ವಿರಿಞ್ಚ್ಯಾದಿಭಿಃ ಪಞ್ಚಭಿರ್ಲೋಕಪಾಲೈಃ
ಸಮೂಢೇ ಮಹಾನನ್ದಪೀಠೇ ನಿಷಣ್ಣಮ್ ।
ಧನುರ್ಬಾಣಪಾಶಾಙ್ಕುಶಪ್ರೋತಹಸ್ತಂ
ಮಹಸ್ತ್ರೈಪುರಂ ಶಙ್ಕರಾದ್ವೈತಮವ್ಯಾತ್ ॥ 1 ॥
ಯದನ್ನಾದಿಭಿಃ ಪಞ್ಚಭಿಃ ಕೋಶಜಾಲೈಃ
ಶಿರಃಪಕ್ಷಪುಚ್ಛಾತ್ಮಕೈರನ್ತರನ್ತಃ ।
ನಿಗೂಢೇ ಮಹಾಯೋಗಪೀಠೇ ನಿಷಣ್ಣಂ
ಪುರಾರೇರಥಾನ್ತಃಪುರಂ ನೌಮಿ ನಿತ್ಯಮ್ ॥ 2 ॥
ವಿರಿಞ್ಚಾದಿರೂಪೈಃ ಪ್ರಪಞ್ಚೇ ವಿಹೃತ್ಯ
ಸ್ವತನ್ತ್ರಾ ಯದಾ ಸ್ವಾತ್ಮವಿಶ್ರಾನ್ತಿರೇಷಾ ।
ತದಾ ಮಾನಮಾತೃಪ್ರಮೇಯಾತಿರಿಕ್ತಂ
ಪರಾನನ್ದಮೀಡೇ ಭವಾನಿ ತ್ವದೀಯಮ್ ॥ 3 ॥
ವಿನೋದಾಯ ಚೈತನ್ಯಮೇಕಂ ವಿಭಜ್ಯ
ದ್ವಿಧಾ ದೇವಿ ಜೀವಃ ಶಿವಶ್ಚೇತಿ ನಾಮ್ನಾ ।
ಶಿವಸ್ಯಾಪಿ ಜೀವತ್ವಮಾಪಾದಯನ್ತೀ
ಪುನರ್ಜೀವಮೇನಂ ಶಿವಂ ವಾ ಕರೋಷಿ ॥ 4 ॥
ಸಮಾಕುಞ್ಚ್ಯ ಮೂಲಂ ಹೃದಿ ನ್ಯಸ್ಯ ವಾಯುಂ
ಮನೋ ಭ್ರೂಬಿಲಂ ಪ್ರಾಪಯಿತ್ವಾ ನಿವೃತ್ತಾಃ ।
ತತಃ ಸಚ್ಚಿದಾನನ್ದರೂಪೇ ಪದೇ ತೇ
ಭವನ್ತ್ಯಮ್ಬ ಜೀವಾಃ ಶಿವತ್ವೇನ ಕೇಚಿತ್ ॥ 5 ॥
ಶರೀರೇಽತಿಕಷ್ಟೇ ರಿಪೌ ಪುತ್ರವರ್ಗೇ
ಸದಾಭೀತಿಮೂಲೇ ಕಲತ್ರೇ ಧನೇ ವಾ ।
ನ ಕಶ್ಚಿದ್ವಿರಜ್ಯತ್ಯಹೋ ದೇವಿ ಚಿತ್ರಂ
ಕಥಂ ತ್ವತ್ಕಟಾಕ್ಷಂ ವಿನಾ ತತ್ತ್ವಬೋಧಃ ॥ 6 ॥
ಶರೀರೇ ಧನೇಽಪತ್ಯವರ್ಗೇ ಕಲತ್ರೇ
ವಿರಕ್ತಸ್ಯ ಸದ್ದೇಶಿಕಾದಿಷ್ಟಬುದ್ಧೇಃ ।
ಯದಾಕಸ್ಮಿಕಂ ಜ್ಯೋತಿರಾನನ್ದರೂಪಂ
ಸಮಾಧೌ ಭವೇತ್ತತ್ತ್ವಮಸ್ಯಮ್ಬ ಸತ್ಯಮ್ ॥ 7 ॥
ಮೃಷಾನ್ಯೋ ಮೃಷಾನ್ಯಃ ಪರೋ ಮಿಶ್ರಮೇನಂ
ಪರಃ ಪ್ರಾಕೃತಂ ಚಾಪರೋ ಬುದ್ಧಿಮಾತ್ರಮ್ ।
ಪ್ರಪಞ್ಚಂ ಮಿಮೀತೇ ಮುನೀನಾಂ ಗಣೋಽಯಂ
ತದೇತತ್ತ್ವಮೇವೇತಿ ನ ತ್ವಾಂ ಜಹೀಮಃ ॥ 8 ॥
ನಿವೃತ್ತಿಃ ಪ್ರತಿಷ್ಠಾ ಚ ವಿದ್ಯಾ ಚ ಶಾನ್ತಿ-
ಸ್ತಥಾ ಶಾನ್ತ್ಯತೀತೇತಿ ಪಞ್ಚೀಕೃತಾಭಿಃ ।
ಕಲಾಭಿಃ ಪರೇ ಪಞ್ಚವಿಂಶಾತ್ಮಿಕಾಭಿ-
ಸ್ತ್ವಮೇಕೈವ ಸೇವ್ಯಾ ಶಿವಾಭಿನ್ನರೂಪಾ ॥ 9 ॥
ಅಗಾಧೇಽತ್ರ ಸಂಸಾರಪಙ್ಕೇ ನಿಮಗ್ನಂ
ಕಲತ್ರಾದಿಭಾರೇಣ ಖಿನ್ನಂ ನಿತಾನ್ತಮ್ ।
ಮಹಾಮೋಹಪಾಶೌಘಬದ್ಧಂ ಚಿರಾನ್ಮಾಂ
ಸಮುದ್ಧರ್ತುಮಮ್ಬ ತ್ವಮೇಕೈವ ಶಕ್ತಾ ॥ 10 ॥
ಸಮಾರಭ್ಯ ಮೂಲಂ ಗತೋ ಬ್ರಹ್ಮಚಕ್ರಂ
ಭವದ್ದಿವ್ಯಚಕ್ರೇಶ್ವರೀಧಾಮಭಾಜಃ ।
ಮಹಾಸಿದ್ಧಿಸಙ್ಘಾತಕಲ್ಪದ್ರುಮಾಭಾ-
ನವಾಪ್ಯಾಮ್ಬ ನಾದಾನುಪಾಸ್ತೇ ಚ ಯೋಗೀ ॥ 11 ॥
ಗಣೇಶೈರ್ಗ್ರಹೈರಮ್ಬ ನಕ್ಷತ್ರಪಙ್ಕ್ತ್ಯಾ
ತಥಾ ಯೋಗಿನೀರಾಶಿಪೀಠೈರಭಿನ್ನಮ್ ।
ಮಹಾಕಾಲಮಾತ್ಮಾನಮಾಮೃಶ್ಯ ಲೋಕಂ
ವಿಧತ್ಸೇ ಕೃತಿಂ ವಾ ಸ್ಥಿತಿಂ ವಾ ಮಹೇಶಿ ॥ 12 ॥
ಲಸತ್ತಾರಹಾರಾಮತಿಸ್ವಚ್ಛಚೇಲಾಂ
ವಹನ್ತೀಂ ಕರೇ ಪುಸ್ತಕಂ ಚಾಕ್ಷಮಾಲಾಮ್ ।
ಶರಚ್ಚನ್ದ್ರಕೋಟಿಪ್ರಭಾಭಾಸುರಾಂ ತ್ವಾಂ
ಸಕೃದ್ಭಾವಯನ್ಭಾರತೀವಲ್ಲಭಃ ಸ್ಯಾತ್ ॥ 13 ॥
ಸಮುದ್ಯತ್ಸಹಸ್ರಾರ್ಕಬಿಮ್ಬಾಭವಕ್ತ್ರಾಂ
ಸ್ವಭಾಸೈವ ಸಿನ್ದೂರಿತಾಜಾಣ್ಡಕೋಟಿಮ್ ।
ಧನುರ್ಬಾಣಪಾಶಾಙ್ಕುಶಾನ್ಧಾರಯನ್ತೀಂ
ಸ್ಮರನ್ತಃ ಸ್ಮರಂ ವಾಪಿ ಸಮ್ಮೋಹಯೇಯುಃ ॥ 14 ॥
ಮಣಿಸ್ಯೂತತಾಟಙ್ಕಶೋಣಾಸ್ಯಬಿಮ್ಬಾಂ
ಹರಿತ್ಪಟ್ಟವಸ್ತ್ರಾಂ ತ್ವಗುಲ್ಲಾಸಿಭೂಷಾಮ್ ।
ಹೃದಾ ಭಾವಯಂಸ್ತಪ್ತಹೇಮಪ್ರಭಾಂ ತ್ವಾಂ
ಶ್ರಿಯೋ ನಾಶಯತ್ಯಮ್ಬ ಚಾಞ್ಚಲ್ಯಭಾವಮ್ ॥ 15 ॥
ಮಹಾಮನ್ತ್ರರಾಜಾನ್ತಬೀಜಂ ಪರಾಖ್ಯಂ
ಸ್ವತೋ ನ್ಯಸ್ತಬಿನ್ದು ಸ್ವಯಂ ನ್ಯಸ್ತಹಾರ್ದಮ್ ।
ಭವದ್ವಕ್ತ್ರವಕ್ಷೋಜಗುಹ್ಯಾಭಿಧಾನಂ
ಸ್ವರೂಪಂ ಸಕೃದ್ಭಾವಯೇತ್ಸ ತ್ವಮೇವ ॥ 16 ॥
ತಥಾನ್ಯೇ ವಿಕಲ್ಪೇಷು ನಿರ್ವಿಣ್ಣಚಿತ್ತಾ-
ಸ್ತದೇಕಂ ಸಮಾಧಾಯ ಬಿನ್ದುತ್ರಯಂ ತೇ ।
ಪರಾನನ್ದಸನ್ಧಾನಸಿನ್ಧೌ ನಿಮಗ್ನಾಃ
ಪುನರ್ಗರ್ಭರನ್ಧ್ರಂ ನ ಪಶ್ಯನ್ತಿ ಧೀರಾಃ ॥ 17 ॥
ತ್ವದುನ್ಮೇಷಲೀಲಾನುಬನ್ಧಾಧಿಕಾರಾ-
ನ್ವಿರಿಞ್ಚ್ಯಾದಿಕಾಂಸ್ತ್ವದ್ಗುಣಾಮ್ಭೋಧಿಬಿನ್ದೂನ್ ।
ಭಜನ್ತಸ್ತಿತೀರ್ಷನ್ತಿ ಸಂಸಾರಸಿನ್ಧುಂ
ಶಿವೇ ತಾವಕೀನಾ ಸುಸಮ್ಭಾವನೇಯಮ್ ॥ 18 ॥
ಕದಾ ವಾ ಭವತ್ಪಾದಪೋತೇನ ತೂರ್ಣಂ
ಭವಾಮ್ಭೋಧಿಮುತ್ತೀರ್ಯ ಪೂರ್ಣಾನ್ತರಙ್ಗಃ ।
ನಿಮಜ್ಜನ್ತಮೇನಂ ದುರಾಶಾವಿಷಾಬ್ಧೌ
ಸಮಾಲೋಕ್ಯ ಲೋಕಂ ಕಥಂ ಪರ್ಯುದಾಸ್ಸೇ ॥ 19 ॥
ಕದಾವಾ ಹೃಷೀಕಾಣಿ ಸಾಮ್ಯಂ ಭಜೇಯುಃ
ಕದಾ ವಾ ನ ಶತ್ರುರ್ನ ಮಿತ್ರಂ ಭವಾನಿ ।
ಕದಾ ವಾ ದುರಾಶಾವಿಷೂಚೀವಿಲೋಪಃ
ಕದಾ ವಾ ಮನೋ ಮೇ ಸಮೂಲಂ ವಿನಶ್ಯೇತ್ ॥ 20 ॥
ನಮೋವಾಕಮಾಶಾಸ್ಮಹೇ ದೇವಿ ಯುಷ್ಮ-
ತ್ಪದಾಮ್ಭೋಜಯುಗ್ಮಾಯ ತಿಗ್ಮಾಯ ಗೌರಿ ।
ವಿರಿಞ್ಚ್ಯಾದಿಭಾಸ್ವತ್ಕಿರೀಟಪ್ರತೋಲೀ-
ಪ್ರದೀಪಾಯಮಾನಪ್ರಭಾಭಾಸ್ವರಾಯ ॥ 21 ॥
ಕಚೇ ಚನ್ದ್ರರೇಖಂ ಕುಚೇ ತಾರಹಾರಂ
ಕರೇ ಸ್ವಾದುಚಾಪಂ ಶರೇ ಷಟ್ಪದೌಘಮ್ ।
ಸ್ಮರಾಮಿ ಸ್ಮರಾರೇರಭಿಪ್ರಾಯಮೇಕಂ
ಮದಾಘೂರ್ಣನೇತ್ರಂ ಮದೀಯಂ ನಿಧಾನಮ್ ॥ 22 ॥
ಶರೇಷ್ವೇವ ನಾಸಾ ಧನುಷ್ವೇವ ಜಿಹ್ವಾ
ಜಪಾಪಾಟಲೇ ಲೋಚನೇ ತೇ ಸ್ವರೂಪೇ ।
ತ್ವಗೇಷಾ ಭವಚ್ಚನ್ದ್ರಖಣ್ಡೇ ಶ್ರವೋ ಮೇ
ಗುಣೇ ತೇ ಮನೋವೃತ್ತಿರಮ್ಬ ತ್ವಯಿ ಸ್ಯಾತ್ ॥ 23 ॥
ಜಗತ್ಕರ್ಮಧೀರಾನ್ವಚೋಧೂತಕೀರಾನ್
ಕುಚನ್ಯಸ್ತಹಾರಾಙ್ಕೃಪಾಸಿನ್ಧುಪೂರಾನ್ ।
ಭವಾಮ್ಭೋಧಿಪಾರಾನ್ಮಹಾಪಾಪದೂರಾನ್
ಭಜೇ ವೇದಸಾರಾಂಶಿವಪ್ರೇಮದಾರಾನ್ ॥ 24 ॥
ಸುಧಾಸಿನ್ಧುಸಾರೇ ಚಿದಾನನ್ದನೀರೇ
ಸಮುತ್ಫುಲ್ಲನೀಪೇ ಸುರತ್ರಾನ್ತರೀಪೇ ।
ಮಣಿವ್ಯೂಹಸಾಲೇ ಸ್ಥಿತೇ ಹೈಮಶಾಲೇ
ಮನೋಜಾರಿವಾಮೇ ನಿಷಣ್ಣಂ ಮನೋ ಮೇ ॥ 25 ॥
ದೃಗನ್ತೇ ವಿಲೋಲಾ ಸುಗನ್ಧೀಷುಮಾಲಾ
ಪ್ರಪಞ್ಚೇನ್ದ್ರಜಾಲಾ ವಿಪತ್ಸಿನ್ಧುಕೂಲಾ ।
ಮುನಿಸ್ವಾನ್ತಶಾಲಾ ನಮಲ್ಲೋಕಪಾಲಾ
ಹೃದಿ ಪ್ರೇಮಲೋಲಾಮೃತಸ್ವಾದುಲೀಲಾ ॥ 26 ॥
ಜಗಜ್ಜಾಲಮೇತತ್ತ್ವಯೈವಾಮ್ಬ ಸೃಷ್ಟಂ
ತ್ವಮೇವಾದ್ಯ ಯಾಸೀನ್ದ್ರಿಯೈರರ್ಥಜಾಲಮ್ ।
ತ್ವಮೇಕೈವ ಕರ್ತ್ರೀ ತ್ವಮೇಕೈವ ಭೋಕ್ತ್ರೀ
ನ ಮೇ ಪುಣ್ಯಪಾಪೇ ನ ಮೇ ಬನ್ಧಮೋಕ್ಷೌ ॥ 27 ॥
ಇತಿ ಪ್ರೇಮಭಾರೇಣ ಕಿಞ್ಚಿನ್ಮಯೋಕ್ತಂ
ನ ಬುಧ್ವೈವ ತತ್ತ್ವಂ ಮದೀಯಂ ತ್ವದೀಯಮ್ ।
ವಿನೋದಾಯ ಬಾಲಸ್ಯ ಮೌರ್ಖ್ಯಂ ಹಿ ಮಾತಸ್-
ತದೇತತ್ಪ್ರಲಾಪಸ್ತುತಿಂ ಮೇ ಗೃಹಾಣ ॥ 28 ॥
॥ ಇತಿ ಶ್ರೀಮಚ್ಛಙ್ಕರಾಚಾರ್ಯವಿರಚಿತಾ ದೇವೀಭುಜಙ್ಗಂ ಸಮ್ಪೂರ್ಣಮ್ ॥
Roman (IAST) Transliteration
viriñcyādibhiḥ pañcabhirlokapālaiḥ
samūḍhe mahānandapīṭhe niṣaṇṇam |
dhanurbāṇapāśāṅkuśaprotahastaṃ
mahastraipuraṃ śaṅkarādvaitamavyāt || 1 ||
yadannādibhiḥ pañcabhiḥ kośajālaiḥ
śiraḥpakṣapucchātmakairantarantaḥ |
nigūḍhe mahāyogapīṭhe niṣaṇṇaṃ
purārerathāntaḥpuraṃ naumi nityam || 2 ||
viriñcādirūpaiḥ prapañce vihṛtya
svatantrā yadā svātmaviśrāntireṣā |
tadā mānamātṛprameyātiriktaṃ
parānandamīḍe bhavāni tvadīyam || 3 ||
vinodāya caitanyamekaṃ vibhajya
dvidhā devi jīvaḥ śivaśceti nāmnā |
śivasyāpi jīvatvamāpādayantī
punarjīvamenaṃ śivaṃ vā karoṣi || 4 ||
samākuñcya mūlaṃ hṛdi nyasya vāyuṃ
mano bhrūbilaṃ prāpayitvā nivṛttāḥ |
tataḥ saccidānandarūpe pade te
bhavantyamba jīvāḥ śivatvena kecit || 5 ||
śarīre'tikaṣṭe ripau putravarge
sadābhītimūle kalatre dhane vā |
na kaścidvirajyatyaho devi citraṃ
kathaṃ tvatkaṭākṣaṃ vinā tattvabodhaḥ || 6 ||
śarīre dhane'patyavarge kalatre
viraktasya saddeśikādiṣṭabuddheḥ |
yadākasmikaṃ jyotirānandarūpaṃ
samādhau bhavettattvamasyamba satyam || 7 ||
mṛṣānyo mṛṣānyaḥ paro miśramenaṃ
paraḥ prākṛtaṃ cāparo buddhimātram |
prapañcaṃ mimīte munīnāṃ gaṇo'yaṃ
tadetattvameveti na tvāṃ jahīmaḥ || 8 ||
nivṛttiḥ pratiṣṭhā ca vidyā ca śānti-
stathā śāntyatīteti pañcīkṛtābhiḥ |
kalābhiḥ pare pañcaviṃśātmikābhi-
stvamekaiva sevyā śivābhinnarūpā || 9 ||
agādhe'tra saṃsārapaṅke nimagnaṃ
kalatrādibhāreṇa khinnaṃ nitāntam |
mahāmohapāśaughabaddhaṃ cirānmāṃ
samuddhartumamba tvamekaiva śaktā || 10 ||
samārabhya mūlaṃ gato brahmacakraṃ
bhavaddivyacakreśvarīdhāmabhājaḥ |
mahāsiddhisaṅghātakalpadrumābhā-
navāpyāmba nādānupāste ca yogī || 11 ||
gaṇeśairgrahairamba nakṣatrapaṅktyā
tathā yoginīrāśipīṭhairabhinnam |
mahākālamātmānamāmṛśya lokaṃ
vidhatse kṛtiṃ vā sthitiṃ vā maheśi || 12 ||
lasattārahārāmatisvacchacelāṃ
vahantīṃ kare pustakaṃ cākṣamālām |
śaraccandrakoṭiprabhābhāsurāṃ tvāṃ
sakṛdbhāvayanbhāratīvallabhaḥ syāt || 13 ||
samudyatsahasrārkabimbābhavaktrāṃ
svabhāsaiva sindūritājāṇḍakoṭim |
dhanurbāṇapāśāṅkuśāndhārayantīṃ
smarantaḥ smaraṃ vāpi sammohayeyuḥ || 14 ||
maṇisyūtatāṭaṅkaśoṇāsyabimbāṃ
haritpaṭṭavastrāṃ tvagullāsibhūṣām |
hṛdā bhāvayaṃstaptahemaprabhāṃ tvāṃ
śriyo nāśayatyamba cāñcalyabhāvam || 15 ||
mahāmantrarājāntabījaṃ parākhyaṃ
svato nyastabindu svayaṃ nyastahārdam |
bhavadvaktravakṣojaguhyābhidhānaṃ
svarūpaṃ sakṛdbhāvayetsa tvameva || 16 ||
tathānye vikalpeṣu nirviṇṇacittā-
stadekaṃ samādhāya bindutrayaṃ te |
parānandasandhānasindhau nimagnāḥ
punargarbharandhraṃ na paśyanti dhīrāḥ || 17 ||
tvadunmeṣalīlānubandhādhikārā-
nviriñcyādikāṃstvadguṇāmbhodhibindūn |
bhajantastitīrṣanti saṃsārasindhuṃ
śive tāvakīnā susambhāvaneyam || 18 ||
kadā vā bhavatpādapotena tūrṇaṃ
bhavāmbhodhimuttīrya pūrṇāntaraṅgaḥ |
nimajjantamenaṃ durāśāviṣābdhau
samālokya lokaṃ kathaṃ paryudāsse || 19 ||
kadāvā hṛṣīkāṇi sāmyaṃ bhajeyuḥ
kadā vā na śatrurna mitraṃ bhavāni |
kadā vā durāśāviṣūcīvilopaḥ
kadā vā mano me samūlaṃ vinaśyet || 20 ||
namovākamāśāsmahe devi yuṣma-
tpadāmbhojayugmāya tigmāya gauri |
viriñcyādibhāsvatkirīṭapratolī-
pradīpāyamānaprabhābhāsvarāya || 21 ||
kace candrarekhaṃ kuce tārahāraṃ
kare svāducāpaṃ śare ṣaṭpadaugham |
smarāmi smarārerabhiprāyamekaṃ
madāghūrṇanetraṃ madīyaṃ nidhānam || 22 ||
śareṣveva nāsā dhanuṣveva jihvā
japāpāṭale locane te svarūpe |
tvageṣā bhavaccandrakhaṇḍe śravo me
guṇe te manovṛttiramba tvayi syāt || 23 ||
jagatkarmadhīrānvacodhūtakīrān
kucanyastahārāṅkṛpāsindhupūrān |
bhavāmbhodhipārānmahāpāpadūrān
bhaje vedasārāṃśivapremadārān || 24 ||
sudhāsindhusāre cidānandanīre
samutphullanīpe suratrāntarīpe |
maṇivyūhasāle sthite haimaśāle
manojārivāme niṣaṇṇaṃ mano me || 25 ||
dṛgante vilolā sugandhīṣumālā
prapañcendrajālā vipatsindhukūlā |
munisvāntaśālā namallokapālā
hṛdi premalolāmṛtasvādulīlā || 26 ||
jagajjālametattvayaivāmba sṛṣṭaṃ
tvamevādya yāsīndriyairarthajālam |
tvamekaiva kartrī tvamekaiva bhoktrī
na me puṇyapāpe na me bandhamokṣau || 27 ||
iti premabhāreṇa kiñcinmayoktaṃ
na budhvaiva tattvaṃ madīyaṃ tvadīyam |
vinodāya bālasya maurkhyaṃ hi mātas-
tadetatpralāpastutiṃ me gṛhāṇa || 28 ||
|| iti śrīmacchaṅkarācāryaviracitā devībhujaṅgaṃ sampūrṇam ||
Sanskrit — Devanagari (original)
विरिञ्च्यादिभिः पञ्चभिर्लोकपालैः
समूढे महानन्दपीठे निषण्णम् ।
धनुर्बाणपाशाङ्कुशप्रोतहस्तं
महस्त्रैपुरं शङ्कराद्वैतमव्यात् ॥ 1 ॥
यदन्नादिभिः पञ्चभिः कोशजालैः
शिरःपक्षपुच्छात्मकैरन्तरन्तः ।
निगूढे महायोगपीठे निषण्णं
पुरारेरथान्तःपुरं नौमि नित्यम् ॥ 2 ॥
विरिञ्चादिरूपैः प्रपञ्चे विहृत्य
स्वतन्त्रा यदा स्वात्मविश्रान्तिरेषा ।
तदा मानमातृप्रमेयातिरिक्तं
परानन्दमीडे भवानि त्वदीयम् ॥ 3 ॥
विनोदाय चैतन्यमेकं विभज्य
द्विधा देवि जीवः शिवश्चेति नाम्ना ।
शिवस्यापि जीवत्वमापादयन्ती
पुनर्जीवमेनं शिवं वा करोषि ॥ 4 ॥
समाकुञ्च्य मूलं हृदि न्यस्य वायुं
मनो भ्रूबिलं प्रापयित्वा निवृत्ताः ।
ततः सच्चिदानन्दरूपे पदे ते
भवन्त्यम्ब जीवाः शिवत्वेन केचित् ॥ 5 ॥
शरीरेऽतिकष्टे रिपौ पुत्रवर्गे
सदाभीतिमूले कलत्रे धने वा ।
न कश्चिद्विरज्यत्यहो देवि चित्रं
कथं त्वत्कटाक्षं विना तत्त्वबोधः ॥ 6 ॥
शरीरे धनेऽपत्यवर्गे कलत्रे
विरक्तस्य सद्देशिकादिष्टबुद्धेः ।
यदाकस्मिकं ज्योतिरानन्दरूपं
समाधौ भवेत्तत्त्वमस्यम्ब सत्यम् ॥ 7 ॥
मृषान्यो मृषान्यः परो मिश्रमेनं
परः प्राकृतं चापरो बुद्धिमात्रम् ।
प्रपञ्चं मिमीते मुनीनां गणोऽयं
तदेतत्त्वमेवेति न त्वां जहीमः ॥ 8 ॥
निवृत्तिः प्रतिष्ठा च विद्या च शान्ति-
स्तथा शान्त्यतीतेति पञ्चीकृताभिः ।
कलाभिः परे पञ्चविंशात्मिकाभि-
स्त्वमेकैव सेव्या शिवाभिन्नरूपा ॥ 9 ॥
अगाधेऽत्र संसारपङ्के निमग्नं
कलत्रादिभारेण खिन्नं नितान्तम् ।
महामोहपाशौघबद्धं चिरान्मां
समुद्धर्तुमम्ब त्वमेकैव शक्ता ॥ 10 ॥
समारभ्य मूलं गतो ब्रह्मचक्रं
भवद्दिव्यचक्रेश्वरीधामभाजः ।
महासिद्धिसङ्घातकल्पद्रुमाभा-
नवाप्याम्ब नादानुपास्ते च योगी ॥ 11 ॥
गणेशैर्ग्रहैरम्ब नक्षत्रपङ्क्त्या
तथा योगिनीराशिपीठैरभिन्नम् ।
महाकालमात्मानमामृश्य लोकं
विधत्से कृतिं वा स्थितिं वा महेशि ॥ 12 ॥
लसत्तारहारामतिस्वच्छचेलां
वहन्तीं करे पुस्तकं चाक्षमालाम् ।
शरच्चन्द्रकोटिप्रभाभासुरां त्वां
सकृद्भावयन्भारतीवल्लभः स्यात् ॥ 13 ॥
समुद्यत्सहस्रार्कबिम्बाभवक्त्रां
स्वभासैव सिन्दूरिताजाण्डकोटिम् ।
धनुर्बाणपाशाङ्कुशान्धारयन्तीं
स्मरन्तः स्मरं वापि सम्मोहयेयुः ॥ 14 ॥
मणिस्यूतताटङ्कशोणास्यबिम्बां
हरित्पट्टवस्त्रां त्वगुल्लासिभूषाम् ।
हृदा भावयंस्तप्तहेमप्रभां त्वां
श्रियो नाशयत्यम्ब चाञ्चल्यभावम् ॥ 15 ॥
महामन्त्रराजान्तबीजं पराख्यं
स्वतो न्यस्तबिन्दु स्वयं न्यस्तहार्दम् ।
भवद्वक्त्रवक्षोजगुह्याभिधानं
स्वरूपं सकृद्भावयेत्स त्वमेव ॥ 16 ॥
तथान्ये विकल्पेषु निर्विण्णचित्ता-
स्तदेकं समाधाय बिन्दुत्रयं ते ।
परानन्दसन्धानसिन्धौ निमग्नाः
पुनर्गर्भरन्ध्रं न पश्यन्ति धीराः ॥ 17 ॥
त्वदुन्मेषलीलानुबन्धाधिकारा-
न्विरिञ्च्यादिकांस्त्वद्गुणाम्भोधिबिन्दून् ।
भजन्तस्तितीर्षन्ति संसारसिन्धुं
शिवे तावकीना सुसम्भावनेयम् ॥ 18 ॥
कदा वा भवत्पादपोतेन तूर्णं
भवाम्भोधिमुत्तीर्य पूर्णान्तरङ्गः ।
निमज्जन्तमेनं दुराशाविषाब्धौ
समालोक्य लोकं कथं पर्युदास्से ॥ 19 ॥
कदावा हृषीकाणि साम्यं भजेयुः
कदा वा न शत्रुर्न मित्रं भवानि ।
कदा वा दुराशाविषूचीविलोपः
कदा वा मनो मे समूलं विनश्येत् ॥ 20 ॥
नमोवाकमाशास्महे देवि युष्म-
त्पदाम्भोजयुग्माय तिग्माय गौरि ।
विरिञ्च्यादिभास्वत्किरीटप्रतोली-
प्रदीपायमानप्रभाभास्वराय ॥ 21 ॥
कचे चन्द्ररेखं कुचे तारहारं
करे स्वादुचापं शरे षट्पदौघम् ।
स्मरामि स्मरारेरभिप्रायमेकं
मदाघूर्णनेत्रं मदीयं निधानम् ॥ 22 ॥
शरेष्वेव नासा धनुष्वेव जिह्वा
जपापाटले लोचने ते स्वरूपे ।
त्वगेषा भवच्चन्द्रखण्डे श्रवो मे
गुणे ते मनोवृत्तिरम्ब त्वयि स्यात् ॥ 23 ॥
जगत्कर्मधीरान्वचोधूतकीरान्
कुचन्यस्तहाराङ्कृपासिन्धुपूरान् ।
भवाम्भोधिपारान्महापापदूरान्
भजे वेदसारांशिवप्रेमदारान् ॥ 24 ॥
सुधासिन्धुसारे चिदानन्दनीरे
समुत्फुल्लनीपे सुरत्रान्तरीपे ।
मणिव्यूहसाले स्थिते हैमशाले
मनोजारिवामे निषण्णं मनो मे ॥ 25 ॥
दृगन्ते विलोला सुगन्धीषुमाला
प्रपञ्चेन्द्रजाला विपत्सिन्धुकूला ।
मुनिस्वान्तशाला नमल्लोकपाला
हृदि प्रेमलोलामृतस्वादुलीला ॥ 26 ॥
जगज्जालमेतत्त्वयैवाम्ब सृष्टं
त्वमेवाद्य यासीन्द्रियैरर्थजालम् ।
त्वमेकैव कर्त्री त्वमेकैव भोक्त्री
न मे पुण्यपापे न मे बन्धमोक्षौ ॥ 27 ॥
इति प्रेमभारेण किञ्चिन्मयोक्तं
न बुध्वैव तत्त्वं मदीयं त्वदीयम् ।
विनोदाय बालस्य मौर्ख्यं हि मातस्-
तदेतत्प्रलापस्तुतिं मे गृहाण ॥ 28 ॥
॥ इति श्रीमच्छङ्कराचार्यविरचिता देवीभुजङ्गं सम्पूर्णम् ॥
viriñcyādibhiḥ pañcabhirlokapālaiḥ
samūḍhe mahānandapīṭhe niṣaṇṇam |
dhanurbāṇapāśāṅkuśaprotahastaṃ
mahastraipuraṃ śaṅkarādvaitamavyāt || 1 ||
yadannādibhiḥ pañcabhiḥ kośajālaiḥ
śiraḥpakṣapucchātmakairantarantaḥ |
nigūḍhe mahāyogapīṭhe niṣaṇṇaṃ
purārerathāntaḥpuraṃ naumi nityam || 2 ||
viriñcādirūpaiḥ prapañce vihṛtya
svatantrā yadā svātmaviśrāntireṣā |
tadā mānamātṛprameyātiriktaṃ
parānandamīḍe bhavāni tvadīyam || 3 ||
vinodāya caitanyamekaṃ vibhajya
dvidhā devi jīvaḥ śivaśceti nāmnā |
śivasyāpi jīvatvamāpādayantī
punarjīvamenaṃ śivaṃ vā karoṣi || 4 ||
samākuñcya mūlaṃ hṛdi nyasya vāyuṃ
mano bhrūbilaṃ prāpayitvā nivṛttāḥ |
tataḥ saccidānandarūpe pade te
bhavantyamba jīvāḥ śivatvena kecit || 5 ||
śarīre'tikaṣṭe ripau putravarge
sadābhītimūle kalatre dhane vā |
na kaścidvirajyatyaho devi citraṃ
kathaṃ tvatkaṭākṣaṃ vinā tattvabodhaḥ || 6 ||
śarīre dhane'patyavarge kalatre
viraktasya saddeśikādiṣṭabuddheḥ |
yadākasmikaṃ jyotirānandarūpaṃ
samādhau bhavettattvamasyamba satyam || 7 ||
mṛṣānyo mṛṣānyaḥ paro miśramenaṃ
paraḥ prākṛtaṃ cāparo buddhimātram |
prapañcaṃ mimīte munīnāṃ gaṇo'yaṃ
tadetattvameveti na tvāṃ jahīmaḥ || 8 ||
nivṛttiḥ pratiṣṭhā ca vidyā ca śānti-
stathā śāntyatīteti pañcīkṛtābhiḥ |
kalābhiḥ pare pañcaviṃśātmikābhi-
stvamekaiva sevyā śivābhinnarūpā || 9 ||
agādhe'tra saṃsārapaṅke nimagnaṃ
kalatrādibhāreṇa khinnaṃ nitāntam |
mahāmohapāśaughabaddhaṃ cirānmāṃ
samuddhartumamba tvamekaiva śaktā || 10 ||
samārabhya mūlaṃ gato brahmacakraṃ
bhavaddivyacakreśvarīdhāmabhājaḥ |
mahāsiddhisaṅghātakalpadrumābhā-
navāpyāmba nādānupāste ca yogī || 11 ||
gaṇeśairgrahairamba nakṣatrapaṅktyā
tathā yoginīrāśipīṭhairabhinnam |
mahākālamātmānamāmṛśya lokaṃ
vidhatse kṛtiṃ vā sthitiṃ vā maheśi || 12 ||
lasattārahārāmatisvacchacelāṃ
vahantīṃ kare pustakaṃ cākṣamālām |
śaraccandrakoṭiprabhābhāsurāṃ tvāṃ
sakṛdbhāvayanbhāratīvallabhaḥ syāt || 13 ||
samudyatsahasrārkabimbābhavaktrāṃ
svabhāsaiva sindūritājāṇḍakoṭim |
dhanurbāṇapāśāṅkuśāndhārayantīṃ
smarantaḥ smaraṃ vāpi sammohayeyuḥ || 14 ||
maṇisyūtatāṭaṅkaśoṇāsyabimbāṃ
haritpaṭṭavastrāṃ tvagullāsibhūṣām |
hṛdā bhāvayaṃstaptahemaprabhāṃ tvāṃ
śriyo nāśayatyamba cāñcalyabhāvam || 15 ||
mahāmantrarājāntabījaṃ parākhyaṃ
svato nyastabindu svayaṃ nyastahārdam |
bhavadvaktravakṣojaguhyābhidhānaṃ
svarūpaṃ sakṛdbhāvayetsa tvameva || 16 ||
tathānye vikalpeṣu nirviṇṇacittā-
stadekaṃ samādhāya bindutrayaṃ te |
parānandasandhānasindhau nimagnāḥ
punargarbharandhraṃ na paśyanti dhīrāḥ || 17 ||
tvadunmeṣalīlānubandhādhikārā-
nviriñcyādikāṃstvadguṇāmbhodhibindūn |
bhajantastitīrṣanti saṃsārasindhuṃ
śive tāvakīnā susambhāvaneyam || 18 ||
kadā vā bhavatpādapotena tūrṇaṃ
bhavāmbhodhimuttīrya pūrṇāntaraṅgaḥ |
nimajjantamenaṃ durāśāviṣābdhau
samālokya lokaṃ kathaṃ paryudāsse || 19 ||
kadāvā hṛṣīkāṇi sāmyaṃ bhajeyuḥ
kadā vā na śatrurna mitraṃ bhavāni |
kadā vā durāśāviṣūcīvilopaḥ
kadā vā mano me samūlaṃ vinaśyet || 20 ||
namovākamāśāsmahe devi yuṣma-
tpadāmbhojayugmāya tigmāya gauri |
viriñcyādibhāsvatkirīṭapratolī-
pradīpāyamānaprabhābhāsvarāya || 21 ||
kace candrarekhaṃ kuce tārahāraṃ
kare svāducāpaṃ śare ṣaṭpadaugham |
smarāmi smarārerabhiprāyamekaṃ
madāghūrṇanetraṃ madīyaṃ nidhānam || 22 ||
śareṣveva nāsā dhanuṣveva jihvā
japāpāṭale locane te svarūpe |
tvageṣā bhavaccandrakhaṇḍe śravo me
guṇe te manovṛttiramba tvayi syāt || 23 ||
jagatkarmadhīrānvacodhūtakīrān
kucanyastahārāṅkṛpāsindhupūrān |
bhavāmbhodhipārānmahāpāpadūrān
bhaje vedasārāṃśivapremadārān || 24 ||
sudhāsindhusāre cidānandanīre
samutphullanīpe suratrāntarīpe |
maṇivyūhasāle sthite haimaśāle
manojārivāme niṣaṇṇaṃ mano me || 25 ||
dṛgante vilolā sugandhīṣumālā
prapañcendrajālā vipatsindhukūlā |
munisvāntaśālā namallokapālā
hṛdi premalolāmṛtasvādulīlā || 26 ||
jagajjālametattvayaivāmba sṛṣṭaṃ
tvamevādya yāsīndriyairarthajālam |
tvamekaiva kartrī tvamekaiva bhoktrī
na me puṇyapāpe na me bandhamokṣau || 27 ||
iti premabhāreṇa kiñcinmayoktaṃ
na budhvaiva tattvaṃ madīyaṃ tvadīyam |
vinodāya bālasya maurkhyaṃ hi mātas-
tadetatpralāpastutiṃ me gṛhāṇa || 28 ||
|| iti śrīmacchaṅkarācāryaviracitā devībhujaṅgaṃ sampūrṇam ||
🕉️ This is the original Sanskrit rendered in Kannada script.
Pronunciation is identical to the Sanskrit Devanagari version.