ଓଁ ଶ୍ରୀ ପରମାତ୍ମନେ ନମଃ
ଅଥ ଦ୍ଵାଦଶୋଽଧ୍ଯାଯଃ
ଭକ୍ତିଯୋଗଃ
ଅର୍ଜୁନ ଉଵାଚ
ଏଵଂ ସତତଯୁକ୍ତା ଯେ ଭକ୍ତାସ୍ତ୍ଵାଂ ପର୍ଯୁପାସତେ ।
ଯେ ଚାପ୍ଯକ୍ଷରମଵ୍ଯକ୍ତଂ ତେଷାଂ କେ ଯୋଗଵିତ୍ତମାଃ ॥1॥
ଶ୍ରୀ ଭଗଵାନୁଵାଚ
ମଯ୍ଯାଵେଶ୍ଯ ମନୋ ଯେ ମାଂ ନିତ୍ଯଯୁକ୍ତା ଉପାସତେ ।
ଶ୍ରଦ୍ଧଯା ପରଯୋପେତାଃ ତେ ମେ ଯୁକ୍ତତମା ମତାଃ ॥2॥
ଯେ ତ୍ଵକ୍ଷରମନିର୍ଦେଶ୍ଯମ୍ ଅଵ୍ଯକ୍ତଂ ପର୍ଯୁପାସତେ ।
ସର୍ଵତ୍ରଗମଚିନ୍ତ୍ଯଂ ଚ କୂଟସ୍ଥମଚଲଂ ଧ୍ରୁଵମ୍ ॥3॥
ସନ୍ନିଯମ୍ଯେନ୍ଦ୍ରିଯଗ୍ରାମଂ ସର୍ଵତ୍ର ସମବୁଦ୍ଧଯଃ ।
ତେ ପ୍ରାପ୍ନୁଵନ୍ତି ମାମେଵ ସର୍ଵଭୂତହିତେ ରତାଃ ॥4॥
କ୍ଲେଶୋଽଧିକତରସ୍ତେଷାମ୍ ଅଵ୍ଯକ୍ତାସକ୍ତଚେତସାମ୍ ।
ଅଵ୍ଯକ୍ତା ହି ଗତିର୍ଦୁଃଖଂ ଦେହଵଦ୍ଭିରଵାପ୍ଯତେ ॥5॥
ଯେ ତୁ ସର୍ଵାଣି କର୍ମାଣି ମଯି ସନ୍ନ୍ଯସ୍ଯ ମତ୍ପରାଃ ।
ଅନନ୍ଯେନୈଵ ଯୋଗେନ ମାଂ ଧ୍ଯାଯନ୍ତ ଉପାସତେ ॥6॥
ତେଷାମହଂ ସମୁଦ୍ଧର୍ତା ମୃତ୍ଯୁସଂସାରସାଗରାତ୍ ।
ଭଵାମି ନଚିରାତ୍ପାର୍ଥ ମଯ୍ଯାଵେଶିତଚେତସାମ୍ ॥7॥
ମଯ୍ଯେଵ ମନ ଆଧତ୍ସ୍ଵ ମଯି ବୁଦ୍ଧିଂ ନିଵେଶଯ ।
ନିଵସିଷ୍ଯସି ମଯ୍ଯେଵ ଅତ ଊର୍ଧ୍ଵଂ ନ ସଂଶଯଃ ॥8॥
ଅଥ ଚିତ୍ତଂ ସମାଧାତୁଂ ନ ଶକ୍ନୋଷି ମଯି ସ୍ଥିରମ୍ ।
ଅଭ୍ଯାସଯୋଗେନ ତତଃ ମାମିଚ୍ଛାପ୍ତୁଂ ଧନଞ୍ଜଯ ॥9॥
ଅଭ୍ଯାସେଽପ୍ଯସମର୍ଥୋଽସି ମତ୍କର୍ମପରମୋ ଭଵ ।
ମଦର୍ଥମପି କର୍ମାଣି କୁର୍ଵନ୍ସିଦ୍ଧିମଵାପ୍ସ୍ଯସି ॥10॥
ଅଥୈତଦପ୍ଯଶକ୍ତୋଽସି କର୍ତୁଂ ମଦ୍ଯୋଗମାଶ୍ରିତଃ ।
ସର୍ଵକର୍ମଫଲତ୍ଯାଗଂ ତତଃ କୁରୁ ଯତାତ୍ମଵାନ୍ ॥11॥
ଶ୍ରେଯୋ ହି ଜ୍ଞାନମଭ୍ଯାସାତ୍ ଜ୍ଞାନାଦ୍ଧ୍ଯାନଂ ଵିଶିଷ୍ଯତେ ।
ଧ୍ଯାନାତ୍କର୍ମଫଲତ୍ଯାଗଃ ତ୍ଯାଗାଚ୍ଛାନ୍ତିରନନ୍ତରମ୍ ॥12॥
ଅଦ୍ଵେଷ୍ଟା ସର୍ଵଭୂତାନାଂ ମୈତ୍ରଃ କରୁଣ ଏଵ ଚ ।
ନିର୍ମମୋ ନିରହଙ୍କାରଃ ସମଦୁଃଖସୁଖଃ କ୍ଷମୀ ॥13॥
ସନ୍ତୁଷ୍ଟଃ ସତତଂ ଯୋଗୀ ଯତାତ୍ମା ଦୃଢନିଶ୍ଚଯଃ ।
ମଯ୍ଯର୍ପିତମନୋବୁଦ୍ଧିଃ ଯୋ ମଦ୍ଭକ୍ତଃ ସ ମେ ପ୍ରିଯଃ ॥14॥
ଯସ୍ମାନ୍ନୋଦ୍ଵିଜତେ ଲୋକଃ ଲୋକାନ୍ନୋଦ୍ଵିଜତେ ଚ ଯଃ ।
ହର୍ଷାମର୍ଷଭଯୋଦ୍ଵେଗୈଃ ମୁକ୍ତୋ ଯଃ ସ ଚ ମେ ପ୍ରିଯଃ ॥15॥
ଅନପେକ୍ଷଃ ଶୁଚିର୍ଦକ୍ଷଃ ଉଦାସୀନୋ ଗତଵ୍ଯଥଃ ।
ସର୍ଵାରମ୍ଭପରିତ୍ଯାଗୀ ଯୋ ମଦ୍ଭକ୍ତଃ ସ ମେ ପ୍ରିଯଃ ॥16॥
ଯୋ ନ ହୃଷ୍ଯତି ନ ଦ୍ଵେଷ୍ଟି ନ ଶୋଚତି ନ କାଙ୍କ୍ଷତି ।
ଶୁଭାଶୁଭପରିତ୍ଯାଗୀ ଭକ୍ତିମାନ୍ଯଃ ସ ମେ ପ୍ରିଯଃ ॥17॥
ସମଃ ଶତ୍ରୌ ଚ ମିତ୍ରେ ଚ ତଥା ମାନାପମାନଯୋଃ ।
ଶୀତୋଷ୍ଣସୁଖଦୁଃଖେଷୁ ସମଃ ସଙ୍ଗଵିଵର୍ଜିତଃ ॥18॥
ତୁଲ୍ଯନିନ୍ଦାସ୍ତୁତିର୍ମୌନୀ ସନ୍ତୁଷ୍ଟୋ ଯେନ କେନଚିତ୍ ।
ଅନିକେତଃ ସ୍ଥିରମତିଃ ଭକ୍ତିମାନ୍ମେ ପ୍ରିଯୋ ନରଃ ॥19॥
ଯେ ତୁ ଧର୍ମ୍ଯାମୃତମିଦଂ ଯଥୋକ୍ତଂ ପର୍ଯୁପାସତେ ।
ଶ୍ରଦ୍ଦଧାନା ମତ୍ପରମାଃ ଭକ୍ତାସ୍ତେଽତୀଵ ମେ ପ୍ରିଯାଃ ॥20॥
॥ ଓଁ ତତ୍ସଦିତି ଶ୍ରୀମଦ୍ଭଗଵଦ୍ଗୀତାସୁ ଉପନିଷତ୍ସୁ ବ୍ରହ୍ମଵିଦ୍ଯାଯାଂ ଯୋଗଶାସ୍ତ୍ରେ
ଶ୍ରୀକୃଷ୍ଣାର୍ଜୁନସଂଵାଦେ ଭକ୍ତିଯୋଗୋ ନାମ ଦ୍ଵାଦଶୋଽଧ୍ଯାଯଃ ।38
Roman (IAST) Transliteration
oṃ śrī paramātmane namaḥ
atha dvādaśo'dhyāyaḥ
bhaktiyogaḥ
arjuna uvāca
evaṃ satatayuktā ye bhaktāstvāṃ paryupāsate |
ye cāpyakṣaramavyaktaṃ teṣāṃ ke yogavittamāḥ ||1||
śrī bhagavānuvāca
mayyāveśya mano ye māṃ nityayuktā upāsate |
śraddhayā parayopetāḥ te me yuktatamā matāḥ ||2||
ye tvakṣaramanirdeśyam avyaktaṃ paryupāsate |
sarvatragamacintyaṃ ca kūṭasthamacalaṃ dhruvam ||3||
sanniyamyendriyagrāmaṃ sarvatra samabuddhayaḥ |
te prāpnuvanti māmeva sarvabhūtahite ratāḥ ||4||
kleśo'dhikatarasteṣām avyaktāsaktacetasām |
avyaktā hi gatirduḥkhaṃ dehavadbhiravāpyate ||5||
ye tu sarvāṇi karmāṇi mayi sannyasya matparāḥ |
ananyenaiva yogena māṃ dhyāyanta upāsate ||6||
teṣāmahaṃ samuddhartā mṛtyusaṃsārasāgarāt |
bhavāmi nacirātpārtha mayyāveśitacetasām ||7||
mayyeva mana ādhatsva mayi buddhiṃ niveśaya |
nivasiṣyasi mayyeva ata ūrdhvaṃ na saṃśayaḥ ||8||
atha cittaṃ samādhātuṃ na śaknoṣi mayi sthiram |
abhyāsayogena tataḥ māmicchāptuṃ dhanañjaya ||9||
abhyāse'pyasamartho'si matkarmaparamo bhava |
madarthamapi karmāṇi kurvansiddhimavāpsyasi ||10||
athaitadapyaśakto'si kartuṃ madyogamāśritaḥ |
sarvakarmaphalatyāgaṃ tataḥ kuru yatātmavān ||11||
śreyo hi jñānamabhyāsāt jñānāddhyānaṃ viśiṣyate |
dhyānātkarmaphalatyāgaḥ tyāgācchāntiranantaram ||12||
adveṣṭā sarvabhūtānāṃ maitraḥ karuṇa eva ca |
nirmamo nirahaṅkāraḥ samaduḥkhasukhaḥ kṣamī ||13||
santuṣṭaḥ satataṃ yogī yatātmā dṛḍhaniścayaḥ |
mayyarpitamanobuddhiḥ yo madbhaktaḥ sa me priyaḥ ||14||
yasmānnodvijate lokaḥ lokānnodvijate ca yaḥ |
harṣāmarṣabhayodvegaiḥ mukto yaḥ sa ca me priyaḥ ||15||
anapekṣaḥ śucirdakṣaḥ udāsīno gatavyathaḥ |
sarvārambhaparityāgī yo madbhaktaḥ sa me priyaḥ ||16||
yo na hṛṣyati na dveṣṭi na śocati na kāṅkṣati |
śubhāśubhaparityāgī bhaktimānyaḥ sa me priyaḥ ||17||
samaḥ śatrau ca mitre ca tathā mānāpamānayoḥ |
śītoṣṇasukhaduḥkheṣu samaḥ saṅgavivarjitaḥ ||18||
tulyanindāstutirmaunī santuṣṭo yena kenacit |
aniketaḥ sthiramatiḥ bhaktimānme priyo naraḥ ||19||
ye tu dharmyāmṛtamidaṃ yathoktaṃ paryupāsate |
śraddadhānā matparamāḥ bhaktāste'tīva me priyāḥ ||20||
|| oṃ tatsaditi śrīmadbhagavadgītāsu upaniṣatsu brahmavidyāyāṃ yogaśāstre
śrīkṛṣṇārjunasaṃvāde bhaktiyogo nāma dvādaśo'dhyāyaḥ |38
Sanskrit — Devanagari (original)
ॐ श्री परमात्मने नमः
अथ द्वादशोऽध्यायः
भक्तियोगः
अर्जुन उवाच
एवं सततयुक्ता ये भक्तास्त्वां पर्युपासते ।
ये चाप्यक्षरमव्यक्तं तेषां के योगवित्तमाः ॥1॥
श्री भगवानुवाच
मय्यावेश्य मनो ये मां नित्ययुक्ता उपासते ।
श्रद्धया परयोपेताः ते मे युक्ततमा मताः ॥2॥
ये त्वक्षरमनिर्देश्यम् अव्यक्तं पर्युपासते ।
सर्वत्रगमचिन्त्यं च कूटस्थमचलं ध्रुवम् ॥3॥
सन्नियम्येन्द्रियग्रामं सर्वत्र समबुद्धयः ।
ते प्राप्नुवन्ति मामेव सर्वभूतहिते रताः ॥4॥
क्लेशोऽधिकतरस्तेषाम् अव्यक्तासक्तचेतसाम् ।
अव्यक्ता हि गतिर्दुःखं देहवद्भिरवाप्यते ॥5॥
ये तु सर्वाणि कर्माणि मयि सन्न्यस्य मत्पराः ।
अनन्येनैव योगेन मां ध्यायन्त उपासते ॥6॥
तेषामहं समुद्धर्ता मृत्युसंसारसागरात् ।
भवामि नचिरात्पार्थ मय्यावेशितचेतसाम् ॥7॥
मय्येव मन आधत्स्व मयि बुद्धिं निवेशय ।
निवसिष्यसि मय्येव अत ऊर्ध्वं न संशयः ॥8॥
अथ चित्तं समाधातुं न शक्नोषि मयि स्थिरम् ।
अभ्यासयोगेन ततः मामिच्छाप्तुं धनञ्जय ॥9॥
अभ्यासेऽप्यसमर्थोऽसि मत्कर्मपरमो भव ।
मदर्थमपि कर्माणि कुर्वन्सिद्धिमवाप्स्यसि ॥10॥
अथैतदप्यशक्तोऽसि कर्तुं मद्योगमाश्रितः ।
सर्वकर्मफलत्यागं ततः कुरु यतात्मवान् ॥11॥
श्रेयो हि ज्ञानमभ्यासात् ज्ञानाद्ध्यानं विशिष्यते ।
ध्यानात्कर्मफलत्यागः त्यागाच्छान्तिरनन्तरम् ॥12॥
अद्वेष्टा सर्वभूतानां मैत्रः करुण एव च ।
निर्ममो निरहङ्कारः समदुःखसुखः क्षमी ॥13॥
सन्तुष्टः सततं योगी यतात्मा दृढनिश्चयः ।
मय्यर्पितमनोबुद्धिः यो मद्भक्तः स मे प्रियः ॥14॥
यस्मान्नोद्विजते लोकः लोकान्नोद्विजते च यः ।
हर्षामर्षभयोद्वेगैः मुक्तो यः स च मे प्रियः ॥15॥
अनपेक्षः शुचिर्दक्षः उदासीनो गतव्यथः ।
सर्वारम्भपरित्यागी यो मद्भक्तः स मे प्रियः ॥16॥
यो न हृष्यति न द्वेष्टि न शोचति न काङ्क्षति ।
शुभाशुभपरित्यागी भक्तिमान्यः स मे प्रियः ॥17॥
समः शत्रौ च मित्रे च तथा मानापमानयोः ।
शीतोष्णसुखदुःखेषु समः सङ्गविवर्जितः ॥18॥
तुल्यनिन्दास्तुतिर्मौनी सन्तुष्टो येन केनचित् ।
अनिकेतः स्थिरमतिः भक्तिमान्मे प्रियो नरः ॥19॥
ये तु धर्म्यामृतमिदं यथोक्तं पर्युपासते ।
श्रद्दधाना मत्परमाः भक्तास्तेऽतीव मे प्रियाः ॥20॥
॥ ॐ तत्सदिति श्रीमद्भगवद्गीतासु उपनिषत्सु ब्रह्मविद्यायां योगशास्त्रे
श्रीकृष्णार्जुनसंवादे भक्तियोगो नाम द्वादशोऽध्यायः ।38
oṃ śrī paramātmane namaḥ
atha dvādaśo'dhyāyaḥ
bhaktiyogaḥ
arjuna uvāca
evaṃ satatayuktā ye bhaktāstvāṃ paryupāsate |
ye cāpyakṣaramavyaktaṃ teṣāṃ ke yogavittamāḥ ||1||
śrī bhagavānuvāca
mayyāveśya mano ye māṃ nityayuktā upāsate |
śraddhayā parayopetāḥ te me yuktatamā matāḥ ||2||
ye tvakṣaramanirdeśyam avyaktaṃ paryupāsate |
sarvatragamacintyaṃ ca kūṭasthamacalaṃ dhruvam ||3||
sanniyamyendriyagrāmaṃ sarvatra samabuddhayaḥ |
te prāpnuvanti māmeva sarvabhūtahite ratāḥ ||4||
kleśo'dhikatarasteṣām avyaktāsaktacetasām |
avyaktā hi gatirduḥkhaṃ dehavadbhiravāpyate ||5||
ye tu sarvāṇi karmāṇi mayi sannyasya matparāḥ |
ananyenaiva yogena māṃ dhyāyanta upāsate ||6||
teṣāmahaṃ samuddhartā mṛtyusaṃsārasāgarāt |
bhavāmi nacirātpārtha mayyāveśitacetasām ||7||
mayyeva mana ādhatsva mayi buddhiṃ niveśaya |
nivasiṣyasi mayyeva ata ūrdhvaṃ na saṃśayaḥ ||8||
atha cittaṃ samādhātuṃ na śaknoṣi mayi sthiram |
abhyāsayogena tataḥ māmicchāptuṃ dhanañjaya ||9||
abhyāse'pyasamartho'si matkarmaparamo bhava |
madarthamapi karmāṇi kurvansiddhimavāpsyasi ||10||
athaitadapyaśakto'si kartuṃ madyogamāśritaḥ |
sarvakarmaphalatyāgaṃ tataḥ kuru yatātmavān ||11||
śreyo hi jñānamabhyāsāt jñānāddhyānaṃ viśiṣyate |
dhyānātkarmaphalatyāgaḥ tyāgācchāntiranantaram ||12||
adveṣṭā sarvabhūtānāṃ maitraḥ karuṇa eva ca |
nirmamo nirahaṅkāraḥ samaduḥkhasukhaḥ kṣamī ||13||
santuṣṭaḥ satataṃ yogī yatātmā dṛḍhaniścayaḥ |
mayyarpitamanobuddhiḥ yo madbhaktaḥ sa me priyaḥ ||14||
yasmānnodvijate lokaḥ lokānnodvijate ca yaḥ |
harṣāmarṣabhayodvegaiḥ mukto yaḥ sa ca me priyaḥ ||15||
anapekṣaḥ śucirdakṣaḥ udāsīno gatavyathaḥ |
sarvārambhaparityāgī yo madbhaktaḥ sa me priyaḥ ||16||
yo na hṛṣyati na dveṣṭi na śocati na kāṅkṣati |
śubhāśubhaparityāgī bhaktimānyaḥ sa me priyaḥ ||17||
samaḥ śatrau ca mitre ca tathā mānāpamānayoḥ |
śītoṣṇasukhaduḥkheṣu samaḥ saṅgavivarjitaḥ ||18||
tulyanindāstutirmaunī santuṣṭo yena kenacit |
aniketaḥ sthiramatiḥ bhaktimānme priyo naraḥ ||19||
ye tu dharmyāmṛtamidaṃ yathoktaṃ paryupāsate |
śraddadhānā matparamāḥ bhaktāste'tīva me priyāḥ ||20||
|| oṃ tatsaditi śrīmadbhagavadgītāsu upaniṣatsu brahmavidyāyāṃ yogaśāstre
śrīkṛṣṇārjunasaṃvāde bhaktiyogo nāma dvādaśo'dhyāyaḥ |38
🕉️ This is the original Sanskrit rendered in Oriya script.
Pronunciation is identical to the Sanskrit Devanagari version.