കസ്യ ദോഷഃ കുലേ നാസ്തി വ്യാധിനാ കോ ന പീഡിതഃ ।
വ്യസനം കേന ന പ്രാപ്തം കസ്യ സൌഖ്യം നിരന്തരമ് ॥ 01 ॥
ആചാരഃ കുലമാഖ്യാതി ദേശമാഖ്യാതി ഭാഷണമ് ।
സമ്ഭ്രമഃ സ്നേഹമാഖ്യാതി വപുരാഖ്യാതി ഭോജനമ് ॥ 02 ॥
സുകുലേ യോജയേത്കന്യാം പുത്രം വിദ്യാസു യോജയേത് ।
വ്യസനേ യോജയേച്ഛത്രും മിത്രം ധര്മേണ യോജയേത് ॥ 03 ॥
ദുര്ജനസ്യ ച സര്പസ്യ വരം സര്പോ ന ദുര്ജനഃ ।
സര്പോ ദംശതി കാലേ തു ദുര്ജനസ്തു പദേ പദേ ॥ 04 ॥
ഏതദര്ഥേ കുലീനാനാം നൃപാഃ കുര്വന്തി സങ്ഗ്രഹമ് ।
ആദിമധ്യാവസാനേഷു ന തേ ഗച്ഛന്തി വിക്രിയാമ് ॥ 05 ॥
പ്രലയേ ഭിന്നമര്യാദാ ഭവന്തി കില സാഗരാഃ ।
സാഗരാ ഭേദമിച്ഛന്തി പ്രലയേഽപി ന സാധവഃ ॥ 06 ॥
മൂര്ഖസ്തു പ്രഹര്തവ്യഃ പ്രത്യക്ഷോ ദ്വിപദഃ പശുഃ ।
ഭിദ്യതേ വാക്യ-ശല്യേന അദൃശം കണ്ടകം യഥാ ॥ 07 ॥
രൂപയൌവനസമ്പന്നാ വിശാലകുലസമ്ഭവാഃ ।
വിദ്യാഹീനാ ന ശോഭന്തേ നിര്ഗന്ധാഃ കിംശുകാ യഥാ ॥ 08 ॥
കോകിലാനാം സ്വരോ രൂപം സ്ത്രീണാം രൂപം പതിവ്രതമ് ।
വിദ്യാ രൂപം കുരൂപാണാം ക്ഷമാ രൂപം തപസ്വിനാമ് ॥ 09 ॥
ത്യജേദേകം കുലസ്യാര്ഥേ ഗ്രാമസ്യാര്ഥേ കുലം ത്യജേത് ।
ഗ്രാമം ജനപദസ്യാര്ഥേ ആത്മാര്ഥേ പൃഥിവീം ത്യജേത് ॥ 10 ॥
ഉദ്യോഗേ നാസ്തി ദാരിദ്ര്യം ജപതോ നാസ്തി പാതകമ് ।
മൌനേന കലഹോ നാസ്തി നാസ്തി ജാഗരിതേ ഭയമ് ॥ 11 ॥
അതിരൂപേണ വാ സീതാ അതിഗര്വേണ രാവണഃ ।
അതിദാനാദ്ബലിര്ബദ്ധോ ഹ്യതിസര്വത്ര വര്ജയേത് ॥ 12 ॥
കോ ഹി ഭാരഃ സമര്ഥാനാം കിം ദൂരം വ്യവസായിനാമ് ।
കോ വിദേശഃ സുവിദ്യാനാം കഃ പരഃ പ്രിയവാദിനാമ് ॥ 13 ॥
ഏകേനാപി സുവൃക്ഷേണ പുഷ്പിതേന സുഗന്ധിനാ ।
വാസിതം തദ്വനം സര്വം സുപുത്രേണ കുലം യഥാ ॥ 14 ॥
ഏകേന ശുഷ്കവൃക്ഷേണ ദഹ്യമാനേന വഹ്നിനാ ।
ദഹ്യതേ തദ്വനം സര്വം കുപുത്രേണ കുലം യഥാ ॥ 15 ॥
ഏകേനാപി സുപുത്രേണ വിദ്യായുക്തേന സാധുനാ ।
ആഹ്ലാദിതം കുലം സര്വം യഥാ ചന്ദ്രേണ ശര്വരീ ॥ 16 ॥
കിം ജാതൈര്ബഹുഭിഃ പുത്രൈഃ ശോകസന്താപകാരകൈഃ ।
വരമേകഃ കുലാലമ്ബീ യത്ര വിശ്രാമ്യതേ കുലമ് ॥ 17 ॥
ലാലയേത്പഞ്ചവര്ഷാണി ദശവര്ഷാണി താഡയേത് ।
പ്രാപ്തേ തു ഷോഡശേ വര്ഷേ പുത്രേ മിത്രവദാചരേത് ॥ 18 ॥
ഉപസര്ഗേഽന്യചക്രേ ച ദുര്ഭിക്ഷേ ച ഭയാവഹേ ।
അസാധുജനസമ്പര്കേ യഃ പലായേത്സ ജീവതി ॥ 19 ॥
ധര്മാര്ഥകാമമോക്ഷാണാം യസ്യൈകോഽപി ന വിദ്യതേ ।
അജാഗലസ്തനസ്യേവ തസ്യ ജന്മ നിരര്ഥകമ് ॥ 20 ॥
മൂര്ഖാ യത്ര ന പൂജ്യന്തേ ധാന്യം യത്ര സുസഞ്ചിതമ് ।
ദാമ്പത്യേ കലഹോ നാസ്തി തത്ര ശ്രീഃ സ്വയമാഗതാ ॥ 21 ॥
Roman (IAST) Transliteration
kasya doṣaḥ kule nāsti vyādhinā ko na pīḍitaḥ |
vyasanaṃ kena na prāptaṃ kasya saukhyaṃ nirantaram || 01 ||
ācāraḥ kulamākhyāti deśamākhyāti bhāṣaṇam |
sambhramaḥ snehamākhyāti vapurākhyāti bhojanam || 02 ||
sukule yojayetkanyāṃ putraṃ vidyāsu yojayet |
vyasane yojayecchatruṃ mitraṃ dharmeṇa yojayet || 03 ||
durjanasya ca sarpasya varaṃ sarpo na durjanaḥ |
sarpo daṃśati kāle tu durjanastu pade pade || 04 ||
etadarthe kulīnānāṃ nṛpāḥ kurvanti saṅgraham |
ādimadhyāvasāneṣu na te gacchanti vikriyām || 05 ||
pralaye bhinnamaryādā bhavanti kila sāgarāḥ |
sāgarā bhedamicchanti pralaye'pi na sādhavaḥ || 06 ||
mūrkhastu prahartavyaḥ pratyakṣo dvipadaḥ paśuḥ |
bhidyate vākya-śalyena adṛśaṃ kaṇṭakaṃ yathā || 07 ||
rūpayauvanasampannā viśālakulasambhavāḥ |
vidyāhīnā na śobhante nirgandhāḥ kiṃśukā yathā || 08 ||
kokilānāṃ svaro rūpaṃ strīṇāṃ rūpaṃ pativratam |
vidyā rūpaṃ kurūpāṇāṃ kṣamā rūpaṃ tapasvinām || 09 ||
tyajedekaṃ kulasyārthe grāmasyārthe kulaṃ tyajet |
grāmaṃ janapadasyārthe ātmārthe pṛthivīṃ tyajet || 10 ||
udyoge nāsti dāridryaṃ japato nāsti pātakam |
maunena kalaho nāsti nāsti jāgarite bhayam || 11 ||
atirūpeṇa vā sītā atigarveṇa rāvaṇaḥ |
atidānādbalirbaddho hyatisarvatra varjayet || 12 ||
ko hi bhāraḥ samarthānāṃ kiṃ dūraṃ vyavasāyinām |
ko videśaḥ suvidyānāṃ kaḥ paraḥ priyavādinām || 13 ||
ekenāpi suvṛkṣeṇa puṣpitena sugandhinā |
vāsitaṃ tadvanaṃ sarvaṃ suputreṇa kulaṃ yathā || 14 ||
ekena śuṣkavṛkṣeṇa dahyamānena vahninā |
dahyate tadvanaṃ sarvaṃ kuputreṇa kulaṃ yathā || 15 ||
ekenāpi suputreṇa vidyāyuktena sādhunā |
āhlāditaṃ kulaṃ sarvaṃ yathā candreṇa śarvarī || 16 ||
kiṃ jātairbahubhiḥ putraiḥ śokasantāpakārakaiḥ |
varamekaḥ kulālambī yatra viśrāmyate kulam || 17 ||
lālayetpañcavarṣāṇi daśavarṣāṇi tāḍayet |
prāpte tu ṣoḍaśe varṣe putre mitravadācaret || 18 ||
upasarge'nyacakre ca durbhikṣe ca bhayāvahe |
asādhujanasamparke yaḥ palāyetsa jīvati || 19 ||
dharmārthakāmamokṣāṇāṃ yasyaiko'pi na vidyate |
ajāgalastanasyeva tasya janma nirarthakam || 20 ||
mūrkhā yatra na pūjyante dhānyaṃ yatra susañcitam |
dāmpatye kalaho nāsti tatra śrīḥ svayamāgatā || 21 ||
Sanskrit — Devanagari (original)
कस्य दोषः कुले नास्ति व्याधिना को न पीडितः ।
व्यसनं केन न प्राप्तं कस्य सौख्यं निरन्तरम् ॥ 01 ॥
आचारः कुलमाख्याति देशमाख्याति भाषणम् ।
सम्भ्रमः स्नेहमाख्याति वपुराख्याति भोजनम् ॥ 02 ॥
सुकुले योजयेत्कन्यां पुत्रं विद्यासु योजयेत् ।
व्यसने योजयेच्छत्रुं मित्रं धर्मेण योजयेत् ॥ 03 ॥
दुर्जनस्य च सर्पस्य वरं सर्पो न दुर्जनः ।
सर्पो दंशति काले तु दुर्जनस्तु पदे पदे ॥ 04 ॥
एतदर्थे कुलीनानां नृपाः कुर्वन्ति सङ्ग्रहम् ।
आदिमध्यावसानेषु न ते गच्छन्ति विक्रियाम् ॥ 05 ॥
प्रलये भिन्नमर्यादा भवन्ति किल सागराः ।
सागरा भेदमिच्छन्ति प्रलयेऽपि न साधवः ॥ 06 ॥
मूर्खस्तु प्रहर्तव्यः प्रत्यक्षो द्विपदः पशुः ।
भिद्यते वाक्य-शल्येन अदृशं कण्टकं यथा ॥ 07 ॥
रूपयौवनसम्पन्ना विशालकुलसम्भवाः ।
विद्याहीना न शोभन्ते निर्गन्धाः किंशुका यथा ॥ 08 ॥
कोकिलानां स्वरो रूपं स्त्रीणां रूपं पतिव्रतम् ।
विद्या रूपं कुरूपाणां क्षमा रूपं तपस्विनाम् ॥ 09 ॥
त्यजेदेकं कुलस्यार्थे ग्रामस्यार्थे कुलं त्यजेत् ।
ग्रामं जनपदस्यार्थे आत्मार्थे पृथिवीं त्यजेत् ॥ 10 ॥
उद्योगे नास्ति दारिद्र्यं जपतो नास्ति पातकम् ।
मौनेन कलहो नास्ति नास्ति जागरिते भयम् ॥ 11 ॥
अतिरूपेण वा सीता अतिगर्वेण रावणः ।
अतिदानाद्बलिर्बद्धो ह्यतिसर्वत्र वर्जयेत् ॥ 12 ॥
को हि भारः समर्थानां किं दूरं व्यवसायिनाम् ।
को विदेशः सुविद्यानां कः परः प्रियवादिनाम् ॥ 13 ॥
एकेनापि सुवृक्षेण पुष्पितेन सुगन्धिना ।
वासितं तद्वनं सर्वं सुपुत्रेण कुलं यथा ॥ 14 ॥
एकेन शुष्कवृक्षेण दह्यमानेन वह्निना ।
दह्यते तद्वनं सर्वं कुपुत्रेण कुलं यथा ॥ 15 ॥
एकेनापि सुपुत्रेण विद्यायुक्तेन साधुना ।
आह्लादितं कुलं सर्वं यथा चन्द्रेण शर्वरी ॥ 16 ॥
किं जातैर्बहुभिः पुत्रैः शोकसन्तापकारकैः ।
वरमेकः कुलालम्बी यत्र विश्राम्यते कुलम् ॥ 17 ॥
लालयेत्पञ्चवर्षाणि दशवर्षाणि ताडयेत् ।
प्राप्ते तु षोडशे वर्षे पुत्रे मित्रवदाचरेत् ॥ 18 ॥
उपसर्गेऽन्यचक्रे च दुर्भिक्षे च भयावहे ।
असाधुजनसम्पर्के यः पलायेत्स जीवति ॥ 19 ॥
धर्मार्थकाममोक्षाणां यस्यैकोऽपि न विद्यते ।
अजागलस्तनस्येव तस्य जन्म निरर्थकम् ॥ 20 ॥
मूर्खा यत्र न पूज्यन्ते धान्यं यत्र सुसञ्चितम् ।
दाम्पत्ये कलहो नास्ति तत्र श्रीः स्वयमागता ॥ 21 ॥
kasya doṣaḥ kule nāsti vyādhinā ko na pīḍitaḥ |
vyasanaṃ kena na prāptaṃ kasya saukhyaṃ nirantaram || 01 ||
ācāraḥ kulamākhyāti deśamākhyāti bhāṣaṇam |
sambhramaḥ snehamākhyāti vapurākhyāti bhojanam || 02 ||
sukule yojayetkanyāṃ putraṃ vidyāsu yojayet |
vyasane yojayecchatruṃ mitraṃ dharmeṇa yojayet || 03 ||
durjanasya ca sarpasya varaṃ sarpo na durjanaḥ |
sarpo daṃśati kāle tu durjanastu pade pade || 04 ||
etadarthe kulīnānāṃ nṛpāḥ kurvanti saṅgraham |
ādimadhyāvasāneṣu na te gacchanti vikriyām || 05 ||
pralaye bhinnamaryādā bhavanti kila sāgarāḥ |
sāgarā bhedamicchanti pralaye'pi na sādhavaḥ || 06 ||
mūrkhastu prahartavyaḥ pratyakṣo dvipadaḥ paśuḥ |
bhidyate vākya-śalyena adṛśaṃ kaṇṭakaṃ yathā || 07 ||
rūpayauvanasampannā viśālakulasambhavāḥ |
vidyāhīnā na śobhante nirgandhāḥ kiṃśukā yathā || 08 ||
kokilānāṃ svaro rūpaṃ strīṇāṃ rūpaṃ pativratam |
vidyā rūpaṃ kurūpāṇāṃ kṣamā rūpaṃ tapasvinām || 09 ||
tyajedekaṃ kulasyārthe grāmasyārthe kulaṃ tyajet |
grāmaṃ janapadasyārthe ātmārthe pṛthivīṃ tyajet || 10 ||
udyoge nāsti dāridryaṃ japato nāsti pātakam |
maunena kalaho nāsti nāsti jāgarite bhayam || 11 ||
atirūpeṇa vā sītā atigarveṇa rāvaṇaḥ |
atidānādbalirbaddho hyatisarvatra varjayet || 12 ||
ko hi bhāraḥ samarthānāṃ kiṃ dūraṃ vyavasāyinām |
ko videśaḥ suvidyānāṃ kaḥ paraḥ priyavādinām || 13 ||
ekenāpi suvṛkṣeṇa puṣpitena sugandhinā |
vāsitaṃ tadvanaṃ sarvaṃ suputreṇa kulaṃ yathā || 14 ||
ekena śuṣkavṛkṣeṇa dahyamānena vahninā |
dahyate tadvanaṃ sarvaṃ kuputreṇa kulaṃ yathā || 15 ||
ekenāpi suputreṇa vidyāyuktena sādhunā |
āhlāditaṃ kulaṃ sarvaṃ yathā candreṇa śarvarī || 16 ||
kiṃ jātairbahubhiḥ putraiḥ śokasantāpakārakaiḥ |
varamekaḥ kulālambī yatra viśrāmyate kulam || 17 ||
lālayetpañcavarṣāṇi daśavarṣāṇi tāḍayet |
prāpte tu ṣoḍaśe varṣe putre mitravadācaret || 18 ||
upasarge'nyacakre ca durbhikṣe ca bhayāvahe |
asādhujanasamparke yaḥ palāyetsa jīvati || 19 ||
dharmārthakāmamokṣāṇāṃ yasyaiko'pi na vidyate |
ajāgalastanasyeva tasya janma nirarthakam || 20 ||
mūrkhā yatra na pūjyante dhānyaṃ yatra susañcitam |
dāmpatye kalaho nāsti tatra śrīḥ svayamāgatā || 21 ||
🕉️ This is the original Sanskrit rendered in Malayalam script.
Pronunciation is identical to the Sanskrit Devanagari version.