ਵਿਰਿਞ੍ਚ੍ਯਾਦਿਭਿਃ ਪਞ੍ਚਭਿਰ੍ਲੋਕਪਾਲੈਃ
ਸਮੂਢੇ ਮਹਾਨਨ੍ਦਪੀਠੇ ਨਿषਣ੍ਣਮ੍ ।
ਧਨੁਰ੍ਬਾਣਪਾਸ਼ਾਙ੍ਕੁਸ਼ਪ੍ਰੋਤਹਸ੍ਤਂ
ਮਹਸ੍ਤ੍ਰੈਪੁਰਂ ਸ਼ਙ੍ਕਰਾਦ੍ਵੈਤਮਵ੍ਯਾਤ੍ ॥ 1 ॥
ਯਦਨ੍ਨਾਦਿਭਿਃ ਪਞ੍ਚਭਿਃ ਕੋਸ਼ਜਾਲੈਃ
ਸ਼ਿਰਃਪਕ੍षਪੁਚ੍ਛਾਤ੍ਮਕੈਰਨ੍ਤਰਨ੍ਤਃ ।
ਨਿਗੂਢੇ ਮਹਾਯੋਗਪੀਠੇ ਨਿषਣ੍ਣਂ
ਪੁਰਾਰੇਰਥਾਨ੍ਤਃਪੁਰਂ ਨੌਮਿ ਨਿਤ੍ਯਮ੍ ॥ 2 ॥
ਵਿਰਿਞ੍ਚਾਦਿਰੂਪੈਃ ਪ੍ਰਪਞ੍ਚੇ ਵਿਹृਤ੍ਯ
ਸ੍ਵਤਨ੍ਤ੍ਰਾ ਯਦਾ ਸ੍ਵਾਤ੍ਮਵਿਸ਼੍ਰਾਨ੍ਤਿਰੇषਾ ।
ਤਦਾ ਮਾਨਮਾਤृਪ੍ਰਮੇਯਾਤਿਰਿਕ੍ਤਂ
ਪਰਾਨਨ੍ਦਮੀਡੇ ਭਵਾਨਿ ਤ੍ਵਦੀਯਮ੍ ॥ 3 ॥
ਵਿਨੋਦਾਯ ਚੈਤਨ੍ਯਮੇਕਂ ਵਿਭਜ੍ਯ
ਦ੍ਵਿਧਾ ਦੇਵਿ ਜੀਵਃ ਸ਼ਿਵਸ਼੍ਚੇਤਿ ਨਾਮ੍ਨਾ ।
ਸ਼ਿਵਸ੍ਯਾਪਿ ਜੀਵਤ੍ਵਮਾਪਾਦਯਨ੍ਤੀ
ਪੁਨਰ੍ਜੀਵਮੇਨਂ ਸ਼ਿਵਂ ਵਾ ਕਰੋषਿ ॥ 4 ॥
ਸਮਾਕੁਞ੍ਚ੍ਯ ਮੂਲਂ ਹृਦਿ ਨ੍ਯਸ੍ਯ ਵਾਯੁਂ
ਮਨੋ ਭ੍ਰੂਬਿਲਂ ਪ੍ਰਾਪਯਿਤ੍ਵਾ ਨਿਵृਤ੍ਤਾਃ ।
ਤਤਃ ਸਚ੍ਚਿਦਾਨਨ੍ਦਰੂਪੇ ਪਦੇ ਤੇ
ਭਵਨ੍ਤ੍ਯਮ੍ਬ ਜੀਵਾਃ ਸ਼ਿਵਤ੍ਵੇਨ ਕੇਚਿਤ੍ ॥ 5 ॥
ਸ਼ਰੀਰੇऽਤਿਕष੍ਟੇ ਰਿਪੌ ਪੁਤ੍ਰਵਰ੍ਗੇ
ਸਦਾਭੀਤਿਮੂਲੇ ਕਲਤ੍ਰੇ ਧਨੇ ਵਾ ।
ਨ ਕਸ਼੍ਚਿਦ੍ਵਿਰਜ੍ਯਤ੍ਯਹੋ ਦੇਵਿ ਚਿਤ੍ਰਂ
ਕਥਂ ਤ੍ਵਤ੍ਕਟਾਕ੍षਂ ਵਿਨਾ ਤਤ੍ਤ੍ਵਬੋਧਃ ॥ 6 ॥
ਸ਼ਰੀਰੇ ਧਨੇऽਪਤ੍ਯਵਰ੍ਗੇ ਕਲਤ੍ਰੇ
ਵਿਰਕ੍ਤਸ੍ਯ ਸਦ੍ਦੇਸ਼ਿਕਾਦਿष੍ਟਬੁਦ੍ਧੇਃ ।
ਯਦਾਕਸ੍ਮਿਕਂ ਜ੍ਯੋਤਿਰਾਨਨ੍ਦਰੂਪਂ
ਸਮਾਧੌ ਭਵੇਤ੍ਤਤ੍ਤ੍ਵਮਸ੍ਯਮ੍ਬ ਸਤ੍ਯਮ੍ ॥ 7 ॥
ਮृषਾਨ੍ਯੋ ਮृषਾਨ੍ਯਃ ਪਰੋ ਮਿਸ਼੍ਰਮੇਨਂ
ਪਰਃ ਪ੍ਰਾਕृਤਂ ਚਾਪਰੋ ਬੁਦ੍ਧਿਮਾਤ੍ਰਮ੍ ।
ਪ੍ਰਪਞ੍ਚਂ ਮਿਮੀਤੇ ਮੁਨੀਨਾਂ ਗਣੋऽਯਂ
ਤਦੇਤਤ੍ਤ੍ਵਮੇਵੇਤਿ ਨ ਤ੍ਵਾਂ ਜਹੀਮਃ ॥ 8 ॥
ਨਿਵृਤ੍ਤਿਃ ਪ੍ਰਤਿष੍ਠਾ ਚ ਵਿਦ੍ਯਾ ਚ ਸ਼ਾਨ੍ਤਿ-
ਸ੍ਤਥਾ ਸ਼ਾਨ੍ਤ੍ਯਤੀਤੇਤਿ ਪਞ੍ਚੀਕृਤਾਭਿਃ ।
ਕਲਾਭਿਃ ਪਰੇ ਪਞ੍ਚਵਿਂਸ਼ਾਤ੍ਮਿਕਾਭਿ-
ਸ੍ਤ੍ਵਮੇਕੈਵ ਸੇਵ੍ਯਾ ਸ਼ਿਵਾਭਿਨ੍ਨਰੂਪਾ ॥ 9 ॥
ਅਗਾਧੇऽਤ੍ਰ ਸਂਸਾਰਪਙ੍ਕੇ ਨਿਮਗ੍ਨਂ
ਕਲਤ੍ਰਾਦਿਭਾਰੇਣ ਖਿਨ੍ਨਂ ਨਿਤਾਨ੍ਤਮ੍ ।
ਮਹਾਮੋਹਪਾਸ਼ੌਘਬਦ੍ਧਂ ਚਿਰਾਨ੍ਮਾਂ
ਸਮੁਦ੍ਧਰ੍ਤੁਮਮ੍ਬ ਤ੍ਵਮੇਕੈਵ ਸ਼ਕ੍ਤਾ ॥ 10 ॥
ਸਮਾਰਭ੍ਯ ਮੂਲਂ ਗਤੋ ਬ੍ਰਹ੍ਮਚਕ੍ਰਂ
ਭਵਦ੍ਦਿਵ੍ਯਚਕ੍ਰੇਸ਼੍ਵਰੀਧਾਮਭਾਜਃ ।
ਮਹਾਸਿਦ੍ਧਿਸਙ੍ਘਾਤਕਲ੍ਪਦ੍ਰੁਮਾਭਾ-
ਨਵਾਪ੍ਯਾਮ੍ਬ ਨਾਦਾਨੁਪਾਸ੍ਤੇ ਚ ਯੋਗੀ ॥ 11 ॥
ਗਣੇਸ਼ੈਰ੍ਗ੍ਰਹੈਰਮ੍ਬ ਨਕ੍षਤ੍ਰਪਙ੍ਕ੍ਤ੍ਯਾ
ਤਥਾ ਯੋਗਿਨੀਰਾਸ਼ਿਪੀਠੈਰਭਿਨ੍ਨਮ੍ ।
ਮਹਾਕਾਲਮਾਤ੍ਮਾਨਮਾਮृਸ਼੍ਯ ਲੋਕਂ
ਵਿਧਤ੍ਸੇ ਕृਤਿਂ ਵਾ ਸ੍ਥਿਤਿਂ ਵਾ ਮਹੇਸ਼ਿ ॥ 12 ॥
ਲਸਤ੍ਤਾਰਹਾਰਾਮਤਿਸ੍ਵਚ੍ਛਚੇਲਾਂ
ਵਹਨ੍ਤੀਂ ਕਰੇ ਪੁਸ੍ਤਕਂ ਚਾਕ੍षਮਾਲਾਮ੍ ।
ਸ਼ਰਚ੍ਚਨ੍ਦ੍ਰਕੋਟਿਪ੍ਰਭਾਭਾਸੁਰਾਂ ਤ੍ਵਾਂ
ਸਕृਦ੍ਭਾਵਯਨ੍ਭਾਰਤੀਵਲ੍ਲਭਃ ਸ੍ਯਾਤ੍ ॥ 13 ॥
ਸਮੁਦ੍ਯਤ੍ਸਹਸ੍ਰਾਰ੍ਕਬਿਮ੍ਬਾਭਵਕ੍ਤ੍ਰਾਂ
ਸ੍ਵਭਾਸੈਵ ਸਿਨ੍ਦੂਰਿਤਾਜਾਣ੍ਡਕੋਟਿਮ੍ ।
ਧਨੁਰ੍ਬਾਣਪਾਸ਼ਾਙ੍ਕੁਸ਼ਾਨ੍ਧਾਰਯਨ੍ਤੀਂ
ਸ੍ਮਰਨ੍ਤਃ ਸ੍ਮਰਂ ਵਾਪਿ ਸਮ੍ਮੋਹਯੇਯੁਃ ॥ 14 ॥
ਮਣਿਸ੍ਯੂਤਤਾਟਙ੍ਕਸ਼ੋਣਾਸ੍ਯਬਿਮ੍ਬਾਂ
ਹਰਿਤ੍ਪਟ੍ਟਵਸ੍ਤ੍ਰਾਂ ਤ੍ਵਗੁਲ੍ਲਾਸਿਭੂषਾਮ੍ ।
ਹृਦਾ ਭਾਵਯਂਸ੍ਤਪ੍ਤਹੇਮਪ੍ਰਭਾਂ ਤ੍ਵਾਂ
ਸ਼੍ਰਿਯੋ ਨਾਸ਼ਯਤ੍ਯਮ੍ਬ ਚਾਞ੍ਚਲ੍ਯਭਾਵਮ੍ ॥ 15 ॥
ਮਹਾਮਨ੍ਤ੍ਰਰਾਜਾਨ੍ਤਬੀਜਂ ਪਰਾਖ੍ਯਂ
ਸ੍ਵਤੋ ਨ੍ਯਸ੍ਤਬਿਨ੍ਦੁ ਸ੍ਵਯਂ ਨ੍ਯਸ੍ਤਹਾਰ੍ਦਮ੍ ।
ਭਵਦ੍ਵਕ੍ਤ੍ਰਵਕ੍षੋਜਗੁਹ੍ਯਾਭਿਧਾਨਂ
ਸ੍ਵਰੂਪਂ ਸਕृਦ੍ਭਾਵਯੇਤ੍ਸ ਤ੍ਵਮੇਵ ॥ 16 ॥
ਤਥਾਨ੍ਯੇ ਵਿਕਲ੍ਪੇषੁ ਨਿਰ੍ਵਿਣ੍ਣਚਿਤ੍ਤਾ-
ਸ੍ਤਦੇਕਂ ਸਮਾਧਾਯ ਬਿਨ੍ਦੁਤ੍ਰਯਂ ਤੇ ।
ਪਰਾਨਨ੍ਦਸਨ੍ਧਾਨਸਿਨ੍ਧੌ ਨਿਮਗ੍ਨਾਃ
ਪੁਨਰ੍ਗਰ੍ਭਰਨ੍ਧ੍ਰਂ ਨ ਪਸ਼੍ਯਨ੍ਤਿ ਧੀਰਾਃ ॥ 17 ॥
ਤ੍ਵਦੁਨ੍ਮੇषਲੀਲਾਨੁਬਨ੍ਧਾਧਿਕਾਰਾ-
ਨ੍ਵਿਰਿਞ੍ਚ੍ਯਾਦਿਕਾਂਸ੍ਤ੍ਵਦ੍ਗੁਣਾਮ੍ਭੋਧਿਬਿਨ੍ਦੂਨ੍ ।
ਭਜਨ੍ਤਸ੍ਤਿਤੀਰ੍षਨ੍ਤਿ ਸਂਸਾਰਸਿਨ੍ਧੁਂ
ਸ਼ਿਵੇ ਤਾਵਕੀਨਾ ਸੁਸਮ੍ਭਾਵਨੇਯਮ੍ ॥ 18 ॥
ਕਦਾ ਵਾ ਭਵਤ੍ਪਾਦਪੋਤੇਨ ਤੂਰ੍ਣਂ
ਭਵਾਮ੍ਭੋਧਿਮੁਤ੍ਤੀਰ੍ਯ ਪੂਰ੍ਣਾਨ੍ਤਰਙ੍ਗਃ ।
ਨਿਮਜ੍ਜਨ੍ਤਮੇਨਂ ਦੁਰਾਸ਼ਾਵਿषਾਬ੍ਧੌ
ਸਮਾਲੋਕ੍ਯ ਲੋਕਂ ਕਥਂ ਪਰ੍ਯੁਦਾਸ੍ਸੇ ॥ 19 ॥
ਕਦਾਵਾ ਹृषੀਕਾਣਿ ਸਾਮ੍ਯਂ ਭਜੇਯੁਃ
ਕਦਾ ਵਾ ਨ ਸ਼ਤ੍ਰੁਰ੍ਨ ਮਿਤ੍ਰਂ ਭਵਾਨਿ ।
ਕਦਾ ਵਾ ਦੁਰਾਸ਼ਾਵਿषੂਚੀਵਿਲੋਪਃ
ਕਦਾ ਵਾ ਮਨੋ ਮੇ ਸਮੂਲਂ ਵਿਨਸ਼੍ਯੇਤ੍ ॥ 20 ॥
ਨਮੋਵਾਕਮਾਸ਼ਾਸ੍ਮਹੇ ਦੇਵਿ ਯੁष੍ਮ-
ਤ੍ਪਦਾਮ੍ਭੋਜਯੁਗ੍ਮਾਯ ਤਿਗ੍ਮਾਯ ਗੌਰਿ ।
ਵਿਰਿਞ੍ਚ੍ਯਾਦਿਭਾਸ੍ਵਤ੍ਕਿਰੀਟਪ੍ਰਤੋਲੀ-
ਪ੍ਰਦੀਪਾਯਮਾਨਪ੍ਰਭਾਭਾਸ੍ਵਰਾਯ ॥ 21 ॥
ਕਚੇ ਚਨ੍ਦ੍ਰਰੇਖਂ ਕੁਚੇ ਤਾਰਹਾਰਂ
ਕਰੇ ਸ੍ਵਾਦੁਚਾਪਂ ਸ਼ਰੇ षਟ੍ਪਦੌਘਮ੍ ।
ਸ੍ਮਰਾਮਿ ਸ੍ਮਰਾਰੇਰਭਿਪ੍ਰਾਯਮੇਕਂ
ਮਦਾਘੂਰ੍ਣਨੇਤ੍ਰਂ ਮਦੀਯਂ ਨਿਧਾਨਮ੍ ॥ 22 ॥
ਸ਼ਰੇष੍ਵੇਵ ਨਾਸਾ ਧਨੁष੍ਵੇਵ ਜਿਹ੍ਵਾ
ਜਪਾਪਾਟਲੇ ਲੋਚਨੇ ਤੇ ਸ੍ਵਰੂਪੇ ।
ਤ੍ਵਗੇषਾ ਭਵਚ੍ਚਨ੍ਦ੍ਰਖਣ੍ਡੇ ਸ਼੍ਰਵੋ ਮੇ
ਗੁਣੇ ਤੇ ਮਨੋਵृਤ੍ਤਿਰਮ੍ਬ ਤ੍ਵਯਿ ਸ੍ਯਾਤ੍ ॥ 23 ॥
ਜਗਤ੍ਕਰ੍ਮਧੀਰਾਨ੍ਵਚੋਧੂਤਕੀਰਾਨ੍
ਕੁਚਨ੍ਯਸ੍ਤਹਾਰਾਙ੍ਕृਪਾਸਿਨ੍ਧੁਪੂਰਾਨ੍ ।
ਭਵਾਮ੍ਭੋਧਿਪਾਰਾਨ੍ਮਹਾਪਾਪਦੂਰਾਨ੍
ਭਜੇ ਵੇਦਸਾਰਾਂਸ਼ਿਵਪ੍ਰੇਮਦਾਰਾਨ੍ ॥ 24 ॥
ਸੁਧਾਸਿਨ੍ਧੁਸਾਰੇ ਚਿਦਾਨਨ੍ਦਨੀਰੇ
ਸਮੁਤ੍ਫੁਲ੍ਲਨੀਪੇ ਸੁਰਤ੍ਰਾਨ੍ਤਰੀਪੇ ।
ਮਣਿਵ੍ਯੂਹਸਾਲੇ ਸ੍ਥਿਤੇ ਹੈਮਸ਼ਾਲੇ
ਮਨੋਜਾਰਿਵਾਮੇ ਨਿषਣ੍ਣਂ ਮਨੋ ਮੇ ॥ 25 ॥
ਦृਗਨ੍ਤੇ ਵਿਲੋਲਾ ਸੁਗਨ੍ਧੀषੁਮਾਲਾ
ਪ੍ਰਪਞ੍ਚੇਨ੍ਦ੍ਰਜਾਲਾ ਵਿਪਤ੍ਸਿਨ੍ਧੁਕੂਲਾ ।
ਮੁਨਿਸ੍ਵਾਨ੍ਤਸ਼ਾਲਾ ਨਮਲ੍ਲੋਕਪਾਲਾ
ਹृਦਿ ਪ੍ਰੇਮਲੋਲਾਮृਤਸ੍ਵਾਦੁਲੀਲਾ ॥ 26 ॥
ਜਗਜ੍ਜਾਲਮੇਤਤ੍ਤ੍ਵਯੈਵਾਮ੍ਬ ਸृष੍ਟਂ
ਤ੍ਵਮੇਵਾਦ੍ਯ ਯਾਸੀਨ੍ਦ੍ਰਿਯੈਰਰ੍ਥਜਾਲਮ੍ ।
ਤ੍ਵਮੇਕੈਵ ਕਰ੍ਤ੍ਰੀ ਤ੍ਵਮੇਕੈਵ ਭੋਕ੍ਤ੍ਰੀ
ਨ ਮੇ ਪੁਣ੍ਯਪਾਪੇ ਨ ਮੇ ਬਨ੍ਧਮੋਕ੍षੌ ॥ 27 ॥
ਇਤਿ ਪ੍ਰੇਮਭਾਰੇਣ ਕਿਞ੍ਚਿਨ੍ਮਯੋਕ੍ਤਂ
ਨ ਬੁਧ੍ਵੈਵ ਤਤ੍ਤ੍ਵਂ ਮਦੀਯਂ ਤ੍ਵਦੀਯਮ੍ ।
ਵਿਨੋਦਾਯ ਬਾਲਸ੍ਯ ਮੌਰ੍ਖ੍ਯਂ ਹਿ ਮਾਤਸ੍-
ਤਦੇਤਤ੍ਪ੍ਰਲਾਪਸ੍ਤੁਤਿਂ ਮੇ ਗृਹਾਣ ॥ 28 ॥
॥ ਇਤਿ ਸ਼੍ਰੀਮਚ੍ਛਙ੍ਕਰਾਚਾਰ੍ਯਵਿਰਚਿਤਾ ਦੇਵੀਭੁਜਙ੍ਗਂ ਸਮ੍ਪੂਰ੍ਣਮ੍ ॥
Roman (IAST) Transliteration
viriñcyādibhiḥ pañcabhirlokapālaiḥ
samūḍhe mahānandapīṭhe niṣaṇṇam |
dhanurbāṇapāśāṅkuśaprotahastaṃ
mahastraipuraṃ śaṅkarādvaitamavyāt || 1 ||
yadannādibhiḥ pañcabhiḥ kośajālaiḥ
śiraḥpakṣapucchātmakairantarantaḥ |
nigūḍhe mahāyogapīṭhe niṣaṇṇaṃ
purārerathāntaḥpuraṃ naumi nityam || 2 ||
viriñcādirūpaiḥ prapañce vihṛtya
svatantrā yadā svātmaviśrāntireṣā |
tadā mānamātṛprameyātiriktaṃ
parānandamīḍe bhavāni tvadīyam || 3 ||
vinodāya caitanyamekaṃ vibhajya
dvidhā devi jīvaḥ śivaśceti nāmnā |
śivasyāpi jīvatvamāpādayantī
punarjīvamenaṃ śivaṃ vā karoṣi || 4 ||
samākuñcya mūlaṃ hṛdi nyasya vāyuṃ
mano bhrūbilaṃ prāpayitvā nivṛttāḥ |
tataḥ saccidānandarūpe pade te
bhavantyamba jīvāḥ śivatvena kecit || 5 ||
śarīre'tikaṣṭe ripau putravarge
sadābhītimūle kalatre dhane vā |
na kaścidvirajyatyaho devi citraṃ
kathaṃ tvatkaṭākṣaṃ vinā tattvabodhaḥ || 6 ||
śarīre dhane'patyavarge kalatre
viraktasya saddeśikādiṣṭabuddheḥ |
yadākasmikaṃ jyotirānandarūpaṃ
samādhau bhavettattvamasyamba satyam || 7 ||
mṛṣānyo mṛṣānyaḥ paro miśramenaṃ
paraḥ prākṛtaṃ cāparo buddhimātram |
prapañcaṃ mimīte munīnāṃ gaṇo'yaṃ
tadetattvameveti na tvāṃ jahīmaḥ || 8 ||
nivṛttiḥ pratiṣṭhā ca vidyā ca śānti-
stathā śāntyatīteti pañcīkṛtābhiḥ |
kalābhiḥ pare pañcaviṃśātmikābhi-
stvamekaiva sevyā śivābhinnarūpā || 9 ||
agādhe'tra saṃsārapaṅke nimagnaṃ
kalatrādibhāreṇa khinnaṃ nitāntam |
mahāmohapāśaughabaddhaṃ cirānmāṃ
samuddhartumamba tvamekaiva śaktā || 10 ||
samārabhya mūlaṃ gato brahmacakraṃ
bhavaddivyacakreśvarīdhāmabhājaḥ |
mahāsiddhisaṅghātakalpadrumābhā-
navāpyāmba nādānupāste ca yogī || 11 ||
gaṇeśairgrahairamba nakṣatrapaṅktyā
tathā yoginīrāśipīṭhairabhinnam |
mahākālamātmānamāmṛśya lokaṃ
vidhatse kṛtiṃ vā sthitiṃ vā maheśi || 12 ||
lasattārahārāmatisvacchacelāṃ
vahantīṃ kare pustakaṃ cākṣamālām |
śaraccandrakoṭiprabhābhāsurāṃ tvāṃ
sakṛdbhāvayanbhāratīvallabhaḥ syāt || 13 ||
samudyatsahasrārkabimbābhavaktrāṃ
svabhāsaiva sindūritājāṇḍakoṭim |
dhanurbāṇapāśāṅkuśāndhārayantīṃ
smarantaḥ smaraṃ vāpi sammohayeyuḥ || 14 ||
maṇisyūtatāṭaṅkaśoṇāsyabimbāṃ
haritpaṭṭavastrāṃ tvagullāsibhūṣām |
hṛdā bhāvayaṃstaptahemaprabhāṃ tvāṃ
śriyo nāśayatyamba cāñcalyabhāvam || 15 ||
mahāmantrarājāntabījaṃ parākhyaṃ
svato nyastabindu svayaṃ nyastahārdam |
bhavadvaktravakṣojaguhyābhidhānaṃ
svarūpaṃ sakṛdbhāvayetsa tvameva || 16 ||
tathānye vikalpeṣu nirviṇṇacittā-
stadekaṃ samādhāya bindutrayaṃ te |
parānandasandhānasindhau nimagnāḥ
punargarbharandhraṃ na paśyanti dhīrāḥ || 17 ||
tvadunmeṣalīlānubandhādhikārā-
nviriñcyādikāṃstvadguṇāmbhodhibindūn |
bhajantastitīrṣanti saṃsārasindhuṃ
śive tāvakīnā susambhāvaneyam || 18 ||
kadā vā bhavatpādapotena tūrṇaṃ
bhavāmbhodhimuttīrya pūrṇāntaraṅgaḥ |
nimajjantamenaṃ durāśāviṣābdhau
samālokya lokaṃ kathaṃ paryudāsse || 19 ||
kadāvā hṛṣīkāṇi sāmyaṃ bhajeyuḥ
kadā vā na śatrurna mitraṃ bhavāni |
kadā vā durāśāviṣūcīvilopaḥ
kadā vā mano me samūlaṃ vinaśyet || 20 ||
namovākamāśāsmahe devi yuṣma-
tpadāmbhojayugmāya tigmāya gauri |
viriñcyādibhāsvatkirīṭapratolī-
pradīpāyamānaprabhābhāsvarāya || 21 ||
kace candrarekhaṃ kuce tārahāraṃ
kare svāducāpaṃ śare ṣaṭpadaugham |
smarāmi smarārerabhiprāyamekaṃ
madāghūrṇanetraṃ madīyaṃ nidhānam || 22 ||
śareṣveva nāsā dhanuṣveva jihvā
japāpāṭale locane te svarūpe |
tvageṣā bhavaccandrakhaṇḍe śravo me
guṇe te manovṛttiramba tvayi syāt || 23 ||
jagatkarmadhīrānvacodhūtakīrān
kucanyastahārāṅkṛpāsindhupūrān |
bhavāmbhodhipārānmahāpāpadūrān
bhaje vedasārāṃśivapremadārān || 24 ||
sudhāsindhusāre cidānandanīre
samutphullanīpe suratrāntarīpe |
maṇivyūhasāle sthite haimaśāle
manojārivāme niṣaṇṇaṃ mano me || 25 ||
dṛgante vilolā sugandhīṣumālā
prapañcendrajālā vipatsindhukūlā |
munisvāntaśālā namallokapālā
hṛdi premalolāmṛtasvādulīlā || 26 ||
jagajjālametattvayaivāmba sṛṣṭaṃ
tvamevādya yāsīndriyairarthajālam |
tvamekaiva kartrī tvamekaiva bhoktrī
na me puṇyapāpe na me bandhamokṣau || 27 ||
iti premabhāreṇa kiñcinmayoktaṃ
na budhvaiva tattvaṃ madīyaṃ tvadīyam |
vinodāya bālasya maurkhyaṃ hi mātas-
tadetatpralāpastutiṃ me gṛhāṇa || 28 ||
|| iti śrīmacchaṅkarācāryaviracitā devībhujaṅgaṃ sampūrṇam ||
Sanskrit — Devanagari (original)
विरिञ्च्यादिभिः पञ्चभिर्लोकपालैः
समूढे महानन्दपीठे निषण्णम् ।
धनुर्बाणपाशाङ्कुशप्रोतहस्तं
महस्त्रैपुरं शङ्कराद्वैतमव्यात् ॥ 1 ॥
यदन्नादिभिः पञ्चभिः कोशजालैः
शिरःपक्षपुच्छात्मकैरन्तरन्तः ।
निगूढे महायोगपीठे निषण्णं
पुरारेरथान्तःपुरं नौमि नित्यम् ॥ 2 ॥
विरिञ्चादिरूपैः प्रपञ्चे विहृत्य
स्वतन्त्रा यदा स्वात्मविश्रान्तिरेषा ।
तदा मानमातृप्रमेयातिरिक्तं
परानन्दमीडे भवानि त्वदीयम् ॥ 3 ॥
विनोदाय चैतन्यमेकं विभज्य
द्विधा देवि जीवः शिवश्चेति नाम्ना ।
शिवस्यापि जीवत्वमापादयन्ती
पुनर्जीवमेनं शिवं वा करोषि ॥ 4 ॥
समाकुञ्च्य मूलं हृदि न्यस्य वायुं
मनो भ्रूबिलं प्रापयित्वा निवृत्ताः ।
ततः सच्चिदानन्दरूपे पदे ते
भवन्त्यम्ब जीवाः शिवत्वेन केचित् ॥ 5 ॥
शरीरेऽतिकष्टे रिपौ पुत्रवर्गे
सदाभीतिमूले कलत्रे धने वा ।
न कश्चिद्विरज्यत्यहो देवि चित्रं
कथं त्वत्कटाक्षं विना तत्त्वबोधः ॥ 6 ॥
शरीरे धनेऽपत्यवर्गे कलत्रे
विरक्तस्य सद्देशिकादिष्टबुद्धेः ।
यदाकस्मिकं ज्योतिरानन्दरूपं
समाधौ भवेत्तत्त्वमस्यम्ब सत्यम् ॥ 7 ॥
मृषान्यो मृषान्यः परो मिश्रमेनं
परः प्राकृतं चापरो बुद्धिमात्रम् ।
प्रपञ्चं मिमीते मुनीनां गणोऽयं
तदेतत्त्वमेवेति न त्वां जहीमः ॥ 8 ॥
निवृत्तिः प्रतिष्ठा च विद्या च शान्ति-
स्तथा शान्त्यतीतेति पञ्चीकृताभिः ।
कलाभिः परे पञ्चविंशात्मिकाभि-
स्त्वमेकैव सेव्या शिवाभिन्नरूपा ॥ 9 ॥
अगाधेऽत्र संसारपङ्के निमग्नं
कलत्रादिभारेण खिन्नं नितान्तम् ।
महामोहपाशौघबद्धं चिरान्मां
समुद्धर्तुमम्ब त्वमेकैव शक्ता ॥ 10 ॥
समारभ्य मूलं गतो ब्रह्मचक्रं
भवद्दिव्यचक्रेश्वरीधामभाजः ।
महासिद्धिसङ्घातकल्पद्रुमाभा-
नवाप्याम्ब नादानुपास्ते च योगी ॥ 11 ॥
गणेशैर्ग्रहैरम्ब नक्षत्रपङ्क्त्या
तथा योगिनीराशिपीठैरभिन्नम् ।
महाकालमात्मानमामृश्य लोकं
विधत्से कृतिं वा स्थितिं वा महेशि ॥ 12 ॥
लसत्तारहारामतिस्वच्छचेलां
वहन्तीं करे पुस्तकं चाक्षमालाम् ।
शरच्चन्द्रकोटिप्रभाभासुरां त्वां
सकृद्भावयन्भारतीवल्लभः स्यात् ॥ 13 ॥
समुद्यत्सहस्रार्कबिम्बाभवक्त्रां
स्वभासैव सिन्दूरिताजाण्डकोटिम् ।
धनुर्बाणपाशाङ्कुशान्धारयन्तीं
स्मरन्तः स्मरं वापि सम्मोहयेयुः ॥ 14 ॥
मणिस्यूतताटङ्कशोणास्यबिम्बां
हरित्पट्टवस्त्रां त्वगुल्लासिभूषाम् ।
हृदा भावयंस्तप्तहेमप्रभां त्वां
श्रियो नाशयत्यम्ब चाञ्चल्यभावम् ॥ 15 ॥
महामन्त्रराजान्तबीजं पराख्यं
स्वतो न्यस्तबिन्दु स्वयं न्यस्तहार्दम् ।
भवद्वक्त्रवक्षोजगुह्याभिधानं
स्वरूपं सकृद्भावयेत्स त्वमेव ॥ 16 ॥
तथान्ये विकल्पेषु निर्विण्णचित्ता-
स्तदेकं समाधाय बिन्दुत्रयं ते ।
परानन्दसन्धानसिन्धौ निमग्नाः
पुनर्गर्भरन्ध्रं न पश्यन्ति धीराः ॥ 17 ॥
त्वदुन्मेषलीलानुबन्धाधिकारा-
न्विरिञ्च्यादिकांस्त्वद्गुणाम्भोधिबिन्दून् ।
भजन्तस्तितीर्षन्ति संसारसिन्धुं
शिवे तावकीना सुसम्भावनेयम् ॥ 18 ॥
कदा वा भवत्पादपोतेन तूर्णं
भवाम्भोधिमुत्तीर्य पूर्णान्तरङ्गः ।
निमज्जन्तमेनं दुराशाविषाब्धौ
समालोक्य लोकं कथं पर्युदास्से ॥ 19 ॥
कदावा हृषीकाणि साम्यं भजेयुः
कदा वा न शत्रुर्न मित्रं भवानि ।
कदा वा दुराशाविषूचीविलोपः
कदा वा मनो मे समूलं विनश्येत् ॥ 20 ॥
नमोवाकमाशास्महे देवि युष्म-
त्पदाम्भोजयुग्माय तिग्माय गौरि ।
विरिञ्च्यादिभास्वत्किरीटप्रतोली-
प्रदीपायमानप्रभाभास्वराय ॥ 21 ॥
कचे चन्द्ररेखं कुचे तारहारं
करे स्वादुचापं शरे षट्पदौघम् ।
स्मरामि स्मरारेरभिप्रायमेकं
मदाघूर्णनेत्रं मदीयं निधानम् ॥ 22 ॥
शरेष्वेव नासा धनुष्वेव जिह्वा
जपापाटले लोचने ते स्वरूपे ।
त्वगेषा भवच्चन्द्रखण्डे श्रवो मे
गुणे ते मनोवृत्तिरम्ब त्वयि स्यात् ॥ 23 ॥
जगत्कर्मधीरान्वचोधूतकीरान्
कुचन्यस्तहाराङ्कृपासिन्धुपूरान् ।
भवाम्भोधिपारान्महापापदूरान्
भजे वेदसारांशिवप्रेमदारान् ॥ 24 ॥
सुधासिन्धुसारे चिदानन्दनीरे
समुत्फुल्लनीपे सुरत्रान्तरीपे ।
मणिव्यूहसाले स्थिते हैमशाले
मनोजारिवामे निषण्णं मनो मे ॥ 25 ॥
दृगन्ते विलोला सुगन्धीषुमाला
प्रपञ्चेन्द्रजाला विपत्सिन्धुकूला ।
मुनिस्वान्तशाला नमल्लोकपाला
हृदि प्रेमलोलामृतस्वादुलीला ॥ 26 ॥
जगज्जालमेतत्त्वयैवाम्ब सृष्टं
त्वमेवाद्य यासीन्द्रियैरर्थजालम् ।
त्वमेकैव कर्त्री त्वमेकैव भोक्त्री
न मे पुण्यपापे न मे बन्धमोक्षौ ॥ 27 ॥
इति प्रेमभारेण किञ्चिन्मयोक्तं
न बुध्वैव तत्त्वं मदीयं त्वदीयम् ।
विनोदाय बालस्य मौर्ख्यं हि मातस्-
तदेतत्प्रलापस्तुतिं मे गृहाण ॥ 28 ॥
॥ इति श्रीमच्छङ्कराचार्यविरचिता देवीभुजङ्गं सम्पूर्णम् ॥
viriñcyādibhiḥ pañcabhirlokapālaiḥ
samūḍhe mahānandapīṭhe niṣaṇṇam |
dhanurbāṇapāśāṅkuśaprotahastaṃ
mahastraipuraṃ śaṅkarādvaitamavyāt || 1 ||
yadannādibhiḥ pañcabhiḥ kośajālaiḥ
śiraḥpakṣapucchātmakairantarantaḥ |
nigūḍhe mahāyogapīṭhe niṣaṇṇaṃ
purārerathāntaḥpuraṃ naumi nityam || 2 ||
viriñcādirūpaiḥ prapañce vihṛtya
svatantrā yadā svātmaviśrāntireṣā |
tadā mānamātṛprameyātiriktaṃ
parānandamīḍe bhavāni tvadīyam || 3 ||
vinodāya caitanyamekaṃ vibhajya
dvidhā devi jīvaḥ śivaśceti nāmnā |
śivasyāpi jīvatvamāpādayantī
punarjīvamenaṃ śivaṃ vā karoṣi || 4 ||
samākuñcya mūlaṃ hṛdi nyasya vāyuṃ
mano bhrūbilaṃ prāpayitvā nivṛttāḥ |
tataḥ saccidānandarūpe pade te
bhavantyamba jīvāḥ śivatvena kecit || 5 ||
śarīre'tikaṣṭe ripau putravarge
sadābhītimūle kalatre dhane vā |
na kaścidvirajyatyaho devi citraṃ
kathaṃ tvatkaṭākṣaṃ vinā tattvabodhaḥ || 6 ||
śarīre dhane'patyavarge kalatre
viraktasya saddeśikādiṣṭabuddheḥ |
yadākasmikaṃ jyotirānandarūpaṃ
samādhau bhavettattvamasyamba satyam || 7 ||
mṛṣānyo mṛṣānyaḥ paro miśramenaṃ
paraḥ prākṛtaṃ cāparo buddhimātram |
prapañcaṃ mimīte munīnāṃ gaṇo'yaṃ
tadetattvameveti na tvāṃ jahīmaḥ || 8 ||
nivṛttiḥ pratiṣṭhā ca vidyā ca śānti-
stathā śāntyatīteti pañcīkṛtābhiḥ |
kalābhiḥ pare pañcaviṃśātmikābhi-
stvamekaiva sevyā śivābhinnarūpā || 9 ||
agādhe'tra saṃsārapaṅke nimagnaṃ
kalatrādibhāreṇa khinnaṃ nitāntam |
mahāmohapāśaughabaddhaṃ cirānmāṃ
samuddhartumamba tvamekaiva śaktā || 10 ||
samārabhya mūlaṃ gato brahmacakraṃ
bhavaddivyacakreśvarīdhāmabhājaḥ |
mahāsiddhisaṅghātakalpadrumābhā-
navāpyāmba nādānupāste ca yogī || 11 ||
gaṇeśairgrahairamba nakṣatrapaṅktyā
tathā yoginīrāśipīṭhairabhinnam |
mahākālamātmānamāmṛśya lokaṃ
vidhatse kṛtiṃ vā sthitiṃ vā maheśi || 12 ||
lasattārahārāmatisvacchacelāṃ
vahantīṃ kare pustakaṃ cākṣamālām |
śaraccandrakoṭiprabhābhāsurāṃ tvāṃ
sakṛdbhāvayanbhāratīvallabhaḥ syāt || 13 ||
samudyatsahasrārkabimbābhavaktrāṃ
svabhāsaiva sindūritājāṇḍakoṭim |
dhanurbāṇapāśāṅkuśāndhārayantīṃ
smarantaḥ smaraṃ vāpi sammohayeyuḥ || 14 ||
maṇisyūtatāṭaṅkaśoṇāsyabimbāṃ
haritpaṭṭavastrāṃ tvagullāsibhūṣām |
hṛdā bhāvayaṃstaptahemaprabhāṃ tvāṃ
śriyo nāśayatyamba cāñcalyabhāvam || 15 ||
mahāmantrarājāntabījaṃ parākhyaṃ
svato nyastabindu svayaṃ nyastahārdam |
bhavadvaktravakṣojaguhyābhidhānaṃ
svarūpaṃ sakṛdbhāvayetsa tvameva || 16 ||
tathānye vikalpeṣu nirviṇṇacittā-
stadekaṃ samādhāya bindutrayaṃ te |
parānandasandhānasindhau nimagnāḥ
punargarbharandhraṃ na paśyanti dhīrāḥ || 17 ||
tvadunmeṣalīlānubandhādhikārā-
nviriñcyādikāṃstvadguṇāmbhodhibindūn |
bhajantastitīrṣanti saṃsārasindhuṃ
śive tāvakīnā susambhāvaneyam || 18 ||
kadā vā bhavatpādapotena tūrṇaṃ
bhavāmbhodhimuttīrya pūrṇāntaraṅgaḥ |
nimajjantamenaṃ durāśāviṣābdhau
samālokya lokaṃ kathaṃ paryudāsse || 19 ||
kadāvā hṛṣīkāṇi sāmyaṃ bhajeyuḥ
kadā vā na śatrurna mitraṃ bhavāni |
kadā vā durāśāviṣūcīvilopaḥ
kadā vā mano me samūlaṃ vinaśyet || 20 ||
namovākamāśāsmahe devi yuṣma-
tpadāmbhojayugmāya tigmāya gauri |
viriñcyādibhāsvatkirīṭapratolī-
pradīpāyamānaprabhābhāsvarāya || 21 ||
kace candrarekhaṃ kuce tārahāraṃ
kare svāducāpaṃ śare ṣaṭpadaugham |
smarāmi smarārerabhiprāyamekaṃ
madāghūrṇanetraṃ madīyaṃ nidhānam || 22 ||
śareṣveva nāsā dhanuṣveva jihvā
japāpāṭale locane te svarūpe |
tvageṣā bhavaccandrakhaṇḍe śravo me
guṇe te manovṛttiramba tvayi syāt || 23 ||
jagatkarmadhīrānvacodhūtakīrān
kucanyastahārāṅkṛpāsindhupūrān |
bhavāmbhodhipārānmahāpāpadūrān
bhaje vedasārāṃśivapremadārān || 24 ||
sudhāsindhusāre cidānandanīre
samutphullanīpe suratrāntarīpe |
maṇivyūhasāle sthite haimaśāle
manojārivāme niṣaṇṇaṃ mano me || 25 ||
dṛgante vilolā sugandhīṣumālā
prapañcendrajālā vipatsindhukūlā |
munisvāntaśālā namallokapālā
hṛdi premalolāmṛtasvādulīlā || 26 ||
jagajjālametattvayaivāmba sṛṣṭaṃ
tvamevādya yāsīndriyairarthajālam |
tvamekaiva kartrī tvamekaiva bhoktrī
na me puṇyapāpe na me bandhamokṣau || 27 ||
iti premabhāreṇa kiñcinmayoktaṃ
na budhvaiva tattvaṃ madīyaṃ tvadīyam |
vinodāya bālasya maurkhyaṃ hi mātas-
tadetatpralāpastutiṃ me gṛhāṇa || 28 ||
|| iti śrīmacchaṅkarācāryaviracitā devībhujaṅgaṃ sampūrṇam ||
🕉️ This is the original Sanskrit rendered in Gurmukhi script.
Pronunciation is identical to the Sanskrit Devanagari version.