വിരിഞ്ച്യാദിഭിഃ പഞ്ചഭിര്ലോകപാലൈഃ
സമൂഢേ മഹാനന്ദപീഠേ നിഷണ്ണമ് ।
ധനുര്ബാണപാശാങ്കുശപ്രോതഹസ്തം
മഹസ്ത്രൈപുരം ശങ്കരാദ്വൈതമവ്യാത് ॥ 1 ॥
യദന്നാദിഭിഃ പഞ്ചഭിഃ കോശജാലൈഃ
ശിരഃപക്ഷപുച്ഛാത്മകൈരന്തരന്തഃ ।
നിഗൂഢേ മഹായോഗപീഠേ നിഷണ്ണം
പുരാരേരഥാന്തഃപുരം നൌമി നിത്യമ് ॥ 2 ॥
വിരിഞ്ചാദിരൂപൈഃ പ്രപഞ്ചേ വിഹൃത്യ
സ്വതന്ത്രാ യദാ സ്വാത്മവിശ്രാന്തിരേഷാ ।
തദാ മാനമാതൃപ്രമേയാതിരിക്തം
പരാനന്ദമീഡേ ഭവാനി ത്വദീയമ് ॥ 3 ॥
വിനോദായ ചൈതന്യമേകം വിഭജ്യ
ദ്വിധാ ദേവി ജീവഃ ശിവശ്ചേതി നാമ്നാ ।
ശിവസ്യാപി ജീവത്വമാപാദയന്തീ
പുനര്ജീവമേനം ശിവം വാ കരോഷി ॥ 4 ॥
സമാകുഞ്ച്യ മൂലം ഹൃദി ന്യസ്യ വായും
മനോ ഭ്രൂബിലം പ്രാപയിത്വാ നിവൃത്താഃ ।
തതഃ സച്ചിദാനന്ദരൂപേ പദേ തേ
ഭവന്ത്യമ്ബ ജീവാഃ ശിവത്വേന കേചിത് ॥ 5 ॥
ശരീരേഽതികഷ്ടേ രിപൌ പുത്രവര്ഗേ
സദാഭീതിമൂലേ കലത്രേ ധനേ വാ ।
ന കശ്ചിദ്വിരജ്യത്യഹോ ദേവി ചിത്രം
കഥം ത്വത്കടാക്ഷം വിനാ തത്ത്വബോധഃ ॥ 6 ॥
ശരീരേ ധനേഽപത്യവര്ഗേ കലത്രേ
വിരക്തസ്യ സദ്ദേശികാദിഷ്ടബുദ്ധേഃ ।
യദാകസ്മികം ജ്യോതിരാനന്ദരൂപം
സമാധൌ ഭവേത്തത്ത്വമസ്യമ്ബ സത്യമ് ॥ 7 ॥
മൃഷാന്യോ മൃഷാന്യഃ പരോ മിശ്രമേനം
പരഃ പ്രാകൃതം ചാപരോ ബുദ്ധിമാത്രമ് ।
പ്രപഞ്ചം മിമീതേ മുനീനാം ഗണോഽയം
തദേതത്ത്വമേവേതി ന ത്വാം ജഹീമഃ ॥ 8 ॥
നിവൃത്തിഃ പ്രതിഷ്ഠാ ച വിദ്യാ ച ശാന്തി-
സ്തഥാ ശാന്ത്യതീതേതി പഞ്ചീകൃതാഭിഃ ।
കലാഭിഃ പരേ പഞ്ചവിംശാത്മികാഭി-
സ്ത്വമേകൈവ സേവ്യാ ശിവാഭിന്നരൂപാ ॥ 9 ॥
അഗാധേഽത്ര സംസാരപങ്കേ നിമഗ്നം
കലത്രാദിഭാരേണ ഖിന്നം നിതാന്തമ് ।
മഹാമോഹപാശൌഘബദ്ധം ചിരാന്മാം
സമുദ്ധര്തുമമ്ബ ത്വമേകൈവ ശക്താ ॥ 10 ॥
സമാരഭ്യ മൂലം ഗതോ ബ്രഹ്മചക്രം
ഭവദ്ദിവ്യചക്രേശ്വരീധാമഭാജഃ ।
മഹാസിദ്ധിസങ്ഘാതകല്പദ്രുമാഭാ-
നവാപ്യാമ്ബ നാദാനുപാസ്തേ ച യോഗീ ॥ 11 ॥
ഗണേശൈര്ഗ്രഹൈരമ്ബ നക്ഷത്രപങ്ക്ത്യാ
തഥാ യോഗിനീരാശിപീഠൈരഭിന്നമ് ।
മഹാകാലമാത്മാനമാമൃശ്യ ലോകം
വിധത്സേ കൃതിം വാ സ്ഥിതിം വാ മഹേശി ॥ 12 ॥
ലസത്താരഹാരാമതിസ്വച്ഛചേലാം
വഹന്തീം കരേ പുസ്തകം ചാക്ഷമാലാമ് ।
ശരച്ചന്ദ്രകോടിപ്രഭാഭാസുരാം ത്വാം
സകൃദ്ഭാവയന്ഭാരതീവല്ലഭഃ സ്യാത് ॥ 13 ॥
സമുദ്യത്സഹസ്രാര്കബിമ്ബാഭവക്ത്രാം
സ്വഭാസൈവ സിന്ദൂരിതാജാണ്ഡകോടിമ് ।
ധനുര്ബാണപാശാങ്കുശാന്ധാരയന്തീം
സ്മരന്തഃ സ്മരം വാപി സമ്മോഹയേയുഃ ॥ 14 ॥
മണിസ്യൂതതാടങ്കശോണാസ്യബിമ്ബാം
ഹരിത്പട്ടവസ്ത്രാം ത്വഗുല്ലാസിഭൂഷാമ് ।
ഹൃദാ ഭാവയംസ്തപ്തഹേമപ്രഭാം ത്വാം
ശ്രിയോ നാശയത്യമ്ബ ചാഞ്ചല്യഭാവമ് ॥ 15 ॥
മഹാമന്ത്രരാജാന്തബീജം പരാഖ്യം
സ്വതോ ന്യസ്തബിന്ദു സ്വയം ന്യസ്തഹാര്ദമ് ।
ഭവദ്വക്ത്രവക്ഷോജഗുഹ്യാഭിധാനം
സ്വരൂപം സകൃദ്ഭാവയേത്സ ത്വമേവ ॥ 16 ॥
തഥാന്യേ വികല്പേഷു നിര്വിണ്ണചിത്താ-
സ്തദേകം സമാധായ ബിന്ദുത്രയം തേ ।
പരാനന്ദസന്ധാനസിന്ധൌ നിമഗ്നാഃ
പുനര്ഗര്ഭരന്ധ്രം ന പശ്യന്തി ധീരാഃ ॥ 17 ॥
ത്വദുന്മേഷലീലാനുബന്ധാധികാരാ-
ന്വിരിഞ്ച്യാദികാംസ്ത്വദ്ഗുണാമ്ഭോധിബിന്ദൂന് ।
ഭജന്തസ്തിതീര്ഷന്തി സംസാരസിന്ധും
ശിവേ താവകീനാ സുസമ്ഭാവനേയമ് ॥ 18 ॥
കദാ വാ ഭവത്പാദപോതേന തൂര്ണം
ഭവാമ്ഭോധിമുത്തീര്യ പൂര്ണാന്തരങ്ഗഃ ।
നിമജ്ജന്തമേനം ദുരാശാവിഷാബ്ധൌ
സമാലോക്യ ലോകം കഥം പര്യുദാസ്സേ ॥ 19 ॥
കദാവാ ഹൃഷീകാണി സാമ്യം ഭജേയുഃ
കദാ വാ ന ശത്രുര്ന മിത്രം ഭവാനി ।
കദാ വാ ദുരാശാവിഷൂചീവിലോപഃ
കദാ വാ മനോ മേ സമൂലം വിനശ്യേത് ॥ 20 ॥
നമോവാകമാശാസ്മഹേ ദേവി യുഷ്മ-
ത്പദാമ്ഭോജയുഗ്മായ തിഗ്മായ ഗൌരി ।
വിരിഞ്ച്യാദിഭാസ്വത്കിരീടപ്രതോലീ-
പ്രദീപായമാനപ്രഭാഭാസ്വരായ ॥ 21 ॥
കചേ ചന്ദ്രരേഖം കുചേ താരഹാരം
കരേ സ്വാദുചാപം ശരേ ഷട്പദൌഘമ് ।
സ്മരാമി സ്മരാരേരഭിപ്രായമേകം
മദാഘൂര്ണനേത്രം മദീയം നിധാനമ് ॥ 22 ॥
ശരേഷ്വേവ നാസാ ധനുഷ്വേവ ജിഹ്വാ
ജപാപാടലേ ലോചനേ തേ സ്വരൂപേ ।
ത്വഗേഷാ ഭവച്ചന്ദ്രഖണ്ഡേ ശ്രവോ മേ
ഗുണേ തേ മനോവൃത്തിരമ്ബ ത്വയി സ്യാത് ॥ 23 ॥
ജഗത്കര്മധീരാന്വചോധൂതകീരാന്
കുചന്യസ്തഹാരാങ്കൃപാസിന്ധുപൂരാന് ।
ഭവാമ്ഭോധിപാരാന്മഹാപാപദൂരാന്
ഭജേ വേദസാരാംശിവപ്രേമദാരാന് ॥ 24 ॥
സുധാസിന്ധുസാരേ ചിദാനന്ദനീരേ
സമുത്ഫുല്ലനീപേ സുരത്രാന്തരീപേ ।
മണിവ്യൂഹസാലേ സ്ഥിതേ ഹൈമശാലേ
മനോജാരിവാമേ നിഷണ്ണം മനോ മേ ॥ 25 ॥
ദൃഗന്തേ വിലോലാ സുഗന്ധീഷുമാലാ
പ്രപഞ്ചേന്ദ്രജാലാ വിപത്സിന്ധുകൂലാ ।
മുനിസ്വാന്തശാലാ നമല്ലോകപാലാ
ഹൃദി പ്രേമലോലാമൃതസ്വാദുലീലാ ॥ 26 ॥
ജഗജ്ജാലമേതത്ത്വയൈവാമ്ബ സൃഷ്ടം
ത്വമേവാദ്യ യാസീന്ദ്രിയൈരര്ഥജാലമ് ।
ത്വമേകൈവ കര്ത്രീ ത്വമേകൈവ ഭോക്ത്രീ
ന മേ പുണ്യപാപേ ന മേ ബന്ധമോക്ഷൌ ॥ 27 ॥
ഇതി പ്രേമഭാരേണ കിഞ്ചിന്മയോക്തം
ന ബുധ്വൈവ തത്ത്വം മദീയം ത്വദീയമ് ।
വിനോദായ ബാലസ്യ മൌര്ഖ്യം ഹി മാതസ്-
തദേതത്പ്രലാപസ്തുതിം മേ ഗൃഹാണ ॥ 28 ॥
॥ ഇതി ശ്രീമച്ഛങ്കരാചാര്യവിരചിതാ ദേവീഭുജങ്ഗം സമ്പൂര്ണമ് ॥
Roman (IAST) Transliteration
viriñcyādibhiḥ pañcabhirlokapālaiḥ
samūḍhe mahānandapīṭhe niṣaṇṇam |
dhanurbāṇapāśāṅkuśaprotahastaṃ
mahastraipuraṃ śaṅkarādvaitamavyāt || 1 ||
yadannādibhiḥ pañcabhiḥ kośajālaiḥ
śiraḥpakṣapucchātmakairantarantaḥ |
nigūḍhe mahāyogapīṭhe niṣaṇṇaṃ
purārerathāntaḥpuraṃ naumi nityam || 2 ||
viriñcādirūpaiḥ prapañce vihṛtya
svatantrā yadā svātmaviśrāntireṣā |
tadā mānamātṛprameyātiriktaṃ
parānandamīḍe bhavāni tvadīyam || 3 ||
vinodāya caitanyamekaṃ vibhajya
dvidhā devi jīvaḥ śivaśceti nāmnā |
śivasyāpi jīvatvamāpādayantī
punarjīvamenaṃ śivaṃ vā karoṣi || 4 ||
samākuñcya mūlaṃ hṛdi nyasya vāyuṃ
mano bhrūbilaṃ prāpayitvā nivṛttāḥ |
tataḥ saccidānandarūpe pade te
bhavantyamba jīvāḥ śivatvena kecit || 5 ||
śarīre'tikaṣṭe ripau putravarge
sadābhītimūle kalatre dhane vā |
na kaścidvirajyatyaho devi citraṃ
kathaṃ tvatkaṭākṣaṃ vinā tattvabodhaḥ || 6 ||
śarīre dhane'patyavarge kalatre
viraktasya saddeśikādiṣṭabuddheḥ |
yadākasmikaṃ jyotirānandarūpaṃ
samādhau bhavettattvamasyamba satyam || 7 ||
mṛṣānyo mṛṣānyaḥ paro miśramenaṃ
paraḥ prākṛtaṃ cāparo buddhimātram |
prapañcaṃ mimīte munīnāṃ gaṇo'yaṃ
tadetattvameveti na tvāṃ jahīmaḥ || 8 ||
nivṛttiḥ pratiṣṭhā ca vidyā ca śānti-
stathā śāntyatīteti pañcīkṛtābhiḥ |
kalābhiḥ pare pañcaviṃśātmikābhi-
stvamekaiva sevyā śivābhinnarūpā || 9 ||
agādhe'tra saṃsārapaṅke nimagnaṃ
kalatrādibhāreṇa khinnaṃ nitāntam |
mahāmohapāśaughabaddhaṃ cirānmāṃ
samuddhartumamba tvamekaiva śaktā || 10 ||
samārabhya mūlaṃ gato brahmacakraṃ
bhavaddivyacakreśvarīdhāmabhājaḥ |
mahāsiddhisaṅghātakalpadrumābhā-
navāpyāmba nādānupāste ca yogī || 11 ||
gaṇeśairgrahairamba nakṣatrapaṅktyā
tathā yoginīrāśipīṭhairabhinnam |
mahākālamātmānamāmṛśya lokaṃ
vidhatse kṛtiṃ vā sthitiṃ vā maheśi || 12 ||
lasattārahārāmatisvacchacelāṃ
vahantīṃ kare pustakaṃ cākṣamālām |
śaraccandrakoṭiprabhābhāsurāṃ tvāṃ
sakṛdbhāvayanbhāratīvallabhaḥ syāt || 13 ||
samudyatsahasrārkabimbābhavaktrāṃ
svabhāsaiva sindūritājāṇḍakoṭim |
dhanurbāṇapāśāṅkuśāndhārayantīṃ
smarantaḥ smaraṃ vāpi sammohayeyuḥ || 14 ||
maṇisyūtatāṭaṅkaśoṇāsyabimbāṃ
haritpaṭṭavastrāṃ tvagullāsibhūṣām |
hṛdā bhāvayaṃstaptahemaprabhāṃ tvāṃ
śriyo nāśayatyamba cāñcalyabhāvam || 15 ||
mahāmantrarājāntabījaṃ parākhyaṃ
svato nyastabindu svayaṃ nyastahārdam |
bhavadvaktravakṣojaguhyābhidhānaṃ
svarūpaṃ sakṛdbhāvayetsa tvameva || 16 ||
tathānye vikalpeṣu nirviṇṇacittā-
stadekaṃ samādhāya bindutrayaṃ te |
parānandasandhānasindhau nimagnāḥ
punargarbharandhraṃ na paśyanti dhīrāḥ || 17 ||
tvadunmeṣalīlānubandhādhikārā-
nviriñcyādikāṃstvadguṇāmbhodhibindūn |
bhajantastitīrṣanti saṃsārasindhuṃ
śive tāvakīnā susambhāvaneyam || 18 ||
kadā vā bhavatpādapotena tūrṇaṃ
bhavāmbhodhimuttīrya pūrṇāntaraṅgaḥ |
nimajjantamenaṃ durāśāviṣābdhau
samālokya lokaṃ kathaṃ paryudāsse || 19 ||
kadāvā hṛṣīkāṇi sāmyaṃ bhajeyuḥ
kadā vā na śatrurna mitraṃ bhavāni |
kadā vā durāśāviṣūcīvilopaḥ
kadā vā mano me samūlaṃ vinaśyet || 20 ||
namovākamāśāsmahe devi yuṣma-
tpadāmbhojayugmāya tigmāya gauri |
viriñcyādibhāsvatkirīṭapratolī-
pradīpāyamānaprabhābhāsvarāya || 21 ||
kace candrarekhaṃ kuce tārahāraṃ
kare svāducāpaṃ śare ṣaṭpadaugham |
smarāmi smarārerabhiprāyamekaṃ
madāghūrṇanetraṃ madīyaṃ nidhānam || 22 ||
śareṣveva nāsā dhanuṣveva jihvā
japāpāṭale locane te svarūpe |
tvageṣā bhavaccandrakhaṇḍe śravo me
guṇe te manovṛttiramba tvayi syāt || 23 ||
jagatkarmadhīrānvacodhūtakīrān
kucanyastahārāṅkṛpāsindhupūrān |
bhavāmbhodhipārānmahāpāpadūrān
bhaje vedasārāṃśivapremadārān || 24 ||
sudhāsindhusāre cidānandanīre
samutphullanīpe suratrāntarīpe |
maṇivyūhasāle sthite haimaśāle
manojārivāme niṣaṇṇaṃ mano me || 25 ||
dṛgante vilolā sugandhīṣumālā
prapañcendrajālā vipatsindhukūlā |
munisvāntaśālā namallokapālā
hṛdi premalolāmṛtasvādulīlā || 26 ||
jagajjālametattvayaivāmba sṛṣṭaṃ
tvamevādya yāsīndriyairarthajālam |
tvamekaiva kartrī tvamekaiva bhoktrī
na me puṇyapāpe na me bandhamokṣau || 27 ||
iti premabhāreṇa kiñcinmayoktaṃ
na budhvaiva tattvaṃ madīyaṃ tvadīyam |
vinodāya bālasya maurkhyaṃ hi mātas-
tadetatpralāpastutiṃ me gṛhāṇa || 28 ||
|| iti śrīmacchaṅkarācāryaviracitā devībhujaṅgaṃ sampūrṇam ||
Sanskrit — Devanagari (original)
विरिञ्च्यादिभिः पञ्चभिर्लोकपालैः
समूढे महानन्दपीठे निषण्णम् ।
धनुर्बाणपाशाङ्कुशप्रोतहस्तं
महस्त्रैपुरं शङ्कराद्वैतमव्यात् ॥ 1 ॥
यदन्नादिभिः पञ्चभिः कोशजालैः
शिरःपक्षपुच्छात्मकैरन्तरन्तः ।
निगूढे महायोगपीठे निषण्णं
पुरारेरथान्तःपुरं नौमि नित्यम् ॥ 2 ॥
विरिञ्चादिरूपैः प्रपञ्चे विहृत्य
स्वतन्त्रा यदा स्वात्मविश्रान्तिरेषा ।
तदा मानमातृप्रमेयातिरिक्तं
परानन्दमीडे भवानि त्वदीयम् ॥ 3 ॥
विनोदाय चैतन्यमेकं विभज्य
द्विधा देवि जीवः शिवश्चेति नाम्ना ।
शिवस्यापि जीवत्वमापादयन्ती
पुनर्जीवमेनं शिवं वा करोषि ॥ 4 ॥
समाकुञ्च्य मूलं हृदि न्यस्य वायुं
मनो भ्रूबिलं प्रापयित्वा निवृत्ताः ।
ततः सच्चिदानन्दरूपे पदे ते
भवन्त्यम्ब जीवाः शिवत्वेन केचित् ॥ 5 ॥
शरीरेऽतिकष्टे रिपौ पुत्रवर्गे
सदाभीतिमूले कलत्रे धने वा ।
न कश्चिद्विरज्यत्यहो देवि चित्रं
कथं त्वत्कटाक्षं विना तत्त्वबोधः ॥ 6 ॥
शरीरे धनेऽपत्यवर्गे कलत्रे
विरक्तस्य सद्देशिकादिष्टबुद्धेः ।
यदाकस्मिकं ज्योतिरानन्दरूपं
समाधौ भवेत्तत्त्वमस्यम्ब सत्यम् ॥ 7 ॥
मृषान्यो मृषान्यः परो मिश्रमेनं
परः प्राकृतं चापरो बुद्धिमात्रम् ।
प्रपञ्चं मिमीते मुनीनां गणोऽयं
तदेतत्त्वमेवेति न त्वां जहीमः ॥ 8 ॥
निवृत्तिः प्रतिष्ठा च विद्या च शान्ति-
स्तथा शान्त्यतीतेति पञ्चीकृताभिः ।
कलाभिः परे पञ्चविंशात्मिकाभि-
स्त्वमेकैव सेव्या शिवाभिन्नरूपा ॥ 9 ॥
अगाधेऽत्र संसारपङ्के निमग्नं
कलत्रादिभारेण खिन्नं नितान्तम् ।
महामोहपाशौघबद्धं चिरान्मां
समुद्धर्तुमम्ब त्वमेकैव शक्ता ॥ 10 ॥
समारभ्य मूलं गतो ब्रह्मचक्रं
भवद्दिव्यचक्रेश्वरीधामभाजः ।
महासिद्धिसङ्घातकल्पद्रुमाभा-
नवाप्याम्ब नादानुपास्ते च योगी ॥ 11 ॥
गणेशैर्ग्रहैरम्ब नक्षत्रपङ्क्त्या
तथा योगिनीराशिपीठैरभिन्नम् ।
महाकालमात्मानमामृश्य लोकं
विधत्से कृतिं वा स्थितिं वा महेशि ॥ 12 ॥
लसत्तारहारामतिस्वच्छचेलां
वहन्तीं करे पुस्तकं चाक्षमालाम् ।
शरच्चन्द्रकोटिप्रभाभासुरां त्वां
सकृद्भावयन्भारतीवल्लभः स्यात् ॥ 13 ॥
समुद्यत्सहस्रार्कबिम्बाभवक्त्रां
स्वभासैव सिन्दूरिताजाण्डकोटिम् ।
धनुर्बाणपाशाङ्कुशान्धारयन्तीं
स्मरन्तः स्मरं वापि सम्मोहयेयुः ॥ 14 ॥
मणिस्यूतताटङ्कशोणास्यबिम्बां
हरित्पट्टवस्त्रां त्वगुल्लासिभूषाम् ।
हृदा भावयंस्तप्तहेमप्रभां त्वां
श्रियो नाशयत्यम्ब चाञ्चल्यभावम् ॥ 15 ॥
महामन्त्रराजान्तबीजं पराख्यं
स्वतो न्यस्तबिन्दु स्वयं न्यस्तहार्दम् ।
भवद्वक्त्रवक्षोजगुह्याभिधानं
स्वरूपं सकृद्भावयेत्स त्वमेव ॥ 16 ॥
तथान्ये विकल्पेषु निर्विण्णचित्ता-
स्तदेकं समाधाय बिन्दुत्रयं ते ।
परानन्दसन्धानसिन्धौ निमग्नाः
पुनर्गर्भरन्ध्रं न पश्यन्ति धीराः ॥ 17 ॥
त्वदुन्मेषलीलानुबन्धाधिकारा-
न्विरिञ्च्यादिकांस्त्वद्गुणाम्भोधिबिन्दून् ।
भजन्तस्तितीर्षन्ति संसारसिन्धुं
शिवे तावकीना सुसम्भावनेयम् ॥ 18 ॥
कदा वा भवत्पादपोतेन तूर्णं
भवाम्भोधिमुत्तीर्य पूर्णान्तरङ्गः ।
निमज्जन्तमेनं दुराशाविषाब्धौ
समालोक्य लोकं कथं पर्युदास्से ॥ 19 ॥
कदावा हृषीकाणि साम्यं भजेयुः
कदा वा न शत्रुर्न मित्रं भवानि ।
कदा वा दुराशाविषूचीविलोपः
कदा वा मनो मे समूलं विनश्येत् ॥ 20 ॥
नमोवाकमाशास्महे देवि युष्म-
त्पदाम्भोजयुग्माय तिग्माय गौरि ।
विरिञ्च्यादिभास्वत्किरीटप्रतोली-
प्रदीपायमानप्रभाभास्वराय ॥ 21 ॥
कचे चन्द्ररेखं कुचे तारहारं
करे स्वादुचापं शरे षट्पदौघम् ।
स्मरामि स्मरारेरभिप्रायमेकं
मदाघूर्णनेत्रं मदीयं निधानम् ॥ 22 ॥
शरेष्वेव नासा धनुष्वेव जिह्वा
जपापाटले लोचने ते स्वरूपे ।
त्वगेषा भवच्चन्द्रखण्डे श्रवो मे
गुणे ते मनोवृत्तिरम्ब त्वयि स्यात् ॥ 23 ॥
जगत्कर्मधीरान्वचोधूतकीरान्
कुचन्यस्तहाराङ्कृपासिन्धुपूरान् ।
भवाम्भोधिपारान्महापापदूरान्
भजे वेदसारांशिवप्रेमदारान् ॥ 24 ॥
सुधासिन्धुसारे चिदानन्दनीरे
समुत्फुल्लनीपे सुरत्रान्तरीपे ।
मणिव्यूहसाले स्थिते हैमशाले
मनोजारिवामे निषण्णं मनो मे ॥ 25 ॥
दृगन्ते विलोला सुगन्धीषुमाला
प्रपञ्चेन्द्रजाला विपत्सिन्धुकूला ।
मुनिस्वान्तशाला नमल्लोकपाला
हृदि प्रेमलोलामृतस्वादुलीला ॥ 26 ॥
जगज्जालमेतत्त्वयैवाम्ब सृष्टं
त्वमेवाद्य यासीन्द्रियैरर्थजालम् ।
त्वमेकैव कर्त्री त्वमेकैव भोक्त्री
न मे पुण्यपापे न मे बन्धमोक्षौ ॥ 27 ॥
इति प्रेमभारेण किञ्चिन्मयोक्तं
न बुध्वैव तत्त्वं मदीयं त्वदीयम् ।
विनोदाय बालस्य मौर्ख्यं हि मातस्-
तदेतत्प्रलापस्तुतिं मे गृहाण ॥ 28 ॥
॥ इति श्रीमच्छङ्कराचार्यविरचिता देवीभुजङ्गं सम्पूर्णम् ॥
viriñcyādibhiḥ pañcabhirlokapālaiḥ
samūḍhe mahānandapīṭhe niṣaṇṇam |
dhanurbāṇapāśāṅkuśaprotahastaṃ
mahastraipuraṃ śaṅkarādvaitamavyāt || 1 ||
yadannādibhiḥ pañcabhiḥ kośajālaiḥ
śiraḥpakṣapucchātmakairantarantaḥ |
nigūḍhe mahāyogapīṭhe niṣaṇṇaṃ
purārerathāntaḥpuraṃ naumi nityam || 2 ||
viriñcādirūpaiḥ prapañce vihṛtya
svatantrā yadā svātmaviśrāntireṣā |
tadā mānamātṛprameyātiriktaṃ
parānandamīḍe bhavāni tvadīyam || 3 ||
vinodāya caitanyamekaṃ vibhajya
dvidhā devi jīvaḥ śivaśceti nāmnā |
śivasyāpi jīvatvamāpādayantī
punarjīvamenaṃ śivaṃ vā karoṣi || 4 ||
samākuñcya mūlaṃ hṛdi nyasya vāyuṃ
mano bhrūbilaṃ prāpayitvā nivṛttāḥ |
tataḥ saccidānandarūpe pade te
bhavantyamba jīvāḥ śivatvena kecit || 5 ||
śarīre'tikaṣṭe ripau putravarge
sadābhītimūle kalatre dhane vā |
na kaścidvirajyatyaho devi citraṃ
kathaṃ tvatkaṭākṣaṃ vinā tattvabodhaḥ || 6 ||
śarīre dhane'patyavarge kalatre
viraktasya saddeśikādiṣṭabuddheḥ |
yadākasmikaṃ jyotirānandarūpaṃ
samādhau bhavettattvamasyamba satyam || 7 ||
mṛṣānyo mṛṣānyaḥ paro miśramenaṃ
paraḥ prākṛtaṃ cāparo buddhimātram |
prapañcaṃ mimīte munīnāṃ gaṇo'yaṃ
tadetattvameveti na tvāṃ jahīmaḥ || 8 ||
nivṛttiḥ pratiṣṭhā ca vidyā ca śānti-
stathā śāntyatīteti pañcīkṛtābhiḥ |
kalābhiḥ pare pañcaviṃśātmikābhi-
stvamekaiva sevyā śivābhinnarūpā || 9 ||
agādhe'tra saṃsārapaṅke nimagnaṃ
kalatrādibhāreṇa khinnaṃ nitāntam |
mahāmohapāśaughabaddhaṃ cirānmāṃ
samuddhartumamba tvamekaiva śaktā || 10 ||
samārabhya mūlaṃ gato brahmacakraṃ
bhavaddivyacakreśvarīdhāmabhājaḥ |
mahāsiddhisaṅghātakalpadrumābhā-
navāpyāmba nādānupāste ca yogī || 11 ||
gaṇeśairgrahairamba nakṣatrapaṅktyā
tathā yoginīrāśipīṭhairabhinnam |
mahākālamātmānamāmṛśya lokaṃ
vidhatse kṛtiṃ vā sthitiṃ vā maheśi || 12 ||
lasattārahārāmatisvacchacelāṃ
vahantīṃ kare pustakaṃ cākṣamālām |
śaraccandrakoṭiprabhābhāsurāṃ tvāṃ
sakṛdbhāvayanbhāratīvallabhaḥ syāt || 13 ||
samudyatsahasrārkabimbābhavaktrāṃ
svabhāsaiva sindūritājāṇḍakoṭim |
dhanurbāṇapāśāṅkuśāndhārayantīṃ
smarantaḥ smaraṃ vāpi sammohayeyuḥ || 14 ||
maṇisyūtatāṭaṅkaśoṇāsyabimbāṃ
haritpaṭṭavastrāṃ tvagullāsibhūṣām |
hṛdā bhāvayaṃstaptahemaprabhāṃ tvāṃ
śriyo nāśayatyamba cāñcalyabhāvam || 15 ||
mahāmantrarājāntabījaṃ parākhyaṃ
svato nyastabindu svayaṃ nyastahārdam |
bhavadvaktravakṣojaguhyābhidhānaṃ
svarūpaṃ sakṛdbhāvayetsa tvameva || 16 ||
tathānye vikalpeṣu nirviṇṇacittā-
stadekaṃ samādhāya bindutrayaṃ te |
parānandasandhānasindhau nimagnāḥ
punargarbharandhraṃ na paśyanti dhīrāḥ || 17 ||
tvadunmeṣalīlānubandhādhikārā-
nviriñcyādikāṃstvadguṇāmbhodhibindūn |
bhajantastitīrṣanti saṃsārasindhuṃ
śive tāvakīnā susambhāvaneyam || 18 ||
kadā vā bhavatpādapotena tūrṇaṃ
bhavāmbhodhimuttīrya pūrṇāntaraṅgaḥ |
nimajjantamenaṃ durāśāviṣābdhau
samālokya lokaṃ kathaṃ paryudāsse || 19 ||
kadāvā hṛṣīkāṇi sāmyaṃ bhajeyuḥ
kadā vā na śatrurna mitraṃ bhavāni |
kadā vā durāśāviṣūcīvilopaḥ
kadā vā mano me samūlaṃ vinaśyet || 20 ||
namovākamāśāsmahe devi yuṣma-
tpadāmbhojayugmāya tigmāya gauri |
viriñcyādibhāsvatkirīṭapratolī-
pradīpāyamānaprabhābhāsvarāya || 21 ||
kace candrarekhaṃ kuce tārahāraṃ
kare svāducāpaṃ śare ṣaṭpadaugham |
smarāmi smarārerabhiprāyamekaṃ
madāghūrṇanetraṃ madīyaṃ nidhānam || 22 ||
śareṣveva nāsā dhanuṣveva jihvā
japāpāṭale locane te svarūpe |
tvageṣā bhavaccandrakhaṇḍe śravo me
guṇe te manovṛttiramba tvayi syāt || 23 ||
jagatkarmadhīrānvacodhūtakīrān
kucanyastahārāṅkṛpāsindhupūrān |
bhavāmbhodhipārānmahāpāpadūrān
bhaje vedasārāṃśivapremadārān || 24 ||
sudhāsindhusāre cidānandanīre
samutphullanīpe suratrāntarīpe |
maṇivyūhasāle sthite haimaśāle
manojārivāme niṣaṇṇaṃ mano me || 25 ||
dṛgante vilolā sugandhīṣumālā
prapañcendrajālā vipatsindhukūlā |
munisvāntaśālā namallokapālā
hṛdi premalolāmṛtasvādulīlā || 26 ||
jagajjālametattvayaivāmba sṛṣṭaṃ
tvamevādya yāsīndriyairarthajālam |
tvamekaiva kartrī tvamekaiva bhoktrī
na me puṇyapāpe na me bandhamokṣau || 27 ||
iti premabhāreṇa kiñcinmayoktaṃ
na budhvaiva tattvaṃ madīyaṃ tvadīyam |
vinodāya bālasya maurkhyaṃ hi mātas-
tadetatpralāpastutiṃ me gṛhāṇa || 28 ||
|| iti śrīmacchaṅkarācāryaviracitā devībhujaṅgaṃ sampūrṇam ||
🕉️ This is the original Sanskrit rendered in Malayalam script.
Pronunciation is identical to the Sanskrit Devanagari version.