അഥ നാരായന ഹൃദയ സ്തോത്രമ്
അസ്യ ശ്രീനാരായണഹൃദയസ്തോത്രമന്ത്രസ്യ ഭാര്ഗവ ഋഷിഃ, അനുഷ്ടുപ്ഛന്ദഃ, ശ്രീലക്ഷ്മീനാരായണോ ദേവതാ, ഓം ബീജം, നമശ്ശക്തിഃ, നാരായണായേതി കീലകം, ശ്രീലക്ഷ്മീനാരായണ പ്രീത്യര്ഥേ ജപേ വിനിയോഗഃ ।
കരന്യാസഃ ।
ഓം നാരായണഃ പരം ജ്യോതിരിതി അങ്ഗുഷ്ഠാഭ്യാം നമഃ ।
നാരായണഃ പരം ബ്രഹ്മേതി തര്ജനീഭ്യാം നമഃ ।
നാരായണഃ പരോ ദേവ ഇതി മധ്യമാഭ്യാം നമഃ ।
നാരായണഃ പരം ധാമേതി അനാമികാഭ്യാം നമഃ ।
നാരായണഃ പരോ ധര്മ ഇതി കനിഷ്ഠികാഭ്യാം നമഃ ।
വിശ്വം നാരായണ ഇതി കരതലകരപൃഷ്ഠാഭ്യാം നമഃ ।
അങ്ഗന്യാസഃ ।
നാരായണഃ പരം ജ്യോതിരിതി ഹൃദയായ നമഃ ।
നാരായണഃ പരം ബ്രഹ്മേതി ശിരസേ സ്വാഹാ ।
നാരായണഃ പരോ ദേവ ഇതി ശിഖായൈ വൌഷട് ।
നാരായണഃ പരം ധാമേതി കവചായ ഹുമ് ।
നാരായണഃ പരോ ധര്മ ഇതി നേത്രാഭ്യാം വൌഷട് ।
വിശ്വം നാരായണ ഇതി അസ്ത്രായ ഫട് ।
ദിഗ്ബന്ധഃ ।
ഓം ഐന്ദ്ര്യാദിദശദിശം ഓം നമഃ സുദര്ശനായ സഹസ്രാരായ ഹും ഫട് ബധ്നാമി നമശ്ചക്രായ സ്വാഹാ । ഇതി പ്രതിദിശം യോജ്യമ് ।
അഥ ധ്യാനമ് ।
ഉദ്യാദാദിത്യസങ്കാശം പീതവാസം ചതുര്ഭുജമ് ।
ശങ്ഖചക്രഗദാപാണിം ധ്യായേല്ലക്ഷ്മീപതിം ഹരിമ് ॥ 1 ॥
ത്രൈലോക്യാധാരചക്രം തദുപരി കമഠം തത്ര ചാനന്തഭോഗീ
തന്മധ്യേ ഭൂമിപദ്മാങ്കുശശിഖരദലം കര്ണികാഭൂതമേരുമ് ।
തത്രസ്ഥം ശാന്തമൂര്തിം മണിമയമകുടം കുണ്ഡലോദ്ഭാസിതാങ്ഗം
ലക്ഷ്മീനാരായണാഖ്യം സരസിജനയനം സന്തതം ചിന്തയാമി ॥ 2 ॥
അഥ മൂലാഷ്ടകമ് ।
ഓമ് ॥ നാരായണഃ പരം ജ്യോതിരാത്മാ നാരായണഃ പരഃ ।
നാരായണഃ പരം ബ്രഹ്മ നാരായണ നമോഽസ്തു തേ ॥ 1 ॥
നാരായണഃ പരോ ദേവോ ധാതാ നാരായണഃ പരഃ ।
നാരായണഃ പരോ ധാതാ നാരായണ നമോഽസ്തു തേ ॥ 2 ॥
നാരായണഃ പരം ധാമ ധ്യാനം നാരായണഃ പരഃ ।
നാരായണ പരോ ധര്മോ നാരായണ നമോഽസ്തു തേ ॥ 3 ॥
നാരായണഃ പരോവേദ്യഃ വിദ്യാ നാരായണഃ പരഃ ।
വിശ്വം നാരായണഃ സാക്ഷാന്നാരായണ നമോഽസ്തു തേ ॥ 4 ॥
നാരായണാദ്വിധിര്ജാതോ ജാതോ നാരായണാദ്ഭവഃ ।
ജാതോ നാരായണാദിന്ദ്രോ നാരായണ നമോഽസ്തു തേ ॥ 5 ॥
രവിര്നാരായണസ്തേജഃ ചന്ദ്രോ നാരായണോ മഹഃ ।
വഹ്നിര്നാരായണഃ സാക്ഷാന്നാരായണ നമോഽസ്തു തേ ॥ 6 ॥
നാരായണ ഉപാസ്യഃ സ്യാദ്ഗുരുര്നാരായണഃ പരഃ ।
നാരായണഃ പരോ ബോധോ നാരായണ നമോഽസ്തു തേ ॥ 7 ॥
നാരായണഃ ഫലം മുഖ്യം സിദ്ധിര്നാരായണഃ സുഖമ് ।
സേവ്യോനാരായണഃ ശുദ്ധോ നാരായണ നമോഽസ്തു തേ ॥ 8 ॥ [ഹരി]
അഥ പ്രാര്ഥനാദശകമ് ।
നാരായണ ത്വമേവാസി ദഹരാഖ്യേ ഹൃദി സ്ഥിതഃ ।
പ്രേരകഃ പ്രേര്യമാണാനാം ത്വയാ പ്രേരിതമാനസഃ ॥ 9 ॥
ത്വദാജ്ഞാം ശിരസാ ധൃത്വാ ജപാമി ജനപാവനമ് ।
നാനോപാസനമാര്ഗാണാം ഭവകൃദ്ഭാവബോധകഃ ॥ 10 ॥
ഭാവാര്ഥകൃദ്ഭവാതീതോ ഭവ സൌഖ്യപ്രദോ മമ ।
ത്വന്മായാമോഹിതം വിശ്വം ത്വയൈവ പരികല്പിതമ് ॥ 11 ॥
ത്വദധിഷ്ഠാനമാത്രേണ സാ വൈ സര്വാര്ഥകാരിണീ ।
ത്വമേതാം ച പുരസ്കൃത്യ സര്വകാമാന്പ്രദര്ശയ ॥ 12 ॥
ന മേ ത്വദന്യസ്ത്രാതാസ്തി ത്വദന്യന്ന ഹി ദൈവതമ് ।
ത്വദന്യം ന ഹി ജാനാമി പാലകം പുണ്യവര്ധനമ് ॥ 13 ॥
യാവത്സാംസാരികോ ഭാവോ മനസ്സ്ഥോ ഭാവനാത്മകഃ ।
താവത്സിദ്ധിര്ഭവേത്സാധ്യാ സര്വഥാ സര്വദാ വിഭോ ॥ 14 ॥
പാപിനാമഹമേവാഗ്ര്യോ ദയാലൂനാം ത്വമഗ്രണീഃ ।
ദയനീയോ മദന്യോഽസ്തി തവ കോഽത്ര ജഗത്ത്രയേ ॥ 15 ॥
ത്വയാഹം നൈവ സൃഷ്ടശ്ചേന്ന സ്യാത്തവ ദയാലുതാ ।
ആമയോ വാ ന സൃഷ്ടശ്ചേദൌഷധസ്യ വൃഥോദയഃ ॥ 16 ॥
പാപസങ്ഘപരിശ്രാന്തഃ പാപാത്മാ പാപരൂപധൃത് ।
ത്വദന്യഃ കോഽത്ര പാപേഭ്യസ്ത്രാതാസ്തി ജഗതീതലേ ॥ 17 ॥
ത്വമേവ മാതാ ച പിതാ ത്വമേവ
ത്വമേവ ബന്ധുശ്ച സഖാ ത്വമേവ ।
ത്വമേവ സേവ്യശ്ച ഗുരുസ്ത്വമേവ
ത്വമേവ സര്വം മമ ദേവ ദേവ ॥ 18 ॥
പ്രാര്ഥനാദശകം ചൈവ മൂലാഷ്ടകമതഃ പരമ് ।
യഃ പഠേച്ഛൃണുയാന്നിത്യം തസ്യ ലക്ഷ്മീഃ സ്ഥിരാ ഭവേത് ॥ 19 ॥
നാരായണസ്യ ഹൃദയം സര്വാഭീഷ്ടഫലപ്രദമ് ।
ലക്ഷ്മീഹൃദയകം സ്തോത്രം യദി ചേത്തദ്വിനാകൃതമ് ॥ 20 ॥
തത്സര്വം നിഷ്ഫലം പ്രോക്തം ലക്ഷ്മീഃ ക്രുദ്ധ്യതി സര്വദാ ।
ഏതത്സങ്കലിതം സ്തോത്രം സര്വകാമഫലപ്രദമ് ॥ 21 ॥
ലക്ഷ്മീഹൃദയകം ചൈവ തഥാ നാരായണാത്മകമ് ।
ജപേദ്യഃ സങ്കലീകൃത്യ സര്വാഭീഷ്ടമവാപ്നുയാത് ॥ 22 ॥
നാരായണസ്യ ഹൃദയമാദൌ ജപ്ത്വാ തതഃ പരമ് ।
ലക്ഷ്മീഹൃദയകം സ്തോത്രം ജപേന്നാരായണം പുനഃ ॥ 23 ॥
പുനര്നാരായണം ജപ്ത്വാ പുനര്ലക്ഷ്മീനുതിം ജപേത് ।
പുനര്നാരായണം ജാപ്യം സങ്കലീകരണം ഭവേത് ॥ 24 ॥
ഏവം മധ്യേ ദ്വിവാരേണ ജപേത്സങ്കലിതം തു തത് ।
ലക്ഷ്മീഹൃദയകം സ്തോത്രം സര്വകാമപ്രകാശിതമ് ॥ 25 ॥
തദ്വജ്ജപാദികം കുര്യാദേതത്സങ്കലിതം ശുഭമ് ।
സര്വാന്കാമാനവാപ്നോതി ആധിവ്യാധിഭയം ഹരേത് ॥ 26 ॥
ഗോപ്യമേതത്സദാ കുര്യാന്ന സര്വത്ര പ്രകാശയേത് ।
ഇതി ഗുഹ്യതമം ശാസ്ത്രം പ്രാപ്തം ബ്രഹ്മാദികൈഃ പുരാ ॥ 27 ॥
തസ്മാത്സര്വപ്രയത്നേന ഗോപയേത്സാധയേസുധീഃ ।
യത്രൈതത്പുസ്തകം തിഷ്ഠേല്ലക്ഷ്മീനാരായണാത്മകമ് ॥ 28 ॥
ഭൂതപൈശാചവേതാല ഭയം നൈവ തു സര്വദാ ।
ലക്ഷ്മീഹൃദയകം പ്രോക്തം വിധിനാ സാധയേത്സുധീഃ ॥ 29 ॥
ഭൃഗുവാരേ ച രാത്രൌ ച പൂജയേത്പുസ്തകദ്വയമ് ।
സര്വഥാ സര്വദാ സത്യം ഗോപയേത്സാധയേത്സുധീഃ ।
ഗോപനാത്സാധനാല്ലോകേ ധന്യോ ഭവതി തത്ത്വതഃ ॥ 30 ॥
ഇത്യഥര്വരഹസ്യേ ഉത്തരഭാഗേ നാരായണഹൃദയം സമ്പൂര്ണമ് ।
അഥ ലക്ഷ്മീ ഹൃദയ സ്തോത്രമ്
അസ്യ ശ്രീ മഹാലക്ഷ്മീഹൃദയസ്തോത്ര മഹാമന്ത്രസ്യ ഭാര്ഗവ ഋഷിഃ, അനുഷ്ടുപാദീനി നാനാഛന്ദാംസി, ആദ്യാദി ശ്രീമഹാലക്ഷ്മീര്ദേവതാ, ശ്രീം ബീജം, ഹ്രീം ശക്തിഃ, ഐം കീലകം, ആദ്യാദിമഹാലക്ഷ്മീ പ്രസാദസിദ്ധ്യര്ഥം ജപേ വിനിയോഗഃ ॥
ഋഷ്യാദിന്യാസഃ –
ഓം ഭാര്ഗവൃഷയേ നമഃ ശിരസി ।
ഓം അനുഷ്ടുപാദിനാനാഛന്ദോഭ്യോ നമോ മുഖേ ।
ഓം ആദ്യാദിശ്രീമഹാലക്ഷ്മീ ദേവതായൈ നമോ ഹൃദയേ ।
ഓം ശ്രീം ബീജായ നമോ ഗുഹ്യേ ।
ഓം ഹ്രീം ശക്തയേ നമഃ പാദയോഃ ।
ഓം ഐം കീലകായ നമോ നാഭൌ ।
ഓം വിനിയോഗായ നമഃ സര്വാങ്ഗേ ।
കരന്യാസഃ –
ഓം ശ്രീം അങ്ഗുഷ്ഠാഭ്യാം നമഃ ।
ഓം ഹ്രീം തര്ജനീഭ്യാം നമഃ ।
ഓം ഐം മധ്യമാഭ്യാം നമഃ ।
ഓം ശ്രീം അനാമികാഭ്യാം നമഃ ।
ഓം ഹ്രീം കനിഷ്ഠികാഭ്യാം നമഃ ।
ഓം ഐം കരതല കരപൃഷ്ഠാഭ്യാം നമഃ ।
അങ്ഗന്യാസഃ –
ഓം ശ്രീം ഹൃദയായ നമഃ ।
ഓം ഹ്രീം ശിരസേ സ്വാഹാ ।
ഓം ഐം ശിഖായൈ വഷട് ।
ഓം ശ്രീം കവചായ ഹുമ് ।
ഓം ഹ്രീം നേത്രത്രയായ വൌഷട് ।
ഓം ഐം അസ്ത്രായ ഫട് ।
ഓം ശ്രീം ഹ്രീം ഐം ഇതി ദിഗ്ബന്ധഃ ।
അഥ ധ്യാനമ് ।
ഹസ്തദ്വയേന കമലേ ധാരയന്തീം സ്വലീലയാ ।
ഹാരനൂപുരസംയുക്താം ലക്ഷ്മീം ദേവീം വിചിന്തയേ ॥
കൌശേയപീതവസനാമരവിന്ദനേത്രാം
പദ്മദ്വയാഭയവരോദ്യതപദ്മഹസ്താമ് ।
ഉദ്യച്ഛതാര്കസദൃശീം പരമാങ്കസംസ്ഥാം
ധ്യായേദ്വിധീശനതപാദയുഗാം ജനിത്രീമ് ॥
പീതവസ്ത്രാം സുവര്ണാങ്ഗീം പദ്മഹസ്തദ്വായാന്വിതാമ് ।
ലക്ഷ്മീം ധ്യാത്വേതി മന്ത്രേണ സ ഭവേത്പൃഥിവീപതിഃ ॥
മാതുലുങ്ഗം ഗദാം ഖേടം പാണൌ പാത്രം ച ബിഭ്രതീ ।
നാഗം ലിങ്ഗം ച യോനിം ച ബിഭ്രതീം ചൈവ മൂര്ധനി ॥
[ ഇതി ധ്യാത്വാ മാനസോപചാരൈഃ സമ്പൂജ്യ ।
ശങ്ഖചക്രഗദാഹസ്തേ ശുഭ്രവര്ണേ സുവാസിനീ ।
മമ ദേഹി വരം ലക്ഷ്മീഃ സര്വസിദ്ധിപ്രദായിനീ ।
ഇതി സമ്പ്രാര്ഥ്യ ഓം ശ്രീം ഹ്രീം ഐം മഹാലക്ഷ്മ്യൈ കമലധാരിണ്യൈ സിംഹവാഹിന്യൈ സ്വാഹാ ഇതി മന്ത്രം ജപ്ത്വാ പുനഃ പൂര്വവദ്ധൃദയാദി ഷഡങ്ഗന്യാസം കൃത്വാ സ്തോത്രം പഠേത് । ]
സ്തോത്രമ് ।
വന്ദേ ലക്ഷ്മീം പരമശിവമയീം ശുദ്ധജാമ്ബൂനദാഭാം
തേജോരൂപാം കനകവസനാം സര്വഭൂഷോജ്ജ്വലാങ്ഗീമ് ।
ബീജാപൂരം കനകകലശം ഹേമപദ്മം ദധാനാ-
-മാദ്യാം ശക്തിം സകലജനനീം വിഷ്ണുവാമാങ്കസംസ്ഥാമ് ॥ 1 ॥
ശ്രീമത്സൌഭാഗ്യജനനീം സ്തൌമി ലക്ഷ്മീം സനാതനീമ് ।
സര്വകാമഫലാവാപ്തിസാധനൈകസുഖാവഹാമ് ॥ 2 ॥
സ്മരാമി നിത്യം ദേവേശി ത്വയാ പ്രേരിതമാനസഃ ।
ത്വദാജ്ഞാം ശിരസാ ധൃത്വാ ഭജാമി പരമേശ്വരീമ് ॥ 3 ॥
സമസ്തസമ്പത്സുഖദാം മഹാശ്രിയം
സമസ്തസൌഭാഗ്യകരീം മഹാശ്രിയമ് ।
സമസ്തകല്യാണകരീം മഹാശ്രിയം
ഭജാമ്യഹം ജ്ഞാനകരീം മഹാശ്രിയമ് ॥ 4 ॥
വിജ്ഞാനസമ്പത്സുഖദാം സനാതനീം
വിചിത്രവാഗ്ഭൂതികരീം മനോഹരാമ് ।
അനന്തസമ്മോദസുഖപ്രദായിനീം
നമാമ്യഹം ഭൂതികരീം ഹരിപ്രിയാമ് ॥ 5 ॥
സമസ്തഭൂതാന്തരസംസ്ഥിതാ ത്വം
സമസ്തഭോക്ത്രീശ്വരി വിശ്വരൂപേ ।
തന്നാസ്തി യത്ത്വദ്വ്യതിരിക്തവസ്തു
ത്വത്പാദപദ്മം പ്രണമാമ്യഹം ശ്രീഃ ॥ 6 ॥
ദാരിദ്ര്യ ദുഃഖൌഘതമോപഹന്ത്രീ
ത്വത്പാദപദ്മം മയി സന്നിധത്സ്വ ।
ദീനാര്തിവിച്ഛേദനഹേതുഭൂതൈഃ
കൃപാകടാക്ഷൈരഭിഷിഞ്ച മാം ശ്രീഃ ॥ 7 ॥
അമ്ബ പ്രസീദ കരുണാസുധയാര്ദ്രദൃഷ്ട്യാ
മാം ത്വത്കൃപാദ്രവിണഗേഹമിമം കുരുഷ്വ ।
ആലോകയ പ്രണതഹൃദ്ഗതശോകഹന്ത്രീ
ത്വത്പാദപദ്മയുഗലം പ്രണമാമ്യഹം ശ്രീഃ ॥ 8 ॥
ശാന്ത്യൈ നമോഽസ്തു ശരണാഗതരക്ഷണായൈ
കാന്ത്യൈ നമോഽസ്തു കമനീയഗുണാശ്രയായൈ ।
ക്ഷാന്ത്യൈ നമോഽസ്തു ദുരിതക്ഷയകാരണായൈ
ദാത്ര്യൈ നമോഽസ്തു ധനധാന്യസമൃദ്ധിദായൈ ॥ 9 ॥
ശക്ത്യൈ നമോഽസ്തു ശശിശേഖരസംസ്തുതായൈ
രത്യൈ നമോഽസ്തു രജനീകരസോദരായൈ ।
ഭക്ത്യൈ നമോഽസ്തു ഭവസാഗരതാരകായൈ
മത്യൈ നമോഽസ്തു മധുസൂദനവല്ലഭായൈ ॥ 10 ॥
ലക്ഷ്മ്യൈ നമോഽസ്തു ശുഭലക്ഷണലക്ഷിതായൈ
സിദ്ധ്യൈ നമോഽസ്തു ശിവസിദ്ധസുപൂജിതായൈ ।
ധൃത്യൈ നമോഽസ്ത്വമിതദുര്ഗതിഭഞ്ജനായൈ
ഗത്യൈ നമോഽസ്തു വരസദ്ഗതിദായികായൈ ॥ 11 ॥
ദേവ്യൈ നമോഽസ്തു ദിവി ദേവഗണാര്ചിതായൈ
ഭൂത്യൈ നമോഽസ്തു ഭുവനാര്തിവിനാശനായൈ ।
ധാത്ര്യൈ നമോഽസ്തു ധരണീധരവല്ലഭായൈ
പുഷ്ട്യൈ നമോഽസ്തു പുരുഷോത്തമവല്ലഭായൈ ॥ 12 ॥
സുതീവ്രദാരിദ്ര്യവിദുഃഖഹന്ത്ര്യൈ
നമോഽസ്തു തേ സര്വഭയാപഹന്ത്ര്യൈ ।
ശ്രീവിഷ്ണുവക്ഷഃസ്ഥലസംസ്ഥിതായൈ
നമോ നമഃ സര്വവിഭൂതിദായൈ ॥ 13 ॥
ജയതു ജയതു ലക്ഷ്മീര്ലക്ഷണാലങ്കൃതാങ്ഗീ
ജയതു ജയതു പദ്മാ പദ്മസദ്മാഭിവന്ദ്യാ ।
ജയതു ജയതു വിദ്യാ വിഷ്ണുവാമാങ്കസംസ്ഥാ
ജയതു ജയതു സമ്യക്സര്വസമ്പത്കരീ ശ്രീഃ ॥ 14 ॥
ജയതു ജയതു ദേവീ ദേവസങ്ഘാഭിപൂജ്യാ
ജയതു ജയതു ഭദ്രാ ഭാര്ഗവീ ഭാഗ്യരൂപാ ।
ജയതു ജയതു നിത്യാ നിര്മലജ്ഞാനവേദ്യാ
ജയതു ജയതു സത്യാ സര്വഭൂതാന്തരസ്ഥാ ॥ 15 ॥
ജയതു ജയതു രമ്യാ രത്നഗര്ഭാന്തരസ്ഥാ
ജയതു ജയതു ശുദ്ധാ ശുദ്ധജാമ്ബൂനദാഭാ ।
ജയതു ജയതു കാന്താ കാന്തിമദ്ഭാസിതാങ്ഗീ
ജയതു ജയതു ശാന്താ ശീഘ്രമാഗച്ഛ സൌമ്യേ ॥ 16 ॥
യസ്യാഃ കലായാഃ കമലോദ്ഭവാദ്യാ
രുദ്രാശ്ച ശക്ര പ്രമുഖാശ്ച ദേവാഃ ।
ജീവന്തി സര്വേഽപി സശക്തയസ്തേ
പ്രഭുത്വമാപ്താഃ പരമായുഷസ്തേ ॥ 17 ॥
ലിലേഖ നിടിലേ വിധിര്മമ ലിപിം വിസൃജ്യാന്തരം
ത്വയാ വിലിഖിതവ്യമേതദിതി തത്ഫലപ്രാപ്തയേ ।
തദന്തരഫലേസ്ഫുടം കമലവാസിനീ ശ്രീരിമാം
സമര്പയ സമുദ്രികാം സകലഭാഗ്യസംസൂചികാമ് ॥ 18 ॥
കലയാ തേ യഥാ ദേവി ജീവന്തി സചരാചരാഃ ।
തഥാ സമ്പത്കരേ ലക്ഷ്മി സര്വദാ സമ്പ്രസീദ മേ ॥ 19 ॥
യഥാ വിഷ്ണുര്ധ്രുവേ നിത്യം സ്വകലാം സന്ന്യവേശയത് ।
തഥൈവ സ്വകലാം ലക്ഷ്മി മയി സമ്യക് സമര്പയ ॥ 20 ॥
സര്വസൌഖ്യപ്രദേ ദേവി ഭക്താനാമഭയപ്രദേ ।
അചലാം കുരു യത്നേന കലാം മയി നിവേശിതാമ് ॥ 21 ॥
മുദാസ്താം മത്ഫാലേ പരമപദലക്ഷ്മീഃ സ്ഫുടകലാ
സദാ വൈകുണ്ഠശ്രീര്നിവസതു കലാ മേ നയനയോഃ ।
വസേത്സത്യേ ലോകേ മമ വചസി ലക്ഷ്മീര്വരകലാ
ശ്രിയഃ ശ്വേതദ്വീപേ നിവസതു കലാ മേ സ്വകരയോഃ ॥ 22 ॥
താവന്നിത്യം മമാങ്ഗേഷു ക്ഷീരാബ്ധൌ ശ്രീകലാ വസേത് ।
സൂര്യാചന്ദ്രമസൌ യാവദ്യാവല്ലക്ഷ്മീപതിഃ ശ്രിയാഃ ॥ 23 ॥
സര്വമങ്ഗലസമ്പൂര്ണാ സര്വൈശ്വര്യസമന്വിതാ ।
ആദ്യാദി ശ്രീര്മഹാലക്ഷ്മീ ത്വത്കലാ മയി തിഷ്ഠതു ॥ 24 ॥
അജ്ഞാനതിമിരം ഹന്തും ശുദ്ധജ്ഞാനപ്രകാശികാ ।
സര്വൈശ്വര്യപ്രദാ മേഽസ്തു ത്വത്കലാ മയി സംസ്ഥിതാ ॥ 25 ॥
അലക്ഷ്മീം ഹരതു ക്ഷിപ്രം തമഃ സൂര്യപ്രഭാ യഥാ ।
വിതനോതു മമ ശ്രേയസ്ത്വത്കലാ മയി സംസ്ഥിതാ ॥ 26 ॥
ഐശ്വര്യമങ്ഗലോത്പത്തിസ്ത്വത്കലായാം നിധീയതേ ।
മയി തസ്മാത്കൃതാര്ഥോഽസ്മി പാത്രമസ്മി സ്ഥിതേസ്തവ ॥ 27 ॥
ഭവദാവേശഭാഗ്യാര്ഹോ ഭാഗ്യവാനസ്മി ഭാര്ഗവി ।
ത്വത്പ്രസാദാത്പവിത്രോഽഹം ലോകമാതര്നമോഽസ്തു തേ ॥ 28 ॥
പുനാസി മാം ത്വത്കലയൈവ യസ്മാ-
-ദതഃ സമാഗച്ഛ മമാഗ്രതസ്ത്വമ് ।
പരം പദം ശ്രീര്ഭവ സുപ്രസന്നാ
മയ്യച്യുതേന പ്രവിശാദിലക്ഷ്മീഃ ॥ 29 ॥
ശ്രീവൈകുണ്ഠസ്ഥിതേ ലക്ഷ്മി സമാഗച്ഛ മമാഗ്രതഃ ।
നാരായണേന സഹ മാം കൃപാദൃഷ്ട്യാഽവലോകയ ॥ 30 ॥
സത്യലോകസ്ഥിതേ ലക്ഷ്മി ത്വം മമാഗച്ഛ സന്നിധിമ് ।
വാസുദേവേന സഹിതാ പ്രസീദ വരദാ ഭവ ॥ 31 ॥
ശ്വേതദ്വീപസ്ഥിതേ ലക്ഷ്മി ശീഘ്രമാഗച്ഛ സുവ്രതേ ।
വിഷ്ണുനാ സഹിതേ ദേവി ജഗന്മാതഃ പ്രസീദ മേ ॥ 32 ॥
ക്ഷീരാമ്ബുധിസ്ഥിതേ ലക്ഷ്മി സമാഗച്ഛ സമാധവാ ।
ത്വത്കൃപാദൃഷ്ടിസുധയാ സതതം മാം വിലോകയ ॥ 33 ॥
രത്നഗര്ഭസ്ഥിതേ ലക്ഷ്മി പരിപൂര്ണേ ഹിരണ്മയേ ।
സമാഗച്ഛ സമാഗച്ഛ സ്ഥിത്വാഽഽശു പുരതോ മമ ॥ 34 ॥
സ്ഥിരാ ഭവ മഹാലക്ഷ്മി നിശ്ചലാ ഭവ നിര്മലേ ।
പ്രസന്നേ കമലേ ദേവി പ്രസന്നഹൃദയാ ഭവ ॥ 35 ॥
ശ്രീധരേ ശ്രീമഹാഭൂതേ ത്വദന്തഃസ്ഥം മഹാനിധിമ് ।
ശീഘ്രമുദ്ധൃത്യ പുരതഃ പ്രദര്ശയ സമര്പയ ॥ 36 ॥
വസുന്ധരേ ശ്രീവസുധേ വസുദോഗ്ധ്രി കൃപാമയേ ।
ത്വത്കുക്ഷിഗതസര്വസ്വം ശീഘ്രം മേ സമ്പ്രദര്ശയ ॥ 37 ॥
വിഷ്ണുപ്രിയേ രത്നഗര്ഭേ സമസ്തഫലദേ ശിവേ ।
ത്വദ്ഗര്ഭഗതഹേമാദീന് സമ്പ്രദര്ശയ ദര്ശയ ॥ 38 ॥
രസാതലഗതേ ലക്ഷ്മി ശീഘ്രമാഗച്ഛ മേ പുരഃ ।
ന ജാനേ പരമം രൂപം മാതര്മേ സമ്പ്രദര്ശയ ॥ 39 ॥
ആവിര്ഭവ മനോവേഗാച്ഛീഘ്രമാഗച്ഛ മേ പുരഃ ।
മാ വത്സ ഭൈരിഹേത്യുക്ത്വാ കാമം ഗൌരിവ രക്ഷ മാമ് ॥ 40 ॥
ദേവി ശീഘ്രം സമാഗച്ഛ ധരണീഗര്ഭസംസ്ഥിതേ ।
മാതസ്ത്വദ്ഭൃത്യഭൃത്യോഽഹം മൃഗയേ ത്വാം കുതൂഹലാത് ॥ 41 ॥
ഉത്തിഷ്ഠ ജാഗൃഹി ത്വം മേ സമുത്തിഷ്ഠ സുജാഗൃഹി ।
അക്ഷയാന് ഹേമകലശാന് സുവര്ണേന സുപൂരിതാന് ॥ 42 ॥
നിക്ഷേപാന്മേ സമാകൃഷ്യ സമുദ്ധൃത്യ മമാഗ്രതഃ ।
സമുന്നതാനനാ ഭൂത്വാ സമാധേഹി ധരാന്തരാത് ॥ 43 ॥
മത്സന്നിധിം സമാഗച്ഛ മദാഹിതകൃപാരസാത് ।
പ്രസീദ ശ്രേയസാം ദോഗ്ധ്രീ ലക്ഷ്മീര്മേ നയനാഗ്രതഃ ॥ 44 ॥
അത്രോപവിശ ലക്ഷ്മി ത്വം സ്ഥിരാ ഭവ ഹിരണ്മയേ ।
സുസ്ഥിരാ ഭവ സമ്പ്രീത്യാ പ്രസീദ വരദാ ഭവ ॥ 45 ॥
ആനീതാംസ്തു തഥാ ദേവി നിധീന്മേ സമ്പ്രദര്ശയ ।
അദ്യ ക്ഷണേന സഹസാ ദത്ത്വാ സംരക്ഷ മാം സദാ ॥ 46 ॥
മയി തിഷ്ഠ തഥാ നിത്യം യഥേന്ദ്രാദിഷു തിഷ്ഠസി ।
അഭയം കുരു മേ ദേവി മഹാലക്ഷ്മീര്നമോഽസ്തു തേ ॥ 47 ॥
സമാഗച്ഛ മഹാലക്ഷ്മി ശുദ്ധജാമ്ബൂനദപ്രഭേ ।
പ്രസീദ പുരതഃ സ്ഥിത്വാ പ്രണതം മാം വിലോകയ ॥ 48 ॥
ലക്ഷ്മീര്ഭുവം ഗതാ ഭാസി യത്ര യത്ര ഹിരണ്മയീ ।
തത്ര തത്ര സ്ഥിതാ ത്വം മേ തവ രൂപം പ്രദര്ശയ ॥ 49 ॥
ക്രീഡന്തീ ബഹുധാ ഭൂമൌ പരിപൂര്ണകൃപാമയി ।
മമ മൂര്ധനി തേ ഹസ്തമവിലമ്ബിതമര്പയ ॥ 50 ॥
ഫലദ്ഭാഗ്യോദയേ ലക്ഷ്മി സമസ്തപുരവാസിനീ ।
പ്രസീദ മേ മഹാലക്ഷ്മി പരിപൂര്ണമനോരഥേ ॥ 51 ॥
അയോധ്യാദിഷു സര്വേഷു നഗരേഷു സമാസ്ഥിതേ ।
വൈഭവൈര്വിവിധൈര്യുക്തൈഃ സമാഗച്ഛ മുദാന്വിതേ ॥ 52 ॥
സമാഗച്ഛ സമാഗച്ഛ മമാഗ്രേ ഭവ സുസ്ഥിരാ ।
കരുണാരസനിഷ്യന്ദനേത്രദ്വയ വിലാസിനീ ॥ 53 ॥ [നിഷ്പന്ന]
സന്നിധത്സ്വ മഹാലക്ഷ്മി ത്വത്പാണിം മമ മസ്തകേ ।
കരുണാസുധയാ മാം ത്വമഭിഷിഞ്ച്യ സ്ഥിരം കുരു ॥ 54 ॥
സര്വരാജഗൃഹേ ലക്ഷ്മി സമാഗച്ഛ ബലാന്വിതേ । [മുദാന്വിതേ]
സ്ഥിത്വാഽഽശു പുരതോ മേഽദ്യ പ്രസാദേനാഽഭയം കുരു ॥ 55 ॥
സാദരം മസ്തകേ ഹസ്തം മമ ത്വം കൃപയാര്പയ ।
സര്വരാജഗൃഹേ ലക്ഷ്മി ത്വത്കലാ മയി തിഷ്ഠതു ॥ 56 ॥
ആദ്യാദി ശ്രീമഹാലക്ഷ്മി വിഷ്ണുവാമാങ്കസംസ്ഥിതേ ।
പ്രത്യക്ഷം കുരു മേ രൂപം രക്ഷ മാം ശരണാഗതമ് ॥ 57 ॥
പ്രസീദ മേ മഹാലക്ഷ്മി സുപ്രസീദ മഹാശിവേ ।
അചലാ ഭവ സമ്പ്രീത്യാ സുസ്ഥിരാ ഭവ മദ്ഗൃഹേ ॥ 58 ॥
യാവത്തിഷ്ഠന്തി വേദാശ്ച യാവച്ചന്ദ്രദിവാകരൌ ।
യാവദ്വിഷ്ണുശ്ച യാവത്ത്വം താവത്കുരു കൃപാം മയി ॥ 59 ॥
ചാന്ദ്രീകലാ യഥാ ശുക്ലേ വര്ധതേ സാ ദിനേ ദിനേ ।
തഥാ ദയാ തേ മയ്യേവ വര്ധതാമഭിവര്ധതാമ് ॥ 60 ॥
യഥാ വൈകുണ്ഠനഗരേ യഥാ വൈ ക്ഷീരസാഗരേ ।
തഥാ മദ്ഭവനേ തിഷ്ഠ സ്ഥിരം ശ്രീവിഷ്ണുനാ സഹ ॥ 61 ॥
യോഗിനാം ഹൃദയേ നിത്യം യഥാ തിഷ്ഠസി വിഷ്ണുനാ ।
തഥാ മദ്ഭവനേ തിഷ്ഠ സ്ഥിരം ശ്രീവിഷ്ണുനാ സഹ ॥ 62 ॥
നാരായണസ്യ ഹൃദയേ ഭവതീ യഥാസ്തേ
നാരായണോഽപി തവ ഹൃത്കമലേ യഥാസ്തേ ।
നാരായണസ്ത്വമപി നിത്യമുഭൌ തഥൈവ
തൌ തിഷ്ഠതാം ഹൃദി മമാപി ദയാന്വിതൌ ശ്രീഃ ॥ 63 ॥
വിജ്ഞാനവൃദ്ധിം ഹൃദയേ കുരു ശ്രീഃ
സൌഭാഗ്യവൃദ്ധിം കുരു മേ ഗൃഹേ ശ്രീഃ ।
ദയാസുവൃദ്ധിം കുരുതാം മയി ശ്രീഃ
സുവര്ണവൃദ്ധിം കുരു മേ ഗൃഹേ ശ്രീഃ ॥ 64 ॥
ന മാം ത്യജേഥാഃ ശ്രിതകല്പവല്ലി
സദ്ഭക്തചിന്താമണികാമധേനോ ।
വിശ്വസ്യ മാതര്ഭവ സുപ്രസന്നാ
ഗൃഹേ കലത്രേഷു ച പുത്രവര്ഗേ ॥ 65 ॥
ആദ്യാദിമായേ ത്വമജാണ്ഡബീജം
ത്വമേവ സാകാരനിരാകൃതിസ്ത്വമ് ।
ത്വയാ ധൃതാശ്ചാബ്ജഭവാണ്ഡസങ്ഘാ-
-ശ്ചിത്രം ചരിത്രം തവ ദേവി വിഷ്ണോഃ ॥ 66 ॥
ബ്രഹ്മരുദ്രാദയോ ദേവാ വേദാശ്ചാപി ന ശക്നുയുഃ ।
മഹിമാനം തവ സ്തോതും മന്ദോഽഹം ശക്നുയാം കഥമ് ॥ 67 ॥
അമ്ബ ത്വദ്വത്സവാക്യാനി സൂക്താസൂക്താനി യാനി ച ।
താനി സ്വീകുരു സര്വജ്ഞേ ദയാലുത്വേന സാദരമ് ॥ 68 ॥
ഭവതീം ശരണം ഗത്വാ കൃതാര്ഥാഃ സ്യുഃ പുരാതനാഃ ।
ഇതി സഞ്ചിന്ത്യ മനസാ ത്വാമഹം ശരണം വ്രജേ ॥ 69 ॥
അനന്താ നിത്യസുഖിനസ്ത്വദ്ഭക്താസ്ത്വത്പരായണാഃ ।
ഇതി വേദപ്രമാണാദ്ധി ദേവി ത്വാം ശരണം വ്രജേ ॥ 70 ॥
തവ പ്രതിജ്ഞാ മദ്ഭക്താ ന നശ്യന്തീത്യപി ക്വചിത് ।
ഇതി സഞ്ചിന്ത്യ സഞ്ചിന്ത്യ പ്രാണാന് സന്ധാരയാമ്യഹമ് ॥ 71 ॥
ത്വദധീനസ്ത്വഹം മാതസ്ത്വത്കൃപാ മയി വിദ്യതേ ।
യാവത്സമ്പൂര്ണകാമഃ സ്യാത്താവദ്ദേഹി ദയാനിധേ ॥ 72 ॥
ക്ഷണമാത്രം ന ശക്നോമി ജീവിതും ത്വത്കൃപാം വിനാ ।
ന ജീവന്തീഹ ജലജാ ജലം ത്യക്ത്വാ ജലഗ്രഹാഃ ॥ 73 ॥
യഥാ ഹി പുത്രവാത്സല്യാജ്ജനനീ പ്രസ്നുതസ്തനീ ।
വത്സം ത്വരിതമാഗത്യ സമ്പ്രീണയതി വത്സലാ ॥ 74 ॥
യദി സ്യാം തവ പുത്രോഽഹം മാതാ ത്വം യദി മാമകീ ।
ദയാപയോധരസ്തന്യസുധാഭിരഭിഷിഞ്ച മാമ് ॥ 75 ॥
മൃഗ്യോ ന ഗുണലേശോഽപി മയി ദോഷൈകമന്ദിരേ ।
പാംസൂനാം വൃഷ്ടിബിന്ദൂനാം ദോഷാണാം ച ന മേ മതിഃ ॥ 76 ॥
പാപിനാമഹമേവാഗ്ര്യോ ദയാലൂനാം ത്വമഗ്രണീഃ ।
ദയനീയോ മദന്യോഽസ്തി തവ കോഽത്ര ജഗത്ത്രയേ ॥ 77 ॥
വിധിനാഹം ന സൃഷ്ടശ്ചേന്ന സ്യാത്തവ ദയാലുതാ ।
ആമയോ വാ ന സൃഷ്ടശ്ചേദൌഷധസ്യ വൃഥോദയഃ ॥ 78 ॥
കൃപാ മദഗ്രജാ കിം തേ അഹം കിം വാ തദഗ്രജഃ ।
വിചാര്യ ദേഹി മേ വിത്തം തവ ദേവി ദയാനിധേ ॥ 79 ॥
മാതാ പിതാ ത്വം ഗുരുസദ്ഗതിഃ ശ്രീ-
-സ്ത്വമേവ സഞ്ജീവനഹേതുഭൂതാ ।
അന്യം ന മന്യേ ജഗദേകനാഥേ
ത്വമേവ സര്വം മമ ദേവി സത്യേ ॥ 80 ॥
ആദ്യാദിലക്ഷ്മീര്ഭവ സുപ്രസന്നാ
വിശുദ്ധവിജ്ഞാനസുഖൈകദോഗ്ധ്രീ ।
അജ്ഞാനഹന്ത്രീ ത്രിഗുണാതിരിക്താ
പ്രജ്ഞാനനേത്രീ ഭവ സുപ്രസന്നാ ॥ 81 ॥
അശേഷവാഗ്ജാഡ്യമലാപഹന്ത്രീ
നവം നവം സ്പഷ്ടസുവാക്പ്രദായിനീ ।
മമേഹ ജിഹ്വാഗ്ര സുരങ്ഗനര്തകീ [നര്തിനീ]
ഭവ പ്രസന്നാ വദനേ ച മേ ശ്രീഃ ॥ 82 ॥
സമസ്തസമ്പത്സുവിരാജമാനാ
സമസ്തതേജശ്ചയഭാസമാനാ ।
വിഷ്ണുപ്രിയേ ത്വം ഭവ ദീപ്യമാനാ
വാഗ്ദേവതാ മേ നയനേ പ്രസന്നാ ॥ 83 ॥
സര്വപ്രദര്ശേ സകലാര്ഥദേ ത്വം
പ്രഭാസുലാവണ്യദയാപ്രദോഗ്ധ്രീ ।
സുവര്ണദേ ത്വം സുമുഖീ ഭവ ശ്രീ-
-ര്ഹിരണ്മയീ മേ നയനേ പ്രസന്നാ ॥ 84 ॥
സര്വാര്ഥദാ സര്വജഗത്പ്രസൂതിഃ
സര്വേശ്വരീ സര്വഭയാപഹന്ത്രീ ।
സര്വോന്നതാ ത്വം സുമുഖീ ഭവ ശ്രീ-
-ര്ഹിരണ്മയീ മേ നയനേ പ്രസന്നാ ॥ 85 ॥
സമസ്തവിഘ്നൌഘവിനാശകാരിണീ
സമസ്തഭക്തോദ്ധരണേ വിചക്ഷണാ ।
അനന്തസൌഭാഗ്യസുഖപ്രദായിനീ
ഹിരണ്മയീ മേ നയനേ പ്രസന്നാ ॥ 86 ॥
ദേവി പ്രസീദ ദയനീയതമായ മഹ്യം
ദേവാധിനാഥഭവദേവഗണാഭിവന്ദ്യേ ।
മാതസ്തഥൈവ ഭവ സന്നിഹിതാ ദൃശോര്മേ
പത്യാ സമം മമ മുഖേ ഭവ സുപ്രസന്നാ ॥ 87 ॥
മാ വത്സ ഭൈരഭയദാനകരോഽര്പിതസ്തേ
മൌലൌ മമേതി മയി ദീനദയാനുകമ്പേ ।
മാതഃ സമര്പയ മുദാ കരുണാകടാക്ഷം
മാങ്ഗല്യബീജമിഹ നഃ സൃജ ജന്മ മാതഃ ॥ 88 ॥
കടാക്ഷ ഇഹ കാമധുക്തവ മനസ്തു ചിന്താമണിഃ
കരഃ സുരതരുഃ സദാ നവനിധിസ്ത്വമേവേന്ദിരേ ।
ഭവേ തവ ദയാരസോ മമ രസായനം ചാന്വഹം
മുഖം തവ കലാനിധിര്വിവിധവാഞ്ഛിതാര്ഥപ്രദമ് ॥ 89 ॥
യഥാ രസസ്പര്ശനതോഽയസോഽപി
സുവര്ണതാ സ്യാത്കമലേ തഥാ തേ ।
കടാക്ഷസംസ്പര്ശനതോ ജനാനാ-
-മമങ്ഗലാനാമപി മങ്ഗലത്വമ് ॥ 90 ॥
ദേഹീതി നാസ്തീതി വചഃ പ്രവേശാ-
-ദ്ഭീതോ രമേ ത്വാം ശരണം പ്രപദ്യേ ।
അതഃ സദാഽസ്മിന്നഭയപ്രദാ ത്വം
സഹൈവ പത്യാ മയി സന്നിധേഹി ॥ 91 ॥
കല്പദ്രുമേണ മണിനാ സഹിതാ സുരമ്യാ
ശ്രീസ്തേ കലാ മയി രസേന രസായനേന ।
ആസ്താം യതോ മമ ശിരഃകരദൃഷ്ടിപാദ-
-സ്പൃഷ്ടാഃ സുവര്ണവപുഷഃ സ്ഥിരജങ്ഗമാഃ സ്യുഃ ॥ 92 ॥
ആദ്യാദിവിഷ്ണോഃ സ്ഥിരധര്മപത്നീ
ത്വമേവ പത്യാ മയി സന്നിധേഹി ।
ആദ്യാദിലക്ഷ്മി ത്വദനുഗ്രഹേണ
പദേ പദേ മേ നിധിദര്ശനം സ്യാത് ॥ 93 ॥
ആദ്യാദിലക്ഷ്മീഹൃദയം പഠേദ്യഃ
സ രാജ്യലക്ഷ്മീമചലാം തനോതി ।
മഹാദരിദ്രോഽപി ഭവേദ്ധനാഢ്യ-
-സ്തദന്വയേ ശ്രീഃ സ്ഥിരതാം പ്രയാതി ॥ 94 ॥
യസ്യ സ്മരണമാത്രേണ തുഷ്ടാ സ്യാദ്വിഷ്ണുവല്ലഭാ ।
തസ്യാഭീഷ്ടം ദദത്യാശു തം പാലയതി പുത്രവത് ॥ 95 ॥
ഇദം രഹസ്യം ഹൃദയം സര്വകാമഫലപ്രദമ് ।
ജപഃ പഞ്ചസഹസ്രം തു പുരശ്ചരണമുച്യതേ ॥ 96 ॥
ത്രികാലമേകകാലം വാ നരോ ഭക്തിസമന്വിതഃ ।
യഃ പഠേച്ഛൃണുയാദ്വാപി സ യാതി പരമാം ശ്രിയമ് ॥ 97 ॥
മഹാലക്ഷ്മീം സമുദ്ദിശ്യ നിശി ഭാര്ഗവവാസരേ ।
ഇദം ശ്രീഹൃദയം ജപ്ത്വാ പഞ്ചവാരം ധനീ ഭവേത് ॥ 98 ॥
അനേന ഹൃദയേനാന്നം ഗര്ഭിണ്യാ അഭിമന്ത്രിതമ് ।
ദദാതി തത്കുലേ പുത്രോ ജായതേ ശ്രീപതിഃ സ്വയമ് ॥ 99 ॥
നരേണ വാഽഥവാ നാര്യാ ലക്ഷ്മീഹൃദയമന്ത്രിതേ ।
ജലേ പീതേ ച തദ്വംശേ മന്ദഭാഗ്യോ ന ജായതേ ॥ 100 ॥
യ ആശ്വിനേ മാസി ച ശുക്ലപക്ഷേ
രമോത്സവേ സന്നിഹിതേ സുഭക്ത്യാ ।
പഠേത്തഥൈകോത്തരവാരവൃദ്ധ്യാ
ലഭേത്സ സൌവര്ണമയീം സുവൃഷ്ടിമ് ॥ 101 ॥
യ ഏകഭക്തോഽന്വഹമേകവര്ഷം
വിശുദ്ധധീഃ സപ്തതിവാരജാപീ ।
സ മന്ദഭാഗ്യോഽപി രമാകടാക്ഷാ-
-ദ്ഭവേത്സഹസ്രാക്ഷശതാധികശ്രീഃ ॥ 102 ॥
ശ്രീശാങ്ഘ്രിഭക്തിം ഹരിദാസദാസ്യം
പ്രസന്നമന്ത്രാര്ഥദൃഢൈകനിഷ്ഠാമ് ।
ഗുരോഃ സ്മൃതിം നിര്മലബോധബുദ്ധിം
പ്രദേഹി മാതഃ പരമം പദം ശ്രീഃ ॥ 103 ॥
പൃഥ്വീപതിത്വം പുരുഷോത്തമത്വം
വിഭൂതിവാസം വിവിധാര്ഥസിദ്ധിമ് ।
സമ്പൂര്ണകീര്തിം ബഹുവര്ഷഭോഗം
പ്രദേഹി മേ ലക്ഷ്മി പുനഃ പുനസ്ത്വമ് ॥ 104 ॥
വാദാര്ഥസിദ്ധിം ബഹുലോകവശ്യം
വയഃ സ്ഥിരത്വം ലലനാസുഭോഗമ് ।
പൌത്രാദിലബ്ധിം സകലാര്ഥസിദ്ധിം
പ്രദേഹി മേ ഭാര്ഗവി ജന്മജന്മനി ॥ 105 ॥
സുവര്ണവൃദ്ധിം കുരു മേ ഗൃഹേ ശ്രീഃ
സുധാന്യവൃദ്ധിം കുരൂ മേ ഗൃഹേ ശ്രീഃ ।
കല്യാണവൃദ്ധിം കുരു മേ ഗൃഹേ ശ്രീഃ
വിഭൂതിവൃദ്ധിം കുരു മേ ഗൃഹേ ശ്രീഃ ॥ 106 ॥
ധ്യായേല്ലക്ഷ്മീം പ്രഹസിതമുഖീം കോടിബാലാര്കഭാസാം
വിദ്യുദ്വര്ണാമ്ബരവരധരാം ഭൂഷണാഢ്യാം സുശോഭാമ് ।
ബീജാപൂരം സരസിജയുഗം ബിഭ്രതീം സ്വര്ണപാത്രം
ഭര്ത്രായുക്താം മുഹുരഭയദാം മഹ്യമപ്യച്യുതശ്രീഃ ॥ 107 ॥
ഗുഹ്യാതിഗുഹ്യഗോപ്ത്രീ ത്വം ഗൃഹാണാസ്മത്കൃതം ജപമ് ।
സിദ്ധിര്ഭവതു മേ ദേവി ത്വത്പ്രസാദാന്മയി സ്ഥിതാ ॥ 108 ॥
ഇതി ശ്രീഅഥര്വണരഹസ്യേ ശ്രീലക്ഷ്മീഹൃദയസ്തോത്രം സമ്പൂര്ണമ് ॥
Roman (IAST) Transliteration
atha nārāyana hṛdaya stotram
asya śrīnārāyaṇahṛdayastotramantrasya bhārgava ṛṣiḥ, anuṣṭupchandaḥ, śrīlakṣmīnārāyaṇo devatā, oṃ bījaṃ, namaśśaktiḥ, nārāyaṇāyeti kīlakaṃ, śrīlakṣmīnārāyaṇa prītyarthe jape viniyogaḥ |
karanyāsaḥ |
oṃ nārāyaṇaḥ paraṃ jyotiriti aṅguṣṭhābhyāṃ namaḥ |
nārāyaṇaḥ paraṃ brahmeti tarjanībhyāṃ namaḥ |
nārāyaṇaḥ paro deva iti madhyamābhyāṃ namaḥ |
nārāyaṇaḥ paraṃ dhāmeti anāmikābhyāṃ namaḥ |
nārāyaṇaḥ paro dharma iti kaniṣṭhikābhyāṃ namaḥ |
viśvaṃ nārāyaṇa iti karatalakarapṛṣṭhābhyāṃ namaḥ |
aṅganyāsaḥ |
nārāyaṇaḥ paraṃ jyotiriti hṛdayāya namaḥ |
nārāyaṇaḥ paraṃ brahmeti śirase svāhā |
nārāyaṇaḥ paro deva iti śikhāyai vauṣaṭ |
nārāyaṇaḥ paraṃ dhāmeti kavacāya hum |
nārāyaṇaḥ paro dharma iti netrābhyāṃ vauṣaṭ |
viśvaṃ nārāyaṇa iti astrāya phaṭ |
digbandhaḥ |
oṃ aindryādidaśadiśaṃ oṃ namaḥ sudarśanāya sahasrārāya huṃ phaṭ badhnāmi namaścakrāya svāhā | iti pratidiśaṃ yojyam |
atha dhyānam |
udyādādityasaṅkāśaṃ pītavāsaṃ caturbhujam |
śaṅkhacakragadāpāṇiṃ dhyāyellakṣmīpatiṃ harim || 1 ||
trailokyādhāracakraṃ tadupari kamaṭhaṃ tatra cānantabhogī
tanmadhye bhūmipadmāṅkuśaśikharadalaṃ karṇikābhūtamerum |
tatrasthaṃ śāntamūrtiṃ maṇimayamakuṭaṃ kuṇḍalodbhāsitāṅgaṃ
lakṣmīnārāyaṇākhyaṃ sarasijanayanaṃ santataṃ cintayāmi || 2 ||
atha mūlāṣṭakam |
om || nārāyaṇaḥ paraṃ jyotirātmā nārāyaṇaḥ paraḥ |
nārāyaṇaḥ paraṃ brahma nārāyaṇa namo'stu te || 1 ||
nārāyaṇaḥ paro devo dhātā nārāyaṇaḥ paraḥ |
nārāyaṇaḥ paro dhātā nārāyaṇa namo'stu te || 2 ||
nārāyaṇaḥ paraṃ dhāma dhyānaṃ nārāyaṇaḥ paraḥ |
nārāyaṇa paro dharmo nārāyaṇa namo'stu te || 3 ||
nārāyaṇaḥ parovedyaḥ vidyā nārāyaṇaḥ paraḥ |
viśvaṃ nārāyaṇaḥ sākṣānnārāyaṇa namo'stu te || 4 ||
nārāyaṇādvidhirjāto jāto nārāyaṇādbhavaḥ |
jāto nārāyaṇādindro nārāyaṇa namo'stu te || 5 ||
ravirnārāyaṇastejaḥ candro nārāyaṇo mahaḥ |
vahnirnārāyaṇaḥ sākṣānnārāyaṇa namo'stu te || 6 ||
nārāyaṇa upāsyaḥ syādgururnārāyaṇaḥ paraḥ |
nārāyaṇaḥ paro bodho nārāyaṇa namo'stu te || 7 ||
nārāyaṇaḥ phalaṃ mukhyaṃ siddhirnārāyaṇaḥ sukham |
sevyonārāyaṇaḥ śuddho nārāyaṇa namo'stu te || 8 || [hari]
atha prārthanādaśakam |
nārāyaṇa tvamevāsi daharākhye hṛdi sthitaḥ |
prerakaḥ preryamāṇānāṃ tvayā preritamānasaḥ || 9 ||
tvadājñāṃ śirasā dhṛtvā japāmi janapāvanam |
nānopāsanamārgāṇāṃ bhavakṛdbhāvabodhakaḥ || 10 ||
bhāvārthakṛdbhavātīto bhava saukhyaprado mama |
tvanmāyāmohitaṃ viśvaṃ tvayaiva parikalpitam || 11 ||
tvadadhiṣṭhānamātreṇa sā vai sarvārthakāriṇī |
tvametāṃ ca puraskṛtya sarvakāmānpradarśaya || 12 ||
na me tvadanyastrātāsti tvadanyanna hi daivatam |
tvadanyaṃ na hi jānāmi pālakaṃ puṇyavardhanam || 13 ||
yāvatsāṃsāriko bhāvo manasstho bhāvanātmakaḥ |
tāvatsiddhirbhavetsādhyā sarvathā sarvadā vibho || 14 ||
pāpināmahamevāgryo dayālūnāṃ tvamagraṇīḥ |
dayanīyo madanyo'sti tava ko'tra jagattraye || 15 ||
tvayāhaṃ naiva sṛṣṭaścenna syāttava dayālutā |
āmayo vā na sṛṣṭaścedauṣadhasya vṛthodayaḥ || 16 ||
pāpasaṅghapariśrāntaḥ pāpātmā pāparūpadhṛt |
tvadanyaḥ ko'tra pāpebhyastrātāsti jagatītale || 17 ||
tvameva mātā ca pitā tvameva
tvameva bandhuśca sakhā tvameva |
tvameva sevyaśca gurustvameva
tvameva sarvaṃ mama deva deva || 18 ||
prārthanādaśakaṃ caiva mūlāṣṭakamataḥ param |
yaḥ paṭhecchṛṇuyānnityaṃ tasya lakṣmīḥ sthirā bhavet || 19 ||
nārāyaṇasya hṛdayaṃ sarvābhīṣṭaphalapradam |
lakṣmīhṛdayakaṃ stotraṃ yadi cettadvinākṛtam || 20 ||
tatsarvaṃ niṣphalaṃ proktaṃ lakṣmīḥ kruddhyati sarvadā |
etatsaṅkalitaṃ stotraṃ sarvakāmaphalapradam || 21 ||
lakṣmīhṛdayakaṃ caiva tathā nārāyaṇātmakam |
japedyaḥ saṅkalīkṛtya sarvābhīṣṭamavāpnuyāt || 22 ||
nārāyaṇasya hṛdayamādau japtvā tataḥ param |
lakṣmīhṛdayakaṃ stotraṃ japennārāyaṇaṃ punaḥ || 23 ||
punarnārāyaṇaṃ japtvā punarlakṣmīnutiṃ japet |
punarnārāyaṇaṃ jāpyaṃ saṅkalīkaraṇaṃ bhavet || 24 ||
evaṃ madhye dvivāreṇa japetsaṅkalitaṃ tu tat |
lakṣmīhṛdayakaṃ stotraṃ sarvakāmaprakāśitam || 25 ||
tadvajjapādikaṃ kuryādetatsaṅkalitaṃ śubham |
sarvānkāmānavāpnoti ādhivyādhibhayaṃ haret || 26 ||
gopyametatsadā kuryānna sarvatra prakāśayet |
iti guhyatamaṃ śāstraṃ prāptaṃ brahmādikaiḥ purā || 27 ||
tasmātsarvaprayatnena gopayetsādhayesudhīḥ |
yatraitatpustakaṃ tiṣṭhellakṣmīnārāyaṇātmakam || 28 ||
bhūtapaiśācavetāla bhayaṃ naiva tu sarvadā |
lakṣmīhṛdayakaṃ proktaṃ vidhinā sādhayetsudhīḥ || 29 ||
bhṛguvāre ca rātrau ca pūjayetpustakadvayam |
sarvathā sarvadā satyaṃ gopayetsādhayetsudhīḥ |
gopanātsādhanālloke dhanyo bhavati tattvataḥ || 30 ||
ityatharvarahasye uttarabhāge nārāyaṇahṛdayaṃ sampūrṇam |
atha lakṣmī hṛdaya stotram
asya śrī mahālakṣmīhṛdayastotra mahāmantrasya bhārgava ṛṣiḥ, anuṣṭupādīni nānāchandāṃsi, ādyādi śrīmahālakṣmīrdevatā, śrīṃ bījaṃ, hrīṃ śaktiḥ, aiṃ kīlakaṃ, ādyādimahālakṣmī prasādasiddhyarthaṃ jape viniyogaḥ ||
ṛṣyādinyāsaḥ –
oṃ bhārgavṛṣaye namaḥ śirasi |
oṃ anuṣṭupādinānāchandobhyo namo mukhe |
oṃ ādyādiśrīmahālakṣmī devatāyai namo hṛdaye |
oṃ śrīṃ bījāya namo guhye |
oṃ hrīṃ śaktaye namaḥ pādayoḥ |
oṃ aiṃ kīlakāya namo nābhau |
oṃ viniyogāya namaḥ sarvāṅge |
karanyāsaḥ –
oṃ śrīṃ aṅguṣṭhābhyāṃ namaḥ |
oṃ hrīṃ tarjanībhyāṃ namaḥ |
oṃ aiṃ madhyamābhyāṃ namaḥ |
oṃ śrīṃ anāmikābhyāṃ namaḥ |
oṃ hrīṃ kaniṣṭhikābhyāṃ namaḥ |
oṃ aiṃ karatala karapṛṣṭhābhyāṃ namaḥ |
aṅganyāsaḥ –
oṃ śrīṃ hṛdayāya namaḥ |
oṃ hrīṃ śirase svāhā |
oṃ aiṃ śikhāyai vaṣaṭ |
oṃ śrīṃ kavacāya hum |
oṃ hrīṃ netratrayāya vauṣaṭ |
oṃ aiṃ astrāya phaṭ |
oṃ śrīṃ hrīṃ aiṃ iti digbandhaḥ |
atha dhyānam |
hastadvayena kamale dhārayantīṃ svalīlayā |
hāranūpurasaṃyuktāṃ lakṣmīṃ devīṃ vicintaye ||
kauśeyapītavasanāmaravindanetrāṃ
padmadvayābhayavarodyatapadmahastām |
udyacchatārkasadṛśīṃ paramāṅkasaṃsthāṃ
dhyāyedvidhīśanatapādayugāṃ janitrīm ||
pītavastrāṃ suvarṇāṅgīṃ padmahastadvāyānvitām |
lakṣmīṃ dhyātveti mantreṇa sa bhavetpṛthivīpatiḥ ||
mātuluṅgaṃ gadāṃ kheṭaṃ pāṇau pātraṃ ca bibhratī |
nāgaṃ liṅgaṃ ca yoniṃ ca bibhratīṃ caiva mūrdhani ||
[ iti dhyātvā mānasopacāraiḥ sampūjya |
śaṅkhacakragadāhaste śubhravarṇe suvāsinī |
mama dehi varaṃ lakṣmīḥ sarvasiddhipradāyinī |
iti samprārthya oṃ śrīṃ hrīṃ aiṃ mahālakṣmyai kamaladhāriṇyai siṃhavāhinyai svāhā iti mantraṃ japtvā punaḥ pūrvavaddhṛdayādi ṣaḍaṅganyāsaṃ kṛtvā stotraṃ paṭhet | ]
stotram |
vande lakṣmīṃ paramaśivamayīṃ śuddhajāmbūnadābhāṃ
tejorūpāṃ kanakavasanāṃ sarvabhūṣojjvalāṅgīm |
bījāpūraṃ kanakakalaśaṃ hemapadmaṃ dadhānā-
-mādyāṃ śaktiṃ sakalajananīṃ viṣṇuvāmāṅkasaṃsthām || 1 ||
śrīmatsaubhāgyajananīṃ staumi lakṣmīṃ sanātanīm |
sarvakāmaphalāvāptisādhanaikasukhāvahām || 2 ||
smarāmi nityaṃ deveśi tvayā preritamānasaḥ |
tvadājñāṃ śirasā dhṛtvā bhajāmi parameśvarīm || 3 ||
samastasampatsukhadāṃ mahāśriyaṃ
samastasaubhāgyakarīṃ mahāśriyam |
samastakalyāṇakarīṃ mahāśriyaṃ
bhajāmyahaṃ jñānakarīṃ mahāśriyam || 4 ||
vijñānasampatsukhadāṃ sanātanīṃ
vicitravāgbhūtikarīṃ manoharām |
anantasammodasukhapradāyinīṃ
namāmyahaṃ bhūtikarīṃ haripriyām || 5 ||
samastabhūtāntarasaṃsthitā tvaṃ
samastabhoktrīśvari viśvarūpe |
tannāsti yattvadvyatiriktavastu
tvatpādapadmaṃ praṇamāmyahaṃ śrīḥ || 6 ||
dāridrya duḥkhaughatamopahantrī
tvatpādapadmaṃ mayi sannidhatsva |
dīnārtivicchedanahetubhūtaiḥ
kṛpākaṭākṣairabhiṣiñca māṃ śrīḥ || 7 ||
amba prasīda karuṇāsudhayārdradṛṣṭyā
māṃ tvatkṛpādraviṇagehamimaṃ kuruṣva |
ālokaya praṇatahṛdgataśokahantrī
tvatpādapadmayugalaṃ praṇamāmyahaṃ śrīḥ || 8 ||
śāntyai namo'stu śaraṇāgatarakṣaṇāyai
kāntyai namo'stu kamanīyaguṇāśrayāyai |
kṣāntyai namo'stu duritakṣayakāraṇāyai
dātryai namo'stu dhanadhānyasamṛddhidāyai || 9 ||
śaktyai namo'stu śaśiśekharasaṃstutāyai
ratyai namo'stu rajanīkarasodarāyai |
bhaktyai namo'stu bhavasāgaratārakāyai
matyai namo'stu madhusūdanavallabhāyai || 10 ||
lakṣmyai namo'stu śubhalakṣaṇalakṣitāyai
siddhyai namo'stu śivasiddhasupūjitāyai |
dhṛtyai namo'stvamitadurgatibhañjanāyai
gatyai namo'stu varasadgatidāyikāyai || 11 ||
devyai namo'stu divi devagaṇārcitāyai
bhūtyai namo'stu bhuvanārtivināśanāyai |
dhātryai namo'stu dharaṇīdharavallabhāyai
puṣṭyai namo'stu puruṣottamavallabhāyai || 12 ||
sutīvradāridryaviduḥkhahantryai
namo'stu te sarvabhayāpahantryai |
śrīviṣṇuvakṣaḥsthalasaṃsthitāyai
namo namaḥ sarvavibhūtidāyai || 13 ||
jayatu jayatu lakṣmīrlakṣaṇālaṅkṛtāṅgī
jayatu jayatu padmā padmasadmābhivandyā |
jayatu jayatu vidyā viṣṇuvāmāṅkasaṃsthā
jayatu jayatu samyaksarvasampatkarī śrīḥ || 14 ||
jayatu jayatu devī devasaṅghābhipūjyā
jayatu jayatu bhadrā bhārgavī bhāgyarūpā |
jayatu jayatu nityā nirmalajñānavedyā
jayatu jayatu satyā sarvabhūtāntarasthā || 15 ||
jayatu jayatu ramyā ratnagarbhāntarasthā
jayatu jayatu śuddhā śuddhajāmbūnadābhā |
jayatu jayatu kāntā kāntimadbhāsitāṅgī
jayatu jayatu śāntā śīghramāgaccha saumye || 16 ||
yasyāḥ kalāyāḥ kamalodbhavādyā
rudrāśca śakra pramukhāśca devāḥ |
jīvanti sarve'pi saśaktayaste
prabhutvamāptāḥ paramāyuṣaste || 17 ||
lilekha niṭile vidhirmama lipiṃ visṛjyāntaraṃ
tvayā vilikhitavyametaditi tatphalaprāptaye |
tadantaraphalesphuṭaṃ kamalavāsinī śrīrimāṃ
samarpaya samudrikāṃ sakalabhāgyasaṃsūcikām || 18 ||
kalayā te yathā devi jīvanti sacarācarāḥ |
tathā sampatkare lakṣmi sarvadā samprasīda me || 19 ||
yathā viṣṇurdhruve nityaṃ svakalāṃ sannyaveśayat |
tathaiva svakalāṃ lakṣmi mayi samyak samarpaya || 20 ||
sarvasaukhyaprade devi bhaktānāmabhayaprade |
acalāṃ kuru yatnena kalāṃ mayi niveśitām || 21 ||
mudāstāṃ matphāle paramapadalakṣmīḥ sphuṭakalā
sadā vaikuṇṭhaśrīrnivasatu kalā me nayanayoḥ |
vasetsatye loke mama vacasi lakṣmīrvarakalā
śriyaḥ śvetadvīpe nivasatu kalā me svakarayoḥ || 22 ||
tāvannityaṃ mamāṅgeṣu kṣīrābdhau śrīkalā vaset |
sūryācandramasau yāvadyāvallakṣmīpatiḥ śriyāḥ || 23 ||
sarvamaṅgalasampūrṇā sarvaiśvaryasamanvitā |
ādyādi śrīrmahālakṣmī tvatkalā mayi tiṣṭhatu || 24 ||
ajñānatimiraṃ hantuṃ śuddhajñānaprakāśikā |
sarvaiśvaryapradā me'stu tvatkalā mayi saṃsthitā || 25 ||
alakṣmīṃ haratu kṣipraṃ tamaḥ sūryaprabhā yathā |
vitanotu mama śreyastvatkalā mayi saṃsthitā || 26 ||
aiśvaryamaṅgalotpattistvatkalāyāṃ nidhīyate |
mayi tasmātkṛtārtho'smi pātramasmi sthitestava || 27 ||
bhavadāveśabhāgyārho bhāgyavānasmi bhārgavi |
tvatprasādātpavitro'haṃ lokamātarnamo'stu te || 28 ||
punāsi māṃ tvatkalayaiva yasmā-
-dataḥ samāgaccha mamāgratastvam |
paraṃ padaṃ śrīrbhava suprasannā
mayyacyutena praviśādilakṣmīḥ || 29 ||
śrīvaikuṇṭhasthite lakṣmi samāgaccha mamāgrataḥ |
nārāyaṇena saha māṃ kṛpādṛṣṭyā'valokaya || 30 ||
satyalokasthite lakṣmi tvaṃ mamāgaccha sannidhim |
vāsudevena sahitā prasīda varadā bhava || 31 ||
śvetadvīpasthite lakṣmi śīghramāgaccha suvrate |
viṣṇunā sahite devi jaganmātaḥ prasīda me || 32 ||
kṣīrāmbudhisthite lakṣmi samāgaccha samādhavā |
tvatkṛpādṛṣṭisudhayā satataṃ māṃ vilokaya || 33 ||
ratnagarbhasthite lakṣmi paripūrṇe hiraṇmaye |
samāgaccha samāgaccha sthitvā''śu purato mama || 34 ||
sthirā bhava mahālakṣmi niścalā bhava nirmale |
prasanne kamale devi prasannahṛdayā bhava || 35 ||
śrīdhare śrīmahābhūte tvadantaḥsthaṃ mahānidhim |
śīghramuddhṛtya purataḥ pradarśaya samarpaya || 36 ||
vasundhare śrīvasudhe vasudogdhri kṛpāmaye |
tvatkukṣigatasarvasvaṃ śīghraṃ me sampradarśaya || 37 ||
viṣṇupriye ratnagarbhe samastaphalade śive |
tvadgarbhagatahemādīn sampradarśaya darśaya || 38 ||
rasātalagate lakṣmi śīghramāgaccha me puraḥ |
na jāne paramaṃ rūpaṃ mātarme sampradarśaya || 39 ||
āvirbhava manovegācchīghramāgaccha me puraḥ |
mā vatsa bhairihetyuktvā kāmaṃ gauriva rakṣa mām || 40 ||
devi śīghraṃ samāgaccha dharaṇīgarbhasaṃsthite |
mātastvadbhṛtyabhṛtyo'haṃ mṛgaye tvāṃ kutūhalāt || 41 ||
uttiṣṭha jāgṛhi tvaṃ me samuttiṣṭha sujāgṛhi |
akṣayān hemakalaśān suvarṇena supūritān || 42 ||
nikṣepānme samākṛṣya samuddhṛtya mamāgrataḥ |
samunnatānanā bhūtvā samādhehi dharāntarāt || 43 ||
matsannidhiṃ samāgaccha madāhitakṛpārasāt |
prasīda śreyasāṃ dogdhrī lakṣmīrme nayanāgrataḥ || 44 ||
atropaviśa lakṣmi tvaṃ sthirā bhava hiraṇmaye |
susthirā bhava samprītyā prasīda varadā bhava || 45 ||
ānītāṃstu tathā devi nidhīnme sampradarśaya |
adya kṣaṇena sahasā dattvā saṃrakṣa māṃ sadā || 46 ||
mayi tiṣṭha tathā nityaṃ yathendrādiṣu tiṣṭhasi |
abhayaṃ kuru me devi mahālakṣmīrnamo'stu te || 47 ||
samāgaccha mahālakṣmi śuddhajāmbūnadaprabhe |
prasīda purataḥ sthitvā praṇataṃ māṃ vilokaya || 48 ||
lakṣmīrbhuvaṃ gatā bhāsi yatra yatra hiraṇmayī |
tatra tatra sthitā tvaṃ me tava rūpaṃ pradarśaya || 49 ||
krīḍantī bahudhā bhūmau paripūrṇakṛpāmayi |
mama mūrdhani te hastamavilambitamarpaya || 50 ||
phaladbhāgyodaye lakṣmi samastapuravāsinī |
prasīda me mahālakṣmi paripūrṇamanorathe || 51 ||
ayodhyādiṣu sarveṣu nagareṣu samāsthite |
vaibhavairvividhairyuktaiḥ samāgaccha mudānvite || 52 ||
samāgaccha samāgaccha mamāgre bhava susthirā |
karuṇārasaniṣyandanetradvaya vilāsinī || 53 || [niṣpanna]
sannidhatsva mahālakṣmi tvatpāṇiṃ mama mastake |
karuṇāsudhayā māṃ tvamabhiṣiñcya sthiraṃ kuru || 54 ||
sarvarājagṛhe lakṣmi samāgaccha balānvite | [mudānvite]
sthitvā''śu purato me'dya prasādenā'bhayaṃ kuru || 55 ||
sādaraṃ mastake hastaṃ mama tvaṃ kṛpayārpaya |
sarvarājagṛhe lakṣmi tvatkalā mayi tiṣṭhatu || 56 ||
ādyādi śrīmahālakṣmi viṣṇuvāmāṅkasaṃsthite |
pratyakṣaṃ kuru me rūpaṃ rakṣa māṃ śaraṇāgatam || 57 ||
prasīda me mahālakṣmi suprasīda mahāśive |
acalā bhava samprītyā susthirā bhava madgṛhe || 58 ||
yāvattiṣṭhanti vedāśca yāvaccandradivākarau |
yāvadviṣṇuśca yāvattvaṃ tāvatkuru kṛpāṃ mayi || 59 ||
cāndrīkalā yathā śukle vardhate sā dine dine |
tathā dayā te mayyeva vardhatāmabhivardhatām || 60 ||
yathā vaikuṇṭhanagare yathā vai kṣīrasāgare |
tathā madbhavane tiṣṭha sthiraṃ śrīviṣṇunā saha || 61 ||
yogināṃ hṛdaye nityaṃ yathā tiṣṭhasi viṣṇunā |
tathā madbhavane tiṣṭha sthiraṃ śrīviṣṇunā saha || 62 ||
nārāyaṇasya hṛdaye bhavatī yathāste
nārāyaṇo'pi tava hṛtkamale yathāste |
nārāyaṇastvamapi nityamubhau tathaiva
tau tiṣṭhatāṃ hṛdi mamāpi dayānvitau śrīḥ || 63 ||
vijñānavṛddhiṃ hṛdaye kuru śrīḥ
saubhāgyavṛddhiṃ kuru me gṛhe śrīḥ |
dayāsuvṛddhiṃ kurutāṃ mayi śrīḥ
suvarṇavṛddhiṃ kuru me gṛhe śrīḥ || 64 ||
na māṃ tyajethāḥ śritakalpavalli
sadbhaktacintāmaṇikāmadheno |
viśvasya mātarbhava suprasannā
gṛhe kalatreṣu ca putravarge || 65 ||
ādyādimāye tvamajāṇḍabījaṃ
tvameva sākāranirākṛtistvam |
tvayā dhṛtāścābjabhavāṇḍasaṅghā-
-ścitraṃ caritraṃ tava devi viṣṇoḥ || 66 ||
brahmarudrādayo devā vedāścāpi na śaknuyuḥ |
mahimānaṃ tava stotuṃ mando'haṃ śaknuyāṃ katham || 67 ||
amba tvadvatsavākyāni sūktāsūktāni yāni ca |
tāni svīkuru sarvajñe dayālutvena sādaram || 68 ||
bhavatīṃ śaraṇaṃ gatvā kṛtārthāḥ syuḥ purātanāḥ |
iti sañcintya manasā tvāmahaṃ śaraṇaṃ vraje || 69 ||
anantā nityasukhinastvadbhaktāstvatparāyaṇāḥ |
iti vedapramāṇāddhi devi tvāṃ śaraṇaṃ vraje || 70 ||
tava pratijñā madbhaktā na naśyantītyapi kvacit |
iti sañcintya sañcintya prāṇān sandhārayāmyaham || 71 ||
tvadadhīnastvahaṃ mātastvatkṛpā mayi vidyate |
yāvatsampūrṇakāmaḥ syāttāvaddehi dayānidhe || 72 ||
kṣaṇamātraṃ na śaknomi jīvituṃ tvatkṛpāṃ vinā |
na jīvantīha jalajā jalaṃ tyaktvā jalagrahāḥ || 73 ||
yathā hi putravātsalyājjananī prasnutastanī |
vatsaṃ tvaritamāgatya samprīṇayati vatsalā || 74 ||
yadi syāṃ tava putro'haṃ mātā tvaṃ yadi māmakī |
dayāpayodharastanyasudhābhirabhiṣiñca mām || 75 ||
mṛgyo na guṇaleśo'pi mayi doṣaikamandire |
pāṃsūnāṃ vṛṣṭibindūnāṃ doṣāṇāṃ ca na me matiḥ || 76 ||
pāpināmahamevāgryo dayālūnāṃ tvamagraṇīḥ |
dayanīyo madanyo'sti tava ko'tra jagattraye || 77 ||
vidhināhaṃ na sṛṣṭaścenna syāttava dayālutā |
āmayo vā na sṛṣṭaścedauṣadhasya vṛthodayaḥ || 78 ||
kṛpā madagrajā kiṃ te ahaṃ kiṃ vā tadagrajaḥ |
vicārya dehi me vittaṃ tava devi dayānidhe || 79 ||
mātā pitā tvaṃ gurusadgatiḥ śrī-
-stvameva sañjīvanahetubhūtā |
anyaṃ na manye jagadekanāthe
tvameva sarvaṃ mama devi satye || 80 ||
ādyādilakṣmīrbhava suprasannā
viśuddhavijñānasukhaikadogdhrī |
ajñānahantrī triguṇātiriktā
prajñānanetrī bhava suprasannā || 81 ||
aśeṣavāgjāḍyamalāpahantrī
navaṃ navaṃ spaṣṭasuvākpradāyinī |
mameha jihvāgra suraṅganartakī [nartinī]
bhava prasannā vadane ca me śrīḥ || 82 ||
samastasampatsuvirājamānā
samastatejaścayabhāsamānā |
viṣṇupriye tvaṃ bhava dīpyamānā
vāgdevatā me nayane prasannā || 83 ||
sarvapradarśe sakalārthade tvaṃ
prabhāsulāvaṇyadayāpradogdhrī |
suvarṇade tvaṃ sumukhī bhava śrī-
-rhiraṇmayī me nayane prasannā || 84 ||
sarvārthadā sarvajagatprasūtiḥ
sarveśvarī sarvabhayāpahantrī |
sarvonnatā tvaṃ sumukhī bhava śrī-
-rhiraṇmayī me nayane prasannā || 85 ||
samastavighnaughavināśakāriṇī
samastabhaktoddharaṇe vicakṣaṇā |
anantasaubhāgyasukhapradāyinī
hiraṇmayī me nayane prasannā || 86 ||
devi prasīda dayanīyatamāya mahyaṃ
devādhināthabhavadevagaṇābhivandye |
mātastathaiva bhava sannihitā dṛśorme
patyā samaṃ mama mukhe bhava suprasannā || 87 ||
mā vatsa bhairabhayadānakaro'rpitaste
maulau mameti mayi dīnadayānukampe |
mātaḥ samarpaya mudā karuṇākaṭākṣaṃ
māṅgalyabījamiha naḥ sṛja janma mātaḥ || 88 ||
kaṭākṣa iha kāmadhuktava manastu cintāmaṇiḥ
karaḥ surataruḥ sadā navanidhistvamevendire |
bhave tava dayāraso mama rasāyanaṃ cānvahaṃ
mukhaṃ tava kalānidhirvividhavāñchitārthapradam || 89 ||
yathā rasasparśanato'yaso'pi
suvarṇatā syātkamale tathā te |
kaṭākṣasaṃsparśanato janānā-
-mamaṅgalānāmapi maṅgalatvam || 90 ||
dehīti nāstīti vacaḥ praveśā-
-dbhīto rame tvāṃ śaraṇaṃ prapadye |
ataḥ sadā'sminnabhayapradā tvaṃ
sahaiva patyā mayi sannidhehi || 91 ||
kalpadrumeṇa maṇinā sahitā suramyā
śrīste kalā mayi rasena rasāyanena |
āstāṃ yato mama śiraḥkaradṛṣṭipāda-
-spṛṣṭāḥ suvarṇavapuṣaḥ sthirajaṅgamāḥ syuḥ || 92 ||
ādyādiviṣṇoḥ sthiradharmapatnī
tvameva patyā mayi sannidhehi |
ādyādilakṣmi tvadanugraheṇa
pade pade me nidhidarśanaṃ syāt || 93 ||
ādyādilakṣmīhṛdayaṃ paṭhedyaḥ
sa rājyalakṣmīmacalāṃ tanoti |
mahādaridro'pi bhaveddhanāḍhya-
-stadanvaye śrīḥ sthiratāṃ prayāti || 94 ||
yasya smaraṇamātreṇa tuṣṭā syādviṣṇuvallabhā |
tasyābhīṣṭaṃ dadatyāśu taṃ pālayati putravat || 95 ||
idaṃ rahasyaṃ hṛdayaṃ sarvakāmaphalapradam |
japaḥ pañcasahasraṃ tu puraścaraṇamucyate || 96 ||
trikālamekakālaṃ vā naro bhaktisamanvitaḥ |
yaḥ paṭhecchṛṇuyādvāpi sa yāti paramāṃ śriyam || 97 ||
mahālakṣmīṃ samuddiśya niśi bhārgavavāsare |
idaṃ śrīhṛdayaṃ japtvā pañcavāraṃ dhanī bhavet || 98 ||
anena hṛdayenānnaṃ garbhiṇyā abhimantritam |
dadāti tatkule putro jāyate śrīpatiḥ svayam || 99 ||
nareṇa vā'thavā nāryā lakṣmīhṛdayamantrite |
jale pīte ca tadvaṃśe mandabhāgyo na jāyate || 100 ||
ya āśvine māsi ca śuklapakṣe
ramotsave sannihite subhaktyā |
paṭhettathaikottaravāravṛddhyā
labhetsa sauvarṇamayīṃ suvṛṣṭim || 101 ||
ya ekabhakto'nvahamekavarṣaṃ
viśuddhadhīḥ saptativārajāpī |
sa mandabhāgyo'pi ramākaṭākṣā-
-dbhavetsahasrākṣaśatādhikaśrīḥ || 102 ||
śrīśāṅghribhaktiṃ haridāsadāsyaṃ
prasannamantrārthadṛḍhaikaniṣṭhām |
guroḥ smṛtiṃ nirmalabodhabuddhiṃ
pradehi mātaḥ paramaṃ padaṃ śrīḥ || 103 ||
pṛthvīpatitvaṃ puruṣottamatvaṃ
vibhūtivāsaṃ vividhārthasiddhim |
sampūrṇakīrtiṃ bahuvarṣabhogaṃ
pradehi me lakṣmi punaḥ punastvam || 104 ||
vādārthasiddhiṃ bahulokavaśyaṃ
vayaḥ sthiratvaṃ lalanāsubhogam |
pautrādilabdhiṃ sakalārthasiddhiṃ
pradehi me bhārgavi janmajanmani || 105 ||
suvarṇavṛddhiṃ kuru me gṛhe śrīḥ
sudhānyavṛddhiṃ kurū me gṛhe śrīḥ |
kalyāṇavṛddhiṃ kuru me gṛhe śrīḥ
vibhūtivṛddhiṃ kuru me gṛhe śrīḥ || 106 ||
dhyāyellakṣmīṃ prahasitamukhīṃ koṭibālārkabhāsāṃ
vidyudvarṇāmbaravaradharāṃ bhūṣaṇāḍhyāṃ suśobhām |
bījāpūraṃ sarasijayugaṃ bibhratīṃ svarṇapātraṃ
bhartrāyuktāṃ muhurabhayadāṃ mahyamapyacyutaśrīḥ || 107 ||
guhyātiguhyagoptrī tvaṃ gṛhāṇāsmatkṛtaṃ japam |
siddhirbhavatu me devi tvatprasādānmayi sthitā || 108 ||
iti śrīatharvaṇarahasye śrīlakṣmīhṛdayastotraṃ sampūrṇam ||
Sanskrit — Devanagari (original)
अथ नारायन हृदय स्तोत्रम्
अस्य श्रीनारायणहृदयस्तोत्रमन्त्रस्य भार्गव ऋषिः, अनुष्टुप्छन्दः, श्रीलक्ष्मीनारायणो देवता, ॐ बीजं, नमश्शक्तिः, नारायणायेति कीलकं, श्रीलक्ष्मीनारायण प्रीत्यर्थे जपे विनियोगः ।
करन्यासः ।
ॐ नारायणः परं ज्योतिरिति अङ्गुष्ठाभ्यां नमः ।
नारायणः परं ब्रह्मेति तर्जनीभ्यां नमः ।
नारायणः परो देव इति मध्यमाभ्यां नमः ।
नारायणः परं धामेति अनामिकाभ्यां नमः ।
नारायणः परो धर्म इति कनिष्ठिकाभ्यां नमः ।
विश्वं नारायण इति करतलकरपृष्ठाभ्यां नमः ।
अङ्गन्यासः ।
नारायणः परं ज्योतिरिति हृदयाय नमः ।
नारायणः परं ब्रह्मेति शिरसे स्वाहा ।
नारायणः परो देव इति शिखायै वौषट् ।
नारायणः परं धामेति कवचाय हुम् ।
नारायणः परो धर्म इति नेत्राभ्यां वौषट् ।
विश्वं नारायण इति अस्त्राय फट् ।
दिग्बन्धः ।
ॐ ऐन्द्र्यादिदशदिशं ॐ नमः सुदर्शनाय सहस्राराय हुं फट् बध्नामि नमश्चक्राय स्वाहा । इति प्रतिदिशं योज्यम् ।
अथ ध्यानम् ।
उद्यादादित्यसङ्काशं पीतवासं चतुर्भुजम् ।
शङ्खचक्रगदापाणिं ध्यायेल्लक्ष्मीपतिं हरिम् ॥ 1 ॥
त्रैलोक्याधारचक्रं तदुपरि कमठं तत्र चानन्तभोगी
तन्मध्ये भूमिपद्माङ्कुशशिखरदलं कर्णिकाभूतमेरुम् ।
तत्रस्थं शान्तमूर्तिं मणिमयमकुटं कुण्डलोद्भासिताङ्गं
लक्ष्मीनारायणाख्यं सरसिजनयनं सन्ततं चिन्तयामि ॥ 2 ॥
अथ मूलाष्टकम् ।
ओम् ॥ नारायणः परं ज्योतिरात्मा नारायणः परः ।
नारायणः परं ब्रह्म नारायण नमोऽस्तु ते ॥ 1 ॥
नारायणः परो देवो धाता नारायणः परः ।
नारायणः परो धाता नारायण नमोऽस्तु ते ॥ 2 ॥
नारायणः परं धाम ध्यानं नारायणः परः ।
नारायण परो धर्मो नारायण नमोऽस्तु ते ॥ 3 ॥
नारायणः परोवेद्यः विद्या नारायणः परः ।
विश्वं नारायणः साक्षान्नारायण नमोऽस्तु ते ॥ 4 ॥
नारायणाद्विधिर्जातो जातो नारायणाद्भवः ।
जातो नारायणादिन्द्रो नारायण नमोऽस्तु ते ॥ 5 ॥
रविर्नारायणस्तेजः चन्द्रो नारायणो महः ।
वह्निर्नारायणः साक्षान्नारायण नमोऽस्तु ते ॥ 6 ॥
नारायण उपास्यः स्याद्गुरुर्नारायणः परः ।
नारायणः परो बोधो नारायण नमोऽस्तु ते ॥ 7 ॥
नारायणः फलं मुख्यं सिद्धिर्नारायणः सुखम् ।
सेव्योनारायणः शुद्धो नारायण नमोऽस्तु ते ॥ 8 ॥ [हरि]
अथ प्रार्थनादशकम् ।
नारायण त्वमेवासि दहराख्ये हृदि स्थितः ।
प्रेरकः प्रेर्यमाणानां त्वया प्रेरितमानसः ॥ 9 ॥
त्वदाज्ञां शिरसा धृत्वा जपामि जनपावनम् ।
नानोपासनमार्गाणां भवकृद्भावबोधकः ॥ 10 ॥
भावार्थकृद्भवातीतो भव सौख्यप्रदो मम ।
त्वन्मायामोहितं विश्वं त्वयैव परिकल्पितम् ॥ 11 ॥
त्वदधिष्ठानमात्रेण सा वै सर्वार्थकारिणी ।
त्वमेतां च पुरस्कृत्य सर्वकामान्प्रदर्शय ॥ 12 ॥
न मे त्वदन्यस्त्रातास्ति त्वदन्यन्न हि दैवतम् ।
त्वदन्यं न हि जानामि पालकं पुण्यवर्धनम् ॥ 13 ॥
यावत्सांसारिको भावो मनस्स्थो भावनात्मकः ।
तावत्सिद्धिर्भवेत्साध्या सर्वथा सर्वदा विभो ॥ 14 ॥
पापिनामहमेवाग्र्यो दयालूनां त्वमग्रणीः ।
दयनीयो मदन्योऽस्ति तव कोऽत्र जगत्त्रये ॥ 15 ॥
त्वयाहं नैव सृष्टश्चेन्न स्यात्तव दयालुता ।
आमयो वा न सृष्टश्चेदौषधस्य वृथोदयः ॥ 16 ॥
पापसङ्घपरिश्रान्तः पापात्मा पापरूपधृत् ।
त्वदन्यः कोऽत्र पापेभ्यस्त्रातास्ति जगतीतले ॥ 17 ॥
त्वमेव माता च पिता त्वमेव
त्वमेव बन्धुश्च सखा त्वमेव ।
त्वमेव सेव्यश्च गुरुस्त्वमेव
त्वमेव सर्वं मम देव देव ॥ 18 ॥
प्रार्थनादशकं चैव मूलाष्टकमतः परम् ।
यः पठेच्छृणुयान्नित्यं तस्य लक्ष्मीः स्थिरा भवेत् ॥ 19 ॥
नारायणस्य हृदयं सर्वाभीष्टफलप्रदम् ।
लक्ष्मीहृदयकं स्तोत्रं यदि चेत्तद्विनाकृतम् ॥ 20 ॥
तत्सर्वं निष्फलं प्रोक्तं लक्ष्मीः क्रुद्ध्यति सर्वदा ।
एतत्सङ्कलितं स्तोत्रं सर्वकामफलप्रदम् ॥ 21 ॥
लक्ष्मीहृदयकं चैव तथा नारायणात्मकम् ।
जपेद्यः सङ्कलीकृत्य सर्वाभीष्टमवाप्नुयात् ॥ 22 ॥
नारायणस्य हृदयमादौ जप्त्वा ततः परम् ।
लक्ष्मीहृदयकं स्तोत्रं जपेन्नारायणं पुनः ॥ 23 ॥
पुनर्नारायणं जप्त्वा पुनर्लक्ष्मीनुतिं जपेत् ।
पुनर्नारायणं जाप्यं सङ्कलीकरणं भवेत् ॥ 24 ॥
एवं मध्ये द्विवारेण जपेत्सङ्कलितं तु तत् ।
लक्ष्मीहृदयकं स्तोत्रं सर्वकामप्रकाशितम् ॥ 25 ॥
तद्वज्जपादिकं कुर्यादेतत्सङ्कलितं शुभम् ।
सर्वान्कामानवाप्नोति आधिव्याधिभयं हरेत् ॥ 26 ॥
गोप्यमेतत्सदा कुर्यान्न सर्वत्र प्रकाशयेत् ।
इति गुह्यतमं शास्त्रं प्राप्तं ब्रह्मादिकैः पुरा ॥ 27 ॥
तस्मात्सर्वप्रयत्नेन गोपयेत्साधयेसुधीः ।
यत्रैतत्पुस्तकं तिष्ठेल्लक्ष्मीनारायणात्मकम् ॥ 28 ॥
भूतपैशाचवेताल भयं नैव तु सर्वदा ।
लक्ष्मीहृदयकं प्रोक्तं विधिना साधयेत्सुधीः ॥ 29 ॥
भृगुवारे च रात्रौ च पूजयेत्पुस्तकद्वयम् ।
सर्वथा सर्वदा सत्यं गोपयेत्साधयेत्सुधीः ।
गोपनात्साधनाल्लोके धन्यो भवति तत्त्वतः ॥ 30 ॥
इत्यथर्वरहस्ये उत्तरभागे नारायणहृदयं सम्पूर्णम् ।
अथ लक्ष्मी हृदय स्तोत्रम्
अस्य श्री महालक्ष्मीहृदयस्तोत्र महामन्त्रस्य भार्गव ऋषिः, अनुष्टुपादीनि नानाछन्दांसि, आद्यादि श्रीमहालक्ष्मीर्देवता, श्रीं बीजं, ह्रीं शक्तिः, ऐं कीलकं, आद्यादिमहालक्ष्मी प्रसादसिद्ध्यर्थं जपे विनियोगः ॥
ऋष्यादिन्यासः –
ॐ भार्गवृषये नमः शिरसि ।
ॐ अनुष्टुपादिनानाछन्दोभ्यो नमो मुखे ।
ॐ आद्यादिश्रीमहालक्ष्मी देवतायै नमो हृदये ।
ॐ श्रीं बीजाय नमो गुह्ये ।
ॐ ह्रीं शक्तये नमः पादयोः ।
ॐ ऐं कीलकाय नमो नाभौ ।
ॐ विनियोगाय नमः सर्वाङ्गे ।
करन्यासः –
ॐ श्रीं अङ्गुष्ठाभ्यां नमः ।
ॐ ह्रीं तर्जनीभ्यां नमः ।
ॐ ऐं मध्यमाभ्यां नमः ।
ॐ श्रीं अनामिकाभ्यां नमः ।
ॐ ह्रीं कनिष्ठिकाभ्यां नमः ।
ॐ ऐं करतल करपृष्ठाभ्यां नमः ।
अङ्गन्यासः –
ॐ श्रीं हृदयाय नमः ।
ॐ ह्रीं शिरसे स्वाहा ।
ॐ ऐं शिखायै वषट् ।
ॐ श्रीं कवचाय हुम् ।
ॐ ह्रीं नेत्रत्रयाय वौषट् ।
ॐ ऐं अस्त्राय फट् ।
ॐ श्रीं ह्रीं ऐं इति दिग्बन्धः ।
अथ ध्यानम् ।
हस्तद्वयेन कमले धारयन्तीं स्वलीलया ।
हारनूपुरसंयुक्तां लक्ष्मीं देवीं विचिन्तये ॥
कौशेयपीतवसनामरविन्दनेत्रां
पद्मद्वयाभयवरोद्यतपद्महस्ताम् ।
उद्यच्छतार्कसदृशीं परमाङ्कसंस्थां
ध्यायेद्विधीशनतपादयुगां जनित्रीम् ॥
पीतवस्त्रां सुवर्णाङ्गीं पद्महस्तद्वायान्विताम् ।
लक्ष्मीं ध्यात्वेति मन्त्रेण स भवेत्पृथिवीपतिः ॥
मातुलुङ्गं गदां खेटं पाणौ पात्रं च बिभ्रती ।
नागं लिङ्गं च योनिं च बिभ्रतीं चैव मूर्धनि ॥
[ इति ध्यात्वा मानसोपचारैः सम्पूज्य ।
शङ्खचक्रगदाहस्ते शुभ्रवर्णे सुवासिनी ।
मम देहि वरं लक्ष्मीः सर्वसिद्धिप्रदायिनी ।
इति सम्प्रार्थ्य ॐ श्रीं ह्रीं ऐं महालक्ष्म्यै कमलधारिण्यै सिंहवाहिन्यै स्वाहा इति मन्त्रं जप्त्वा पुनः पूर्ववद्धृदयादि षडङ्गन्यासं कृत्वा स्तोत्रं पठेत् । ]
स्तोत्रम् ।
वन्दे लक्ष्मीं परमशिवमयीं शुद्धजाम्बूनदाभां
तेजोरूपां कनकवसनां सर्वभूषोज्ज्वलाङ्गीम् ।
बीजापूरं कनककलशं हेमपद्मं दधाना-
-माद्यां शक्तिं सकलजननीं विष्णुवामाङ्कसंस्थाम् ॥ 1 ॥
श्रीमत्सौभाग्यजननीं स्तौमि लक्ष्मीं सनातनीम् ।
सर्वकामफलावाप्तिसाधनैकसुखावहाम् ॥ 2 ॥
स्मरामि नित्यं देवेशि त्वया प्रेरितमानसः ।
त्वदाज्ञां शिरसा धृत्वा भजामि परमेश्वरीम् ॥ 3 ॥
समस्तसम्पत्सुखदां महाश्रियं
समस्तसौभाग्यकरीं महाश्रियम् ।
समस्तकल्याणकरीं महाश्रियं
भजाम्यहं ज्ञानकरीं महाश्रियम् ॥ 4 ॥
विज्ञानसम्पत्सुखदां सनातनीं
विचित्रवाग्भूतिकरीं मनोहराम् ।
अनन्तसम्मोदसुखप्रदायिनीं
नमाम्यहं भूतिकरीं हरिप्रियाम् ॥ 5 ॥
समस्तभूतान्तरसंस्थिता त्वं
समस्तभोक्त्रीश्वरि विश्वरूपे ।
तन्नास्ति यत्त्वद्व्यतिरिक्तवस्तु
त्वत्पादपद्मं प्रणमाम्यहं श्रीः ॥ 6 ॥
दारिद्र्य दुःखौघतमोपहन्त्री
त्वत्पादपद्मं मयि सन्निधत्स्व ।
दीनार्तिविच्छेदनहेतुभूतैः
कृपाकटाक्षैरभिषिञ्च मां श्रीः ॥ 7 ॥
अम्ब प्रसीद करुणासुधयार्द्रदृष्ट्या
मां त्वत्कृपाद्रविणगेहमिमं कुरुष्व ।
आलोकय प्रणतहृद्गतशोकहन्त्री
त्वत्पादपद्मयुगलं प्रणमाम्यहं श्रीः ॥ 8 ॥
शान्त्यै नमोऽस्तु शरणागतरक्षणायै
कान्त्यै नमोऽस्तु कमनीयगुणाश्रयायै ।
क्षान्त्यै नमोऽस्तु दुरितक्षयकारणायै
दात्र्यै नमोऽस्तु धनधान्यसमृद्धिदायै ॥ 9 ॥
शक्त्यै नमोऽस्तु शशिशेखरसंस्तुतायै
रत्यै नमोऽस्तु रजनीकरसोदरायै ।
भक्त्यै नमोऽस्तु भवसागरतारकायै
मत्यै नमोऽस्तु मधुसूदनवल्लभायै ॥ 10 ॥
लक्ष्म्यै नमोऽस्तु शुभलक्षणलक्षितायै
सिद्ध्यै नमोऽस्तु शिवसिद्धसुपूजितायै ।
धृत्यै नमोऽस्त्वमितदुर्गतिभञ्जनायै
गत्यै नमोऽस्तु वरसद्गतिदायिकायै ॥ 11 ॥
देव्यै नमोऽस्तु दिवि देवगणार्चितायै
भूत्यै नमोऽस्तु भुवनार्तिविनाशनायै ।
धात्र्यै नमोऽस्तु धरणीधरवल्लभायै
पुष्ट्यै नमोऽस्तु पुरुषोत्तमवल्लभायै ॥ 12 ॥
सुतीव्रदारिद्र्यविदुःखहन्त्र्यै
नमोऽस्तु ते सर्वभयापहन्त्र्यै ।
श्रीविष्णुवक्षःस्थलसंस्थितायै
नमो नमः सर्वविभूतिदायै ॥ 13 ॥
जयतु जयतु लक्ष्मीर्लक्षणालङ्कृताङ्गी
जयतु जयतु पद्मा पद्मसद्माभिवन्द्या ।
जयतु जयतु विद्या विष्णुवामाङ्कसंस्था
जयतु जयतु सम्यक्सर्वसम्पत्करी श्रीः ॥ 14 ॥
जयतु जयतु देवी देवसङ्घाभिपूज्या
जयतु जयतु भद्रा भार्गवी भाग्यरूपा ।
जयतु जयतु नित्या निर्मलज्ञानवेद्या
जयतु जयतु सत्या सर्वभूतान्तरस्था ॥ 15 ॥
जयतु जयतु रम्या रत्नगर्भान्तरस्था
जयतु जयतु शुद्धा शुद्धजाम्बूनदाभा ।
जयतु जयतु कान्ता कान्तिमद्भासिताङ्गी
जयतु जयतु शान्ता शीघ्रमागच्छ सौम्ये ॥ 16 ॥
यस्याः कलायाः कमलोद्भवाद्या
रुद्राश्च शक्र प्रमुखाश्च देवाः ।
जीवन्ति सर्वेऽपि सशक्तयस्ते
प्रभुत्वमाप्ताः परमायुषस्ते ॥ 17 ॥
लिलेख निटिले विधिर्मम लिपिं विसृज्यान्तरं
त्वया विलिखितव्यमेतदिति तत्फलप्राप्तये ।
तदन्तरफलेस्फुटं कमलवासिनी श्रीरिमां
समर्पय समुद्रिकां सकलभाग्यसंसूचिकाम् ॥ 18 ॥
कलया ते यथा देवि जीवन्ति सचराचराः ।
तथा सम्पत्करे लक्ष्मि सर्वदा सम्प्रसीद मे ॥ 19 ॥
यथा विष्णुर्ध्रुवे नित्यं स्वकलां सन्न्यवेशयत् ।
तथैव स्वकलां लक्ष्मि मयि सम्यक् समर्पय ॥ 20 ॥
सर्वसौख्यप्रदे देवि भक्तानामभयप्रदे ।
अचलां कुरु यत्नेन कलां मयि निवेशिताम् ॥ 21 ॥
मुदास्तां मत्फाले परमपदलक्ष्मीः स्फुटकला
सदा वैकुण्ठश्रीर्निवसतु कला मे नयनयोः ।
वसेत्सत्ये लोके मम वचसि लक्ष्मीर्वरकला
श्रियः श्वेतद्वीपे निवसतु कला मे स्वकरयोः ॥ 22 ॥
तावन्नित्यं ममाङ्गेषु क्षीराब्धौ श्रीकला वसेत् ।
सूर्याचन्द्रमसौ यावद्यावल्लक्ष्मीपतिः श्रियाः ॥ 23 ॥
सर्वमङ्गलसम्पूर्णा सर्वैश्वर्यसमन्विता ।
आद्यादि श्रीर्महालक्ष्मी त्वत्कला मयि तिष्ठतु ॥ 24 ॥
अज्ञानतिमिरं हन्तुं शुद्धज्ञानप्रकाशिका ।
सर्वैश्वर्यप्रदा मेऽस्तु त्वत्कला मयि संस्थिता ॥ 25 ॥
अलक्ष्मीं हरतु क्षिप्रं तमः सूर्यप्रभा यथा ।
वितनोतु मम श्रेयस्त्वत्कला मयि संस्थिता ॥ 26 ॥
ऐश्वर्यमङ्गलोत्पत्तिस्त्वत्कलायां निधीयते ।
मयि तस्मात्कृतार्थोऽस्मि पात्रमस्मि स्थितेस्तव ॥ 27 ॥
भवदावेशभाग्यार्हो भाग्यवानस्मि भार्गवि ।
त्वत्प्रसादात्पवित्रोऽहं लोकमातर्नमोऽस्तु ते ॥ 28 ॥
पुनासि मां त्वत्कलयैव यस्मा-
-दतः समागच्छ ममाग्रतस्त्वम् ।
परं पदं श्रीर्भव सुप्रसन्ना
मय्यच्युतेन प्रविशादिलक्ष्मीः ॥ 29 ॥
श्रीवैकुण्ठस्थिते लक्ष्मि समागच्छ ममाग्रतः ।
नारायणेन सह मां कृपादृष्ट्याऽवलोकय ॥ 30 ॥
सत्यलोकस्थिते लक्ष्मि त्वं ममागच्छ सन्निधिम् ।
वासुदेवेन सहिता प्रसीद वरदा भव ॥ 31 ॥
श्वेतद्वीपस्थिते लक्ष्मि शीघ्रमागच्छ सुव्रते ।
विष्णुना सहिते देवि जगन्मातः प्रसीद मे ॥ 32 ॥
क्षीराम्बुधिस्थिते लक्ष्मि समागच्छ समाधवा ।
त्वत्कृपादृष्टिसुधया सततं मां विलोकय ॥ 33 ॥
रत्नगर्भस्थिते लक्ष्मि परिपूर्णे हिरण्मये ।
समागच्छ समागच्छ स्थित्वाऽऽशु पुरतो मम ॥ 34 ॥
स्थिरा भव महालक्ष्मि निश्चला भव निर्मले ।
प्रसन्ने कमले देवि प्रसन्नहृदया भव ॥ 35 ॥
श्रीधरे श्रीमहाभूते त्वदन्तःस्थं महानिधिम् ।
शीघ्रमुद्धृत्य पुरतः प्रदर्शय समर्पय ॥ 36 ॥
वसुन्धरे श्रीवसुधे वसुदोग्ध्रि कृपामये ।
त्वत्कुक्षिगतसर्वस्वं शीघ्रं मे सम्प्रदर्शय ॥ 37 ॥
विष्णुप्रिये रत्नगर्भे समस्तफलदे शिवे ।
त्वद्गर्भगतहेमादीन् सम्प्रदर्शय दर्शय ॥ 38 ॥
रसातलगते लक्ष्मि शीघ्रमागच्छ मे पुरः ।
न जाने परमं रूपं मातर्मे सम्प्रदर्शय ॥ 39 ॥
आविर्भव मनोवेगाच्छीघ्रमागच्छ मे पुरः ।
मा वत्स भैरिहेत्युक्त्वा कामं गौरिव रक्ष माम् ॥ 40 ॥
देवि शीघ्रं समागच्छ धरणीगर्भसंस्थिते ।
मातस्त्वद्भृत्यभृत्योऽहं मृगये त्वां कुतूहलात् ॥ 41 ॥
उत्तिष्ठ जागृहि त्वं मे समुत्तिष्ठ सुजागृहि ।
अक्षयान् हेमकलशान् सुवर्णेन सुपूरितान् ॥ 42 ॥
निक्षेपान्मे समाकृष्य समुद्धृत्य ममाग्रतः ।
समुन्नतानना भूत्वा समाधेहि धरान्तरात् ॥ 43 ॥
मत्सन्निधिं समागच्छ मदाहितकृपारसात् ।
प्रसीद श्रेयसां दोग्ध्री लक्ष्मीर्मे नयनाग्रतः ॥ 44 ॥
अत्रोपविश लक्ष्मि त्वं स्थिरा भव हिरण्मये ।
सुस्थिरा भव सम्प्रीत्या प्रसीद वरदा भव ॥ 45 ॥
आनीतांस्तु तथा देवि निधीन्मे सम्प्रदर्शय ।
अद्य क्षणेन सहसा दत्त्वा संरक्ष मां सदा ॥ 46 ॥
मयि तिष्ठ तथा नित्यं यथेन्द्रादिषु तिष्ठसि ।
अभयं कुरु मे देवि महालक्ष्मीर्नमोऽस्तु ते ॥ 47 ॥
समागच्छ महालक्ष्मि शुद्धजाम्बूनदप्रभे ।
प्रसीद पुरतः स्थित्वा प्रणतं मां विलोकय ॥ 48 ॥
लक्ष्मीर्भुवं गता भासि यत्र यत्र हिरण्मयी ।
तत्र तत्र स्थिता त्वं मे तव रूपं प्रदर्शय ॥ 49 ॥
क्रीडन्ती बहुधा भूमौ परिपूर्णकृपामयि ।
मम मूर्धनि ते हस्तमविलम्बितमर्पय ॥ 50 ॥
फलद्भाग्योदये लक्ष्मि समस्तपुरवासिनी ।
प्रसीद मे महालक्ष्मि परिपूर्णमनोरथे ॥ 51 ॥
अयोध्यादिषु सर्वेषु नगरेषु समास्थिते ।
वैभवैर्विविधैर्युक्तैः समागच्छ मुदान्विते ॥ 52 ॥
समागच्छ समागच्छ ममाग्रे भव सुस्थिरा ।
करुणारसनिष्यन्दनेत्रद्वय विलासिनी ॥ 53 ॥ [निष्पन्न]
सन्निधत्स्व महालक्ष्मि त्वत्पाणिं मम मस्तके ।
करुणासुधया मां त्वमभिषिञ्च्य स्थिरं कुरु ॥ 54 ॥
सर्वराजगृहे लक्ष्मि समागच्छ बलान्विते । [मुदान्विते]
स्थित्वाऽऽशु पुरतो मेऽद्य प्रसादेनाऽभयं कुरु ॥ 55 ॥
सादरं मस्तके हस्तं मम त्वं कृपयार्पय ।
सर्वराजगृहे लक्ष्मि त्वत्कला मयि तिष्ठतु ॥ 56 ॥
आद्यादि श्रीमहालक्ष्मि विष्णुवामाङ्कसंस्थिते ।
प्रत्यक्षं कुरु मे रूपं रक्ष मां शरणागतम् ॥ 57 ॥
प्रसीद मे महालक्ष्मि सुप्रसीद महाशिवे ।
अचला भव सम्प्रीत्या सुस्थिरा भव मद्गृहे ॥ 58 ॥
यावत्तिष्ठन्ति वेदाश्च यावच्चन्द्रदिवाकरौ ।
यावद्विष्णुश्च यावत्त्वं तावत्कुरु कृपां मयि ॥ 59 ॥
चान्द्रीकला यथा शुक्ले वर्धते सा दिने दिने ।
तथा दया ते मय्येव वर्धतामभिवर्धताम् ॥ 60 ॥
यथा वैकुण्ठनगरे यथा वै क्षीरसागरे ।
तथा मद्भवने तिष्ठ स्थिरं श्रीविष्णुना सह ॥ 61 ॥
योगिनां हृदये नित्यं यथा तिष्ठसि विष्णुना ।
तथा मद्भवने तिष्ठ स्थिरं श्रीविष्णुना सह ॥ 62 ॥
नारायणस्य हृदये भवती यथास्ते
नारायणोऽपि तव हृत्कमले यथास्ते ।
नारायणस्त्वमपि नित्यमुभौ तथैव
तौ तिष्ठतां हृदि ममापि दयान्वितौ श्रीः ॥ 63 ॥
विज्ञानवृद्धिं हृदये कुरु श्रीः
सौभाग्यवृद्धिं कुरु मे गृहे श्रीः ।
दयासुवृद्धिं कुरुतां मयि श्रीः
सुवर्णवृद्धिं कुरु मे गृहे श्रीः ॥ 64 ॥
न मां त्यजेथाः श्रितकल्पवल्लि
सद्भक्तचिन्तामणिकामधेनो ।
विश्वस्य मातर्भव सुप्रसन्ना
गृहे कलत्रेषु च पुत्रवर्गे ॥ 65 ॥
आद्यादिमाये त्वमजाण्डबीजं
त्वमेव साकारनिराकृतिस्त्वम् ।
त्वया धृताश्चाब्जभवाण्डसङ्घा-
-श्चित्रं चरित्रं तव देवि विष्णोः ॥ 66 ॥
ब्रह्मरुद्रादयो देवा वेदाश्चापि न शक्नुयुः ।
महिमानं तव स्तोतुं मन्दोऽहं शक्नुयां कथम् ॥ 67 ॥
अम्ब त्वद्वत्सवाक्यानि सूक्तासूक्तानि यानि च ।
तानि स्वीकुरु सर्वज्ञे दयालुत्वेन सादरम् ॥ 68 ॥
भवतीं शरणं गत्वा कृतार्थाः स्युः पुरातनाः ।
इति सञ्चिन्त्य मनसा त्वामहं शरणं व्रजे ॥ 69 ॥
अनन्ता नित्यसुखिनस्त्वद्भक्तास्त्वत्परायणाः ।
इति वेदप्रमाणाद्धि देवि त्वां शरणं व्रजे ॥ 70 ॥
तव प्रतिज्ञा मद्भक्ता न नश्यन्तीत्यपि क्वचित् ।
इति सञ्चिन्त्य सञ्चिन्त्य प्राणान् सन्धारयाम्यहम् ॥ 71 ॥
त्वदधीनस्त्वहं मातस्त्वत्कृपा मयि विद्यते ।
यावत्सम्पूर्णकामः स्यात्तावद्देहि दयानिधे ॥ 72 ॥
क्षणमात्रं न शक्नोमि जीवितुं त्वत्कृपां विना ।
न जीवन्तीह जलजा जलं त्यक्त्वा जलग्रहाः ॥ 73 ॥
यथा हि पुत्रवात्सल्याज्जननी प्रस्नुतस्तनी ।
वत्सं त्वरितमागत्य सम्प्रीणयति वत्सला ॥ 74 ॥
यदि स्यां तव पुत्रोऽहं माता त्वं यदि मामकी ।
दयापयोधरस्तन्यसुधाभिरभिषिञ्च माम् ॥ 75 ॥
मृग्यो न गुणलेशोऽपि मयि दोषैकमन्दिरे ।
पांसूनां वृष्टिबिन्दूनां दोषाणां च न मे मतिः ॥ 76 ॥
पापिनामहमेवाग्र्यो दयालूनां त्वमग्रणीः ।
दयनीयो मदन्योऽस्ति तव कोऽत्र जगत्त्रये ॥ 77 ॥
विधिनाहं न सृष्टश्चेन्न स्यात्तव दयालुता ।
आमयो वा न सृष्टश्चेदौषधस्य वृथोदयः ॥ 78 ॥
कृपा मदग्रजा किं ते अहं किं वा तदग्रजः ।
विचार्य देहि मे वित्तं तव देवि दयानिधे ॥ 79 ॥
माता पिता त्वं गुरुसद्गतिः श्री-
-स्त्वमेव सञ्जीवनहेतुभूता ।
अन्यं न मन्ये जगदेकनाथे
त्वमेव सर्वं मम देवि सत्ये ॥ 80 ॥
आद्यादिलक्ष्मीर्भव सुप्रसन्ना
विशुद्धविज्ञानसुखैकदोग्ध्री ।
अज्ञानहन्त्री त्रिगुणातिरिक्ता
प्रज्ञाननेत्री भव सुप्रसन्ना ॥ 81 ॥
अशेषवाग्जाड्यमलापहन्त्री
नवं नवं स्पष्टसुवाक्प्रदायिनी ।
ममेह जिह्वाग्र सुरङ्गनर्तकी [नर्तिनी]
भव प्रसन्ना वदने च मे श्रीः ॥ 82 ॥
समस्तसम्पत्सुविराजमाना
समस्ततेजश्चयभासमाना ।
विष्णुप्रिये त्वं भव दीप्यमाना
वाग्देवता मे नयने प्रसन्ना ॥ 83 ॥
सर्वप्रदर्शे सकलार्थदे त्वं
प्रभासुलावण्यदयाप्रदोग्ध्री ।
सुवर्णदे त्वं सुमुखी भव श्री-
-र्हिरण्मयी मे नयने प्रसन्ना ॥ 84 ॥
सर्वार्थदा सर्वजगत्प्रसूतिः
सर्वेश्वरी सर्वभयापहन्त्री ।
सर्वोन्नता त्वं सुमुखी भव श्री-
-र्हिरण्मयी मे नयने प्रसन्ना ॥ 85 ॥
समस्तविघ्नौघविनाशकारिणी
समस्तभक्तोद्धरणे विचक्षणा ।
अनन्तसौभाग्यसुखप्रदायिनी
हिरण्मयी मे नयने प्रसन्ना ॥ 86 ॥
देवि प्रसीद दयनीयतमाय मह्यं
देवाधिनाथभवदेवगणाभिवन्द्ये ।
मातस्तथैव भव सन्निहिता दृशोर्मे
पत्या समं मम मुखे भव सुप्रसन्ना ॥ 87 ॥
मा वत्स भैरभयदानकरोऽर्पितस्ते
मौलौ ममेति मयि दीनदयानुकम्पे ।
मातः समर्पय मुदा करुणाकटाक्षं
माङ्गल्यबीजमिह नः सृज जन्म मातः ॥ 88 ॥
कटाक्ष इह कामधुक्तव मनस्तु चिन्तामणिः
करः सुरतरुः सदा नवनिधिस्त्वमेवेन्दिरे ।
भवे तव दयारसो मम रसायनं चान्वहं
मुखं तव कलानिधिर्विविधवाञ्छितार्थप्रदम् ॥ 89 ॥
यथा रसस्पर्शनतोऽयसोऽपि
सुवर्णता स्यात्कमले तथा ते ।
कटाक्षसंस्पर्शनतो जनाना-
-ममङ्गलानामपि मङ्गलत्वम् ॥ 90 ॥
देहीति नास्तीति वचः प्रवेशा-
-द्भीतो रमे त्वां शरणं प्रपद्ये ।
अतः सदाऽस्मिन्नभयप्रदा त्वं
सहैव पत्या मयि सन्निधेहि ॥ 91 ॥
कल्पद्रुमेण मणिना सहिता सुरम्या
श्रीस्ते कला मयि रसेन रसायनेन ।
आस्तां यतो मम शिरःकरदृष्टिपाद-
-स्पृष्टाः सुवर्णवपुषः स्थिरजङ्गमाः स्युः ॥ 92 ॥
आद्यादिविष्णोः स्थिरधर्मपत्नी
त्वमेव पत्या मयि सन्निधेहि ।
आद्यादिलक्ष्मि त्वदनुग्रहेण
पदे पदे मे निधिदर्शनं स्यात् ॥ 93 ॥
आद्यादिलक्ष्मीहृदयं पठेद्यः
स राज्यलक्ष्मीमचलां तनोति ।
महादरिद्रोऽपि भवेद्धनाढ्य-
-स्तदन्वये श्रीः स्थिरतां प्रयाति ॥ 94 ॥
यस्य स्मरणमात्रेण तुष्टा स्याद्विष्णुवल्लभा ।
तस्याभीष्टं ददत्याशु तं पालयति पुत्रवत् ॥ 95 ॥
इदं रहस्यं हृदयं सर्वकामफलप्रदम् ।
जपः पञ्चसहस्रं तु पुरश्चरणमुच्यते ॥ 96 ॥
त्रिकालमेककालं वा नरो भक्तिसमन्वितः ।
यः पठेच्छृणुयाद्वापि स याति परमां श्रियम् ॥ 97 ॥
महालक्ष्मीं समुद्दिश्य निशि भार्गववासरे ।
इदं श्रीहृदयं जप्त्वा पञ्चवारं धनी भवेत् ॥ 98 ॥
अनेन हृदयेनान्नं गर्भिण्या अभिमन्त्रितम् ।
ददाति तत्कुले पुत्रो जायते श्रीपतिः स्वयम् ॥ 99 ॥
नरेण वाऽथवा नार्या लक्ष्मीहृदयमन्त्रिते ।
जले पीते च तद्वंशे मन्दभाग्यो न जायते ॥ 100 ॥
य आश्विने मासि च शुक्लपक्षे
रमोत्सवे सन्निहिते सुभक्त्या ।
पठेत्तथैकोत्तरवारवृद्ध्या
लभेत्स सौवर्णमयीं सुवृष्टिम् ॥ 101 ॥
य एकभक्तोऽन्वहमेकवर्षं
विशुद्धधीः सप्ततिवारजापी ।
स मन्दभाग्योऽपि रमाकटाक्षा-
-द्भवेत्सहस्राक्षशताधिकश्रीः ॥ 102 ॥
श्रीशाङ्घ्रिभक्तिं हरिदासदास्यं
प्रसन्नमन्त्रार्थदृढैकनिष्ठाम् ।
गुरोः स्मृतिं निर्मलबोधबुद्धिं
प्रदेहि मातः परमं पदं श्रीः ॥ 103 ॥
पृथ्वीपतित्वं पुरुषोत्तमत्वं
विभूतिवासं विविधार्थसिद्धिम् ।
सम्पूर्णकीर्तिं बहुवर्षभोगं
प्रदेहि मे लक्ष्मि पुनः पुनस्त्वम् ॥ 104 ॥
वादार्थसिद्धिं बहुलोकवश्यं
वयः स्थिरत्वं ललनासुभोगम् ।
पौत्रादिलब्धिं सकलार्थसिद्धिं
प्रदेहि मे भार्गवि जन्मजन्मनि ॥ 105 ॥
सुवर्णवृद्धिं कुरु मे गृहे श्रीः
सुधान्यवृद्धिं कुरू मे गृहे श्रीः ।
कल्याणवृद्धिं कुरु मे गृहे श्रीः
विभूतिवृद्धिं कुरु मे गृहे श्रीः ॥ 106 ॥
ध्यायेल्लक्ष्मीं प्रहसितमुखीं कोटिबालार्कभासां
विद्युद्वर्णाम्बरवरधरां भूषणाढ्यां सुशोभाम् ।
बीजापूरं सरसिजयुगं बिभ्रतीं स्वर्णपात्रं
भर्त्रायुक्तां मुहुरभयदां मह्यमप्यच्युतश्रीः ॥ 107 ॥
गुह्यातिगुह्यगोप्त्री त्वं गृहाणास्मत्कृतं जपम् ।
सिद्धिर्भवतु मे देवि त्वत्प्रसादान्मयि स्थिता ॥ 108 ॥
इति श्रीअथर्वणरहस्ये श्रीलक्ष्मीहृदयस्तोत्रं सम्पूर्णम् ॥
atha nārāyana hṛdaya stotram
asya śrīnārāyaṇahṛdayastotramantrasya bhārgava ṛṣiḥ, anuṣṭupchandaḥ, śrīlakṣmīnārāyaṇo devatā, oṃ bījaṃ, namaśśaktiḥ, nārāyaṇāyeti kīlakaṃ, śrīlakṣmīnārāyaṇa prītyarthe jape viniyogaḥ |
karanyāsaḥ |
oṃ nārāyaṇaḥ paraṃ jyotiriti aṅguṣṭhābhyāṃ namaḥ |
nārāyaṇaḥ paraṃ brahmeti tarjanībhyāṃ namaḥ |
nārāyaṇaḥ paro deva iti madhyamābhyāṃ namaḥ |
nārāyaṇaḥ paraṃ dhāmeti anāmikābhyāṃ namaḥ |
nārāyaṇaḥ paro dharma iti kaniṣṭhikābhyāṃ namaḥ |
viśvaṃ nārāyaṇa iti karatalakarapṛṣṭhābhyāṃ namaḥ |
aṅganyāsaḥ |
nārāyaṇaḥ paraṃ jyotiriti hṛdayāya namaḥ |
nārāyaṇaḥ paraṃ brahmeti śirase svāhā |
nārāyaṇaḥ paro deva iti śikhāyai vauṣaṭ |
nārāyaṇaḥ paraṃ dhāmeti kavacāya hum |
nārāyaṇaḥ paro dharma iti netrābhyāṃ vauṣaṭ |
viśvaṃ nārāyaṇa iti astrāya phaṭ |
digbandhaḥ |
oṃ aindryādidaśadiśaṃ oṃ namaḥ sudarśanāya sahasrārāya huṃ phaṭ badhnāmi namaścakrāya svāhā | iti pratidiśaṃ yojyam |
atha dhyānam |
udyādādityasaṅkāśaṃ pītavāsaṃ caturbhujam |
śaṅkhacakragadāpāṇiṃ dhyāyellakṣmīpatiṃ harim || 1 ||
trailokyādhāracakraṃ tadupari kamaṭhaṃ tatra cānantabhogī
tanmadhye bhūmipadmāṅkuśaśikharadalaṃ karṇikābhūtamerum |
tatrasthaṃ śāntamūrtiṃ maṇimayamakuṭaṃ kuṇḍalodbhāsitāṅgaṃ
lakṣmīnārāyaṇākhyaṃ sarasijanayanaṃ santataṃ cintayāmi || 2 ||
atha mūlāṣṭakam |
om || nārāyaṇaḥ paraṃ jyotirātmā nārāyaṇaḥ paraḥ |
nārāyaṇaḥ paraṃ brahma nārāyaṇa namo'stu te || 1 ||
nārāyaṇaḥ paro devo dhātā nārāyaṇaḥ paraḥ |
nārāyaṇaḥ paro dhātā nārāyaṇa namo'stu te || 2 ||
nārāyaṇaḥ paraṃ dhāma dhyānaṃ nārāyaṇaḥ paraḥ |
nārāyaṇa paro dharmo nārāyaṇa namo'stu te || 3 ||
nārāyaṇaḥ parovedyaḥ vidyā nārāyaṇaḥ paraḥ |
viśvaṃ nārāyaṇaḥ sākṣānnārāyaṇa namo'stu te || 4 ||
nārāyaṇādvidhirjāto jāto nārāyaṇādbhavaḥ |
jāto nārāyaṇādindro nārāyaṇa namo'stu te || 5 ||
ravirnārāyaṇastejaḥ candro nārāyaṇo mahaḥ |
vahnirnārāyaṇaḥ sākṣānnārāyaṇa namo'stu te || 6 ||
nārāyaṇa upāsyaḥ syādgururnārāyaṇaḥ paraḥ |
nārāyaṇaḥ paro bodho nārāyaṇa namo'stu te || 7 ||
nārāyaṇaḥ phalaṃ mukhyaṃ siddhirnārāyaṇaḥ sukham |
sevyonārāyaṇaḥ śuddho nārāyaṇa namo'stu te || 8 || [hari]
atha prārthanādaśakam |
nārāyaṇa tvamevāsi daharākhye hṛdi sthitaḥ |
prerakaḥ preryamāṇānāṃ tvayā preritamānasaḥ || 9 ||
tvadājñāṃ śirasā dhṛtvā japāmi janapāvanam |
nānopāsanamārgāṇāṃ bhavakṛdbhāvabodhakaḥ || 10 ||
bhāvārthakṛdbhavātīto bhava saukhyaprado mama |
tvanmāyāmohitaṃ viśvaṃ tvayaiva parikalpitam || 11 ||
tvadadhiṣṭhānamātreṇa sā vai sarvārthakāriṇī |
tvametāṃ ca puraskṛtya sarvakāmānpradarśaya || 12 ||
na me tvadanyastrātāsti tvadanyanna hi daivatam |
tvadanyaṃ na hi jānāmi pālakaṃ puṇyavardhanam || 13 ||
yāvatsāṃsāriko bhāvo manasstho bhāvanātmakaḥ |
tāvatsiddhirbhavetsādhyā sarvathā sarvadā vibho || 14 ||
pāpināmahamevāgryo dayālūnāṃ tvamagraṇīḥ |
dayanīyo madanyo'sti tava ko'tra jagattraye || 15 ||
tvayāhaṃ naiva sṛṣṭaścenna syāttava dayālutā |
āmayo vā na sṛṣṭaścedauṣadhasya vṛthodayaḥ || 16 ||
pāpasaṅghapariśrāntaḥ pāpātmā pāparūpadhṛt |
tvadanyaḥ ko'tra pāpebhyastrātāsti jagatītale || 17 ||
tvameva mātā ca pitā tvameva
tvameva bandhuśca sakhā tvameva |
tvameva sevyaśca gurustvameva
tvameva sarvaṃ mama deva deva || 18 ||
prārthanādaśakaṃ caiva mūlāṣṭakamataḥ param |
yaḥ paṭhecchṛṇuyānnityaṃ tasya lakṣmīḥ sthirā bhavet || 19 ||
nārāyaṇasya hṛdayaṃ sarvābhīṣṭaphalapradam |
lakṣmīhṛdayakaṃ stotraṃ yadi cettadvinākṛtam || 20 ||
tatsarvaṃ niṣphalaṃ proktaṃ lakṣmīḥ kruddhyati sarvadā |
etatsaṅkalitaṃ stotraṃ sarvakāmaphalapradam || 21 ||
lakṣmīhṛdayakaṃ caiva tathā nārāyaṇātmakam |
japedyaḥ saṅkalīkṛtya sarvābhīṣṭamavāpnuyāt || 22 ||
nārāyaṇasya hṛdayamādau japtvā tataḥ param |
lakṣmīhṛdayakaṃ stotraṃ japennārāyaṇaṃ punaḥ || 23 ||
punarnārāyaṇaṃ japtvā punarlakṣmīnutiṃ japet |
punarnārāyaṇaṃ jāpyaṃ saṅkalīkaraṇaṃ bhavet || 24 ||
evaṃ madhye dvivāreṇa japetsaṅkalitaṃ tu tat |
lakṣmīhṛdayakaṃ stotraṃ sarvakāmaprakāśitam || 25 ||
tadvajjapādikaṃ kuryādetatsaṅkalitaṃ śubham |
sarvānkāmānavāpnoti ādhivyādhibhayaṃ haret || 26 ||
gopyametatsadā kuryānna sarvatra prakāśayet |
iti guhyatamaṃ śāstraṃ prāptaṃ brahmādikaiḥ purā || 27 ||
tasmātsarvaprayatnena gopayetsādhayesudhīḥ |
yatraitatpustakaṃ tiṣṭhellakṣmīnārāyaṇātmakam || 28 ||
bhūtapaiśācavetāla bhayaṃ naiva tu sarvadā |
lakṣmīhṛdayakaṃ proktaṃ vidhinā sādhayetsudhīḥ || 29 ||
bhṛguvāre ca rātrau ca pūjayetpustakadvayam |
sarvathā sarvadā satyaṃ gopayetsādhayetsudhīḥ |
gopanātsādhanālloke dhanyo bhavati tattvataḥ || 30 ||
ityatharvarahasye uttarabhāge nārāyaṇahṛdayaṃ sampūrṇam |
atha lakṣmī hṛdaya stotram
asya śrī mahālakṣmīhṛdayastotra mahāmantrasya bhārgava ṛṣiḥ, anuṣṭupādīni nānāchandāṃsi, ādyādi śrīmahālakṣmīrdevatā, śrīṃ bījaṃ, hrīṃ śaktiḥ, aiṃ kīlakaṃ, ādyādimahālakṣmī prasādasiddhyarthaṃ jape viniyogaḥ ||
ṛṣyādinyāsaḥ –
oṃ bhārgavṛṣaye namaḥ śirasi |
oṃ anuṣṭupādinānāchandobhyo namo mukhe |
oṃ ādyādiśrīmahālakṣmī devatāyai namo hṛdaye |
oṃ śrīṃ bījāya namo guhye |
oṃ hrīṃ śaktaye namaḥ pādayoḥ |
oṃ aiṃ kīlakāya namo nābhau |
oṃ viniyogāya namaḥ sarvāṅge |
karanyāsaḥ –
oṃ śrīṃ aṅguṣṭhābhyāṃ namaḥ |
oṃ hrīṃ tarjanībhyāṃ namaḥ |
oṃ aiṃ madhyamābhyāṃ namaḥ |
oṃ śrīṃ anāmikābhyāṃ namaḥ |
oṃ hrīṃ kaniṣṭhikābhyāṃ namaḥ |
oṃ aiṃ karatala karapṛṣṭhābhyāṃ namaḥ |
aṅganyāsaḥ –
oṃ śrīṃ hṛdayāya namaḥ |
oṃ hrīṃ śirase svāhā |
oṃ aiṃ śikhāyai vaṣaṭ |
oṃ śrīṃ kavacāya hum |
oṃ hrīṃ netratrayāya vauṣaṭ |
oṃ aiṃ astrāya phaṭ |
oṃ śrīṃ hrīṃ aiṃ iti digbandhaḥ |
atha dhyānam |
hastadvayena kamale dhārayantīṃ svalīlayā |
hāranūpurasaṃyuktāṃ lakṣmīṃ devīṃ vicintaye ||
kauśeyapītavasanāmaravindanetrāṃ
padmadvayābhayavarodyatapadmahastām |
udyacchatārkasadṛśīṃ paramāṅkasaṃsthāṃ
dhyāyedvidhīśanatapādayugāṃ janitrīm ||
pītavastrāṃ suvarṇāṅgīṃ padmahastadvāyānvitām |
lakṣmīṃ dhyātveti mantreṇa sa bhavetpṛthivīpatiḥ ||
mātuluṅgaṃ gadāṃ kheṭaṃ pāṇau pātraṃ ca bibhratī |
nāgaṃ liṅgaṃ ca yoniṃ ca bibhratīṃ caiva mūrdhani ||
[ iti dhyātvā mānasopacāraiḥ sampūjya |
śaṅkhacakragadāhaste śubhravarṇe suvāsinī |
mama dehi varaṃ lakṣmīḥ sarvasiddhipradāyinī |
iti samprārthya oṃ śrīṃ hrīṃ aiṃ mahālakṣmyai kamaladhāriṇyai siṃhavāhinyai svāhā iti mantraṃ japtvā punaḥ pūrvavaddhṛdayādi ṣaḍaṅganyāsaṃ kṛtvā stotraṃ paṭhet | ]
stotram |
vande lakṣmīṃ paramaśivamayīṃ śuddhajāmbūnadābhāṃ
tejorūpāṃ kanakavasanāṃ sarvabhūṣojjvalāṅgīm |
bījāpūraṃ kanakakalaśaṃ hemapadmaṃ dadhānā-
-mādyāṃ śaktiṃ sakalajananīṃ viṣṇuvāmāṅkasaṃsthām || 1 ||
śrīmatsaubhāgyajananīṃ staumi lakṣmīṃ sanātanīm |
sarvakāmaphalāvāptisādhanaikasukhāvahām || 2 ||
smarāmi nityaṃ deveśi tvayā preritamānasaḥ |
tvadājñāṃ śirasā dhṛtvā bhajāmi parameśvarīm || 3 ||
samastasampatsukhadāṃ mahāśriyaṃ
samastasaubhāgyakarīṃ mahāśriyam |
samastakalyāṇakarīṃ mahāśriyaṃ
bhajāmyahaṃ jñānakarīṃ mahāśriyam || 4 ||
vijñānasampatsukhadāṃ sanātanīṃ
vicitravāgbhūtikarīṃ manoharām |
anantasammodasukhapradāyinīṃ
namāmyahaṃ bhūtikarīṃ haripriyām || 5 ||
samastabhūtāntarasaṃsthitā tvaṃ
samastabhoktrīśvari viśvarūpe |
tannāsti yattvadvyatiriktavastu
tvatpādapadmaṃ praṇamāmyahaṃ śrīḥ || 6 ||
dāridrya duḥkhaughatamopahantrī
tvatpādapadmaṃ mayi sannidhatsva |
dīnārtivicchedanahetubhūtaiḥ
kṛpākaṭākṣairabhiṣiñca māṃ śrīḥ || 7 ||
amba prasīda karuṇāsudhayārdradṛṣṭyā
māṃ tvatkṛpādraviṇagehamimaṃ kuruṣva |
ālokaya praṇatahṛdgataśokahantrī
tvatpādapadmayugalaṃ praṇamāmyahaṃ śrīḥ || 8 ||
śāntyai namo'stu śaraṇāgatarakṣaṇāyai
kāntyai namo'stu kamanīyaguṇāśrayāyai |
kṣāntyai namo'stu duritakṣayakāraṇāyai
dātryai namo'stu dhanadhānyasamṛddhidāyai || 9 ||
śaktyai namo'stu śaśiśekharasaṃstutāyai
ratyai namo'stu rajanīkarasodarāyai |
bhaktyai namo'stu bhavasāgaratārakāyai
matyai namo'stu madhusūdanavallabhāyai || 10 ||
lakṣmyai namo'stu śubhalakṣaṇalakṣitāyai
siddhyai namo'stu śivasiddhasupūjitāyai |
dhṛtyai namo'stvamitadurgatibhañjanāyai
gatyai namo'stu varasadgatidāyikāyai || 11 ||
devyai namo'stu divi devagaṇārcitāyai
bhūtyai namo'stu bhuvanārtivināśanāyai |
dhātryai namo'stu dharaṇīdharavallabhāyai
puṣṭyai namo'stu puruṣottamavallabhāyai || 12 ||
sutīvradāridryaviduḥkhahantryai
namo'stu te sarvabhayāpahantryai |
śrīviṣṇuvakṣaḥsthalasaṃsthitāyai
namo namaḥ sarvavibhūtidāyai || 13 ||
jayatu jayatu lakṣmīrlakṣaṇālaṅkṛtāṅgī
jayatu jayatu padmā padmasadmābhivandyā |
jayatu jayatu vidyā viṣṇuvāmāṅkasaṃsthā
jayatu jayatu samyaksarvasampatkarī śrīḥ || 14 ||
jayatu jayatu devī devasaṅghābhipūjyā
jayatu jayatu bhadrā bhārgavī bhāgyarūpā |
jayatu jayatu nityā nirmalajñānavedyā
jayatu jayatu satyā sarvabhūtāntarasthā || 15 ||
jayatu jayatu ramyā ratnagarbhāntarasthā
jayatu jayatu śuddhā śuddhajāmbūnadābhā |
jayatu jayatu kāntā kāntimadbhāsitāṅgī
jayatu jayatu śāntā śīghramāgaccha saumye || 16 ||
yasyāḥ kalāyāḥ kamalodbhavādyā
rudrāśca śakra pramukhāśca devāḥ |
jīvanti sarve'pi saśaktayaste
prabhutvamāptāḥ paramāyuṣaste || 17 ||
lilekha niṭile vidhirmama lipiṃ visṛjyāntaraṃ
tvayā vilikhitavyametaditi tatphalaprāptaye |
tadantaraphalesphuṭaṃ kamalavāsinī śrīrimāṃ
samarpaya samudrikāṃ sakalabhāgyasaṃsūcikām || 18 ||
kalayā te yathā devi jīvanti sacarācarāḥ |
tathā sampatkare lakṣmi sarvadā samprasīda me || 19 ||
yathā viṣṇurdhruve nityaṃ svakalāṃ sannyaveśayat |
tathaiva svakalāṃ lakṣmi mayi samyak samarpaya || 20 ||
sarvasaukhyaprade devi bhaktānāmabhayaprade |
acalāṃ kuru yatnena kalāṃ mayi niveśitām || 21 ||
mudāstāṃ matphāle paramapadalakṣmīḥ sphuṭakalā
sadā vaikuṇṭhaśrīrnivasatu kalā me nayanayoḥ |
vasetsatye loke mama vacasi lakṣmīrvarakalā
śriyaḥ śvetadvīpe nivasatu kalā me svakarayoḥ || 22 ||
tāvannityaṃ mamāṅgeṣu kṣīrābdhau śrīkalā vaset |
sūryācandramasau yāvadyāvallakṣmīpatiḥ śriyāḥ || 23 ||
sarvamaṅgalasampūrṇā sarvaiśvaryasamanvitā |
ādyādi śrīrmahālakṣmī tvatkalā mayi tiṣṭhatu || 24 ||
ajñānatimiraṃ hantuṃ śuddhajñānaprakāśikā |
sarvaiśvaryapradā me'stu tvatkalā mayi saṃsthitā || 25 ||
alakṣmīṃ haratu kṣipraṃ tamaḥ sūryaprabhā yathā |
vitanotu mama śreyastvatkalā mayi saṃsthitā || 26 ||
aiśvaryamaṅgalotpattistvatkalāyāṃ nidhīyate |
mayi tasmātkṛtārtho'smi pātramasmi sthitestava || 27 ||
bhavadāveśabhāgyārho bhāgyavānasmi bhārgavi |
tvatprasādātpavitro'haṃ lokamātarnamo'stu te || 28 ||
punāsi māṃ tvatkalayaiva yasmā-
-dataḥ samāgaccha mamāgratastvam |
paraṃ padaṃ śrīrbhava suprasannā
mayyacyutena praviśādilakṣmīḥ || 29 ||
śrīvaikuṇṭhasthite lakṣmi samāgaccha mamāgrataḥ |
nārāyaṇena saha māṃ kṛpādṛṣṭyā'valokaya || 30 ||
satyalokasthite lakṣmi tvaṃ mamāgaccha sannidhim |
vāsudevena sahitā prasīda varadā bhava || 31 ||
śvetadvīpasthite lakṣmi śīghramāgaccha suvrate |
viṣṇunā sahite devi jaganmātaḥ prasīda me || 32 ||
kṣīrāmbudhisthite lakṣmi samāgaccha samādhavā |
tvatkṛpādṛṣṭisudhayā satataṃ māṃ vilokaya || 33 ||
ratnagarbhasthite lakṣmi paripūrṇe hiraṇmaye |
samāgaccha samāgaccha sthitvā''śu purato mama || 34 ||
sthirā bhava mahālakṣmi niścalā bhava nirmale |
prasanne kamale devi prasannahṛdayā bhava || 35 ||
śrīdhare śrīmahābhūte tvadantaḥsthaṃ mahānidhim |
śīghramuddhṛtya purataḥ pradarśaya samarpaya || 36 ||
vasundhare śrīvasudhe vasudogdhri kṛpāmaye |
tvatkukṣigatasarvasvaṃ śīghraṃ me sampradarśaya || 37 ||
viṣṇupriye ratnagarbhe samastaphalade śive |
tvadgarbhagatahemādīn sampradarśaya darśaya || 38 ||
rasātalagate lakṣmi śīghramāgaccha me puraḥ |
na jāne paramaṃ rūpaṃ mātarme sampradarśaya || 39 ||
āvirbhava manovegācchīghramāgaccha me puraḥ |
mā vatsa bhairihetyuktvā kāmaṃ gauriva rakṣa mām || 40 ||
devi śīghraṃ samāgaccha dharaṇīgarbhasaṃsthite |
mātastvadbhṛtyabhṛtyo'haṃ mṛgaye tvāṃ kutūhalāt || 41 ||
uttiṣṭha jāgṛhi tvaṃ me samuttiṣṭha sujāgṛhi |
akṣayān hemakalaśān suvarṇena supūritān || 42 ||
nikṣepānme samākṛṣya samuddhṛtya mamāgrataḥ |
samunnatānanā bhūtvā samādhehi dharāntarāt || 43 ||
matsannidhiṃ samāgaccha madāhitakṛpārasāt |
prasīda śreyasāṃ dogdhrī lakṣmīrme nayanāgrataḥ || 44 ||
atropaviśa lakṣmi tvaṃ sthirā bhava hiraṇmaye |
susthirā bhava samprītyā prasīda varadā bhava || 45 ||
ānītāṃstu tathā devi nidhīnme sampradarśaya |
adya kṣaṇena sahasā dattvā saṃrakṣa māṃ sadā || 46 ||
mayi tiṣṭha tathā nityaṃ yathendrādiṣu tiṣṭhasi |
abhayaṃ kuru me devi mahālakṣmīrnamo'stu te || 47 ||
samāgaccha mahālakṣmi śuddhajāmbūnadaprabhe |
prasīda purataḥ sthitvā praṇataṃ māṃ vilokaya || 48 ||
lakṣmīrbhuvaṃ gatā bhāsi yatra yatra hiraṇmayī |
tatra tatra sthitā tvaṃ me tava rūpaṃ pradarśaya || 49 ||
krīḍantī bahudhā bhūmau paripūrṇakṛpāmayi |
mama mūrdhani te hastamavilambitamarpaya || 50 ||
phaladbhāgyodaye lakṣmi samastapuravāsinī |
prasīda me mahālakṣmi paripūrṇamanorathe || 51 ||
ayodhyādiṣu sarveṣu nagareṣu samāsthite |
vaibhavairvividhairyuktaiḥ samāgaccha mudānvite || 52 ||
samāgaccha samāgaccha mamāgre bhava susthirā |
karuṇārasaniṣyandanetradvaya vilāsinī || 53 || [niṣpanna]
sannidhatsva mahālakṣmi tvatpāṇiṃ mama mastake |
karuṇāsudhayā māṃ tvamabhiṣiñcya sthiraṃ kuru || 54 ||
sarvarājagṛhe lakṣmi samāgaccha balānvite | [mudānvite]
sthitvā''śu purato me'dya prasādenā'bhayaṃ kuru || 55 ||
sādaraṃ mastake hastaṃ mama tvaṃ kṛpayārpaya |
sarvarājagṛhe lakṣmi tvatkalā mayi tiṣṭhatu || 56 ||
ādyādi śrīmahālakṣmi viṣṇuvāmāṅkasaṃsthite |
pratyakṣaṃ kuru me rūpaṃ rakṣa māṃ śaraṇāgatam || 57 ||
prasīda me mahālakṣmi suprasīda mahāśive |
acalā bhava samprītyā susthirā bhava madgṛhe || 58 ||
yāvattiṣṭhanti vedāśca yāvaccandradivākarau |
yāvadviṣṇuśca yāvattvaṃ tāvatkuru kṛpāṃ mayi || 59 ||
cāndrīkalā yathā śukle vardhate sā dine dine |
tathā dayā te mayyeva vardhatāmabhivardhatām || 60 ||
yathā vaikuṇṭhanagare yathā vai kṣīrasāgare |
tathā madbhavane tiṣṭha sthiraṃ śrīviṣṇunā saha || 61 ||
yogināṃ hṛdaye nityaṃ yathā tiṣṭhasi viṣṇunā |
tathā madbhavane tiṣṭha sthiraṃ śrīviṣṇunā saha || 62 ||
nārāyaṇasya hṛdaye bhavatī yathāste
nārāyaṇo'pi tava hṛtkamale yathāste |
nārāyaṇastvamapi nityamubhau tathaiva
tau tiṣṭhatāṃ hṛdi mamāpi dayānvitau śrīḥ || 63 ||
vijñānavṛddhiṃ hṛdaye kuru śrīḥ
saubhāgyavṛddhiṃ kuru me gṛhe śrīḥ |
dayāsuvṛddhiṃ kurutāṃ mayi śrīḥ
suvarṇavṛddhiṃ kuru me gṛhe śrīḥ || 64 ||
na māṃ tyajethāḥ śritakalpavalli
sadbhaktacintāmaṇikāmadheno |
viśvasya mātarbhava suprasannā
gṛhe kalatreṣu ca putravarge || 65 ||
ādyādimāye tvamajāṇḍabījaṃ
tvameva sākāranirākṛtistvam |
tvayā dhṛtāścābjabhavāṇḍasaṅghā-
-ścitraṃ caritraṃ tava devi viṣṇoḥ || 66 ||
brahmarudrādayo devā vedāścāpi na śaknuyuḥ |
mahimānaṃ tava stotuṃ mando'haṃ śaknuyāṃ katham || 67 ||
amba tvadvatsavākyāni sūktāsūktāni yāni ca |
tāni svīkuru sarvajñe dayālutvena sādaram || 68 ||
bhavatīṃ śaraṇaṃ gatvā kṛtārthāḥ syuḥ purātanāḥ |
iti sañcintya manasā tvāmahaṃ śaraṇaṃ vraje || 69 ||
anantā nityasukhinastvadbhaktāstvatparāyaṇāḥ |
iti vedapramāṇāddhi devi tvāṃ śaraṇaṃ vraje || 70 ||
tava pratijñā madbhaktā na naśyantītyapi kvacit |
iti sañcintya sañcintya prāṇān sandhārayāmyaham || 71 ||
tvadadhīnastvahaṃ mātastvatkṛpā mayi vidyate |
yāvatsampūrṇakāmaḥ syāttāvaddehi dayānidhe || 72 ||
kṣaṇamātraṃ na śaknomi jīvituṃ tvatkṛpāṃ vinā |
na jīvantīha jalajā jalaṃ tyaktvā jalagrahāḥ || 73 ||
yathā hi putravātsalyājjananī prasnutastanī |
vatsaṃ tvaritamāgatya samprīṇayati vatsalā || 74 ||
yadi syāṃ tava putro'haṃ mātā tvaṃ yadi māmakī |
dayāpayodharastanyasudhābhirabhiṣiñca mām || 75 ||
mṛgyo na guṇaleśo'pi mayi doṣaikamandire |
pāṃsūnāṃ vṛṣṭibindūnāṃ doṣāṇāṃ ca na me matiḥ || 76 ||
pāpināmahamevāgryo dayālūnāṃ tvamagraṇīḥ |
dayanīyo madanyo'sti tava ko'tra jagattraye || 77 ||
vidhināhaṃ na sṛṣṭaścenna syāttava dayālutā |
āmayo vā na sṛṣṭaścedauṣadhasya vṛthodayaḥ || 78 ||
kṛpā madagrajā kiṃ te ahaṃ kiṃ vā tadagrajaḥ |
vicārya dehi me vittaṃ tava devi dayānidhe || 79 ||
mātā pitā tvaṃ gurusadgatiḥ śrī-
-stvameva sañjīvanahetubhūtā |
anyaṃ na manye jagadekanāthe
tvameva sarvaṃ mama devi satye || 80 ||
ādyādilakṣmīrbhava suprasannā
viśuddhavijñānasukhaikadogdhrī |
ajñānahantrī triguṇātiriktā
prajñānanetrī bhava suprasannā || 81 ||
aśeṣavāgjāḍyamalāpahantrī
navaṃ navaṃ spaṣṭasuvākpradāyinī |
mameha jihvāgra suraṅganartakī [nartinī]
bhava prasannā vadane ca me śrīḥ || 82 ||
samastasampatsuvirājamānā
samastatejaścayabhāsamānā |
viṣṇupriye tvaṃ bhava dīpyamānā
vāgdevatā me nayane prasannā || 83 ||
sarvapradarśe sakalārthade tvaṃ
prabhāsulāvaṇyadayāpradogdhrī |
suvarṇade tvaṃ sumukhī bhava śrī-
-rhiraṇmayī me nayane prasannā || 84 ||
sarvārthadā sarvajagatprasūtiḥ
sarveśvarī sarvabhayāpahantrī |
sarvonnatā tvaṃ sumukhī bhava śrī-
-rhiraṇmayī me nayane prasannā || 85 ||
samastavighnaughavināśakāriṇī
samastabhaktoddharaṇe vicakṣaṇā |
anantasaubhāgyasukhapradāyinī
hiraṇmayī me nayane prasannā || 86 ||
devi prasīda dayanīyatamāya mahyaṃ
devādhināthabhavadevagaṇābhivandye |
mātastathaiva bhava sannihitā dṛśorme
patyā samaṃ mama mukhe bhava suprasannā || 87 ||
mā vatsa bhairabhayadānakaro'rpitaste
maulau mameti mayi dīnadayānukampe |
mātaḥ samarpaya mudā karuṇākaṭākṣaṃ
māṅgalyabījamiha naḥ sṛja janma mātaḥ || 88 ||
kaṭākṣa iha kāmadhuktava manastu cintāmaṇiḥ
karaḥ surataruḥ sadā navanidhistvamevendire |
bhave tava dayāraso mama rasāyanaṃ cānvahaṃ
mukhaṃ tava kalānidhirvividhavāñchitārthapradam || 89 ||
yathā rasasparśanato'yaso'pi
suvarṇatā syātkamale tathā te |
kaṭākṣasaṃsparśanato janānā-
-mamaṅgalānāmapi maṅgalatvam || 90 ||
dehīti nāstīti vacaḥ praveśā-
-dbhīto rame tvāṃ śaraṇaṃ prapadye |
ataḥ sadā'sminnabhayapradā tvaṃ
sahaiva patyā mayi sannidhehi || 91 ||
kalpadrumeṇa maṇinā sahitā suramyā
śrīste kalā mayi rasena rasāyanena |
āstāṃ yato mama śiraḥkaradṛṣṭipāda-
-spṛṣṭāḥ suvarṇavapuṣaḥ sthirajaṅgamāḥ syuḥ || 92 ||
ādyādiviṣṇoḥ sthiradharmapatnī
tvameva patyā mayi sannidhehi |
ādyādilakṣmi tvadanugraheṇa
pade pade me nidhidarśanaṃ syāt || 93 ||
ādyādilakṣmīhṛdayaṃ paṭhedyaḥ
sa rājyalakṣmīmacalāṃ tanoti |
mahādaridro'pi bhaveddhanāḍhya-
-stadanvaye śrīḥ sthiratāṃ prayāti || 94 ||
yasya smaraṇamātreṇa tuṣṭā syādviṣṇuvallabhā |
tasyābhīṣṭaṃ dadatyāśu taṃ pālayati putravat || 95 ||
idaṃ rahasyaṃ hṛdayaṃ sarvakāmaphalapradam |
japaḥ pañcasahasraṃ tu puraścaraṇamucyate || 96 ||
trikālamekakālaṃ vā naro bhaktisamanvitaḥ |
yaḥ paṭhecchṛṇuyādvāpi sa yāti paramāṃ śriyam || 97 ||
mahālakṣmīṃ samuddiśya niśi bhārgavavāsare |
idaṃ śrīhṛdayaṃ japtvā pañcavāraṃ dhanī bhavet || 98 ||
anena hṛdayenānnaṃ garbhiṇyā abhimantritam |
dadāti tatkule putro jāyate śrīpatiḥ svayam || 99 ||
nareṇa vā'thavā nāryā lakṣmīhṛdayamantrite |
jale pīte ca tadvaṃśe mandabhāgyo na jāyate || 100 ||
ya āśvine māsi ca śuklapakṣe
ramotsave sannihite subhaktyā |
paṭhettathaikottaravāravṛddhyā
labhetsa sauvarṇamayīṃ suvṛṣṭim || 101 ||
ya ekabhakto'nvahamekavarṣaṃ
viśuddhadhīḥ saptativārajāpī |
sa mandabhāgyo'pi ramākaṭākṣā-
-dbhavetsahasrākṣaśatādhikaśrīḥ || 102 ||
śrīśāṅghribhaktiṃ haridāsadāsyaṃ
prasannamantrārthadṛḍhaikaniṣṭhām |
guroḥ smṛtiṃ nirmalabodhabuddhiṃ
pradehi mātaḥ paramaṃ padaṃ śrīḥ || 103 ||
pṛthvīpatitvaṃ puruṣottamatvaṃ
vibhūtivāsaṃ vividhārthasiddhim |
sampūrṇakīrtiṃ bahuvarṣabhogaṃ
pradehi me lakṣmi punaḥ punastvam || 104 ||
vādārthasiddhiṃ bahulokavaśyaṃ
vayaḥ sthiratvaṃ lalanāsubhogam |
pautrādilabdhiṃ sakalārthasiddhiṃ
pradehi me bhārgavi janmajanmani || 105 ||
suvarṇavṛddhiṃ kuru me gṛhe śrīḥ
sudhānyavṛddhiṃ kurū me gṛhe śrīḥ |
kalyāṇavṛddhiṃ kuru me gṛhe śrīḥ
vibhūtivṛddhiṃ kuru me gṛhe śrīḥ || 106 ||
dhyāyellakṣmīṃ prahasitamukhīṃ koṭibālārkabhāsāṃ
vidyudvarṇāmbaravaradharāṃ bhūṣaṇāḍhyāṃ suśobhām |
bījāpūraṃ sarasijayugaṃ bibhratīṃ svarṇapātraṃ
bhartrāyuktāṃ muhurabhayadāṃ mahyamapyacyutaśrīḥ || 107 ||
guhyātiguhyagoptrī tvaṃ gṛhāṇāsmatkṛtaṃ japam |
siddhirbhavatu me devi tvatprasādānmayi sthitā || 108 ||
iti śrīatharvaṇarahasye śrīlakṣmīhṛdayastotraṃ sampūrṇam ||
🕉️ This is the original Sanskrit rendered in Malayalam script.
Pronunciation is identical to the Sanskrit Devanagari version.