பூர்வபீடிகா ॥
வாஸுதேவ உவாச ।
ததஃ ஸ ப்ரயதோ பூத்வா மம தாத யுதிஷ்டிர ।
ப்ராஞ்ஜலிஃ ப்ராஹ விப்ரர்ஷிர்நாமஸங்க்ரஹமாதிதஃ ॥ 1 ॥
உபமந்யுருவாச ।
ப்ரஹ்மப்ரோக்தைர்ரு'ஷிப்ரோக்தைர்வேதவேதாங்கஸம்பவைஃ ।
ஸர்வலோகேஷு விக்யாதம் ஸ்துத்யம் ஸ்தோஷ்யாமி நாமபிஃ ॥ 2 ॥
மஹத்பிர்விஹிதைஃ ஸத்யைஃ ஸித்தைஃ ஸர்வார்தஸாதகைஃ ।
ரு'ஷிணா தண்டிநா பக்த்யா க்ரு'தைர்வேதக்ரு'தாத்மநா ॥ 3 ॥
யதோக்தைஃ ஸாதுபிஃ க்யாதைர்முநிபிஸ்தத்த்வதர்ஶிபிஃ ।
ப்ரவரம் ப்ரதமம் ஸ்வர்க்யம் ஸர்வபூதஹிதம் ஶுபம் ॥ 4 ॥
ஶ்ருதைஃ ஸர்வத்ர ஜகதி ப்ரஹ்மலோகாவதாரிதைஃ ।
ஸத்யைஸ்தத்பரமம் ப்ரஹ்ம ப்ரஹ்மப்ரோக்தம் ஸநாதநம் ॥ 5 ॥
வக்ஷ்யே யதுகுலஶ்ரேஷ்ட ஶ்ரு'ணுஷ்வாவஹிதோ மம ।
வரயைநம் பவம் தேவம் பக்தஸ்த்வம் பரமேஶ்வரம் ॥ 6 ॥
தேந தே ஶ்ராவயிஷ்யாமி யத்தத்ப்ரஹ்ம ஸநாதநம் ।
ந ஶக்யம் விஸ்தராத்க்ரு'த்ஸ்நம் வக்தும் ஸர்வஸ்ய கேநசித் ॥ 7 ॥
யுக்தேநாபி விபூதீநாமபி வர்ஷஶதைரபி ।
யஸ்யாதிர்மத்யமந்தம் ச ஸுரைரபி ந கம்யதே ॥ 8 ॥
கஸ்தஸ்ய ஶக்நுயாத்வக்தும் குணாந் கார்த்ஸ்ந்யேந மாதவ ।
கிம் து தேவஸ்ய மஹதஃ ஸங்க்ஷிப்தார்தபதாக்ஷரம் ॥ 9 ॥
ஶக்திதஶ்சரிதம் வக்ஷ்யே ப்ரஸாதாத்தஸ்ய தீமதஃ ।
அப்ராப்ய து ததோऽநுஜ்ஞாம் ந ஶக்யஃ ஸ்தோதுமீஶ்வரஃ ॥ 10 ॥
யதா தேநாப்யநுஜ்ஞாதஃ ஸ்துதோ வை ஸ ததா மயா ।
அநாதிநிதநஸ்யாஹம் ஜகத்யோநேர்மஹாத்மநஃ ॥ 11 ॥
நாம்நாம் கிஞ்சித்ஸமுத்தேஶம் வக்ஷ்யாம்யவ்யக்தயோநிநஃ ।
வரதஸ்ய வரேண்யஸ்ய விஶ்வரூபஸ்ய தீமதஃ ॥ 12 ॥
ஶ்ரு'ணு நாம்நாம் ச யம் க்ரு'ஷ்ண யதுக்தம் பத்மயோநிநா ।
தஶநாமஸஹஸ்ராணி யாந்யாஹ ப்ரபிதாமஹஃ ॥ 13 ॥
தாநி நிர்மத்ய மநஸா தத்நோ க்ரு'தமிவோத்த்ரு'தம் ।
கிரேஃ ஸாரம் யதா ஹேம புஷ்பஸாரம் யதா மது ॥ 14 ॥
க்ரு'தாத்ஸாரம் யதா மண்டஸ்ததைதத்ஸாரமுத்த்ரு'தம் ।
ஸர்வபாபாபஹமிதம் சதுர்வேதஸமந்விதம் ॥ 15 ॥
ப்ரயத்நேநாதிகந்தவ்யம் தார்யம் ச ப்ரயதாத்மநா ।
மாங்கல்யம் பௌஷ்டிகம் சைவ ரக்ஷோக்நம் பாவநம் மஹத் ॥ 16 ॥
இதம் பக்தாய தாதவ்யம் ஶ்ரத்ததாநாஸ்திகாய ச ।
நாஶ்ரத்ததாநரூபாய நாஸ்திகாயாஜிதாத்மநே ॥ 17 ॥
யஶ்சாப்யஸூயதே தேவம் காரணாத்மாநமீஶ்வரம் ।
ஸ க்ரு'ஷ்ண நரகம் யாதி ஸஹ பூர்வைஃ ஸஹாத்மஜைஃ ॥ 18 ॥
இதம் த்யாநமிதம் யோகமிதம் த்யேயமநுத்தமம் ।
இதம் ஜப்யமிதம் ஜ்ஞாநம் ரஹஸ்யமிதமுத்தமம் ॥ 19 ॥
யம் ஜ்ஞாத்வா அந்தகாலேபி கச்சேத பரமாம் கதிம் ।
பவித்ரம் மங்கலம் மேத்யம் கல்யாணமிதமுத்தமம் ॥ 20 ॥
இதம் ப்ரஹ்மா புரா க்ரு'த்வா ஸர்வலோகபிதாமஹஃ ।
ஸர்வ ஸ்தவாநாம் ராஜத்வே திவ்யாநாம் ஸமகல்பயத் ॥ 21 ॥
ததா ப்ரப்ரு'தி சைவாயமீஶ்வரஸ்ய மஹாத்மநஃ ।
ஸ்தவராஜ இதி க்யாதோ ஜகத்யமரபூஜிதஃ ॥ 22 ॥
ப்ரஹ்மலோகாதயம் ஸ்வர்கே ஸ்தவராஜோऽவதாரிதஃ ।
யதஸ்தண்டிஃ புரா ப்ராப தேந தண்டிக்ரு'தோऽபவத் ॥ 23 ॥
ஸ்வர்காச்சைவாத்ர பூர்லோகம் தண்டிநா ஹ்யவதாரிதஃ ।
ஸர்வமங்கலமாங்கல்யம் ஸர்வபாபப்ரணாஶநம் ॥ 24 ॥
நிகதிஷ்யே மஹாபாஹோ ஸ்தவாநாமுத்தமம் ஸ்தவம் ।
ப்ரஹ்மணாமபி யத்ப்ரஹ்ம பராணாமபி யத்பரம் ॥ 25 ॥
தேஜஸாமபி யத்தேஜஸ்தபஸாமபி யத்தபஃ ।
ஶாந்தாநாமபி யஃ ஶாந்தோ த்யுதீநாமபி யா த்யுதிஃ ॥ 26 ॥
தாந்தாநாமபி யோ தாந்தோ தீமதாமபி யா ச தீஃ ।
தேவாநாமபி யோ தேவ ரு'ஷீணாமபி யஸ்த்வ்ரு'ஷிஃ ॥ 27 ॥
யஜ்ஞாநாமபி யோ யஜ்ஞஃ ஶிவாநாமபி யஃ ஶிவஃ ।
ருத்ராணாமபி யோ ருத்ரஃ ப்ரபா ப்ரபவதாமபி ॥ 28 ॥
யோகிநாமபி யோ யோகீ காரணாநாம் ச காரணம் ।
யதோ லோகாஃ ஸம்பவந்தி ந பவந்தி யதஃ புநஃ ॥ 29 ॥
ஸர்வபூதாத்மபூதஸ்ய ஹரஸ்யாமிததேஜஸஃ ।
அஷ்டோத்தரஸஹஸ்ரம் து நாம்நாம் ஶர்வஸ்ய மே ஶ்ரு'ணு ।
யச்ச்ருத்வா மநுஜவ்யாக்ர ஸர்வாந்காமாநவாப்ஸ்யஸி ॥ 30 ॥
த்யாநம் ।
ஶாந்தம் பத்மாஸநஸ்தம் ஶஶிதரமுகுடம் பஞ்சவக்த்ரம் த்ரிநேத்ரம்
ஶூலம் வஜ்ரம் ச கட்கம் பரஶுமபயதம் தக்ஷபாகே வஹந்தம் ।
நாகம் பாஶம் ச கண்டாம் ப்ரலயஹுதவஹம் ஸாங்குஶம் வாமபாகே
நாநாலங்காரயுக்தம் ஸ்படிகமணிநிபம் பார்வதீஶம் நமாமி ॥
ஸ்தோத்ரம் ।
ௐ ஸ்திரஃ ஸ்தாணுஃ ப்ரபுர்பீமஃ ப்ரவரோ வரதோ வரஃ ।
ஸர்வாத்மா ஸர்வவிக்யாதஃ ஸர்வஃ ஸர்வகரோ பவஃ ॥ 1 ॥
ஜடீ சர்மீ ஶிகண்டீ ச ஸர்வாங்கஃ ஸர்வபாவநஃ ।
ஹரஶ்ச ஹரிணாக்ஷஶ்ச ஸர்வபூதஹரஃ ப்ரபுஃ ॥ 2 ॥
ப்ரவ்ரு'த்திஶ்ச நிவ்ரு'த்திஶ்ச நியதஃ ஶாஶ்வதோ த்ருவஃ ।
ஶ்மஶாநவாஸீ பகவாந் கசரோ கோசரோऽர்தநஃ ॥ 3 ॥
அபிவாத்யோ மஹாகர்மா தபஸ்வீ பூதபாவநஃ ।
உந்மத்தவேஷப்ரச்சந்நஃ ஸர்வலோகப்ரஜாபதிஃ ॥ 4 ॥
மஹாரூபோ மஹாகாயோ வ்ரு'ஷரூபோ மஹாயஶாஃ ।
மஹாத்மா ஸர்வபூதாத்மா விஶ்வரூபோ மஹாஹநுஃ ॥ 5 ॥
லோகபாலோऽந்தர்ஹிதாத்மா ப்ரஸாதோ ஹயகர்தபிஃ ।
பவித்ரம் ச மஹாம்ஶ்சைவ நியமோ நியமாஶ்ரிதஃ ॥ 6 ॥
ஸர்வகர்மா ஸ்வயம்பூத ஆதிராதிகரோ நிதிஃ ।
ஸஹஸ்ராக்ஷோ விஶாலாக்ஷஃ ஸோமோ நக்ஷத்ரஸாதகஃ ॥ 7 ॥
சந்த்ரஃ ஸூர்யஃ ஶநிஃ கேதுர்க்ரஹோ க்ரஹபதிர்வரஃ ।
அத்ரிரத்ர்யா நமஸ்கர்தா ம்ரு'கபாணார்பணோऽநகஃ ॥ 8 ॥ [ஆத்யந்தலயகர்தா ச]
மஹாதபா கோரதபா அதீநோ தீநஸாதகஃ ।
ஸம்வத்ஸரகரோ மந்த்ரஃ ப்ரமாணம் பரமம் தபஃ ॥ 9 ॥
யோகீ யோஜ்யோ மஹாபீஜோ மஹாரேதா மஹாபலஃ ।
ஸுவர்ணரேதாஃ ஸர்வஜ்ஞஃ ஸுபீஜோ பீஜவாஹநஃ ॥ 10 ॥
தஶபாஹுஸ்த்வநிமிஷோ நீலகண்ட உமாபதிஃ ।
விஶ்வரூபஃ ஸ்வயம் ஶ்ரேஷ்டோ பலவீரோ பலோ கணஃ ॥ 11 ॥
கணகர்தா கணபதிர்திக்வாஸாஃ காம ஏவ ச ।
மந்த்ரவித்பரமோ மந்த்ரஃ ஸர்வபாவகரோ ஹரஃ ॥ 12 ॥
கமண்டலுதரோ தந்வீ பாணஹஸ்தஃ கபாலவாந் ।
அஶநீ ஶதக்நீ கட்கீ பட்டிஶீ சாயுதீ மஹாந் ॥ 13 ॥
ஸ்ருவஹஸ்தஃ ஸுரூபஶ்ச தேஜஸ்தேஜஸ்கரோ நிதிஃ ।
உஷ்ணீஷீ ச ஸுவக்த்ரஶ்ச உதக்ரோ விநதஸ்ததா ॥ 14 ॥
தீர்கஶ்ச ஹரிகேஶஶ்ச ஸுதீர்தஃ க்ரு'ஷ்ண ஏவ ச ।
ஸ்ரு'காலரூபஃ ஸித்தார்தோ முண்டஃ ஸர்வஶுபங்கரஃ ॥ 15 ॥
அஜஶ்ச பஹுரூபஶ்ச கந்ததாரீ கபர்த்யபி ।
ஊர்த்வரேதா ஊர்த்வலிங்க ஊர்த்வஶாயீ நபஃஸ்தலஃ ॥ 16 ॥
த்ரிஜடீ சீரவாஸாஶ்ச ருத்ரஃ ஸேநாபதிர்விபுஃ ।
அஹஶ்சரோ நக்தஞ்சரஸ்திக்மமந்யுஃ ஸுவர்சஸஃ ॥ 17 ॥
கஜஹா தைத்யஹா காலோ லோகதாதா குணாகரஃ ।
ஸிம்ஹஶார்தூலரூபஶ்ச ஆர்த்ரசர்மாம்பராவ்ரு'தஃ ॥ 18 ॥
காலயோகீ மஹாநாதஃ ஸர்வகாமஶ்சதுஷ்பதஃ ।
நிஶாசரஃ ப்ரேதசாரீ பூதசாரீ மஹேஶ்வரஃ ॥ 19 ॥
பஹுபூதோ பஹுதரஃ ஸ்வர்பாநுரமிதோ கதிஃ ।
ந்ரு'த்யப்ரியோ நித்யநர்தோ நர்தகஃ ஸர்வலாலஸஃ ॥ 20 ॥
கோரோ மஹாதபாஃ பாஶோ நித்யோ கிரிருஹோ நபஃ ।
ஸஹஸ்ரஹஸ்தோ விஜயோ வ்யவஸாயோ ஹ்யதந்த்ரிதஃ ॥ 21 ॥
அதர்ஷணோ தர்ஷணாத்மா யஜ்ஞஹா காமநாஶகஃ । [மர்ஷ]
தக்ஷயாகாபஹாரீ ச ஸுஸஹோ மத்யமஸ்ததா ॥ 22 ॥
தேஜோபஹாரீ பலஹா முதிதோऽர்தோऽஜிதோऽவரஃ ।
கம்பீரகோஷோ கம்பீரோ கம்பீரபலவாஹநஃ ॥ 23 ॥
ந்யக்ரோதரூபோ ந்யக்ரோதோ வ்ரு'க்ஷகர்ணஸ்திதிர்விபுஃ ।
ஸுதீக்ஷ்ணதஶநஶ்சைவ மஹாகாயோ மஹாநநஃ ॥ 24 ॥
விஷ்வக்ஸேநோ ஹரிர்யஜ்ஞஃ ஸம்யுகாபீடவாஹநஃ ।
தீக்ஷ்ணதாபஶ்ச ஹர்யஶ்வஃ ஸஹாயஃ கர்மகாலவித் ॥ 25 ॥
விஷ்ணுப்ரஸாதிதோ யஜ்ஞஃ ஸமுத்ரோ படபாமுகஃ ।
ஹுதாஶநஸஹாயஶ்ச ப்ரஶாந்தாத்மா ஹுதாஶநஃ ॥ 26 ॥
உக்ரதேஜா மஹாதேஜா ஜந்யோ விஜயகாலவித் ।
ஜ்யோதிஷாமயநம் ஸித்திஃ ஸர்வவிக்ரஹ ஏவ ச ॥ 27 ॥
ஶிகீ முண்டீ ஜடீ ஜ்வாலீ மூர்திஜோ மூர்தகோ பலீ ।
வேணவீ பணவீ தாலீ கலீ காலகடங்கடஃ ॥ 28 ॥
நக்ஷத்ரவிக்ரஹமதிர்குணபுத்திர்லயோऽகமஃ ।
ப்ரஜாபதிர்விஶ்வபாஹுர்விபாகஃ ஸர்வகோऽமுகஃ ॥ 29 ॥
விமோசநஃ ஸுஸரணோ ஹிரண்யகவசோத்பவஃ ।
மேட்ரஜோ பலசாரீ ச மஹீசாரீ ஸ்ருதஸ்ததா ॥ 30 ॥ [மேகஜோ]
ஸர்வதூர்யநிநாதீ ச ஸர்வாதோத்யபரிக்ரஹஃ ।
வ்யாலரூபோ குஹாவாஸீ குஹோ மாலீ தரங்கவித் ॥ 31 ॥
த்ரிதஶஸ்த்ரிகாலத்ரு'க்கர்மஸர்வபந்தவிமோசநஃ ।
பந்தநஸ்த்வஸுரேந்த்ராணாம் யுதிஶத்ருவிநாஶநஃ ॥ 32 ॥
ஸாங்க்யப்ரஸாதோ துர்வாஸாஃ ஸர்வஸாதுநிஷேவிதஃ ।
ப்ரஸ்கந்தநோ விபாகஜ்ஞோ அதுல்யோ யஜ்ஞபாகவித் ॥ 33 ॥
ஸர்வவாஸஃ ஸர்வசாரீ துர்வாஸா வாஸவோऽமரஃ ।
ஹைமோ ஹேமகரோऽயஜ்ஞஃ ஸர்வதாரீ தரோத்தமஃ ॥ 34 ॥ [யஜ்ஞஃ]
லோஹிதாக்ஷோ மஹாக்ஷஶ்ச விஜயாக்ஷோ விஶாரதஃ ।
ஸங்க்ரஹோ நிக்ரஹஃ கர்தா ஸர்பசீரநிவாஸநஃ ॥ 35 ॥
முக்யோऽமுக்யஶ்ச தேஹஶ்ச காஹலிஃ ஸர்வகாமதஃ ।
ஸர்வகாலப்ரஸாதஶ்ச ஸுபலோ பலரூபத்ரு'த் ॥ 36 ॥
ஸர்வகாமவரஶ்சைவ ஸர்வதஃ ஸர்வதோமுகஃ ।
ஆகாஶநிர்விரூபஶ்ச நிபாதீ ஹ்யவஶஃ ககஃ ॥ 37 ॥
ரௌத்ரரூபோऽம்ஶுராதித்யோ பஹுரஶ்மிஃ ஸுவர்சஸீ ।
வஸுவேகோ மஹாவேகோ மநோவேகோ நிஶாசரஃ ॥ 38 ॥
ஸர்வவாஸீ ஶ்ரியாவாஸீ உபதேஶகரோऽகரஃ ।
முநிராத்மநிராலோகஃ ஸம்பக்நஶ்ச ஸஹஸ்ரதஃ ॥ 39 ॥
பக்ஷீ ச பக்ஷரூபஶ்ச அதிதீப்தோ விஶாம் பதிஃ ।
உந்மாதோ மதநஃ காமோ ஹ்யஶ்வத்தோऽர்தகரோ யஶஃ ॥ 40 ॥
வாமதேவஶ்ச வாமஶ்ச ப்ராக்தக்ஷிணஶ்ச வாமநஃ ।
ஸித்தயோகீ மஹர்ஷிஶ்ச ஸித்தார்தஃ ஸித்தஸாதகஃ ॥ 41 ॥
பிக்ஷுஶ்ச பிக்ஷுரூபஶ்ச விபணோ ம்ரு'துரவ்யயஃ ।
மஹாஸேநோ விஶாகஶ்ச ஷஷ்டிபாகோ கவாம் பதிஃ ॥ 42 ॥
வஜ்ரஹஸ்தஶ்ச விஷ்கம்பீ சமூஸ்தம்பந ஏவ ச ।
வ்ரு'த்தாவ்ரு'த்தகரஸ்தாலோ மதுர்மதுகலோசநஃ ॥ 43 ॥
வாசஸ்பத்யோ வாஜஸநோ நித்யமாஶ்ரமபூஜிதஃ । [நித்யமாஶ்ரிதபூஜிதஃ]
ப்ரஹ்மசாரீ லோகசாரீ ஸர்வசாரீ விசாரவித் ॥ 44 ॥
ஈஶாந ஈஶ்வரஃ காலோ நிஶாசாரீ பிநாகப்ரு'த் ।
நிமித்தஸ்தோ நிமித்தம் ச நந்திர்நந்திகரோ ஹரிஃ ॥ 45 ॥
நந்தீஶ்வரஶ்ச நந்தீ ச நந்தநோ நந்திவர்தநஃ ।
பகஹாரீ நிஹந்தா ச காலோ ப்ரஹ்மா பிதாமஹஃ ॥ 46 ॥
சதுர்முகோ மஹாலிங்கஶ்சாருலிங்கஸ்ததைவ ச ।
லிங்காத்யக்ஷஃ ஸுராத்யக்ஷோ யோகாத்யக்ஷோ யுகாவஹஃ ॥ 47 ॥
பீஜாத்யக்ஷோ பீஜகர்தா அத்யாத்மாநுகதோ பலஃ ।
இதிஹாஸஃ ஸகல்பஶ்ச கௌதமோऽத நிஶாகரஃ ॥ 48 ॥
தம்போ ஹ்யதம்போ வைதம்போ வஶ்யோ வஶகரஃ கலிஃ ।
லோககர்தா பஶுபதிர்மஹாகர்தா ஹ்யநௌஷதஃ ॥ 49 ॥
அக்ஷரம் பரமம் ப்ரஹ்ம பலவச்சக்ர ஏவ ச ।
நீதிர்ஹ்யநீதிஃ ஶுத்தாத்மா ஶுத்தோ மாந்யோ கதாகதஃ ॥ 50 ॥
பஹுப்ரஸாதஃ ஸுஸ்வப்நோ தர்பணோऽத த்வமித்ரஜித் ।
வேதகாரோ மந்த்ரகாரோ வித்வாந் ஸமரமர்தநஃ ॥ 51 ॥
மஹாமேகநிவாஸீ ச மஹாகோரோ வஶீகரஃ ।
அக்நிஜ்வாலோ மஹாஜ்வாலோ அதிதூம்ரோ ஹுதோ ஹவிஃ ॥ 52 ॥
வ்ரு'ஷணஃ ஶங்கரோ நித்யவர்சஸ்வீ தூமகேதநஃ ।
நீலஸ்ததாங்கலுப்தஶ்ச ஶோபநோ நிரவக்ரஹஃ ॥ 53 ॥
ஸ்வஸ்திதஃ ஸ்வஸ்திபாவஶ்ச பாகீ பாககரோ லகுஃ ।
உத்ஸங்கஶ்ச மஹாங்கஶ்ச மஹாகர்பபராயணஃ ॥ 54 ॥
க்ரு'ஷ்ணவர்ணஃ ஸுவர்ணஶ்ச இந்த்ரியம் ஸர்வதேஹிநாம் ।
மஹாபாதோ மஹாஹஸ்தோ மஹாகாயோ மஹாயஶாஃ ॥ 55 ॥
மஹாமூர்தா மஹாமாத்ரோ மஹாநேத்ரோ நிஶாலயஃ ।
மஹாந்தகோ மஹாகர்ணோ மஹோஷ்டஶ்ச மஹாஹநுஃ ॥ 56 ॥
மஹாநாஸோ மஹாகம்புர்மஹாக்ரீவஃ ஶ்மஶாநபாக் ।
மஹாவக்ஷா மஹோரஸ்கோ ஹ்யந்தராத்மா ம்ரு'காலயஃ ॥ 57 ॥
லம்பநோ லம்பிதோஷ்டஶ்ச மஹாமாயஃ பயோநிதிஃ ।
மஹாதந்தோ மஹாதம்ஷ்ட்ரோ மஹாஜிஹ்வோ மஹாமுகஃ ॥ 58 ॥
மஹாநகோ மஹாரோமா மஹாகேஶோ மஹாஜடஃ ।
ப்ரஸந்நஶ்ச ப்ரஸாதஶ்ச ப்ரத்யயோ கிரிஸாதநஃ ॥ 59 ॥
ஸ்நேஹநோऽஸ்நேஹநஶ்சைவ அஜிதஶ்ச மஹாமுநிஃ ।
வ்ரு'க்ஷாகாரோ வ்ரு'க்ஷகேதுரநலோ வாயுவாஹநஃ ॥ 60 ॥
கண்டலீ மேருதாமா ச தேவாதிபதிரேவ ச ।
அதர்வஶீர்ஷஃ ஸாமாஸ்ய ரு'க்ஸஹஸ்ராமிதேக்ஷணஃ ॥ 61 ॥
யஜுஃ பாதபுஜோ குஹ்யஃ ப்ரகாஶோ ஜங்கமஸ்ததா ।
அமோகார்தஃ ப்ரஸாதஶ்ச அபிகம்யஃ ஸுதர்ஶநஃ ॥ 62 ॥
உபகாரஃ ப்ரியஃ ஸர்வஃ கநகஃ காஞ்சநச்சவிஃ ।
நாபிர்நந்திகரோ பாவஃ புஷ்கரஸ்தபதிஃ ஸ்திரஃ ॥ 63 ॥
த்வாதஶஸ்த்ராஸநஶ்சாத்யோ யஜ்ஞோ யஜ்ஞஸமாஹிதஃ ।
நக்தம் கலிஶ்ச காலஶ்ச மகரஃ காலபூஜிதஃ ॥ 64 ॥
ஸகணோ கணகாரஶ்ச பூதவாஹநஸாரதிஃ ।
பஸ்மஶயோ பஸ்மகோப்தா பஸ்மபூதஸ்தருர்கணஃ ॥ 65 ॥
லோகபாலஸ்ததாऽலோகோ மஹாத்மா ஸர்வபூஜிதஃ ।
ஶுக்லஸ்த்ரிஶுக்லஃ ஸம்பந்நஃ ஶுசிர்பூதநிஷேவிதஃ ॥ 66 ॥
ஆஶ்ரமஸ்தஃ க்ரியாவஸ்தோ விஶ்வகர்மமதிர்வரஃ ।
விஶாலஶாகஸ்தாம்ரோஷ்டோ ஹ்யம்புஜாலஃ ஸுநிஶ்சலஃ ॥ 67 ॥
கபிலஃ கபிஶஃ ஶுக்ல ஆயுஶ்சைவ பரோ¶ஃ ।
கந்தர்வோ ஹ்யதிதிஸ்தார்க்ஷ்யஃ ஸுவிஜ்ஞேயஃ ஸுஶாரதஃ ॥ 68 ॥
பரஶ்வதாயுதோ தேவோ ஹ்யநுகாரீ ஸுபாந்தவஃ ।
தும்பவீணோ மஹாக்ரோத ஊர்த்வரேதா ஜலேஶயஃ ॥ 69 ॥
உக்ரோ வம்ஶகரோ வம்ஶோ வம்ஶநாதோ ஹ்யநிந்திதஃ ।
ஸர்வாங்கரூபோ மாயாவீ ஸுஹ்ரு'தோ ஹ்யநிலோऽநலஃ ॥ 70 ॥
பந்தநோ பந்தகர்தா ச ஸுபந்தநவிமோசநஃ ।
ஸ யஜ்ஞாரிஃ ஸ காமாரிர்மஹாதம்ஷ்ட்ரோ மஹாயுதஃ ॥ 71 ॥
பஹுதா நிந்திதஃ ஶர்வஃ ஶங்கரஃ ஶங்கரோऽதநஃ ।
அமரேஶோ மஹாதேவோ விஶ்வதேவஃ ஸுராரிஹா ॥ 72 ॥
அஹிர்புத்ந்யோऽநிலாபஶ்ச சேகிதாநோ ஹவிஸ்ததா । [ஹரி]
அஜைகபாச்ச காபாலீ த்ரிஶங்குரஜிதஃ ஶிவஃ ॥ 73 ॥
தந்வந்தரிர்தூமகேதுஃ ஸ்கந்தோ வைஶ்ரவணஸ்ததா ।
தாதா ஶக்ரஶ்ச விஷ்ணுஶ்ச மித்ரஸ்த்வஷ்டா த்ருவோ தரஃ ॥ 74 ॥
ப்ரபாவஃ ஸர்வகோ வாயுரர்யமா ஸவிதா ரவிஃ ।
உஷங்குஶ்ச விதாதா ச மாந்தாதா பூதபாவநஃ ॥ 75 ॥
விபுர்வர்ணவிபாவீ ச ஸர்வகாமகுணாவஹஃ ।
பத்மநாபோ மஹாகர்பஶ்சந்த்ரவக்த்ரோऽநிலோऽநலஃ ॥ 76 ॥
பலவாம்ஶ்சோபஶாந்தஶ்ச புராணஃ புண்யசஞ்சுரீ ।
குருகர்தா குருவாஸீ குருபூதோ குணௌஷதஃ ॥ 77 ॥
ஸர்வாஶயோ தர்பசாரீ ஸர்வேஷாம் ப்ராணிநாம் பதிஃ ।
தேவதேவஃ ஸுகாஸக்தஃ ஸதஸத்ஸர்வரத்நவித் ॥ 78 ॥
கைலாஸகிரிவாஸீ ச ஹிமவத்கிரிஸம்ஶ்ரயஃ ।
கூலஹாரீ கூலகர்தா பஹுவித்யோ பஹுப்ரதஃ ॥ 79 ॥
வணிஜோ வர்தகீ வ்ரு'க்ஷோ வகுலஶ்சந்தநஶ்சதஃ ।
ஸாரக்ரீவோ மஹாஜத்ருரலோலஶ்ச மஹௌஷதஃ ॥ 80 ॥
ஸித்தார்தகாரீ ஸித்தார்தஶ்சந்தோவ்யாகரணோத்தரஃ ।
ஸிம்ஹநாதஃ ஸிம்ஹதம்ஷ்ட்ரஃ ஸிம்ஹகஃ ஸிம்ஹவாஹநஃ ॥ 81 ॥
ப்ரபாவாத்மா ஜகத்காலஸ்தாலோ லோகஹிதஸ்தருஃ ।
ஸாரங்கோ நவசக்ராங்கஃ கேதுமாலீ ஸபாவநஃ ॥ 82 ॥
பூதாலயோ பூதபதிரஹோராத்ரமநிந்திதஃ ॥ 83 ॥
வாஹிதா ஸர்வபூதாநாம் நிலயஶ்ச விபுர்பவஃ ।
அமோகஃ ஸம்யதோ ஹ்யஶ்வோ போஜநஃ ப்ராணதாரணஃ ॥ 84 ॥
த்ரு'திமாந் மதிமாந் தக்ஷஃ ஸத்க்ரு'தஶ்ச யுகாதிபஃ ।
கோபாலிர்கோபதிர்க்ராமோ கோசர்மவஸநோ ஹரிஃ ॥ 85 ॥
ஹிரண்யபாஹுஶ்ச ததா குஹாபாலஃ ப்ரவேஶிநாம் ।
ப்ரக்ரு'ஷ்டாரிர்மஹாஹர்ஷோ ஜிதகாமோ ஜிதேந்த்ரியஃ ॥ 86 ॥
காந்தாரஶ்ச ஸுவாஸஶ்ச தபஃஸக்தோ ரதிர்நரஃ ।
மஹாகீதோ மஹாந்ரு'த்யோ ஹ்யப்ஸரோகணஸேவிதஃ ॥ 87 ॥
மஹாகேதுர்மஹாதாதுர்நைகஸாநுசரஶ்சலஃ ।
ஆவேதநீய ஆதேஶஃ ஸர்வகந்தஸுகாவஹஃ ॥ 88 ॥
தோரணஸ்தாரணோ வாதஃ பரிதீ பதிகேசரஃ ।
ஸம்யோகோ வர்தநோ வ்ரு'த்தோ அதிவ்ரு'த்தோ குணாதிகஃ ॥ 89 ॥
நித்ய ஆத்மஸஹாயஶ்ச தேவாஸுரபதிஃ பதிஃ ।
யுக்தஶ்ச யுக்தபாஹுஶ்ச தேவோ திவிஸுபர்வணஃ ॥ 90 ॥
ஆஷாடஶ்ச ஸுஷாடஶ்ச த்ருவோऽத ஹரிணோ ஹரஃ ।
வபுராவர்தமாநேப்யோ வஸுஶ்ரேஷ்டோ மஹாபதஃ ॥ 91 ॥
ஶிரோஹாரீ விமர்ஶஶ்ச ஸர்வலக்ஷணலக்ஷிதஃ ।
அக்ஷஶ்ச ரதயோகீ ச ஸர்வயோகீ மஹாபலஃ ॥ 92 ॥
ஸமாம்நாயோऽஸமாம்நாயஸ்தீர்ததேவோ மஹாரதஃ ।
நிர்ஜீவோ ஜீவநோ மந்த்ரஃ ஶுபாக்ஷோ பஹுகர்கஶஃ ॥ 93 ॥
ரத்நப்ரபூதோ ரக்தாங்கோ மஹார்ணவநிபாநவித் । [ரத்நாங்கோ]
மூலம் விஶாலோ ஹ்யம்ரு'தோ வ்யக்தாவ்யக்தஸ்தபோநிதிஃ ॥ 94 ॥
ஆரோஹணோऽதிரோஹஶ்ச ஶீலதாரீ மஹாயஶாஃ ।
ஸேநாகல்போ மஹாகல்போ யோகோ யுககரோ ஹரிஃ ॥ 95 ॥ [யோககரோ]
யுகரூபோ மஹாரூபோ மஹாநாகஹநோ வதஃ ।
ந்யாயநிர்வபணஃ பாதஃ பண்டிதோ ஹ்யசலோபமஃ ॥ 96 ॥
பஹுமாலோ மஹாமாலஃ ஶஶீ ஹரஸுலோசநஃ ।
விஸ்தாரோ லவணஃ கூபஸ்த்ரியுகஃ ஸபலோதயஃ ॥ 97 ॥
த்ரிலோசநோ விஷண்ணாங்கோ மணிவித்தோ ஜடாதரஃ ।
பிந்துர்விஸர்கஃ ஸுமுகஃ ஶரஃ ஸர்வாயுதஃ ஸஹஃ ॥ 98 ॥
நிவேதநஃ ஸுகாஜாதஃ ஸுகந்தாரோ மஹாதநுஃ ।
கந்தபாலீ ச பகவாநுத்தாநஃ ஸர்வகர்மணாம் ॥ 99 ॥
மந்தாநோ பஹுலோ வாயுஃ ஸகலஃ ஸர்வலோசநஃ ।
தலஸ்தாலஃ கரஸ்தாலீ ஊர்த்வஸம்ஹநநோ மஹாந் ॥ 100 ॥
சத்ரம் ஸுச்சத்ரோ விக்யாதோ லோகஃ ஸர்வாஶ்ரயஃ க்ரமஃ ।
முண்டோ விரூபோ விக்ரு'தோ தண்டீ குண்டீ விகுர்வணஃ ॥ 101 ॥
ஹர்யக்ஷஃ ககுபோ வஜ்ரீ ஶதஜிஹ்வஃ ஸஹஸ்ரபாத் ।
ஸஹஸ்ரமூர்தா தேவேந்த்ரஃ ஸர்வதேவமயோ குருஃ ॥ 102 ॥
ஸஹஸ்ரபாஹுஃ ஸர்வாங்கஃ ஶரண்யஃ ஸர்வலோகக்ரு'த் ।
பவித்ரம் த்ரிககுந்மந்த்ரஃ கநிஷ்டஃ க்ரு'ஷ்ணபிங்கலஃ ॥ 103 ॥
ப்ரஹ்மதண்டவிநிர்மாதா ஶதக்நீபாஶஶக்திமாந் ।
பத்மகர்போ மஹாகர்போ ப்ரஹ்மகர்போ ஜலோத்பவஃ ॥ 104 ॥
கபஸ்திர்ப்ரஹ்மக்ரு'த்ப்ரஹ்மீ ப்ரஹ்மவித்ப்ராஹ்மணோ கதிஃ ।
அநந்தரூபோ நைகாத்மா திக்மதேஜாஃ ஸ்வயம்புவஃ ॥ 105 ॥
ஊர்த்வகாத்மா பஶுபதிர்வாதரம்ஹா மநோஜவஃ ।
சந்தநீ பத்மநாலாக்ரஃ ஸுரப்யுத்தரணோ நரஃ ॥ 106 ॥
கர்ணிகாரமஹாஸ்ரக்வீ நீலமௌலிஃ பிநாகத்ரு'த் ।
உமாபதிருமாகாந்தோ ஜாஹ்நவீத்ரு'துமாதவஃ ॥ 107 ॥
வரோ வராஹோ வரதோ வரேண்யஃ ஸுமஹாஸ்வநஃ ।
மஹாப்ரஸாதோ தமநஃ ஶத்ருஹா ஶ்வேதபிங்கலஃ ॥ 108 ॥
பீதாத்மா பரமாத்மா ச ப்ரயதாத்மா ப்ரதாநத்ரு'த் । [ப்ரீதாத்மா]
ஸர்வபார்ஶ்வமுகஸ்த்ர்யக்ஷோ தர்மஸாதாரணோ வரஃ ॥ 109 ॥
சராசராத்மா ஸூக்ஷ்மாத்மா அம்ரு'தோ கோவ்ரு'ஷேஶ்வரஃ ।
ஸாத்யர்ஷிர்வஸுராதித்யோ விவஸ்வாந்ஸவிதாம்ரு'தஃ ॥ 110 ॥
வ்யாஸஃ ஸர்கஃ ஸுஸங்க்ஷேபோ விஸ்தரஃ பர்யயோ நரஃ ।
ரு'துஃ ஸம்வத்ஸரோ மாஸஃ பக்ஷஃ ஸங்க்யாஸமாபநஃ ॥ 111 ॥
கலா காஷ்டா லவா மாத்ரா முஹூர்தாஹஃ க்ஷபாஃ க்ஷணாஃ ।
விஶ்வக்ஷேத்ரம் ப்ரஜாபீஜம் லிங்கமாத்யஸ்து நிர்கமஃ ॥ 112 ॥
ஸதஸத்வ்யக்தமவ்யக்தம் பிதா மாதா பிதாமஹஃ ।
ஸ்வர்கத்வாரம் ப்ரஜாத்வாரம் மோக்ஷத்வாரம் த்ரிவிஷ்டபம் ॥ 113 ॥
நிர்வாணம் ஹ்லாதநஶ்சைவ ப்ரஹ்மலோகஃ பரா கதிஃ ।
தேவாஸுரவிநிர்மாதா தேவாஸுரபராயணஃ ॥ 114 ॥
தேவாஸுரகுருர்தேவோ தேவாஸுரநமஸ்க்ரு'தஃ ।
தேவாஸுரமஹாமாத்ரோ தேவாஸுரகணாஶ்ரயஃ ॥ 115 ॥
தேவாஸுரகணாத்யக்ஷோ தேவாஸுரகணாக்ரணீஃ ।
தேவாதிதேவோ தேவர்ஷிர்தேவாஸுரவரப்ரதஃ ॥ 116 ॥ [தேவாதி]
தேவாஸுரேஶ்வரோ விஶ்வோ தேவாஸுரமஹேஶ்வரஃ ।
ஸர்வதேவமயோऽசிந்த்யோ தேவதாத்மாऽऽத்மஸம்பவஃ ॥ 117 ॥
உத்பித்த்ரிவிக்ரமோ வைத்யோ விரஜோ நீரஜோऽமரஃ ।
ஈட்யோ ஹஸ்தீஶ்வரோ வ்யாக்ரோ தேவஸிம்ஹோ நரர்ஷபஃ ॥ 118 ॥
விபுதோऽக்ரவரஃ ஸூக்ஷ்மஃ ஸர்வதேவஸ்தபோமயஃ ।
ஸுயுக்தஃ ஶோபநோ வஜ்ரீ ப்ராஸாநாம் ப்ரபவோऽவ்யயஃ ॥ 119 ॥
குஹஃ காந்தோ நிஜஃ ஸர்கஃ பவித்ரம் ஸர்வபாவநஃ ।
ஶ்ரு'ங்கீ ஶ்ரு'ங்கப்ரியோ பப்ரூ ராஜராஜோ நிராமயஃ ॥ 120 ॥
அபிராமஃ ஸுரகணோ விராமஃ ஸர்வஸாதநஃ ।
லலாடாக்ஷோ விஶ்வதேவோ ஹரிணோ ப்ரஹ்மவர்சஸஃ ॥ 121 ॥
ஸ்தாவராணாம் பதிஶ்சைவ நியமேந்த்ரியவர்தநஃ ।
ஸித்தார்தஃ ஸித்தபூதார்தோऽசிந்த்யஃ ஸத்யவ்ரதஃ ஶுசிஃ ॥ 122 ॥
வ்ரதாதிபஃ பரம் ப்ரஹ்ம பக்தாநாம் பரமா கதிஃ । [பக்தாநுக்ரஹகாரகஃ]
விமுக்தோ முக்ததேஜாஶ்ச ஶ்ரீமாந் ஶ்ரீவர்தநோ ஜகத் ॥ 123 ॥
உத்தரபீடிகா (பலஶ்ரு'தி)
யதா ப்ரதாநம் பகவாநிதி பக்த்யா ஸ்துதோ மயா ।
யம் ந ப்ரஹ்மாதயோ தேவா விதுஸ்தத்த்வேந நர்ஷயஃ ॥ 1 ॥
ஸ்தோதவ்யமர்ச்யம் வந்த்யம் ச கஃ ஸ்தோஷ்யதி ஜகத்பதிம் ।
பக்த்யா த்வேவம் புரஸ்க்ரு'த்ய மயா யஜ்ஞபதிர்விபுஃ ॥ 2 ॥
ததோऽப்யநுஜ்ஞாம் ஸம்ப்ராப்ய ஸ்துதோ மதிமதாம் வரஃ ।
ஶிவமேபிஃ ஸ்துவந் தேவம் நாமபிஃ புஷ்டிவர்தநைஃ ॥ 3 ॥
நித்யயுக்தஃ ஶுசிர்பக்தஃ ப்ராப்நோத்யாத்மாநமாத்மநா ।
ஏதத்தி பரமம் ப்ரஹ்ம பரம் ப்ரஹ்மாதிகச்சதி ॥ 4 ॥
ரு'ஷயஶ்சைவ தேவாஶ்ச ஸ்துவந்த்யேதேந தத்பரம் ।
ஸ்தூயமாநோ மஹாதேவஸ்துஷ்யதே நியதாத்மபிஃ ॥ 5 ॥
பக்தாநுகம்பீ பகவாநாத்மஸம்ஸ்தாகரோ விபுஃ ।
ததைவ ச மநுஷ்யேஷு யே மநுஷ்யாஃ ப்ரதாநதஃ ॥ 6 ॥
ஆஸ்திகாஃ ஶ்ரத்ததாநாஶ்ச பஹுபிர்ஜந்மபிஃ ஸ்தவைஃ ।
பக்த்யா ஹ்யநந்யமீஶாநம் பரம் தேவம் ஸநாதநம் ॥ 7 ॥
கர்மணா மநஸா வாசா பாவேநாமிததேஜஸஃ ।
ஶயாநா ஜாக்ரமாணாஶ்ச வ்ரஜந்நுபவிஶம்ஸ்ததா ॥ 8 ॥
உந்மிஷந்நிமிஷம்ஶ்சைவ சிந்தயந்தஃ புநஃ புநஃ ।
ஶ்ரு'ண்வந்தஃ ஶ்ராவயந்தஶ்ச கதயந்தஶ்ச தே பவம் ॥ 9 ॥
ஸ்துவந்தஃ ஸ்தூயமாநாஶ்ச துஷ்யந்தி ச ரமந்தி ச ।
ஜந்மகோடிஸஹஸ்ரேஷு நாநாஸம்ஸாரயோநிஷு ॥ 10 ॥
ஜந்தோர்விகதபாபஸ்ய பவே பக்திஃ ப்ரஜாயதே ।
உத்பந்நா ச பவே பக்திரநந்யா ஸர்வபாவதஃ ॥ 11 ॥
பாவிநஃ காரணே சாஸ்ய ஸர்வயுக்தஸ்ய ஸர்வதா ।
ஏதத்தேவேஷு துஷ்ப்ராபம் மநுஷ்யேஷு ந லப்யதே ॥ 12 ॥
நிர்விக்நா நிஶ்சலா ருத்ரே பக்திரவ்யபிசாரிணீ ।
தஸ்யைவ ச ப்ரஸாதேந பக்திருத்பத்யதே ந்ரு'ணாம் ॥ 13 ॥
யேந யாந்தி பராம் ஸித்திம் தத்பாவகதசேதஸஃ ।
யே ஸர்வபாவாநுகதாஃ ப்ரபத்யந்தே மஹேஶ்வரம் ॥ 14 ॥
ப்ரபந்நவத்ஸலோ தேவஃ ஸம்ஸாராத்தாந்ஸமுத்தரேத் ।
ஏவமந்யே விகுர்வந்தி தேவாஃ ஸம்ஸாரமோசநம் ॥ 15 ॥
மநுஷ்யாணாம்ரு'தே தேவம் நாந்யா ஶக்திஸ்தபோபலம் ।
இதி தேநேந்த்ரகல்பேந பகவாந் ஸதஸத்பதிஃ ॥ 16 ॥
க்ரு'த்திவாஸாஃ ஸ்துதஃ க்ரு'ஷ்ண தண்டிநா ஶுபபுத்திநா ।
ஸ்தவமேதம் பகவதோ ப்ரஹ்மா ஸ்வயமதாரயத் ॥ 17 ॥
கீயதே ச ஸ புத்த்யேத ப்ரஹ்மா ஶங்கரஸந்நிதௌ ।
இதம் புண்யம் பவித்ரம் ச ஸர்வதா பாபநாஶநம் ॥ 18 ॥
யோகதம் மோக்ஷதம் சைவ ஸ்வர்கதம் தோஷதம் ததா ।
ஏவமேதத்படந்தே ய ஏகபக்த்யா து ஶங்கரம் ॥ 19 ॥
யா கதிஃ ஸாங்க்யயோகாநாம் வ்ரஜந்த்யேதாம் கதிம் ததா ।
ஸ்தவமேதம் ப்ரயத்நேந ஸதா ருத்ரஸ்ய ஸந்நிதௌ ॥ 20 ॥
அப்தமேகம் சரேத்பக்தஃ ப்ராப்நுயாதீப்ஸிதம் பலம் ।
ஏதத்ரஹஸ்யம் பரமம் ப்ரஹ்மணோ ஹ்ரு'தி ஸம்ஸ்திதம் ॥ 21 ॥
ப்ரஹ்மா ப்ரோவாச ஶக்ராய ஶக்ரஃ ப்ரோவாச ம்ரு'த்யவே ।
ம்ரு'த்யுஃ ப்ரோவாச ருத்ரேப்யோ ருத்ரேப்யஸ்தண்டிமாகமத் ॥ 22 ॥
மஹதா தபஸா ப்ராப்தஸ்தண்டிநா ப்ரஹ்மஸத்மநி ।
தண்டிஃ ப்ரோவாச ஶுக்ராய கௌதமாய ச பார்கவஃ ॥ 23 ॥
வைவஸ்வதாய மநவே கௌதமஃ ப்ராஹ மாதவ ।
நாராயணாய ஸாத்யாய ஸமாதிஷ்டாய தீமதே ॥ 24 ॥
யமாய ப்ராஹ பகவாந் ஸாத்யோ நாராயணோऽச்யுதஃ ।
நாசிகேதாய பகவாநாஹ வைவஸ்வதோ யமஃ ॥ 25 ॥
மார்கண்டேயாய வார்ஷ்ணேய நாசிகேதோऽப்யபாஷத ।
மார்கண்டேயாந்மயா ப்ராப்தோ நியமேந ஜநார்தந ॥ 26 ॥
தவாப்யஹமமித்ரக்ந ஸ்தவம் தத்யாம் ஹ்யவிஶ்ருதம் ।
ஸ்வர்க்யமாரோக்யமாயுஷ்யம் தந்யம் வேதேந ஸம்மிதம் ॥ 27 ॥
நாஸ்ய விக்நம் விகுர்வந்தி தாநவா யக்ஷராக்ஷஸாஃ ।
பிஶாசா யாதுதாநா வா குஹ்யகா புஜகா அபி ॥ 28 ॥
யஃ படேத ஶுசிஃ பார்த ப்ரஹ்மசாரீ ஜிதேந்த்ரியஃ । [பூத்வா]
அபக்நயோகோ வர்ஷம் து ஸோऽஶ்வமேதபலம் லபேத் ॥ 29 ॥
இதி ஶ்ரீமஹாபாரதே அநுஶாஸநபர்வணி மஹாதேவஸஹஸ்ரநாம ஸ்தோத்ரம் நாம ஸப்ததஶோऽத்யாயஃ ॥
Roman (IAST) Transliteration
pūrvapīṭhikā ||
vāsudeva uvāca |
tataḥ sa prayato bhūtvā mama tāta yudhiṣṭhira |
prāñjaliḥ prāha viprarṣirnāmasaṅgrahamāditaḥ || 1 ||
upamanyuruvāca |
brahmaproktairṛṣiproktairvedavedāṅgasambhavaiḥ |
sarvalokeṣu vikhyātaṃ stutyaṃ stoṣyāmi nāmabhiḥ || 2 ||
mahadbhirvihitaiḥ satyaiḥ siddhaiḥ sarvārthasādhakaiḥ |
ṛṣiṇā taṇḍinā bhaktyā kṛtairvedakṛtātmanā || 3 ||
yathoktaiḥ sādhubhiḥ khyātairmunibhistattvadarśibhiḥ |
pravaraṃ prathamaṃ svargyaṃ sarvabhūtahitaṃ śubham || 4 ||
śrutaiḥ sarvatra jagati brahmalokāvatāritaiḥ |
satyaistatparamaṃ brahma brahmaproktaṃ sanātanam || 5 ||
vakṣye yadukulaśreṣṭha śṛṇuṣvāvahito mama |
varayainaṃ bhavaṃ devaṃ bhaktastvaṃ parameśvaram || 6 ||
tena te śrāvayiṣyāmi yattadbrahma sanātanam |
na śakyaṃ vistarātkṛtsnaṃ vaktuṃ sarvasya kenacit || 7 ||
yuktenāpi vibhūtīnāmapi varṣaśatairapi |
yasyādirmadhyamantaṃ ca surairapi na gamyate || 8 ||
kastasya śaknuyādvaktuṃ guṇān kārtsnyena mādhava |
kiṃ tu devasya mahataḥ saṅkṣiptārthapadākṣaram || 9 ||
śaktitaścaritaṃ vakṣye prasādāttasya dhīmataḥ |
aprāpya tu tato'nujñāṃ na śakyaḥ stotumīśvaraḥ || 10 ||
yadā tenābhyanujñātaḥ stuto vai sa tadā mayā |
anādinidhanasyāhaṃ jagadyonermahātmanaḥ || 11 ||
nāmnāṃ kiñcitsamuddeśaṃ vakṣyāmyavyaktayoninaḥ |
varadasya vareṇyasya viśvarūpasya dhīmataḥ || 12 ||
śṛṇu nāmnāṃ ca yaṃ kṛṣṇa yaduktaṃ padmayoninā |
daśanāmasahasrāṇi yānyāha prapitāmahaḥ || 13 ||
tāni nirmathya manasā dadhno ghṛtamivoddhṛtam |
gireḥ sāraṃ yathā hema puṣpasāraṃ yathā madhu || 14 ||
ghṛtātsāraṃ yathā maṇḍastathaitatsāramuddhṛtam |
sarvapāpāpahamidaṃ caturvedasamanvitam || 15 ||
prayatnenādhigantavyaṃ dhāryaṃ ca prayatātmanā |
māṅgalyaṃ pauṣṭikaṃ caiva rakṣoghnaṃ pāvanaṃ mahat || 16 ||
idaṃ bhaktāya dātavyaṃ śraddadhānāstikāya ca |
nāśraddadhānarūpāya nāstikāyājitātmane || 17 ||
yaścābhyasūyate devaṃ kāraṇātmānamīśvaram |
sa kṛṣṇa narakaṃ yāti saha pūrvaiḥ sahātmajaiḥ || 18 ||
idaṃ dhyānamidaṃ yogamidaṃ dhyeyamanuttamam |
idaṃ japyamidaṃ jñānaṃ rahasyamidamuttamam || 19 ||
yaṃ jñātvā antakālepi gaccheta paramāṃ gatim |
pavitraṃ maṅgalaṃ medhyaṃ kalyāṇamidamuttamam || 20 ||
idaṃ brahmā purā kṛtvā sarvalokapitāmahaḥ |
sarva stavānāṃ rājatve divyānāṃ samakalpayat || 21 ||
tadā prabhṛti caivāyamīśvarasya mahātmanaḥ |
stavarāja iti khyāto jagatyamarapūjitaḥ || 22 ||
brahmalokādayaṃ svarge stavarājo'vatāritaḥ |
yatastaṇḍiḥ purā prāpa tena taṇḍikṛto'bhavat || 23 ||
svargāccaivātra bhūrlokaṃ taṇḍinā hyavatāritaḥ |
sarvamaṅgalamāṅgalyaṃ sarvapāpapraṇāśanam || 24 ||
nigadiṣye mahābāho stavānāmuttamaṃ stavam |
brahmaṇāmapi yadbrahma parāṇāmapi yatparam || 25 ||
tejasāmapi yattejastapasāmapi yattapaḥ |
śāntānāmapi yaḥ śānto dyutīnāmapi yā dyutiḥ || 26 ||
dāntānāmapi yo dānto dhīmatāmapi yā ca dhīḥ |
devānāmapi yo deva ṛṣīṇāmapi yastvṛṣiḥ || 27 ||
yajñānāmapi yo yajñaḥ śivānāmapi yaḥ śivaḥ |
rudrāṇāmapi yo rudraḥ prabhā prabhavatāmapi || 28 ||
yogināmapi yo yogī kāraṇānāṃ ca kāraṇam |
yato lokāḥ sambhavanti na bhavanti yataḥ punaḥ || 29 ||
sarvabhūtātmabhūtasya harasyāmitatejasaḥ |
aṣṭottarasahasraṃ tu nāmnāṃ śarvasya me śṛṇu |
yacchrutvā manujavyāghra sarvānkāmānavāpsyasi || 30 ||
dhyānam |
śāntaṃ padmāsanasthaṃ śaśidharamukuṭaṃ pañcavaktraṃ trinetraṃ
śūlaṃ vajraṃ ca khaḍgaṃ paraśumabhayadaṃ dakṣabhāge vahantam |
nāgaṃ pāśaṃ ca ghaṇṭāṃ pralayahutavahaṃ sāṅkuśaṃ vāmabhāge
nānālaṅkārayuktaṃ sphaṭikamaṇinibhaṃ pārvatīśaṃ namāmi ||
stotram |
oṃ sthiraḥ sthāṇuḥ prabhurbhīmaḥ pravaro varado varaḥ |
sarvātmā sarvavikhyātaḥ sarvaḥ sarvakaro bhavaḥ || 1 ||
jaṭī carmī śikhaṇḍī ca sarvāṅgaḥ sarvabhāvanaḥ |
haraśca hariṇākṣaśca sarvabhūtaharaḥ prabhuḥ || 2 ||
pravṛttiśca nivṛttiśca niyataḥ śāśvato dhruvaḥ |
śmaśānavāsī bhagavān khacaro gocaro'rdanaḥ || 3 ||
abhivādyo mahākarmā tapasvī bhūtabhāvanaḥ |
unmattaveṣapracchannaḥ sarvalokaprajāpatiḥ || 4 ||
mahārūpo mahākāyo vṛṣarūpo mahāyaśāḥ |
mahātmā sarvabhūtātmā viśvarūpo mahāhanuḥ || 5 ||
lokapālo'ntarhitātmā prasādo hayagardabhiḥ |
pavitraṃ ca mahāṃścaiva niyamo niyamāśritaḥ || 6 ||
sarvakarmā svayambhūta ādirādikaro nidhiḥ |
sahasrākṣo viśālākṣaḥ somo nakṣatrasādhakaḥ || 7 ||
candraḥ sūryaḥ śaniḥ keturgraho grahapatirvaraḥ |
atriratryā namaskartā mṛgabāṇārpaṇo'naghaḥ || 8 || [ādyantalayakartā ca]
mahātapā ghoratapā adīno dīnasādhakaḥ |
saṃvatsarakaro mantraḥ pramāṇaṃ paramaṃ tapaḥ || 9 ||
yogī yojyo mahābījo mahāretā mahābalaḥ |
suvarṇaretāḥ sarvajñaḥ subījo bījavāhanaḥ || 10 ||
daśabāhustvanimiṣo nīlakaṇṭha umāpatiḥ |
viśvarūpaḥ svayaṃ śreṣṭho balavīro balo gaṇaḥ || 11 ||
gaṇakartā gaṇapatirdigvāsāḥ kāma eva ca |
mantravitparamo mantraḥ sarvabhāvakaro haraḥ || 12 ||
kamaṇḍaludharo dhanvī bāṇahastaḥ kapālavān |
aśanī śataghnī khaḍgī paṭṭiśī cāyudhī mahān || 13 ||
sruvahastaḥ surūpaśca tejastejaskaro nidhiḥ |
uṣṇīṣī ca suvaktraśca udagro vinatastathā || 14 ||
dīrghaśca harikeśaśca sutīrthaḥ kṛṣṇa eva ca |
sṛgālarūpaḥ siddhārtho muṇḍaḥ sarvaśubhaṅkaraḥ || 15 ||
ajaśca bahurūpaśca gandhadhārī kapardyapi |
ūrdhvaretā ūrdhvaliṅga ūrdhvaśāyī nabhaḥsthalaḥ || 16 ||
trijaṭī cīravāsāśca rudraḥ senāpatirvibhuḥ |
ahaścaro naktañcarastigmamanyuḥ suvarcasaḥ || 17 ||
gajahā daityahā kālo lokadhātā guṇākaraḥ |
siṃhaśārdūlarūpaśca ārdracarmāmbarāvṛtaḥ || 18 ||
kālayogī mahānādaḥ sarvakāmaścatuṣpathaḥ |
niśācaraḥ pretacārī bhūtacārī maheśvaraḥ || 19 ||
bahubhūto bahudharaḥ svarbhānuramito gatiḥ |
nṛtyapriyo nityanarto nartakaḥ sarvalālasaḥ || 20 ||
ghoro mahātapāḥ pāśo nityo giriruho nabhaḥ |
sahasrahasto vijayo vyavasāyo hyatandritaḥ || 21 ||
adharṣaṇo dharṣaṇātmā yajñahā kāmanāśakaḥ | [marṣa]
dakṣayāgāpahārī ca susaho madhyamastathā || 22 ||
tejopahārī balahā mudito'rtho'jito'varaḥ |
gambhīraghoṣo gambhīro gambhīrabalavāhanaḥ || 23 ||
nyagrodharūpo nyagrodho vṛkṣakarṇasthitirvibhuḥ |
sutīkṣṇadaśanaścaiva mahākāyo mahānanaḥ || 24 ||
viṣvakseno hariryajñaḥ saṃyugāpīḍavāhanaḥ |
tīkṣṇatāpaśca haryaśvaḥ sahāyaḥ karmakālavit || 25 ||
viṣṇuprasādito yajñaḥ samudro baḍabāmukhaḥ |
hutāśanasahāyaśca praśāntātmā hutāśanaḥ || 26 ||
ugratejā mahātejā janyo vijayakālavit |
jyotiṣāmayanaṃ siddhiḥ sarvavigraha eva ca || 27 ||
śikhī muṇḍī jaṭī jvālī mūrtijo mūrdhago balī |
veṇavī paṇavī tālī khalī kālakaṭaṅkaṭaḥ || 28 ||
nakṣatravigrahamatirguṇabuddhirlayo'gamaḥ |
prajāpatirviśvabāhurvibhāgaḥ sarvago'mukhaḥ || 29 ||
vimocanaḥ susaraṇo hiraṇyakavacodbhavaḥ |
meḍhrajo balacārī ca mahīcārī srutastathā || 30 || [meghajo]
sarvatūryaninādī ca sarvātodyaparigrahaḥ |
vyālarūpo guhāvāsī guho mālī taraṅgavit || 31 ||
tridaśastrikāladhṛkkarmasarvabandhavimocanaḥ |
bandhanastvasurendrāṇāṃ yudhiśatruvināśanaḥ || 32 ||
sāṅkhyaprasādo durvāsāḥ sarvasādhuniṣevitaḥ |
praskandano vibhāgajño atulyo yajñabhāgavit || 33 ||
sarvavāsaḥ sarvacārī durvāsā vāsavo'maraḥ |
haimo hemakaro'yajñaḥ sarvadhārī dharottamaḥ || 34 || [yajñaḥ]
lohitākṣo mahākṣaśca vijayākṣo viśāradaḥ |
saṅgraho nigrahaḥ kartā sarpacīranivāsanaḥ || 35 ||
mukhyo'mukhyaśca dehaśca kāhaliḥ sarvakāmadaḥ |
sarvakālaprasādaśca subalo balarūpadhṛt || 36 ||
sarvakāmavaraścaiva sarvadaḥ sarvatomukhaḥ |
ākāśanirvirūpaśca nipātī hyavaśaḥ khagaḥ || 37 ||
raudrarūpo'ṃśurādityo bahuraśmiḥ suvarcasī |
vasuvego mahāvego manovego niśācaraḥ || 38 ||
sarvavāsī śriyāvāsī upadeśakaro'karaḥ |
munirātmanirālokaḥ sambhagnaśca sahasradaḥ || 39 ||
pakṣī ca pakṣarūpaśca atidīpto viśāṃ patiḥ |
unmādo madanaḥ kāmo hyaśvattho'rthakaro yaśaḥ || 40 ||
vāmadevaśca vāmaśca prāgdakṣiṇaśca vāmanaḥ |
siddhayogī maharṣiśca siddhārthaḥ siddhasādhakaḥ || 41 ||
bhikṣuśca bhikṣurūpaśca vipaṇo mṛduravyayaḥ |
mahāseno viśākhaśca ṣaṣṭibhāgo gavāṃ patiḥ || 42 ||
vajrahastaśca viṣkambhī camūstambhana eva ca |
vṛttāvṛttakarastālo madhurmadhukalocanaḥ || 43 ||
vācaspatyo vājasano nityamāśramapūjitaḥ | [nityamāśritapūjitaḥ]
brahmacārī lokacārī sarvacārī vicāravit || 44 ||
īśāna īśvaraḥ kālo niśācārī pinākabhṛt |
nimittastho nimittaṃ ca nandirnandikaro hariḥ || 45 ||
nandīśvaraśca nandī ca nandano nandivardhanaḥ |
bhagahārī nihantā ca kālo brahmā pitāmahaḥ || 46 ||
caturmukho mahāliṅgaścāruliṅgastathaiva ca |
liṅgādhyakṣaḥ surādhyakṣo yogādhyakṣo yugāvahaḥ || 47 ||
bījādhyakṣo bījakartā adhyātmānugato balaḥ |
itihāsaḥ sakalpaśca gautamo'tha niśākaraḥ || 48 ||
dambho hyadambho vaidambho vaśyo vaśakaraḥ kaliḥ |
lokakartā paśupatirmahākartā hyanauṣadhaḥ || 49 ||
akṣaraṃ paramaṃ brahma balavacchakra eva ca |
nītirhyanītiḥ śuddhātmā śuddho mānyo gatāgataḥ || 50 ||
bahuprasādaḥ susvapno darpaṇo'tha tvamitrajit |
vedakāro mantrakāro vidvān samaramardanaḥ || 51 ||
mahāmeghanivāsī ca mahāghoro vaśīkaraḥ |
agnijvālo mahājvālo atidhūmro huto haviḥ || 52 ||
vṛṣaṇaḥ śaṅkaro nityavarcasvī dhūmaketanaḥ |
nīlastathāṅgalubdhaśca śobhano niravagrahaḥ || 53 ||
svastidaḥ svastibhāvaśca bhāgī bhāgakaro laghuḥ |
utsaṅgaśca mahāṅgaśca mahāgarbhaparāyaṇaḥ || 54 ||
kṛṣṇavarṇaḥ suvarṇaśca indriyaṃ sarvadehinām |
mahāpādo mahāhasto mahākāyo mahāyaśāḥ || 55 ||
mahāmūrdhā mahāmātro mahānetro niśālayaḥ |
mahāntako mahākarṇo mahoṣṭhaśca mahāhanuḥ || 56 ||
mahānāso mahākamburmahāgrīvaḥ śmaśānabhāk |
mahāvakṣā mahorasko hyantarātmā mṛgālayaḥ || 57 ||
lambano lambitoṣṭhaśca mahāmāyaḥ payonidhiḥ |
mahādanto mahādaṃṣṭro mahājihvo mahāmukhaḥ || 58 ||
mahānakho mahāromā mahākeśo mahājaṭaḥ |
prasannaśca prasādaśca pratyayo girisādhanaḥ || 59 ||
snehano'snehanaścaiva ajitaśca mahāmuniḥ |
vṛkṣākāro vṛkṣaketuranalo vāyuvāhanaḥ || 60 ||
gaṇḍalī merudhāmā ca devādhipatireva ca |
atharvaśīrṣaḥ sāmāsya ṛksahasrāmitekṣaṇaḥ || 61 ||
yajuḥ pādabhujo guhyaḥ prakāśo jaṅgamastathā |
amoghārthaḥ prasādaśca abhigamyaḥ sudarśanaḥ || 62 ||
upakāraḥ priyaḥ sarvaḥ kanakaḥ kāñcanacchaviḥ |
nābhirnandikaro bhāvaḥ puṣkarasthapatiḥ sthiraḥ || 63 ||
dvādaśastrāsanaścādyo yajño yajñasamāhitaḥ |
naktaṃ kaliśca kālaśca makaraḥ kālapūjitaḥ || 64 ||
sagaṇo gaṇakāraśca bhūtavāhanasārathiḥ |
bhasmaśayo bhasmagoptā bhasmabhūtastarurgaṇaḥ || 65 ||
lokapālastathā'loko mahātmā sarvapūjitaḥ |
śuklastriśuklaḥ sampannaḥ śucirbhūtaniṣevitaḥ || 66 ||
āśramasthaḥ kriyāvastho viśvakarmamatirvaraḥ |
viśālaśākhastāmroṣṭho hyambujālaḥ suniścalaḥ || 67 ||
kapilaḥ kapiśaḥ śukla āyuścaiva paro¶ḥ |
gandharvo hyaditistārkṣyaḥ suvijñeyaḥ suśāradaḥ || 68 ||
paraśvadhāyudho devo hyanukārī subāndhavaḥ |
tumbavīṇo mahākrodha ūrdhvaretā jaleśayaḥ || 69 ||
ugro vaṃśakaro vaṃśo vaṃśanādo hyaninditaḥ |
sarvāṅgarūpo māyāvī suhṛdo hyanilo'nalaḥ || 70 ||
bandhano bandhakartā ca subandhanavimocanaḥ |
sa yajñāriḥ sa kāmārirmahādaṃṣṭro mahāyudhaḥ || 71 ||
bahudhā ninditaḥ śarvaḥ śaṅkaraḥ śaṅkaro'dhanaḥ |
amareśo mahādevo viśvadevaḥ surārihā || 72 ||
ahirbudhnyo'nilābhaśca cekitāno havistathā | [hari]
ajaikapācca kāpālī triśaṅkurajitaḥ śivaḥ || 73 ||
dhanvantarirdhūmaketuḥ skando vaiśravaṇastathā |
dhātā śakraśca viṣṇuśca mitrastvaṣṭā dhruvo dharaḥ || 74 ||
prabhāvaḥ sarvago vāyuraryamā savitā raviḥ |
uṣaṅguśca vidhātā ca māndhātā bhūtabhāvanaḥ || 75 ||
vibhurvarṇavibhāvī ca sarvakāmaguṇāvahaḥ |
padmanābho mahāgarbhaścandravaktro'nilo'nalaḥ || 76 ||
balavāṃścopaśāntaśca purāṇaḥ puṇyacañcurī |
kurukartā kuruvāsī kurubhūto guṇauṣadhaḥ || 77 ||
sarvāśayo darbhacārī sarveṣāṃ prāṇināṃ patiḥ |
devadevaḥ sukhāsaktaḥ sadasatsarvaratnavit || 78 ||
kailāsagirivāsī ca himavadgirisaṃśrayaḥ |
kūlahārī kūlakartā bahuvidyo bahupradaḥ || 79 ||
vaṇijo vardhakī vṛkṣo vakulaścandanaśchadaḥ |
sāragrīvo mahājatruralolaśca mahauṣadhaḥ || 80 ||
siddhārthakārī siddhārthaśchandovyākaraṇottaraḥ |
siṃhanādaḥ siṃhadaṃṣṭraḥ siṃhagaḥ siṃhavāhanaḥ || 81 ||
prabhāvātmā jagatkālasthālo lokahitastaruḥ |
sāraṅgo navacakrāṅgaḥ ketumālī sabhāvanaḥ || 82 ||
bhūtālayo bhūtapatirahorātramaninditaḥ || 83 ||
vāhitā sarvabhūtānāṃ nilayaśca vibhurbhavaḥ |
amoghaḥ saṃyato hyaśvo bhojanaḥ prāṇadhāraṇaḥ || 84 ||
dhṛtimān matimān dakṣaḥ satkṛtaśca yugādhipaḥ |
gopālirgopatirgrāmo gocarmavasano hariḥ || 85 ||
hiraṇyabāhuśca tathā guhāpālaḥ praveśinām |
prakṛṣṭārirmahāharṣo jitakāmo jitendriyaḥ || 86 ||
gāndhāraśca suvāsaśca tapaḥsakto ratirnaraḥ |
mahāgīto mahānṛtyo hyapsarogaṇasevitaḥ || 87 ||
mahāketurmahādhāturnaikasānucaraścalaḥ |
āvedanīya ādeśaḥ sarvagandhasukhāvahaḥ || 88 ||
toraṇastāraṇo vātaḥ paridhī patikhecaraḥ |
saṃyogo vardhano vṛddho ativṛddho guṇādhikaḥ || 89 ||
nitya ātmasahāyaśca devāsurapatiḥ patiḥ |
yuktaśca yuktabāhuśca devo divisuparvaṇaḥ || 90 ||
āṣāḍhaśca suṣāḍhaśca dhruvo'tha hariṇo haraḥ |
vapurāvartamānebhyo vasuśreṣṭho mahāpathaḥ || 91 ||
śirohārī vimarśaśca sarvalakṣaṇalakṣitaḥ |
akṣaśca rathayogī ca sarvayogī mahābalaḥ || 92 ||
samāmnāyo'samāmnāyastīrthadevo mahārathaḥ |
nirjīvo jīvano mantraḥ śubhākṣo bahukarkaśaḥ || 93 ||
ratnaprabhūto raktāṅgo mahārṇavanipānavit | [ratnāṅgo]
mūlaṃ viśālo hyamṛto vyaktāvyaktastaponidhiḥ || 94 ||
ārohaṇo'dhirohaśca śīladhārī mahāyaśāḥ |
senākalpo mahākalpo yogo yugakaro hariḥ || 95 || [yogakaro]
yugarūpo mahārūpo mahānāgahano vadhaḥ |
nyāyanirvapaṇaḥ pādaḥ paṇḍito hyacalopamaḥ || 96 ||
bahumālo mahāmālaḥ śaśī harasulocanaḥ |
vistāro lavaṇaḥ kūpastriyugaḥ saphalodayaḥ || 97 ||
trilocano viṣaṇṇāṅgo maṇividdho jaṭādharaḥ |
bindurvisargaḥ sumukhaḥ śaraḥ sarvāyudhaḥ sahaḥ || 98 ||
nivedanaḥ sukhājātaḥ sugandhāro mahādhanuḥ |
gandhapālī ca bhagavānutthānaḥ sarvakarmaṇām || 99 ||
manthāno bahulo vāyuḥ sakalaḥ sarvalocanaḥ |
talastālaḥ karasthālī ūrdhvasaṃhanano mahān || 100 ||
chatraṃ succhatro vikhyāto lokaḥ sarvāśrayaḥ kramaḥ |
muṇḍo virūpo vikṛto daṇḍī kuṇḍī vikurvaṇaḥ || 101 ||
haryakṣaḥ kakubho vajrī śatajihvaḥ sahasrapāt |
sahasramūrdhā devendraḥ sarvadevamayo guruḥ || 102 ||
sahasrabāhuḥ sarvāṅgaḥ śaraṇyaḥ sarvalokakṛt |
pavitraṃ trikakunmantraḥ kaniṣṭhaḥ kṛṣṇapiṅgalaḥ || 103 ||
brahmadaṇḍavinirmātā śataghnīpāśaśaktimān |
padmagarbho mahāgarbho brahmagarbho jalodbhavaḥ || 104 ||
gabhastirbrahmakṛdbrahmī brahmavidbrāhmaṇo gatiḥ |
anantarūpo naikātmā tigmatejāḥ svayambhuvaḥ || 105 ||
ūrdhvagātmā paśupatirvātaraṃhā manojavaḥ |
candanī padmanālāgraḥ surabhyuttaraṇo naraḥ || 106 ||
karṇikāramahāsragvī nīlamauliḥ pinākadhṛt |
umāpatirumākānto jāhnavīdhṛdumādhavaḥ || 107 ||
varo varāho varado vareṇyaḥ sumahāsvanaḥ |
mahāprasādo damanaḥ śatruhā śvetapiṅgalaḥ || 108 ||
pītātmā paramātmā ca prayatātmā pradhānadhṛt | [prītātmā]
sarvapārśvamukhastryakṣo dharmasādhāraṇo varaḥ || 109 ||
carācarātmā sūkṣmātmā amṛto govṛṣeśvaraḥ |
sādhyarṣirvasurādityo vivasvānsavitāmṛtaḥ || 110 ||
vyāsaḥ sargaḥ susaṅkṣepo vistaraḥ paryayo naraḥ |
ṛtuḥ saṃvatsaro māsaḥ pakṣaḥ saṅkhyāsamāpanaḥ || 111 ||
kalā kāṣṭhā lavā mātrā muhūrtāhaḥ kṣapāḥ kṣaṇāḥ |
viśvakṣetraṃ prajābījaṃ liṅgamādyastu nirgamaḥ || 112 ||
sadasadvyaktamavyaktaṃ pitā mātā pitāmahaḥ |
svargadvāraṃ prajādvāraṃ mokṣadvāraṃ triviṣṭapam || 113 ||
nirvāṇaṃ hlādanaścaiva brahmalokaḥ parā gatiḥ |
devāsuravinirmātā devāsuraparāyaṇaḥ || 114 ||
devāsuragururdevo devāsuranamaskṛtaḥ |
devāsuramahāmātro devāsuragaṇāśrayaḥ || 115 ||
devāsuragaṇādhyakṣo devāsuragaṇāgraṇīḥ |
devātidevo devarṣirdevāsuravarapradaḥ || 116 || [devādi]
devāsureśvaro viśvo devāsuramaheśvaraḥ |
sarvadevamayo'cintyo devatātmā''tmasambhavaḥ || 117 ||
udbhittrivikramo vaidyo virajo nīrajo'maraḥ |
īḍyo hastīśvaro vyāghro devasiṃho nararṣabhaḥ || 118 ||
vibudho'gravaraḥ sūkṣmaḥ sarvadevastapomayaḥ |
suyuktaḥ śobhano vajrī prāsānāṃ prabhavo'vyayaḥ || 119 ||
guhaḥ kānto nijaḥ sargaḥ pavitraṃ sarvapāvanaḥ |
śṛṅgī śṛṅgapriyo babhrū rājarājo nirāmayaḥ || 120 ||
abhirāmaḥ suragaṇo virāmaḥ sarvasādhanaḥ |
lalāṭākṣo viśvadevo hariṇo brahmavarcasaḥ || 121 ||
sthāvarāṇāṃ patiścaiva niyamendriyavardhanaḥ |
siddhārthaḥ siddhabhūtārtho'cintyaḥ satyavrataḥ śuciḥ || 122 ||
vratādhipaḥ paraṃ brahma bhaktānāṃ paramā gatiḥ | [bhaktānugrahakārakaḥ]
vimukto muktatejāśca śrīmān śrīvardhano jagat || 123 ||
uttarapīṭhikā (phalaśṛti)
yathā pradhānaṃ bhagavāniti bhaktyā stuto mayā |
yaṃ na brahmādayo devā vidustattvena narṣayaḥ || 1 ||
stotavyamarcyaṃ vandyaṃ ca kaḥ stoṣyati jagatpatim |
bhaktyā tvevaṃ puraskṛtya mayā yajñapatirvibhuḥ || 2 ||
tato'bhyanujñāṃ samprāpya stuto matimatāṃ varaḥ |
śivamebhiḥ stuvan devaṃ nāmabhiḥ puṣṭivardhanaiḥ || 3 ||
nityayuktaḥ śucirbhaktaḥ prāpnotyātmānamātmanā |
etaddhi paramaṃ brahma paraṃ brahmādhigacchati || 4 ||
ṛṣayaścaiva devāśca stuvantyetena tatparam |
stūyamāno mahādevastuṣyate niyatātmabhiḥ || 5 ||
bhaktānukampī bhagavānātmasaṃsthākaro vibhuḥ |
tathaiva ca manuṣyeṣu ye manuṣyāḥ pradhānataḥ || 6 ||
āstikāḥ śraddadhānāśca bahubhirjanmabhiḥ stavaiḥ |
bhaktyā hyananyamīśānaṃ paraṃ devaṃ sanātanam || 7 ||
karmaṇā manasā vācā bhāvenāmitatejasaḥ |
śayānā jāgramāṇāśca vrajannupaviśaṃstathā || 8 ||
unmiṣannimiṣaṃścaiva cintayantaḥ punaḥ punaḥ |
śṛṇvantaḥ śrāvayantaśca kathayantaśca te bhavam || 9 ||
stuvantaḥ stūyamānāśca tuṣyanti ca ramanti ca |
janmakoṭisahasreṣu nānāsaṃsārayoniṣu || 10 ||
jantorvigatapāpasya bhave bhaktiḥ prajāyate |
utpannā ca bhave bhaktirananyā sarvabhāvataḥ || 11 ||
bhāvinaḥ kāraṇe cāsya sarvayuktasya sarvathā |
etaddeveṣu duṣprāpaṃ manuṣyeṣu na labhyate || 12 ||
nirvighnā niścalā rudre bhaktiravyabhicāriṇī |
tasyaiva ca prasādena bhaktirutpadyate nṛṇām || 13 ||
yena yānti parāṃ siddhiṃ tadbhāvagatacetasaḥ |
ye sarvabhāvānugatāḥ prapadyante maheśvaram || 14 ||
prapannavatsalo devaḥ saṃsārāttānsamuddharet |
evamanye vikurvanti devāḥ saṃsāramocanam || 15 ||
manuṣyāṇāmṛte devaṃ nānyā śaktistapobalam |
iti tenendrakalpena bhagavān sadasatpatiḥ || 16 ||
kṛttivāsāḥ stutaḥ kṛṣṇa taṇḍinā śubhabuddhinā |
stavametaṃ bhagavato brahmā svayamadhārayat || 17 ||
gīyate ca sa buddhyeta brahmā śaṅkarasannidhau |
idaṃ puṇyaṃ pavitraṃ ca sarvadā pāpanāśanam || 18 ||
yogadaṃ mokṣadaṃ caiva svargadaṃ toṣadaṃ tathā |
evametatpaṭhante ya ekabhaktyā tu śaṅkaram || 19 ||
yā gatiḥ sāṅkhyayogānāṃ vrajantyetāṃ gatiṃ tadā |
stavametaṃ prayatnena sadā rudrasya sannidhau || 20 ||
abdamekaṃ caredbhaktaḥ prāpnuyādīpsitaṃ phalam |
etadrahasyaṃ paramaṃ brahmaṇo hṛdi saṃsthitam || 21 ||
brahmā provāca śakrāya śakraḥ provāca mṛtyave |
mṛtyuḥ provāca rudrebhyo rudrebhyastaṇḍimāgamat || 22 ||
mahatā tapasā prāptastaṇḍinā brahmasadmani |
taṇḍiḥ provāca śukrāya gautamāya ca bhārgavaḥ || 23 ||
vaivasvatāya manave gautamaḥ prāha mādhava |
nārāyaṇāya sādhyāya samādhiṣṭhāya dhīmate || 24 ||
yamāya prāha bhagavān sādhyo nārāyaṇo'cyutaḥ |
nāciketāya bhagavānāha vaivasvato yamaḥ || 25 ||
mārkaṇḍeyāya vārṣṇeya nāciketo'bhyabhāṣata |
mārkaṇḍeyānmayā prāpto niyamena janārdana || 26 ||
tavāpyahamamitraghna stavaṃ dadyāṃ hyaviśrutam |
svargyamārogyamāyuṣyaṃ dhanyaṃ vedena sammitam || 27 ||
nāsya vighnaṃ vikurvanti dānavā yakṣarākṣasāḥ |
piśācā yātudhānā vā guhyakā bhujagā api || 28 ||
yaḥ paṭheta śuciḥ pārtha brahmacārī jitendriyaḥ | [bhūtvā]
abhagnayogo varṣaṃ tu so'śvamedhaphalaṃ labhet || 29 ||
iti śrīmahābhārate anuśāsanaparvaṇi mahādevasahasranāma stotraṃ nāma saptadaśo'dhyāyaḥ ||
Sanskrit — Devanagari (original)
पूर्वपीठिका ॥
वासुदेव उवाच ।
ततः स प्रयतो भूत्वा मम तात युधिष्ठिर ।
प्राञ्जलिः प्राह विप्रर्षिर्नामसङ्ग्रहमादितः ॥ 1 ॥
उपमन्युरुवाच ।
ब्रह्मप्रोक्तैरृषिप्रोक्तैर्वेदवेदाङ्गसम्भवैः ।
सर्वलोकेषु विख्यातं स्तुत्यं स्तोष्यामि नामभिः ॥ 2 ॥
महद्भिर्विहितैः सत्यैः सिद्धैः सर्वार्थसाधकैः ।
ऋषिणा तण्डिना भक्त्या कृतैर्वेदकृतात्मना ॥ 3 ॥
यथोक्तैः साधुभिः ख्यातैर्मुनिभिस्तत्त्वदर्शिभिः ।
प्रवरं प्रथमं स्वर्ग्यं सर्वभूतहितं शुभम् ॥ 4 ॥
श्रुतैः सर्वत्र जगति ब्रह्मलोकावतारितैः ।
सत्यैस्तत्परमं ब्रह्म ब्रह्मप्रोक्तं सनातनम् ॥ 5 ॥
वक्ष्ये यदुकुलश्रेष्ठ शृणुष्वावहितो मम ।
वरयैनं भवं देवं भक्तस्त्वं परमेश्वरम् ॥ 6 ॥
तेन ते श्रावयिष्यामि यत्तद्ब्रह्म सनातनम् ।
न शक्यं विस्तरात्कृत्स्नं वक्तुं सर्वस्य केनचित् ॥ 7 ॥
युक्तेनापि विभूतीनामपि वर्षशतैरपि ।
यस्यादिर्मध्यमन्तं च सुरैरपि न गम्यते ॥ 8 ॥
कस्तस्य शक्नुयाद्वक्तुं गुणान् कार्त्स्न्येन माधव ।
किं तु देवस्य महतः सङ्क्षिप्तार्थपदाक्षरम् ॥ 9 ॥
शक्तितश्चरितं वक्ष्ये प्रसादात्तस्य धीमतः ।
अप्राप्य तु ततोऽनुज्ञां न शक्यः स्तोतुमीश्वरः ॥ 10 ॥
यदा तेनाभ्यनुज्ञातः स्तुतो वै स तदा मया ।
अनादिनिधनस्याहं जगद्योनेर्महात्मनः ॥ 11 ॥
नाम्नां किञ्चित्समुद्देशं वक्ष्याम्यव्यक्तयोनिनः ।
वरदस्य वरेण्यस्य विश्वरूपस्य धीमतः ॥ 12 ॥
शृणु नाम्नां च यं कृष्ण यदुक्तं पद्मयोनिना ।
दशनामसहस्राणि यान्याह प्रपितामहः ॥ 13 ॥
तानि निर्मथ्य मनसा दध्नो घृतमिवोद्धृतम् ।
गिरेः सारं यथा हेम पुष्पसारं यथा मधु ॥ 14 ॥
घृतात्सारं यथा मण्डस्तथैतत्सारमुद्धृतम् ।
सर्वपापापहमिदं चतुर्वेदसमन्वितम् ॥ 15 ॥
प्रयत्नेनाधिगन्तव्यं धार्यं च प्रयतात्मना ।
माङ्गल्यं पौष्टिकं चैव रक्षोघ्नं पावनं महत् ॥ 16 ॥
इदं भक्ताय दातव्यं श्रद्दधानास्तिकाय च ।
नाश्रद्दधानरूपाय नास्तिकायाजितात्मने ॥ 17 ॥
यश्चाभ्यसूयते देवं कारणात्मानमीश्वरम् ।
स कृष्ण नरकं याति सह पूर्वैः सहात्मजैः ॥ 18 ॥
इदं ध्यानमिदं योगमिदं ध्येयमनुत्तमम् ।
इदं जप्यमिदं ज्ञानं रहस्यमिदमुत्तमम् ॥ 19 ॥
यं ज्ञात्वा अन्तकालेपि गच्छेत परमां गतिम् ।
पवित्रं मङ्गलं मेध्यं कल्याणमिदमुत्तमम् ॥ 20 ॥
इदं ब्रह्मा पुरा कृत्वा सर्वलोकपितामहः ।
सर्व स्तवानां राजत्वे दिव्यानां समकल्पयत् ॥ 21 ॥
तदा प्रभृति चैवायमीश्वरस्य महात्मनः ।
स्तवराज इति ख्यातो जगत्यमरपूजितः ॥ 22 ॥
ब्रह्मलोकादयं स्वर्गे स्तवराजोऽवतारितः ।
यतस्तण्डिः पुरा प्राप तेन तण्डिकृतोऽभवत् ॥ 23 ॥
स्वर्गाच्चैवात्र भूर्लोकं तण्डिना ह्यवतारितः ।
सर्वमङ्गलमाङ्गल्यं सर्वपापप्रणाशनम् ॥ 24 ॥
निगदिष्ये महाबाहो स्तवानामुत्तमं स्तवम् ।
ब्रह्मणामपि यद्ब्रह्म पराणामपि यत्परम् ॥ 25 ॥
तेजसामपि यत्तेजस्तपसामपि यत्तपः ।
शान्तानामपि यः शान्तो द्युतीनामपि या द्युतिः ॥ 26 ॥
दान्तानामपि यो दान्तो धीमतामपि या च धीः ।
देवानामपि यो देव ऋषीणामपि यस्त्वृषिः ॥ 27 ॥
यज्ञानामपि यो यज्ञः शिवानामपि यः शिवः ।
रुद्राणामपि यो रुद्रः प्रभा प्रभवतामपि ॥ 28 ॥
योगिनामपि यो योगी कारणानां च कारणम् ।
यतो लोकाः सम्भवन्ति न भवन्ति यतः पुनः ॥ 29 ॥
सर्वभूतात्मभूतस्य हरस्यामिततेजसः ।
अष्टोत्तरसहस्रं तु नाम्नां शर्वस्य मे शृणु ।
यच्छ्रुत्वा मनुजव्याघ्र सर्वान्कामानवाप्स्यसि ॥ 30 ॥
ध्यानम् ।
शान्तं पद्मासनस्थं शशिधरमुकुटं पञ्चवक्त्रं त्रिनेत्रं
शूलं वज्रं च खड्गं परशुमभयदं दक्षभागे वहन्तम् ।
नागं पाशं च घण्टां प्रलयहुतवहं साङ्कुशं वामभागे
नानालङ्कारयुक्तं स्फटिकमणिनिभं पार्वतीशं नमामि ॥
स्तोत्रम् ।
ॐ स्थिरः स्थाणुः प्रभुर्भीमः प्रवरो वरदो वरः ।
सर्वात्मा सर्वविख्यातः सर्वः सर्वकरो भवः ॥ 1 ॥
जटी चर्मी शिखण्डी च सर्वाङ्गः सर्वभावनः ।
हरश्च हरिणाक्षश्च सर्वभूतहरः प्रभुः ॥ 2 ॥
प्रवृत्तिश्च निवृत्तिश्च नियतः शाश्वतो ध्रुवः ।
श्मशानवासी भगवान् खचरो गोचरोऽर्दनः ॥ 3 ॥
अभिवाद्यो महाकर्मा तपस्वी भूतभावनः ।
उन्मत्तवेषप्रच्छन्नः सर्वलोकप्रजापतिः ॥ 4 ॥
महारूपो महाकायो वृषरूपो महायशाः ।
महात्मा सर्वभूतात्मा विश्वरूपो महाहनुः ॥ 5 ॥
लोकपालोऽन्तर्हितात्मा प्रसादो हयगर्दभिः ।
पवित्रं च महांश्चैव नियमो नियमाश्रितः ॥ 6 ॥
सर्वकर्मा स्वयम्भूत आदिरादिकरो निधिः ।
सहस्राक्षो विशालाक्षः सोमो नक्षत्रसाधकः ॥ 7 ॥
चन्द्रः सूर्यः शनिः केतुर्ग्रहो ग्रहपतिर्वरः ।
अत्रिरत्र्या नमस्कर्ता मृगबाणार्पणोऽनघः ॥ 8 ॥ [आद्यन्तलयकर्ता च]
महातपा घोरतपा अदीनो दीनसाधकः ।
संवत्सरकरो मन्त्रः प्रमाणं परमं तपः ॥ 9 ॥
योगी योज्यो महाबीजो महारेता महाबलः ।
सुवर्णरेताः सर्वज्ञः सुबीजो बीजवाहनः ॥ 10 ॥
दशबाहुस्त्वनिमिषो नीलकण्ठ उमापतिः ।
विश्वरूपः स्वयं श्रेष्ठो बलवीरो बलो गणः ॥ 11 ॥
गणकर्ता गणपतिर्दिग्वासाः काम एव च ।
मन्त्रवित्परमो मन्त्रः सर्वभावकरो हरः ॥ 12 ॥
कमण्डलुधरो धन्वी बाणहस्तः कपालवान् ।
अशनी शतघ्नी खड्गी पट्टिशी चायुधी महान् ॥ 13 ॥
स्रुवहस्तः सुरूपश्च तेजस्तेजस्करो निधिः ।
उष्णीषी च सुवक्त्रश्च उदग्रो विनतस्तथा ॥ 14 ॥
दीर्घश्च हरिकेशश्च सुतीर्थः कृष्ण एव च ।
सृगालरूपः सिद्धार्थो मुण्डः सर्वशुभङ्करः ॥ 15 ॥
अजश्च बहुरूपश्च गन्धधारी कपर्द्यपि ।
ऊर्ध्वरेता ऊर्ध्वलिङ्ग ऊर्ध्वशायी नभःस्थलः ॥ 16 ॥
त्रिजटी चीरवासाश्च रुद्रः सेनापतिर्विभुः ।
अहश्चरो नक्तञ्चरस्तिग्ममन्युः सुवर्चसः ॥ 17 ॥
गजहा दैत्यहा कालो लोकधाता गुणाकरः ।
सिंहशार्दूलरूपश्च आर्द्रचर्माम्बरावृतः ॥ 18 ॥
कालयोगी महानादः सर्वकामश्चतुष्पथः ।
निशाचरः प्रेतचारी भूतचारी महेश्वरः ॥ 19 ॥
बहुभूतो बहुधरः स्वर्भानुरमितो गतिः ।
नृत्यप्रियो नित्यनर्तो नर्तकः सर्वलालसः ॥ 20 ॥
घोरो महातपाः पाशो नित्यो गिरिरुहो नभः ।
सहस्रहस्तो विजयो व्यवसायो ह्यतन्द्रितः ॥ 21 ॥
अधर्षणो धर्षणात्मा यज्ञहा कामनाशकः । [मर्ष]
दक्षयागापहारी च सुसहो मध्यमस्तथा ॥ 22 ॥
तेजोपहारी बलहा मुदितोऽर्थोऽजितोऽवरः ।
गम्भीरघोषो गम्भीरो गम्भीरबलवाहनः ॥ 23 ॥
न्यग्रोधरूपो न्यग्रोधो वृक्षकर्णस्थितिर्विभुः ।
सुतीक्ष्णदशनश्चैव महाकायो महाननः ॥ 24 ॥
विष्वक्सेनो हरिर्यज्ञः संयुगापीडवाहनः ।
तीक्ष्णतापश्च हर्यश्वः सहायः कर्मकालवित् ॥ 25 ॥
विष्णुप्रसादितो यज्ञः समुद्रो बडबामुखः ।
हुताशनसहायश्च प्रशान्तात्मा हुताशनः ॥ 26 ॥
उग्रतेजा महातेजा जन्यो विजयकालवित् ।
ज्योतिषामयनं सिद्धिः सर्वविग्रह एव च ॥ 27 ॥
शिखी मुण्डी जटी ज्वाली मूर्तिजो मूर्धगो बली ।
वेणवी पणवी ताली खली कालकटङ्कटः ॥ 28 ॥
नक्षत्रविग्रहमतिर्गुणबुद्धिर्लयोऽगमः ।
प्रजापतिर्विश्वबाहुर्विभागः सर्वगोऽमुखः ॥ 29 ॥
विमोचनः सुसरणो हिरण्यकवचोद्भवः ।
मेढ्रजो बलचारी च महीचारी स्रुतस्तथा ॥ 30 ॥ [मेघजो]
सर्वतूर्यनिनादी च सर्वातोद्यपरिग्रहः ।
व्यालरूपो गुहावासी गुहो माली तरङ्गवित् ॥ 31 ॥
त्रिदशस्त्रिकालधृक्कर्मसर्वबन्धविमोचनः ।
बन्धनस्त्वसुरेन्द्राणां युधिशत्रुविनाशनः ॥ 32 ॥
साङ्ख्यप्रसादो दुर्वासाः सर्वसाधुनिषेवितः ।
प्रस्कन्दनो विभागज्ञो अतुल्यो यज्ञभागवित् ॥ 33 ॥
सर्ववासः सर्वचारी दुर्वासा वासवोऽमरः ।
हैमो हेमकरोऽयज्ञः सर्वधारी धरोत्तमः ॥ 34 ॥ [यज्ञः]
लोहिताक्षो महाक्षश्च विजयाक्षो विशारदः ।
सङ्ग्रहो निग्रहः कर्ता सर्पचीरनिवासनः ॥ 35 ॥
मुख्योऽमुख्यश्च देहश्च काहलिः सर्वकामदः ।
सर्वकालप्रसादश्च सुबलो बलरूपधृत् ॥ 36 ॥
सर्वकामवरश्चैव सर्वदः सर्वतोमुखः ।
आकाशनिर्विरूपश्च निपाती ह्यवशः खगः ॥ 37 ॥
रौद्ररूपोऽंशुरादित्यो बहुरश्मिः सुवर्चसी ।
वसुवेगो महावेगो मनोवेगो निशाचरः ॥ 38 ॥
सर्ववासी श्रियावासी उपदेशकरोऽकरः ।
मुनिरात्मनिरालोकः सम्भग्नश्च सहस्रदः ॥ 39 ॥
पक्षी च पक्षरूपश्च अतिदीप्तो विशां पतिः ।
उन्मादो मदनः कामो ह्यश्वत्थोऽर्थकरो यशः ॥ 40 ॥
वामदेवश्च वामश्च प्राग्दक्षिणश्च वामनः ।
सिद्धयोगी महर्षिश्च सिद्धार्थः सिद्धसाधकः ॥ 41 ॥
भिक्षुश्च भिक्षुरूपश्च विपणो मृदुरव्ययः ।
महासेनो विशाखश्च षष्टिभागो गवां पतिः ॥ 42 ॥
वज्रहस्तश्च विष्कम्भी चमूस्तम्भन एव च ।
वृत्तावृत्तकरस्तालो मधुर्मधुकलोचनः ॥ 43 ॥
वाचस्पत्यो वाजसनो नित्यमाश्रमपूजितः । [नित्यमाश्रितपूजितः]
ब्रह्मचारी लोकचारी सर्वचारी विचारवित् ॥ 44 ॥
ईशान ईश्वरः कालो निशाचारी पिनाकभृत् ।
निमित्तस्थो निमित्तं च नन्दिर्नन्दिकरो हरिः ॥ 45 ॥
नन्दीश्वरश्च नन्दी च नन्दनो नन्दिवर्धनः ।
भगहारी निहन्ता च कालो ब्रह्मा पितामहः ॥ 46 ॥
चतुर्मुखो महालिङ्गश्चारुलिङ्गस्तथैव च ।
लिङ्गाध्यक्षः सुराध्यक्षो योगाध्यक्षो युगावहः ॥ 47 ॥
बीजाध्यक्षो बीजकर्ता अध्यात्मानुगतो बलः ।
इतिहासः सकल्पश्च गौतमोऽथ निशाकरः ॥ 48 ॥
दम्भो ह्यदम्भो वैदम्भो वश्यो वशकरः कलिः ।
लोककर्ता पशुपतिर्महाकर्ता ह्यनौषधः ॥ 49 ॥
अक्षरं परमं ब्रह्म बलवच्छक्र एव च ।
नीतिर्ह्यनीतिः शुद्धात्मा शुद्धो मान्यो गतागतः ॥ 50 ॥
बहुप्रसादः सुस्वप्नो दर्पणोऽथ त्वमित्रजित् ।
वेदकारो मन्त्रकारो विद्वान् समरमर्दनः ॥ 51 ॥
महामेघनिवासी च महाघोरो वशीकरः ।
अग्निज्वालो महाज्वालो अतिधूम्रो हुतो हविः ॥ 52 ॥
वृषणः शङ्करो नित्यवर्चस्वी धूमकेतनः ।
नीलस्तथाङ्गलुब्धश्च शोभनो निरवग्रहः ॥ 53 ॥
स्वस्तिदः स्वस्तिभावश्च भागी भागकरो लघुः ।
उत्सङ्गश्च महाङ्गश्च महागर्भपरायणः ॥ 54 ॥
कृष्णवर्णः सुवर्णश्च इन्द्रियं सर्वदेहिनाम् ।
महापादो महाहस्तो महाकायो महायशाः ॥ 55 ॥
महामूर्धा महामात्रो महानेत्रो निशालयः ।
महान्तको महाकर्णो महोष्ठश्च महाहनुः ॥ 56 ॥
महानासो महाकम्बुर्महाग्रीवः श्मशानभाक् ।
महावक्षा महोरस्को ह्यन्तरात्मा मृगालयः ॥ 57 ॥
लम्बनो लम्बितोष्ठश्च महामायः पयोनिधिः ।
महादन्तो महादंष्ट्रो महाजिह्वो महामुखः ॥ 58 ॥
महानखो महारोमा महाकेशो महाजटः ।
प्रसन्नश्च प्रसादश्च प्रत्ययो गिरिसाधनः ॥ 59 ॥
स्नेहनोऽस्नेहनश्चैव अजितश्च महामुनिः ।
वृक्षाकारो वृक्षकेतुरनलो वायुवाहनः ॥ 60 ॥
गण्डली मेरुधामा च देवाधिपतिरेव च ।
अथर्वशीर्षः सामास्य ऋक्सहस्रामितेक्षणः ॥ 61 ॥
यजुः पादभुजो गुह्यः प्रकाशो जङ्गमस्तथा ।
अमोघार्थः प्रसादश्च अभिगम्यः सुदर्शनः ॥ 62 ॥
उपकारः प्रियः सर्वः कनकः काञ्चनच्छविः ।
नाभिर्नन्दिकरो भावः पुष्करस्थपतिः स्थिरः ॥ 63 ॥
द्वादशस्त्रासनश्चाद्यो यज्ञो यज्ञसमाहितः ।
नक्तं कलिश्च कालश्च मकरः कालपूजितः ॥ 64 ॥
सगणो गणकारश्च भूतवाहनसारथिः ।
भस्मशयो भस्मगोप्ता भस्मभूतस्तरुर्गणः ॥ 65 ॥
लोकपालस्तथाऽलोको महात्मा सर्वपूजितः ।
शुक्लस्त्रिशुक्लः सम्पन्नः शुचिर्भूतनिषेवितः ॥ 66 ॥
आश्रमस्थः क्रियावस्थो विश्वकर्ममतिर्वरः ।
विशालशाखस्ताम्रोष्ठो ह्यम्बुजालः सुनिश्चलः ॥ 67 ॥
कपिलः कपिशः शुक्ल आयुश्चैव परो¶ः ।
गन्धर्वो ह्यदितिस्तार्क्ष्यः सुविज्ञेयः सुशारदः ॥ 68 ॥
परश्वधायुधो देवो ह्यनुकारी सुबान्धवः ।
तुम्बवीणो महाक्रोध ऊर्ध्वरेता जलेशयः ॥ 69 ॥
उग्रो वंशकरो वंशो वंशनादो ह्यनिन्दितः ।
सर्वाङ्गरूपो मायावी सुहृदो ह्यनिलोऽनलः ॥ 70 ॥
बन्धनो बन्धकर्ता च सुबन्धनविमोचनः ।
स यज्ञारिः स कामारिर्महादंष्ट्रो महायुधः ॥ 71 ॥
बहुधा निन्दितः शर्वः शङ्करः शङ्करोऽधनः ।
अमरेशो महादेवो विश्वदेवः सुरारिहा ॥ 72 ॥
अहिर्बुध्न्योऽनिलाभश्च चेकितानो हविस्तथा । [हरि]
अजैकपाच्च कापाली त्रिशङ्कुरजितः शिवः ॥ 73 ॥
धन्वन्तरिर्धूमकेतुः स्कन्दो वैश्रवणस्तथा ।
धाता शक्रश्च विष्णुश्च मित्रस्त्वष्टा ध्रुवो धरः ॥ 74 ॥
प्रभावः सर्वगो वायुरर्यमा सविता रविः ।
उषङ्गुश्च विधाता च मान्धाता भूतभावनः ॥ 75 ॥
विभुर्वर्णविभावी च सर्वकामगुणावहः ।
पद्मनाभो महागर्भश्चन्द्रवक्त्रोऽनिलोऽनलः ॥ 76 ॥
बलवांश्चोपशान्तश्च पुराणः पुण्यचञ्चुरी ।
कुरुकर्ता कुरुवासी कुरुभूतो गुणौषधः ॥ 77 ॥
सर्वाशयो दर्भचारी सर्वेषां प्राणिनां पतिः ।
देवदेवः सुखासक्तः सदसत्सर्वरत्नवित् ॥ 78 ॥
कैलासगिरिवासी च हिमवद्गिरिसंश्रयः ।
कूलहारी कूलकर्ता बहुविद्यो बहुप्रदः ॥ 79 ॥
वणिजो वर्धकी वृक्षो वकुलश्चन्दनश्छदः ।
सारग्रीवो महाजत्रुरलोलश्च महौषधः ॥ 80 ॥
सिद्धार्थकारी सिद्धार्थश्छन्दोव्याकरणोत्तरः ।
सिंहनादः सिंहदंष्ट्रः सिंहगः सिंहवाहनः ॥ 81 ॥
प्रभावात्मा जगत्कालस्थालो लोकहितस्तरुः ।
सारङ्गो नवचक्राङ्गः केतुमाली सभावनः ॥ 82 ॥
भूतालयो भूतपतिरहोरात्रमनिन्दितः ॥ 83 ॥
वाहिता सर्वभूतानां निलयश्च विभुर्भवः ।
अमोघः संयतो ह्यश्वो भोजनः प्राणधारणः ॥ 84 ॥
धृतिमान् मतिमान् दक्षः सत्कृतश्च युगाधिपः ।
गोपालिर्गोपतिर्ग्रामो गोचर्मवसनो हरिः ॥ 85 ॥
हिरण्यबाहुश्च तथा गुहापालः प्रवेशिनाम् ।
प्रकृष्टारिर्महाहर्षो जितकामो जितेन्द्रियः ॥ 86 ॥
गान्धारश्च सुवासश्च तपःसक्तो रतिर्नरः ।
महागीतो महानृत्यो ह्यप्सरोगणसेवितः ॥ 87 ॥
महाकेतुर्महाधातुर्नैकसानुचरश्चलः ।
आवेदनीय आदेशः सर्वगन्धसुखावहः ॥ 88 ॥
तोरणस्तारणो वातः परिधी पतिखेचरः ।
संयोगो वर्धनो वृद्धो अतिवृद्धो गुणाधिकः ॥ 89 ॥
नित्य आत्मसहायश्च देवासुरपतिः पतिः ।
युक्तश्च युक्तबाहुश्च देवो दिविसुपर्वणः ॥ 90 ॥
आषाढश्च सुषाढश्च ध्रुवोऽथ हरिणो हरः ।
वपुरावर्तमानेभ्यो वसुश्रेष्ठो महापथः ॥ 91 ॥
शिरोहारी विमर्शश्च सर्वलक्षणलक्षितः ।
अक्षश्च रथयोगी च सर्वयोगी महाबलः ॥ 92 ॥
समाम्नायोऽसमाम्नायस्तीर्थदेवो महारथः ।
निर्जीवो जीवनो मन्त्रः शुभाक्षो बहुकर्कशः ॥ 93 ॥
रत्नप्रभूतो रक्ताङ्गो महार्णवनिपानवित् । [रत्नाङ्गो]
मूलं विशालो ह्यमृतो व्यक्ताव्यक्तस्तपोनिधिः ॥ 94 ॥
आरोहणोऽधिरोहश्च शीलधारी महायशाः ।
सेनाकल्पो महाकल्पो योगो युगकरो हरिः ॥ 95 ॥ [योगकरो]
युगरूपो महारूपो महानागहनो वधः ।
न्यायनिर्वपणः पादः पण्डितो ह्यचलोपमः ॥ 96 ॥
बहुमालो महामालः शशी हरसुलोचनः ।
विस्तारो लवणः कूपस्त्रियुगः सफलोदयः ॥ 97 ॥
त्रिलोचनो विषण्णाङ्गो मणिविद्धो जटाधरः ।
बिन्दुर्विसर्गः सुमुखः शरः सर्वायुधः सहः ॥ 98 ॥
निवेदनः सुखाजातः सुगन्धारो महाधनुः ।
गन्धपाली च भगवानुत्थानः सर्वकर्मणाम् ॥ 99 ॥
मन्थानो बहुलो वायुः सकलः सर्वलोचनः ।
तलस्तालः करस्थाली ऊर्ध्वसंहननो महान् ॥ 100 ॥
छत्रं सुच्छत्रो विख्यातो लोकः सर्वाश्रयः क्रमः ।
मुण्डो विरूपो विकृतो दण्डी कुण्डी विकुर्वणः ॥ 101 ॥
हर्यक्षः ककुभो वज्री शतजिह्वः सहस्रपात् ।
सहस्रमूर्धा देवेन्द्रः सर्वदेवमयो गुरुः ॥ 102 ॥
सहस्रबाहुः सर्वाङ्गः शरण्यः सर्वलोककृत् ।
पवित्रं त्रिककुन्मन्त्रः कनिष्ठः कृष्णपिङ्गलः ॥ 103 ॥
ब्रह्मदण्डविनिर्माता शतघ्नीपाशशक्तिमान् ।
पद्मगर्भो महागर्भो ब्रह्मगर्भो जलोद्भवः ॥ 104 ॥
गभस्तिर्ब्रह्मकृद्ब्रह्मी ब्रह्मविद्ब्राह्मणो गतिः ।
अनन्तरूपो नैकात्मा तिग्मतेजाः स्वयम्भुवः ॥ 105 ॥
ऊर्ध्वगात्मा पशुपतिर्वातरंहा मनोजवः ।
चन्दनी पद्मनालाग्रः सुरभ्युत्तरणो नरः ॥ 106 ॥
कर्णिकारमहास्रग्वी नीलमौलिः पिनाकधृत् ।
उमापतिरुमाकान्तो जाह्नवीधृदुमाधवः ॥ 107 ॥
वरो वराहो वरदो वरेण्यः सुमहास्वनः ।
महाप्रसादो दमनः शत्रुहा श्वेतपिङ्गलः ॥ 108 ॥
पीतात्मा परमात्मा च प्रयतात्मा प्रधानधृत् । [प्रीतात्मा]
सर्वपार्श्वमुखस्त्र्यक्षो धर्मसाधारणो वरः ॥ 109 ॥
चराचरात्मा सूक्ष्मात्मा अमृतो गोवृषेश्वरः ।
साध्यर्षिर्वसुरादित्यो विवस्वान्सवितामृतः ॥ 110 ॥
व्यासः सर्गः सुसङ्क्षेपो विस्तरः पर्ययो नरः ।
ऋतुः संवत्सरो मासः पक्षः सङ्ख्यासमापनः ॥ 111 ॥
कला काष्ठा लवा मात्रा मुहूर्ताहः क्षपाः क्षणाः ।
विश्वक्षेत्रं प्रजाबीजं लिङ्गमाद्यस्तु निर्गमः ॥ 112 ॥
सदसद्व्यक्तमव्यक्तं पिता माता पितामहः ।
स्वर्गद्वारं प्रजाद्वारं मोक्षद्वारं त्रिविष्टपम् ॥ 113 ॥
निर्वाणं ह्लादनश्चैव ब्रह्मलोकः परा गतिः ।
देवासुरविनिर्माता देवासुरपरायणः ॥ 114 ॥
देवासुरगुरुर्देवो देवासुरनमस्कृतः ।
देवासुरमहामात्रो देवासुरगणाश्रयः ॥ 115 ॥
देवासुरगणाध्यक्षो देवासुरगणाग्रणीः ।
देवातिदेवो देवर्षिर्देवासुरवरप्रदः ॥ 116 ॥ [देवादि]
देवासुरेश्वरो विश्वो देवासुरमहेश्वरः ।
सर्वदेवमयोऽचिन्त्यो देवतात्माऽऽत्मसम्भवः ॥ 117 ॥
उद्भित्त्रिविक्रमो वैद्यो विरजो नीरजोऽमरः ।
ईड्यो हस्तीश्वरो व्याघ्रो देवसिंहो नरर्षभः ॥ 118 ॥
विबुधोऽग्रवरः सूक्ष्मः सर्वदेवस्तपोमयः ।
सुयुक्तः शोभनो वज्री प्रासानां प्रभवोऽव्ययः ॥ 119 ॥
गुहः कान्तो निजः सर्गः पवित्रं सर्वपावनः ।
शृङ्गी शृङ्गप्रियो बभ्रू राजराजो निरामयः ॥ 120 ॥
अभिरामः सुरगणो विरामः सर्वसाधनः ।
ललाटाक्षो विश्वदेवो हरिणो ब्रह्मवर्चसः ॥ 121 ॥
स्थावराणां पतिश्चैव नियमेन्द्रियवर्धनः ।
सिद्धार्थः सिद्धभूतार्थोऽचिन्त्यः सत्यव्रतः शुचिः ॥ 122 ॥
व्रताधिपः परं ब्रह्म भक्तानां परमा गतिः । [भक्तानुग्रहकारकः]
विमुक्तो मुक्ततेजाश्च श्रीमान् श्रीवर्धनो जगत् ॥ 123 ॥
उत्तरपीठिका (फलशृति)
यथा प्रधानं भगवानिति भक्त्या स्तुतो मया ।
यं न ब्रह्मादयो देवा विदुस्तत्त्वेन नर्षयः ॥ 1 ॥
स्तोतव्यमर्च्यं वन्द्यं च कः स्तोष्यति जगत्पतिम् ।
भक्त्या त्वेवं पुरस्कृत्य मया यज्ञपतिर्विभुः ॥ 2 ॥
ततोऽभ्यनुज्ञां सम्प्राप्य स्तुतो मतिमतां वरः ।
शिवमेभिः स्तुवन् देवं नामभिः पुष्टिवर्धनैः ॥ 3 ॥
नित्ययुक्तः शुचिर्भक्तः प्राप्नोत्यात्मानमात्मना ।
एतद्धि परमं ब्रह्म परं ब्रह्माधिगच्छति ॥ 4 ॥
ऋषयश्चैव देवाश्च स्तुवन्त्येतेन तत्परम् ।
स्तूयमानो महादेवस्तुष्यते नियतात्मभिः ॥ 5 ॥
भक्तानुकम्पी भगवानात्मसंस्थाकरो विभुः ।
तथैव च मनुष्येषु ये मनुष्याः प्रधानतः ॥ 6 ॥
आस्तिकाः श्रद्दधानाश्च बहुभिर्जन्मभिः स्तवैः ।
भक्त्या ह्यनन्यमीशानं परं देवं सनातनम् ॥ 7 ॥
कर्मणा मनसा वाचा भावेनामिततेजसः ।
शयाना जाग्रमाणाश्च व्रजन्नुपविशंस्तथा ॥ 8 ॥
उन्मिषन्निमिषंश्चैव चिन्तयन्तः पुनः पुनः ।
शृण्वन्तः श्रावयन्तश्च कथयन्तश्च ते भवम् ॥ 9 ॥
स्तुवन्तः स्तूयमानाश्च तुष्यन्ति च रमन्ति च ।
जन्मकोटिसहस्रेषु नानासंसारयोनिषु ॥ 10 ॥
जन्तोर्विगतपापस्य भवे भक्तिः प्रजायते ।
उत्पन्ना च भवे भक्तिरनन्या सर्वभावतः ॥ 11 ॥
भाविनः कारणे चास्य सर्वयुक्तस्य सर्वथा ।
एतद्देवेषु दुष्प्रापं मनुष्येषु न लभ्यते ॥ 12 ॥
निर्विघ्ना निश्चला रुद्रे भक्तिरव्यभिचारिणी ।
तस्यैव च प्रसादेन भक्तिरुत्पद्यते नृणाम् ॥ 13 ॥
येन यान्ति परां सिद्धिं तद्भावगतचेतसः ।
ये सर्वभावानुगताः प्रपद्यन्ते महेश्वरम् ॥ 14 ॥
प्रपन्नवत्सलो देवः संसारात्तान्समुद्धरेत् ।
एवमन्ये विकुर्वन्ति देवाः संसारमोचनम् ॥ 15 ॥
मनुष्याणामृते देवं नान्या शक्तिस्तपोबलम् ।
इति तेनेन्द्रकल्पेन भगवान् सदसत्पतिः ॥ 16 ॥
कृत्तिवासाः स्तुतः कृष्ण तण्डिना शुभबुद्धिना ।
स्तवमेतं भगवतो ब्रह्मा स्वयमधारयत् ॥ 17 ॥
गीयते च स बुद्ध्येत ब्रह्मा शङ्करसन्निधौ ।
इदं पुण्यं पवित्रं च सर्वदा पापनाशनम् ॥ 18 ॥
योगदं मोक्षदं चैव स्वर्गदं तोषदं तथा ।
एवमेतत्पठन्ते य एकभक्त्या तु शङ्करम् ॥ 19 ॥
या गतिः साङ्ख्ययोगानां व्रजन्त्येतां गतिं तदा ।
स्तवमेतं प्रयत्नेन सदा रुद्रस्य सन्निधौ ॥ 20 ॥
अब्दमेकं चरेद्भक्तः प्राप्नुयादीप्सितं फलम् ।
एतद्रहस्यं परमं ब्रह्मणो हृदि संस्थितम् ॥ 21 ॥
ब्रह्मा प्रोवाच शक्राय शक्रः प्रोवाच मृत्यवे ।
मृत्युः प्रोवाच रुद्रेभ्यो रुद्रेभ्यस्तण्डिमागमत् ॥ 22 ॥
महता तपसा प्राप्तस्तण्डिना ब्रह्मसद्मनि ।
तण्डिः प्रोवाच शुक्राय गौतमाय च भार्गवः ॥ 23 ॥
वैवस्वताय मनवे गौतमः प्राह माधव ।
नारायणाय साध्याय समाधिष्ठाय धीमते ॥ 24 ॥
यमाय प्राह भगवान् साध्यो नारायणोऽच्युतः ।
नाचिकेताय भगवानाह वैवस्वतो यमः ॥ 25 ॥
मार्कण्डेयाय वार्ष्णेय नाचिकेतोऽभ्यभाषत ।
मार्कण्डेयान्मया प्राप्तो नियमेन जनार्दन ॥ 26 ॥
तवाप्यहममित्रघ्न स्तवं दद्यां ह्यविश्रुतम् ।
स्वर्ग्यमारोग्यमायुष्यं धन्यं वेदेन सम्मितम् ॥ 27 ॥
नास्य विघ्नं विकुर्वन्ति दानवा यक्षराक्षसाः ।
पिशाचा यातुधाना वा गुह्यका भुजगा अपि ॥ 28 ॥
यः पठेत शुचिः पार्थ ब्रह्मचारी जितेन्द्रियः । [भूत्वा]
अभग्नयोगो वर्षं तु सोऽश्वमेधफलं लभेत् ॥ 29 ॥
इति श्रीमहाभारते अनुशासनपर्वणि महादेवसहस्रनाम स्तोत्रं नाम सप्तदशोऽध्यायः ॥
pūrvapīṭhikā ||
vāsudeva uvāca |
tataḥ sa prayato bhūtvā mama tāta yudhiṣṭhira |
prāñjaliḥ prāha viprarṣirnāmasaṅgrahamāditaḥ || 1 ||
upamanyuruvāca |
brahmaproktairṛṣiproktairvedavedāṅgasambhavaiḥ |
sarvalokeṣu vikhyātaṃ stutyaṃ stoṣyāmi nāmabhiḥ || 2 ||
mahadbhirvihitaiḥ satyaiḥ siddhaiḥ sarvārthasādhakaiḥ |
ṛṣiṇā taṇḍinā bhaktyā kṛtairvedakṛtātmanā || 3 ||
yathoktaiḥ sādhubhiḥ khyātairmunibhistattvadarśibhiḥ |
pravaraṃ prathamaṃ svargyaṃ sarvabhūtahitaṃ śubham || 4 ||
śrutaiḥ sarvatra jagati brahmalokāvatāritaiḥ |
satyaistatparamaṃ brahma brahmaproktaṃ sanātanam || 5 ||
vakṣye yadukulaśreṣṭha śṛṇuṣvāvahito mama |
varayainaṃ bhavaṃ devaṃ bhaktastvaṃ parameśvaram || 6 ||
tena te śrāvayiṣyāmi yattadbrahma sanātanam |
na śakyaṃ vistarātkṛtsnaṃ vaktuṃ sarvasya kenacit || 7 ||
yuktenāpi vibhūtīnāmapi varṣaśatairapi |
yasyādirmadhyamantaṃ ca surairapi na gamyate || 8 ||
kastasya śaknuyādvaktuṃ guṇān kārtsnyena mādhava |
kiṃ tu devasya mahataḥ saṅkṣiptārthapadākṣaram || 9 ||
śaktitaścaritaṃ vakṣye prasādāttasya dhīmataḥ |
aprāpya tu tato'nujñāṃ na śakyaḥ stotumīśvaraḥ || 10 ||
yadā tenābhyanujñātaḥ stuto vai sa tadā mayā |
anādinidhanasyāhaṃ jagadyonermahātmanaḥ || 11 ||
nāmnāṃ kiñcitsamuddeśaṃ vakṣyāmyavyaktayoninaḥ |
varadasya vareṇyasya viśvarūpasya dhīmataḥ || 12 ||
śṛṇu nāmnāṃ ca yaṃ kṛṣṇa yaduktaṃ padmayoninā |
daśanāmasahasrāṇi yānyāha prapitāmahaḥ || 13 ||
tāni nirmathya manasā dadhno ghṛtamivoddhṛtam |
gireḥ sāraṃ yathā hema puṣpasāraṃ yathā madhu || 14 ||
ghṛtātsāraṃ yathā maṇḍastathaitatsāramuddhṛtam |
sarvapāpāpahamidaṃ caturvedasamanvitam || 15 ||
prayatnenādhigantavyaṃ dhāryaṃ ca prayatātmanā |
māṅgalyaṃ pauṣṭikaṃ caiva rakṣoghnaṃ pāvanaṃ mahat || 16 ||
idaṃ bhaktāya dātavyaṃ śraddadhānāstikāya ca |
nāśraddadhānarūpāya nāstikāyājitātmane || 17 ||
yaścābhyasūyate devaṃ kāraṇātmānamīśvaram |
sa kṛṣṇa narakaṃ yāti saha pūrvaiḥ sahātmajaiḥ || 18 ||
idaṃ dhyānamidaṃ yogamidaṃ dhyeyamanuttamam |
idaṃ japyamidaṃ jñānaṃ rahasyamidamuttamam || 19 ||
yaṃ jñātvā antakālepi gaccheta paramāṃ gatim |
pavitraṃ maṅgalaṃ medhyaṃ kalyāṇamidamuttamam || 20 ||
idaṃ brahmā purā kṛtvā sarvalokapitāmahaḥ |
sarva stavānāṃ rājatve divyānāṃ samakalpayat || 21 ||
tadā prabhṛti caivāyamīśvarasya mahātmanaḥ |
stavarāja iti khyāto jagatyamarapūjitaḥ || 22 ||
brahmalokādayaṃ svarge stavarājo'vatāritaḥ |
yatastaṇḍiḥ purā prāpa tena taṇḍikṛto'bhavat || 23 ||
svargāccaivātra bhūrlokaṃ taṇḍinā hyavatāritaḥ |
sarvamaṅgalamāṅgalyaṃ sarvapāpapraṇāśanam || 24 ||
nigadiṣye mahābāho stavānāmuttamaṃ stavam |
brahmaṇāmapi yadbrahma parāṇāmapi yatparam || 25 ||
tejasāmapi yattejastapasāmapi yattapaḥ |
śāntānāmapi yaḥ śānto dyutīnāmapi yā dyutiḥ || 26 ||
dāntānāmapi yo dānto dhīmatāmapi yā ca dhīḥ |
devānāmapi yo deva ṛṣīṇāmapi yastvṛṣiḥ || 27 ||
yajñānāmapi yo yajñaḥ śivānāmapi yaḥ śivaḥ |
rudrāṇāmapi yo rudraḥ prabhā prabhavatāmapi || 28 ||
yogināmapi yo yogī kāraṇānāṃ ca kāraṇam |
yato lokāḥ sambhavanti na bhavanti yataḥ punaḥ || 29 ||
sarvabhūtātmabhūtasya harasyāmitatejasaḥ |
aṣṭottarasahasraṃ tu nāmnāṃ śarvasya me śṛṇu |
yacchrutvā manujavyāghra sarvānkāmānavāpsyasi || 30 ||
dhyānam |
śāntaṃ padmāsanasthaṃ śaśidharamukuṭaṃ pañcavaktraṃ trinetraṃ
śūlaṃ vajraṃ ca khaḍgaṃ paraśumabhayadaṃ dakṣabhāge vahantam |
nāgaṃ pāśaṃ ca ghaṇṭāṃ pralayahutavahaṃ sāṅkuśaṃ vāmabhāge
nānālaṅkārayuktaṃ sphaṭikamaṇinibhaṃ pārvatīśaṃ namāmi ||
stotram |
oṃ sthiraḥ sthāṇuḥ prabhurbhīmaḥ pravaro varado varaḥ |
sarvātmā sarvavikhyātaḥ sarvaḥ sarvakaro bhavaḥ || 1 ||
jaṭī carmī śikhaṇḍī ca sarvāṅgaḥ sarvabhāvanaḥ |
haraśca hariṇākṣaśca sarvabhūtaharaḥ prabhuḥ || 2 ||
pravṛttiśca nivṛttiśca niyataḥ śāśvato dhruvaḥ |
śmaśānavāsī bhagavān khacaro gocaro'rdanaḥ || 3 ||
abhivādyo mahākarmā tapasvī bhūtabhāvanaḥ |
unmattaveṣapracchannaḥ sarvalokaprajāpatiḥ || 4 ||
mahārūpo mahākāyo vṛṣarūpo mahāyaśāḥ |
mahātmā sarvabhūtātmā viśvarūpo mahāhanuḥ || 5 ||
lokapālo'ntarhitātmā prasādo hayagardabhiḥ |
pavitraṃ ca mahāṃścaiva niyamo niyamāśritaḥ || 6 ||
sarvakarmā svayambhūta ādirādikaro nidhiḥ |
sahasrākṣo viśālākṣaḥ somo nakṣatrasādhakaḥ || 7 ||
candraḥ sūryaḥ śaniḥ keturgraho grahapatirvaraḥ |
atriratryā namaskartā mṛgabāṇārpaṇo'naghaḥ || 8 || [ādyantalayakartā ca]
mahātapā ghoratapā adīno dīnasādhakaḥ |
saṃvatsarakaro mantraḥ pramāṇaṃ paramaṃ tapaḥ || 9 ||
yogī yojyo mahābījo mahāretā mahābalaḥ |
suvarṇaretāḥ sarvajñaḥ subījo bījavāhanaḥ || 10 ||
daśabāhustvanimiṣo nīlakaṇṭha umāpatiḥ |
viśvarūpaḥ svayaṃ śreṣṭho balavīro balo gaṇaḥ || 11 ||
gaṇakartā gaṇapatirdigvāsāḥ kāma eva ca |
mantravitparamo mantraḥ sarvabhāvakaro haraḥ || 12 ||
kamaṇḍaludharo dhanvī bāṇahastaḥ kapālavān |
aśanī śataghnī khaḍgī paṭṭiśī cāyudhī mahān || 13 ||
sruvahastaḥ surūpaśca tejastejaskaro nidhiḥ |
uṣṇīṣī ca suvaktraśca udagro vinatastathā || 14 ||
dīrghaśca harikeśaśca sutīrthaḥ kṛṣṇa eva ca |
sṛgālarūpaḥ siddhārtho muṇḍaḥ sarvaśubhaṅkaraḥ || 15 ||
ajaśca bahurūpaśca gandhadhārī kapardyapi |
ūrdhvaretā ūrdhvaliṅga ūrdhvaśāyī nabhaḥsthalaḥ || 16 ||
trijaṭī cīravāsāśca rudraḥ senāpatirvibhuḥ |
ahaścaro naktañcarastigmamanyuḥ suvarcasaḥ || 17 ||
gajahā daityahā kālo lokadhātā guṇākaraḥ |
siṃhaśārdūlarūpaśca ārdracarmāmbarāvṛtaḥ || 18 ||
kālayogī mahānādaḥ sarvakāmaścatuṣpathaḥ |
niśācaraḥ pretacārī bhūtacārī maheśvaraḥ || 19 ||
bahubhūto bahudharaḥ svarbhānuramito gatiḥ |
nṛtyapriyo nityanarto nartakaḥ sarvalālasaḥ || 20 ||
ghoro mahātapāḥ pāśo nityo giriruho nabhaḥ |
sahasrahasto vijayo vyavasāyo hyatandritaḥ || 21 ||
adharṣaṇo dharṣaṇātmā yajñahā kāmanāśakaḥ | [marṣa]
dakṣayāgāpahārī ca susaho madhyamastathā || 22 ||
tejopahārī balahā mudito'rtho'jito'varaḥ |
gambhīraghoṣo gambhīro gambhīrabalavāhanaḥ || 23 ||
nyagrodharūpo nyagrodho vṛkṣakarṇasthitirvibhuḥ |
sutīkṣṇadaśanaścaiva mahākāyo mahānanaḥ || 24 ||
viṣvakseno hariryajñaḥ saṃyugāpīḍavāhanaḥ |
tīkṣṇatāpaśca haryaśvaḥ sahāyaḥ karmakālavit || 25 ||
viṣṇuprasādito yajñaḥ samudro baḍabāmukhaḥ |
hutāśanasahāyaśca praśāntātmā hutāśanaḥ || 26 ||
ugratejā mahātejā janyo vijayakālavit |
jyotiṣāmayanaṃ siddhiḥ sarvavigraha eva ca || 27 ||
śikhī muṇḍī jaṭī jvālī mūrtijo mūrdhago balī |
veṇavī paṇavī tālī khalī kālakaṭaṅkaṭaḥ || 28 ||
nakṣatravigrahamatirguṇabuddhirlayo'gamaḥ |
prajāpatirviśvabāhurvibhāgaḥ sarvago'mukhaḥ || 29 ||
vimocanaḥ susaraṇo hiraṇyakavacodbhavaḥ |
meḍhrajo balacārī ca mahīcārī srutastathā || 30 || [meghajo]
sarvatūryaninādī ca sarvātodyaparigrahaḥ |
vyālarūpo guhāvāsī guho mālī taraṅgavit || 31 ||
tridaśastrikāladhṛkkarmasarvabandhavimocanaḥ |
bandhanastvasurendrāṇāṃ yudhiśatruvināśanaḥ || 32 ||
sāṅkhyaprasādo durvāsāḥ sarvasādhuniṣevitaḥ |
praskandano vibhāgajño atulyo yajñabhāgavit || 33 ||
sarvavāsaḥ sarvacārī durvāsā vāsavo'maraḥ |
haimo hemakaro'yajñaḥ sarvadhārī dharottamaḥ || 34 || [yajñaḥ]
lohitākṣo mahākṣaśca vijayākṣo viśāradaḥ |
saṅgraho nigrahaḥ kartā sarpacīranivāsanaḥ || 35 ||
mukhyo'mukhyaśca dehaśca kāhaliḥ sarvakāmadaḥ |
sarvakālaprasādaśca subalo balarūpadhṛt || 36 ||
sarvakāmavaraścaiva sarvadaḥ sarvatomukhaḥ |
ākāśanirvirūpaśca nipātī hyavaśaḥ khagaḥ || 37 ||
raudrarūpo'ṃśurādityo bahuraśmiḥ suvarcasī |
vasuvego mahāvego manovego niśācaraḥ || 38 ||
sarvavāsī śriyāvāsī upadeśakaro'karaḥ |
munirātmanirālokaḥ sambhagnaśca sahasradaḥ || 39 ||
pakṣī ca pakṣarūpaśca atidīpto viśāṃ patiḥ |
unmādo madanaḥ kāmo hyaśvattho'rthakaro yaśaḥ || 40 ||
vāmadevaśca vāmaśca prāgdakṣiṇaśca vāmanaḥ |
siddhayogī maharṣiśca siddhārthaḥ siddhasādhakaḥ || 41 ||
bhikṣuśca bhikṣurūpaśca vipaṇo mṛduravyayaḥ |
mahāseno viśākhaśca ṣaṣṭibhāgo gavāṃ patiḥ || 42 ||
vajrahastaśca viṣkambhī camūstambhana eva ca |
vṛttāvṛttakarastālo madhurmadhukalocanaḥ || 43 ||
vācaspatyo vājasano nityamāśramapūjitaḥ | [nityamāśritapūjitaḥ]
brahmacārī lokacārī sarvacārī vicāravit || 44 ||
īśāna īśvaraḥ kālo niśācārī pinākabhṛt |
nimittastho nimittaṃ ca nandirnandikaro hariḥ || 45 ||
nandīśvaraśca nandī ca nandano nandivardhanaḥ |
bhagahārī nihantā ca kālo brahmā pitāmahaḥ || 46 ||
caturmukho mahāliṅgaścāruliṅgastathaiva ca |
liṅgādhyakṣaḥ surādhyakṣo yogādhyakṣo yugāvahaḥ || 47 ||
bījādhyakṣo bījakartā adhyātmānugato balaḥ |
itihāsaḥ sakalpaśca gautamo'tha niśākaraḥ || 48 ||
dambho hyadambho vaidambho vaśyo vaśakaraḥ kaliḥ |
lokakartā paśupatirmahākartā hyanauṣadhaḥ || 49 ||
akṣaraṃ paramaṃ brahma balavacchakra eva ca |
nītirhyanītiḥ śuddhātmā śuddho mānyo gatāgataḥ || 50 ||
bahuprasādaḥ susvapno darpaṇo'tha tvamitrajit |
vedakāro mantrakāro vidvān samaramardanaḥ || 51 ||
mahāmeghanivāsī ca mahāghoro vaśīkaraḥ |
agnijvālo mahājvālo atidhūmro huto haviḥ || 52 ||
vṛṣaṇaḥ śaṅkaro nityavarcasvī dhūmaketanaḥ |
nīlastathāṅgalubdhaśca śobhano niravagrahaḥ || 53 ||
svastidaḥ svastibhāvaśca bhāgī bhāgakaro laghuḥ |
utsaṅgaśca mahāṅgaśca mahāgarbhaparāyaṇaḥ || 54 ||
kṛṣṇavarṇaḥ suvarṇaśca indriyaṃ sarvadehinām |
mahāpādo mahāhasto mahākāyo mahāyaśāḥ || 55 ||
mahāmūrdhā mahāmātro mahānetro niśālayaḥ |
mahāntako mahākarṇo mahoṣṭhaśca mahāhanuḥ || 56 ||
mahānāso mahākamburmahāgrīvaḥ śmaśānabhāk |
mahāvakṣā mahorasko hyantarātmā mṛgālayaḥ || 57 ||
lambano lambitoṣṭhaśca mahāmāyaḥ payonidhiḥ |
mahādanto mahādaṃṣṭro mahājihvo mahāmukhaḥ || 58 ||
mahānakho mahāromā mahākeśo mahājaṭaḥ |
prasannaśca prasādaśca pratyayo girisādhanaḥ || 59 ||
snehano'snehanaścaiva ajitaśca mahāmuniḥ |
vṛkṣākāro vṛkṣaketuranalo vāyuvāhanaḥ || 60 ||
gaṇḍalī merudhāmā ca devādhipatireva ca |
atharvaśīrṣaḥ sāmāsya ṛksahasrāmitekṣaṇaḥ || 61 ||
yajuḥ pādabhujo guhyaḥ prakāśo jaṅgamastathā |
amoghārthaḥ prasādaśca abhigamyaḥ sudarśanaḥ || 62 ||
upakāraḥ priyaḥ sarvaḥ kanakaḥ kāñcanacchaviḥ |
nābhirnandikaro bhāvaḥ puṣkarasthapatiḥ sthiraḥ || 63 ||
dvādaśastrāsanaścādyo yajño yajñasamāhitaḥ |
naktaṃ kaliśca kālaśca makaraḥ kālapūjitaḥ || 64 ||
sagaṇo gaṇakāraśca bhūtavāhanasārathiḥ |
bhasmaśayo bhasmagoptā bhasmabhūtastarurgaṇaḥ || 65 ||
lokapālastathā'loko mahātmā sarvapūjitaḥ |
śuklastriśuklaḥ sampannaḥ śucirbhūtaniṣevitaḥ || 66 ||
āśramasthaḥ kriyāvastho viśvakarmamatirvaraḥ |
viśālaśākhastāmroṣṭho hyambujālaḥ suniścalaḥ || 67 ||
kapilaḥ kapiśaḥ śukla āyuścaiva paro¶ḥ |
gandharvo hyaditistārkṣyaḥ suvijñeyaḥ suśāradaḥ || 68 ||
paraśvadhāyudho devo hyanukārī subāndhavaḥ |
tumbavīṇo mahākrodha ūrdhvaretā jaleśayaḥ || 69 ||
ugro vaṃśakaro vaṃśo vaṃśanādo hyaninditaḥ |
sarvāṅgarūpo māyāvī suhṛdo hyanilo'nalaḥ || 70 ||
bandhano bandhakartā ca subandhanavimocanaḥ |
sa yajñāriḥ sa kāmārirmahādaṃṣṭro mahāyudhaḥ || 71 ||
bahudhā ninditaḥ śarvaḥ śaṅkaraḥ śaṅkaro'dhanaḥ |
amareśo mahādevo viśvadevaḥ surārihā || 72 ||
ahirbudhnyo'nilābhaśca cekitāno havistathā | [hari]
ajaikapācca kāpālī triśaṅkurajitaḥ śivaḥ || 73 ||
dhanvantarirdhūmaketuḥ skando vaiśravaṇastathā |
dhātā śakraśca viṣṇuśca mitrastvaṣṭā dhruvo dharaḥ || 74 ||
prabhāvaḥ sarvago vāyuraryamā savitā raviḥ |
uṣaṅguśca vidhātā ca māndhātā bhūtabhāvanaḥ || 75 ||
vibhurvarṇavibhāvī ca sarvakāmaguṇāvahaḥ |
padmanābho mahāgarbhaścandravaktro'nilo'nalaḥ || 76 ||
balavāṃścopaśāntaśca purāṇaḥ puṇyacañcurī |
kurukartā kuruvāsī kurubhūto guṇauṣadhaḥ || 77 ||
sarvāśayo darbhacārī sarveṣāṃ prāṇināṃ patiḥ |
devadevaḥ sukhāsaktaḥ sadasatsarvaratnavit || 78 ||
kailāsagirivāsī ca himavadgirisaṃśrayaḥ |
kūlahārī kūlakartā bahuvidyo bahupradaḥ || 79 ||
vaṇijo vardhakī vṛkṣo vakulaścandanaśchadaḥ |
sāragrīvo mahājatruralolaśca mahauṣadhaḥ || 80 ||
siddhārthakārī siddhārthaśchandovyākaraṇottaraḥ |
siṃhanādaḥ siṃhadaṃṣṭraḥ siṃhagaḥ siṃhavāhanaḥ || 81 ||
prabhāvātmā jagatkālasthālo lokahitastaruḥ |
sāraṅgo navacakrāṅgaḥ ketumālī sabhāvanaḥ || 82 ||
bhūtālayo bhūtapatirahorātramaninditaḥ || 83 ||
vāhitā sarvabhūtānāṃ nilayaśca vibhurbhavaḥ |
amoghaḥ saṃyato hyaśvo bhojanaḥ prāṇadhāraṇaḥ || 84 ||
dhṛtimān matimān dakṣaḥ satkṛtaśca yugādhipaḥ |
gopālirgopatirgrāmo gocarmavasano hariḥ || 85 ||
hiraṇyabāhuśca tathā guhāpālaḥ praveśinām |
prakṛṣṭārirmahāharṣo jitakāmo jitendriyaḥ || 86 ||
gāndhāraśca suvāsaśca tapaḥsakto ratirnaraḥ |
mahāgīto mahānṛtyo hyapsarogaṇasevitaḥ || 87 ||
mahāketurmahādhāturnaikasānucaraścalaḥ |
āvedanīya ādeśaḥ sarvagandhasukhāvahaḥ || 88 ||
toraṇastāraṇo vātaḥ paridhī patikhecaraḥ |
saṃyogo vardhano vṛddho ativṛddho guṇādhikaḥ || 89 ||
nitya ātmasahāyaśca devāsurapatiḥ patiḥ |
yuktaśca yuktabāhuśca devo divisuparvaṇaḥ || 90 ||
āṣāḍhaśca suṣāḍhaśca dhruvo'tha hariṇo haraḥ |
vapurāvartamānebhyo vasuśreṣṭho mahāpathaḥ || 91 ||
śirohārī vimarśaśca sarvalakṣaṇalakṣitaḥ |
akṣaśca rathayogī ca sarvayogī mahābalaḥ || 92 ||
samāmnāyo'samāmnāyastīrthadevo mahārathaḥ |
nirjīvo jīvano mantraḥ śubhākṣo bahukarkaśaḥ || 93 ||
ratnaprabhūto raktāṅgo mahārṇavanipānavit | [ratnāṅgo]
mūlaṃ viśālo hyamṛto vyaktāvyaktastaponidhiḥ || 94 ||
ārohaṇo'dhirohaśca śīladhārī mahāyaśāḥ |
senākalpo mahākalpo yogo yugakaro hariḥ || 95 || [yogakaro]
yugarūpo mahārūpo mahānāgahano vadhaḥ |
nyāyanirvapaṇaḥ pādaḥ paṇḍito hyacalopamaḥ || 96 ||
bahumālo mahāmālaḥ śaśī harasulocanaḥ |
vistāro lavaṇaḥ kūpastriyugaḥ saphalodayaḥ || 97 ||
trilocano viṣaṇṇāṅgo maṇividdho jaṭādharaḥ |
bindurvisargaḥ sumukhaḥ śaraḥ sarvāyudhaḥ sahaḥ || 98 ||
nivedanaḥ sukhājātaḥ sugandhāro mahādhanuḥ |
gandhapālī ca bhagavānutthānaḥ sarvakarmaṇām || 99 ||
manthāno bahulo vāyuḥ sakalaḥ sarvalocanaḥ |
talastālaḥ karasthālī ūrdhvasaṃhanano mahān || 100 ||
chatraṃ succhatro vikhyāto lokaḥ sarvāśrayaḥ kramaḥ |
muṇḍo virūpo vikṛto daṇḍī kuṇḍī vikurvaṇaḥ || 101 ||
haryakṣaḥ kakubho vajrī śatajihvaḥ sahasrapāt |
sahasramūrdhā devendraḥ sarvadevamayo guruḥ || 102 ||
sahasrabāhuḥ sarvāṅgaḥ śaraṇyaḥ sarvalokakṛt |
pavitraṃ trikakunmantraḥ kaniṣṭhaḥ kṛṣṇapiṅgalaḥ || 103 ||
brahmadaṇḍavinirmātā śataghnīpāśaśaktimān |
padmagarbho mahāgarbho brahmagarbho jalodbhavaḥ || 104 ||
gabhastirbrahmakṛdbrahmī brahmavidbrāhmaṇo gatiḥ |
anantarūpo naikātmā tigmatejāḥ svayambhuvaḥ || 105 ||
ūrdhvagātmā paśupatirvātaraṃhā manojavaḥ |
candanī padmanālāgraḥ surabhyuttaraṇo naraḥ || 106 ||
karṇikāramahāsragvī nīlamauliḥ pinākadhṛt |
umāpatirumākānto jāhnavīdhṛdumādhavaḥ || 107 ||
varo varāho varado vareṇyaḥ sumahāsvanaḥ |
mahāprasādo damanaḥ śatruhā śvetapiṅgalaḥ || 108 ||
pītātmā paramātmā ca prayatātmā pradhānadhṛt | [prītātmā]
sarvapārśvamukhastryakṣo dharmasādhāraṇo varaḥ || 109 ||
carācarātmā sūkṣmātmā amṛto govṛṣeśvaraḥ |
sādhyarṣirvasurādityo vivasvānsavitāmṛtaḥ || 110 ||
vyāsaḥ sargaḥ susaṅkṣepo vistaraḥ paryayo naraḥ |
ṛtuḥ saṃvatsaro māsaḥ pakṣaḥ saṅkhyāsamāpanaḥ || 111 ||
kalā kāṣṭhā lavā mātrā muhūrtāhaḥ kṣapāḥ kṣaṇāḥ |
viśvakṣetraṃ prajābījaṃ liṅgamādyastu nirgamaḥ || 112 ||
sadasadvyaktamavyaktaṃ pitā mātā pitāmahaḥ |
svargadvāraṃ prajādvāraṃ mokṣadvāraṃ triviṣṭapam || 113 ||
nirvāṇaṃ hlādanaścaiva brahmalokaḥ parā gatiḥ |
devāsuravinirmātā devāsuraparāyaṇaḥ || 114 ||
devāsuragururdevo devāsuranamaskṛtaḥ |
devāsuramahāmātro devāsuragaṇāśrayaḥ || 115 ||
devāsuragaṇādhyakṣo devāsuragaṇāgraṇīḥ |
devātidevo devarṣirdevāsuravarapradaḥ || 116 || [devādi]
devāsureśvaro viśvo devāsuramaheśvaraḥ |
sarvadevamayo'cintyo devatātmā''tmasambhavaḥ || 117 ||
udbhittrivikramo vaidyo virajo nīrajo'maraḥ |
īḍyo hastīśvaro vyāghro devasiṃho nararṣabhaḥ || 118 ||
vibudho'gravaraḥ sūkṣmaḥ sarvadevastapomayaḥ |
suyuktaḥ śobhano vajrī prāsānāṃ prabhavo'vyayaḥ || 119 ||
guhaḥ kānto nijaḥ sargaḥ pavitraṃ sarvapāvanaḥ |
śṛṅgī śṛṅgapriyo babhrū rājarājo nirāmayaḥ || 120 ||
abhirāmaḥ suragaṇo virāmaḥ sarvasādhanaḥ |
lalāṭākṣo viśvadevo hariṇo brahmavarcasaḥ || 121 ||
sthāvarāṇāṃ patiścaiva niyamendriyavardhanaḥ |
siddhārthaḥ siddhabhūtārtho'cintyaḥ satyavrataḥ śuciḥ || 122 ||
vratādhipaḥ paraṃ brahma bhaktānāṃ paramā gatiḥ | [bhaktānugrahakārakaḥ]
vimukto muktatejāśca śrīmān śrīvardhano jagat || 123 ||
uttarapīṭhikā (phalaśṛti)
yathā pradhānaṃ bhagavāniti bhaktyā stuto mayā |
yaṃ na brahmādayo devā vidustattvena narṣayaḥ || 1 ||
stotavyamarcyaṃ vandyaṃ ca kaḥ stoṣyati jagatpatim |
bhaktyā tvevaṃ puraskṛtya mayā yajñapatirvibhuḥ || 2 ||
tato'bhyanujñāṃ samprāpya stuto matimatāṃ varaḥ |
śivamebhiḥ stuvan devaṃ nāmabhiḥ puṣṭivardhanaiḥ || 3 ||
nityayuktaḥ śucirbhaktaḥ prāpnotyātmānamātmanā |
etaddhi paramaṃ brahma paraṃ brahmādhigacchati || 4 ||
ṛṣayaścaiva devāśca stuvantyetena tatparam |
stūyamāno mahādevastuṣyate niyatātmabhiḥ || 5 ||
bhaktānukampī bhagavānātmasaṃsthākaro vibhuḥ |
tathaiva ca manuṣyeṣu ye manuṣyāḥ pradhānataḥ || 6 ||
āstikāḥ śraddadhānāśca bahubhirjanmabhiḥ stavaiḥ |
bhaktyā hyananyamīśānaṃ paraṃ devaṃ sanātanam || 7 ||
karmaṇā manasā vācā bhāvenāmitatejasaḥ |
śayānā jāgramāṇāśca vrajannupaviśaṃstathā || 8 ||
unmiṣannimiṣaṃścaiva cintayantaḥ punaḥ punaḥ |
śṛṇvantaḥ śrāvayantaśca kathayantaśca te bhavam || 9 ||
stuvantaḥ stūyamānāśca tuṣyanti ca ramanti ca |
janmakoṭisahasreṣu nānāsaṃsārayoniṣu || 10 ||
jantorvigatapāpasya bhave bhaktiḥ prajāyate |
utpannā ca bhave bhaktirananyā sarvabhāvataḥ || 11 ||
bhāvinaḥ kāraṇe cāsya sarvayuktasya sarvathā |
etaddeveṣu duṣprāpaṃ manuṣyeṣu na labhyate || 12 ||
nirvighnā niścalā rudre bhaktiravyabhicāriṇī |
tasyaiva ca prasādena bhaktirutpadyate nṛṇām || 13 ||
yena yānti parāṃ siddhiṃ tadbhāvagatacetasaḥ |
ye sarvabhāvānugatāḥ prapadyante maheśvaram || 14 ||
prapannavatsalo devaḥ saṃsārāttānsamuddharet |
evamanye vikurvanti devāḥ saṃsāramocanam || 15 ||
manuṣyāṇāmṛte devaṃ nānyā śaktistapobalam |
iti tenendrakalpena bhagavān sadasatpatiḥ || 16 ||
kṛttivāsāḥ stutaḥ kṛṣṇa taṇḍinā śubhabuddhinā |
stavametaṃ bhagavato brahmā svayamadhārayat || 17 ||
gīyate ca sa buddhyeta brahmā śaṅkarasannidhau |
idaṃ puṇyaṃ pavitraṃ ca sarvadā pāpanāśanam || 18 ||
yogadaṃ mokṣadaṃ caiva svargadaṃ toṣadaṃ tathā |
evametatpaṭhante ya ekabhaktyā tu śaṅkaram || 19 ||
yā gatiḥ sāṅkhyayogānāṃ vrajantyetāṃ gatiṃ tadā |
stavametaṃ prayatnena sadā rudrasya sannidhau || 20 ||
abdamekaṃ caredbhaktaḥ prāpnuyādīpsitaṃ phalam |
etadrahasyaṃ paramaṃ brahmaṇo hṛdi saṃsthitam || 21 ||
brahmā provāca śakrāya śakraḥ provāca mṛtyave |
mṛtyuḥ provāca rudrebhyo rudrebhyastaṇḍimāgamat || 22 ||
mahatā tapasā prāptastaṇḍinā brahmasadmani |
taṇḍiḥ provāca śukrāya gautamāya ca bhārgavaḥ || 23 ||
vaivasvatāya manave gautamaḥ prāha mādhava |
nārāyaṇāya sādhyāya samādhiṣṭhāya dhīmate || 24 ||
yamāya prāha bhagavān sādhyo nārāyaṇo'cyutaḥ |
nāciketāya bhagavānāha vaivasvato yamaḥ || 25 ||
mārkaṇḍeyāya vārṣṇeya nāciketo'bhyabhāṣata |
mārkaṇḍeyānmayā prāpto niyamena janārdana || 26 ||
tavāpyahamamitraghna stavaṃ dadyāṃ hyaviśrutam |
svargyamārogyamāyuṣyaṃ dhanyaṃ vedena sammitam || 27 ||
nāsya vighnaṃ vikurvanti dānavā yakṣarākṣasāḥ |
piśācā yātudhānā vā guhyakā bhujagā api || 28 ||
yaḥ paṭheta śuciḥ pārtha brahmacārī jitendriyaḥ | [bhūtvā]
abhagnayogo varṣaṃ tu so'śvamedhaphalaṃ labhet || 29 ||
iti śrīmahābhārate anuśāsanaparvaṇi mahādevasahasranāma stotraṃ nāma saptadaśo'dhyāyaḥ ||
🕉️ This is the original Sanskrit rendered in Tamil script.
Pronunciation is identical to the Sanskrit Devanagari version.