പൂര്വപീഠികാ ॥
വാസുദേവ ഉവാച ।
തതഃ സ പ്രയതോ ഭൂത്വാ മമ താത യുധിഷ്ഠിര ।
പ്രാഞ്ജലിഃ പ്രാഹ വിപ്രര്ഷിര്നാമസങ്ഗ്രഹമാദിതഃ ॥ 1 ॥
ഉപമന്യുരുവാച ।
ബ്രഹ്മപ്രോക്തൈരൃഷിപ്രോക്തൈര്വേദവേദാങ്ഗസമ്ഭവൈഃ ।
സര്വലോകേഷു വിഖ്യാതം സ്തുത്യം സ്തോഷ്യാമി നാമഭിഃ ॥ 2 ॥
മഹദ്ഭിര്വിഹിതൈഃ സത്യൈഃ സിദ്ധൈഃ സര്വാര്ഥസാധകൈഃ ।
ഋഷിണാ തണ്ഡിനാ ഭക്ത്യാ കൃതൈര്വേദകൃതാത്മനാ ॥ 3 ॥
യഥോക്തൈഃ സാധുഭിഃ ഖ്യാതൈര്മുനിഭിസ്തത്ത്വദര്ശിഭിഃ ।
പ്രവരം പ്രഥമം സ്വര്ഗ്യം സര്വഭൂതഹിതം ശുഭമ് ॥ 4 ॥
ശ്രുതൈഃ സര്വത്ര ജഗതി ബ്രഹ്മലോകാവതാരിതൈഃ ।
സത്യൈസ്തത്പരമം ബ്രഹ്മ ബ്രഹ്മപ്രോക്തം സനാതനമ് ॥ 5 ॥
വക്ഷ്യേ യദുകുലശ്രേഷ്ഠ ശൃണുഷ്വാവഹിതോ മമ ।
വരയൈനം ഭവം ദേവം ഭക്തസ്ത്വം പരമേശ്വരമ് ॥ 6 ॥
തേന തേ ശ്രാവയിഷ്യാമി യത്തദ്ബ്രഹ്മ സനാതനമ് ।
ന ശക്യം വിസ്തരാത്കൃത്സ്നം വക്തും സര്വസ്യ കേനചിത് ॥ 7 ॥
യുക്തേനാപി വിഭൂതീനാമപി വര്ഷശതൈരപി ।
യസ്യാദിര്മധ്യമന്തം ച സുരൈരപി ന ഗമ്യതേ ॥ 8 ॥
കസ്തസ്യ ശക്നുയാദ്വക്തും ഗുണാന് കാര്ത്സ്ന്യേന മാധവ ।
കിം തു ദേവസ്യ മഹതഃ സങ്ക്ഷിപ്താര്ഥപദാക്ഷരമ് ॥ 9 ॥
ശക്തിതശ്ചരിതം വക്ഷ്യേ പ്രസാദാത്തസ്യ ധീമതഃ ।
അപ്രാപ്യ തു തതോഽനുജ്ഞാം ന ശക്യഃ സ്തോതുമീശ്വരഃ ॥ 10 ॥
യദാ തേനാഭ്യനുജ്ഞാതഃ സ്തുതോ വൈ സ തദാ മയാ ।
അനാദിനിധനസ്യാഹം ജഗദ്യോനേര്മഹാത്മനഃ ॥ 11 ॥
നാമ്നാം കിഞ്ചിത്സമുദ്ദേശം വക്ഷ്യാമ്യവ്യക്തയോനിനഃ ।
വരദസ്യ വരേണ്യസ്യ വിശ്വരൂപസ്യ ധീമതഃ ॥ 12 ॥
ശൃണു നാമ്നാം ച യം കൃഷ്ണ യദുക്തം പദ്മയോനിനാ ।
ദശനാമസഹസ്രാണി യാന്യാഹ പ്രപിതാമഹഃ ॥ 13 ॥
താനി നിര്മഥ്യ മനസാ ദധ്നോ ഘൃതമിവോദ്ധൃതമ് ।
ഗിരേഃ സാരം യഥാ ഹേമ പുഷ്പസാരം യഥാ മധു ॥ 14 ॥
ഘൃതാത്സാരം യഥാ മണ്ഡസ്തഥൈതത്സാരമുദ്ധൃതമ് ।
സര്വപാപാപഹമിദം ചതുര്വേദസമന്വിതമ് ॥ 15 ॥
പ്രയത്നേനാധിഗന്തവ്യം ധാര്യം ച പ്രയതാത്മനാ ।
മാങ്ഗല്യം പൌഷ്ടികം ചൈവ രക്ഷോഘ്നം പാവനം മഹത് ॥ 16 ॥
ഇദം ഭക്തായ ദാതവ്യം ശ്രദ്ദധാനാസ്തികായ ച ।
നാശ്രദ്ദധാനരൂപായ നാസ്തികായാജിതാത്മനേ ॥ 17 ॥
യശ്ചാഭ്യസൂയതേ ദേവം കാരണാത്മാനമീശ്വരമ് ।
സ കൃഷ്ണ നരകം യാതി സഹ പൂര്വൈഃ സഹാത്മജൈഃ ॥ 18 ॥
ഇദം ധ്യാനമിദം യോഗമിദം ധ്യേയമനുത്തമമ് ।
ഇദം ജപ്യമിദം ജ്ഞാനം രഹസ്യമിദമുത്തമമ് ॥ 19 ॥
യം ജ്ഞാത്വാ അന്തകാലേപി ഗച്ഛേത പരമാം ഗതിമ് ।
പവിത്രം മങ്ഗലം മേധ്യം കല്യാണമിദമുത്തമമ് ॥ 20 ॥
ഇദം ബ്രഹ്മാ പുരാ കൃത്വാ സര്വലോകപിതാമഹഃ ।
സര്വ സ്തവാനാം രാജത്വേ ദിവ്യാനാം സമകല്പയത് ॥ 21 ॥
തദാ പ്രഭൃതി ചൈവായമീശ്വരസ്യ മഹാത്മനഃ ।
സ്തവരാജ ഇതി ഖ്യാതോ ജഗത്യമരപൂജിതഃ ॥ 22 ॥
ബ്രഹ്മലോകാദയം സ്വര്ഗേ സ്തവരാജോഽവതാരിതഃ ।
യതസ്തണ്ഡിഃ പുരാ പ്രാപ തേന തണ്ഡികൃതോഽഭവത് ॥ 23 ॥
സ്വര്ഗാച്ചൈവാത്ര ഭൂര്ലോകം തണ്ഡിനാ ഹ്യവതാരിതഃ ।
സര്വമങ്ഗലമാങ്ഗല്യം സര്വപാപപ്രണാശനമ് ॥ 24 ॥
നിഗദിഷ്യേ മഹാബാഹോ സ്തവാനാമുത്തമം സ്തവമ് ।
ബ്രഹ്മണാമപി യദ്ബ്രഹ്മ പരാണാമപി യത്പരമ് ॥ 25 ॥
തേജസാമപി യത്തേജസ്തപസാമപി യത്തപഃ ।
ശാന്താനാമപി യഃ ശാന്തോ ദ്യുതീനാമപി യാ ദ്യുതിഃ ॥ 26 ॥
ദാന്താനാമപി യോ ദാന്തോ ധീമതാമപി യാ ച ധീഃ ।
ദേവാനാമപി യോ ദേവ ഋഷീണാമപി യസ്ത്വൃഷിഃ ॥ 27 ॥
യജ്ഞാനാമപി യോ യജ്ഞഃ ശിവാനാമപി യഃ ശിവഃ ।
രുദ്രാണാമപി യോ രുദ്രഃ പ്രഭാ പ്രഭവതാമപി ॥ 28 ॥
യോഗിനാമപി യോ യോഗീ കാരണാനാം ച കാരണമ് ।
യതോ ലോകാഃ സമ്ഭവന്തി ന ഭവന്തി യതഃ പുനഃ ॥ 29 ॥
സര്വഭൂതാത്മഭൂതസ്യ ഹരസ്യാമിതതേജസഃ ।
അഷ്ടോത്തരസഹസ്രം തു നാമ്നാം ശര്വസ്യ മേ ശൃണു ।
യച്ഛ്രുത്വാ മനുജവ്യാഘ്ര സര്വാന്കാമാനവാപ്സ്യസി ॥ 30 ॥
ധ്യാനമ് ।
ശാന്തം പദ്മാസനസ്ഥം ശശിധരമുകുടം പഞ്ചവക്ത്രം ത്രിനേത്രം
ശൂലം വജ്രം ച ഖഡ്ഗം പരശുമഭയദം ദക്ഷഭാഗേ വഹന്തമ് ।
നാഗം പാശം ച ഘണ്ടാം പ്രലയഹുതവഹം സാങ്കുശം വാമഭാഗേ
നാനാലങ്കാരയുക്തം സ്ഫടികമണിനിഭം പാര്വതീശം നമാമി ॥
സ്തോത്രമ് ।
ഓം സ്ഥിരഃ സ്ഥാണുഃ പ്രഭുര്ഭീമഃ പ്രവരോ വരദോ വരഃ ।
സര്വാത്മാ സര്വവിഖ്യാതഃ സര്വഃ സര്വകരോ ഭവഃ ॥ 1 ॥
ജടീ ചര്മീ ശിഖണ്ഡീ ച സര്വാങ്ഗഃ സര്വഭാവനഃ ।
ഹരശ്ച ഹരിണാക്ഷശ്ച സര്വഭൂതഹരഃ പ്രഭുഃ ॥ 2 ॥
പ്രവൃത്തിശ്ച നിവൃത്തിശ്ച നിയതഃ ശാശ്വതോ ധ്രുവഃ ।
ശ്മശാനവാസീ ഭഗവാന് ഖചരോ ഗോചരോഽര്ദനഃ ॥ 3 ॥
അഭിവാദ്യോ മഹാകര്മാ തപസ്വീ ഭൂതഭാവനഃ ।
ഉന്മത്തവേഷപ്രച്ഛന്നഃ സര്വലോകപ്രജാപതിഃ ॥ 4 ॥
മഹാരൂപോ മഹാകായോ വൃഷരൂപോ മഹായശാഃ ।
മഹാത്മാ സര്വഭൂതാത്മാ വിശ്വരൂപോ മഹാഹനുഃ ॥ 5 ॥
ലോകപാലോഽന്തര്ഹിതാത്മാ പ്രസാദോ ഹയഗര്ദഭിഃ ।
പവിത്രം ച മഹാംശ്ചൈവ നിയമോ നിയമാശ്രിതഃ ॥ 6 ॥
സര്വകര്മാ സ്വയമ്ഭൂത ആദിരാദികരോ നിധിഃ ।
സഹസ്രാക്ഷോ വിശാലാക്ഷഃ സോമോ നക്ഷത്രസാധകഃ ॥ 7 ॥
ചന്ദ്രഃ സൂര്യഃ ശനിഃ കേതുര്ഗ്രഹോ ഗ്രഹപതിര്വരഃ ।
അത്രിരത്ര്യാ നമസ്കര്താ മൃഗബാണാര്പണോഽനഘഃ ॥ 8 ॥ [ആദ്യന്തലയകര്താ ച]
മഹാതപാ ഘോരതപാ അദീനോ ദീനസാധകഃ ।
സംവത്സരകരോ മന്ത്രഃ പ്രമാണം പരമം തപഃ ॥ 9 ॥
യോഗീ യോജ്യോ മഹാബീജോ മഹാരേതാ മഹാബലഃ ।
സുവര്ണരേതാഃ സര്വജ്ഞഃ സുബീജോ ബീജവാഹനഃ ॥ 10 ॥
ദശബാഹുസ്ത്വനിമിഷോ നീലകണ്ഠ ഉമാപതിഃ ।
വിശ്വരൂപഃ സ്വയം ശ്രേഷ്ഠോ ബലവീരോ ബലോ ഗണഃ ॥ 11 ॥
ഗണകര്താ ഗണപതിര്ദിഗ്വാസാഃ കാമ ഏവ ച ।
മന്ത്രവിത്പരമോ മന്ത്രഃ സര്വഭാവകരോ ഹരഃ ॥ 12 ॥
കമണ്ഡലുധരോ ധന്വീ ബാണഹസ്തഃ കപാലവാന് ।
അശനീ ശതഘ്നീ ഖഡ്ഗീ പട്ടിശീ ചായുധീ മഹാന് ॥ 13 ॥
സ്രുവഹസ്തഃ സുരൂപശ്ച തേജസ്തേജസ്കരോ നിധിഃ ।
ഉഷ്ണീഷീ ച സുവക്ത്രശ്ച ഉദഗ്രോ വിനതസ്തഥാ ॥ 14 ॥
ദീര്ഘശ്ച ഹരികേശശ്ച സുതീര്ഥഃ കൃഷ്ണ ഏവ ച ।
സൃഗാലരൂപഃ സിദ്ധാര്ഥോ മുണ്ഡഃ സര്വശുഭങ്കരഃ ॥ 15 ॥
അജശ്ച ബഹുരൂപശ്ച ഗന്ധധാരീ കപര്ദ്യപി ।
ഊര്ധ്വരേതാ ഊര്ധ്വലിങ്ഗ ഊര്ധ്വശായീ നഭഃസ്ഥലഃ ॥ 16 ॥
ത്രിജടീ ചീരവാസാശ്ച രുദ്രഃ സേനാപതിര്വിഭുഃ ।
അഹശ്ചരോ നക്തഞ്ചരസ്തിഗ്മമന്യുഃ സുവര്ചസഃ ॥ 17 ॥
ഗജഹാ ദൈത്യഹാ കാലോ ലോകധാതാ ഗുണാകരഃ ।
സിംഹശാര്ദൂലരൂപശ്ച ആര്ദ്രചര്മാമ്ബരാവൃതഃ ॥ 18 ॥
കാലയോഗീ മഹാനാദഃ സര്വകാമശ്ചതുഷ്പഥഃ ।
നിശാചരഃ പ്രേതചാരീ ഭൂതചാരീ മഹേശ്വരഃ ॥ 19 ॥
ബഹുഭൂതോ ബഹുധരഃ സ്വര്ഭാനുരമിതോ ഗതിഃ ।
നൃത്യപ്രിയോ നിത്യനര്തോ നര്തകഃ സര്വലാലസഃ ॥ 20 ॥
ഘോരോ മഹാതപാഃ പാശോ നിത്യോ ഗിരിരുഹോ നഭഃ ।
സഹസ്രഹസ്തോ വിജയോ വ്യവസായോ ഹ്യതന്ദ്രിതഃ ॥ 21 ॥
അധര്ഷണോ ധര്ഷണാത്മാ യജ്ഞഹാ കാമനാശകഃ । [മര്ഷ]
ദക്ഷയാഗാപഹാരീ ച സുസഹോ മധ്യമസ്തഥാ ॥ 22 ॥
തേജോപഹാരീ ബലഹാ മുദിതോഽര്ഥോഽജിതോഽവരഃ ।
ഗമ്ഭീരഘോഷോ ഗമ്ഭീരോ ഗമ്ഭീരബലവാഹനഃ ॥ 23 ॥
ന്യഗ്രോധരൂപോ ന്യഗ്രോധോ വൃക്ഷകര്ണസ്ഥിതിര്വിഭുഃ ।
സുതീക്ഷ്ണദശനശ്ചൈവ മഹാകായോ മഹാനനഃ ॥ 24 ॥
വിഷ്വക്സേനോ ഹരിര്യജ്ഞഃ സംയുഗാപീഡവാഹനഃ ।
തീക്ഷ്ണതാപശ്ച ഹര്യശ്വഃ സഹായഃ കര്മകാലവിത് ॥ 25 ॥
വിഷ്ണുപ്രസാദിതോ യജ്ഞഃ സമുദ്രോ ബഡബാമുഖഃ ।
ഹുതാശനസഹായശ്ച പ്രശാന്താത്മാ ഹുതാശനഃ ॥ 26 ॥
ഉഗ്രതേജാ മഹാതേജാ ജന്യോ വിജയകാലവിത് ।
ജ്യോതിഷാമയനം സിദ്ധിഃ സര്വവിഗ്രഹ ഏവ ച ॥ 27 ॥
ശിഖീ മുണ്ഡീ ജടീ ജ്വാലീ മൂര്തിജോ മൂര്ധഗോ ബലീ ।
വേണവീ പണവീ താലീ ഖലീ കാലകടങ്കടഃ ॥ 28 ॥
നക്ഷത്രവിഗ്രഹമതിര്ഗുണബുദ്ധിര്ലയോഽഗമഃ ।
പ്രജാപതിര്വിശ്വബാഹുര്വിഭാഗഃ സര്വഗോഽമുഖഃ ॥ 29 ॥
വിമോചനഃ സുസരണോ ഹിരണ്യകവചോദ്ഭവഃ ।
മേഢ്രജോ ബലചാരീ ച മഹീചാരീ സ്രുതസ്തഥാ ॥ 30 ॥ [മേഘജോ]
സര്വതൂര്യനിനാദീ ച സര്വാതോദ്യപരിഗ്രഹഃ ।
വ്യാലരൂപോ ഗുഹാവാസീ ഗുഹോ മാലീ തരങ്ഗവിത് ॥ 31 ॥
ത്രിദശസ്ത്രികാലധൃക്കര്മസര്വബന്ധവിമോചനഃ ।
ബന്ധനസ്ത്വസുരേന്ദ്രാണാം യുധിശത്രുവിനാശനഃ ॥ 32 ॥
സാങ്ഖ്യപ്രസാദോ ദുര്വാസാഃ സര്വസാധുനിഷേവിതഃ ।
പ്രസ്കന്ദനോ വിഭാഗജ്ഞോ അതുല്യോ യജ്ഞഭാഗവിത് ॥ 33 ॥
സര്വവാസഃ സര്വചാരീ ദുര്വാസാ വാസവോഽമരഃ ।
ഹൈമോ ഹേമകരോഽയജ്ഞഃ സര്വധാരീ ധരോത്തമഃ ॥ 34 ॥ [യജ്ഞഃ]
ലോഹിതാക്ഷോ മഹാക്ഷശ്ച വിജയാക്ഷോ വിശാരദഃ ।
സങ്ഗ്രഹോ നിഗ്രഹഃ കര്താ സര്പചീരനിവാസനഃ ॥ 35 ॥
മുഖ്യോഽമുഖ്യശ്ച ദേഹശ്ച കാഹലിഃ സര്വകാമദഃ ।
സര്വകാലപ്രസാദശ്ച സുബലോ ബലരൂപധൃത് ॥ 36 ॥
സര്വകാമവരശ്ചൈവ സര്വദഃ സര്വതോമുഖഃ ।
ആകാശനിര്വിരൂപശ്ച നിപാതീ ഹ്യവശഃ ഖഗഃ ॥ 37 ॥
രൌദ്രരൂപോഽംശുരാദിത്യോ ബഹുരശ്മിഃ സുവര്ചസീ ।
വസുവേഗോ മഹാവേഗോ മനോവേഗോ നിശാചരഃ ॥ 38 ॥
സര്വവാസീ ശ്രിയാവാസീ ഉപദേശകരോഽകരഃ ।
മുനിരാത്മനിരാലോകഃ സമ്ഭഗ്നശ്ച സഹസ്രദഃ ॥ 39 ॥
പക്ഷീ ച പക്ഷരൂപശ്ച അതിദീപ്തോ വിശാം പതിഃ ।
ഉന്മാദോ മദനഃ കാമോ ഹ്യശ്വത്ഥോഽര്ഥകരോ യശഃ ॥ 40 ॥
വാമദേവശ്ച വാമശ്ച പ്രാഗ്ദക്ഷിണശ്ച വാമനഃ ।
സിദ്ധയോഗീ മഹര്ഷിശ്ച സിദ്ധാര്ഥഃ സിദ്ധസാധകഃ ॥ 41 ॥
ഭിക്ഷുശ്ച ഭിക്ഷുരൂപശ്ച വിപണോ മൃദുരവ്യയഃ ।
മഹാസേനോ വിശാഖശ്ച ഷഷ്ടിഭാഗോ ഗവാം പതിഃ ॥ 42 ॥
വജ്രഹസ്തശ്ച വിഷ്കമ്ഭീ ചമൂസ്തമ്ഭന ഏവ ച ।
വൃത്താവൃത്തകരസ്താലോ മധുര്മധുകലോചനഃ ॥ 43 ॥
വാചസ്പത്യോ വാജസനോ നിത്യമാശ്രമപൂജിതഃ । [നിത്യമാശ്രിതപൂജിതഃ]
ബ്രഹ്മചാരീ ലോകചാരീ സര്വചാരീ വിചാരവിത് ॥ 44 ॥
ഈശാന ഈശ്വരഃ കാലോ നിശാചാരീ പിനാകഭൃത് ।
നിമിത്തസ്ഥോ നിമിത്തം ച നന്ദിര്നന്ദികരോ ഹരിഃ ॥ 45 ॥
നന്ദീശ്വരശ്ച നന്ദീ ച നന്ദനോ നന്ദിവര്ധനഃ ।
ഭഗഹാരീ നിഹന്താ ച കാലോ ബ്രഹ്മാ പിതാമഹഃ ॥ 46 ॥
ചതുര്മുഖോ മഹാലിങ്ഗശ്ചാരുലിങ്ഗസ്തഥൈവ ച ।
ലിങ്ഗാധ്യക്ഷഃ സുരാധ്യക്ഷോ യോഗാധ്യക്ഷോ യുഗാവഹഃ ॥ 47 ॥
ബീജാധ്യക്ഷോ ബീജകര്താ അധ്യാത്മാനുഗതോ ബലഃ ।
ഇതിഹാസഃ സകല്പശ്ച ഗൌതമോഽഥ നിശാകരഃ ॥ 48 ॥
ദമ്ഭോ ഹ്യദമ്ഭോ വൈദമ്ഭോ വശ്യോ വശകരഃ കലിഃ ।
ലോകകര്താ പശുപതിര്മഹാകര്താ ഹ്യനൌഷധഃ ॥ 49 ॥
അക്ഷരം പരമം ബ്രഹ്മ ബലവച്ഛക്ര ഏവ ച ।
നീതിര്ഹ്യനീതിഃ ശുദ്ധാത്മാ ശുദ്ധോ മാന്യോ ഗതാഗതഃ ॥ 50 ॥
ബഹുപ്രസാദഃ സുസ്വപ്നോ ദര്പണോഽഥ ത്വമിത്രജിത് ।
വേദകാരോ മന്ത്രകാരോ വിദ്വാന് സമരമര്ദനഃ ॥ 51 ॥
മഹാമേഘനിവാസീ ച മഹാഘോരോ വശീകരഃ ।
അഗ്നിജ്വാലോ മഹാജ്വാലോ അതിധൂമ്രോ ഹുതോ ഹവിഃ ॥ 52 ॥
വൃഷണഃ ശങ്കരോ നിത്യവര്ചസ്വീ ധൂമകേതനഃ ।
നീലസ്തഥാങ്ഗലുബ്ധശ്ച ശോഭനോ നിരവഗ്രഹഃ ॥ 53 ॥
സ്വസ്തിദഃ സ്വസ്തിഭാവശ്ച ഭാഗീ ഭാഗകരോ ലഘുഃ ।
ഉത്സങ്ഗശ്ച മഹാങ്ഗശ്ച മഹാഗര്ഭപരായണഃ ॥ 54 ॥
കൃഷ്ണവര്ണഃ സുവര്ണശ്ച ഇന്ദ്രിയം സര്വദേഹിനാമ് ।
മഹാപാദോ മഹാഹസ്തോ മഹാകായോ മഹായശാഃ ॥ 55 ॥
മഹാമൂര്ധാ മഹാമാത്രോ മഹാനേത്രോ നിശാലയഃ ।
മഹാന്തകോ മഹാകര്ണോ മഹോഷ്ഠശ്ച മഹാഹനുഃ ॥ 56 ॥
മഹാനാസോ മഹാകമ്ബുര്മഹാഗ്രീവഃ ശ്മശാനഭാക് ।
മഹാവക്ഷാ മഹോരസ്കോ ഹ്യന്തരാത്മാ മൃഗാലയഃ ॥ 57 ॥
ലമ്ബനോ ലമ്ബിതോഷ്ഠശ്ച മഹാമായഃ പയോനിധിഃ ।
മഹാദന്തോ മഹാദംഷ്ട്രോ മഹാജിഹ്വോ മഹാമുഖഃ ॥ 58 ॥
മഹാനഖോ മഹാരോമാ മഹാകേശോ മഹാജടഃ ।
പ്രസന്നശ്ച പ്രസാദശ്ച പ്രത്യയോ ഗിരിസാധനഃ ॥ 59 ॥
സ്നേഹനോഽസ്നേഹനശ്ചൈവ അജിതശ്ച മഹാമുനിഃ ।
വൃക്ഷാകാരോ വൃക്ഷകേതുരനലോ വായുവാഹനഃ ॥ 60 ॥
ഗണ്ഡലീ മേരുധാമാ ച ദേവാധിപതിരേവ ച ।
അഥര്വശീര്ഷഃ സാമാസ്യ ഋക്സഹസ്രാമിതേക്ഷണഃ ॥ 61 ॥
യജുഃ പാദഭുജോ ഗുഹ്യഃ പ്രകാശോ ജങ്ഗമസ്തഥാ ।
അമോഘാര്ഥഃ പ്രസാദശ്ച അഭിഗമ്യഃ സുദര്ശനഃ ॥ 62 ॥
ഉപകാരഃ പ്രിയഃ സര്വഃ കനകഃ കാഞ്ചനച്ഛവിഃ ।
നാഭിര്നന്ദികരോ ഭാവഃ പുഷ്കരസ്ഥപതിഃ സ്ഥിരഃ ॥ 63 ॥
ദ്വാദശസ്ത്രാസനശ്ചാദ്യോ യജ്ഞോ യജ്ഞസമാഹിതഃ ।
നക്തം കലിശ്ച കാലശ്ച മകരഃ കാലപൂജിതഃ ॥ 64 ॥
സഗണോ ഗണകാരശ്ച ഭൂതവാഹനസാരഥിഃ ।
ഭസ്മശയോ ഭസ്മഗോപ്താ ഭസ്മഭൂതസ്തരുര്ഗണഃ ॥ 65 ॥
ലോകപാലസ്തഥാഽലോകോ മഹാത്മാ സര്വപൂജിതഃ ।
ശുക്ലസ്ത്രിശുക്ലഃ സമ്പന്നഃ ശുചിര്ഭൂതനിഷേവിതഃ ॥ 66 ॥
ആശ്രമസ്ഥഃ ക്രിയാവസ്ഥോ വിശ്വകര്മമതിര്വരഃ ।
വിശാലശാഖസ്താമ്രോഷ്ഠോ ഹ്യമ്ബുജാലഃ സുനിശ്ചലഃ ॥ 67 ॥
കപിലഃ കപിശഃ ശുക്ല ആയുശ്ചൈവ പരോ¶ഃ ।
ഗന്ധര്വോ ഹ്യദിതിസ്താര്ക്ഷ്യഃ സുവിജ്ഞേയഃ സുശാരദഃ ॥ 68 ॥
പരശ്വധായുധോ ദേവോ ഹ്യനുകാരീ സുബാന്ധവഃ ।
തുമ്ബവീണോ മഹാക്രോധ ഊര്ധ്വരേതാ ജലേശയഃ ॥ 69 ॥
ഉഗ്രോ വംശകരോ വംശോ വംശനാദോ ഹ്യനിന്ദിതഃ ।
സര്വാങ്ഗരൂപോ മായാവീ സുഹൃദോ ഹ്യനിലോഽനലഃ ॥ 70 ॥
ബന്ധനോ ബന്ധകര്താ ച സുബന്ധനവിമോചനഃ ।
സ യജ്ഞാരിഃ സ കാമാരിര്മഹാദംഷ്ട്രോ മഹായുധഃ ॥ 71 ॥
ബഹുധാ നിന്ദിതഃ ശര്വഃ ശങ്കരഃ ശങ്കരോഽധനഃ ।
അമരേശോ മഹാദേവോ വിശ്വദേവഃ സുരാരിഹാ ॥ 72 ॥
അഹിര്ബുധ്ന്യോഽനിലാഭശ്ച ചേകിതാനോ ഹവിസ്തഥാ । [ഹരി]
അജൈകപാച്ച കാപാലീ ത്രിശങ്കുരജിതഃ ശിവഃ ॥ 73 ॥
ധന്വന്തരിര്ധൂമകേതുഃ സ്കന്ദോ വൈശ്രവണസ്തഥാ ।
ധാതാ ശക്രശ്ച വിഷ്ണുശ്ച മിത്രസ്ത്വഷ്ടാ ധ്രുവോ ധരഃ ॥ 74 ॥
പ്രഭാവഃ സര്വഗോ വായുരര്യമാ സവിതാ രവിഃ ।
ഉഷങ്ഗുശ്ച വിധാതാ ച മാന്ധാതാ ഭൂതഭാവനഃ ॥ 75 ॥
വിഭുര്വര്ണവിഭാവീ ച സര്വകാമഗുണാവഹഃ ।
പദ്മനാഭോ മഹാഗര്ഭശ്ചന്ദ്രവക്ത്രോഽനിലോഽനലഃ ॥ 76 ॥
ബലവാംശ്ചോപശാന്തശ്ച പുരാണഃ പുണ്യചഞ്ചുരീ ।
കുരുകര്താ കുരുവാസീ കുരുഭൂതോ ഗുണൌഷധഃ ॥ 77 ॥
സര്വാശയോ ദര്ഭചാരീ സര്വേഷാം പ്രാണിനാം പതിഃ ।
ദേവദേവഃ സുഖാസക്തഃ സദസത്സര്വരത്നവിത് ॥ 78 ॥
കൈലാസഗിരിവാസീ ച ഹിമവദ്ഗിരിസംശ്രയഃ ।
കൂലഹാരീ കൂലകര്താ ബഹുവിദ്യോ ബഹുപ്രദഃ ॥ 79 ॥
വണിജോ വര്ധകീ വൃക്ഷോ വകുലശ്ചന്ദനശ്ഛദഃ ।
സാരഗ്രീവോ മഹാജത്രുരലോലശ്ച മഹൌഷധഃ ॥ 80 ॥
സിദ്ധാര്ഥകാരീ സിദ്ധാര്ഥശ്ഛന്ദോവ്യാകരണോത്തരഃ ।
സിംഹനാദഃ സിംഹദംഷ്ട്രഃ സിംഹഗഃ സിംഹവാഹനഃ ॥ 81 ॥
പ്രഭാവാത്മാ ജഗത്കാലസ്ഥാലോ ലോകഹിതസ്തരുഃ ।
സാരങ്ഗോ നവചക്രാങ്ഗഃ കേതുമാലീ സഭാവനഃ ॥ 82 ॥
ഭൂതാലയോ ഭൂതപതിരഹോരാത്രമനിന്ദിതഃ ॥ 83 ॥
വാഹിതാ സര്വഭൂതാനാം നിലയശ്ച വിഭുര്ഭവഃ ।
അമോഘഃ സംയതോ ഹ്യശ്വോ ഭോജനഃ പ്രാണധാരണഃ ॥ 84 ॥
ധൃതിമാന് മതിമാന് ദക്ഷഃ സത്കൃതശ്ച യുഗാധിപഃ ।
ഗോപാലിര്ഗോപതിര്ഗ്രാമോ ഗോചര്മവസനോ ഹരിഃ ॥ 85 ॥
ഹിരണ്യബാഹുശ്ച തഥാ ഗുഹാപാലഃ പ്രവേശിനാമ് ।
പ്രകൃഷ്ടാരിര്മഹാഹര്ഷോ ജിതകാമോ ജിതേന്ദ്രിയഃ ॥ 86 ॥
ഗാന്ധാരശ്ച സുവാസശ്ച തപഃസക്തോ രതിര്നരഃ ।
മഹാഗീതോ മഹാനൃത്യോ ഹ്യപ്സരോഗണസേവിതഃ ॥ 87 ॥
മഹാകേതുര്മഹാധാതുര്നൈകസാനുചരശ്ചലഃ ।
ആവേദനീയ ആദേശഃ സര്വഗന്ധസുഖാവഹഃ ॥ 88 ॥
തോരണസ്താരണോ വാതഃ പരിധീ പതിഖേചരഃ ।
സംയോഗോ വര്ധനോ വൃദ്ധോ അതിവൃദ്ധോ ഗുണാധികഃ ॥ 89 ॥
നിത്യ ആത്മസഹായശ്ച ദേവാസുരപതിഃ പതിഃ ।
യുക്തശ്ച യുക്തബാഹുശ്ച ദേവോ ദിവിസുപര്വണഃ ॥ 90 ॥
ആഷാഢശ്ച സുഷാഢശ്ച ധ്രുവോഽഥ ഹരിണോ ഹരഃ ।
വപുരാവര്തമാനേഭ്യോ വസുശ്രേഷ്ഠോ മഹാപഥഃ ॥ 91 ॥
ശിരോഹാരീ വിമര്ശശ്ച സര്വലക്ഷണലക്ഷിതഃ ।
അക്ഷശ്ച രഥയോഗീ ച സര്വയോഗീ മഹാബലഃ ॥ 92 ॥
സമാമ്നായോഽസമാമ്നായസ്തീര്ഥദേവോ മഹാരഥഃ ।
നിര്ജീവോ ജീവനോ മന്ത്രഃ ശുഭാക്ഷോ ബഹുകര്കശഃ ॥ 93 ॥
രത്നപ്രഭൂതോ രക്താങ്ഗോ മഹാര്ണവനിപാനവിത് । [രത്നാങ്ഗോ]
മൂലം വിശാലോ ഹ്യമൃതോ വ്യക്താവ്യക്തസ്തപോനിധിഃ ॥ 94 ॥
ആരോഹണോഽധിരോഹശ്ച ശീലധാരീ മഹായശാഃ ।
സേനാകല്പോ മഹാകല്പോ യോഗോ യുഗകരോ ഹരിഃ ॥ 95 ॥ [യോഗകരോ]
യുഗരൂപോ മഹാരൂപോ മഹാനാഗഹനോ വധഃ ।
ന്യായനിര്വപണഃ പാദഃ പണ്ഡിതോ ഹ്യചലോപമഃ ॥ 96 ॥
ബഹുമാലോ മഹാമാലഃ ശശീ ഹരസുലോചനഃ ।
വിസ്താരോ ലവണഃ കൂപസ്ത്രിയുഗഃ സഫലോദയഃ ॥ 97 ॥
ത്രിലോചനോ വിഷണ്ണാങ്ഗോ മണിവിദ്ധോ ജടാധരഃ ।
ബിന്ദുര്വിസര്ഗഃ സുമുഖഃ ശരഃ സര്വായുധഃ സഹഃ ॥ 98 ॥
നിവേദനഃ സുഖാജാതഃ സുഗന്ധാരോ മഹാധനുഃ ।
ഗന്ധപാലീ ച ഭഗവാനുത്ഥാനഃ സര്വകര്മണാമ് ॥ 99 ॥
മന്ഥാനോ ബഹുലോ വായുഃ സകലഃ സര്വലോചനഃ ।
തലസ്താലഃ കരസ്ഥാലീ ഊര്ധ്വസംഹനനോ മഹാന് ॥ 100 ॥
ഛത്രം സുച്ഛത്രോ വിഖ്യാതോ ലോകഃ സര്വാശ്രയഃ ക്രമഃ ।
മുണ്ഡോ വിരൂപോ വികൃതോ ദണ്ഡീ കുണ്ഡീ വികുര്വണഃ ॥ 101 ॥
ഹര്യക്ഷഃ കകുഭോ വജ്രീ ശതജിഹ്വഃ സഹസ്രപാത് ।
സഹസ്രമൂര്ധാ ദേവേന്ദ്രഃ സര്വദേവമയോ ഗുരുഃ ॥ 102 ॥
സഹസ്രബാഹുഃ സര്വാങ്ഗഃ ശരണ്യഃ സര്വലോകകൃത് ।
പവിത്രം ത്രികകുന്മന്ത്രഃ കനിഷ്ഠഃ കൃഷ്ണപിങ്ഗലഃ ॥ 103 ॥
ബ്രഹ്മദണ്ഡവിനിര്മാതാ ശതഘ്നീപാശശക്തിമാന് ।
പദ്മഗര്ഭോ മഹാഗര്ഭോ ബ്രഹ്മഗര്ഭോ ജലോദ്ഭവഃ ॥ 104 ॥
ഗഭസ്തിര്ബ്രഹ്മകൃദ്ബ്രഹ്മീ ബ്രഹ്മവിദ്ബ്രാഹ്മണോ ഗതിഃ ।
അനന്തരൂപോ നൈകാത്മാ തിഗ്മതേജാഃ സ്വയമ്ഭുവഃ ॥ 105 ॥
ഊര്ധ്വഗാത്മാ പശുപതിര്വാതരംഹാ മനോജവഃ ।
ചന്ദനീ പദ്മനാലാഗ്രഃ സുരഭ്യുത്തരണോ നരഃ ॥ 106 ॥
കര്ണികാരമഹാസ്രഗ്വീ നീലമൌലിഃ പിനാകധൃത് ।
ഉമാപതിരുമാകാന്തോ ജാഹ്നവീധൃദുമാധവഃ ॥ 107 ॥
വരോ വരാഹോ വരദോ വരേണ്യഃ സുമഹാസ്വനഃ ।
മഹാപ്രസാദോ ദമനഃ ശത്രുഹാ ശ്വേതപിങ്ഗലഃ ॥ 108 ॥
പീതാത്മാ പരമാത്മാ ച പ്രയതാത്മാ പ്രധാനധൃത് । [പ്രീതാത്മാ]
സര്വപാര്ശ്വമുഖസ്ത്ര്യക്ഷോ ധര്മസാധാരണോ വരഃ ॥ 109 ॥
ചരാചരാത്മാ സൂക്ഷ്മാത്മാ അമൃതോ ഗോവൃഷേശ്വരഃ ।
സാധ്യര്ഷിര്വസുരാദിത്യോ വിവസ്വാന്സവിതാമൃതഃ ॥ 110 ॥
വ്യാസഃ സര്ഗഃ സുസങ്ക്ഷേപോ വിസ്തരഃ പര്യയോ നരഃ ।
ഋതുഃ സംവത്സരോ മാസഃ പക്ഷഃ സങ്ഖ്യാസമാപനഃ ॥ 111 ॥
കലാ കാഷ്ഠാ ലവാ മാത്രാ മുഹൂര്താഹഃ ക്ഷപാഃ ക്ഷണാഃ ।
വിശ്വക്ഷേത്രം പ്രജാബീജം ലിങ്ഗമാദ്യസ്തു നിര്ഗമഃ ॥ 112 ॥
സദസദ്വ്യക്തമവ്യക്തം പിതാ മാതാ പിതാമഹഃ ।
സ്വര്ഗദ്വാരം പ്രജാദ്വാരം മോക്ഷദ്വാരം ത്രിവിഷ്ടപമ് ॥ 113 ॥
നിര്വാണം ഹ്ലാദനശ്ചൈവ ബ്രഹ്മലോകഃ പരാ ഗതിഃ ।
ദേവാസുരവിനിര്മാതാ ദേവാസുരപരായണഃ ॥ 114 ॥
ദേവാസുരഗുരുര്ദേവോ ദേവാസുരനമസ്കൃതഃ ।
ദേവാസുരമഹാമാത്രോ ദേവാസുരഗണാശ്രയഃ ॥ 115 ॥
ദേവാസുരഗണാധ്യക്ഷോ ദേവാസുരഗണാഗ്രണീഃ ।
ദേവാതിദേവോ ദേവര്ഷിര്ദേവാസുരവരപ്രദഃ ॥ 116 ॥ [ദേവാദി]
ദേവാസുരേശ്വരോ വിശ്വോ ദേവാസുരമഹേശ്വരഃ ।
സര്വദേവമയോഽചിന്ത്യോ ദേവതാത്മാഽഽത്മസമ്ഭവഃ ॥ 117 ॥
ഉദ്ഭിത്ത്രിവിക്രമോ വൈദ്യോ വിരജോ നീരജോഽമരഃ ।
ഈഡ്യോ ഹസ്തീശ്വരോ വ്യാഘ്രോ ദേവസിംഹോ നരര്ഷഭഃ ॥ 118 ॥
വിബുധോഽഗ്രവരഃ സൂക്ഷ്മഃ സര്വദേവസ്തപോമയഃ ।
സുയുക്തഃ ശോഭനോ വജ്രീ പ്രാസാനാം പ്രഭവോഽവ്യയഃ ॥ 119 ॥
ഗുഹഃ കാന്തോ നിജഃ സര്ഗഃ പവിത്രം സര്വപാവനഃ ।
ശൃങ്ഗീ ശൃങ്ഗപ്രിയോ ബഭ്രൂ രാജരാജോ നിരാമയഃ ॥ 120 ॥
അഭിരാമഃ സുരഗണോ വിരാമഃ സര്വസാധനഃ ।
ലലാടാക്ഷോ വിശ്വദേവോ ഹരിണോ ബ്രഹ്മവര്ചസഃ ॥ 121 ॥
സ്ഥാവരാണാം പതിശ്ചൈവ നിയമേന്ദ്രിയവര്ധനഃ ।
സിദ്ധാര്ഥഃ സിദ്ധഭൂതാര്ഥോഽചിന്ത്യഃ സത്യവ്രതഃ ശുചിഃ ॥ 122 ॥
വ്രതാധിപഃ പരം ബ്രഹ്മ ഭക്താനാം പരമാ ഗതിഃ । [ഭക്താനുഗ്രഹകാരകഃ]
വിമുക്തോ മുക്തതേജാശ്ച ശ്രീമാന് ശ്രീവര്ധനോ ജഗത് ॥ 123 ॥
ഉത്തരപീഠികാ (ഫലശൃതി)
യഥാ പ്രധാനം ഭഗവാനിതി ഭക്ത്യാ സ്തുതോ മയാ ।
യം ന ബ്രഹ്മാദയോ ദേവാ വിദുസ്തത്ത്വേന നര്ഷയഃ ॥ 1 ॥
സ്തോതവ്യമര്ച്യം വന്ദ്യം ച കഃ സ്തോഷ്യതി ജഗത്പതിമ് ।
ഭക്ത്യാ ത്വേവം പുരസ്കൃത്യ മയാ യജ്ഞപതിര്വിഭുഃ ॥ 2 ॥
തതോഽഭ്യനുജ്ഞാം സമ്പ്രാപ്യ സ്തുതോ മതിമതാം വരഃ ।
ശിവമേഭിഃ സ്തുവന് ദേവം നാമഭിഃ പുഷ്ടിവര്ധനൈഃ ॥ 3 ॥
നിത്യയുക്തഃ ശുചിര്ഭക്തഃ പ്രാപ്നോത്യാത്മാനമാത്മനാ ।
ഏതദ്ധി പരമം ബ്രഹ്മ പരം ബ്രഹ്മാധിഗച്ഛതി ॥ 4 ॥
ഋഷയശ്ചൈവ ദേവാശ്ച സ്തുവന്ത്യേതേന തത്പരമ് ।
സ്തൂയമാനോ മഹാദേവസ്തുഷ്യതേ നിയതാത്മഭിഃ ॥ 5 ॥
ഭക്താനുകമ്പീ ഭഗവാനാത്മസംസ്ഥാകരോ വിഭുഃ ।
തഥൈവ ച മനുഷ്യേഷു യേ മനുഷ്യാഃ പ്രധാനതഃ ॥ 6 ॥
ആസ്തികാഃ ശ്രദ്ദധാനാശ്ച ബഹുഭിര്ജന്മഭിഃ സ്തവൈഃ ।
ഭക്ത്യാ ഹ്യനന്യമീശാനം പരം ദേവം സനാതനമ് ॥ 7 ॥
കര്മണാ മനസാ വാചാ ഭാവേനാമിതതേജസഃ ।
ശയാനാ ജാഗ്രമാണാശ്ച വ്രജന്നുപവിശംസ്തഥാ ॥ 8 ॥
ഉന്മിഷന്നിമിഷംശ്ചൈവ ചിന്തയന്തഃ പുനഃ പുനഃ ।
ശൃണ്വന്തഃ ശ്രാവയന്തശ്ച കഥയന്തശ്ച തേ ഭവമ് ॥ 9 ॥
സ്തുവന്തഃ സ്തൂയമാനാശ്ച തുഷ്യന്തി ച രമന്തി ച ।
ജന്മകോടിസഹസ്രേഷു നാനാസംസാരയോനിഷു ॥ 10 ॥
ജന്തോര്വിഗതപാപസ്യ ഭവേ ഭക്തിഃ പ്രജായതേ ।
ഉത്പന്നാ ച ഭവേ ഭക്തിരനന്യാ സര്വഭാവതഃ ॥ 11 ॥
ഭാവിനഃ കാരണേ ചാസ്യ സര്വയുക്തസ്യ സര്വഥാ ।
ഏതദ്ദേവേഷു ദുഷ്പ്രാപം മനുഷ്യേഷു ന ലഭ്യതേ ॥ 12 ॥
നിര്വിഘ്നാ നിശ്ചലാ രുദ്രേ ഭക്തിരവ്യഭിചാരിണീ ।
തസ്യൈവ ച പ്രസാദേന ഭക്തിരുത്പദ്യതേ നൃണാമ് ॥ 13 ॥
യേന യാന്തി പരാം സിദ്ധിം തദ്ഭാവഗതചേതസഃ ।
യേ സര്വഭാവാനുഗതാഃ പ്രപദ്യന്തേ മഹേശ്വരമ് ॥ 14 ॥
പ്രപന്നവത്സലോ ദേവഃ സംസാരാത്താന്സമുദ്ധരേത് ।
ഏവമന്യേ വികുര്വന്തി ദേവാഃ സംസാരമോചനമ് ॥ 15 ॥
മനുഷ്യാണാമൃതേ ദേവം നാന്യാ ശക്തിസ്തപോബലമ് ।
ഇതി തേനേന്ദ്രകല്പേന ഭഗവാന് സദസത്പതിഃ ॥ 16 ॥
കൃത്തിവാസാഃ സ്തുതഃ കൃഷ്ണ തണ്ഡിനാ ശുഭബുദ്ധിനാ ।
സ്തവമേതം ഭഗവതോ ബ്രഹ്മാ സ്വയമധാരയത് ॥ 17 ॥
ഗീയതേ ച സ ബുദ്ധ്യേത ബ്രഹ്മാ ശങ്കരസന്നിധൌ ।
ഇദം പുണ്യം പവിത്രം ച സര്വദാ പാപനാശനമ് ॥ 18 ॥
യോഗദം മോക്ഷദം ചൈവ സ്വര്ഗദം തോഷദം തഥാ ।
ഏവമേതത്പഠന്തേ യ ഏകഭക്ത്യാ തു ശങ്കരമ് ॥ 19 ॥
യാ ഗതിഃ സാങ്ഖ്യയോഗാനാം വ്രജന്ത്യേതാം ഗതിം തദാ ।
സ്തവമേതം പ്രയത്നേന സദാ രുദ്രസ്യ സന്നിധൌ ॥ 20 ॥
അബ്ദമേകം ചരേദ്ഭക്തഃ പ്രാപ്നുയാദീപ്സിതം ഫലമ് ।
ഏതദ്രഹസ്യം പരമം ബ്രഹ്മണോ ഹൃദി സംസ്ഥിതമ് ॥ 21 ॥
ബ്രഹ്മാ പ്രോവാച ശക്രായ ശക്രഃ പ്രോവാച മൃത്യവേ ।
മൃത്യുഃ പ്രോവാച രുദ്രേഭ്യോ രുദ്രേഭ്യസ്തണ്ഡിമാഗമത് ॥ 22 ॥
മഹതാ തപസാ പ്രാപ്തസ്തണ്ഡിനാ ബ്രഹ്മസദ്മനി ।
തണ്ഡിഃ പ്രോവാച ശുക്രായ ഗൌതമായ ച ഭാര്ഗവഃ ॥ 23 ॥
വൈവസ്വതായ മനവേ ഗൌതമഃ പ്രാഹ മാധവ ।
നാരായണായ സാധ്യായ സമാധിഷ്ഠായ ധീമതേ ॥ 24 ॥
യമായ പ്രാഹ ഭഗവാന് സാധ്യോ നാരായണോഽച്യുതഃ ।
നാചികേതായ ഭഗവാനാഹ വൈവസ്വതോ യമഃ ॥ 25 ॥
മാര്കണ്ഡേയായ വാര്ഷ്ണേയ നാചികേതോഽഭ്യഭാഷത ।
മാര്കണ്ഡേയാന്മയാ പ്രാപ്തോ നിയമേന ജനാര്ദന ॥ 26 ॥
തവാപ്യഹമമിത്രഘ്ന സ്തവം ദദ്യാം ഹ്യവിശ്രുതമ് ।
സ്വര്ഗ്യമാരോഗ്യമായുഷ്യം ധന്യം വേദേന സമ്മിതമ് ॥ 27 ॥
നാസ്യ വിഘ്നം വികുര്വന്തി ദാനവാ യക്ഷരാക്ഷസാഃ ।
പിശാചാ യാതുധാനാ വാ ഗുഹ്യകാ ഭുജഗാ അപി ॥ 28 ॥
യഃ പഠേത ശുചിഃ പാര്ഥ ബ്രഹ്മചാരീ ജിതേന്ദ്രിയഃ । [ഭൂത്വാ]
അഭഗ്നയോഗോ വര്ഷം തു സോഽശ്വമേധഫലം ലഭേത് ॥ 29 ॥
ഇതി ശ്രീമഹാഭാരതേ അനുശാസനപര്വണി മഹാദേവസഹസ്രനാമ സ്തോത്രം നാമ സപ്തദശോഽധ്യായഃ ॥
Roman (IAST) Transliteration
pūrvapīṭhikā ||
vāsudeva uvāca |
tataḥ sa prayato bhūtvā mama tāta yudhiṣṭhira |
prāñjaliḥ prāha viprarṣirnāmasaṅgrahamāditaḥ || 1 ||
upamanyuruvāca |
brahmaproktairṛṣiproktairvedavedāṅgasambhavaiḥ |
sarvalokeṣu vikhyātaṃ stutyaṃ stoṣyāmi nāmabhiḥ || 2 ||
mahadbhirvihitaiḥ satyaiḥ siddhaiḥ sarvārthasādhakaiḥ |
ṛṣiṇā taṇḍinā bhaktyā kṛtairvedakṛtātmanā || 3 ||
yathoktaiḥ sādhubhiḥ khyātairmunibhistattvadarśibhiḥ |
pravaraṃ prathamaṃ svargyaṃ sarvabhūtahitaṃ śubham || 4 ||
śrutaiḥ sarvatra jagati brahmalokāvatāritaiḥ |
satyaistatparamaṃ brahma brahmaproktaṃ sanātanam || 5 ||
vakṣye yadukulaśreṣṭha śṛṇuṣvāvahito mama |
varayainaṃ bhavaṃ devaṃ bhaktastvaṃ parameśvaram || 6 ||
tena te śrāvayiṣyāmi yattadbrahma sanātanam |
na śakyaṃ vistarātkṛtsnaṃ vaktuṃ sarvasya kenacit || 7 ||
yuktenāpi vibhūtīnāmapi varṣaśatairapi |
yasyādirmadhyamantaṃ ca surairapi na gamyate || 8 ||
kastasya śaknuyādvaktuṃ guṇān kārtsnyena mādhava |
kiṃ tu devasya mahataḥ saṅkṣiptārthapadākṣaram || 9 ||
śaktitaścaritaṃ vakṣye prasādāttasya dhīmataḥ |
aprāpya tu tato'nujñāṃ na śakyaḥ stotumīśvaraḥ || 10 ||
yadā tenābhyanujñātaḥ stuto vai sa tadā mayā |
anādinidhanasyāhaṃ jagadyonermahātmanaḥ || 11 ||
nāmnāṃ kiñcitsamuddeśaṃ vakṣyāmyavyaktayoninaḥ |
varadasya vareṇyasya viśvarūpasya dhīmataḥ || 12 ||
śṛṇu nāmnāṃ ca yaṃ kṛṣṇa yaduktaṃ padmayoninā |
daśanāmasahasrāṇi yānyāha prapitāmahaḥ || 13 ||
tāni nirmathya manasā dadhno ghṛtamivoddhṛtam |
gireḥ sāraṃ yathā hema puṣpasāraṃ yathā madhu || 14 ||
ghṛtātsāraṃ yathā maṇḍastathaitatsāramuddhṛtam |
sarvapāpāpahamidaṃ caturvedasamanvitam || 15 ||
prayatnenādhigantavyaṃ dhāryaṃ ca prayatātmanā |
māṅgalyaṃ pauṣṭikaṃ caiva rakṣoghnaṃ pāvanaṃ mahat || 16 ||
idaṃ bhaktāya dātavyaṃ śraddadhānāstikāya ca |
nāśraddadhānarūpāya nāstikāyājitātmane || 17 ||
yaścābhyasūyate devaṃ kāraṇātmānamīśvaram |
sa kṛṣṇa narakaṃ yāti saha pūrvaiḥ sahātmajaiḥ || 18 ||
idaṃ dhyānamidaṃ yogamidaṃ dhyeyamanuttamam |
idaṃ japyamidaṃ jñānaṃ rahasyamidamuttamam || 19 ||
yaṃ jñātvā antakālepi gaccheta paramāṃ gatim |
pavitraṃ maṅgalaṃ medhyaṃ kalyāṇamidamuttamam || 20 ||
idaṃ brahmā purā kṛtvā sarvalokapitāmahaḥ |
sarva stavānāṃ rājatve divyānāṃ samakalpayat || 21 ||
tadā prabhṛti caivāyamīśvarasya mahātmanaḥ |
stavarāja iti khyāto jagatyamarapūjitaḥ || 22 ||
brahmalokādayaṃ svarge stavarājo'vatāritaḥ |
yatastaṇḍiḥ purā prāpa tena taṇḍikṛto'bhavat || 23 ||
svargāccaivātra bhūrlokaṃ taṇḍinā hyavatāritaḥ |
sarvamaṅgalamāṅgalyaṃ sarvapāpapraṇāśanam || 24 ||
nigadiṣye mahābāho stavānāmuttamaṃ stavam |
brahmaṇāmapi yadbrahma parāṇāmapi yatparam || 25 ||
tejasāmapi yattejastapasāmapi yattapaḥ |
śāntānāmapi yaḥ śānto dyutīnāmapi yā dyutiḥ || 26 ||
dāntānāmapi yo dānto dhīmatāmapi yā ca dhīḥ |
devānāmapi yo deva ṛṣīṇāmapi yastvṛṣiḥ || 27 ||
yajñānāmapi yo yajñaḥ śivānāmapi yaḥ śivaḥ |
rudrāṇāmapi yo rudraḥ prabhā prabhavatāmapi || 28 ||
yogināmapi yo yogī kāraṇānāṃ ca kāraṇam |
yato lokāḥ sambhavanti na bhavanti yataḥ punaḥ || 29 ||
sarvabhūtātmabhūtasya harasyāmitatejasaḥ |
aṣṭottarasahasraṃ tu nāmnāṃ śarvasya me śṛṇu |
yacchrutvā manujavyāghra sarvānkāmānavāpsyasi || 30 ||
dhyānam |
śāntaṃ padmāsanasthaṃ śaśidharamukuṭaṃ pañcavaktraṃ trinetraṃ
śūlaṃ vajraṃ ca khaḍgaṃ paraśumabhayadaṃ dakṣabhāge vahantam |
nāgaṃ pāśaṃ ca ghaṇṭāṃ pralayahutavahaṃ sāṅkuśaṃ vāmabhāge
nānālaṅkārayuktaṃ sphaṭikamaṇinibhaṃ pārvatīśaṃ namāmi ||
stotram |
oṃ sthiraḥ sthāṇuḥ prabhurbhīmaḥ pravaro varado varaḥ |
sarvātmā sarvavikhyātaḥ sarvaḥ sarvakaro bhavaḥ || 1 ||
jaṭī carmī śikhaṇḍī ca sarvāṅgaḥ sarvabhāvanaḥ |
haraśca hariṇākṣaśca sarvabhūtaharaḥ prabhuḥ || 2 ||
pravṛttiśca nivṛttiśca niyataḥ śāśvato dhruvaḥ |
śmaśānavāsī bhagavān khacaro gocaro'rdanaḥ || 3 ||
abhivādyo mahākarmā tapasvī bhūtabhāvanaḥ |
unmattaveṣapracchannaḥ sarvalokaprajāpatiḥ || 4 ||
mahārūpo mahākāyo vṛṣarūpo mahāyaśāḥ |
mahātmā sarvabhūtātmā viśvarūpo mahāhanuḥ || 5 ||
lokapālo'ntarhitātmā prasādo hayagardabhiḥ |
pavitraṃ ca mahāṃścaiva niyamo niyamāśritaḥ || 6 ||
sarvakarmā svayambhūta ādirādikaro nidhiḥ |
sahasrākṣo viśālākṣaḥ somo nakṣatrasādhakaḥ || 7 ||
candraḥ sūryaḥ śaniḥ keturgraho grahapatirvaraḥ |
atriratryā namaskartā mṛgabāṇārpaṇo'naghaḥ || 8 || [ādyantalayakartā ca]
mahātapā ghoratapā adīno dīnasādhakaḥ |
saṃvatsarakaro mantraḥ pramāṇaṃ paramaṃ tapaḥ || 9 ||
yogī yojyo mahābījo mahāretā mahābalaḥ |
suvarṇaretāḥ sarvajñaḥ subījo bījavāhanaḥ || 10 ||
daśabāhustvanimiṣo nīlakaṇṭha umāpatiḥ |
viśvarūpaḥ svayaṃ śreṣṭho balavīro balo gaṇaḥ || 11 ||
gaṇakartā gaṇapatirdigvāsāḥ kāma eva ca |
mantravitparamo mantraḥ sarvabhāvakaro haraḥ || 12 ||
kamaṇḍaludharo dhanvī bāṇahastaḥ kapālavān |
aśanī śataghnī khaḍgī paṭṭiśī cāyudhī mahān || 13 ||
sruvahastaḥ surūpaśca tejastejaskaro nidhiḥ |
uṣṇīṣī ca suvaktraśca udagro vinatastathā || 14 ||
dīrghaśca harikeśaśca sutīrthaḥ kṛṣṇa eva ca |
sṛgālarūpaḥ siddhārtho muṇḍaḥ sarvaśubhaṅkaraḥ || 15 ||
ajaśca bahurūpaśca gandhadhārī kapardyapi |
ūrdhvaretā ūrdhvaliṅga ūrdhvaśāyī nabhaḥsthalaḥ || 16 ||
trijaṭī cīravāsāśca rudraḥ senāpatirvibhuḥ |
ahaścaro naktañcarastigmamanyuḥ suvarcasaḥ || 17 ||
gajahā daityahā kālo lokadhātā guṇākaraḥ |
siṃhaśārdūlarūpaśca ārdracarmāmbarāvṛtaḥ || 18 ||
kālayogī mahānādaḥ sarvakāmaścatuṣpathaḥ |
niśācaraḥ pretacārī bhūtacārī maheśvaraḥ || 19 ||
bahubhūto bahudharaḥ svarbhānuramito gatiḥ |
nṛtyapriyo nityanarto nartakaḥ sarvalālasaḥ || 20 ||
ghoro mahātapāḥ pāśo nityo giriruho nabhaḥ |
sahasrahasto vijayo vyavasāyo hyatandritaḥ || 21 ||
adharṣaṇo dharṣaṇātmā yajñahā kāmanāśakaḥ | [marṣa]
dakṣayāgāpahārī ca susaho madhyamastathā || 22 ||
tejopahārī balahā mudito'rtho'jito'varaḥ |
gambhīraghoṣo gambhīro gambhīrabalavāhanaḥ || 23 ||
nyagrodharūpo nyagrodho vṛkṣakarṇasthitirvibhuḥ |
sutīkṣṇadaśanaścaiva mahākāyo mahānanaḥ || 24 ||
viṣvakseno hariryajñaḥ saṃyugāpīḍavāhanaḥ |
tīkṣṇatāpaśca haryaśvaḥ sahāyaḥ karmakālavit || 25 ||
viṣṇuprasādito yajñaḥ samudro baḍabāmukhaḥ |
hutāśanasahāyaśca praśāntātmā hutāśanaḥ || 26 ||
ugratejā mahātejā janyo vijayakālavit |
jyotiṣāmayanaṃ siddhiḥ sarvavigraha eva ca || 27 ||
śikhī muṇḍī jaṭī jvālī mūrtijo mūrdhago balī |
veṇavī paṇavī tālī khalī kālakaṭaṅkaṭaḥ || 28 ||
nakṣatravigrahamatirguṇabuddhirlayo'gamaḥ |
prajāpatirviśvabāhurvibhāgaḥ sarvago'mukhaḥ || 29 ||
vimocanaḥ susaraṇo hiraṇyakavacodbhavaḥ |
meḍhrajo balacārī ca mahīcārī srutastathā || 30 || [meghajo]
sarvatūryaninādī ca sarvātodyaparigrahaḥ |
vyālarūpo guhāvāsī guho mālī taraṅgavit || 31 ||
tridaśastrikāladhṛkkarmasarvabandhavimocanaḥ |
bandhanastvasurendrāṇāṃ yudhiśatruvināśanaḥ || 32 ||
sāṅkhyaprasādo durvāsāḥ sarvasādhuniṣevitaḥ |
praskandano vibhāgajño atulyo yajñabhāgavit || 33 ||
sarvavāsaḥ sarvacārī durvāsā vāsavo'maraḥ |
haimo hemakaro'yajñaḥ sarvadhārī dharottamaḥ || 34 || [yajñaḥ]
lohitākṣo mahākṣaśca vijayākṣo viśāradaḥ |
saṅgraho nigrahaḥ kartā sarpacīranivāsanaḥ || 35 ||
mukhyo'mukhyaśca dehaśca kāhaliḥ sarvakāmadaḥ |
sarvakālaprasādaśca subalo balarūpadhṛt || 36 ||
sarvakāmavaraścaiva sarvadaḥ sarvatomukhaḥ |
ākāśanirvirūpaśca nipātī hyavaśaḥ khagaḥ || 37 ||
raudrarūpo'ṃśurādityo bahuraśmiḥ suvarcasī |
vasuvego mahāvego manovego niśācaraḥ || 38 ||
sarvavāsī śriyāvāsī upadeśakaro'karaḥ |
munirātmanirālokaḥ sambhagnaśca sahasradaḥ || 39 ||
pakṣī ca pakṣarūpaśca atidīpto viśāṃ patiḥ |
unmādo madanaḥ kāmo hyaśvattho'rthakaro yaśaḥ || 40 ||
vāmadevaśca vāmaśca prāgdakṣiṇaśca vāmanaḥ |
siddhayogī maharṣiśca siddhārthaḥ siddhasādhakaḥ || 41 ||
bhikṣuśca bhikṣurūpaśca vipaṇo mṛduravyayaḥ |
mahāseno viśākhaśca ṣaṣṭibhāgo gavāṃ patiḥ || 42 ||
vajrahastaśca viṣkambhī camūstambhana eva ca |
vṛttāvṛttakarastālo madhurmadhukalocanaḥ || 43 ||
vācaspatyo vājasano nityamāśramapūjitaḥ | [nityamāśritapūjitaḥ]
brahmacārī lokacārī sarvacārī vicāravit || 44 ||
īśāna īśvaraḥ kālo niśācārī pinākabhṛt |
nimittastho nimittaṃ ca nandirnandikaro hariḥ || 45 ||
nandīśvaraśca nandī ca nandano nandivardhanaḥ |
bhagahārī nihantā ca kālo brahmā pitāmahaḥ || 46 ||
caturmukho mahāliṅgaścāruliṅgastathaiva ca |
liṅgādhyakṣaḥ surādhyakṣo yogādhyakṣo yugāvahaḥ || 47 ||
bījādhyakṣo bījakartā adhyātmānugato balaḥ |
itihāsaḥ sakalpaśca gautamo'tha niśākaraḥ || 48 ||
dambho hyadambho vaidambho vaśyo vaśakaraḥ kaliḥ |
lokakartā paśupatirmahākartā hyanauṣadhaḥ || 49 ||
akṣaraṃ paramaṃ brahma balavacchakra eva ca |
nītirhyanītiḥ śuddhātmā śuddho mānyo gatāgataḥ || 50 ||
bahuprasādaḥ susvapno darpaṇo'tha tvamitrajit |
vedakāro mantrakāro vidvān samaramardanaḥ || 51 ||
mahāmeghanivāsī ca mahāghoro vaśīkaraḥ |
agnijvālo mahājvālo atidhūmro huto haviḥ || 52 ||
vṛṣaṇaḥ śaṅkaro nityavarcasvī dhūmaketanaḥ |
nīlastathāṅgalubdhaśca śobhano niravagrahaḥ || 53 ||
svastidaḥ svastibhāvaśca bhāgī bhāgakaro laghuḥ |
utsaṅgaśca mahāṅgaśca mahāgarbhaparāyaṇaḥ || 54 ||
kṛṣṇavarṇaḥ suvarṇaśca indriyaṃ sarvadehinām |
mahāpādo mahāhasto mahākāyo mahāyaśāḥ || 55 ||
mahāmūrdhā mahāmātro mahānetro niśālayaḥ |
mahāntako mahākarṇo mahoṣṭhaśca mahāhanuḥ || 56 ||
mahānāso mahākamburmahāgrīvaḥ śmaśānabhāk |
mahāvakṣā mahorasko hyantarātmā mṛgālayaḥ || 57 ||
lambano lambitoṣṭhaśca mahāmāyaḥ payonidhiḥ |
mahādanto mahādaṃṣṭro mahājihvo mahāmukhaḥ || 58 ||
mahānakho mahāromā mahākeśo mahājaṭaḥ |
prasannaśca prasādaśca pratyayo girisādhanaḥ || 59 ||
snehano'snehanaścaiva ajitaśca mahāmuniḥ |
vṛkṣākāro vṛkṣaketuranalo vāyuvāhanaḥ || 60 ||
gaṇḍalī merudhāmā ca devādhipatireva ca |
atharvaśīrṣaḥ sāmāsya ṛksahasrāmitekṣaṇaḥ || 61 ||
yajuḥ pādabhujo guhyaḥ prakāśo jaṅgamastathā |
amoghārthaḥ prasādaśca abhigamyaḥ sudarśanaḥ || 62 ||
upakāraḥ priyaḥ sarvaḥ kanakaḥ kāñcanacchaviḥ |
nābhirnandikaro bhāvaḥ puṣkarasthapatiḥ sthiraḥ || 63 ||
dvādaśastrāsanaścādyo yajño yajñasamāhitaḥ |
naktaṃ kaliśca kālaśca makaraḥ kālapūjitaḥ || 64 ||
sagaṇo gaṇakāraśca bhūtavāhanasārathiḥ |
bhasmaśayo bhasmagoptā bhasmabhūtastarurgaṇaḥ || 65 ||
lokapālastathā'loko mahātmā sarvapūjitaḥ |
śuklastriśuklaḥ sampannaḥ śucirbhūtaniṣevitaḥ || 66 ||
āśramasthaḥ kriyāvastho viśvakarmamatirvaraḥ |
viśālaśākhastāmroṣṭho hyambujālaḥ suniścalaḥ || 67 ||
kapilaḥ kapiśaḥ śukla āyuścaiva paro¶ḥ |
gandharvo hyaditistārkṣyaḥ suvijñeyaḥ suśāradaḥ || 68 ||
paraśvadhāyudho devo hyanukārī subāndhavaḥ |
tumbavīṇo mahākrodha ūrdhvaretā jaleśayaḥ || 69 ||
ugro vaṃśakaro vaṃśo vaṃśanādo hyaninditaḥ |
sarvāṅgarūpo māyāvī suhṛdo hyanilo'nalaḥ || 70 ||
bandhano bandhakartā ca subandhanavimocanaḥ |
sa yajñāriḥ sa kāmārirmahādaṃṣṭro mahāyudhaḥ || 71 ||
bahudhā ninditaḥ śarvaḥ śaṅkaraḥ śaṅkaro'dhanaḥ |
amareśo mahādevo viśvadevaḥ surārihā || 72 ||
ahirbudhnyo'nilābhaśca cekitāno havistathā | [hari]
ajaikapācca kāpālī triśaṅkurajitaḥ śivaḥ || 73 ||
dhanvantarirdhūmaketuḥ skando vaiśravaṇastathā |
dhātā śakraśca viṣṇuśca mitrastvaṣṭā dhruvo dharaḥ || 74 ||
prabhāvaḥ sarvago vāyuraryamā savitā raviḥ |
uṣaṅguśca vidhātā ca māndhātā bhūtabhāvanaḥ || 75 ||
vibhurvarṇavibhāvī ca sarvakāmaguṇāvahaḥ |
padmanābho mahāgarbhaścandravaktro'nilo'nalaḥ || 76 ||
balavāṃścopaśāntaśca purāṇaḥ puṇyacañcurī |
kurukartā kuruvāsī kurubhūto guṇauṣadhaḥ || 77 ||
sarvāśayo darbhacārī sarveṣāṃ prāṇināṃ patiḥ |
devadevaḥ sukhāsaktaḥ sadasatsarvaratnavit || 78 ||
kailāsagirivāsī ca himavadgirisaṃśrayaḥ |
kūlahārī kūlakartā bahuvidyo bahupradaḥ || 79 ||
vaṇijo vardhakī vṛkṣo vakulaścandanaśchadaḥ |
sāragrīvo mahājatruralolaśca mahauṣadhaḥ || 80 ||
siddhārthakārī siddhārthaśchandovyākaraṇottaraḥ |
siṃhanādaḥ siṃhadaṃṣṭraḥ siṃhagaḥ siṃhavāhanaḥ || 81 ||
prabhāvātmā jagatkālasthālo lokahitastaruḥ |
sāraṅgo navacakrāṅgaḥ ketumālī sabhāvanaḥ || 82 ||
bhūtālayo bhūtapatirahorātramaninditaḥ || 83 ||
vāhitā sarvabhūtānāṃ nilayaśca vibhurbhavaḥ |
amoghaḥ saṃyato hyaśvo bhojanaḥ prāṇadhāraṇaḥ || 84 ||
dhṛtimān matimān dakṣaḥ satkṛtaśca yugādhipaḥ |
gopālirgopatirgrāmo gocarmavasano hariḥ || 85 ||
hiraṇyabāhuśca tathā guhāpālaḥ praveśinām |
prakṛṣṭārirmahāharṣo jitakāmo jitendriyaḥ || 86 ||
gāndhāraśca suvāsaśca tapaḥsakto ratirnaraḥ |
mahāgīto mahānṛtyo hyapsarogaṇasevitaḥ || 87 ||
mahāketurmahādhāturnaikasānucaraścalaḥ |
āvedanīya ādeśaḥ sarvagandhasukhāvahaḥ || 88 ||
toraṇastāraṇo vātaḥ paridhī patikhecaraḥ |
saṃyogo vardhano vṛddho ativṛddho guṇādhikaḥ || 89 ||
nitya ātmasahāyaśca devāsurapatiḥ patiḥ |
yuktaśca yuktabāhuśca devo divisuparvaṇaḥ || 90 ||
āṣāḍhaśca suṣāḍhaśca dhruvo'tha hariṇo haraḥ |
vapurāvartamānebhyo vasuśreṣṭho mahāpathaḥ || 91 ||
śirohārī vimarśaśca sarvalakṣaṇalakṣitaḥ |
akṣaśca rathayogī ca sarvayogī mahābalaḥ || 92 ||
samāmnāyo'samāmnāyastīrthadevo mahārathaḥ |
nirjīvo jīvano mantraḥ śubhākṣo bahukarkaśaḥ || 93 ||
ratnaprabhūto raktāṅgo mahārṇavanipānavit | [ratnāṅgo]
mūlaṃ viśālo hyamṛto vyaktāvyaktastaponidhiḥ || 94 ||
ārohaṇo'dhirohaśca śīladhārī mahāyaśāḥ |
senākalpo mahākalpo yogo yugakaro hariḥ || 95 || [yogakaro]
yugarūpo mahārūpo mahānāgahano vadhaḥ |
nyāyanirvapaṇaḥ pādaḥ paṇḍito hyacalopamaḥ || 96 ||
bahumālo mahāmālaḥ śaśī harasulocanaḥ |
vistāro lavaṇaḥ kūpastriyugaḥ saphalodayaḥ || 97 ||
trilocano viṣaṇṇāṅgo maṇividdho jaṭādharaḥ |
bindurvisargaḥ sumukhaḥ śaraḥ sarvāyudhaḥ sahaḥ || 98 ||
nivedanaḥ sukhājātaḥ sugandhāro mahādhanuḥ |
gandhapālī ca bhagavānutthānaḥ sarvakarmaṇām || 99 ||
manthāno bahulo vāyuḥ sakalaḥ sarvalocanaḥ |
talastālaḥ karasthālī ūrdhvasaṃhanano mahān || 100 ||
chatraṃ succhatro vikhyāto lokaḥ sarvāśrayaḥ kramaḥ |
muṇḍo virūpo vikṛto daṇḍī kuṇḍī vikurvaṇaḥ || 101 ||
haryakṣaḥ kakubho vajrī śatajihvaḥ sahasrapāt |
sahasramūrdhā devendraḥ sarvadevamayo guruḥ || 102 ||
sahasrabāhuḥ sarvāṅgaḥ śaraṇyaḥ sarvalokakṛt |
pavitraṃ trikakunmantraḥ kaniṣṭhaḥ kṛṣṇapiṅgalaḥ || 103 ||
brahmadaṇḍavinirmātā śataghnīpāśaśaktimān |
padmagarbho mahāgarbho brahmagarbho jalodbhavaḥ || 104 ||
gabhastirbrahmakṛdbrahmī brahmavidbrāhmaṇo gatiḥ |
anantarūpo naikātmā tigmatejāḥ svayambhuvaḥ || 105 ||
ūrdhvagātmā paśupatirvātaraṃhā manojavaḥ |
candanī padmanālāgraḥ surabhyuttaraṇo naraḥ || 106 ||
karṇikāramahāsragvī nīlamauliḥ pinākadhṛt |
umāpatirumākānto jāhnavīdhṛdumādhavaḥ || 107 ||
varo varāho varado vareṇyaḥ sumahāsvanaḥ |
mahāprasādo damanaḥ śatruhā śvetapiṅgalaḥ || 108 ||
pītātmā paramātmā ca prayatātmā pradhānadhṛt | [prītātmā]
sarvapārśvamukhastryakṣo dharmasādhāraṇo varaḥ || 109 ||
carācarātmā sūkṣmātmā amṛto govṛṣeśvaraḥ |
sādhyarṣirvasurādityo vivasvānsavitāmṛtaḥ || 110 ||
vyāsaḥ sargaḥ susaṅkṣepo vistaraḥ paryayo naraḥ |
ṛtuḥ saṃvatsaro māsaḥ pakṣaḥ saṅkhyāsamāpanaḥ || 111 ||
kalā kāṣṭhā lavā mātrā muhūrtāhaḥ kṣapāḥ kṣaṇāḥ |
viśvakṣetraṃ prajābījaṃ liṅgamādyastu nirgamaḥ || 112 ||
sadasadvyaktamavyaktaṃ pitā mātā pitāmahaḥ |
svargadvāraṃ prajādvāraṃ mokṣadvāraṃ triviṣṭapam || 113 ||
nirvāṇaṃ hlādanaścaiva brahmalokaḥ parā gatiḥ |
devāsuravinirmātā devāsuraparāyaṇaḥ || 114 ||
devāsuragururdevo devāsuranamaskṛtaḥ |
devāsuramahāmātro devāsuragaṇāśrayaḥ || 115 ||
devāsuragaṇādhyakṣo devāsuragaṇāgraṇīḥ |
devātidevo devarṣirdevāsuravarapradaḥ || 116 || [devādi]
devāsureśvaro viśvo devāsuramaheśvaraḥ |
sarvadevamayo'cintyo devatātmā''tmasambhavaḥ || 117 ||
udbhittrivikramo vaidyo virajo nīrajo'maraḥ |
īḍyo hastīśvaro vyāghro devasiṃho nararṣabhaḥ || 118 ||
vibudho'gravaraḥ sūkṣmaḥ sarvadevastapomayaḥ |
suyuktaḥ śobhano vajrī prāsānāṃ prabhavo'vyayaḥ || 119 ||
guhaḥ kānto nijaḥ sargaḥ pavitraṃ sarvapāvanaḥ |
śṛṅgī śṛṅgapriyo babhrū rājarājo nirāmayaḥ || 120 ||
abhirāmaḥ suragaṇo virāmaḥ sarvasādhanaḥ |
lalāṭākṣo viśvadevo hariṇo brahmavarcasaḥ || 121 ||
sthāvarāṇāṃ patiścaiva niyamendriyavardhanaḥ |
siddhārthaḥ siddhabhūtārtho'cintyaḥ satyavrataḥ śuciḥ || 122 ||
vratādhipaḥ paraṃ brahma bhaktānāṃ paramā gatiḥ | [bhaktānugrahakārakaḥ]
vimukto muktatejāśca śrīmān śrīvardhano jagat || 123 ||
uttarapīṭhikā (phalaśṛti)
yathā pradhānaṃ bhagavāniti bhaktyā stuto mayā |
yaṃ na brahmādayo devā vidustattvena narṣayaḥ || 1 ||
stotavyamarcyaṃ vandyaṃ ca kaḥ stoṣyati jagatpatim |
bhaktyā tvevaṃ puraskṛtya mayā yajñapatirvibhuḥ || 2 ||
tato'bhyanujñāṃ samprāpya stuto matimatāṃ varaḥ |
śivamebhiḥ stuvan devaṃ nāmabhiḥ puṣṭivardhanaiḥ || 3 ||
nityayuktaḥ śucirbhaktaḥ prāpnotyātmānamātmanā |
etaddhi paramaṃ brahma paraṃ brahmādhigacchati || 4 ||
ṛṣayaścaiva devāśca stuvantyetena tatparam |
stūyamāno mahādevastuṣyate niyatātmabhiḥ || 5 ||
bhaktānukampī bhagavānātmasaṃsthākaro vibhuḥ |
tathaiva ca manuṣyeṣu ye manuṣyāḥ pradhānataḥ || 6 ||
āstikāḥ śraddadhānāśca bahubhirjanmabhiḥ stavaiḥ |
bhaktyā hyananyamīśānaṃ paraṃ devaṃ sanātanam || 7 ||
karmaṇā manasā vācā bhāvenāmitatejasaḥ |
śayānā jāgramāṇāśca vrajannupaviśaṃstathā || 8 ||
unmiṣannimiṣaṃścaiva cintayantaḥ punaḥ punaḥ |
śṛṇvantaḥ śrāvayantaśca kathayantaśca te bhavam || 9 ||
stuvantaḥ stūyamānāśca tuṣyanti ca ramanti ca |
janmakoṭisahasreṣu nānāsaṃsārayoniṣu || 10 ||
jantorvigatapāpasya bhave bhaktiḥ prajāyate |
utpannā ca bhave bhaktirananyā sarvabhāvataḥ || 11 ||
bhāvinaḥ kāraṇe cāsya sarvayuktasya sarvathā |
etaddeveṣu duṣprāpaṃ manuṣyeṣu na labhyate || 12 ||
nirvighnā niścalā rudre bhaktiravyabhicāriṇī |
tasyaiva ca prasādena bhaktirutpadyate nṛṇām || 13 ||
yena yānti parāṃ siddhiṃ tadbhāvagatacetasaḥ |
ye sarvabhāvānugatāḥ prapadyante maheśvaram || 14 ||
prapannavatsalo devaḥ saṃsārāttānsamuddharet |
evamanye vikurvanti devāḥ saṃsāramocanam || 15 ||
manuṣyāṇāmṛte devaṃ nānyā śaktistapobalam |
iti tenendrakalpena bhagavān sadasatpatiḥ || 16 ||
kṛttivāsāḥ stutaḥ kṛṣṇa taṇḍinā śubhabuddhinā |
stavametaṃ bhagavato brahmā svayamadhārayat || 17 ||
gīyate ca sa buddhyeta brahmā śaṅkarasannidhau |
idaṃ puṇyaṃ pavitraṃ ca sarvadā pāpanāśanam || 18 ||
yogadaṃ mokṣadaṃ caiva svargadaṃ toṣadaṃ tathā |
evametatpaṭhante ya ekabhaktyā tu śaṅkaram || 19 ||
yā gatiḥ sāṅkhyayogānāṃ vrajantyetāṃ gatiṃ tadā |
stavametaṃ prayatnena sadā rudrasya sannidhau || 20 ||
abdamekaṃ caredbhaktaḥ prāpnuyādīpsitaṃ phalam |
etadrahasyaṃ paramaṃ brahmaṇo hṛdi saṃsthitam || 21 ||
brahmā provāca śakrāya śakraḥ provāca mṛtyave |
mṛtyuḥ provāca rudrebhyo rudrebhyastaṇḍimāgamat || 22 ||
mahatā tapasā prāptastaṇḍinā brahmasadmani |
taṇḍiḥ provāca śukrāya gautamāya ca bhārgavaḥ || 23 ||
vaivasvatāya manave gautamaḥ prāha mādhava |
nārāyaṇāya sādhyāya samādhiṣṭhāya dhīmate || 24 ||
yamāya prāha bhagavān sādhyo nārāyaṇo'cyutaḥ |
nāciketāya bhagavānāha vaivasvato yamaḥ || 25 ||
mārkaṇḍeyāya vārṣṇeya nāciketo'bhyabhāṣata |
mārkaṇḍeyānmayā prāpto niyamena janārdana || 26 ||
tavāpyahamamitraghna stavaṃ dadyāṃ hyaviśrutam |
svargyamārogyamāyuṣyaṃ dhanyaṃ vedena sammitam || 27 ||
nāsya vighnaṃ vikurvanti dānavā yakṣarākṣasāḥ |
piśācā yātudhānā vā guhyakā bhujagā api || 28 ||
yaḥ paṭheta śuciḥ pārtha brahmacārī jitendriyaḥ | [bhūtvā]
abhagnayogo varṣaṃ tu so'śvamedhaphalaṃ labhet || 29 ||
iti śrīmahābhārate anuśāsanaparvaṇi mahādevasahasranāma stotraṃ nāma saptadaśo'dhyāyaḥ ||
Sanskrit — Devanagari (original)
पूर्वपीठिका ॥
वासुदेव उवाच ।
ततः स प्रयतो भूत्वा मम तात युधिष्ठिर ।
प्राञ्जलिः प्राह विप्रर्षिर्नामसङ्ग्रहमादितः ॥ 1 ॥
उपमन्युरुवाच ।
ब्रह्मप्रोक्तैरृषिप्रोक्तैर्वेदवेदाङ्गसम्भवैः ।
सर्वलोकेषु विख्यातं स्तुत्यं स्तोष्यामि नामभिः ॥ 2 ॥
महद्भिर्विहितैः सत्यैः सिद्धैः सर्वार्थसाधकैः ।
ऋषिणा तण्डिना भक्त्या कृतैर्वेदकृतात्मना ॥ 3 ॥
यथोक्तैः साधुभिः ख्यातैर्मुनिभिस्तत्त्वदर्शिभिः ।
प्रवरं प्रथमं स्वर्ग्यं सर्वभूतहितं शुभम् ॥ 4 ॥
श्रुतैः सर्वत्र जगति ब्रह्मलोकावतारितैः ।
सत्यैस्तत्परमं ब्रह्म ब्रह्मप्रोक्तं सनातनम् ॥ 5 ॥
वक्ष्ये यदुकुलश्रेष्ठ शृणुष्वावहितो मम ।
वरयैनं भवं देवं भक्तस्त्वं परमेश्वरम् ॥ 6 ॥
तेन ते श्रावयिष्यामि यत्तद्ब्रह्म सनातनम् ।
न शक्यं विस्तरात्कृत्स्नं वक्तुं सर्वस्य केनचित् ॥ 7 ॥
युक्तेनापि विभूतीनामपि वर्षशतैरपि ।
यस्यादिर्मध्यमन्तं च सुरैरपि न गम्यते ॥ 8 ॥
कस्तस्य शक्नुयाद्वक्तुं गुणान् कार्त्स्न्येन माधव ।
किं तु देवस्य महतः सङ्क्षिप्तार्थपदाक्षरम् ॥ 9 ॥
शक्तितश्चरितं वक्ष्ये प्रसादात्तस्य धीमतः ।
अप्राप्य तु ततोऽनुज्ञां न शक्यः स्तोतुमीश्वरः ॥ 10 ॥
यदा तेनाभ्यनुज्ञातः स्तुतो वै स तदा मया ।
अनादिनिधनस्याहं जगद्योनेर्महात्मनः ॥ 11 ॥
नाम्नां किञ्चित्समुद्देशं वक्ष्याम्यव्यक्तयोनिनः ।
वरदस्य वरेण्यस्य विश्वरूपस्य धीमतः ॥ 12 ॥
शृणु नाम्नां च यं कृष्ण यदुक्तं पद्मयोनिना ।
दशनामसहस्राणि यान्याह प्रपितामहः ॥ 13 ॥
तानि निर्मथ्य मनसा दध्नो घृतमिवोद्धृतम् ।
गिरेः सारं यथा हेम पुष्पसारं यथा मधु ॥ 14 ॥
घृतात्सारं यथा मण्डस्तथैतत्सारमुद्धृतम् ।
सर्वपापापहमिदं चतुर्वेदसमन्वितम् ॥ 15 ॥
प्रयत्नेनाधिगन्तव्यं धार्यं च प्रयतात्मना ।
माङ्गल्यं पौष्टिकं चैव रक्षोघ्नं पावनं महत् ॥ 16 ॥
इदं भक्ताय दातव्यं श्रद्दधानास्तिकाय च ।
नाश्रद्दधानरूपाय नास्तिकायाजितात्मने ॥ 17 ॥
यश्चाभ्यसूयते देवं कारणात्मानमीश्वरम् ।
स कृष्ण नरकं याति सह पूर्वैः सहात्मजैः ॥ 18 ॥
इदं ध्यानमिदं योगमिदं ध्येयमनुत्तमम् ।
इदं जप्यमिदं ज्ञानं रहस्यमिदमुत्तमम् ॥ 19 ॥
यं ज्ञात्वा अन्तकालेपि गच्छेत परमां गतिम् ।
पवित्रं मङ्गलं मेध्यं कल्याणमिदमुत्तमम् ॥ 20 ॥
इदं ब्रह्मा पुरा कृत्वा सर्वलोकपितामहः ।
सर्व स्तवानां राजत्वे दिव्यानां समकल्पयत् ॥ 21 ॥
तदा प्रभृति चैवायमीश्वरस्य महात्मनः ।
स्तवराज इति ख्यातो जगत्यमरपूजितः ॥ 22 ॥
ब्रह्मलोकादयं स्वर्गे स्तवराजोऽवतारितः ।
यतस्तण्डिः पुरा प्राप तेन तण्डिकृतोऽभवत् ॥ 23 ॥
स्वर्गाच्चैवात्र भूर्लोकं तण्डिना ह्यवतारितः ।
सर्वमङ्गलमाङ्गल्यं सर्वपापप्रणाशनम् ॥ 24 ॥
निगदिष्ये महाबाहो स्तवानामुत्तमं स्तवम् ।
ब्रह्मणामपि यद्ब्रह्म पराणामपि यत्परम् ॥ 25 ॥
तेजसामपि यत्तेजस्तपसामपि यत्तपः ।
शान्तानामपि यः शान्तो द्युतीनामपि या द्युतिः ॥ 26 ॥
दान्तानामपि यो दान्तो धीमतामपि या च धीः ।
देवानामपि यो देव ऋषीणामपि यस्त्वृषिः ॥ 27 ॥
यज्ञानामपि यो यज्ञः शिवानामपि यः शिवः ।
रुद्राणामपि यो रुद्रः प्रभा प्रभवतामपि ॥ 28 ॥
योगिनामपि यो योगी कारणानां च कारणम् ।
यतो लोकाः सम्भवन्ति न भवन्ति यतः पुनः ॥ 29 ॥
सर्वभूतात्मभूतस्य हरस्यामिततेजसः ।
अष्टोत्तरसहस्रं तु नाम्नां शर्वस्य मे शृणु ।
यच्छ्रुत्वा मनुजव्याघ्र सर्वान्कामानवाप्स्यसि ॥ 30 ॥
ध्यानम् ।
शान्तं पद्मासनस्थं शशिधरमुकुटं पञ्चवक्त्रं त्रिनेत्रं
शूलं वज्रं च खड्गं परशुमभयदं दक्षभागे वहन्तम् ।
नागं पाशं च घण्टां प्रलयहुतवहं साङ्कुशं वामभागे
नानालङ्कारयुक्तं स्फटिकमणिनिभं पार्वतीशं नमामि ॥
स्तोत्रम् ।
ॐ स्थिरः स्थाणुः प्रभुर्भीमः प्रवरो वरदो वरः ।
सर्वात्मा सर्वविख्यातः सर्वः सर्वकरो भवः ॥ 1 ॥
जटी चर्मी शिखण्डी च सर्वाङ्गः सर्वभावनः ।
हरश्च हरिणाक्षश्च सर्वभूतहरः प्रभुः ॥ 2 ॥
प्रवृत्तिश्च निवृत्तिश्च नियतः शाश्वतो ध्रुवः ।
श्मशानवासी भगवान् खचरो गोचरोऽर्दनः ॥ 3 ॥
अभिवाद्यो महाकर्मा तपस्वी भूतभावनः ।
उन्मत्तवेषप्रच्छन्नः सर्वलोकप्रजापतिः ॥ 4 ॥
महारूपो महाकायो वृषरूपो महायशाः ।
महात्मा सर्वभूतात्मा विश्वरूपो महाहनुः ॥ 5 ॥
लोकपालोऽन्तर्हितात्मा प्रसादो हयगर्दभिः ।
पवित्रं च महांश्चैव नियमो नियमाश्रितः ॥ 6 ॥
सर्वकर्मा स्वयम्भूत आदिरादिकरो निधिः ।
सहस्राक्षो विशालाक्षः सोमो नक्षत्रसाधकः ॥ 7 ॥
चन्द्रः सूर्यः शनिः केतुर्ग्रहो ग्रहपतिर्वरः ।
अत्रिरत्र्या नमस्कर्ता मृगबाणार्पणोऽनघः ॥ 8 ॥ [आद्यन्तलयकर्ता च]
महातपा घोरतपा अदीनो दीनसाधकः ।
संवत्सरकरो मन्त्रः प्रमाणं परमं तपः ॥ 9 ॥
योगी योज्यो महाबीजो महारेता महाबलः ।
सुवर्णरेताः सर्वज्ञः सुबीजो बीजवाहनः ॥ 10 ॥
दशबाहुस्त्वनिमिषो नीलकण्ठ उमापतिः ।
विश्वरूपः स्वयं श्रेष्ठो बलवीरो बलो गणः ॥ 11 ॥
गणकर्ता गणपतिर्दिग्वासाः काम एव च ।
मन्त्रवित्परमो मन्त्रः सर्वभावकरो हरः ॥ 12 ॥
कमण्डलुधरो धन्वी बाणहस्तः कपालवान् ।
अशनी शतघ्नी खड्गी पट्टिशी चायुधी महान् ॥ 13 ॥
स्रुवहस्तः सुरूपश्च तेजस्तेजस्करो निधिः ।
उष्णीषी च सुवक्त्रश्च उदग्रो विनतस्तथा ॥ 14 ॥
दीर्घश्च हरिकेशश्च सुतीर्थः कृष्ण एव च ।
सृगालरूपः सिद्धार्थो मुण्डः सर्वशुभङ्करः ॥ 15 ॥
अजश्च बहुरूपश्च गन्धधारी कपर्द्यपि ।
ऊर्ध्वरेता ऊर्ध्वलिङ्ग ऊर्ध्वशायी नभःस्थलः ॥ 16 ॥
त्रिजटी चीरवासाश्च रुद्रः सेनापतिर्विभुः ।
अहश्चरो नक्तञ्चरस्तिग्ममन्युः सुवर्चसः ॥ 17 ॥
गजहा दैत्यहा कालो लोकधाता गुणाकरः ।
सिंहशार्दूलरूपश्च आर्द्रचर्माम्बरावृतः ॥ 18 ॥
कालयोगी महानादः सर्वकामश्चतुष्पथः ।
निशाचरः प्रेतचारी भूतचारी महेश्वरः ॥ 19 ॥
बहुभूतो बहुधरः स्वर्भानुरमितो गतिः ।
नृत्यप्रियो नित्यनर्तो नर्तकः सर्वलालसः ॥ 20 ॥
घोरो महातपाः पाशो नित्यो गिरिरुहो नभः ।
सहस्रहस्तो विजयो व्यवसायो ह्यतन्द्रितः ॥ 21 ॥
अधर्षणो धर्षणात्मा यज्ञहा कामनाशकः । [मर्ष]
दक्षयागापहारी च सुसहो मध्यमस्तथा ॥ 22 ॥
तेजोपहारी बलहा मुदितोऽर्थोऽजितोऽवरः ।
गम्भीरघोषो गम्भीरो गम्भीरबलवाहनः ॥ 23 ॥
न्यग्रोधरूपो न्यग्रोधो वृक्षकर्णस्थितिर्विभुः ।
सुतीक्ष्णदशनश्चैव महाकायो महाननः ॥ 24 ॥
विष्वक्सेनो हरिर्यज्ञः संयुगापीडवाहनः ।
तीक्ष्णतापश्च हर्यश्वः सहायः कर्मकालवित् ॥ 25 ॥
विष्णुप्रसादितो यज्ञः समुद्रो बडबामुखः ।
हुताशनसहायश्च प्रशान्तात्मा हुताशनः ॥ 26 ॥
उग्रतेजा महातेजा जन्यो विजयकालवित् ।
ज्योतिषामयनं सिद्धिः सर्वविग्रह एव च ॥ 27 ॥
शिखी मुण्डी जटी ज्वाली मूर्तिजो मूर्धगो बली ।
वेणवी पणवी ताली खली कालकटङ्कटः ॥ 28 ॥
नक्षत्रविग्रहमतिर्गुणबुद्धिर्लयोऽगमः ।
प्रजापतिर्विश्वबाहुर्विभागः सर्वगोऽमुखः ॥ 29 ॥
विमोचनः सुसरणो हिरण्यकवचोद्भवः ।
मेढ्रजो बलचारी च महीचारी स्रुतस्तथा ॥ 30 ॥ [मेघजो]
सर्वतूर्यनिनादी च सर्वातोद्यपरिग्रहः ।
व्यालरूपो गुहावासी गुहो माली तरङ्गवित् ॥ 31 ॥
त्रिदशस्त्रिकालधृक्कर्मसर्वबन्धविमोचनः ।
बन्धनस्त्वसुरेन्द्राणां युधिशत्रुविनाशनः ॥ 32 ॥
साङ्ख्यप्रसादो दुर्वासाः सर्वसाधुनिषेवितः ।
प्रस्कन्दनो विभागज्ञो अतुल्यो यज्ञभागवित् ॥ 33 ॥
सर्ववासः सर्वचारी दुर्वासा वासवोऽमरः ।
हैमो हेमकरोऽयज्ञः सर्वधारी धरोत्तमः ॥ 34 ॥ [यज्ञः]
लोहिताक्षो महाक्षश्च विजयाक्षो विशारदः ।
सङ्ग्रहो निग्रहः कर्ता सर्पचीरनिवासनः ॥ 35 ॥
मुख्योऽमुख्यश्च देहश्च काहलिः सर्वकामदः ।
सर्वकालप्रसादश्च सुबलो बलरूपधृत् ॥ 36 ॥
सर्वकामवरश्चैव सर्वदः सर्वतोमुखः ।
आकाशनिर्विरूपश्च निपाती ह्यवशः खगः ॥ 37 ॥
रौद्ररूपोऽंशुरादित्यो बहुरश्मिः सुवर्चसी ।
वसुवेगो महावेगो मनोवेगो निशाचरः ॥ 38 ॥
सर्ववासी श्रियावासी उपदेशकरोऽकरः ।
मुनिरात्मनिरालोकः सम्भग्नश्च सहस्रदः ॥ 39 ॥
पक्षी च पक्षरूपश्च अतिदीप्तो विशां पतिः ।
उन्मादो मदनः कामो ह्यश्वत्थोऽर्थकरो यशः ॥ 40 ॥
वामदेवश्च वामश्च प्राग्दक्षिणश्च वामनः ।
सिद्धयोगी महर्षिश्च सिद्धार्थः सिद्धसाधकः ॥ 41 ॥
भिक्षुश्च भिक्षुरूपश्च विपणो मृदुरव्ययः ।
महासेनो विशाखश्च षष्टिभागो गवां पतिः ॥ 42 ॥
वज्रहस्तश्च विष्कम्भी चमूस्तम्भन एव च ।
वृत्तावृत्तकरस्तालो मधुर्मधुकलोचनः ॥ 43 ॥
वाचस्पत्यो वाजसनो नित्यमाश्रमपूजितः । [नित्यमाश्रितपूजितः]
ब्रह्मचारी लोकचारी सर्वचारी विचारवित् ॥ 44 ॥
ईशान ईश्वरः कालो निशाचारी पिनाकभृत् ।
निमित्तस्थो निमित्तं च नन्दिर्नन्दिकरो हरिः ॥ 45 ॥
नन्दीश्वरश्च नन्दी च नन्दनो नन्दिवर्धनः ।
भगहारी निहन्ता च कालो ब्रह्मा पितामहः ॥ 46 ॥
चतुर्मुखो महालिङ्गश्चारुलिङ्गस्तथैव च ।
लिङ्गाध्यक्षः सुराध्यक्षो योगाध्यक्षो युगावहः ॥ 47 ॥
बीजाध्यक्षो बीजकर्ता अध्यात्मानुगतो बलः ।
इतिहासः सकल्पश्च गौतमोऽथ निशाकरः ॥ 48 ॥
दम्भो ह्यदम्भो वैदम्भो वश्यो वशकरः कलिः ।
लोककर्ता पशुपतिर्महाकर्ता ह्यनौषधः ॥ 49 ॥
अक्षरं परमं ब्रह्म बलवच्छक्र एव च ।
नीतिर्ह्यनीतिः शुद्धात्मा शुद्धो मान्यो गतागतः ॥ 50 ॥
बहुप्रसादः सुस्वप्नो दर्पणोऽथ त्वमित्रजित् ।
वेदकारो मन्त्रकारो विद्वान् समरमर्दनः ॥ 51 ॥
महामेघनिवासी च महाघोरो वशीकरः ।
अग्निज्वालो महाज्वालो अतिधूम्रो हुतो हविः ॥ 52 ॥
वृषणः शङ्करो नित्यवर्चस्वी धूमकेतनः ।
नीलस्तथाङ्गलुब्धश्च शोभनो निरवग्रहः ॥ 53 ॥
स्वस्तिदः स्वस्तिभावश्च भागी भागकरो लघुः ।
उत्सङ्गश्च महाङ्गश्च महागर्भपरायणः ॥ 54 ॥
कृष्णवर्णः सुवर्णश्च इन्द्रियं सर्वदेहिनाम् ।
महापादो महाहस्तो महाकायो महायशाः ॥ 55 ॥
महामूर्धा महामात्रो महानेत्रो निशालयः ।
महान्तको महाकर्णो महोष्ठश्च महाहनुः ॥ 56 ॥
महानासो महाकम्बुर्महाग्रीवः श्मशानभाक् ।
महावक्षा महोरस्को ह्यन्तरात्मा मृगालयः ॥ 57 ॥
लम्बनो लम्बितोष्ठश्च महामायः पयोनिधिः ।
महादन्तो महादंष्ट्रो महाजिह्वो महामुखः ॥ 58 ॥
महानखो महारोमा महाकेशो महाजटः ।
प्रसन्नश्च प्रसादश्च प्रत्ययो गिरिसाधनः ॥ 59 ॥
स्नेहनोऽस्नेहनश्चैव अजितश्च महामुनिः ।
वृक्षाकारो वृक्षकेतुरनलो वायुवाहनः ॥ 60 ॥
गण्डली मेरुधामा च देवाधिपतिरेव च ।
अथर्वशीर्षः सामास्य ऋक्सहस्रामितेक्षणः ॥ 61 ॥
यजुः पादभुजो गुह्यः प्रकाशो जङ्गमस्तथा ।
अमोघार्थः प्रसादश्च अभिगम्यः सुदर्शनः ॥ 62 ॥
उपकारः प्रियः सर्वः कनकः काञ्चनच्छविः ।
नाभिर्नन्दिकरो भावः पुष्करस्थपतिः स्थिरः ॥ 63 ॥
द्वादशस्त्रासनश्चाद्यो यज्ञो यज्ञसमाहितः ।
नक्तं कलिश्च कालश्च मकरः कालपूजितः ॥ 64 ॥
सगणो गणकारश्च भूतवाहनसारथिः ।
भस्मशयो भस्मगोप्ता भस्मभूतस्तरुर्गणः ॥ 65 ॥
लोकपालस्तथाऽलोको महात्मा सर्वपूजितः ।
शुक्लस्त्रिशुक्लः सम्पन्नः शुचिर्भूतनिषेवितः ॥ 66 ॥
आश्रमस्थः क्रियावस्थो विश्वकर्ममतिर्वरः ।
विशालशाखस्ताम्रोष्ठो ह्यम्बुजालः सुनिश्चलः ॥ 67 ॥
कपिलः कपिशः शुक्ल आयुश्चैव परो¶ः ।
गन्धर्वो ह्यदितिस्तार्क्ष्यः सुविज्ञेयः सुशारदः ॥ 68 ॥
परश्वधायुधो देवो ह्यनुकारी सुबान्धवः ।
तुम्बवीणो महाक्रोध ऊर्ध्वरेता जलेशयः ॥ 69 ॥
उग्रो वंशकरो वंशो वंशनादो ह्यनिन्दितः ।
सर्वाङ्गरूपो मायावी सुहृदो ह्यनिलोऽनलः ॥ 70 ॥
बन्धनो बन्धकर्ता च सुबन्धनविमोचनः ।
स यज्ञारिः स कामारिर्महादंष्ट्रो महायुधः ॥ 71 ॥
बहुधा निन्दितः शर्वः शङ्करः शङ्करोऽधनः ।
अमरेशो महादेवो विश्वदेवः सुरारिहा ॥ 72 ॥
अहिर्बुध्न्योऽनिलाभश्च चेकितानो हविस्तथा । [हरि]
अजैकपाच्च कापाली त्रिशङ्कुरजितः शिवः ॥ 73 ॥
धन्वन्तरिर्धूमकेतुः स्कन्दो वैश्रवणस्तथा ।
धाता शक्रश्च विष्णुश्च मित्रस्त्वष्टा ध्रुवो धरः ॥ 74 ॥
प्रभावः सर्वगो वायुरर्यमा सविता रविः ।
उषङ्गुश्च विधाता च मान्धाता भूतभावनः ॥ 75 ॥
विभुर्वर्णविभावी च सर्वकामगुणावहः ।
पद्मनाभो महागर्भश्चन्द्रवक्त्रोऽनिलोऽनलः ॥ 76 ॥
बलवांश्चोपशान्तश्च पुराणः पुण्यचञ्चुरी ।
कुरुकर्ता कुरुवासी कुरुभूतो गुणौषधः ॥ 77 ॥
सर्वाशयो दर्भचारी सर्वेषां प्राणिनां पतिः ।
देवदेवः सुखासक्तः सदसत्सर्वरत्नवित् ॥ 78 ॥
कैलासगिरिवासी च हिमवद्गिरिसंश्रयः ।
कूलहारी कूलकर्ता बहुविद्यो बहुप्रदः ॥ 79 ॥
वणिजो वर्धकी वृक्षो वकुलश्चन्दनश्छदः ।
सारग्रीवो महाजत्रुरलोलश्च महौषधः ॥ 80 ॥
सिद्धार्थकारी सिद्धार्थश्छन्दोव्याकरणोत्तरः ।
सिंहनादः सिंहदंष्ट्रः सिंहगः सिंहवाहनः ॥ 81 ॥
प्रभावात्मा जगत्कालस्थालो लोकहितस्तरुः ।
सारङ्गो नवचक्राङ्गः केतुमाली सभावनः ॥ 82 ॥
भूतालयो भूतपतिरहोरात्रमनिन्दितः ॥ 83 ॥
वाहिता सर्वभूतानां निलयश्च विभुर्भवः ।
अमोघः संयतो ह्यश्वो भोजनः प्राणधारणः ॥ 84 ॥
धृतिमान् मतिमान् दक्षः सत्कृतश्च युगाधिपः ।
गोपालिर्गोपतिर्ग्रामो गोचर्मवसनो हरिः ॥ 85 ॥
हिरण्यबाहुश्च तथा गुहापालः प्रवेशिनाम् ।
प्रकृष्टारिर्महाहर्षो जितकामो जितेन्द्रियः ॥ 86 ॥
गान्धारश्च सुवासश्च तपःसक्तो रतिर्नरः ।
महागीतो महानृत्यो ह्यप्सरोगणसेवितः ॥ 87 ॥
महाकेतुर्महाधातुर्नैकसानुचरश्चलः ।
आवेदनीय आदेशः सर्वगन्धसुखावहः ॥ 88 ॥
तोरणस्तारणो वातः परिधी पतिखेचरः ।
संयोगो वर्धनो वृद्धो अतिवृद्धो गुणाधिकः ॥ 89 ॥
नित्य आत्मसहायश्च देवासुरपतिः पतिः ।
युक्तश्च युक्तबाहुश्च देवो दिविसुपर्वणः ॥ 90 ॥
आषाढश्च सुषाढश्च ध्रुवोऽथ हरिणो हरः ।
वपुरावर्तमानेभ्यो वसुश्रेष्ठो महापथः ॥ 91 ॥
शिरोहारी विमर्शश्च सर्वलक्षणलक्षितः ।
अक्षश्च रथयोगी च सर्वयोगी महाबलः ॥ 92 ॥
समाम्नायोऽसमाम्नायस्तीर्थदेवो महारथः ।
निर्जीवो जीवनो मन्त्रः शुभाक्षो बहुकर्कशः ॥ 93 ॥
रत्नप्रभूतो रक्ताङ्गो महार्णवनिपानवित् । [रत्नाङ्गो]
मूलं विशालो ह्यमृतो व्यक्ताव्यक्तस्तपोनिधिः ॥ 94 ॥
आरोहणोऽधिरोहश्च शीलधारी महायशाः ।
सेनाकल्पो महाकल्पो योगो युगकरो हरिः ॥ 95 ॥ [योगकरो]
युगरूपो महारूपो महानागहनो वधः ।
न्यायनिर्वपणः पादः पण्डितो ह्यचलोपमः ॥ 96 ॥
बहुमालो महामालः शशी हरसुलोचनः ।
विस्तारो लवणः कूपस्त्रियुगः सफलोदयः ॥ 97 ॥
त्रिलोचनो विषण्णाङ्गो मणिविद्धो जटाधरः ।
बिन्दुर्विसर्गः सुमुखः शरः सर्वायुधः सहः ॥ 98 ॥
निवेदनः सुखाजातः सुगन्धारो महाधनुः ।
गन्धपाली च भगवानुत्थानः सर्वकर्मणाम् ॥ 99 ॥
मन्थानो बहुलो वायुः सकलः सर्वलोचनः ।
तलस्तालः करस्थाली ऊर्ध्वसंहननो महान् ॥ 100 ॥
छत्रं सुच्छत्रो विख्यातो लोकः सर्वाश्रयः क्रमः ।
मुण्डो विरूपो विकृतो दण्डी कुण्डी विकुर्वणः ॥ 101 ॥
हर्यक्षः ककुभो वज्री शतजिह्वः सहस्रपात् ।
सहस्रमूर्धा देवेन्द्रः सर्वदेवमयो गुरुः ॥ 102 ॥
सहस्रबाहुः सर्वाङ्गः शरण्यः सर्वलोककृत् ।
पवित्रं त्रिककुन्मन्त्रः कनिष्ठः कृष्णपिङ्गलः ॥ 103 ॥
ब्रह्मदण्डविनिर्माता शतघ्नीपाशशक्तिमान् ।
पद्मगर्भो महागर्भो ब्रह्मगर्भो जलोद्भवः ॥ 104 ॥
गभस्तिर्ब्रह्मकृद्ब्रह्मी ब्रह्मविद्ब्राह्मणो गतिः ।
अनन्तरूपो नैकात्मा तिग्मतेजाः स्वयम्भुवः ॥ 105 ॥
ऊर्ध्वगात्मा पशुपतिर्वातरंहा मनोजवः ।
चन्दनी पद्मनालाग्रः सुरभ्युत्तरणो नरः ॥ 106 ॥
कर्णिकारमहास्रग्वी नीलमौलिः पिनाकधृत् ।
उमापतिरुमाकान्तो जाह्नवीधृदुमाधवः ॥ 107 ॥
वरो वराहो वरदो वरेण्यः सुमहास्वनः ।
महाप्रसादो दमनः शत्रुहा श्वेतपिङ्गलः ॥ 108 ॥
पीतात्मा परमात्मा च प्रयतात्मा प्रधानधृत् । [प्रीतात्मा]
सर्वपार्श्वमुखस्त्र्यक्षो धर्मसाधारणो वरः ॥ 109 ॥
चराचरात्मा सूक्ष्मात्मा अमृतो गोवृषेश्वरः ।
साध्यर्षिर्वसुरादित्यो विवस्वान्सवितामृतः ॥ 110 ॥
व्यासः सर्गः सुसङ्क्षेपो विस्तरः पर्ययो नरः ।
ऋतुः संवत्सरो मासः पक्षः सङ्ख्यासमापनः ॥ 111 ॥
कला काष्ठा लवा मात्रा मुहूर्ताहः क्षपाः क्षणाः ।
विश्वक्षेत्रं प्रजाबीजं लिङ्गमाद्यस्तु निर्गमः ॥ 112 ॥
सदसद्व्यक्तमव्यक्तं पिता माता पितामहः ।
स्वर्गद्वारं प्रजाद्वारं मोक्षद्वारं त्रिविष्टपम् ॥ 113 ॥
निर्वाणं ह्लादनश्चैव ब्रह्मलोकः परा गतिः ।
देवासुरविनिर्माता देवासुरपरायणः ॥ 114 ॥
देवासुरगुरुर्देवो देवासुरनमस्कृतः ।
देवासुरमहामात्रो देवासुरगणाश्रयः ॥ 115 ॥
देवासुरगणाध्यक्षो देवासुरगणाग्रणीः ।
देवातिदेवो देवर्षिर्देवासुरवरप्रदः ॥ 116 ॥ [देवादि]
देवासुरेश्वरो विश्वो देवासुरमहेश्वरः ।
सर्वदेवमयोऽचिन्त्यो देवतात्माऽऽत्मसम्भवः ॥ 117 ॥
उद्भित्त्रिविक्रमो वैद्यो विरजो नीरजोऽमरः ।
ईड्यो हस्तीश्वरो व्याघ्रो देवसिंहो नरर्षभः ॥ 118 ॥
विबुधोऽग्रवरः सूक्ष्मः सर्वदेवस्तपोमयः ।
सुयुक्तः शोभनो वज्री प्रासानां प्रभवोऽव्ययः ॥ 119 ॥
गुहः कान्तो निजः सर्गः पवित्रं सर्वपावनः ।
शृङ्गी शृङ्गप्रियो बभ्रू राजराजो निरामयः ॥ 120 ॥
अभिरामः सुरगणो विरामः सर्वसाधनः ।
ललाटाक्षो विश्वदेवो हरिणो ब्रह्मवर्चसः ॥ 121 ॥
स्थावराणां पतिश्चैव नियमेन्द्रियवर्धनः ।
सिद्धार्थः सिद्धभूतार्थोऽचिन्त्यः सत्यव्रतः शुचिः ॥ 122 ॥
व्रताधिपः परं ब्रह्म भक्तानां परमा गतिः । [भक्तानुग्रहकारकः]
विमुक्तो मुक्ततेजाश्च श्रीमान् श्रीवर्धनो जगत् ॥ 123 ॥
उत्तरपीठिका (फलशृति)
यथा प्रधानं भगवानिति भक्त्या स्तुतो मया ।
यं न ब्रह्मादयो देवा विदुस्तत्त्वेन नर्षयः ॥ 1 ॥
स्तोतव्यमर्च्यं वन्द्यं च कः स्तोष्यति जगत्पतिम् ।
भक्त्या त्वेवं पुरस्कृत्य मया यज्ञपतिर्विभुः ॥ 2 ॥
ततोऽभ्यनुज्ञां सम्प्राप्य स्तुतो मतिमतां वरः ।
शिवमेभिः स्तुवन् देवं नामभिः पुष्टिवर्धनैः ॥ 3 ॥
नित्ययुक्तः शुचिर्भक्तः प्राप्नोत्यात्मानमात्मना ।
एतद्धि परमं ब्रह्म परं ब्रह्माधिगच्छति ॥ 4 ॥
ऋषयश्चैव देवाश्च स्तुवन्त्येतेन तत्परम् ।
स्तूयमानो महादेवस्तुष्यते नियतात्मभिः ॥ 5 ॥
भक्तानुकम्पी भगवानात्मसंस्थाकरो विभुः ।
तथैव च मनुष्येषु ये मनुष्याः प्रधानतः ॥ 6 ॥
आस्तिकाः श्रद्दधानाश्च बहुभिर्जन्मभिः स्तवैः ।
भक्त्या ह्यनन्यमीशानं परं देवं सनातनम् ॥ 7 ॥
कर्मणा मनसा वाचा भावेनामिततेजसः ।
शयाना जाग्रमाणाश्च व्रजन्नुपविशंस्तथा ॥ 8 ॥
उन्मिषन्निमिषंश्चैव चिन्तयन्तः पुनः पुनः ।
शृण्वन्तः श्रावयन्तश्च कथयन्तश्च ते भवम् ॥ 9 ॥
स्तुवन्तः स्तूयमानाश्च तुष्यन्ति च रमन्ति च ।
जन्मकोटिसहस्रेषु नानासंसारयोनिषु ॥ 10 ॥
जन्तोर्विगतपापस्य भवे भक्तिः प्रजायते ।
उत्पन्ना च भवे भक्तिरनन्या सर्वभावतः ॥ 11 ॥
भाविनः कारणे चास्य सर्वयुक्तस्य सर्वथा ।
एतद्देवेषु दुष्प्रापं मनुष्येषु न लभ्यते ॥ 12 ॥
निर्विघ्ना निश्चला रुद्रे भक्तिरव्यभिचारिणी ।
तस्यैव च प्रसादेन भक्तिरुत्पद्यते नृणाम् ॥ 13 ॥
येन यान्ति परां सिद्धिं तद्भावगतचेतसः ।
ये सर्वभावानुगताः प्रपद्यन्ते महेश्वरम् ॥ 14 ॥
प्रपन्नवत्सलो देवः संसारात्तान्समुद्धरेत् ।
एवमन्ये विकुर्वन्ति देवाः संसारमोचनम् ॥ 15 ॥
मनुष्याणामृते देवं नान्या शक्तिस्तपोबलम् ।
इति तेनेन्द्रकल्पेन भगवान् सदसत्पतिः ॥ 16 ॥
कृत्तिवासाः स्तुतः कृष्ण तण्डिना शुभबुद्धिना ।
स्तवमेतं भगवतो ब्रह्मा स्वयमधारयत् ॥ 17 ॥
गीयते च स बुद्ध्येत ब्रह्मा शङ्करसन्निधौ ।
इदं पुण्यं पवित्रं च सर्वदा पापनाशनम् ॥ 18 ॥
योगदं मोक्षदं चैव स्वर्गदं तोषदं तथा ।
एवमेतत्पठन्ते य एकभक्त्या तु शङ्करम् ॥ 19 ॥
या गतिः साङ्ख्ययोगानां व्रजन्त्येतां गतिं तदा ।
स्तवमेतं प्रयत्नेन सदा रुद्रस्य सन्निधौ ॥ 20 ॥
अब्दमेकं चरेद्भक्तः प्राप्नुयादीप्सितं फलम् ।
एतद्रहस्यं परमं ब्रह्मणो हृदि संस्थितम् ॥ 21 ॥
ब्रह्मा प्रोवाच शक्राय शक्रः प्रोवाच मृत्यवे ।
मृत्युः प्रोवाच रुद्रेभ्यो रुद्रेभ्यस्तण्डिमागमत् ॥ 22 ॥
महता तपसा प्राप्तस्तण्डिना ब्रह्मसद्मनि ।
तण्डिः प्रोवाच शुक्राय गौतमाय च भार्गवः ॥ 23 ॥
वैवस्वताय मनवे गौतमः प्राह माधव ।
नारायणाय साध्याय समाधिष्ठाय धीमते ॥ 24 ॥
यमाय प्राह भगवान् साध्यो नारायणोऽच्युतः ।
नाचिकेताय भगवानाह वैवस्वतो यमः ॥ 25 ॥
मार्कण्डेयाय वार्ष्णेय नाचिकेतोऽभ्यभाषत ।
मार्कण्डेयान्मया प्राप्तो नियमेन जनार्दन ॥ 26 ॥
तवाप्यहममित्रघ्न स्तवं दद्यां ह्यविश्रुतम् ।
स्वर्ग्यमारोग्यमायुष्यं धन्यं वेदेन सम्मितम् ॥ 27 ॥
नास्य विघ्नं विकुर्वन्ति दानवा यक्षराक्षसाः ।
पिशाचा यातुधाना वा गुह्यका भुजगा अपि ॥ 28 ॥
यः पठेत शुचिः पार्थ ब्रह्मचारी जितेन्द्रियः । [भूत्वा]
अभग्नयोगो वर्षं तु सोऽश्वमेधफलं लभेत् ॥ 29 ॥
इति श्रीमहाभारते अनुशासनपर्वणि महादेवसहस्रनाम स्तोत्रं नाम सप्तदशोऽध्यायः ॥
pūrvapīṭhikā ||
vāsudeva uvāca |
tataḥ sa prayato bhūtvā mama tāta yudhiṣṭhira |
prāñjaliḥ prāha viprarṣirnāmasaṅgrahamāditaḥ || 1 ||
upamanyuruvāca |
brahmaproktairṛṣiproktairvedavedāṅgasambhavaiḥ |
sarvalokeṣu vikhyātaṃ stutyaṃ stoṣyāmi nāmabhiḥ || 2 ||
mahadbhirvihitaiḥ satyaiḥ siddhaiḥ sarvārthasādhakaiḥ |
ṛṣiṇā taṇḍinā bhaktyā kṛtairvedakṛtātmanā || 3 ||
yathoktaiḥ sādhubhiḥ khyātairmunibhistattvadarśibhiḥ |
pravaraṃ prathamaṃ svargyaṃ sarvabhūtahitaṃ śubham || 4 ||
śrutaiḥ sarvatra jagati brahmalokāvatāritaiḥ |
satyaistatparamaṃ brahma brahmaproktaṃ sanātanam || 5 ||
vakṣye yadukulaśreṣṭha śṛṇuṣvāvahito mama |
varayainaṃ bhavaṃ devaṃ bhaktastvaṃ parameśvaram || 6 ||
tena te śrāvayiṣyāmi yattadbrahma sanātanam |
na śakyaṃ vistarātkṛtsnaṃ vaktuṃ sarvasya kenacit || 7 ||
yuktenāpi vibhūtīnāmapi varṣaśatairapi |
yasyādirmadhyamantaṃ ca surairapi na gamyate || 8 ||
kastasya śaknuyādvaktuṃ guṇān kārtsnyena mādhava |
kiṃ tu devasya mahataḥ saṅkṣiptārthapadākṣaram || 9 ||
śaktitaścaritaṃ vakṣye prasādāttasya dhīmataḥ |
aprāpya tu tato'nujñāṃ na śakyaḥ stotumīśvaraḥ || 10 ||
yadā tenābhyanujñātaḥ stuto vai sa tadā mayā |
anādinidhanasyāhaṃ jagadyonermahātmanaḥ || 11 ||
nāmnāṃ kiñcitsamuddeśaṃ vakṣyāmyavyaktayoninaḥ |
varadasya vareṇyasya viśvarūpasya dhīmataḥ || 12 ||
śṛṇu nāmnāṃ ca yaṃ kṛṣṇa yaduktaṃ padmayoninā |
daśanāmasahasrāṇi yānyāha prapitāmahaḥ || 13 ||
tāni nirmathya manasā dadhno ghṛtamivoddhṛtam |
gireḥ sāraṃ yathā hema puṣpasāraṃ yathā madhu || 14 ||
ghṛtātsāraṃ yathā maṇḍastathaitatsāramuddhṛtam |
sarvapāpāpahamidaṃ caturvedasamanvitam || 15 ||
prayatnenādhigantavyaṃ dhāryaṃ ca prayatātmanā |
māṅgalyaṃ pauṣṭikaṃ caiva rakṣoghnaṃ pāvanaṃ mahat || 16 ||
idaṃ bhaktāya dātavyaṃ śraddadhānāstikāya ca |
nāśraddadhānarūpāya nāstikāyājitātmane || 17 ||
yaścābhyasūyate devaṃ kāraṇātmānamīśvaram |
sa kṛṣṇa narakaṃ yāti saha pūrvaiḥ sahātmajaiḥ || 18 ||
idaṃ dhyānamidaṃ yogamidaṃ dhyeyamanuttamam |
idaṃ japyamidaṃ jñānaṃ rahasyamidamuttamam || 19 ||
yaṃ jñātvā antakālepi gaccheta paramāṃ gatim |
pavitraṃ maṅgalaṃ medhyaṃ kalyāṇamidamuttamam || 20 ||
idaṃ brahmā purā kṛtvā sarvalokapitāmahaḥ |
sarva stavānāṃ rājatve divyānāṃ samakalpayat || 21 ||
tadā prabhṛti caivāyamīśvarasya mahātmanaḥ |
stavarāja iti khyāto jagatyamarapūjitaḥ || 22 ||
brahmalokādayaṃ svarge stavarājo'vatāritaḥ |
yatastaṇḍiḥ purā prāpa tena taṇḍikṛto'bhavat || 23 ||
svargāccaivātra bhūrlokaṃ taṇḍinā hyavatāritaḥ |
sarvamaṅgalamāṅgalyaṃ sarvapāpapraṇāśanam || 24 ||
nigadiṣye mahābāho stavānāmuttamaṃ stavam |
brahmaṇāmapi yadbrahma parāṇāmapi yatparam || 25 ||
tejasāmapi yattejastapasāmapi yattapaḥ |
śāntānāmapi yaḥ śānto dyutīnāmapi yā dyutiḥ || 26 ||
dāntānāmapi yo dānto dhīmatāmapi yā ca dhīḥ |
devānāmapi yo deva ṛṣīṇāmapi yastvṛṣiḥ || 27 ||
yajñānāmapi yo yajñaḥ śivānāmapi yaḥ śivaḥ |
rudrāṇāmapi yo rudraḥ prabhā prabhavatāmapi || 28 ||
yogināmapi yo yogī kāraṇānāṃ ca kāraṇam |
yato lokāḥ sambhavanti na bhavanti yataḥ punaḥ || 29 ||
sarvabhūtātmabhūtasya harasyāmitatejasaḥ |
aṣṭottarasahasraṃ tu nāmnāṃ śarvasya me śṛṇu |
yacchrutvā manujavyāghra sarvānkāmānavāpsyasi || 30 ||
dhyānam |
śāntaṃ padmāsanasthaṃ śaśidharamukuṭaṃ pañcavaktraṃ trinetraṃ
śūlaṃ vajraṃ ca khaḍgaṃ paraśumabhayadaṃ dakṣabhāge vahantam |
nāgaṃ pāśaṃ ca ghaṇṭāṃ pralayahutavahaṃ sāṅkuśaṃ vāmabhāge
nānālaṅkārayuktaṃ sphaṭikamaṇinibhaṃ pārvatīśaṃ namāmi ||
stotram |
oṃ sthiraḥ sthāṇuḥ prabhurbhīmaḥ pravaro varado varaḥ |
sarvātmā sarvavikhyātaḥ sarvaḥ sarvakaro bhavaḥ || 1 ||
jaṭī carmī śikhaṇḍī ca sarvāṅgaḥ sarvabhāvanaḥ |
haraśca hariṇākṣaśca sarvabhūtaharaḥ prabhuḥ || 2 ||
pravṛttiśca nivṛttiśca niyataḥ śāśvato dhruvaḥ |
śmaśānavāsī bhagavān khacaro gocaro'rdanaḥ || 3 ||
abhivādyo mahākarmā tapasvī bhūtabhāvanaḥ |
unmattaveṣapracchannaḥ sarvalokaprajāpatiḥ || 4 ||
mahārūpo mahākāyo vṛṣarūpo mahāyaśāḥ |
mahātmā sarvabhūtātmā viśvarūpo mahāhanuḥ || 5 ||
lokapālo'ntarhitātmā prasādo hayagardabhiḥ |
pavitraṃ ca mahāṃścaiva niyamo niyamāśritaḥ || 6 ||
sarvakarmā svayambhūta ādirādikaro nidhiḥ |
sahasrākṣo viśālākṣaḥ somo nakṣatrasādhakaḥ || 7 ||
candraḥ sūryaḥ śaniḥ keturgraho grahapatirvaraḥ |
atriratryā namaskartā mṛgabāṇārpaṇo'naghaḥ || 8 || [ādyantalayakartā ca]
mahātapā ghoratapā adīno dīnasādhakaḥ |
saṃvatsarakaro mantraḥ pramāṇaṃ paramaṃ tapaḥ || 9 ||
yogī yojyo mahābījo mahāretā mahābalaḥ |
suvarṇaretāḥ sarvajñaḥ subījo bījavāhanaḥ || 10 ||
daśabāhustvanimiṣo nīlakaṇṭha umāpatiḥ |
viśvarūpaḥ svayaṃ śreṣṭho balavīro balo gaṇaḥ || 11 ||
gaṇakartā gaṇapatirdigvāsāḥ kāma eva ca |
mantravitparamo mantraḥ sarvabhāvakaro haraḥ || 12 ||
kamaṇḍaludharo dhanvī bāṇahastaḥ kapālavān |
aśanī śataghnī khaḍgī paṭṭiśī cāyudhī mahān || 13 ||
sruvahastaḥ surūpaśca tejastejaskaro nidhiḥ |
uṣṇīṣī ca suvaktraśca udagro vinatastathā || 14 ||
dīrghaśca harikeśaśca sutīrthaḥ kṛṣṇa eva ca |
sṛgālarūpaḥ siddhārtho muṇḍaḥ sarvaśubhaṅkaraḥ || 15 ||
ajaśca bahurūpaśca gandhadhārī kapardyapi |
ūrdhvaretā ūrdhvaliṅga ūrdhvaśāyī nabhaḥsthalaḥ || 16 ||
trijaṭī cīravāsāśca rudraḥ senāpatirvibhuḥ |
ahaścaro naktañcarastigmamanyuḥ suvarcasaḥ || 17 ||
gajahā daityahā kālo lokadhātā guṇākaraḥ |
siṃhaśārdūlarūpaśca ārdracarmāmbarāvṛtaḥ || 18 ||
kālayogī mahānādaḥ sarvakāmaścatuṣpathaḥ |
niśācaraḥ pretacārī bhūtacārī maheśvaraḥ || 19 ||
bahubhūto bahudharaḥ svarbhānuramito gatiḥ |
nṛtyapriyo nityanarto nartakaḥ sarvalālasaḥ || 20 ||
ghoro mahātapāḥ pāśo nityo giriruho nabhaḥ |
sahasrahasto vijayo vyavasāyo hyatandritaḥ || 21 ||
adharṣaṇo dharṣaṇātmā yajñahā kāmanāśakaḥ | [marṣa]
dakṣayāgāpahārī ca susaho madhyamastathā || 22 ||
tejopahārī balahā mudito'rtho'jito'varaḥ |
gambhīraghoṣo gambhīro gambhīrabalavāhanaḥ || 23 ||
nyagrodharūpo nyagrodho vṛkṣakarṇasthitirvibhuḥ |
sutīkṣṇadaśanaścaiva mahākāyo mahānanaḥ || 24 ||
viṣvakseno hariryajñaḥ saṃyugāpīḍavāhanaḥ |
tīkṣṇatāpaśca haryaśvaḥ sahāyaḥ karmakālavit || 25 ||
viṣṇuprasādito yajñaḥ samudro baḍabāmukhaḥ |
hutāśanasahāyaśca praśāntātmā hutāśanaḥ || 26 ||
ugratejā mahātejā janyo vijayakālavit |
jyotiṣāmayanaṃ siddhiḥ sarvavigraha eva ca || 27 ||
śikhī muṇḍī jaṭī jvālī mūrtijo mūrdhago balī |
veṇavī paṇavī tālī khalī kālakaṭaṅkaṭaḥ || 28 ||
nakṣatravigrahamatirguṇabuddhirlayo'gamaḥ |
prajāpatirviśvabāhurvibhāgaḥ sarvago'mukhaḥ || 29 ||
vimocanaḥ susaraṇo hiraṇyakavacodbhavaḥ |
meḍhrajo balacārī ca mahīcārī srutastathā || 30 || [meghajo]
sarvatūryaninādī ca sarvātodyaparigrahaḥ |
vyālarūpo guhāvāsī guho mālī taraṅgavit || 31 ||
tridaśastrikāladhṛkkarmasarvabandhavimocanaḥ |
bandhanastvasurendrāṇāṃ yudhiśatruvināśanaḥ || 32 ||
sāṅkhyaprasādo durvāsāḥ sarvasādhuniṣevitaḥ |
praskandano vibhāgajño atulyo yajñabhāgavit || 33 ||
sarvavāsaḥ sarvacārī durvāsā vāsavo'maraḥ |
haimo hemakaro'yajñaḥ sarvadhārī dharottamaḥ || 34 || [yajñaḥ]
lohitākṣo mahākṣaśca vijayākṣo viśāradaḥ |
saṅgraho nigrahaḥ kartā sarpacīranivāsanaḥ || 35 ||
mukhyo'mukhyaśca dehaśca kāhaliḥ sarvakāmadaḥ |
sarvakālaprasādaśca subalo balarūpadhṛt || 36 ||
sarvakāmavaraścaiva sarvadaḥ sarvatomukhaḥ |
ākāśanirvirūpaśca nipātī hyavaśaḥ khagaḥ || 37 ||
raudrarūpo'ṃśurādityo bahuraśmiḥ suvarcasī |
vasuvego mahāvego manovego niśācaraḥ || 38 ||
sarvavāsī śriyāvāsī upadeśakaro'karaḥ |
munirātmanirālokaḥ sambhagnaśca sahasradaḥ || 39 ||
pakṣī ca pakṣarūpaśca atidīpto viśāṃ patiḥ |
unmādo madanaḥ kāmo hyaśvattho'rthakaro yaśaḥ || 40 ||
vāmadevaśca vāmaśca prāgdakṣiṇaśca vāmanaḥ |
siddhayogī maharṣiśca siddhārthaḥ siddhasādhakaḥ || 41 ||
bhikṣuśca bhikṣurūpaśca vipaṇo mṛduravyayaḥ |
mahāseno viśākhaśca ṣaṣṭibhāgo gavāṃ patiḥ || 42 ||
vajrahastaśca viṣkambhī camūstambhana eva ca |
vṛttāvṛttakarastālo madhurmadhukalocanaḥ || 43 ||
vācaspatyo vājasano nityamāśramapūjitaḥ | [nityamāśritapūjitaḥ]
brahmacārī lokacārī sarvacārī vicāravit || 44 ||
īśāna īśvaraḥ kālo niśācārī pinākabhṛt |
nimittastho nimittaṃ ca nandirnandikaro hariḥ || 45 ||
nandīśvaraśca nandī ca nandano nandivardhanaḥ |
bhagahārī nihantā ca kālo brahmā pitāmahaḥ || 46 ||
caturmukho mahāliṅgaścāruliṅgastathaiva ca |
liṅgādhyakṣaḥ surādhyakṣo yogādhyakṣo yugāvahaḥ || 47 ||
bījādhyakṣo bījakartā adhyātmānugato balaḥ |
itihāsaḥ sakalpaśca gautamo'tha niśākaraḥ || 48 ||
dambho hyadambho vaidambho vaśyo vaśakaraḥ kaliḥ |
lokakartā paśupatirmahākartā hyanauṣadhaḥ || 49 ||
akṣaraṃ paramaṃ brahma balavacchakra eva ca |
nītirhyanītiḥ śuddhātmā śuddho mānyo gatāgataḥ || 50 ||
bahuprasādaḥ susvapno darpaṇo'tha tvamitrajit |
vedakāro mantrakāro vidvān samaramardanaḥ || 51 ||
mahāmeghanivāsī ca mahāghoro vaśīkaraḥ |
agnijvālo mahājvālo atidhūmro huto haviḥ || 52 ||
vṛṣaṇaḥ śaṅkaro nityavarcasvī dhūmaketanaḥ |
nīlastathāṅgalubdhaśca śobhano niravagrahaḥ || 53 ||
svastidaḥ svastibhāvaśca bhāgī bhāgakaro laghuḥ |
utsaṅgaśca mahāṅgaśca mahāgarbhaparāyaṇaḥ || 54 ||
kṛṣṇavarṇaḥ suvarṇaśca indriyaṃ sarvadehinām |
mahāpādo mahāhasto mahākāyo mahāyaśāḥ || 55 ||
mahāmūrdhā mahāmātro mahānetro niśālayaḥ |
mahāntako mahākarṇo mahoṣṭhaśca mahāhanuḥ || 56 ||
mahānāso mahākamburmahāgrīvaḥ śmaśānabhāk |
mahāvakṣā mahorasko hyantarātmā mṛgālayaḥ || 57 ||
lambano lambitoṣṭhaśca mahāmāyaḥ payonidhiḥ |
mahādanto mahādaṃṣṭro mahājihvo mahāmukhaḥ || 58 ||
mahānakho mahāromā mahākeśo mahājaṭaḥ |
prasannaśca prasādaśca pratyayo girisādhanaḥ || 59 ||
snehano'snehanaścaiva ajitaśca mahāmuniḥ |
vṛkṣākāro vṛkṣaketuranalo vāyuvāhanaḥ || 60 ||
gaṇḍalī merudhāmā ca devādhipatireva ca |
atharvaśīrṣaḥ sāmāsya ṛksahasrāmitekṣaṇaḥ || 61 ||
yajuḥ pādabhujo guhyaḥ prakāśo jaṅgamastathā |
amoghārthaḥ prasādaśca abhigamyaḥ sudarśanaḥ || 62 ||
upakāraḥ priyaḥ sarvaḥ kanakaḥ kāñcanacchaviḥ |
nābhirnandikaro bhāvaḥ puṣkarasthapatiḥ sthiraḥ || 63 ||
dvādaśastrāsanaścādyo yajño yajñasamāhitaḥ |
naktaṃ kaliśca kālaśca makaraḥ kālapūjitaḥ || 64 ||
sagaṇo gaṇakāraśca bhūtavāhanasārathiḥ |
bhasmaśayo bhasmagoptā bhasmabhūtastarurgaṇaḥ || 65 ||
lokapālastathā'loko mahātmā sarvapūjitaḥ |
śuklastriśuklaḥ sampannaḥ śucirbhūtaniṣevitaḥ || 66 ||
āśramasthaḥ kriyāvastho viśvakarmamatirvaraḥ |
viśālaśākhastāmroṣṭho hyambujālaḥ suniścalaḥ || 67 ||
kapilaḥ kapiśaḥ śukla āyuścaiva paro¶ḥ |
gandharvo hyaditistārkṣyaḥ suvijñeyaḥ suśāradaḥ || 68 ||
paraśvadhāyudho devo hyanukārī subāndhavaḥ |
tumbavīṇo mahākrodha ūrdhvaretā jaleśayaḥ || 69 ||
ugro vaṃśakaro vaṃśo vaṃśanādo hyaninditaḥ |
sarvāṅgarūpo māyāvī suhṛdo hyanilo'nalaḥ || 70 ||
bandhano bandhakartā ca subandhanavimocanaḥ |
sa yajñāriḥ sa kāmārirmahādaṃṣṭro mahāyudhaḥ || 71 ||
bahudhā ninditaḥ śarvaḥ śaṅkaraḥ śaṅkaro'dhanaḥ |
amareśo mahādevo viśvadevaḥ surārihā || 72 ||
ahirbudhnyo'nilābhaśca cekitāno havistathā | [hari]
ajaikapācca kāpālī triśaṅkurajitaḥ śivaḥ || 73 ||
dhanvantarirdhūmaketuḥ skando vaiśravaṇastathā |
dhātā śakraśca viṣṇuśca mitrastvaṣṭā dhruvo dharaḥ || 74 ||
prabhāvaḥ sarvago vāyuraryamā savitā raviḥ |
uṣaṅguśca vidhātā ca māndhātā bhūtabhāvanaḥ || 75 ||
vibhurvarṇavibhāvī ca sarvakāmaguṇāvahaḥ |
padmanābho mahāgarbhaścandravaktro'nilo'nalaḥ || 76 ||
balavāṃścopaśāntaśca purāṇaḥ puṇyacañcurī |
kurukartā kuruvāsī kurubhūto guṇauṣadhaḥ || 77 ||
sarvāśayo darbhacārī sarveṣāṃ prāṇināṃ patiḥ |
devadevaḥ sukhāsaktaḥ sadasatsarvaratnavit || 78 ||
kailāsagirivāsī ca himavadgirisaṃśrayaḥ |
kūlahārī kūlakartā bahuvidyo bahupradaḥ || 79 ||
vaṇijo vardhakī vṛkṣo vakulaścandanaśchadaḥ |
sāragrīvo mahājatruralolaśca mahauṣadhaḥ || 80 ||
siddhārthakārī siddhārthaśchandovyākaraṇottaraḥ |
siṃhanādaḥ siṃhadaṃṣṭraḥ siṃhagaḥ siṃhavāhanaḥ || 81 ||
prabhāvātmā jagatkālasthālo lokahitastaruḥ |
sāraṅgo navacakrāṅgaḥ ketumālī sabhāvanaḥ || 82 ||
bhūtālayo bhūtapatirahorātramaninditaḥ || 83 ||
vāhitā sarvabhūtānāṃ nilayaśca vibhurbhavaḥ |
amoghaḥ saṃyato hyaśvo bhojanaḥ prāṇadhāraṇaḥ || 84 ||
dhṛtimān matimān dakṣaḥ satkṛtaśca yugādhipaḥ |
gopālirgopatirgrāmo gocarmavasano hariḥ || 85 ||
hiraṇyabāhuśca tathā guhāpālaḥ praveśinām |
prakṛṣṭārirmahāharṣo jitakāmo jitendriyaḥ || 86 ||
gāndhāraśca suvāsaśca tapaḥsakto ratirnaraḥ |
mahāgīto mahānṛtyo hyapsarogaṇasevitaḥ || 87 ||
mahāketurmahādhāturnaikasānucaraścalaḥ |
āvedanīya ādeśaḥ sarvagandhasukhāvahaḥ || 88 ||
toraṇastāraṇo vātaḥ paridhī patikhecaraḥ |
saṃyogo vardhano vṛddho ativṛddho guṇādhikaḥ || 89 ||
nitya ātmasahāyaśca devāsurapatiḥ patiḥ |
yuktaśca yuktabāhuśca devo divisuparvaṇaḥ || 90 ||
āṣāḍhaśca suṣāḍhaśca dhruvo'tha hariṇo haraḥ |
vapurāvartamānebhyo vasuśreṣṭho mahāpathaḥ || 91 ||
śirohārī vimarśaśca sarvalakṣaṇalakṣitaḥ |
akṣaśca rathayogī ca sarvayogī mahābalaḥ || 92 ||
samāmnāyo'samāmnāyastīrthadevo mahārathaḥ |
nirjīvo jīvano mantraḥ śubhākṣo bahukarkaśaḥ || 93 ||
ratnaprabhūto raktāṅgo mahārṇavanipānavit | [ratnāṅgo]
mūlaṃ viśālo hyamṛto vyaktāvyaktastaponidhiḥ || 94 ||
ārohaṇo'dhirohaśca śīladhārī mahāyaśāḥ |
senākalpo mahākalpo yogo yugakaro hariḥ || 95 || [yogakaro]
yugarūpo mahārūpo mahānāgahano vadhaḥ |
nyāyanirvapaṇaḥ pādaḥ paṇḍito hyacalopamaḥ || 96 ||
bahumālo mahāmālaḥ śaśī harasulocanaḥ |
vistāro lavaṇaḥ kūpastriyugaḥ saphalodayaḥ || 97 ||
trilocano viṣaṇṇāṅgo maṇividdho jaṭādharaḥ |
bindurvisargaḥ sumukhaḥ śaraḥ sarvāyudhaḥ sahaḥ || 98 ||
nivedanaḥ sukhājātaḥ sugandhāro mahādhanuḥ |
gandhapālī ca bhagavānutthānaḥ sarvakarmaṇām || 99 ||
manthāno bahulo vāyuḥ sakalaḥ sarvalocanaḥ |
talastālaḥ karasthālī ūrdhvasaṃhanano mahān || 100 ||
chatraṃ succhatro vikhyāto lokaḥ sarvāśrayaḥ kramaḥ |
muṇḍo virūpo vikṛto daṇḍī kuṇḍī vikurvaṇaḥ || 101 ||
haryakṣaḥ kakubho vajrī śatajihvaḥ sahasrapāt |
sahasramūrdhā devendraḥ sarvadevamayo guruḥ || 102 ||
sahasrabāhuḥ sarvāṅgaḥ śaraṇyaḥ sarvalokakṛt |
pavitraṃ trikakunmantraḥ kaniṣṭhaḥ kṛṣṇapiṅgalaḥ || 103 ||
brahmadaṇḍavinirmātā śataghnīpāśaśaktimān |
padmagarbho mahāgarbho brahmagarbho jalodbhavaḥ || 104 ||
gabhastirbrahmakṛdbrahmī brahmavidbrāhmaṇo gatiḥ |
anantarūpo naikātmā tigmatejāḥ svayambhuvaḥ || 105 ||
ūrdhvagātmā paśupatirvātaraṃhā manojavaḥ |
candanī padmanālāgraḥ surabhyuttaraṇo naraḥ || 106 ||
karṇikāramahāsragvī nīlamauliḥ pinākadhṛt |
umāpatirumākānto jāhnavīdhṛdumādhavaḥ || 107 ||
varo varāho varado vareṇyaḥ sumahāsvanaḥ |
mahāprasādo damanaḥ śatruhā śvetapiṅgalaḥ || 108 ||
pītātmā paramātmā ca prayatātmā pradhānadhṛt | [prītātmā]
sarvapārśvamukhastryakṣo dharmasādhāraṇo varaḥ || 109 ||
carācarātmā sūkṣmātmā amṛto govṛṣeśvaraḥ |
sādhyarṣirvasurādityo vivasvānsavitāmṛtaḥ || 110 ||
vyāsaḥ sargaḥ susaṅkṣepo vistaraḥ paryayo naraḥ |
ṛtuḥ saṃvatsaro māsaḥ pakṣaḥ saṅkhyāsamāpanaḥ || 111 ||
kalā kāṣṭhā lavā mātrā muhūrtāhaḥ kṣapāḥ kṣaṇāḥ |
viśvakṣetraṃ prajābījaṃ liṅgamādyastu nirgamaḥ || 112 ||
sadasadvyaktamavyaktaṃ pitā mātā pitāmahaḥ |
svargadvāraṃ prajādvāraṃ mokṣadvāraṃ triviṣṭapam || 113 ||
nirvāṇaṃ hlādanaścaiva brahmalokaḥ parā gatiḥ |
devāsuravinirmātā devāsuraparāyaṇaḥ || 114 ||
devāsuragururdevo devāsuranamaskṛtaḥ |
devāsuramahāmātro devāsuragaṇāśrayaḥ || 115 ||
devāsuragaṇādhyakṣo devāsuragaṇāgraṇīḥ |
devātidevo devarṣirdevāsuravarapradaḥ || 116 || [devādi]
devāsureśvaro viśvo devāsuramaheśvaraḥ |
sarvadevamayo'cintyo devatātmā''tmasambhavaḥ || 117 ||
udbhittrivikramo vaidyo virajo nīrajo'maraḥ |
īḍyo hastīśvaro vyāghro devasiṃho nararṣabhaḥ || 118 ||
vibudho'gravaraḥ sūkṣmaḥ sarvadevastapomayaḥ |
suyuktaḥ śobhano vajrī prāsānāṃ prabhavo'vyayaḥ || 119 ||
guhaḥ kānto nijaḥ sargaḥ pavitraṃ sarvapāvanaḥ |
śṛṅgī śṛṅgapriyo babhrū rājarājo nirāmayaḥ || 120 ||
abhirāmaḥ suragaṇo virāmaḥ sarvasādhanaḥ |
lalāṭākṣo viśvadevo hariṇo brahmavarcasaḥ || 121 ||
sthāvarāṇāṃ patiścaiva niyamendriyavardhanaḥ |
siddhārthaḥ siddhabhūtārtho'cintyaḥ satyavrataḥ śuciḥ || 122 ||
vratādhipaḥ paraṃ brahma bhaktānāṃ paramā gatiḥ | [bhaktānugrahakārakaḥ]
vimukto muktatejāśca śrīmān śrīvardhano jagat || 123 ||
uttarapīṭhikā (phalaśṛti)
yathā pradhānaṃ bhagavāniti bhaktyā stuto mayā |
yaṃ na brahmādayo devā vidustattvena narṣayaḥ || 1 ||
stotavyamarcyaṃ vandyaṃ ca kaḥ stoṣyati jagatpatim |
bhaktyā tvevaṃ puraskṛtya mayā yajñapatirvibhuḥ || 2 ||
tato'bhyanujñāṃ samprāpya stuto matimatāṃ varaḥ |
śivamebhiḥ stuvan devaṃ nāmabhiḥ puṣṭivardhanaiḥ || 3 ||
nityayuktaḥ śucirbhaktaḥ prāpnotyātmānamātmanā |
etaddhi paramaṃ brahma paraṃ brahmādhigacchati || 4 ||
ṛṣayaścaiva devāśca stuvantyetena tatparam |
stūyamāno mahādevastuṣyate niyatātmabhiḥ || 5 ||
bhaktānukampī bhagavānātmasaṃsthākaro vibhuḥ |
tathaiva ca manuṣyeṣu ye manuṣyāḥ pradhānataḥ || 6 ||
āstikāḥ śraddadhānāśca bahubhirjanmabhiḥ stavaiḥ |
bhaktyā hyananyamīśānaṃ paraṃ devaṃ sanātanam || 7 ||
karmaṇā manasā vācā bhāvenāmitatejasaḥ |
śayānā jāgramāṇāśca vrajannupaviśaṃstathā || 8 ||
unmiṣannimiṣaṃścaiva cintayantaḥ punaḥ punaḥ |
śṛṇvantaḥ śrāvayantaśca kathayantaśca te bhavam || 9 ||
stuvantaḥ stūyamānāśca tuṣyanti ca ramanti ca |
janmakoṭisahasreṣu nānāsaṃsārayoniṣu || 10 ||
jantorvigatapāpasya bhave bhaktiḥ prajāyate |
utpannā ca bhave bhaktirananyā sarvabhāvataḥ || 11 ||
bhāvinaḥ kāraṇe cāsya sarvayuktasya sarvathā |
etaddeveṣu duṣprāpaṃ manuṣyeṣu na labhyate || 12 ||
nirvighnā niścalā rudre bhaktiravyabhicāriṇī |
tasyaiva ca prasādena bhaktirutpadyate nṛṇām || 13 ||
yena yānti parāṃ siddhiṃ tadbhāvagatacetasaḥ |
ye sarvabhāvānugatāḥ prapadyante maheśvaram || 14 ||
prapannavatsalo devaḥ saṃsārāttānsamuddharet |
evamanye vikurvanti devāḥ saṃsāramocanam || 15 ||
manuṣyāṇāmṛte devaṃ nānyā śaktistapobalam |
iti tenendrakalpena bhagavān sadasatpatiḥ || 16 ||
kṛttivāsāḥ stutaḥ kṛṣṇa taṇḍinā śubhabuddhinā |
stavametaṃ bhagavato brahmā svayamadhārayat || 17 ||
gīyate ca sa buddhyeta brahmā śaṅkarasannidhau |
idaṃ puṇyaṃ pavitraṃ ca sarvadā pāpanāśanam || 18 ||
yogadaṃ mokṣadaṃ caiva svargadaṃ toṣadaṃ tathā |
evametatpaṭhante ya ekabhaktyā tu śaṅkaram || 19 ||
yā gatiḥ sāṅkhyayogānāṃ vrajantyetāṃ gatiṃ tadā |
stavametaṃ prayatnena sadā rudrasya sannidhau || 20 ||
abdamekaṃ caredbhaktaḥ prāpnuyādīpsitaṃ phalam |
etadrahasyaṃ paramaṃ brahmaṇo hṛdi saṃsthitam || 21 ||
brahmā provāca śakrāya śakraḥ provāca mṛtyave |
mṛtyuḥ provāca rudrebhyo rudrebhyastaṇḍimāgamat || 22 ||
mahatā tapasā prāptastaṇḍinā brahmasadmani |
taṇḍiḥ provāca śukrāya gautamāya ca bhārgavaḥ || 23 ||
vaivasvatāya manave gautamaḥ prāha mādhava |
nārāyaṇāya sādhyāya samādhiṣṭhāya dhīmate || 24 ||
yamāya prāha bhagavān sādhyo nārāyaṇo'cyutaḥ |
nāciketāya bhagavānāha vaivasvato yamaḥ || 25 ||
mārkaṇḍeyāya vārṣṇeya nāciketo'bhyabhāṣata |
mārkaṇḍeyānmayā prāpto niyamena janārdana || 26 ||
tavāpyahamamitraghna stavaṃ dadyāṃ hyaviśrutam |
svargyamārogyamāyuṣyaṃ dhanyaṃ vedena sammitam || 27 ||
nāsya vighnaṃ vikurvanti dānavā yakṣarākṣasāḥ |
piśācā yātudhānā vā guhyakā bhujagā api || 28 ||
yaḥ paṭheta śuciḥ pārtha brahmacārī jitendriyaḥ | [bhūtvā]
abhagnayogo varṣaṃ tu so'śvamedhaphalaṃ labhet || 29 ||
iti śrīmahābhārate anuśāsanaparvaṇi mahādevasahasranāma stotraṃ nāma saptadaśo'dhyāyaḥ ||
🕉️ This is the original Sanskrit rendered in Malayalam script.
Pronunciation is identical to the Sanskrit Devanagari version.