ശ്രീമദ്വാല്മീകീയ രാമായണേ അരണ്യകാണ്ഡമ് ।
അഥ ഏകത്രിംശസ്സര്ഗഃ ।
ത്വരമാണസ്തതോ ഗത്വാ ജനസ്ഥാനാദകമ്പനഃ ।
പ്രവിശ്യ ലങ്കാം വേഗേന രാവണം വാക്യമബ്രവീത് ॥ 1 ॥
ജനസ്ഥാനസ്ഥിതാ രാജന്രാക്ഷസാ ബഹവോ ഹതാഃ ।
ഖരശ്ച നിഹതസ്സങ്ഖ്യേ കഥഞ്ചിദഹമാഗതഃ ॥ 2 ॥
ഏവമുക്തോ ദശഗ്രീവഃ ക്രുദ്ധ സ്സംരക്തലോചനഃ ।
അകമ്പനമുവാചേദം നിര്ദഹന്നിവ ചക്ഷുഷാ ॥ 3 ॥
കേന രമ്യം ജനസ്ഥാനം ഹതം മമ പരാസുനാ ।
കോ ഹി സര്വേഷു ലോകേഷു ഗതിം ചാധിഗമിഷ്യതി ॥ 4 ॥
ന ഹി മേ വിപ്രിയം കൃത്വാ ശക്യം മഘവതാ സുഖമ് ।
പ്രാപ്തും വൈശ്രവണേനാപി ന യമേന ന വിഷ്ണുനാ ॥ 5 ॥
കാലസ്യ ചാപ്യഹം കാലോ ദഹേയമപി പാവകമ് ।
മൃത്യും മരണധര്മേണ സംയോജയിതുമുത്സഹേ ॥ 6 ॥
ദഹേയമപി സങ്കൃദ്ധസ്തേജസാഽദിത്യപാവകൌ ।
വാതസ്യ തരസാ വേഗം നിഹന്തുമഹമുത്സഹേ ॥ 7 ॥
തഥാ ക്രുദ്ധം ദശഗ്രീവം കൃതാഞ്ജലിരകമ്പനഃ ।
ഭയാത്സന്ദിഗ്ധയാ വാചാ രാവണം യാചതേഽഭയമ് ॥ 8 ॥
ദശഗ്രീവോഽഭയം തസ്മൈ പ്രദദൌ രക്ഷസാം വരഃ ।
സ വിസ്രബ്ധോഽബ്രവീദ്വാക്യമസന്ദിഗ്ധമകമ്പനഃ ॥ 9 ॥
പുത്രോ ദശരഥസ്യാസ്തി സിംഹസംഹനനോ യുവാ ।
രാമോ നാമ വൃഷസ്കന്ധോ വൃത്തായതമഹാഭുജഃ ॥ 10 ॥
വീരഃ പൃഥുയശാശ്ശ്രീമാനതുല്യബലവിക്രമഃ ।
ഹതം തേന ജനസ്ഥാനം ഖരശ്ച സഹ ദൂഷണഃ ॥ 11 ॥
അകമ്പനവച ശ്രുത്വാ രാവണോ രാക്ഷസാധിപഃ ।
നാഗേന്ദ്ര ഇവ നിശ്വസ്യ വചനം ചേദമബ്രവീത് ॥ 12 ॥
സ സുരേന്ദ്രേണ സംയുക്തോ രാമസ്സര്വാമരൈസ്സഹ ।
ഉപയാതോ ജനസ്ഥാനം ബ്രൂഹി കച്ചിദകമ്പന ॥ 13 ॥
രാവണസ്യ പുനര്വാക്യം നിശമ്യ തദകമ്പനഃ ।
ആചചക്ഷേ ബലം തസ്യ വിക്രമം ച മഹാത്മനഃ ॥ 14 ॥
രാമോ നാമ മഹാതേജാ ശ്രേഷ്ഠസ്സര്വധനുഷ്മതാമ് ।
ദിവ്യാസ്ത്രഗുണസമ്പന്നഃ പുരന്ദരസമോ യുധി ॥ 15 ॥
തസ്യാനുരൂപോ ബലവാന്രക്താക്ഷോ ദന്ദുഭിസ്വനഃ ।
കനീയാന്ലക്ഷ്മണോ നാമ ഭ്രാതാ ശശിനിഭാനനഃ ॥ 16 ॥
സ തേന സഹ സംയുക്തഃ പാവകേനാനിലോ യഥാ ।
ശ്രീമാന്രാജവരസ്തേന ജനസ്ഥാനം നിപാതിതമ് ॥ 17 ॥
നൈവ ദേവാ മഹാത്മാനോ നാത്ര കാര്യാ വിചാരണാ ।
ശരാ രാമേണ തൂത്സൃഷ്ടാ രുക്മപുങ്ഖാഃ പതത്രിണഃ ॥ 18 ॥
സര്പാഃ പഞ്ചാനനാ ഭൂത്വാ ഭക്ഷയന്തി സ്മ രാക്ഷസാന് ।
യേന യേന ച ഗച്ഛന്തി രാക്ഷസാ ഭയകര്ശിതാഃ ॥ 19 ॥
തേന തേന സ്മ പശ്യന്തി രാമമേവാഗ്രതഃ സ്ഥിതമ് ।
ഇത്ഥം വിനാശിതം തേന ജനസ്ഥാനം തവാനഘ ॥ 20 ॥
അകമ്പനവചശ്രുത്വാ രാവണോ വാക്യമബ്രവീത് ।
ജനസ്ഥാനം ഗമിഷ്യാമി ഹന്തും രാമം സലക്ഷ്മണമ് ॥ 21 ॥
അഥൈവമുക്തേ വചനേ പ്രോവാചേദമകമ്പനഃ ।
ശൃണു രാജന്യഥാവൃത്തം രാമസ്യ ബലപൌരുഷമ് ॥ 22 ॥
അസാധ്യഃ കുപിതോ രാമോ വിക്രമേണ മഹായശാഃ ।
ആപഗായാസ്സുപൂര്ണായാ വേഗം പരിഹരേച്ഛരൈഃ ॥ 23 ॥
സതാരഗ്രഹനക്ഷത്രം നഭശ്ചാപ്യവസാദയേത് ।
അസൌ രാമസ്തു സീദന്തീം ശ്രീമാനഭ്യുദ്ധരേന്മഹീമ് ॥ 24 ॥
ഭിത്ത്വാ വേലാം സമുദ്രസ്യ ലോകാനാപ്ലാവയേദ്വിഭുഃ ।
വേഗം വാപി സമുദ്രസ്യ വായും വാ വിധമേച്ഛരൈഃ ॥ 25 ॥
സംഹൃത്യ വാ പുനര്ലോകാന്വിക്രമേണ മഹായശാഃ ।
ശക്തസ്സപുരുഷവ്യാഘ്രഃ സ്രഷ്ടും പുനരപി പ്രജാഃ ॥ 26 ॥
ന ഹി രാമോ ദശഗ്രീവ ശക്യോ ജേതും ത്വയാ യുധി ।
രക്ഷസാം വാപി ലോകേന സ്വര്ഗഃ പാപജനൈരിവ ॥ 27 ॥
ന തം വധ്യമഹം മന്യേ സര്വൈര്ദേവാസുരൈരപി ।
അയം തസ്യ വധോപായസ്തന്മമൈകമനാശ്ശൃണു ॥ 28 ॥
ഭാര്യാ തസ്യോത്തമാ ലോകേ സീതാ നാമ സുമധ്യമാ ।
ശ്യാമാ സമവിഭക്താങ്ഗീ സ്ത്രീരത്നം രത്നഭൂഷിതാ ॥ 29 ॥
നൈവ ദേവീ ന ഗന്ധര്വീ നാപ്സരാ നാപി ദാനവീ ।
തുല്യാ സീമന്തിനീ തസ്യാ മാനുഷീഷു കുതോ ഭവേത് ॥ 30 ॥
തസ്യാപഹര ഭാര്യാന്ത്വം പ്രമഥ്യ തു മഹാവനേ ।
സീതയാ രഹിതഃ കാമീ രാമോ ഹാസ്യതി ജീവിതമ് ॥ 31 ॥
അരോചയത തദ്വാക്യം രാവണോ രാക്ഷസാധിപഃ ।
ചിന്തയിത്വാ മഹാബാഹുരകമ്പനമുവാച ഹ ॥ 32 ॥
ബാഢം കാല്യം ഗമിഷ്യാമി ഹ്യേകസ്സാരഥിനാ സഹ ।
ആനയിഷ്യാമി വൈദേഹീമിമാം ഹൃഷ്ടോ മഹാപുരീമ് ॥ 33 ॥
അഥൈവമുക്ത്വാ പ്രയയൌ ഖരയുക്തേന രാവണഃ ।
രഥേനാദിത്യവര്ണേന ദിശസ്സര്വാഃ പ്രകാശയന് ॥ 34 ॥
സ രഥോ രാക്ഷസേന്ദ്രസ്യ നക്ഷത്രപഥഗോ മഹാന് ।
സഞ്ചാര്യമാണശ്ശുശുഭേ ജലദേ ചന്ദ്രമാ ഇവ ॥ 35 ॥
സ മാരീചാശ്രമം പ്രാപ്യ താടകേയമുപാഗമത് ।
മാരീചേനാര്ചിതോ രാജാ ഭക്ഷ്യഭോജ്യൈരമാനുഷൈഃ ॥ 36 ॥
തം സ്വയം പൂജയിത്വാ തു ആസനേനോദകേന ച ।
അര്ഥോപഹിതയാ വാചാ മാരീചോ വാക്യമബ്രവീത് ॥ 37 ॥
കച്ചിത്സുകുശലം രാജന്ലോകാനാം രാക്ഷസേശ്വര ।
ആശങ്കേ നാഥ ജാനേ ത്വം യതസ്തൂര്ണമിഹാഗതഃ ॥ 38 ॥
ഏവമുക്തോ മഹാതേജാ മാരീചേന സ രാവണഃ ।
തതഃ പശ്ചാദിദം വാക്യമബ്രവീദ്വാക്യകോവിദഃ ॥ 39 ॥
ആരക്ഷോ മേ ഹതസ്താത രാമേണാക്ലിഷ്ടകര്മണാ ।
ജനസ്ഥാനമവധ്യ തത്സര്വം യുധി നിപാതിതമ് ॥ 40 ॥
തസ്യ മേ കുരു സാചിവ്യം തസ്യ ഭാര്യാപഹാരണേ ।
രാക്ഷസേന്ദ്രവചശ്ശ്രുത്വാ മാരീചോ വാക്യമബ്രവീത് ॥ 41 ॥
ആഖ്യാതാ കേന സീതാ സാ മിത്രരൂപേണ ശത്രുണാ ।
ത്വയാ രാക്ഷസശാര്ദൂല കോ ന നന്ദതി നന്ദിതഃ ॥ 42 ॥
സീതാമിഹാനയസ്വേതി കോ ബ്രവീതി ബ്രവീഹി മേ ।
രക്ഷോലോകസ്യ സര്വസ്യ കശ്ശൃങ്ഗം ഛേത്തുമിച്ഛതി ॥ 43 ॥
പ്രോത്സാഹയതി കശ്ച ത്വാം സ ച ശത്രുരസംശയഃ ।
അശീവിഷമുഖാദ്ദംഷ്ട്രാമുദ്ധര്തും ചേച്ഛതി ത്വയാ ॥ 44 ॥
കര്മണാ കേന കേനാസി കാപഥം പ്രതിപാദിതഃ ।
സുഖസുപ്തസ്യ തേ രാജന് പ്രഹൃതം കേന മൂര്ധനി ॥ 45 ॥
വിശുദ്ധവംശാഭിജനാഗ്രഹസ്ത സ്തേജോമദസ്സംസ്ഥിതദോര്വിഷാണഃ ।
ഉദീക്ഷിതും രാവണ നേഹ യുക്തഃ സ സംയുഗേ രാഘവഗന്ധഹസ്തീ ॥ 46 ॥
അസൌ രണാന്തഃ സ്ഥിതിസന്ധിവാലോ വിദഗ്ധരക്ഷോമൃഗഹാ നൃസിംഹഃ ।
സുപ്തസ്ത്വയാ ബോധയിതും ന യുക്തഃ ശരാങ്ഗപൂര്ണോ നിശിതാസിദംഷ്ട്രഃ ॥ 47 ॥
ചാപാപഹാരേ ഭുജവേഗപങ്കേ ശരോര്മിമാലേ സുമഹാഹവൌഘേ ।
ന രാമപാതാലമുഖേഽതിഘോരേ പ്രസ്കന്ദിതും രാക്ഷസരാജ യുക്തമ് ॥ 48 ॥
പ്രസീദ ലങ്കേശ്വര രാക്ഷസേന്ദ്ര ലങ്കാം പ്രസന്നോ ഭവ സാധു ഗച്ഛ ।
ത്വം സ്വേഷു ദാരേഷു രമസ്വ നിത്യം രാമസ്സഭാര്യോ രമതാം വനേഷു ॥ 49 ॥
ഏവമുക്തോ ദശഗ്രീവോ മാരീചേന സ രാവണഃ ।
ന്യവര്തത പുരീം ലങ്കാം വിവേശ ച ഗൃഹോത്തമമ് ॥ 50 ॥
ഇത്യാര്ഷേ ശ്രീമദ്രാമായണേ വാല്മീകീയ ആദികാവ്യേ അരണ്യകാണ്ഡേ ഏകത്രിംശസ്സര്ഗഃ ॥
Roman (IAST) Transliteration
śrīmadvālmīkīya rāmāyaṇe araṇyakāṇḍam |
atha ekatriṃśassargaḥ |
tvaramāṇastato gatvā janasthānādakampanaḥ |
praviśya laṅkāṃ vegena rāvaṇaṃ vākyamabravīt || 1 ||
janasthānasthitā rājanrākṣasā bahavo hatāḥ |
kharaśca nihatassaṅkhye kathañcidahamāgataḥ || 2 ||
evamukto daśagrīvaḥ kruddha ssaṃraktalocanaḥ |
akampanamuvācedaṃ nirdahanniva cakṣuṣā || 3 ||
kena ramyaṃ janasthānaṃ hataṃ mama parāsunā |
ko hi sarveṣu lokeṣu gatiṃ cādhigamiṣyati || 4 ||
na hi me vipriyaṃ kṛtvā śakyaṃ maghavatā sukham |
prāptuṃ vaiśravaṇenāpi na yamena na viṣṇunā || 5 ||
kālasya cāpyahaṃ kālo daheyamapi pāvakam |
mṛtyuṃ maraṇadharmeṇa saṃyojayitumutsahe || 6 ||
daheyamapi saṅkṛddhastejasā'dityapāvakau |
vātasya tarasā vegaṃ nihantumahamutsahe || 7 ||
tathā kruddhaṃ daśagrīvaṃ kṛtāñjalirakampanaḥ |
bhayātsandigdhayā vācā rāvaṇaṃ yācate'bhayam || 8 ||
daśagrīvo'bhayaṃ tasmai pradadau rakṣasāṃ varaḥ |
sa visrabdho'bravīdvākyamasandigdhamakampanaḥ || 9 ||
putro daśarathasyāsti siṃhasaṃhanano yuvā |
rāmo nāma vṛṣaskandho vṛttāyatamahābhujaḥ || 10 ||
vīraḥ pṛthuyaśāśśrīmānatulyabalavikramaḥ |
hataṃ tena janasthānaṃ kharaśca saha dūṣaṇaḥ || 11 ||
akampanavaca śrutvā rāvaṇo rākṣasādhipaḥ |
nāgendra iva niśvasya vacanaṃ cedamabravīt || 12 ||
sa surendreṇa saṃyukto rāmassarvāmaraissaha |
upayāto janasthānaṃ brūhi kaccidakampana || 13 ||
rāvaṇasya punarvākyaṃ niśamya tadakampanaḥ |
ācacakṣe balaṃ tasya vikramaṃ ca mahātmanaḥ || 14 ||
rāmo nāma mahātejā śreṣṭhassarvadhanuṣmatām |
divyāstraguṇasampannaḥ purandarasamo yudhi || 15 ||
tasyānurūpo balavānraktākṣo dandubhisvanaḥ |
kanīyānlakṣmaṇo nāma bhrātā śaśinibhānanaḥ || 16 ||
sa tena saha saṃyuktaḥ pāvakenānilo yathā |
śrīmānrājavarastena janasthānaṃ nipātitam || 17 ||
naiva devā mahātmāno nātra kāryā vicāraṇā |
śarā rāmeṇa tūtsṛṣṭā rukmapuṅkhāḥ patatriṇaḥ || 18 ||
sarpāḥ pañcānanā bhūtvā bhakṣayanti sma rākṣasān |
yena yena ca gacchanti rākṣasā bhayakarśitāḥ || 19 ||
tena tena sma paśyanti rāmamevāgrataḥ sthitam |
itthaṃ vināśitaṃ tena janasthānaṃ tavānagha || 20 ||
akampanavacaśrutvā rāvaṇo vākyamabravīt |
janasthānaṃ gamiṣyāmi hantuṃ rāmaṃ salakṣmaṇam || 21 ||
athaivamukte vacane provācedamakampanaḥ |
śṛṇu rājanyathāvṛttaṃ rāmasya balapauruṣam || 22 ||
asādhyaḥ kupito rāmo vikrameṇa mahāyaśāḥ |
āpagāyāssupūrṇāyā vegaṃ parihareccharaiḥ || 23 ||
satāragrahanakṣatraṃ nabhaścāpyavasādayet |
asau rāmastu sīdantīṃ śrīmānabhyuddharenmahīm || 24 ||
bhittvā velāṃ samudrasya lokānāplāvayedvibhuḥ |
vegaṃ vāpi samudrasya vāyuṃ vā vidhameccharaiḥ || 25 ||
saṃhṛtya vā punarlokānvikrameṇa mahāyaśāḥ |
śaktassapuruṣavyāghraḥ sraṣṭuṃ punarapi prajāḥ || 26 ||
na hi rāmo daśagrīva śakyo jetuṃ tvayā yudhi |
rakṣasāṃ vāpi lokena svargaḥ pāpajanairiva || 27 ||
na taṃ vadhyamahaṃ manye sarvairdevāsurairapi |
ayaṃ tasya vadhopāyastanmamaikamanāśśṛṇu || 28 ||
bhāryā tasyottamā loke sītā nāma sumadhyamā |
śyāmā samavibhaktāṅgī strīratnaṃ ratnabhūṣitā || 29 ||
naiva devī na gandharvī nāpsarā nāpi dānavī |
tulyā sīmantinī tasyā mānuṣīṣu kuto bhavet || 30 ||
tasyāpahara bhāryāntvaṃ pramathya tu mahāvane |
sītayā rahitaḥ kāmī rāmo hāsyati jīvitam || 31 ||
arocayata tadvākyaṃ rāvaṇo rākṣasādhipaḥ |
cintayitvā mahābāhurakampanamuvāca ha || 32 ||
bāḍhaṃ kālyaṃ gamiṣyāmi hyekassārathinā saha |
ānayiṣyāmi vaidehīmimāṃ hṛṣṭo mahāpurīm || 33 ||
athaivamuktvā prayayau kharayuktena rāvaṇaḥ |
rathenādityavarṇena diśassarvāḥ prakāśayan || 34 ||
sa ratho rākṣasendrasya nakṣatrapathago mahān |
sañcāryamāṇaśśuśubhe jalade candramā iva || 35 ||
sa mārīcāśramaṃ prāpya tāṭakeyamupāgamat |
mārīcenārcito rājā bhakṣyabhojyairamānuṣaiḥ || 36 ||
taṃ svayaṃ pūjayitvā tu āsanenodakena ca |
arthopahitayā vācā mārīco vākyamabravīt || 37 ||
kaccitsukuśalaṃ rājanlokānāṃ rākṣaseśvara |
āśaṅke nātha jāne tvaṃ yatastūrṇamihāgataḥ || 38 ||
evamukto mahātejā mārīcena sa rāvaṇaḥ |
tataḥ paścādidaṃ vākyamabravīdvākyakovidaḥ || 39 ||
ārakṣo me hatastāta rāmeṇākliṣṭakarmaṇā |
janasthānamavadhya tatsarvaṃ yudhi nipātitam || 40 ||
tasya me kuru sācivyaṃ tasya bhāryāpahāraṇe |
rākṣasendravacaśśrutvā mārīco vākyamabravīt || 41 ||
ākhyātā kena sītā sā mitrarūpeṇa śatruṇā |
tvayā rākṣasaśārdūla ko na nandati nanditaḥ || 42 ||
sītāmihānayasveti ko bravīti bravīhi me |
rakṣolokasya sarvasya kaśśṛṅgaṃ chettumicchati || 43 ||
protsāhayati kaśca tvāṃ sa ca śatrurasaṃśayaḥ |
aśīviṣamukhāddaṃṣṭrāmuddhartuṃ cecchati tvayā || 44 ||
karmaṇā kena kenāsi kāpathaṃ pratipāditaḥ |
sukhasuptasya te rājan prahṛtaṃ kena mūrdhani || 45 ||
viśuddhavaṃśābhijanāgrahasta stejomadassaṃsthitadorviṣāṇaḥ |
udīkṣituṃ rāvaṇa neha yuktaḥ sa saṃyuge rāghavagandhahastī || 46 ||
asau raṇāntaḥ sthitisandhivālo vidagdharakṣomṛgahā nṛsiṃhaḥ |
suptastvayā bodhayituṃ na yuktaḥ śarāṅgapūrṇo niśitāsidaṃṣṭraḥ || 47 ||
cāpāpahāre bhujavegapaṅke śarormimāle sumahāhavaughe |
na rāmapātālamukhe'tighore praskandituṃ rākṣasarāja yuktam || 48 ||
prasīda laṅkeśvara rākṣasendra laṅkāṃ prasanno bhava sādhu gaccha |
tvaṃ sveṣu dāreṣu ramasva nityaṃ rāmassabhāryo ramatāṃ vaneṣu || 49 ||
evamukto daśagrīvo mārīcena sa rāvaṇaḥ |
nyavartata purīṃ laṅkāṃ viveśa ca gṛhottamam || 50 ||
ityārṣe śrīmadrāmāyaṇe vālmīkīya ādikāvye araṇyakāṇḍe ekatriṃśassargaḥ ||
Sanskrit — Devanagari (original)
श्रीमद्वाल्मीकीय रामायणे अरण्यकाण्डम् ।
अथ एकत्रिंशस्सर्गः ।
त्वरमाणस्ततो गत्वा जनस्थानादकम्पनः ।
प्रविश्य लङ्कां वेगेन रावणं वाक्यमब्रवीत् ॥ 1 ॥
जनस्थानस्थिता राजन्राक्षसा बहवो हताः ।
खरश्च निहतस्सङ्ख्ये कथञ्चिदहमागतः ॥ 2 ॥
एवमुक्तो दशग्रीवः क्रुद्ध स्संरक्तलोचनः ।
अकम्पनमुवाचेदं निर्दहन्निव चक्षुषा ॥ 3 ॥
केन रम्यं जनस्थानं हतं मम परासुना ।
को हि सर्वेषु लोकेषु गतिं चाधिगमिष्यति ॥ 4 ॥
न हि मे विप्रियं कृत्वा शक्यं मघवता सुखम् ।
प्राप्तुं वैश्रवणेनापि न यमेन न विष्णुना ॥ 5 ॥
कालस्य चाप्यहं कालो दहेयमपि पावकम् ।
मृत्युं मरणधर्मेण संयोजयितुमुत्सहे ॥ 6 ॥
दहेयमपि सङ्कृद्धस्तेजसाऽदित्यपावकौ ।
वातस्य तरसा वेगं निहन्तुमहमुत्सहे ॥ 7 ॥
तथा क्रुद्धं दशग्रीवं कृताञ्जलिरकम्पनः ।
भयात्सन्दिग्धया वाचा रावणं याचतेऽभयम् ॥ 8 ॥
दशग्रीवोऽभयं तस्मै प्रददौ रक्षसां वरः ।
स विस्रब्धोऽब्रवीद्वाक्यमसन्दिग्धमकम्पनः ॥ 9 ॥
पुत्रो दशरथस्यास्ति सिंहसंहननो युवा ।
रामो नाम वृषस्कन्धो वृत्तायतमहाभुजः ॥ 10 ॥
वीरः पृथुयशाश्श्रीमानतुल्यबलविक्रमः ।
हतं तेन जनस्थानं खरश्च सह दूषणः ॥ 11 ॥
अकम्पनवच श्रुत्वा रावणो राक्षसाधिपः ।
नागेन्द्र इव निश्वस्य वचनं चेदमब्रवीत् ॥ 12 ॥
स सुरेन्द्रेण संयुक्तो रामस्सर्वामरैस्सह ।
उपयातो जनस्थानं ब्रूहि कच्चिदकम्पन ॥ 13 ॥
रावणस्य पुनर्वाक्यं निशम्य तदकम्पनः ।
आचचक्षे बलं तस्य विक्रमं च महात्मनः ॥ 14 ॥
रामो नाम महातेजा श्रेष्ठस्सर्वधनुष्मताम् ।
दिव्यास्त्रगुणसम्पन्नः पुरन्दरसमो युधि ॥ 15 ॥
तस्यानुरूपो बलवान्रक्ताक्षो दन्दुभिस्वनः ।
कनीयान्लक्ष्मणो नाम भ्राता शशिनिभाननः ॥ 16 ॥
स तेन सह संयुक्तः पावकेनानिलो यथा ।
श्रीमान्राजवरस्तेन जनस्थानं निपातितम् ॥ 17 ॥
नैव देवा महात्मानो नात्र कार्या विचारणा ।
शरा रामेण तूत्सृष्टा रुक्मपुङ्खाः पतत्रिणः ॥ 18 ॥
सर्पाः पञ्चानना भूत्वा भक्षयन्ति स्म राक्षसान् ।
येन येन च गच्छन्ति राक्षसा भयकर्शिताः ॥ 19 ॥
तेन तेन स्म पश्यन्ति राममेवाग्रतः स्थितम् ।
इत्थं विनाशितं तेन जनस्थानं तवानघ ॥ 20 ॥
अकम्पनवचश्रुत्वा रावणो वाक्यमब्रवीत् ।
जनस्थानं गमिष्यामि हन्तुं रामं सलक्ष्मणम् ॥ 21 ॥
अथैवमुक्ते वचने प्रोवाचेदमकम्पनः ।
शृणु राजन्यथावृत्तं रामस्य बलपौरुषम् ॥ 22 ॥
असाध्यः कुपितो रामो विक्रमेण महायशाः ।
आपगायास्सुपूर्णाया वेगं परिहरेच्छरैः ॥ 23 ॥
सतारग्रहनक्षत्रं नभश्चाप्यवसादयेत् ।
असौ रामस्तु सीदन्तीं श्रीमानभ्युद्धरेन्महीम् ॥ 24 ॥
भित्त्वा वेलां समुद्रस्य लोकानाप्लावयेद्विभुः ।
वेगं वापि समुद्रस्य वायुं वा विधमेच्छरैः ॥ 25 ॥
संहृत्य वा पुनर्लोकान्विक्रमेण महायशाः ।
शक्तस्सपुरुषव्याघ्रः स्रष्टुं पुनरपि प्रजाः ॥ 26 ॥
न हि रामो दशग्रीव शक्यो जेतुं त्वया युधि ।
रक्षसां वापि लोकेन स्वर्गः पापजनैरिव ॥ 27 ॥
न तं वध्यमहं मन्ये सर्वैर्देवासुरैरपि ।
अयं तस्य वधोपायस्तन्ममैकमनाश्शृणु ॥ 28 ॥
भार्या तस्योत्तमा लोके सीता नाम सुमध्यमा ।
श्यामा समविभक्ताङ्गी स्त्रीरत्नं रत्नभूषिता ॥ 29 ॥
नैव देवी न गन्धर्वी नाप्सरा नापि दानवी ।
तुल्या सीमन्तिनी तस्या मानुषीषु कुतो भवेत् ॥ 30 ॥
तस्यापहर भार्यान्त्वं प्रमथ्य तु महावने ।
सीतया रहितः कामी रामो हास्यति जीवितम् ॥ 31 ॥
अरोचयत तद्वाक्यं रावणो राक्षसाधिपः ।
चिन्तयित्वा महाबाहुरकम्पनमुवाच ह ॥ 32 ॥
बाढं काल्यं गमिष्यामि ह्येकस्सारथिना सह ।
आनयिष्यामि वैदेहीमिमां हृष्टो महापुरीम् ॥ 33 ॥
अथैवमुक्त्वा प्रययौ खरयुक्तेन रावणः ।
रथेनादित्यवर्णेन दिशस्सर्वाः प्रकाशयन् ॥ 34 ॥
स रथो राक्षसेन्द्रस्य नक्षत्रपथगो महान् ।
सञ्चार्यमाणश्शुशुभे जलदे चन्द्रमा इव ॥ 35 ॥
स मारीचाश्रमं प्राप्य ताटकेयमुपागमत् ।
मारीचेनार्चितो राजा भक्ष्यभोज्यैरमानुषैः ॥ 36 ॥
तं स्वयं पूजयित्वा तु आसनेनोदकेन च ।
अर्थोपहितया वाचा मारीचो वाक्यमब्रवीत् ॥ 37 ॥
कच्चित्सुकुशलं राजन्लोकानां राक्षसेश्वर ।
आशङ्के नाथ जाने त्वं यतस्तूर्णमिहागतः ॥ 38 ॥
एवमुक्तो महातेजा मारीचेन स रावणः ।
ततः पश्चादिदं वाक्यमब्रवीद्वाक्यकोविदः ॥ 39 ॥
आरक्षो मे हतस्तात रामेणाक्लिष्टकर्मणा ।
जनस्थानमवध्य तत्सर्वं युधि निपातितम् ॥ 40 ॥
तस्य मे कुरु साचिव्यं तस्य भार्यापहारणे ।
राक्षसेन्द्रवचश्श्रुत्वा मारीचो वाक्यमब्रवीत् ॥ 41 ॥
आख्याता केन सीता सा मित्ररूपेण शत्रुणा ।
त्वया राक्षसशार्दूल को न नन्दति नन्दितः ॥ 42 ॥
सीतामिहानयस्वेति को ब्रवीति ब्रवीहि मे ।
रक्षोलोकस्य सर्वस्य कश्शृङ्गं छेत्तुमिच्छति ॥ 43 ॥
प्रोत्साहयति कश्च त्वां स च शत्रुरसंशयः ।
अशीविषमुखाद्दंष्ट्रामुद्धर्तुं चेच्छति त्वया ॥ 44 ॥
कर्मणा केन केनासि कापथं प्रतिपादितः ।
सुखसुप्तस्य ते राजन् प्रहृतं केन मूर्धनि ॥ 45 ॥
विशुद्धवंशाभिजनाग्रहस्त स्तेजोमदस्संस्थितदोर्विषाणः ।
उदीक्षितुं रावण नेह युक्तः स संयुगे राघवगन्धहस्ती ॥ 46 ॥
असौ रणान्तः स्थितिसन्धिवालो विदग्धरक्षोमृगहा नृसिंहः ।
सुप्तस्त्वया बोधयितुं न युक्तः शराङ्गपूर्णो निशितासिदंष्ट्रः ॥ 47 ॥
चापापहारे भुजवेगपङ्के शरोर्मिमाले सुमहाहवौघे ।
न रामपातालमुखेऽतिघोरे प्रस्कन्दितुं राक्षसराज युक्तम् ॥ 48 ॥
प्रसीद लङ्केश्वर राक्षसेन्द्र लङ्कां प्रसन्नो भव साधु गच्छ ।
त्वं स्वेषु दारेषु रमस्व नित्यं रामस्सभार्यो रमतां वनेषु ॥ 49 ॥
एवमुक्तो दशग्रीवो मारीचेन स रावणः ।
न्यवर्तत पुरीं लङ्कां विवेश च गृहोत्तमम् ॥ 50 ॥
इत्यार्षे श्रीमद्रामायणे वाल्मीकीय आदिकाव्ये अरण्यकाण्डे एकत्रिंशस्सर्गः ॥
śrīmadvālmīkīya rāmāyaṇe araṇyakāṇḍam |
atha ekatriṃśassargaḥ |
tvaramāṇastato gatvā janasthānādakampanaḥ |
praviśya laṅkāṃ vegena rāvaṇaṃ vākyamabravīt || 1 ||
janasthānasthitā rājanrākṣasā bahavo hatāḥ |
kharaśca nihatassaṅkhye kathañcidahamāgataḥ || 2 ||
evamukto daśagrīvaḥ kruddha ssaṃraktalocanaḥ |
akampanamuvācedaṃ nirdahanniva cakṣuṣā || 3 ||
kena ramyaṃ janasthānaṃ hataṃ mama parāsunā |
ko hi sarveṣu lokeṣu gatiṃ cādhigamiṣyati || 4 ||
na hi me vipriyaṃ kṛtvā śakyaṃ maghavatā sukham |
prāptuṃ vaiśravaṇenāpi na yamena na viṣṇunā || 5 ||
kālasya cāpyahaṃ kālo daheyamapi pāvakam |
mṛtyuṃ maraṇadharmeṇa saṃyojayitumutsahe || 6 ||
daheyamapi saṅkṛddhastejasā'dityapāvakau |
vātasya tarasā vegaṃ nihantumahamutsahe || 7 ||
tathā kruddhaṃ daśagrīvaṃ kṛtāñjalirakampanaḥ |
bhayātsandigdhayā vācā rāvaṇaṃ yācate'bhayam || 8 ||
daśagrīvo'bhayaṃ tasmai pradadau rakṣasāṃ varaḥ |
sa visrabdho'bravīdvākyamasandigdhamakampanaḥ || 9 ||
putro daśarathasyāsti siṃhasaṃhanano yuvā |
rāmo nāma vṛṣaskandho vṛttāyatamahābhujaḥ || 10 ||
vīraḥ pṛthuyaśāśśrīmānatulyabalavikramaḥ |
hataṃ tena janasthānaṃ kharaśca saha dūṣaṇaḥ || 11 ||
akampanavaca śrutvā rāvaṇo rākṣasādhipaḥ |
nāgendra iva niśvasya vacanaṃ cedamabravīt || 12 ||
sa surendreṇa saṃyukto rāmassarvāmaraissaha |
upayāto janasthānaṃ brūhi kaccidakampana || 13 ||
rāvaṇasya punarvākyaṃ niśamya tadakampanaḥ |
ācacakṣe balaṃ tasya vikramaṃ ca mahātmanaḥ || 14 ||
rāmo nāma mahātejā śreṣṭhassarvadhanuṣmatām |
divyāstraguṇasampannaḥ purandarasamo yudhi || 15 ||
tasyānurūpo balavānraktākṣo dandubhisvanaḥ |
kanīyānlakṣmaṇo nāma bhrātā śaśinibhānanaḥ || 16 ||
sa tena saha saṃyuktaḥ pāvakenānilo yathā |
śrīmānrājavarastena janasthānaṃ nipātitam || 17 ||
naiva devā mahātmāno nātra kāryā vicāraṇā |
śarā rāmeṇa tūtsṛṣṭā rukmapuṅkhāḥ patatriṇaḥ || 18 ||
sarpāḥ pañcānanā bhūtvā bhakṣayanti sma rākṣasān |
yena yena ca gacchanti rākṣasā bhayakarśitāḥ || 19 ||
tena tena sma paśyanti rāmamevāgrataḥ sthitam |
itthaṃ vināśitaṃ tena janasthānaṃ tavānagha || 20 ||
akampanavacaśrutvā rāvaṇo vākyamabravīt |
janasthānaṃ gamiṣyāmi hantuṃ rāmaṃ salakṣmaṇam || 21 ||
athaivamukte vacane provācedamakampanaḥ |
śṛṇu rājanyathāvṛttaṃ rāmasya balapauruṣam || 22 ||
asādhyaḥ kupito rāmo vikrameṇa mahāyaśāḥ |
āpagāyāssupūrṇāyā vegaṃ parihareccharaiḥ || 23 ||
satāragrahanakṣatraṃ nabhaścāpyavasādayet |
asau rāmastu sīdantīṃ śrīmānabhyuddharenmahīm || 24 ||
bhittvā velāṃ samudrasya lokānāplāvayedvibhuḥ |
vegaṃ vāpi samudrasya vāyuṃ vā vidhameccharaiḥ || 25 ||
saṃhṛtya vā punarlokānvikrameṇa mahāyaśāḥ |
śaktassapuruṣavyāghraḥ sraṣṭuṃ punarapi prajāḥ || 26 ||
na hi rāmo daśagrīva śakyo jetuṃ tvayā yudhi |
rakṣasāṃ vāpi lokena svargaḥ pāpajanairiva || 27 ||
na taṃ vadhyamahaṃ manye sarvairdevāsurairapi |
ayaṃ tasya vadhopāyastanmamaikamanāśśṛṇu || 28 ||
bhāryā tasyottamā loke sītā nāma sumadhyamā |
śyāmā samavibhaktāṅgī strīratnaṃ ratnabhūṣitā || 29 ||
naiva devī na gandharvī nāpsarā nāpi dānavī |
tulyā sīmantinī tasyā mānuṣīṣu kuto bhavet || 30 ||
tasyāpahara bhāryāntvaṃ pramathya tu mahāvane |
sītayā rahitaḥ kāmī rāmo hāsyati jīvitam || 31 ||
arocayata tadvākyaṃ rāvaṇo rākṣasādhipaḥ |
cintayitvā mahābāhurakampanamuvāca ha || 32 ||
bāḍhaṃ kālyaṃ gamiṣyāmi hyekassārathinā saha |
ānayiṣyāmi vaidehīmimāṃ hṛṣṭo mahāpurīm || 33 ||
athaivamuktvā prayayau kharayuktena rāvaṇaḥ |
rathenādityavarṇena diśassarvāḥ prakāśayan || 34 ||
sa ratho rākṣasendrasya nakṣatrapathago mahān |
sañcāryamāṇaśśuśubhe jalade candramā iva || 35 ||
sa mārīcāśramaṃ prāpya tāṭakeyamupāgamat |
mārīcenārcito rājā bhakṣyabhojyairamānuṣaiḥ || 36 ||
taṃ svayaṃ pūjayitvā tu āsanenodakena ca |
arthopahitayā vācā mārīco vākyamabravīt || 37 ||
kaccitsukuśalaṃ rājanlokānāṃ rākṣaseśvara |
āśaṅke nātha jāne tvaṃ yatastūrṇamihāgataḥ || 38 ||
evamukto mahātejā mārīcena sa rāvaṇaḥ |
tataḥ paścādidaṃ vākyamabravīdvākyakovidaḥ || 39 ||
ārakṣo me hatastāta rāmeṇākliṣṭakarmaṇā |
janasthānamavadhya tatsarvaṃ yudhi nipātitam || 40 ||
tasya me kuru sācivyaṃ tasya bhāryāpahāraṇe |
rākṣasendravacaśśrutvā mārīco vākyamabravīt || 41 ||
ākhyātā kena sītā sā mitrarūpeṇa śatruṇā |
tvayā rākṣasaśārdūla ko na nandati nanditaḥ || 42 ||
sītāmihānayasveti ko bravīti bravīhi me |
rakṣolokasya sarvasya kaśśṛṅgaṃ chettumicchati || 43 ||
protsāhayati kaśca tvāṃ sa ca śatrurasaṃśayaḥ |
aśīviṣamukhāddaṃṣṭrāmuddhartuṃ cecchati tvayā || 44 ||
karmaṇā kena kenāsi kāpathaṃ pratipāditaḥ |
sukhasuptasya te rājan prahṛtaṃ kena mūrdhani || 45 ||
viśuddhavaṃśābhijanāgrahasta stejomadassaṃsthitadorviṣāṇaḥ |
udīkṣituṃ rāvaṇa neha yuktaḥ sa saṃyuge rāghavagandhahastī || 46 ||
asau raṇāntaḥ sthitisandhivālo vidagdharakṣomṛgahā nṛsiṃhaḥ |
suptastvayā bodhayituṃ na yuktaḥ śarāṅgapūrṇo niśitāsidaṃṣṭraḥ || 47 ||
cāpāpahāre bhujavegapaṅke śarormimāle sumahāhavaughe |
na rāmapātālamukhe'tighore praskandituṃ rākṣasarāja yuktam || 48 ||
prasīda laṅkeśvara rākṣasendra laṅkāṃ prasanno bhava sādhu gaccha |
tvaṃ sveṣu dāreṣu ramasva nityaṃ rāmassabhāryo ramatāṃ vaneṣu || 49 ||
evamukto daśagrīvo mārīcena sa rāvaṇaḥ |
nyavartata purīṃ laṅkāṃ viveśa ca gṛhottamam || 50 ||
ityārṣe śrīmadrāmāyaṇe vālmīkīya ādikāvye araṇyakāṇḍe ekatriṃśassargaḥ ||
🕉️ This is the original Sanskrit rendered in Malayalam script.
Pronunciation is identical to the Sanskrit Devanagari version.