḥ || 7 ||
hlāditastena vākyena śubhena śubhadarśanaḥ |
rāma ssaṃhṛṣṭavadanastānṛṣīnabhyapūjayat || 8 ||
trastagātrastu bharatassa vācā sajjamānayā |
kṛtāñjaliridaṃ vākyaṃ rāghavaṃ punarabravīt || 9 ||
rājadharmamanuprekṣya kuladharmānusantatim |
kartumarhasi kākutstha mama mātuśca yācanām || 10 ||
rakṣituṃ sumahadrājyamahamekastu notsahe |
paurajānapadāṃścāpi raktānrañjayituṃ tathā || 11 ||
jñātayaśca hi yodhāśca mitrāṇi suhṛdaśca naḥ |
tvāmeva prativīkṣante parjanyamiva karṣakāḥ || 12 ||
idaṃ rājyaṃ mahāprājña sthāpaya pratipadya hi |
śaktimānasi kākutstha lokasya paripālane || 13 ||
ityuktvā nyapatadbhrātuḥ pādayorbharatastadā |
bhṛśaṃ samprārthayāmāsa rāmameva priyaṃvadaḥ || 14 ||
tamaṅke bharataṃ kṛtvā rāmo vacanamabravīt |
śyāmaṃ nalinapatrākṣaṃ mattahaṃsasvaraṃ svayam || 15 ||
āgatā tvāmiyaṃ buddhissvajā vainayikī ca yā |
bhṛśamutsahase tāta rakṣituṃ pṛthivīmapi || 16 ||
amātyaiśca suhṛdbhiśca buddhimadbhiśca mantribhiḥ |
sarvakāryāṇi sammantrya sumahantyapi kāraya || 17 ||
lakṣmīścandrādapeyādvā himavānvā himaṃ tyajet |
atīyātsāgaro velāṃ na pratijñāmahaṃ pituḥ || 18 ||
kāmādvā tāta lobhādvā mātrātubhyamidaṃ kṛtam |
na tanmanasi kartavyaṃ vartitavyaṃ ca mātṛvat || 19 ||
evaṃ bruvāṇaṃ bharataḥ kausalyāsutamabravīt |
tejasā''dityasaṅkāśaṃ pratipaccandradarśanam || 20 ||
ādhirohā'rya pādābhyāṃ pāduke hemabhūṣite |
etehi sarvalokasya yogakṣemaṃ vidhāsyataḥ || 21 ||
so'dhiruhya naravyāghraḥ pāduke hyavaruhya ca |
prāyacchatsumahātejā bharatāya mahātmane || 22 ||
sa pāduke sampraṇamya rāmaṃ vacanamabravīt caturdaśa hi varṣāṇi jaṭācīradharo hyāham || 23 ||
phalamūlāśano vīra bhaveyaṃ raghunandana |
tavā'gamanamākāṅkṣānvasanvai nagarādbahiḥ || 24 ||
tava pādukayornyastarājyatantraḥ parantapa |
caturdaśe tu sampūrṇe varṣe'hani raghūttama || 25 ||
na drakṣyāmi yadi tvāṃ tu pravekṣyāmi hutāśanam |
tatheti ca pratijñāya taṃ pariṣvajya sādaram || 26 ||
śatrughnaṃ ca pariṣvajya bharataṃ cedamabravīt |
mātaraṃ rakṣa kaikeyīṃ mā roṣaṃ kuru tāṃ prati || 27 ||
mayā ca sītayā caiva śapto'si raghusattama |
ityuktvā'śruparītākṣo bhrātaraṃ visasarja ha || 28 ||
sa pāduke te bharataḥ pratāpavān svalaṅkṛte samparipūjya dharmavit |
pradakṣiṇaṃ caiva cakāra rāghavaṃ cakāra te cottamanāgamūrdhani || 29 ||
athā'nupūrvyātpratinandya taṃ janaṃ gurūṃśca mantriprakṛtīstathā'nujau |
vyasarjayadrāghavavaṃśavardhanasthiraḥ svadharme himavānivācalaḥ || 30 ||
taṃ mātaro bāṣpagṛhītakaṇṭhyo duḥkhena nāmantrayituṃ hi śekuḥ |
sa tveva mātrṛrabhivādya sarvārudankuṭīṃ svāṃ praviveśa rāghavaḥ || 31 ||
ityārṣe śrīmadrāmāyaṇe vālmīkīya ādikāvye ayodhyākāṇḍe dvādaśādhikaśatatamassargaḥ ||
Sanskrit — Devanagari (original)
श्रीमद्वाल्मीकीय रामायणे अयोध्याकाण्डम् ।
अथ द्वादशाधिकशततमस्सर्गः ।
तमप्रतिमतेजोभ्यां भ्रातृभ्यां रोमहर्षणम् ।
विस्मिताः सङ्गमं प्रेक्ष्य समवेता महर्षयः ॥ 1 ॥
अन्तर्हिता मुनिगणास्सिद्धाश्च परमर्षयः ।
तौ भ्रातरौ महात्मानौ काकुत्स्थौ प्रशशंसिरे ॥ 2 ॥
स धन्यो यस्य पुत्रौ द्वौ धर्मज्ञौ धर्मविक्रमौ ।
श्रुत्वा वयं हि सम्भाषामुभयोस्स्पृहयामहे ॥ 3 ॥
ततस्त्वृषिगणाः क्षिप्रं दशग्रीववधैषिणः ।
भरतं राजशार्दूलमित्यूचुः सङ्गता वचः ॥ 4 ॥
कुले जात महाप्राज्ञ महावृत्त महायशः ।
ग्राह्यं रामस्य वाक्यं ते पितरं यद्यवेक्षसे ॥ 5 ॥
सदाऽनृणमिमं रामं वयमिच्छामहे पितुः ।
आनृणत्वाच्च कैकेय्याः स्वर्गं दशरथो गतः ॥ 6 ॥
एतावदुक्त्वा वचनं गन्धर्वाः समहर्षयः ।
राजर्षयश्चैव तदा सर्वे स्वां स्वां गतिं गताः ॥ 7 ॥
ह्लादितस्तेन वाक्येन शुभेन शुभदर्शनः ।
राम स्संहृष्टवदनस्तानृषीनभ्यपूजयत् ॥ 8 ॥
त्रस्तगात्रस्तु भरतस्स वाचा सज्जमानया ।
कृताञ्जलिरिदं वाक्यं राघवं पुनरब्रवीत् ॥ 9 ॥
राजधर्ममनुप्रेक्ष्य कुलधर्मानुसन्ततिम् ।
कर्तुमर्हसि काकुत्स्थ मम मातुश्च याचनाम् ॥ 10 ॥
रक्षितुं सुमहद्राज्यमहमेकस्तु नोत्सहे ।
पौरजानपदांश्चापि रक्तान्रञ्जयितुं तथा ॥ 11 ॥
ज्ञातयश्च हि योधाश्च मित्राणि सुहृदश्च नः ।
त्वामेव प्रतिवीक्षन्ते पर्जन्यमिव कर्षकाः ॥ 12 ॥
इदं राज्यं महाप्राज्ञ स्थापय प्रतिपद्य हि ।
शक्तिमानसि काकुत्स्थ लोकस्य परिपालने ॥ 13 ॥
इत्युक्त्वा न्यपतद्भ्रातुः पादयोर्भरतस्तदा ।
भृशं सम्प्रार्थयामास राममेव प्रियंवदः ॥ 14 ॥
तमङ्के भरतं कृत्वा रामो वचनमब्रवीत् ।
श्यामं नलिनपत्राक्षं मत्तहंसस्वरं स्वयम् ॥ 15 ॥
आगता त्वामियं बुद्धिस्स्वजा वैनयिकी च या ।
भृशमुत्सहसे तात रक्षितुं पृथिवीमपि ॥ 16 ॥
अमात्यैश्च सुहृद्भिश्च बुद्धिमद्भिश्च मन्त्रिभिः ।
सर्वकार्याणि सम्मन्त्र्य सुमहन्त्यपि कारय ॥ 17 ॥
लक्ष्मीश्चन्द्रादपेयाद्वा हिमवान्वा हिमं त्यजेत् ।
अतीयात्सागरो वेलां न प्रतिज्ञामहं पितुः ॥ 18 ॥
कामाद्वा तात लोभाद्वा मात्रातुभ्यमिदं कृतम् ।
न तन्मनसि कर्तव्यं वर्तितव्यं च मातृवत् ॥ 19 ॥
एवं ब्रुवाणं भरतः कौसल्यासुतमब्रवीत् ।
तेजसाऽऽदित्यसङ्काशं प्रतिपच्चन्द्रदर्शनम् ॥ 20 ॥
आधिरोहाऽर्य पादाभ्यां पादुके हेमभूषिते ।
एतेहि सर्वलोकस्य योगक्षेमं विधास्यतः ॥ 21 ॥
सोऽधिरुह्य नरव्याघ्रः पादुके ह्यवरुह्य च ।
प्रायच्छत्सुमहातेजा भरताय महात्मने ॥ 22 ॥
स पादुके सम्प्रणम्य रामं वचनमब्रवीत् चतुर्दश हि वर्षाणि जटाचीरधरो ह्याहम् ॥ 23 ॥
फलमूलाशनो वीर भवेयं रघुनन्दन ।
तवाऽगमनमाकाङ्क्षान्वसन्वै नगराद्बहिः ॥ 24 ॥
तव पादुकयोर्न्यस्तराज्यतन्त्रः परन्तप ।
चतुर्दशे तु सम्पूर्णे वर्षेऽहनि रघूत्तम ॥ 25 ॥
न द्रक्ष्यामि यदि त्वां तु प्रवेक्ष्यामि हुताशनम् ।
तथेति च प्रतिज्ञाय तं परिष्वज्य सादरम् ॥ 26 ॥
शत्रुघ्नं च परिष्वज्य भरतं चेदमब्रवीत् ।
मातरं रक्ष कैकेयीं मा रोषं कुरु तां प्रति ॥ 27 ॥
मया च सीतया चैव शप्तोऽसि रघुसत्तम ।
इत्युक्त्वाऽश्रुपरीताक्षो भ्रातरं विससर्ज ह ॥ 28 ॥
स पादुके ते भरतः प्रतापवान् स्वलङ्कृते सम्परिपूज्य धर्मवित् ।
प्रदक्षिणं चैव चकार राघवं चकार ते चोत्तमनागमूर्धनि ॥ 29 ॥
अथाऽनुपूर्व्यात्प्रतिनन्द्य तं जनं गुरूंश्च मन्त्रिप्रकृतीस्तथाऽनुजौ ।
व्यसर्जयद्राघववंशवर्धनस्थिरः स्वधर्मे हिमवानिवाचलः ॥ 30 ॥
तं मातरो बाष्पगृहीतकण्ठ्यो दुःखेन नामन्त्रयितुं हि शेकुः ।
स त्वेव मात्रृरभिवाद्य सर्वारुदन्कुटीं स्वां प्रविवेश राघवः ॥ 31 ॥
इत्यार्षे श्रीमद्रामायणे वाल्मीकीय आदिकाव्ये अयोध्याकाण्डे द्वादशाधिकशततमस्सर्गः ॥
śrīmadvālmīkīya rāmāyaṇe ayodhyākāṇḍam |
atha dvādaśādhikaśatatamassargaḥ |
tamapratimatejobhyāṃ bhrātṛbhyāṃ romaharṣaṇam |
vismitāḥ saṅgamaṃ prekṣya samavetā maharṣayaḥ || 1 ||
antarhitā munigaṇāssiddhāśca paramarṣayaḥ |
tau bhrātarau mahātmānau kākutsthau praśaśaṃsire || 2 ||
sa dhanyo yasya putrau dvau dharmajñau dharmavikramau |
śrutvā vayaṃ hi sambhāṣāmubhayosspṛhayāmahe || 3 ||
tatastvṛṣigaṇāḥ kṣipraṃ daśagrīvavadhaiṣiṇaḥ |
bharataṃ rājaśārdūlamityūcuḥ saṅgatā vacaḥ || 4 ||
kule jāta mahāprājña mahāvṛtta mahāyaśaḥ |
grāhyaṃ rāmasya vākyaṃ te pitaraṃ yadyavekṣase || 5 ||
sadā'nṛṇamimaṃ rāmaṃ vayamicchāmahe pituḥ |
ānṛṇatvācca kaikeyyāḥ svargaṃ daśaratho gataḥ || 6 ||
etāvaduktvā vacanaṃ gandharvāḥ samaharṣayaḥ |
rājarṣayaścaiva tadā sarve svāṃ svāṃ gatiṃ gatāḥ || 7 ||
hlāditastena vākyena śubhena śubhadarśanaḥ |
rāma ssaṃhṛṣṭavadanastānṛṣīnabhyapūjayat || 8 ||
trastagātrastu bharatassa vācā sajjamānayā |
kṛtāñjaliridaṃ vākyaṃ rāghavaṃ punarabravīt || 9 ||
rājadharmamanuprekṣya kuladharmānusantatim |
kartumarhasi kākutstha mama mātuśca yācanām || 10 ||
rakṣituṃ sumahadrājyamahamekastu notsahe |
paurajānapadāṃścāpi raktānrañjayituṃ tathā || 11 ||
jñātayaśca hi yodhāśca mitrāṇi suhṛdaśca naḥ |
tvāmeva prativīkṣante parjanyamiva karṣakāḥ || 12 ||
idaṃ rājyaṃ mahāprājña sthāpaya pratipadya hi |
śaktimānasi kākutstha lokasya paripālane || 13 ||
ityuktvā nyapatadbhrātuḥ pādayorbharatastadā |
bhṛśaṃ samprārthayāmāsa rāmameva priyaṃvadaḥ || 14 ||
tamaṅke bharataṃ kṛtvā rāmo vacanamabravīt |
śyāmaṃ nalinapatrākṣaṃ mattahaṃsasvaraṃ svayam || 15 ||
āgatā tvāmiyaṃ buddhissvajā vainayikī ca yā |
bhṛśamutsahase tāta rakṣituṃ pṛthivīmapi || 16 ||
amātyaiśca suhṛdbhiśca buddhimadbhiśca mantribhiḥ |
sarvakāryāṇi sammantrya sumahantyapi kāraya || 17 ||
lakṣmīścandrādapeyādvā himavānvā himaṃ tyajet |
atīyātsāgaro velāṃ na pratijñāmahaṃ pituḥ || 18 ||
kāmādvā tāta lobhādvā mātrātubhyamidaṃ kṛtam |
na tanmanasi kartavyaṃ vartitavyaṃ ca mātṛvat || 19 ||
evaṃ bruvāṇaṃ bharataḥ kausalyāsutamabravīt |
tejasā''dityasaṅkāśaṃ pratipaccandradarśanam || 20 ||
ādhirohā'rya pādābhyāṃ pāduke hemabhūṣite |
etehi sarvalokasya yogakṣemaṃ vidhāsyataḥ || 21 ||
so'dhiruhya naravyāghraḥ pāduke hyavaruhya ca |
prāyacchatsumahātejā bharatāya mahātmane || 22 ||
sa pāduke sampraṇamya rāmaṃ vacanamabravīt caturdaśa hi varṣāṇi jaṭācīradharo hyāham || 23 ||
phalamūlāśano vīra bhaveyaṃ raghunandana |
tavā'gamanamākāṅkṣānvasanvai nagarādbahiḥ || 24 ||
tava pādukayornyastarājyatantraḥ parantapa |
caturdaśe tu sampūrṇe varṣe'hani raghūttama || 25 ||
na drakṣyāmi yadi tvāṃ tu pravekṣyāmi hutāśanam |
tatheti ca pratijñāya taṃ pariṣvajya sādaram || 26 ||
śatrughnaṃ ca pariṣvajya bharataṃ cedamabravīt |
mātaraṃ rakṣa kaikeyīṃ mā roṣaṃ kuru tāṃ prati || 27 ||
mayā ca sītayā caiva śapto'si raghusattama |
ityuktvā'śruparītākṣo bhrātaraṃ visasarja ha || 28 ||
sa pāduke te bharataḥ pratāpavān svalaṅkṛte samparipūjya dharmavit |
pradakṣiṇaṃ caiva cakāra rāghavaṃ cakāra te cottamanāgamūrdhani || 29 ||
athā'nupūrvyātpratinandya taṃ janaṃ gurūṃśca mantriprakṛtīstathā'nujau |
vyasarjayadrāghavavaṃśavardhanasthiraḥ svadharme himavānivācalaḥ || 30 ||
taṃ mātaro bāṣpagṛhītakaṇṭhyo duḥkhena nāmantrayituṃ hi śekuḥ |
sa tveva mātrṛrabhivādya sarvārudankuṭīṃ svāṃ praviveśa rāghavaḥ || 31 ||
ityārṣe śrīmadrāmāyaṇe vālmīkīya ādikāvye ayodhyākāṇḍe dvādaśādhikaśatatamassargaḥ ||
🕉️ This is the original Sanskrit rendered in Grantha script.
Pronunciation is identical to the Sanskrit Devanagari version.