𑌕𑍃𑌷𑍍𑌣 𑌯𑌜𑍁𑌰𑍍𑌵𑍇𑌦𑍀𑌯 𑌤𑍈𑌤𑍍𑌤𑌿𑌰𑍀𑌯 𑌬𑍍𑌰𑌾𑌹𑍍𑌮𑌣𑍇 𑌪𑍍𑌰𑌥𑌮𑌾𑌷𑍍𑌟𑌕𑍇 𑌷𑌷𑍍𑌠𑌃 𑌪𑍍𑌰𑌪𑌾𑌠𑌕𑌃 - 𑌰𑌾𑌜𑌸𑍂𑌯𑌾𑌨𑍁𑌬𑍍𑌰𑌾𑌹𑍍𑌮𑌣𑌂
𑌓-𑌨𑍍𑌨𑌮𑌃 𑌪𑌰𑌮𑌾𑌤𑍍𑌮𑌨𑍇, 𑌶𑍍𑌰𑍀 𑌮𑌹𑌾𑌗𑌣𑌪𑌤𑌯𑍇 𑌨𑌮𑌃,
𑌶𑍍𑌰𑍀 𑌗𑍁𑌰𑍁𑌭𑍍𑌯𑍋 𑌨𑌮𑌃 । 𑌹॒𑌰𑌿𑌃॒ 𑌓𑌮𑍍 ॥
𑌅𑌨𑍁𑌵𑌾𑌕𑌂 1 - 𑌅𑌨𑍁𑌮𑌤𑍍𑌯𑌾𑌦𑍍𑌯𑌾 𑌇𑌷𑍍𑌟𑌯𑌃
𑌅𑌨𑍁॑𑌮𑌤𑍍𑌯𑍈 𑌪𑍁𑌰𑍋॒𑌡𑌾𑌶॑-𑌮॒𑌷𑍍𑌟𑌾𑌕॑𑌪𑌾𑌲॒-𑌨𑍍𑌨𑌿𑌰𑍍𑌵॑𑌪𑌤𑌿 । 𑌯𑍇 𑌪𑍍𑌰॒𑌤𑍍𑌯𑌞𑍍𑌚॒-𑌶𑍍𑌶𑌮𑍍𑌯𑌾॑𑌯𑌾 𑌅𑌵॒𑌶𑍀𑌯॑𑌨𑍍𑌤𑍇 । 𑌤𑌨𑍍𑌨𑍈𑌰𑍍॑𑌋॒𑌤-𑌮𑍇𑌕॑𑌕𑌪𑌾𑌲𑌮𑍍 । 𑌇॒𑌯𑌂-𑌵𑌾𑌁 𑌅𑌨𑍁॑𑌮𑌤𑌿𑌃 । 𑌇॒𑌯-𑌨𑍍𑌨𑌿𑌰𑍍-𑌋॑𑌤𑌿𑌃 । 𑌨𑍈॒𑌰𑍍॒𑌋॒𑌤𑍇𑌨॒ 𑌪𑍂𑌰𑍍𑌵𑍇॑𑌣॒ 𑌪𑍍𑌰𑌚॑𑌰𑌤𑌿 । 𑌪𑌾॒𑌪𑍍𑌮𑌾𑌨॑𑌮𑍇॒𑌵 𑌨𑌿𑌰𑍍-𑌋॑𑌤𑌿॒-𑌮𑍍𑌪𑍂𑌰𑍍𑌵𑌾᳚-𑌨𑍍𑌨𑌿॒𑌰𑌵॑𑌦𑌯𑌤𑍇 । 𑌏𑌕॑ 𑌕𑌪𑌾𑌲𑍋 𑌭𑌵𑌤𑌿 । 𑌏॒𑌕॒𑌧𑍈𑌵 𑌨𑌿𑌰𑍍-𑌋॑𑌤𑌿-𑌨𑍍𑌨𑌿॒𑌰𑌵॑𑌦𑌯𑌤𑍇 । 𑌯𑌦𑌹𑍁॑𑌤𑍍𑌵𑌾॒ 𑌗𑌾𑌰𑍍𑌹॑𑌪𑌤𑍍𑌯 𑌈॒𑌯𑍁𑌃 ॥ 1 ॥
𑌰𑍁॒𑌦𑍍𑌰𑍋 𑌭𑍂॒𑌤𑍍𑌵𑌾-𑌽𑌗𑍍𑌨𑌿𑌰॑𑌨𑍂॒𑌤𑍍𑌥𑌾𑌯॑ । 𑌅॒𑌦𑍍𑌧𑍍𑌵॒𑌰𑍍𑌯𑍁-𑌞𑍍𑌚॒ 𑌯𑌜॑𑌮𑌾𑌨-𑌞𑍍𑌚 𑌹𑌨𑍍𑌯𑌾𑌤𑍍 । 𑌵𑍀𑌹𑌿॒ 𑌸𑍍𑌵𑌾𑌹𑌾 𑌽𑌽𑌹𑍁॑𑌤𑌿-𑌞𑍍𑌜𑍁𑌷𑌾॒𑌣 𑌇𑌤𑍍𑌯𑌾॑𑌹 । 𑌆𑌹𑍁॑𑌤𑍍𑌯𑍈॒𑌵𑍈𑌨𑌗𑍍𑌂॑ 𑌶𑌮𑌯𑌤𑌿 । 𑌨𑌾𑌰𑍍𑌤𑌿॒𑌮𑌾𑌰𑍍𑌚𑍍𑌛॑-𑌤𑍍𑌯𑌦𑍍𑌧𑍍𑌵॒𑌰𑍍𑌯𑍁𑌰𑍍𑌨 𑌯𑌜॑𑌮𑌾𑌨𑌃 । 𑌏॒𑌕𑍋॒𑌲𑍍𑌮𑍁॒𑌕𑍇𑌨॑ 𑌯𑌨𑍍𑌤𑌿 । 𑌤𑌦𑍍𑌧𑌿 𑌨𑌿𑌰𑍍-𑌋॑𑌤𑍍𑌯𑍈 𑌭𑌾𑌗॒𑌧𑍇𑌯᳚𑌮𑍍 । 𑌇॒𑌮𑌾-𑌨𑍍𑌦𑌿𑌶𑌂॑-𑌯𑌁𑌨𑍍𑌤𑌿 । 𑌏॒𑌷𑌾 𑌵𑍈 𑌨𑌿𑌰𑍍-𑌋॑𑌤𑍍𑌯𑍈॒ 𑌦𑌿𑌕𑍍 । 𑌸𑍍𑌵𑌾𑌯𑌾॑𑌮𑍇॒𑌵 𑌦𑌿॒𑌶𑌿 𑌨𑌿𑌰𑍍-𑌋॑𑌤𑌿-𑌨𑍍𑌨𑌿॒𑌰𑌵॑𑌦𑌯𑌤𑍇 ॥ 2 ॥
𑌸𑍍𑌵𑌕𑍃॑𑌤॒ 𑌇𑌰𑌿॑𑌣𑍇 𑌜𑍁𑌹𑍋𑌤𑌿 𑌪𑍍𑌰𑌦॒𑌰𑍇 𑌵𑌾᳚ । 𑌏॒𑌤𑌦𑍍𑌵𑍈 𑌨𑌿𑌰𑍍-𑌋॑𑌤𑍍𑌯𑌾 𑌆॒𑌯𑌤॑𑌨𑌮𑍍 । 𑌸𑍍𑌵 𑌏॒𑌵𑌾𑌯𑌤॑𑌨𑍇॒ 𑌨𑌿𑌰𑍍-𑌋॑𑌤𑌿-𑌨𑍍𑌨𑌿॒𑌰𑌵॑𑌦𑌯𑌤𑍇 । 𑌏॒𑌷 𑌤𑍇॑ 𑌨𑌿𑌰𑍍-𑌋𑌤𑍇 𑌭𑌾॒𑌗 𑌇𑌤𑍍𑌯𑌾॑𑌹 । 𑌨𑌿𑌰𑍍𑌦𑌿॑𑌶𑌤𑍍𑌯𑍇॒𑌵𑍈𑌨𑌾᳚𑌮𑍍 । 𑌭𑍂𑌤𑍇॑ 𑌹॒𑌵𑌿𑌷𑍍𑌮॑𑌤𑍍𑌯॒𑌸𑍀𑌤𑍍𑌯𑌾॑𑌹 । 𑌭𑍂𑌤𑌿॑𑌮𑍇॒𑌵𑍋𑌪𑌾𑌵॑𑌰𑍍𑌤𑌤𑍇 । 𑌮𑍁॒𑌞𑍍𑌚𑍇𑌮𑌮𑌗𑍍𑌂𑌹॑𑌸॒ 𑌇𑌤𑍍𑌯𑌾॑𑌹 । 𑌅𑌗𑍍𑌂𑌹॑𑌸 𑌏॒𑌵𑍈𑌨॑-𑌮𑍍𑌮𑍁𑌞𑍍𑌚𑌤𑌿 । 𑌅॒𑌙𑍍𑌗𑍁॒𑌷𑍍𑌠𑌾𑌭𑍍𑌯𑌾᳚-𑌞𑍍𑌜𑍁𑌹𑍋𑌤𑌿 ॥ 3 ॥
𑌅॒𑌨𑍍𑌤॒𑌤 𑌏॒𑌵 𑌨𑌿𑌰𑍍-𑌋॑𑌤𑌿-𑌨𑍍𑌨𑌿॒𑌰𑌵॑𑌦𑌯𑌤𑍇 । 𑌕𑍃॒𑌷𑍍𑌣𑌂-𑌵𑌾𑌁𑌸𑌃॑ 𑌕𑍃॒𑌷𑍍𑌣𑌤𑍂॑𑌷॒-𑌨𑍍𑌦𑌕𑍍𑌷𑌿॑𑌣𑌾 । 𑌏॒𑌤-𑌦𑍍𑌵𑍈 𑌨𑌿𑌰𑍍-𑌋॑𑌤𑍍𑌯𑍈 𑌰𑍂॒𑌪𑌮𑍍 । 𑌰𑍂॒𑌪𑍇𑌣𑍈॒𑌵 𑌨𑌿𑌰𑍍-𑌋॑𑌤𑌿-𑌨𑍍𑌨𑌿॒𑌰𑌵॑𑌦𑌯𑌤𑍇 । 𑌅𑌪𑍍𑌰॑𑌤𑍀𑌕𑍍𑌷॒𑌮𑌾𑌯॑𑌨𑍍𑌤𑌿 । 𑌨𑌿𑌰𑍍-𑌋॑𑌤𑍍𑌯𑌾 𑌅॒𑌨𑍍𑌤𑌰𑍍𑌹𑌿॑𑌤𑍍𑌯𑍈 । 𑌸𑍍𑌵𑌾𑌹𑌾॒ 𑌨𑌮𑍋॒ 𑌯 𑌇॒𑌦-𑌞𑍍𑌚॒𑌕𑌾𑌰𑍇𑌤𑌿॒ 𑌪𑍁𑌨॒𑌰𑍇𑌤𑍍𑌯॒ 𑌗𑌾𑌰𑍍𑌹॑𑌪𑌤𑍍𑌯𑍇 𑌜𑍁𑌹𑍋𑌤𑌿 । 𑌆𑌹𑍁॑𑌤𑍍𑌯𑍈॒𑌵 𑌨॑𑌮॒𑌸𑍍𑌯𑌨𑍍𑌤𑍋॒ 𑌗𑌾𑌰𑍍𑌹॑𑌪𑌤𑍍𑌯-𑌮𑍁॒𑌪𑌾𑌵॑𑌰𑍍𑌤𑌨𑍍𑌤𑍇 । 𑌆॒𑌨𑍁॒𑌮॒𑌤𑍇𑌨॒ 𑌪𑍍𑌰𑌚॑𑌰𑌤𑌿 । 𑌇॒𑌯𑌂-𑌵𑌾𑌁 𑌅𑌨𑍁॑𑌮𑌤𑌿𑌃 ॥ 4 ॥
𑌇॒𑌯𑌮𑍇॒𑌵𑌾𑌸𑍍𑌮𑍈॑ 𑌰𑌾॒𑌜𑍍𑌯𑌮𑌨𑍁॑𑌮𑌨𑍍𑌯𑌤𑍇 । 𑌧𑍇॒𑌨𑍁-𑌰𑍍𑌦𑌕𑍍𑌷𑌿॑𑌣𑌾 । 𑌇॒𑌮𑌾𑌮𑍇॒𑌵 𑌧𑍇॒𑌨𑍁-𑌙𑍍𑌕𑍁॑𑌰𑍁𑌤𑍇 । 𑌆॒𑌦𑌿॒𑌤𑍍𑌯-𑌞𑍍𑌚॒𑌰𑍁-𑌨𑍍𑌨𑌿𑌰𑍍𑌵॑𑌪𑌤𑌿 । 𑌉॒𑌭𑌯𑍀᳚𑌷𑍍𑌵𑍇॒𑌵 𑌪𑍍𑌰॒𑌜𑌾𑌸𑍍𑌵॒𑌭𑌿𑌷𑌿॑𑌚𑍍𑌯𑌤𑍇 । 𑌦𑍈𑌵𑍀॑𑌷𑍁 𑌚॒ 𑌮𑌾𑌨𑍁॑𑌷𑍀𑌷𑍁 𑌚 । 𑌵𑌰𑍋॒ 𑌦𑌕𑍍𑌷𑌿॑𑌣𑌾 । 𑌵𑌰𑍋॒ 𑌹𑌿 𑌰𑌾॒𑌜𑍍𑌯𑌗𑍍𑌂 𑌸𑌮𑍃॑𑌦𑍍𑌧𑍍𑌯𑍈 । 𑌆॒𑌗𑍍𑌨𑌾॒𑌵𑍈॒𑌷𑍍𑌣॒𑌵-𑌮𑍇𑌕𑌾॑𑌦𑌶𑌕𑌪𑌾𑌲॒-𑌨𑍍𑌨𑌿𑌰𑍍𑌵॑𑌪𑌤𑌿 । 𑌅॒𑌗𑍍𑌨𑌿-𑌸𑍍𑌸𑌰𑍍𑌵𑌾॑ 𑌦𑍇॒𑌵𑌤𑌾𑌃᳚ ॥ 5 ॥
𑌵𑌿𑌷𑍍𑌣𑍁॑𑌰𑍍𑌯॒𑌜𑍍𑌞𑌃 । 𑌦𑍇॒𑌵𑌤𑌾᳚𑌶𑍍𑌚𑍈॒𑌵 𑌯॒𑌜𑍍𑌞-𑌞𑍍𑌚𑌾𑌵॑ 𑌰𑍁𑌨𑍍𑌧𑍇 । 𑌵𑌾॒𑌮॒𑌨𑍋 𑌵॒𑌹𑍀 𑌦𑌕𑍍𑌷𑌿॑𑌣𑌾 । 𑌯-𑌦𑍍𑌵॒𑌹𑍀 । 𑌤𑍇𑌨𑌾᳚𑌗𑍍𑌨𑍇॒𑌯𑌃 । 𑌯-𑌦𑍍𑌵𑌾॑𑌮॒𑌨𑌃 । 𑌤𑍇𑌨॑ 𑌵𑍈𑌷𑍍𑌣॒𑌵-𑌸𑍍𑌸𑌮𑍃॑𑌦𑍍𑌧𑍍𑌯𑍈 । 𑌅॒𑌗𑍍𑌨𑍀॒𑌷𑍋॒𑌮𑍀𑌯॒-𑌮𑍇𑌕𑌾॑𑌦𑌶𑌕𑌪𑌾𑌲॒-𑌨𑍍𑌨𑌿𑌰𑍍𑌵॑𑌪𑌤𑌿 । 𑌅॒𑌗𑍍𑌨𑍀𑌷𑍋𑌮𑌾᳚𑌭𑍍𑌯𑌾𑌂॒-𑌵𑌾𑌁 𑌇𑌨𑍍𑌦𑍍𑌰𑍋॑ 𑌵𑍃॒𑌤𑍍𑌰𑌮॑𑌹॒𑌨𑍍𑌨𑌿𑌤𑌿॑ । 𑌯𑌦॑𑌗𑍍𑌨𑍀𑌷𑍋॒𑌮𑍀𑌯॒-𑌮𑍇𑌕𑌾॑𑌦𑌶𑌕𑌪𑌾𑌲-𑌨𑍍𑌨𑌿॒𑌰𑍍𑌵𑌪॑𑌤𑌿 ॥ 6 ॥
𑌵𑌾𑌰𑍍𑌤𑍍𑌰॑𑌘𑍍𑌨𑌮𑍇॒𑌵 𑌵𑌿𑌜𑌿॑𑌤𑍍𑌯𑍈 । 𑌹𑌿𑌰॑𑌣𑍍𑌯॒-𑌨𑍍𑌦𑌕𑍍𑌷𑌿॑𑌣𑌾॒ 𑌸𑌮𑍃॑𑌦𑍍𑌧𑍍𑌯𑍈 । 𑌇𑌨𑍍𑌦𑍍𑌰𑍋॑ 𑌵𑍃॒𑌤𑍍𑌰𑌗𑍍𑌂 𑌹॒𑌤𑍍𑌵𑌾 । 𑌦𑍇॒𑌵𑌤𑌾॑𑌭𑌿𑌶𑍍𑌚𑍇𑌨𑍍𑌦𑍍𑌰𑌿॒𑌯𑍇𑌣॑ 𑌚॒ 𑌵𑍍𑌯𑌾᳚𑌰𑍍𑌧𑍍𑌯𑌤 । 𑌸 𑌏॒𑌤𑌮𑍈᳚𑌨𑍍𑌦𑍍𑌰𑌾॒𑌗𑍍𑌨-𑌮𑍇𑌕𑌾॑𑌦𑌶𑌕𑌪𑌾𑌲-𑌮𑌪𑌶𑍍𑌯𑌤𑍍 । 𑌤𑌨𑍍𑌨𑌿𑌰॑𑌵𑌪𑌤𑍍 । 𑌤𑍇𑌨॒ 𑌵𑍈 𑌸 𑌦𑍇॒𑌵𑌤𑌾᳚𑌶𑍍𑌚𑍇𑌨𑍍𑌦𑍍𑌰𑌿॒𑌯-𑌞𑍍𑌚𑌾𑌵𑌾॑𑌰𑍁𑌨𑍍𑌧 । 𑌯𑌦𑍈᳚𑌨𑍍𑌦𑍍𑌰𑌾॒𑌗𑍍𑌨-𑌮𑍇𑌕𑌾॑𑌦𑌶𑌕𑌪𑌾𑌲-𑌨𑍍𑌨𑌿॒𑌰𑍍𑌵𑌪॑𑌤𑌿 । 𑌦𑍇॒𑌵𑌤𑌾᳚𑌶𑍍𑌚𑍈॒𑌵 𑌤𑍇𑌨𑍇᳚𑌨𑍍𑌦𑍍𑌰𑌿॒𑌯-𑌞𑍍𑌚॒ 𑌯𑌜॑𑌮𑌾॒𑌨𑍋-𑌽𑌵॑ 𑌰𑍁𑌨𑍍𑌧𑍇 । 𑌋॒𑌷॒𑌭𑍋 𑌵॒𑌹𑍀 𑌦𑌕𑍍𑌷𑌿॑𑌣𑌾 ॥ 7 ॥
𑌯-𑌦𑍍𑌵॒𑌹𑍀 । 𑌤𑍇𑌨𑌾᳚𑌗𑍍𑌨𑍇॒𑌯𑌃 । 𑌯𑌦𑍃॑𑌷॒𑌭𑌃 । 𑌤𑍇𑌨𑍈॒𑌨𑍍𑌦𑍍𑌰-𑌸𑍍𑌸𑌮𑍃॑𑌦𑍍𑌧𑍍𑌯𑍈 । 𑌆॒𑌗𑍍𑌨𑍇॒𑌯𑌮॒𑌷𑍍𑌟𑌾𑌕॑𑌪𑌾𑌲॒-𑌨𑍍𑌨𑌿𑌰𑍍𑌵॑𑌪𑌤𑌿 । 𑌐॒𑌨𑍍𑌦𑍍𑌰-𑌨𑍍𑌦𑌧𑌿॑ । 𑌯𑌦𑌾᳚𑌗𑍍𑌨𑍇॒𑌯𑍋 𑌭𑌵॑𑌤𑌿 । 𑌅॒𑌗𑍍𑌨𑌿𑌰𑍍𑌵𑍈 𑌯॑𑌜𑍍𑌞𑌮𑍁॒𑌖𑌮𑍍 । 𑌯॒𑌜𑍍𑌞॒𑌮𑍁॒𑌖𑌮𑍇॒𑌵𑌰𑍍𑌧𑌿॑-𑌮𑍍𑌪𑍁॒𑌰𑌾𑌸𑍍𑌤𑌾᳚𑌦𑍍𑌧𑌤𑍍𑌤𑍇 । 𑌯𑌦𑍈॒𑌨𑍍𑌦𑍍𑌰-𑌨𑍍𑌦𑌧𑌿॑ ॥ 8 ॥
𑌇॒𑌨𑍍𑌦𑍍𑌰𑌿॒𑌯𑌮𑍇॒𑌵𑌾𑌵॑ 𑌰𑍁𑌨𑍍𑌧𑍇 । 𑌋॒𑌷॒𑌭𑍋 𑌵॒𑌹𑍀 𑌦𑌕𑍍𑌷𑌿॑𑌣𑌾 । 𑌯𑌦𑍍𑌵॒𑌹𑍀 । 𑌤𑍇𑌨𑌾᳚𑌗𑍍𑌨𑍇॒𑌯𑌃 । 𑌯𑌦𑍃॑𑌷॒𑌭𑌃 । 𑌤𑍇𑌨𑍈॒𑌨𑍍𑌦𑍍𑌰-𑌸𑍍𑌸𑌮𑍃॑𑌦𑍍𑌧𑍍𑌯𑍈 । 𑌯𑌾𑌵॑𑌤𑍀॒𑌰𑍍𑌵𑍈 𑌪𑍍𑌰॒𑌜𑌾 𑌓𑌷॑𑌧𑍀𑌨𑌾॒-𑌮𑌹𑍁॑𑌤𑌾𑌨𑌾॒-𑌮𑌾𑌶𑍍𑌞𑌨𑍍𑌨𑍍॑ । 𑌤𑌾𑌃 𑌪𑌰𑌾॑-𑌽𑌭𑌵𑌨𑍍𑌨𑍍 । 𑌆॒𑌗𑍍𑌰॒𑌯॒𑌣-𑌮𑍍𑌭॑𑌵𑌤𑌿 𑌹𑍁॒𑌤𑌾𑌦𑍍𑌯𑌾॑𑌯 । 𑌯𑌜॑𑌮𑌾𑌨॒𑌸𑍍𑌯𑌾𑌪॑𑌰𑌾𑌭𑌾𑌵𑌾𑌯 ॥ 9 ॥
𑌦𑍇॒𑌵𑌾 𑌵𑌾 𑌓𑌷॑𑌧𑍀𑌷𑍍𑌵𑌾॒𑌜𑌿𑌮॑𑌯𑍁𑌃 । 𑌤𑌾 𑌇॑𑌨𑍍𑌦𑍍𑌰𑌾॒𑌗𑍍𑌨𑍀 𑌉𑌦॑𑌜𑌯𑌤𑌾𑌮𑍍 । 𑌤𑌾𑌵𑍇॒𑌤𑌮𑍈᳚𑌨𑍍𑌦𑍍𑌰𑌾॒𑌗𑍍𑌨-𑌨𑍍𑌦𑍍𑌵𑌾𑌦॑𑌶𑌕𑌪𑌾𑌲॒-𑌨𑍍𑌨𑌿𑌰॑𑌵𑍃𑌣𑌾𑌤𑌾𑌮𑍍 । 𑌯𑌦𑍈᳚𑌨𑍍𑌦𑍍𑌰𑌾॒𑌗𑍍𑌨𑍋 𑌭𑌵॒𑌤𑍍𑌯𑍁𑌜𑍍𑌜𑌿॑𑌤𑍍𑌯𑍈 । 𑌦𑍍𑌵𑌾𑌦॑𑌶𑌕𑌪𑌾𑌲𑍋 𑌭𑌵𑌤𑌿 । 𑌦𑍍𑌵𑌾𑌦॑𑌶॒ 𑌮𑌾𑌸𑌾᳚-𑌸𑍍𑌸𑌂𑌵𑌁𑌥𑍍𑌸॒𑌰𑌃 । 𑌸𑌂॒𑌵𑌁॒𑌥𑍍𑌸॒𑌰𑍇𑌣𑍈॒𑌵𑌾𑌸𑍍𑌮𑌾॒ 𑌅𑌨𑍍𑌨॒𑌮𑌵॑𑌰𑍁𑌨𑍍𑌧𑍇 । 𑌵𑍈॒𑌶𑍍𑌵॒𑌦𑍇॒𑌵𑌶𑍍𑌚॒𑌰𑍁-𑌰𑍍𑌭॑𑌵𑌤𑌿 । 𑌵𑍈॒𑌶𑍍𑌵॒𑌦𑍇॒𑌵𑌂-𑌵𑌾𑌁 𑌅𑌨𑍍𑌨᳚𑌮𑍍 । 𑌅𑌨𑍍𑌨॑𑌮𑍇॒𑌵𑌾𑌸𑍍𑌮𑍈᳚ 𑌸𑍍𑌵𑌦𑌯𑌤𑌿 ॥ 10 ॥
𑌪𑍍𑌰॒𑌥॒𑌮॒𑌜𑍋 𑌵॒𑌥𑍍𑌸𑍋 𑌦𑌕𑍍𑌷𑌿॑𑌣𑌾॒ 𑌸𑌮𑍃॑𑌦𑍍𑌧𑍍𑌯𑍈 । 𑌸𑍗॒𑌮𑍍𑌯𑌗𑍍𑌗𑍍 𑌶𑍍𑌯𑌾॑𑌮𑌾॒𑌕-𑌞𑍍𑌚॒𑌰𑍁-𑌨𑍍𑌨𑌿𑌰𑍍𑌵॑𑌪𑌤𑌿 । 𑌸𑍋𑌮𑍋॒ 𑌵𑌾 𑌅॑𑌕𑍃𑌷𑍍𑌟𑌪॒𑌚𑍍𑌯𑌸𑍍𑌯॒ 𑌰𑌾𑌜𑌾᳚ । 𑌅॒𑌕𑍃॒𑌷𑍍𑌟॒𑌪॒𑌚𑍍𑌯𑌮𑍇॒𑌵𑌾𑌸𑍍𑌮𑍈᳚ 𑌸𑍍𑌵𑌦𑌯𑌤𑌿 । 𑌵𑌾𑌸𑍋॒ 𑌦𑌕𑍍𑌷𑌿॑𑌣𑌾 । 𑌸𑍗॒𑌮𑍍𑌯𑌗𑍍𑌂𑌹𑌿 𑌦𑍇॒𑌵𑌤॑𑌯𑌾॒ 𑌵𑌾𑌸॒-𑌸𑍍𑌸𑌮𑍃॑𑌦𑍍𑌧𑍍𑌯𑍈 । 𑌸𑌰॑𑌸𑍍𑌵𑌤𑍍𑌯𑍈 𑌚॒𑌰𑍁-𑌨𑍍𑌨𑌿𑌰𑍍𑌵॑𑌪𑌤𑌿 । 𑌸𑌰॑𑌸𑍍𑌵𑌤𑍇 𑌚॒𑌰𑍁𑌮𑍍 । 𑌮𑌿॒𑌥𑍁॒𑌨𑌮𑍇॒𑌵𑌾𑌵॑ 𑌰𑍁𑌨𑍍𑌧𑍇 । 𑌮𑌿॒𑌥𑍁॒𑌨𑍗 𑌗𑌾𑌵𑍗॒ 𑌦𑌕𑍍𑌷𑌿॑𑌣𑌾॒ 𑌸𑌮𑍃॑𑌦𑍍𑌧𑍍𑌯𑍈 । 𑌏𑌤𑌿॒ 𑌵𑌾 𑌏॒𑌷 𑌯॑𑌜𑍍𑌞𑌮𑍁॒𑌖𑌾𑌦𑍃𑌦𑍍𑌧𑍍𑌯𑌾𑌃᳚ । 𑌯𑍋᳚-𑌽𑌗𑍍𑌨𑍇𑌰𑍍𑌦𑍇॒𑌵𑌤𑌾॑𑌯𑌾॒ 𑌏𑌤𑌿॑ । 𑌅॒𑌷𑍍𑌟𑌾𑌵𑍇॒𑌤𑌾𑌨𑌿॑ 𑌹॒𑌵𑍀𑌗𑍍𑌂𑌷𑌿॑ 𑌭𑌵𑌨𑍍𑌤𑌿 । 𑌅॒𑌷𑍍𑌟𑌾𑌕𑍍𑌷॑𑌰𑌾 𑌗𑌾𑌯॒𑌤𑍍𑌰𑍀 । 𑌗𑌾॒𑌯॒𑌤𑍍𑌰𑍋᳚-𑌽𑌗𑍍𑌨𑌿𑌃 । 𑌤𑍇𑌨𑍈॒𑌵 𑌯॑𑌜𑍍𑌞𑌮𑍁॒𑌖𑌾𑌦𑍃𑌦𑍍𑌧𑍍𑌯𑌾॑ 𑌅॒𑌗𑍍𑌨𑍇𑌰𑍍𑌦𑍇॒𑌵𑌤𑌾॑𑌯𑍈॒ 𑌨𑍈𑌤𑌿॑ ॥ 11 ॥
(𑌈॒𑌯𑍁--𑌰𑍍 𑌨𑌿॒𑌰𑌵॑𑌦𑌯𑌤𑍇 - 𑌽𑌙𑍍𑌗𑍁॒𑌷𑍍𑌠𑌾𑌭𑍍𑌯𑌾᳚-𑌞𑍍𑌜𑍁𑌹𑍋॒ - 𑌤𑍍𑌯𑌨𑍁॑𑌮𑌤𑌿--𑌰𑍍 𑌦𑍇॒𑌵𑌤𑌾॑ - 𑌨𑌿॒𑌰𑍍𑌵𑌪॑𑌤𑌿 - 𑌵॒𑌹𑍀 𑌦𑌕𑍍𑌷𑌿॑𑌣𑌾॒ - 𑌯𑌦𑍈॒𑌨𑍍𑌦𑍍𑌰-𑌨𑍍𑌦 - 𑌧𑍍𑌯𑌪॑𑌰𑌾𑌭𑌾𑌵𑌾𑌯 - 𑌸𑍍𑌵𑌦𑌯𑌤𑌿॒ - 𑌗𑌾𑌵𑍗॒ 𑌦𑌕𑍍𑌷𑌿॑𑌣𑌾॒ 𑌸𑌮𑍃॑𑌦𑍍𑌧𑍍𑌯𑍈॒ 𑌷𑌟𑍍𑌚॑) (𑌅. 1)
𑌅𑌨𑍁𑌵𑌾𑌕𑌂 2 - 𑌚𑌾𑌤𑍁𑌰𑍍𑌮𑌾𑌸𑍍𑌯𑍇 𑌵𑍈𑌶𑍍𑌵𑌦𑍇𑌵𑌹𑌵𑍀𑌂𑌷𑌿
𑌵𑍈॒𑌶𑍍𑌵॒𑌦𑍇॒𑌵𑍇𑌨॒ 𑌵𑍈 𑌪𑍍𑌰॒𑌜𑌾𑌪॑𑌤𑌿𑌃 𑌪𑍍𑌰॒𑌜𑌾 𑌅॑𑌸𑍃𑌜𑌤 । 𑌤𑌾-𑌸𑍍𑌸𑍃॒𑌷𑍍𑌟𑌾 𑌨 𑌪𑍍𑌰𑌾𑌜𑌾॑𑌯𑌨𑍍𑌤 । 𑌸𑍋᳚-𑌽𑌗𑍍𑌨𑌿𑌰॑𑌕𑌾𑌮𑌯𑌤 । 𑌅॒𑌹𑌮𑌿॒𑌮𑌾𑌃 𑌪𑍍𑌰𑌜॑𑌨𑌯𑍇𑌯॒𑌮𑌿𑌤𑌿॑ । 𑌸 𑌪𑍍𑌰॒𑌜𑌾𑌪॑𑌤𑌯𑍇॒ 𑌶𑍁𑌚॑𑌮𑌦𑌧𑌾𑌤𑍍 । 𑌸𑍋॑-𑌽𑌶𑍋𑌚𑌤𑍍-𑌪𑍍𑌰॒𑌜𑌾𑌮𑌿॒𑌚𑍍𑌛𑌮𑌾॑𑌨𑌃 । 𑌤𑌸𑍍𑌮𑌾॒𑌦𑍍𑌯-𑌞𑍍𑌚॑ 𑌪𑍍𑌰॒𑌜𑌾 𑌭𑍁॒𑌨𑌕𑍍𑌤𑌿॒ 𑌯-𑌞𑍍𑌚॒ 𑌨 । 𑌤𑌾𑌵𑍁॒𑌭𑍗 𑌶𑍋॑𑌚𑌤𑌃 𑌪𑍍𑌰॒𑌜𑌾𑌮𑌿॒𑌚𑍍𑌛𑌮𑌾॑𑌨𑍗 । 𑌤𑌾𑌸𑍍𑌵॒𑌗𑍍𑌨𑌿𑌮𑌪𑍍𑌯॑ 𑌸𑍃𑌜𑌤𑍍 । 𑌤𑌾 𑌅॒𑌗𑍍𑌨𑌿𑌰𑌦𑍍𑌧𑍍𑌯𑍈᳚𑌤𑍍 ॥ 12 ॥
𑌸𑍋𑌮𑍋॒ 𑌰𑍇𑌤𑍋॑-𑌽𑌦𑌧𑌾𑌤𑍍 । 𑌸॒𑌵𑌿॒𑌤𑌾 𑌪𑍍𑌰𑌾𑌜॑𑌨𑌯𑌤𑍍 । 𑌸𑌰॑𑌸𑍍𑌵𑌤𑍀॒ 𑌵𑌾𑌚॑𑌮𑌦𑌧𑌾𑌤𑍍 । 𑌪𑍂॒𑌷𑌾 𑌽𑌪𑍋॑𑌷𑌯𑌤𑍍 । 𑌤𑍇 𑌵𑌾 𑌏॒𑌤𑍇 𑌤𑍍𑌰𑌿-𑌸𑍍𑌸𑌂॑𑌵𑌁𑌥𑍍𑌸॒𑌰𑌸𑍍𑌯॒ 𑌪𑍍𑌰𑌯𑍁॑𑌜𑍍𑌯𑌨𑍍𑌤𑍇 । 𑌯𑍇 𑌦𑍇॒𑌵𑌾𑌃 𑌪𑍁𑌷𑍍𑌟𑌿॑𑌪𑌤𑌯𑌃 । 𑌸𑌂॒𑌵𑌁॒𑌥𑍍𑌸॒𑌰𑍋 𑌵𑍈 𑌪𑍍𑌰॒𑌜𑌾𑌪॑𑌤𑌿𑌃 । 𑌸𑌂॒𑌵𑌁॒𑌥𑍍𑌸॒𑌰𑍇𑌣𑍈॒𑌵𑌾𑌸𑍍𑌮𑍈᳚ 𑌪𑍍𑌰॒𑌜𑌾𑌃 𑌪𑍍𑌰𑌾𑌜॑𑌨𑌯𑌤𑍍 । 𑌤𑌾𑌃 𑌪𑍍𑌰॒𑌜𑌾 𑌜𑌾॒𑌤𑌾 𑌮॒𑌰𑍁𑌤𑍋᳚ 𑌘𑍍𑌨𑌨𑍍𑌨𑍍 । 𑌅॒𑌸𑍍𑌮𑌾𑌨𑌪𑌿॒ 𑌨 𑌪𑍍𑌰𑌾𑌯𑍁॑𑌕𑍍𑌷॒𑌤𑍇𑌤𑌿॑ ॥ 13 ॥
𑌸 𑌏॒𑌤-𑌮𑍍𑌪𑍍𑌰॒𑌜𑌾𑌪॑𑌤𑌿𑌰𑍍𑌮𑌾𑌰𑍁॒𑌤𑌗𑍍𑌂 𑌸॒𑌪𑍍𑌤𑌕॑𑌪𑌾𑌲-𑌮𑌪𑌶𑍍𑌯𑌤𑍍 । 𑌤-𑌨𑍍𑌨𑌿𑌰॑𑌵𑌪𑌤𑍍 । 𑌤𑌤𑍋॒ 𑌵𑍈 𑌪𑍍𑌰॒𑌜𑌾𑌭𑍍𑌯𑍋॑𑌕𑌲𑍍𑌪𑌤 । 𑌯𑌨𑍍𑌮𑌾॑𑌰𑍁॒𑌤𑍋 𑌨𑌿॑𑌰𑍁॒𑌪𑍍𑌯𑌤𑍇᳚ । 𑌯॒𑌜𑍍𑌞𑌸𑍍𑌯॒ 𑌕𑍍𑌲𑍃𑌪𑍍𑌤𑍍𑌯𑍈᳚ । 𑌪𑍍𑌰॒𑌜𑌾𑌨𑌾॒-𑌮𑌘𑌾॑𑌤𑌾𑌯 । 𑌸॒𑌪𑍍𑌤𑌕॑𑌪𑌾𑌲𑍋 𑌭𑌵𑌤𑌿 । 𑌸॒𑌪𑍍𑌤𑌗॑𑌣𑌾॒ 𑌵𑍈 𑌮॒𑌰𑍁𑌤𑌃॑ । 𑌗॒𑌣॒𑌶 𑌏॒𑌵𑌾𑌸𑍍𑌮𑍈॒ 𑌵𑌿𑌶॑-𑌙𑍍𑌕𑌲𑍍𑌪𑌯𑌤𑌿 । 𑌸 𑌪𑍍𑌰॒𑌜𑌾𑌪॑𑌤𑌿-𑌰𑌶𑍋𑌚𑌤𑍍 ॥ 14 ॥
𑌯𑌾𑌃 𑌪𑍂𑌰𑍍𑌵𑌾𑌃᳚ 𑌪𑍍𑌰॒𑌜𑌾 𑌅𑌸𑍃॑𑌕𑍍𑌷𑌿 । 𑌮॒𑌰𑍁𑌤॒𑌸𑍍𑌤𑌾 𑌅॑𑌵𑌧𑌿𑌷𑍁𑌃 । 𑌕॒𑌥𑌮𑌪॑𑌰𑌾-𑌸𑍍𑌸𑍃𑌜𑍇॒𑌯𑍇𑌤𑌿॑ । 𑌤𑌸𑍍𑌯॒ 𑌶𑍁𑌷𑍍𑌮॑ 𑌆॒𑌣𑍍𑌡-𑌮𑍍𑌭𑍂॒𑌤-𑌨𑍍𑌨𑌿𑌰॑𑌵𑌰𑍍𑌤𑌤 । 𑌤𑌦𑍍𑌵𑍍𑌯𑍁𑌦॑𑌹𑌰𑌤𑍍 । 𑌤𑌦॑𑌪𑍋𑌷𑌯𑌤𑍍 । 𑌤-𑌤𑍍𑌪𑍍𑌰𑌾𑌜𑌾॑𑌯𑌤 । 𑌆॒𑌣𑍍𑌡𑌸𑍍𑌯॒ 𑌵𑌾 𑌏॒𑌤-𑌦𑍍𑌰𑍂॒𑌪𑌮𑍍 । 𑌯𑌦𑌾॒𑌮𑌿𑌕𑍍𑌷𑌾᳚ । 𑌯𑌦𑍍𑌵𑍍𑌯𑍁॒𑌦𑍍𑌧𑌰॑𑌤𑌿 ॥ 15 ॥
𑌪𑍍𑌰॒𑌜𑌾 𑌏॒𑌵 𑌤-𑌦𑍍𑌯𑌜॑𑌮𑌾𑌨𑌃 𑌪𑍋𑌷𑌯𑌤𑌿 । 𑌵𑍈॒𑌶𑍍𑌵॒𑌦𑍇॒𑌵𑍍𑌯𑌾॑𑌮𑌿𑌕𑍍𑌷𑌾॑ 𑌭𑌵𑌤𑌿 । 𑌵𑍈॒𑌶𑍍𑌵॒𑌦𑍇॒𑌵𑍍𑌯𑍋॑ 𑌵𑍈 𑌪𑍍𑌰॒𑌜𑌾𑌃 । 𑌪𑍍𑌰॒𑌜𑌾 𑌏॒𑌵𑌾𑌸𑍍𑌮𑍈॒ 𑌪𑍍𑌰𑌜॑𑌨𑌯𑌤𑌿 । 𑌵𑌾𑌜𑌿॑𑌨॒𑌮𑌾𑌨॑𑌯𑌤𑌿 । 𑌪𑍍𑌰॒𑌜𑌾𑌸𑍍𑌵𑍇॒𑌵 𑌪𑍍𑌰𑌜𑌾॑𑌤𑌾𑌸𑍁॒ 𑌰𑍇𑌤𑍋॑ 𑌦𑌧𑌾𑌤𑌿 । 𑌦𑍍𑌯𑌾॒𑌵𑌾॒𑌪𑍃॒𑌥𑌿॒𑌵𑍍𑌯॑ 𑌏𑌕॑𑌕𑌪𑌾𑌲𑍋 𑌭𑌵𑌤𑌿 । 𑌪𑍍𑌰॒𑌜𑌾 𑌏॒𑌵 𑌪𑍍𑌰𑌜𑌾॑𑌤𑌾॒ 𑌦𑍍𑌯𑌾𑌵𑌾॑𑌪𑍃𑌥𑌿॒𑌵𑍀𑌭𑍍𑌯𑌾॑-𑌮𑍁𑌭॒𑌯𑌤𑌃॒ 𑌪𑌰𑌿॑ 𑌗𑍃𑌹𑍍𑌣𑌾𑌤𑌿 । 𑌦𑍇॒𑌵𑌾॒𑌸𑍁॒𑌰𑌾-𑌸𑍍𑌸𑌂𑌯𑌁॑𑌤𑍍𑌤𑌾 𑌆𑌸𑌨𑍍𑌨𑍍 । 𑌸𑌾᳚-𑌽𑌗𑍍𑌨𑌿𑌰॑𑌬𑍍𑌰𑌵𑍀𑌤𑍍 ॥ 16 ॥
𑌮𑌾𑌮𑌗𑍍𑌰𑍇॑ 𑌯𑌜𑌤 । 𑌮𑌯𑌾॒ 𑌮𑍁𑌖𑍇॒𑌨𑌾𑌸𑍁॑𑌰𑌾-𑌞𑍍𑌜𑍇𑌷𑍍𑌯॒𑌥𑍇𑌤𑌿॑ । 𑌮𑌾-𑌨𑍍𑌦𑍍𑌵𑌿॒𑌤𑍀𑌯॒𑌮𑌿𑌤𑌿॒ 𑌸𑍋𑌮𑍋᳚-𑌽𑌬𑍍𑌰𑌵𑍀𑌤𑍍 । 𑌮𑌯𑌾॒ 𑌰𑌾𑌜𑍍𑌞𑌾॑ 𑌜𑍇𑌷𑍍𑌯॒𑌥𑍇𑌤𑌿॑ । 𑌮𑌾-𑌨𑍍𑌤𑍃॒𑌤𑍀𑌯॒𑌮𑌿𑌤𑌿॑ 𑌸𑌵𑌿॒𑌤𑌾 । 𑌮𑌯𑌾॒ 𑌪𑍍𑌰𑌸𑍂॑𑌤𑌾 𑌜𑍇𑌷𑍍𑌯॒𑌥𑍇𑌤𑌿॑ । 𑌮𑌾-𑌞𑍍𑌚॑𑌤𑍁॒𑌰𑍍𑌥𑍀𑌮𑌿𑌤𑌿॒ 𑌸𑌰॑𑌸𑍍𑌵𑌤𑍀 । 𑌇॒𑌨𑍍𑌦𑍍𑌰𑌿॒𑌯𑌂-𑌵𑍋𑌁॒-𑌽𑌹-𑌨𑍍𑌧𑌾᳚𑌸𑍍𑌯𑌾॒𑌮𑍀𑌤𑌿॑ । 𑌮𑌾-𑌮𑍍𑌪॑𑌞𑍍𑌚॒𑌮𑌮𑌿𑌤𑌿॑ 𑌪𑍂॒𑌷𑌾 । 𑌮𑌯𑌾᳚ 𑌪𑍍𑌰𑌤𑌿॒𑌷𑍍𑌠𑌯𑌾॑ 𑌜𑍇𑌷𑍍𑌯॒𑌥𑍇𑌤𑌿॑ ॥ 17 ॥
𑌤𑍇᳚-𑌽𑌗𑍍𑌨𑌿𑌨𑌾॒ 𑌮𑍁𑌖𑍇॒𑌨𑌾𑌸𑍁॑𑌰𑌾𑌨𑌜𑌯𑌨𑍍𑌨𑍍 । 𑌸𑍋𑌮𑍇॑𑌨॒ 𑌰𑌾𑌜𑍍𑌞𑌾᳚ । 𑌸॒𑌵𑌿॒𑌤𑍍𑌰𑌾 𑌪𑍍𑌰𑌸𑍂॑𑌤𑌾𑌃 । 𑌸𑌰॑𑌸𑍍𑌵𑌤𑍀𑌨𑍍𑌦𑍍𑌰𑌿॒𑌯-𑌮॑𑌦𑌧𑌾𑌤𑍍 । 𑌪𑍂॒𑌷𑌾 𑌪𑍍𑌰॑𑌤𑌿॒𑌷𑍍𑌠𑌾 𑌽𑌽𑌸𑍀᳚𑌤𑍍 । 𑌤𑌤𑍋॒ 𑌵𑍈 𑌦𑍇॒𑌵𑌾 𑌵𑍍𑌯॑𑌜𑌯𑌨𑍍𑌤 । 𑌯𑌦𑍇॒𑌤𑌾𑌨𑌿॑ 𑌹॒𑌵𑍀𑌗𑍍𑌂𑌷𑌿॑ 𑌨𑌿𑌰𑍁॒𑌪𑍍𑌯𑌨𑍍𑌤𑍇॒ 𑌵𑌿𑌜𑌿॑𑌤𑍍𑌯𑍈 । 𑌨𑍋𑌤𑍍𑌤॑𑌰𑌵𑍇॒𑌦𑌿𑌮𑍁𑌪॑- 𑌵𑌪𑌤𑌿 । 𑌪॒𑌶𑌵𑍋॒ 𑌵𑌾 𑌉॑𑌤𑍍𑌤𑌰𑌵𑍇॒𑌦𑌿𑌃 । 𑌅𑌜𑌾॑𑌤𑌾 𑌇𑌵॒ 𑌹𑍍𑌯𑍇॑𑌤𑌰𑍍𑌹𑌿॑ 𑌪॒𑌶𑌵𑌃॑ ॥ 18 ॥
(𑌐॒-𑌦𑍍- 𑌇𑌤𑍍𑌯॑ - 𑌶𑍋𑌚-𑌦𑍍- 𑌵𑍍𑌯𑍁॒𑌦𑍍𑌧𑌰॑ - 𑌤𑍍𑌯𑌬𑍍𑌰𑌵𑍀𑌤𑍍 - 𑌪𑍍𑌰𑌤𑌿॒𑌷𑍍𑌠𑌯𑌾॑ 𑌜𑍇𑌷𑍍𑌯॒𑌥𑍇 ॒ 𑌤𑍍𑌯𑍇॒𑌤𑌰𑌃𑌇॑ 𑌪॒𑌶𑌵𑌃॑) (𑌅. 2)
𑌅𑌨𑍁𑌵𑌾𑌕𑌂 3 - 𑌵𑍈𑌶𑍍𑌵𑌦𑍇𑌵𑌪𑌰𑍍𑌗𑌤𑌾𑌨𑌿 𑌵𑌿𑌶𑍍𑌵𑍇𑌷𑌾𑌙𑍍𑌗𑌾𑌨𑌿
𑌤𑍍𑌰𑌿॒𑌵𑍃-𑌦𑍍𑌬॒𑌰𑍍॒𑌹𑌿-𑌰𑍍𑌭॑𑌵𑌤𑌿 । 𑌮𑌾॒𑌤𑌾 𑌪𑌿॒𑌤𑌾 𑌪𑍁॒𑌤𑍍𑌰𑌃 । 𑌤𑌦𑍇॒𑌵 𑌤-𑌨𑍍𑌮𑌿॑𑌥𑍁॒𑌨𑌮𑍍 । 𑌉𑌲𑍍𑌬॒-𑌙𑍍𑌗𑌰𑍍𑌭𑍋॑ 𑌜॒𑌰𑌾𑌯𑍁॑ । 𑌤𑌦𑍇॒𑌵 𑌤-𑌨𑍍𑌮𑌿॑𑌥𑍁॒𑌨𑌮𑍍 । 𑌤𑍍𑌰𑍇॒𑌧𑌾 𑌬॒𑌰𑍍॒𑌹𑌿-𑌸𑍍𑌸𑌨𑍍𑌨॑𑌦𑍍𑌧-𑌮𑍍𑌭𑌵𑌤𑌿 । 𑌤𑍍𑌰𑌯॑ 𑌇॒𑌮𑍇 𑌲𑍋॒𑌕𑌾𑌃 । 𑌏॒𑌷𑍍𑌵𑍇॑𑌵 𑌲𑍋॒𑌕𑍇𑌷𑍁॒ 𑌪𑍍𑌰𑌤𑌿॑ 𑌤𑌿𑌷𑍍𑌠𑌤𑌿 । 𑌏॒𑌕॒𑌧𑌾 𑌪𑍁𑌨॒-𑌸𑍍𑌸𑌨𑍍𑌨॑𑌦𑍍𑌧-𑌮𑍍𑌭𑌵𑌤𑌿 । 𑌏𑌕॑ 𑌇𑌵॒ 𑌹𑍍𑌯॑𑌯𑌂-𑌲𑍋𑌁॒𑌕𑌃 ॥ 19 ॥
𑌅॒𑌸𑍍𑌮𑌿𑌨𑍍𑌨𑍇॒𑌵 𑌤𑍇𑌨॑ 𑌲𑍋॒𑌕𑍇 𑌪𑍍𑌰𑌤𑌿॑ 𑌤𑌿𑌷𑍍𑌠𑌤𑌿 । 𑌪𑍍𑌰॒𑌸𑍁𑌵𑍋॑ 𑌭𑌵𑌨𑍍𑌤𑌿 । 𑌪𑍍𑌰॒𑌥॒𑌮॒𑌜𑌾𑌮𑍇॒𑌵 𑌪𑍁𑌷𑍍𑌟𑌿॒𑌮𑌵॑ 𑌰𑍁𑌨𑍍𑌧𑍇 । 𑌪𑍍𑌰॒𑌥॒𑌮॒𑌜𑍋 𑌵॒𑌥𑍍𑌸𑍋 𑌦𑌕𑍍𑌷𑌿॑𑌣𑌾॒ 𑌸𑌮𑍃॑𑌦𑍍𑌧𑍍𑌯𑍈 । 𑌪𑍃॒𑌷॒𑌦𑌾॒𑌜𑍍𑌯-𑌙𑍍𑌗𑍃॑𑌹𑍍𑌣𑌾𑌤𑌿 । 𑌪॒𑌶𑌵𑍋॒ 𑌵𑍈 𑌪𑍃॑𑌷𑌦𑌾॒𑌜𑍍𑌯𑌮𑍍 । 𑌪॒𑌶𑍂𑌨𑍇॒𑌵𑌾𑌵॑ 𑌰𑍁𑌨𑍍𑌧𑍇 । 𑌪॒𑌞𑍍𑌚॒𑌗𑍃॒𑌹𑍀॒𑌤-𑌮𑍍𑌭॑𑌵𑌤𑌿 । 𑌪𑌾𑌙𑍍𑌕𑍍𑌤𑌾॒ 𑌹𑌿 𑌪॒𑌶𑌵𑌃॑ । 𑌬॒𑌹𑍁॒𑌰𑍂॒𑌪-𑌮𑍍𑌭॑𑌵𑌤𑌿 ॥ 20 ॥
𑌬॒𑌹𑍁॒𑌰𑍂॒𑌪𑌾 𑌹𑌿 𑌪॒𑌶𑌵॒-𑌸𑍍𑌸𑌮𑍃॑𑌦𑍍𑌧𑍍𑌯𑍈 । 𑌅॒𑌗𑍍𑌨𑌿-𑌮𑍍𑌮॑𑌨𑍍𑌥𑌨𑍍𑌤𑌿 । 𑌅॒𑌗𑍍𑌨𑌿𑌮𑍁॑𑌖𑌾॒ 𑌵𑍈 𑌪𑍍𑌰॒𑌜𑌾𑌪॑𑌤𑌿𑌃 𑌪𑍍𑌰॒𑌜𑌾 𑌅॑𑌸𑍃𑌜𑌤 । 𑌯𑌦॒𑌗𑍍𑌨𑌿-𑌮𑍍𑌮𑌨𑍍𑌥॑𑌨𑍍𑌤𑌿 । 𑌅॒𑌗𑍍𑌨𑌿𑌮𑍁॑𑌖𑌾 𑌏॒𑌵 𑌤-𑌤𑍍𑌪𑍍𑌰॒𑌜𑌾 𑌯𑌜॑𑌮𑌾𑌨-𑌸𑍍𑌸𑍃𑌜𑌤𑍇 । 𑌨𑌵॑ 𑌪𑍍𑌰𑌯𑌾॒𑌜𑌾 𑌇॑𑌜𑍍𑌯𑌨𑍍𑌤𑍇 । 𑌨𑌵𑌾॑𑌨𑍂𑌯𑌾॒𑌜𑌾𑌃 । 𑌅॒𑌷𑍍𑌟𑍗 𑌹॒𑌵𑍀𑌗𑍍𑌂𑌷𑌿॑ । 𑌦𑍍𑌵𑌾𑌵𑌾॑𑌘𑌾॒𑌰𑍗 । 𑌦𑍍𑌵𑌾𑌵𑌾𑌜𑍍𑌯॑𑌭𑌾𑌗𑍗 ॥ 21 ॥
𑌤𑍍𑌰𑌿॒𑌗𑍍𑌂॒𑌶-𑌥𑍍𑌸𑌮𑍍𑌪॑𑌦𑍍𑌯𑌨𑍍𑌤𑍇 । 𑌤𑍍𑌰𑌿॒𑌗𑍍𑌂॒𑌶𑌦॑𑌕𑍍𑌷𑌰𑌾 𑌵𑌿॒𑌰𑌾𑌟𑍍 । 𑌅𑌨𑍍𑌨𑌂॑-𑌵𑌿𑌁॒𑌰𑌾𑌟𑍍 । 𑌵𑌿॒𑌰𑌾𑌜𑍈॒𑌵𑌾𑌨𑍍𑌨𑌾𑌦𑍍𑌯॒𑌮𑌵॑ 𑌰𑍁𑌨𑍍𑌧𑍇 । 𑌯𑌜॑𑌮𑌾𑌨𑍋॒ 𑌵𑌾 𑌏𑌕॑𑌕𑌪𑌾𑌲𑌃 । 𑌤𑍇𑌜॒ 𑌆𑌜𑍍𑌯᳚𑌮𑍍 । 𑌯𑌦𑍇𑌕॑𑌕𑌪𑌾𑌲॒ 𑌆𑌜𑍍𑌯॑𑌮𑌾॒𑌨𑌯॑𑌤𑌿 । 𑌯𑌜॑𑌮𑌾𑌨𑌮𑍇॒𑌵 𑌤𑍇𑌜॑𑌸𑌾॒ 𑌸𑌮॑𑌰𑍍𑌧𑌯𑌤𑌿 । 𑌯𑌜॑𑌮𑌾𑌨𑍋॒ 𑌵𑌾 𑌏𑌕॑𑌕𑌪𑌾𑌲𑌃 । 𑌪॒𑌶𑌵॒ 𑌆𑌜𑍍𑌯᳚𑌮𑍍 ॥ 22 ॥
𑌯𑌦𑍇𑌕॑𑌕𑌪𑌾𑌲॒ 𑌆𑌜𑍍𑌯॑𑌮𑌾॒𑌨𑌯॑𑌤𑌿 । 𑌯𑌜॑𑌮𑌾𑌨𑌮𑍇॒𑌵 𑌪॒𑌶𑍁𑌭𑌿॒-𑌸𑍍𑌸𑌮॑𑌰𑍍𑌧𑌯𑌤𑌿 । 𑌯𑌦𑌲𑍍𑌪॑𑌮𑌾॒𑌨𑌯𑍇᳚𑌤𑍍 । 𑌅𑌲𑍍𑌪𑌾॑ 𑌏𑌨-𑌮𑍍𑌪॒𑌶𑌵𑍋॑ 𑌭𑍁॒𑌞𑍍𑌜𑌨𑍍𑌤॒ 𑌉𑌪॑𑌤𑌿𑌷𑍍𑌠𑍇𑌰𑌨𑍍𑌨𑍍 । 𑌯-𑌦𑍍𑌬॒𑌹𑍍𑌵𑌾॑𑌨𑌯𑍇᳚𑌤𑍍 । 𑌬॒𑌹𑌵॑ 𑌏𑌨-𑌮𑍍𑌪॒𑌶𑌵𑍋 𑌭𑍁॑𑌞𑍍𑌜𑌨𑍍𑌤॒ 𑌉𑌪॑𑌤𑌿𑌷𑍍𑌠𑍇𑌰𑌨𑍍𑌨𑍍 । 𑌬॒𑌹𑍍𑌵𑌾॑𑌨𑍀𑌯𑌾॒𑌵𑌿𑌃 𑌪𑍃॑𑌷𑍍𑌠-𑌙𑍍𑌕𑍁𑌰𑍍𑌯𑌾𑌤𑍍 । 𑌬॒𑌹𑌵॑ 𑌏॒𑌵𑍈𑌨॑-𑌮𑍍𑌪॒𑌶𑌵𑍋॑ 𑌭𑍁॒𑌞𑍍𑌜𑌨𑍍𑌤॒ 𑌉𑌪॑𑌤𑌿𑌷𑍍𑌠𑌨𑍍𑌤𑍇 । 𑌯𑌜॑𑌮𑌾𑌨𑍋॒ 𑌵𑌾 𑌏𑌕॑𑌕𑌪𑌾𑌲𑌃 । 𑌯𑌦𑍇𑌕॑𑌕𑌪𑌾𑌲𑌸𑍍𑌯𑌾𑌵॒𑌦𑍍𑌯𑍇𑌤𑍍 ॥ 23 ॥
𑌯𑌜॑𑌮𑌾𑌨॒𑌸𑍍𑌯𑌾𑌵॑𑌦𑍍𑌯𑍇𑌤𑍍 । 𑌉𑌦𑍍𑌵𑌾॒ 𑌮𑌾𑌦𑍍𑌯𑍇॒-𑌦𑍍𑌯𑌜॑𑌮𑌾𑌨𑌃 । 𑌪𑍍𑌰 𑌵𑌾॑ 𑌮𑍀𑌯𑍇𑌤 । 𑌸॒𑌕𑍃𑌦𑍇॒𑌵 𑌹𑍋॑𑌤॒𑌵𑍍𑌯𑌃॑ । 𑌸॒𑌕𑍃𑌦𑌿॑𑌵॒ 𑌹𑌿 𑌸𑍁॑𑌵॒𑌰𑍍𑌗𑍋 𑌲𑍋॒𑌕𑌃 । 𑌹𑍁॒𑌤𑍍𑌵𑌾-𑌽𑌭𑌿 𑌜𑍁॑𑌹𑍋𑌤𑌿 । 𑌯𑌜॑𑌮𑌾𑌨𑌮𑍇॒𑌵 𑌸𑍁॑𑌵॒𑌰𑍍𑌗𑌂-𑌲𑍋𑌁॒𑌕-𑌙𑍍𑌗॑𑌮𑌯𑌿॒𑌤𑍍𑌵𑌾 । 𑌤𑍇𑌜॑𑌸𑌾॒ 𑌸𑌮॑𑌰𑍍𑌧𑌯𑌤𑌿 । 𑌯𑌜॑𑌮𑌾𑌨𑍋॒ 𑌵𑌾 𑌏𑌕॑𑌕𑌪𑌾𑌲𑌃 । 𑌸𑍁॒𑌵॒𑌰𑍍𑌗𑍋 𑌲𑍋॒𑌕 𑌆॑𑌹𑌵॒𑌨𑍀𑌯𑌃॑ ॥ 24 ॥
𑌯𑌦𑍇𑌕॑𑌕𑌪𑌾𑌲-𑌮𑌾𑌹𑌵॒𑌨𑍀𑌯𑍇॑ 𑌜𑍁॒𑌹𑍋𑌤𑌿॑ । 𑌯𑌜॑𑌮𑌾𑌨𑌮𑍇॒𑌵 𑌸𑍁॑𑌵॒𑌰𑍍𑌗𑌂-𑌲𑍋𑌁॒𑌕-𑌙𑍍𑌗॑𑌮𑌯𑌤𑌿 । 𑌯𑌦𑍍𑌧𑌸𑍍𑌤𑍇॑𑌨 𑌜𑍁𑌹𑍁॒𑌯𑌾𑌤𑍍 । 𑌸𑍁॒𑌵॒𑌰𑍍𑌗𑌾-𑌲𑍍𑌲𑍋॒𑌕𑌾-𑌦𑍍𑌯𑌜॑𑌮𑌾𑌨॒-𑌮𑌵॑𑌵𑌿𑌦𑍍𑌧𑍍𑌯𑍇𑌤𑍍 । 𑌸𑍍𑌰𑍁॒𑌚𑌾 𑌜𑍁॑𑌹𑍋𑌤𑌿 । 𑌸𑍁॒𑌵॒𑌰𑍍𑌗𑌸𑍍𑌯॑ 𑌲𑍋॒𑌕𑌸𑍍𑌯॒ 𑌸𑌮॑𑌷𑍍𑌟𑍍𑌯𑍈 । 𑌯-𑌤𑍍𑌪𑍍𑌰𑌾𑌮𑍍𑌪𑌦𑍍𑌯𑍇॑𑌤 । 𑌦𑍇॒𑌵॒𑌲𑍋॒𑌕𑌮॒𑌭𑌿 𑌜॑𑌯𑍇𑌤𑍍 । 𑌯-𑌦𑍍𑌦॑𑌕𑍍𑌷𑌿॒𑌣𑌾 𑌪𑌿॑𑌤𑍃𑌲𑍋॒𑌕𑌮𑍍 । 𑌯-𑌤𑍍𑌪𑍍𑌰॒𑌤𑍍𑌯𑌕𑍍 ॥ 25 ॥
𑌰𑌕𑍍𑌷𑌾𑌗𑍍𑌂॑𑌸𑌿 𑌯॒𑌜𑍍𑌞𑌗𑍍𑌂 𑌹॑𑌨𑍍𑌯𑍁𑌃 । 𑌯𑌦𑍁𑌦𑌙𑍍𑌙𑍍॑ । 𑌮॒𑌨𑍁॒𑌷𑍍𑌯॒𑌲𑍋॒𑌕-𑌮॒𑌭𑌿𑌜॑𑌯𑍇𑌤𑍍 । 𑌪𑍍𑌰𑌤𑌿॑𑌷𑍍𑌠𑌿𑌤𑍋 𑌹𑍋𑌤॒𑌵𑍍𑌯𑌃॑ । 𑌏𑌕॑𑌕𑌪𑌾𑌲𑌂॒-𑌵𑍈𑌁 𑌪𑍍𑌰॑𑌤𑌿॒𑌤𑌿𑌷𑍍𑌠॑𑌨𑍍𑌤॒-𑌨𑍍𑌦𑍍𑌯𑌾𑌵𑌾॑𑌪𑍃𑌥𑌿॒𑌵𑍀 𑌅𑌨𑍁॒ 𑌪𑍍𑌰𑌤𑌿॑𑌤𑌿𑌷𑍍𑌠𑌤𑌃 । 𑌦𑍍𑌯𑌾𑌵𑌾॑𑌪𑍃𑌥𑌿॒𑌵𑍀 𑌋॒𑌤𑌵𑌃॑ । 𑌋॒𑌤𑍂𑌨𑍍. 𑌯॒𑌜𑍍𑌞𑌃 । 𑌯॒𑌜𑍍𑌞𑌂-𑌯𑌁𑌜॑𑌮𑌾𑌨𑌃 । 𑌯𑌜॑𑌮𑌾𑌨-𑌮𑍍𑌪𑍍𑌰॒𑌜𑌾𑌃 । 𑌤𑌸𑍍𑌮𑌾॒𑌤𑍍-𑌪𑍍𑌰𑌤𑌿॑𑌷𑍍𑌠𑌿𑌤𑍋 𑌹𑍋𑌤॒𑌵𑍍𑌯𑌃॑ ॥ 26 ॥
𑌵𑌾॒𑌜𑌿𑌨𑍋॑ 𑌯𑌜𑌤𑌿 । 𑌅॒𑌗𑍍𑌨𑌿𑌰𑍍𑌵𑌾॒𑌯𑍁-𑌸𑍍𑌸𑍂𑌰𑍍𑌯𑌃॑ । 𑌤𑍇 𑌵𑍈 𑌵𑌾॒𑌜𑌿𑌨𑌃॑ । 𑌤𑌾𑌨𑍇॒𑌵 𑌤-𑌦𑍍𑌯॑𑌜𑌤𑌿 । 𑌅𑌥𑍋॒ 𑌖𑌲𑍍𑌵𑌾॑𑌹𑍁𑌃 । 𑌛𑌨𑍍𑌦𑌾𑌗𑍍𑌂॑𑌸𑌿॒ 𑌵𑍈 𑌵𑌾॒𑌜𑌿𑌨॒ 𑌇𑌤𑌿॑ । 𑌤𑌾𑌨𑍍𑌯𑍇॒𑌵 𑌤-𑌦𑍍𑌯॑𑌜𑌤𑌿 । 𑌋॒𑌖𑍍𑌸𑌾॒𑌮𑍇 𑌵𑌾 𑌇𑌨𑍍𑌦𑍍𑌰॑𑌸𑍍𑌯॒ 𑌹𑌰𑍀॑ 𑌸𑍋𑌮॒𑌪𑌾𑌨𑍗᳚ । 𑌤𑌯𑍋𑌃᳚ 𑌪𑌰𑌿॒𑌧𑌯॑ 𑌆॒𑌧𑌾𑌨᳚𑌮𑍍 । 𑌵𑌾𑌜𑌿॑𑌨-𑌮𑍍𑌭𑌾𑌗॒𑌧𑍇𑌯᳚𑌮𑍍 ॥ 27 ॥
𑌯𑌦𑌪𑍍𑌰॑𑌹𑍃𑌤𑍍𑌯 𑌪𑌰𑌿॒𑌧𑍀𑌞𑍍𑌜𑍁॑𑌹𑍁॒𑌯𑌾𑌤𑍍 । 𑌅॒𑌨𑍍𑌤𑌰𑌾॑𑌧𑌾𑌨𑌾𑌭𑍍𑌯𑌾-𑌙𑍍𑌘𑌾॒𑌸-𑌮𑍍𑌪𑍍𑌰𑌯॑𑌚𑍍𑌛𑍇𑌤𑍍 । 𑌪𑍍𑌰॒𑌹𑍃𑌤𑍍𑌯॑ 𑌪𑌰𑌿॒𑌧𑍀𑌞𑍍𑌜𑍁॑𑌹𑍋𑌤𑌿 । 𑌨𑌿𑌰𑌾॑𑌧𑌾𑌨𑌾𑌭𑍍𑌯𑌾𑌮𑍇॒𑌵 𑌘𑌾॒𑌸-𑌮𑍍𑌪𑍍𑌰𑌯॑𑌚𑍍𑌛𑌤𑌿 । 𑌬॒𑌰𑍍॒𑌹𑌿𑌷𑌿॑ 𑌵𑌿𑌷𑌿॒𑌞𑍍𑌚𑌨𑍍𑌵𑌾𑌜𑌿॑𑌨॒-𑌮𑌾𑌨॑𑌯𑌤𑌿 । 𑌪𑍍𑌰॒𑌜𑌾 𑌵𑍈 𑌬॒𑌰॒𑌃𑌇𑌃 । 𑌰𑍇𑌤𑍋॒ 𑌵𑌾𑌜𑌿॑𑌨𑌮𑍍 । 𑌪𑍍𑌰॒𑌜𑌾𑌸𑍍𑌵𑍇॒𑌵 𑌰𑍇𑌤𑍋॑ 𑌦𑌧𑌾𑌤𑌿 । 𑌸॒𑌮𑍁॒𑌪॒𑌹𑍂𑌯॑ 𑌭𑌕𑍍𑌷𑌯𑌨𑍍𑌤𑌿 । 𑌏॒𑌤-𑌥𑍍𑌸𑍋॑𑌮𑌪𑍀𑌥𑌾॒ 𑌹𑍍𑌯𑍇॑𑌤𑍇 । 𑌅𑌥𑍋॑ 𑌆॒𑌤𑍍𑌮𑌨𑍍𑌨𑍇॒𑌵 𑌰𑍇𑌤𑍋॑ 𑌦𑌧𑌤𑍇 । 𑌯𑌜॑𑌮𑌾𑌨 𑌉𑌤𑍍𑌤॒𑌮𑍋 𑌭॑𑌕𑍍𑌷𑌯𑌤𑌿 । 𑌪॒𑌶𑌵𑍋॒ 𑌵𑍈 𑌵𑌾𑌜𑌿॑𑌨𑌮𑍍 । 𑌯𑌜॑𑌮𑌾𑌨 𑌏॒𑌵 𑌪॒𑌶𑍂-𑌨𑍍𑌪𑍍𑌰𑌤𑌿॑𑌷𑍍𑌠𑌾𑌪𑌯𑌨𑍍𑌤𑌿 ॥ 28 ॥
(𑌲𑍋॒𑌕𑍋 - 𑌬॑𑌹𑍁𑌰𑍂॒𑌪-𑌮𑍍𑌭॑𑌵॒ - 𑌤𑍍𑌯𑌾𑌜𑍍𑌯॑𑌭𑌾𑌗𑍗 - 𑌪॒𑌶𑌵॒ 𑌆𑌜𑍍𑌯॑ - 𑌮𑌵॒𑌦𑍍𑌯𑍇 - 𑌦𑌾॑𑌹𑌵॒𑌨𑍀𑌯𑌃॑ - 𑌪𑍍𑌰॒𑌤𑍍𑌯𑌕𑍍 - 𑌤𑌸𑍍𑌮𑌾॒-𑌤𑍍𑌪𑍍𑌰𑌤𑌿॑𑌷𑍍𑌠𑌿𑌤𑍋 𑌹𑍋𑌤॒𑌵𑍍𑌯𑍋॑ - 𑌭𑌾𑌗॒𑌧𑍇𑌯॑ - 𑌮𑍇॒𑌤𑍇 𑌚॒𑌤𑍍𑌵𑌾𑌰𑌿॑ 𑌚) (𑌅. 3)
𑌅𑌨𑍁𑌵𑌾𑌕𑌂 4 - 𑌵𑌰𑍁𑌣𑌪𑍍𑌰𑌘𑌾𑌸𑌾𑌃
𑌪𑍍𑌰॒𑌜𑌾𑌪॑𑌤𑌿-𑌸𑍍𑌸𑌵𑌿॒𑌤𑌾 𑌭𑍂॒𑌤𑍍𑌵𑌾 𑌪𑍍𑌰॒𑌜𑌾 𑌅॑𑌸𑍃𑌜𑌤 । 𑌤𑌾 𑌏॑𑌨॒𑌮𑌤𑍍𑌯॑𑌮𑌨𑍍𑌯𑌨𑍍𑌤 । 𑌤𑌾 𑌅॑𑌸𑍍𑌮𑌾॒𑌦𑌪𑌾᳚𑌕𑍍𑌰𑌾𑌮𑌨𑍍𑌨𑍍 । 𑌤𑌾 𑌵𑌰𑍁॑𑌣𑍋 𑌭𑍂॒𑌤𑍍𑌵𑌾 𑌪𑍍𑌰॒𑌜𑌾 𑌵𑌰𑍁॑𑌣𑍇𑌨𑌾𑌗𑍍𑌰𑌾𑌹𑌯𑌤𑍍 । 𑌤𑌾𑌃 𑌪𑍍𑌰॒𑌜𑌾 𑌵𑌰𑍁॑𑌣𑌗𑍃𑌹𑍀𑌤𑌾𑌃 । 𑌪𑍍𑌰॒𑌜𑌾𑌪॑𑌤𑌿॒-𑌮𑍍𑌪𑍁𑌨॒𑌰𑍁𑌪𑌾॑𑌧𑌾𑌵𑌨𑍍𑌨𑌾॒𑌥-𑌮𑌿॒𑌚𑍍𑌛𑌮𑌾॑𑌨𑌾𑌃 । 𑌸 𑌏॒𑌤𑌾𑌨𑍍-𑌪𑍍𑌰॒𑌜𑌾𑌪॑𑌤𑌿-𑌰𑍍𑌵𑌰𑍁𑌣 𑌪𑍍𑌰𑌘𑌾॒𑌸𑌾𑌨॑𑌪𑌶𑍍𑌯𑌤𑍍 । 𑌤𑌾𑌨𑍍𑌨𑌿𑌰॑𑌵𑌪𑌤𑍍 । 𑌤𑍈𑌰𑍍𑌵𑍈 𑌸 𑌪𑍍𑌰॒𑌜𑌾 𑌵॑𑌰𑍁𑌣-𑌪𑌾॒𑌶𑌾𑌦॑𑌮𑍁𑌞𑍍𑌚𑌤𑍍 । 𑌯-𑌦𑍍𑌵॑𑌰𑍁𑌣-𑌪𑍍𑌰𑌘𑌾॒𑌸𑌾 𑌨𑌿॑𑌰𑍁॒𑌪𑍍𑌯𑌨𑍍𑌤𑍇᳚ ॥ 29 ॥
𑌪𑍍𑌰॒𑌜𑌾𑌨𑌾॒𑌮𑌵॑𑌰𑍁𑌣𑌗𑍍𑌰𑌾𑌹𑌾𑌯 । 𑌤𑌾𑌸𑌾॒-𑌨𑍍𑌦𑌕𑍍𑌷𑌿॑𑌣𑍋 𑌬𑌾॒𑌹𑍁-𑌰𑍍𑌨𑍍𑌯॑𑌕𑍍𑌨॒ 𑌆𑌸𑍀᳚𑌤𑍍 । 𑌸॒𑌵𑍍𑌯𑌃 𑌪𑍍𑌰𑌸𑍃॑𑌤𑌃 । 𑌸 𑌏॒𑌤𑌾-𑌨𑍍𑌦𑍍𑌵𑌿॒𑌤𑍀𑌯𑌾᳚-𑌨𑍍𑌦𑌕𑍍𑌷𑌿𑌣॒𑌤𑍋 𑌵𑍇𑌦𑌿॒𑌮𑍁𑌦॑𑌹𑌨𑍍𑌨𑍍 । 𑌤𑌤𑍋॒ 𑌵𑍈 𑌸 𑌪𑍍𑌰॒𑌜𑌾𑌨𑌾॒-𑌨𑍍𑌦𑌕𑍍𑌷𑌿॑𑌣-𑌮𑍍𑌬𑌾॒𑌹𑍁-𑌮𑍍𑌪𑍍𑌰𑌾𑌸𑌾॑𑌰𑌯𑌤𑍍 । 𑌯-𑌦𑍍𑌦𑍍𑌵𑌿॒𑌤𑍀𑌯𑌾᳚-𑌨𑍍𑌦𑌕𑍍𑌷𑌿𑌣॒𑌤𑍋 𑌵𑍇𑌦𑌿॑𑌮𑍁॒𑌦𑍍𑌧𑌨𑍍𑌤𑌿॑ । 𑌪𑍍𑌰॒𑌜𑌾𑌨𑌾॑𑌮𑍇॒𑌵 𑌤-𑌦𑍍𑌯𑌜॑𑌮𑌾𑌨𑍋॒ 𑌦𑌕𑍍𑌷𑌿॑𑌣-𑌮𑍍𑌬𑌾॒𑌹𑍁-𑌮𑍍𑌪𑍍𑌰𑌸𑌾॑𑌰𑌯𑌤𑌿 । 𑌤𑌸𑍍𑌮𑌾᳚𑌚𑍍𑌚𑌾𑌤𑍁𑌰𑍍𑌮𑌾𑌸𑍍𑌯𑌯𑌾॒𑌜𑍍𑌯॑𑌮𑍁𑌷𑍍𑌮𑌿॑𑌨𑍍 𑌁𑌲𑍋॒𑌕 𑌉॑𑌭॒𑌯𑌾𑌬𑌾॑𑌹𑍁𑌃 । 𑌯॒𑌜𑍍𑌞𑌾𑌭𑌿॑𑌜𑌿𑌤॒𑌗𑍍𑌗𑍍॒ 𑌹𑍍𑌯॑𑌸𑍍𑌯 । 𑌪𑍃॒𑌥॒𑌮𑌾॒𑌤𑍍𑌰𑌾-𑌦𑍍𑌵𑍇𑌦𑍀॒ 𑌅𑌸॑𑌭𑌿𑌨𑍍𑌨𑍍𑌨𑍇 𑌭𑌵𑌤𑌃 ॥ 30 ॥
𑌤𑌸𑍍𑌮𑌾᳚𑌤𑍍-𑌪𑍃𑌥𑌮𑌾॒𑌤𑍍𑌰𑌂-𑌵𑍍𑌯𑌁𑌗𑍍𑌂𑌸𑍗᳚ । 𑌉𑌤𑍍𑌤॑𑌰𑌸𑍍𑌯𑌾𑌂॒-𑌵𑍇𑌁𑌦𑍍𑌯𑌾॑𑌮𑍁𑌤𑍍𑌤𑌰𑌵𑍇॒𑌦𑌿𑌮𑍁𑌪॑ 𑌵𑌪𑌤𑌿 । 𑌪॒𑌶𑌵𑍋॒ 𑌵𑌾 𑌉॑𑌤𑍍𑌤𑌰𑌵𑍇॒𑌦𑌿𑌃 । 𑌪॒𑌶𑍂𑌨𑍇॒𑌵𑌾𑌵॑ 𑌰𑍁𑌨𑍍𑌧𑍇 । 𑌅𑌥𑍋॑ 𑌯𑌜𑍍𑌞𑌪॒𑌰𑍁𑌷𑍋-𑌽𑌨॑𑌨𑍍𑌤𑌰𑌿𑌤𑍍𑌯𑍈 । 𑌏॒𑌤-𑌦𑍍𑌬𑍍𑌰𑌾᳚𑌹𑍍𑌮𑌣𑌾𑌨𑍍𑌯𑍇॒𑌵 𑌪𑌞𑍍𑌚॑ 𑌹॒𑌵𑍀𑌗𑍍𑌂𑌷𑌿॑ । 𑌅𑌥𑍈॒𑌷 𑌐᳚𑌨𑍍𑌦𑍍𑌰𑌾॒𑌗𑍍𑌨𑍋 𑌭॑𑌵𑌤𑌿 । 𑌪𑍍𑌰𑌾॒𑌣𑌾॒𑌪𑌾॒𑌨𑍗 𑌵𑌾 𑌏॒𑌤𑍗 𑌦𑍇॒𑌵𑌾𑌨𑌾᳚𑌮𑍍 । 𑌯𑌦𑌿॑𑌨𑍍𑌦𑍍𑌰𑌾॒𑌗𑍍𑌨𑍀 । 𑌯𑌦𑍈᳚𑌨𑍍𑌦𑍍𑌰𑌾॒𑌗𑍍𑌨𑍋 𑌭𑌵॑𑌤𑌿 ॥ 31 ॥
𑌪𑍍𑌰𑌾॒𑌣𑌾॒𑌪𑌾॒𑌨𑌾𑌵𑍇॒𑌵𑌾𑌵॑ 𑌰𑍁𑌨𑍍𑌧𑍇 । 𑌓𑌜𑍋॒ 𑌬𑌲𑌂॒-𑌵𑌾𑌁 𑌏॒𑌤𑍗 𑌦𑍇॒𑌵𑌾𑌨𑌾᳚𑌮𑍍 । 𑌯𑌦𑌿॑𑌨𑍍𑌦𑍍𑌰𑌾॒𑌗𑍍𑌨𑍀 । 𑌯𑌦𑍈᳚𑌨𑍍𑌦𑍍𑌰𑌾॒𑌗𑍍𑌨𑍋 𑌭𑌵॑𑌤𑌿 । 𑌓𑌜𑍋॒ 𑌬𑌲॑𑌮𑍇॒𑌵𑌾𑌵॑ 𑌰𑍁𑌨𑍍𑌧𑍇 । 𑌮𑌾॒𑌰𑍁॒𑌤𑍍𑌯𑌾॑𑌮𑌿𑌕𑍍𑌷𑌾॑ 𑌭𑌵𑌤𑌿 । 𑌵𑌾॒𑌰𑍁॒𑌣𑍍𑌯𑌾॑𑌮𑌿𑌕𑍍𑌷𑌾᳚ । 𑌮𑍇॒𑌷𑍀 𑌚॑ 𑌮𑍇॒𑌷𑌶𑍍𑌚॑ 𑌭𑌵𑌤𑌃 । 𑌮𑌿॒𑌥𑍁॒𑌨𑌾 𑌏॒𑌵 𑌪𑍍𑌰॒𑌜𑌾 𑌵॑𑌰𑍁𑌣𑌪𑌾॒𑌶𑌾-𑌨𑍍𑌮𑍁॑𑌞𑍍𑌚𑌤𑌿 । 𑌲𑍋॒𑌮॒𑌶𑍗 𑌭॑𑌵𑌤𑍋 𑌮𑍇𑌦𑍍𑌧𑍍𑌯॒𑌤𑍍𑌵𑌾𑌯॑ ॥ 32 ॥
𑌶॒𑌮𑍀॒𑌪॒𑌰𑍍𑌣𑌾𑌨𑍍𑌯𑍁𑌪॑ 𑌵𑌪𑌤𑌿 । 𑌘𑌾॒𑌸𑌮𑍇॒𑌵𑌾𑌭𑍍𑌯𑌾॒𑌮𑌪𑌿॑ 𑌯𑌚𑍍𑌛𑌤𑌿 । 𑌪𑍍𑌰॒𑌜𑌾𑌪॑𑌤𑌿𑌮॒𑌨𑍍𑌨𑌾𑌦𑍍𑌯॒-𑌨𑍍𑌨𑍋𑌪𑌾॑𑌨𑌮𑌤𑍍 । 𑌸 𑌏॒𑌤𑍇𑌨॑ 𑌶॒𑌤𑍇𑌦𑍍𑌧𑍍𑌮𑍇॑𑌨 𑌹॒𑌵𑌿𑌷𑌾॒ 𑌽𑌨𑍍𑌨𑌾𑌦𑍍𑌯॒𑌮-𑌵𑌾॑𑌰𑍁𑌨𑍍𑌧 । 𑌯-𑌤𑍍𑌪॑𑌰-𑌶𑍍𑌶॒𑌤𑌾𑌨𑌿॑ 𑌶𑌮𑍀𑌪॒𑌰𑍍𑌣𑌾𑌨𑌿॒ 𑌭𑌵॑𑌨𑍍𑌤𑌿 । 𑌅॒𑌨𑍍𑌨𑌾𑌦𑍍𑌯॒𑌸𑍍𑌯𑌾𑌵॑-𑌰𑍁𑌦𑍍𑌧𑍍𑌯𑍈 । 𑌸𑍗॒𑌮𑍍𑌯𑌾𑌨𑌿॒ 𑌵𑍈 𑌕॒𑌰𑍀𑌰𑌾॑𑌣𑌿 । 𑌸𑍗॒𑌮𑍍𑌯𑌾 𑌖𑌲𑍁॒ 𑌵𑌾 𑌆𑌹𑍁॑𑌤𑌿-𑌰𑍍𑌦𑌿॒𑌵𑍋 𑌵𑍃𑌷𑍍𑌟𑌿॑-𑌞𑍍𑌚𑍍𑌯𑌾𑌵𑌯𑌤𑌿 । 𑌯𑌤𑍍-𑌕॒𑌰𑍀𑌰𑌾॑𑌣𑌿॒ 𑌭𑌵॑𑌨𑍍𑌤𑌿 । 𑌸𑍗॒𑌮𑍍𑌯𑌯𑍈॒𑌵𑌾𑌹𑍁॑𑌤𑍍𑌯𑌾 𑌦𑌿॒𑌵𑍋 𑌵𑍃𑌷𑍍𑌟𑌿॒𑌮𑌵॑ 𑌰𑍁𑌨𑍍𑌧𑍇 । 𑌕𑌾॒𑌯 𑌏𑌕॑𑌕𑌪𑌾𑌲𑍋 𑌭𑌵𑌤𑌿 । 𑌪𑍍𑌰॒𑌜𑌾𑌨𑌾᳚-𑌙𑍍𑌕॒𑌤𑍍𑌵𑌾𑌂𑌯𑌁॑ । 𑌪𑍍𑌰॒𑌤𑌿॒𑌪𑍂॒𑌰𑍁॒𑌷-𑌙𑍍𑌕॑𑌰𑌮𑍍𑌭 𑌪𑌾॒𑌤𑍍𑌰𑌾𑌣𑌿॑ 𑌭𑌵𑌨𑍍𑌤𑌿 । 𑌜𑌾॒𑌤𑌾 𑌏॒𑌵 𑌪𑍍𑌰॒𑌜𑌾 𑌵॑𑌰𑍁𑌣𑌪𑌾॒𑌶𑌾-𑌨𑍍𑌮𑍁॑𑌞𑍍𑌚𑌤𑌿 । 𑌏𑌕॒-𑌮𑌤𑌿॑𑌰𑌿𑌕𑍍𑌤𑌮𑍍 । 𑌜॒𑌨𑌿॒𑌷𑍍𑌯𑌮𑌾॑𑌣𑌾 𑌏॒𑌵 𑌪𑍍𑌰॒𑌜𑌾 𑌵॑𑌰𑍁𑌣𑌪𑌾॒𑌶𑌾-𑌨𑍍𑌮𑍁॑𑌞𑍍𑌚𑌤𑌿 ॥ 33 ॥
(𑌨𑌿॒𑌰𑍁॒𑌪𑍍𑌯𑌨𑍍𑌤𑍇॑- 𑌭𑌵𑌤𑍋॒ - 𑌭𑌵॑𑌤𑌿 - 𑌮𑍇𑌦𑍍𑌧𑍍𑌯॒𑌤𑍍𑌵𑌾𑌯॑ - 𑌰𑍁𑌨𑍍𑌧𑍇॒ 𑌷𑌟𑍍𑌚॑) (𑌅. 4)
𑌅𑌨𑍁𑌵𑌾𑌕𑌂 5 - 𑌤𑌚𑍍𑌛𑍇𑌷𑌃
𑌉𑌤𑍍𑌤॑𑌰𑌸𑍍𑌯𑌾𑌂॒-𑌵𑍇𑌁𑌦𑍍𑌯𑌾॑𑌮॒𑌨𑍍𑌯𑌾𑌨𑌿॑ 𑌹॒𑌵𑍀𑌗𑍍𑌂𑌷𑌿॑ 𑌸𑌾𑌦𑌯𑌤𑌿 । 𑌦𑌕𑍍𑌷𑌿॑𑌣𑌾𑌯𑌾-𑌮𑍍𑌮𑌾𑌰𑍁॒𑌤𑍀𑌮𑍍 । 𑌅॒𑌪॒𑌧𑍁॒𑌰𑌮𑍇॒𑌵𑍈𑌨𑌾॑ 𑌯𑍁𑌨𑌕𑍍𑌤𑌿 । 𑌅𑌥𑍋॒ 𑌓𑌜॑ 𑌏॒𑌵𑌾𑌸𑌾॒𑌮𑌵॑𑌹𑌰𑌤𑌿 । 𑌤𑌸𑍍𑌮𑌾॒-𑌦𑍍𑌬𑍍𑌰𑌹𑍍𑌮॑𑌣𑌶𑍍𑌚 𑌕𑍍𑌷॒𑌤𑍍𑌰𑌾𑌚𑍍𑌚॒ 𑌵𑌿𑌶𑍋᳚-𑌽𑌨𑍍𑌯𑌤𑍋-𑌽𑌪𑌕𑍍𑌰॒𑌮𑌿𑌣𑍀𑌃᳚ । 𑌮𑌾॒𑌰𑍁॒𑌤𑍍𑌯𑌾 𑌪𑍂𑌰𑍍𑌵॑𑌯𑌾॒ 𑌪𑍍𑌰𑌚॑𑌰𑌤𑌿 । 𑌅𑌨𑍃॑𑌤𑌮𑍇॒𑌵𑌾𑌵॑ 𑌯𑌜𑌤𑍇 । 𑌵𑌾॒𑌰𑍁॒𑌣𑍍𑌯𑍋𑌤𑍍𑌤॑𑌰𑌯𑌾 । 𑌅॒𑌨𑍍𑌤॒𑌤 𑌏॒𑌵 𑌵𑌰𑍁॑𑌣॒𑌮𑌵॑-𑌯𑌜𑌤𑍇 । 𑌯𑌦𑍇॒𑌵𑌾𑌦𑍍𑌧𑍍𑌵॒𑌰𑍍𑌯𑍁𑌃 𑌕॒𑌰𑍋𑌤𑌿॑ ॥ 34 ॥
𑌤-𑌤𑍍𑌪𑍍𑌰॑𑌤𑌿𑌪𑍍𑌰𑌸𑍍𑌥𑌾॒𑌤𑌾 𑌕॑𑌰𑍋𑌤𑌿 । 𑌤𑌸𑍍𑌮𑌾॒-𑌦𑍍𑌯𑌚𑍍𑌛𑍍𑌰𑍇𑌯𑌾᳚𑌨𑍍-𑌕॒𑌰𑍋𑌤𑌿॑ । 𑌤-𑌤𑍍𑌪𑌾𑌪𑍀॑𑌯𑌾𑌨𑍍-𑌕𑌰𑍋𑌤𑌿 । 𑌪𑌤𑍍𑌨𑍀𑌂᳚ 𑌁𑌵𑌾𑌚𑌯𑌤𑌿 । 𑌮𑍇𑌦𑍍𑌧𑍍𑌯𑌾॑𑌮𑍇॒𑌵𑍈𑌨𑌾᳚-𑌙𑍍𑌕𑌰𑍋𑌤𑌿 । 𑌅𑌥𑍋॒ 𑌤𑌪॑ 𑌏॒𑌵𑍈𑌨𑌾॒𑌮𑍁𑌪॑ 𑌨𑌯𑌤𑌿 । 𑌯𑌜𑍍𑌜𑌾॒𑌰𑌗𑍍𑌂 𑌸𑌨𑍍𑌤॒-𑌨𑍍𑌨 𑌪𑍍𑌰॑𑌬𑍍𑌰𑍂॒𑌯𑌾𑌤𑍍 । 𑌪𑍍𑌰𑌿॒𑌯-𑌞𑍍𑌜𑍍𑌞𑌾॒𑌤𑌿𑌗𑍍𑌂 𑌰𑍁॑𑌨𑍍𑌧𑍍𑌯𑌾𑌤𑍍 । 𑌅॒𑌸𑍗 𑌮𑍇॑ 𑌜𑌾॒𑌰 𑌇𑌤𑌿॒ 𑌨𑌿𑌰𑍍𑌦𑌿॑𑌶𑍇𑌤𑍍 । 𑌨𑌿॒𑌰𑍍𑌦𑌿𑌶𑍍𑌯𑍈॒𑌵𑍈𑌨𑌂॑-𑌵𑌁𑌰𑍁𑌣𑌪𑌾॒𑌶𑍇𑌨॑ 𑌗𑍍𑌰𑌾𑌹𑌯𑌤𑌿 ॥ 35 ॥
𑌪𑍍𑌰॒𑌘𑌾॒𑌸𑍍𑌯𑌾𑌨𑍍॑. 𑌹𑌵𑌾𑌮𑌹॒ 𑌇𑌤𑌿॒ 𑌪𑌤𑍍𑌨𑍀॑-𑌮𑍁॒𑌦𑌾𑌨॑𑌯𑌤𑌿 । 𑌅𑌹𑍍𑌵॑𑌤𑍈॒𑌵𑍈𑌨𑌾᳚𑌮𑍍 । 𑌯𑌤𑍍-𑌪𑌤𑍍𑌨𑍀॑ 𑌪𑍁𑌰𑍋𑌨𑍁𑌵𑌾॒𑌕𑍍𑌯𑌾॑𑌮𑌨𑍁 𑌬𑍍𑌰𑍂॒𑌯𑌾𑌤𑍍 । 𑌨𑌿𑌰𑍍𑌵𑍀᳚𑌰𑍍𑌯𑍋॒ 𑌯𑌜॑𑌮𑌾𑌨-𑌸𑍍𑌸𑍍𑌯𑌾𑌤𑍍 । 𑌯𑌜॑𑌮𑌾॒𑌨𑍋 𑌽𑌨𑍍𑌵𑌾॑𑌹 । 𑌆॒𑌤𑍍𑌮𑌨𑍍𑌨𑍇॒𑌵 𑌵𑍀॒𑌰𑍍𑌯॑-𑌨𑍍𑌧𑌤𑍍𑌤𑍇 । 𑌉॒𑌭𑍗 𑌯𑌾॒𑌜𑍍𑌯𑌾𑌗𑍍𑌂॑ 𑌸𑌵𑍀𑌰𑍍𑌯॒𑌤𑍍𑌵𑌾𑌯॑ । 𑌯𑌦𑍍𑌗𑍍𑌰𑌾𑌮𑍇॒ 𑌯𑌦𑌰॑𑌣𑍍𑌯॒ 𑌇𑌤𑍍𑌯𑌾॑𑌹 । 𑌯॒𑌥𑍋॒𑌦𑌿॒𑌤𑌮𑍇॒𑌵 𑌵𑌰𑍁॑𑌣॒𑌮𑌵॑ 𑌯𑌜𑌤𑍇 । 𑌯॒𑌜॒𑌮𑌾॒𑌨॒𑌦𑍇॒𑌵॒𑌤𑍍𑌯𑍋॑ 𑌵𑌾 𑌆॑𑌹𑌵॒𑌨𑍀𑌯𑌃॑ ॥ 36 ॥
𑌭𑍍𑌰𑌾॒𑌤𑍃॒𑌵𑍍𑌯॒ 𑌦𑍇॒𑌵॒𑌤𑍍𑌯𑍋॑ 𑌦𑌕𑍍𑌷𑌿॑𑌣𑌃 । 𑌯𑌦𑌾॑𑌹𑌵॒𑌨𑍀𑌯𑍇॑ 𑌜𑍁𑌹𑍁॒𑌯𑌾𑌤𑍍 । 𑌯𑌜॑𑌮𑌾𑌨𑌂-𑌵𑌁𑌰𑍁𑌣𑌪𑌾॒𑌶𑍇𑌨॑ 𑌗𑍍𑌰𑌾𑌹𑌯𑍇𑌤𑍍 । 𑌦𑌕𑍍𑌷𑌿॑𑌣𑍇॒ 𑌽𑌗𑍍𑌨𑍗 𑌜𑍁॑𑌹𑍋𑌤𑌿 । 𑌭𑍍𑌰𑌾𑌤𑍃॑𑌵𑍍𑌯𑌮𑍇॒𑌵 𑌵॑𑌰𑍁𑌣𑌪𑌾॒𑌶𑍇𑌨॑ 𑌗𑍍𑌰𑌾𑌹𑌯𑌤𑌿 । 𑌶𑍂𑌰𑍍𑌪𑍇॑𑌣 𑌜𑍁𑌹𑍋𑌤𑌿 । 𑌅𑌨𑍍𑌯॑𑌮𑍇॒𑌵 𑌵𑌰𑍁॑𑌣॒𑌮𑌵॑𑌯𑌜𑌤𑍇 । 𑌶𑍀॒𑌰𑍍॒𑌷𑌨𑍍𑌨॑𑌧𑌿 𑌨𑌿॒𑌧𑌾𑌯॑ 𑌜𑍁𑌹𑍋𑌤𑌿 । 𑌶𑍀॒𑌰𑍍॒𑌷॒𑌤 𑌏॒𑌵 𑌵𑌰𑍁॑𑌣॒𑌮𑌵॑ 𑌯𑌜𑌤𑍇 । 𑌪𑍍𑌰॒𑌤𑍍𑌯𑌨𑍍𑌤𑌿𑌷𑍍𑌠॑𑌞𑍍𑌜𑍁𑌹𑍋𑌤𑌿 ॥ 37 ॥
𑌪𑍍𑌰॒𑌤𑍍𑌯𑌙𑍍𑌙𑍇॒𑌵 𑌵𑌰𑍁॑𑌣𑌪𑌾॒𑌶𑌾-𑌨𑍍𑌨𑌿𑌰𑍍𑌮𑍁॑𑌚𑍍𑌯𑌤𑍇 । 𑌅𑌕𑍍𑌰॒𑌨𑍍𑌕𑌰𑍍𑌮॑ 𑌕𑌰𑍍𑌮॒𑌕𑍃𑌤॒ 𑌇𑌤𑍍𑌯𑌾॑𑌹 । 𑌦𑍇॒𑌵𑌾𑌨𑍃॒𑌣-𑌨𑍍𑌨𑌿॑𑌰𑌵॒𑌦𑌾𑌯॑ । 𑌅॒𑌨𑍃॒𑌣𑌾 𑌗𑍃॒𑌹𑌾𑌨𑍁𑌪॒-𑌪𑍍𑌰𑍇𑌤𑍇𑌤𑌿॒ 𑌵𑌾𑌵𑍈𑌤𑌦𑌾॑𑌹 । 𑌵𑌰𑍁॑𑌣 𑌗𑍃𑌹𑍀𑌤𑌂॒-𑌵𑌾𑌁 𑌏॒𑌤-𑌦𑍍𑌯॒𑌜𑍍𑌞𑌸𑍍𑌯॑ । 𑌯-𑌦𑍍𑌯𑌜𑍁॑𑌷𑌾 𑌗𑍃𑌹𑍀॒𑌤𑌸𑍍𑌯𑌾॑𑌤𑌿॒𑌰𑌿𑌚𑍍𑌯॑𑌤𑍇 । 𑌤𑍁𑌷𑌾᳚𑌶𑍍𑌚 𑌨𑌿𑌷𑍍𑌕𑌾॒𑌸𑌶𑍍𑌚॑ । 𑌤𑍁𑌷𑍈᳚𑌶𑍍𑌚 𑌨𑌿𑌷𑍍𑌕𑌾॒𑌸𑍇𑌨॑ 𑌚𑌾𑌵𑌭𑍃॒𑌥𑌮𑌵𑍈॑𑌤𑌿 । 𑌵𑌰𑍁॑𑌣-𑌗𑍃𑌹𑍀𑌤𑍇𑌨𑍈॒𑌵 𑌵𑌰𑍁॑𑌣॒𑌮𑌵॑𑌯𑌜𑌤𑍇 । 𑌅॒𑌪𑍋॑-𑌽𑌵𑌭𑍃॒𑌥𑌮𑌵𑍈॑𑌤𑌿 ॥ 38 ॥
𑌅॒𑌫𑍍𑌸𑍁 𑌵𑍈 𑌵𑌰𑍁॑𑌣𑌃 । 𑌸𑌾॒𑌕𑍍𑌷𑌾𑌦𑍇॒𑌵 𑌵𑌰𑍁॑𑌣॒𑌮𑌵॑ 𑌯𑌜𑌤𑍇 । 𑌪𑍍𑌰𑌤𑌿॑𑌯𑍁𑌤𑍋॒ 𑌵𑌰𑍁॑𑌣𑌸𑍍𑌯॒ 𑌪𑌾𑌶॒ 𑌇𑌤𑍍𑌯𑌾॑𑌹 । 𑌵॒𑌰𑍁॒𑌣॒𑌪𑌾॒𑌶𑌾𑌦𑍇॒𑌵 𑌨𑌿𑌰𑍍𑌮𑍁॑𑌚𑍍𑌯𑌤𑍇 । 𑌅𑌪𑍍𑌰॑𑌤𑍀𑌕𑍍𑌷॒-𑌮𑌾𑌯॑𑌨𑍍𑌤𑌿 । 𑌵𑌰𑍁॑𑌣𑌸𑍍𑌯𑌾॒𑌨𑍍𑌤𑌰𑍍𑌹𑌿॑𑌤𑍍𑌯𑍈 । 𑌏𑌧𑍋᳚-𑌽𑌸𑍍𑌯𑍇𑌧𑌿𑌷𑍀॒𑌮𑌹𑍀𑌤𑍍𑌯𑌾॑𑌹 । 𑌸॒𑌮𑌿𑌧𑍈॒𑌵𑌾𑌗𑍍𑌨𑌿-𑌨𑍍𑌨॑𑌮॒𑌸𑍍𑌯𑌨𑍍𑌤॑ 𑌉॒𑌪𑌾𑌯॑𑌨𑍍𑌤𑌿 । 𑌤𑍇𑌜𑍋॑-𑌽𑌸𑌿॒ 𑌤𑍇𑌜𑍋॒ 𑌮𑌯𑌿॑ 𑌧𑍇॒𑌹𑍀𑌤𑍍𑌯𑌾॑𑌹 । 𑌤𑍇𑌜॑ 𑌏॒𑌵𑌾𑌤𑍍𑌮𑌨𑍍𑌧॑𑌤𑍍𑌤𑍇 ॥ 39 ॥
(𑌕॒𑌰𑍋𑌤𑌿॑ - 𑌗𑍍𑌰𑌾𑌹𑌯 - 𑌤𑍍𑌯𑌾𑌹𑌵॒𑌨𑍀𑌯॒ - 𑌸𑍍𑌤𑌿𑌷𑍍𑌠॑𑌞𑍍𑌜𑍁𑌹𑍋 - 𑌤𑍍𑌯॒𑌪𑍋॑-𑌽𑌵𑌭𑍃॒𑌥𑌮𑌵𑍈॑𑌤𑌿 - 𑌧𑌤𑍍𑌤𑍇) (𑌅. 5)
𑌅𑌨𑍁𑌵𑌾𑌕𑌂 6 - 𑌸𑌾𑌕𑌮𑍇𑌧𑌾𑌃
𑌦𑍇॒𑌵𑌾॒𑌸𑍁॒𑌰𑌾-𑌸𑍍𑌸𑌂𑌯𑌁॑𑌤𑍍𑌤𑌾 𑌆𑌸𑌨𑍍𑌨𑍍 । 𑌸𑍋᳚-𑌽𑌗𑍍𑌨𑌿𑌰॑𑌬𑍍𑌰𑌵𑍀𑌤𑍍 । 𑌮𑌮𑍇॒𑌯-𑌮𑌨𑍀॑𑌕𑌵𑌤𑍀 𑌤॒𑌨𑍂𑌃 । 𑌤𑌾-𑌮𑍍𑌪𑍍𑌰𑍀॑𑌣𑍀𑌤 । 𑌅𑌥𑌾𑌸𑍁॑𑌰𑌾𑌨॒𑌭𑌿 𑌭॑𑌵𑌿𑌷𑍍𑌯॒𑌥𑍇𑌤𑌿॑ । 𑌤𑍇 𑌦𑍇॒𑌵𑌾 𑌅॒𑌗𑍍𑌨𑌯𑍇-𑌽𑌨𑍀॑𑌕𑌵𑌤𑍇 𑌪𑍁𑌰𑍋॒𑌡𑌾𑌶॑𑌮॒𑌷𑍍𑌟𑌾𑌕॑𑌪𑌾𑌲॒-𑌨𑍍𑌨𑌿𑌰॑𑌵𑌪𑌨𑍍𑌨𑍍 । 𑌸𑍋᳚-𑌽𑌗𑍍𑌨𑌿𑌰𑌨𑍀॑𑌕𑌵𑌾॒𑌨𑍍-𑌥𑍍𑌸𑍍𑌵𑍇𑌨॑ 𑌭𑌾𑌗॒𑌧𑍇𑌯𑍇॑𑌨 𑌪𑍍𑌰𑍀॒𑌤𑌃 । 𑌚॒𑌤𑍁॒𑌰𑍍𑌧𑌾 𑌽𑌨𑍀॑𑌕𑌾-𑌨𑍍𑌯𑌜𑌨𑌯𑌤 । 𑌤𑌤𑍋॑ 𑌦𑍇॒𑌵𑌾 𑌅𑌭॑𑌵𑌨𑍍𑌨𑍍 । 𑌪𑌰𑌾 𑌽𑌸𑍁॑𑌰𑌾𑌃 ॥ 40 ॥
𑌯𑌦॒𑌗𑍍𑌨𑌯𑍇-𑌽𑌨𑍀॑𑌕𑌵𑌤𑍇 𑌪𑍁𑌰𑍋॒𑌡𑌾𑌶॑𑌮॒𑌷𑍍𑌟𑌾𑌕॑𑌪𑌾𑌲-𑌨𑍍𑌨𑌿॒𑌰𑍍𑌵𑌪॑𑌤𑌿 । 𑌅॒𑌗𑍍𑌨𑌿𑌮𑍇॒𑌵𑌾𑌨𑍀॑𑌕𑌵𑌨𑍍𑌤॒𑌗𑍍𑌗𑍍॒ 𑌸𑍍𑌵𑍇𑌨॑ 𑌭𑌾𑌗॒𑌧𑍇𑌯𑍇॑𑌨 𑌪𑍍𑌰𑍀𑌣𑌾𑌤𑌿 । 𑌸𑍋᳚-𑌽𑌗𑍍𑌨𑌿𑌰𑌨𑍀॑𑌕𑌵𑌾॒𑌨𑍍-𑌥𑍍𑌸𑍍𑌵𑍇𑌨॑ 𑌭𑌾𑌗॒𑌧𑍇𑌯𑍇॑𑌨 𑌪𑍍𑌰𑍀॒𑌤𑌃 । 𑌚॒𑌤𑍁॒𑌰𑍍𑌧𑌾 𑌽𑌨𑍀॑𑌕𑌾𑌨𑌿 𑌜𑌨𑌯𑌤𑍇 । 𑌅॒𑌸𑍗 𑌵𑌾 𑌆॑𑌦𑌿॒𑌤𑍍𑌯𑍋᳚-𑌽𑌗𑍍𑌨𑌿-𑌰𑌨𑍀॑𑌕𑌵𑌾𑌨𑍍 । 𑌤𑌸𑍍𑌯॑ 𑌰॒𑌶𑍍𑌮𑌯𑍋-𑌽𑌨𑍀॑𑌕𑌾𑌨𑌿 । 𑌸𑌾॒𑌕𑌗𑍍𑌂 𑌸𑍂𑌰𑍍𑌯𑍇॑𑌣𑍋𑌦𑍍𑌯॒𑌤𑌾 𑌨𑌿𑌰𑍍𑌵॑𑌪𑌤𑌿 । 𑌸𑌾॒𑌕𑍍𑌷𑌾𑌦𑍇॒𑌵𑌾𑌸𑍍𑌮𑌾॒ 𑌅𑌨𑍀॑𑌕𑌾𑌨𑌿 𑌜𑌨𑌯𑌤𑌿 । 𑌤𑍇-𑌽𑌸𑍁॑𑌰𑌾𑌃॒ 𑌪𑌰𑌾॑𑌜𑌿𑌤𑌾॒ 𑌯𑌨𑍍𑌤𑌃॑ । 𑌦𑍍𑌯𑌾𑌵𑌾॑𑌪𑍃𑌥𑌿॒𑌵𑍀 𑌉𑌪𑌾᳚𑌶𑍍𑌰𑌯𑌨𑍍𑌨𑍍 ॥ 41 ॥
𑌤𑍇 𑌦𑍇॒𑌵𑌾 𑌮॒𑌰𑍁𑌦𑍍𑌭𑍍𑌯𑌃॑ 𑌸𑌾𑌨𑍍𑌤𑌪॒𑌨𑍇𑌭𑍍𑌯॑𑌶𑍍𑌚॒𑌰𑍁-𑌨𑍍𑌨𑌿𑌰॑𑌵𑌪𑌨𑍍𑌨𑍍 । 𑌤𑌾-𑌨𑍍𑌦𑍍𑌯𑌾𑌵𑌾॑𑌪𑍃𑌥𑌿॒𑌵𑍀𑌭𑍍𑌯𑌾॑-𑌮𑍇॒𑌵𑍋𑌭॒𑌯𑌤॒-𑌸𑍍𑌸𑌮॑𑌤𑌪𑌨𑍍𑌨𑍍 । 𑌯𑌨𑍍𑌮॒𑌰𑍁𑌦𑍍𑌭𑍍𑌯𑌃॑ 𑌸𑌾𑌨𑍍𑌤𑌪॒𑌨𑍇𑌭𑍍𑌯॑𑌶𑍍𑌚॒𑌰𑍁-𑌨𑍍𑌨𑌿॒𑌰𑍍𑌵𑌪॑𑌤𑌿 । 𑌦𑍍𑌯𑌾𑌵𑌾॑𑌪𑍃𑌥𑌿॒𑌵𑍀𑌭𑍍𑌯𑌾॑𑌮𑍇॒𑌵 𑌤𑌦𑍁॑𑌭॒𑌯𑌤𑍋॒ 𑌯𑌜॑𑌮𑌾𑌨𑍋॒ 𑌭𑍍𑌰𑌾𑌤𑍃॑𑌵𑍍𑌯𑌾॒𑌨𑍍-𑌥𑍍𑌸𑌨𑍍𑌤॑𑌪𑌤𑌿 । 𑌮॒𑌦𑍍𑌧𑍍𑌯𑌨𑍍𑌦𑌿॑𑌨𑍇॒ 𑌨𑌿𑌰𑍍𑌵॑𑌪𑌤𑌿 । 𑌤𑌰𑍍𑌹𑌿॒ 𑌹𑌿 𑌤𑍇-𑌽𑌕𑍍𑌷𑍍𑌣𑌿॑𑌷𑍍𑌠॒-𑌨𑍍𑌤𑌪॑𑌤𑌿 । 𑌚॒𑌰𑍁𑌰𑍍𑌭॑𑌵𑌤𑌿 । 𑌸॒𑌰𑍍𑌵𑌤॑ 𑌏॒𑌵𑍈𑌨𑌾॒𑌨𑍍-𑌥𑍍𑌸𑌨𑍍𑌤॑𑌪𑌤𑌿 । 𑌤𑍇 𑌦𑍇॒𑌵𑌾-𑌶𑍍𑌶𑍍𑌵𑍋॑ 𑌵𑌿𑌜॒𑌯𑌿𑌨॒-𑌸𑍍𑌸𑌨𑍍𑌤𑌃॑ । 𑌸𑌰𑍍𑌵𑌾॑𑌸𑌾-𑌨𑍍𑌦𑍁॒𑌗𑍍𑌧𑍇 𑌗𑍃॑𑌹𑌮𑍇॒𑌧𑍀𑌯॑-𑌞𑍍𑌚॒𑌰𑍁-𑌨𑍍𑌨𑌿𑌰॑𑌵𑌪𑌨𑍍𑌨𑍍 ॥ 42 ॥
𑌆𑌶𑌿॑𑌤𑌾 𑌏॒𑌵𑌾𑌦𑍍𑌯𑍋𑌪॑𑌵𑌸𑌾𑌮 । 𑌕𑌸𑍍𑌯॒ 𑌵𑌾-𑌽𑌹𑍇॒𑌦𑌮𑍍 । 𑌕𑌸𑍍𑌯॑ 𑌵𑌾॒ 𑌶𑍍𑌵𑍋 𑌭॑𑌵𑌿॒𑌤𑍇𑌤𑌿॑ । 𑌸 𑌶𑍃॒𑌤𑍋॑-𑌽𑌭𑌵𑌤𑍍 । 𑌤𑌸𑍍𑌯𑌾𑌹𑍁॑𑌤𑌸𑍍𑌯॒ 𑌨𑌾𑌶𑍍𑌞𑌨𑍍𑌨𑍍॑ । 𑌨 𑌹𑌿 𑌦𑍇॒𑌵𑌾 𑌅𑌹𑍁॑𑌤𑌸𑍍𑌯𑌾॒𑌶𑍍𑌞𑌨𑍍𑌤𑌿॑ । 𑌤𑍇᳚-𑌽𑌬𑍍𑌰𑍁𑌵𑌨𑍍𑌨𑍍 । 𑌕𑌸𑍍𑌮𑌾॑ 𑌇॒𑌮𑌗𑍍𑌂 𑌹𑍋᳚𑌷𑍍𑌯𑌾𑌮॒ 𑌇𑌤𑌿॑ । 𑌮॒𑌰𑍁𑌦𑍍𑌭𑍍𑌯𑍋॑ 𑌗𑍃𑌹𑌮𑍇॒𑌧𑌿𑌭𑍍𑌯॒ 𑌇𑌤𑍍𑌯॑𑌬𑍍𑌰𑍁𑌵𑌨𑍍𑌨𑍍 । 𑌤-𑌮𑍍𑌮॒𑌰𑍁𑌦𑍍𑌭𑍍𑌯𑍋॑ 𑌗𑍃𑌹𑌮𑍇॒𑌧𑌿𑌭𑍍𑌯𑍋॑-𑌽𑌜𑍁𑌹𑌵𑍁𑌃 ॥ 43 ॥
𑌤𑌤𑍋॑ 𑌦𑍇॒𑌵𑌾 𑌅𑌭॑𑌵𑌨𑍍𑌨𑍍 । 𑌪𑌰𑌾-𑌽𑌸𑍁॑𑌰𑌾𑌃 । 𑌯𑌸𑍍𑌯𑍈॒𑌵𑌂-𑌵𑌿𑌁॒𑌦𑍁𑌷𑍋॑ 𑌮॒𑌰𑍁𑌦𑍍𑌭𑍍𑌯𑍋॑ 𑌗𑍃𑌹𑌮𑍇॒𑌧𑌿𑌭𑍍𑌯𑍋॑ 𑌗𑍃॒𑌹𑍇 𑌜𑍁𑌹𑍍𑌵॑𑌤𑌿 । 𑌭𑌵॑𑌤𑍍𑌯𑌾॒𑌤𑍍𑌮𑌨𑌾᳚ । 𑌪𑌰𑌾᳚-𑌽𑌸𑍍𑌯॒ 𑌭𑍍𑌰𑌾𑌤𑍃॑𑌵𑍍𑌯𑍋 𑌭𑌵𑌤𑌿 । 𑌯𑌦𑍍𑌵𑍈 𑌯॒𑌜𑍍𑌞𑌸𑍍𑌯॑ 𑌪𑌾𑌕॒𑌤𑍍𑌰𑌾 𑌕𑍍𑌰𑌿॒𑌯𑌤𑍇᳚ । 𑌪॒𑌶॒𑌵𑍍𑌯॑-𑌨𑍍𑌤𑌤𑍍 । 𑌪𑌾॒𑌕॒𑌤𑍍𑌰𑌾 𑌵𑌾 𑌏॒𑌤𑌤𑍍𑌕𑍍𑌰𑌿॑𑌯𑌤𑍇 । 𑌯𑌨𑍍𑌨𑍇𑌦𑍍𑌧𑍍𑌮𑌾𑌬॒𑌰𑍍॒𑌹𑌿-𑌰𑍍𑌭𑌵॑𑌤𑌿 । 𑌨 𑌸𑌾॑𑌮𑌿𑌧𑍇॒𑌨𑍀-𑌰॒𑌨𑍍𑌵𑌾𑌹॑ ॥ 44 ॥
𑌨 𑌪𑍍𑌰॑𑌯𑌾॒𑌜𑌾 𑌇॒𑌜𑍍𑌯𑌨𑍍𑌤𑍇᳚ । 𑌨𑌾𑌨𑍂॑𑌯𑌾॒𑌜𑌾𑌃 । 𑌯 𑌏॒𑌵𑌂-𑌵𑍇𑌁𑌦॑ । 𑌪॒𑌶𑍁॒𑌮𑌾-𑌨𑍍𑌭॑𑌵𑌤𑌿 । 𑌆𑌜𑍍𑌯॑𑌭𑌾𑌗𑍗 𑌯𑌜𑌤𑌿 । 𑌯॒𑌜𑍍𑌞𑌸𑍍𑌯𑍈॒𑌵 𑌚𑌕𑍍𑌷𑍁॑𑌷𑍀॒ 𑌨𑌾𑌨𑍍𑌤𑌰𑍇॑𑌤𑌿 । 𑌮॒𑌰𑍁𑌤𑍋॑ 𑌗𑍃𑌹𑌮𑍇॒𑌧𑌿𑌨𑍋॑ 𑌯𑌜𑌤𑌿 । 𑌭𑌾॒𑌗॒𑌧𑍇𑌯𑍇॑-𑌨𑍈॒𑌵𑍈𑌨𑌾॒𑌨𑍍-𑌥𑍍𑌸𑌮॑𑌰𑍍𑌧𑌯𑌤𑌿 । 𑌅॒𑌗𑍍𑌨𑌿𑌗𑍍𑌗𑍍 𑌸𑍍𑌵𑌿॑𑌷𑍍𑌟॒𑌕𑍃𑌤𑌂॑-𑌯𑌁𑌜𑌤𑌿॒ 𑌪𑍍𑌰𑌤𑌿॑𑌷𑍍𑌠𑌿𑌤𑍍𑌯𑍈 । 𑌇𑌡𑌾᳚𑌨𑍍𑌤𑍋 𑌭𑌵𑌤𑌿 । 𑌪॒𑌶𑌵𑍋॒ 𑌵𑌾 𑌇𑌡𑌾᳚ । 𑌪॒𑌶𑍁𑌷𑍍𑌵𑍇॒𑌵𑍋𑌪𑌰𑌿॑𑌷𑍍𑌟𑌾॒-𑌤𑍍𑌪𑍍𑌰𑌤𑌿॑ 𑌤𑌿𑌷𑍍𑌠𑌤𑌿 ॥ 45 ॥
(𑌅𑌸𑍁॑𑌰𑌾 - 𑌅𑌶𑍍𑌰𑌯𑌨𑍍 - 𑌗𑍃𑌹𑌮𑍇॒𑌧𑍀𑌯𑌂॑ 𑌚॒𑌰𑍁-𑌨𑍍𑌨𑌿𑌰॑𑌵𑌪𑌨𑍍 - 𑌨𑌜𑍁𑌹𑌵𑍁 - 𑌰॒𑌨𑍍𑌵𑌾 - 𑌹𑍇𑌡𑌾᳚𑌨𑍍𑌤𑍋 𑌭𑌵𑌤𑌿॒ 𑌦𑍍𑌵𑍇 𑌚॑) (𑌅. 6)
𑌅𑌨𑍁𑌵𑌾𑌕𑌂 7 - 𑌤𑌚𑍍𑌛𑍇𑌷𑌃
𑌯𑌤𑍍𑌪𑌤𑍍𑌨𑍀॑ 𑌗𑍃𑌹𑌮𑍇॒𑌧𑍀𑌯॑-𑌸𑍍𑌯𑌾𑌶𑍍𑌞𑍀॒𑌯𑌾𑌤𑍍 । 𑌗𑍃॒𑌹॒𑌮𑍇॒𑌦𑍍𑌧𑍍𑌯𑍇॑𑌵 𑌸𑍍𑌯𑌾᳚𑌤𑍍 । 𑌵𑌿 𑌤𑍍𑌵॑𑌸𑍍𑌯 𑌯॒𑌜𑍍𑌞 𑌋॑𑌧𑍍𑌯𑍇𑌤 । 𑌯𑌨𑍍𑌨𑌾𑌶𑍍𑌞𑍀॒𑌯𑌾𑌤𑍍 । 𑌅𑌗𑍃॑𑌹𑌮𑍇𑌧𑍀 𑌸𑍍𑌯𑌾𑌤𑍍 । 𑌨𑌾𑌸𑍍𑌯॑ 𑌯॒𑌜𑍍𑌞𑍋 𑌵𑍍𑌯𑍃॑𑌦𑍍𑌧𑍍𑌯𑍇𑌤 । 𑌪𑍍𑌰𑌤𑌿॑𑌵𑍇𑌶-𑌮𑍍𑌪𑌚𑍇𑌯𑍁𑌃 । 𑌤𑌸𑍍𑌯𑌾᳚𑌶𑍍𑌞𑍀𑌯𑌾𑌤𑍍 । 𑌗𑍃॒𑌹॒𑌮𑍇॒𑌦𑍍𑌧𑍍𑌯𑍇॑𑌵 𑌭॑𑌵𑌤𑌿 । 𑌨𑌾𑌸𑍍𑌯॑ 𑌯॒𑌜𑍍𑌞𑍋 𑌵𑍍𑌯𑍃॑𑌦𑍍𑌧𑍍𑌯𑌤𑍇 ॥ 46 ॥
𑌤𑍇 𑌦𑍇॒𑌵𑌾 𑌗𑍃॑𑌹𑌮𑍇॒𑌧𑍀𑌯𑍇॑𑌨𑍇॒𑌷𑍍𑌟𑍍𑌵𑌾 । 𑌆𑌶𑌿॑𑌤𑌾 𑌅𑌭𑌵𑌨𑍍𑌨𑍍 । 𑌆𑌞𑍍𑌜॑𑌤𑌾॒𑌭𑍍𑌯॑𑌞𑍍𑌜𑌤 । 𑌅𑌨𑍁॑ 𑌵॒𑌥𑍍𑌸𑌾-𑌨॑𑌵𑌾𑌸𑌯𑌨𑍍𑌨𑍍 । 𑌤𑍇𑌭𑍍𑌯𑍋-𑌽𑌸𑍁॑𑌰𑌾𑌃॒, 𑌕𑍍𑌷𑍁𑌧॒-𑌮𑍍𑌪𑍍𑌰𑌾𑌹𑌿॑𑌣𑍍𑌵𑌨𑍍𑌨𑍍 । 𑌸𑌾 𑌦𑍇॒𑌵𑍇𑌷𑍁॑ 𑌲𑍋॒𑌕𑌮𑌵𑌿॑𑌤𑍍𑌤𑍍𑌵𑌾 । 𑌅𑌸𑍁॑𑌰𑌾॒𑌨𑍍-𑌪𑍁𑌨॑𑌰𑌗𑌚𑍍𑌛𑌤𑍍 । 𑌗𑍃॒𑌹॒𑌮𑍇॒𑌧𑍀𑌯𑍇॑𑌨𑍇॒𑌷𑍍𑌟𑍍𑌵𑌾 । 𑌆𑌶𑌿॑𑌤𑌾 𑌭𑌵𑌨𑍍𑌤𑌿 । 𑌆𑌞𑍍𑌜॑𑌤𑍇॒-𑌽𑌭𑍍𑌯॑𑌞𑍍𑌜𑌤𑍇 ॥ 47 ॥
𑌅𑌨𑍁॑ 𑌵॒𑌥𑍍𑌸𑌾𑌨𑍍. 𑌵𑌾॑𑌸𑌯𑌨𑍍𑌤𑌿 । 𑌭𑍍𑌰𑌾𑌤𑍃॑𑌵𑍍𑌯𑌾𑌯𑍈॒𑌵 𑌤-𑌦𑍍𑌯𑌜॑𑌮𑌾𑌨𑌃॒, 𑌕𑍍𑌷𑍁𑌧॒-𑌮𑍍𑌪𑍍𑌰𑌹𑌿॑𑌣𑍋𑌤𑌿 । 𑌤𑍇 𑌦𑍇॒𑌵𑌾 𑌗𑍃॑𑌹𑌮𑍇॒𑌧𑍀𑌯𑍇॑𑌨𑍇॒𑌷𑍍𑌟𑍍𑌵𑌾 । 𑌇𑌨𑍍𑌦𑍍𑌰𑌾॑𑌯 𑌨𑌿𑌷𑍍𑌕𑌾॒𑌸-𑌨𑍍𑌨𑍍𑌯॑𑌦𑌧𑍁𑌃 । 𑌅॒𑌸𑍍𑌮𑌾𑌨𑍇॒𑌵 𑌶𑍍𑌵 𑌇𑌨𑍍𑌦𑍍𑌰𑍋॒ 𑌨𑌿𑌹𑌿॑𑌤𑌭𑌾𑌗 𑌉𑌪𑌾𑌵𑌰𑍍𑌤𑌿॒𑌤𑍇𑌤𑌿॑ । 𑌤𑌾𑌨𑌿𑌨𑍍𑌦𑍍𑌰𑍋॒ 𑌨𑌿𑌹𑌿॑𑌤𑌭𑌾𑌗 𑌉॒𑌪𑌾𑌵॑𑌰𑍍𑌤𑌤 । 𑌗𑍃॒𑌹॒𑌮𑍇॒𑌧𑍀𑌯𑍇॑𑌨𑍇॒𑌷𑍍𑌟𑍍𑌵𑌾 । 𑌇𑌨𑍍𑌦𑍍𑌰𑌾॑𑌯 𑌨𑌿𑌷𑍍𑌕𑌾॒𑌸-𑌨𑍍𑌨𑌿𑌦॑𑌦𑍍𑌧𑍍𑌯𑌾𑌤𑍍 । 𑌇𑌨𑍍𑌦𑍍𑌰॑ 𑌏॒𑌵𑍈𑌨॒-𑌨𑍍𑌨𑌿𑌹𑌿॑𑌤𑌭𑌾𑌗 𑌉॒𑌪𑌾𑌵॑𑌰𑍍𑌤𑌤𑍇 । 𑌗𑌾𑌰𑍍𑌹॑𑌪𑌤𑍍𑌯𑍇 𑌜𑍁𑌹𑍋𑌤𑌿 ॥ 48 ॥
𑌭𑌾॒𑌗॒𑌧𑍇𑌯𑍇॑𑌨𑍇॒𑌵𑍈𑌨॒𑌗𑍍𑌂॒ 𑌸𑌮॑𑌰𑍍𑌧𑌯𑌤𑌿 । 𑌋॒𑌷॒𑌭𑌮𑌾𑌹𑍍𑌵॑𑌯𑌤𑌿 । 𑌵॒𑌷॒𑌟𑍍𑌕𑌾॒𑌰 𑌏॒𑌵𑌾𑌸𑍍𑌯॒ 𑌸𑌃 । 𑌅𑌥𑍋॑ 𑌇𑌨𑍍𑌦𑍍𑌰𑌿॒𑌯𑌮𑍇॒𑌵 𑌤-𑌦𑍍𑌵𑍀॒𑌰𑍍𑌯𑌂॑-𑌯𑌁𑌜॑𑌮𑌾𑌨𑍋॒ 𑌭𑍍𑌰𑌾𑌤𑍃॑𑌵𑍍𑌯𑌸𑍍𑌯 𑌵𑍃𑌙𑍍𑌕𑍍𑌤𑍇 । 𑌇𑌨𑍍𑌦𑍍𑌰𑍋॑ 𑌵𑍃॒𑌤𑍍𑌰𑌗𑍍𑌂 𑌹॒𑌤𑍍𑌵𑌾 । 𑌪𑌰𑌾᳚-𑌮𑍍𑌪𑌰𑌾॒𑌵𑌤॑-𑌮𑌗𑌚𑍍𑌛𑌤𑍍 । 𑌅𑌪𑌾॑𑌰𑌾𑌧॒𑌮𑌿𑌤𑌿॒ 𑌮𑌨𑍍𑌯॑𑌮𑌾𑌨𑌃 । 𑌸𑍋᳚-𑌽𑌬𑍍𑌰𑌵𑍀𑌤𑍍 । 𑌕 𑌇॒𑌦𑌂-𑌵𑍇𑌁॑𑌦𑌿𑌷𑍍𑌯॒𑌤𑍀𑌤𑌿॑ । 𑌤𑍇᳚-𑌽𑌬𑍍𑌰𑍁𑌵-𑌨𑍍𑌮॒𑌰𑍁𑌤𑍋॒ 𑌵𑌰𑌂॑-𑌵𑍃𑌁𑌣𑌾𑌮𑌹𑍈 ॥ 49 ॥
𑌅𑌥॑ 𑌵॒𑌯𑌂-𑌵𑍇𑌁॑𑌦𑌾𑌮 । 𑌅॒𑌸𑍍𑌮𑌭𑍍𑌯॑𑌮𑍇॒𑌵 𑌪𑍍𑌰॑𑌥॒𑌮𑌗𑍍𑌂 𑌹॒𑌵𑌿𑌰𑍍𑌨𑌿𑌰𑍁॑𑌪𑍍𑌯𑌾𑌤𑌾॒ 𑌇𑌤𑌿॑ । 𑌤 𑌏॑𑌨॒𑌮𑌦𑍍𑌧𑍍𑌯॑-𑌕𑍍𑌰𑍀𑌡𑌨𑍍𑌨𑍍 । 𑌤𑌤𑍍𑌕𑍍𑌰𑍀॒𑌡𑌿𑌨𑌾᳚-𑌙𑍍𑌕𑍍𑌰𑍀𑌡𑌿॒𑌤𑍍𑌵𑌮𑍍 । 𑌯-𑌨𑍍𑌮॒𑌰𑍁𑌦𑍍𑌭𑍍𑌯𑌃॑ 𑌕𑍍𑌰𑍀॒𑌡𑌿𑌭𑍍𑌯𑌃॑ 𑌪𑍍𑌰𑌥॒𑌮𑌗𑍍𑌂 𑌹॒𑌵𑌿𑌰𑍍𑌨𑌿॑𑌰𑍁॒𑌪𑍍𑌯𑌤𑍇॒ 𑌵𑌿𑌜𑌿॑𑌤𑍍𑌯𑍈 । 𑌸𑌾॒𑌕𑌗𑍍𑌂 𑌸𑍂𑌰𑍍𑌯𑍇॑𑌣𑍋𑌦𑍍𑌯॒𑌤𑌾 𑌨𑌿𑌰𑍍𑌵॑𑌪𑌤𑌿 । 𑌏॒𑌤𑌸𑍍𑌮𑌿॒𑌨𑍍 𑌵𑍈 𑌲𑍋॒𑌕 𑌇𑌨𑍍𑌦𑍍𑌰𑍋॑ 𑌵𑍃॒𑌤𑍍𑌰𑌮॑𑌹॒𑌨𑍍-𑌥𑍍𑌸𑌮𑍃॑𑌦𑍍𑌧𑍍𑌯𑍈 । 𑌏॒𑌤-𑌦𑍍𑌬𑍍𑌰𑌾᳚𑌹𑍍𑌮𑌣𑌾𑌨𑍍𑌯𑍇॒𑌵 𑌪𑌞𑍍𑌚॑ 𑌹॒𑌵𑍀𑌗𑍍𑌂𑌷𑌿॑ । 𑌏॒𑌤-𑌦𑍍𑌬𑍍𑌰𑌾᳚𑌹𑍍𑌮𑌣 𑌐𑌨𑍍𑌦𑍍𑌰𑌾॒𑌗𑍍𑌨𑌃 । 𑌅𑌥𑍈॒𑌷 𑌐॒𑌨𑍍𑌦𑍍𑌰𑌶𑍍𑌚॒𑌰𑍁-𑌰𑍍𑌭॑𑌵𑌤𑌿 ॥ 50 ॥
𑌉॒𑌦𑍍𑌧𑌾॒𑌰𑌂-𑌵𑌾𑌁 𑌏॒𑌤𑌮𑌿𑌨𑍍𑌦𑍍𑌰॒ 𑌉𑌦॑𑌹𑌰𑌤 । 𑌵𑍃॒𑌤𑍍𑌰𑌗𑍍𑌂 𑌹॒𑌤𑍍𑌵𑌾 । 𑌅॒𑌨𑍍𑌯𑌾𑌸𑍁॑ 𑌦𑍇॒𑌵𑌤𑌾॒𑌸𑍍𑌵𑌧𑌿॑ । 𑌯𑌦𑍇॒𑌷 𑌐॒𑌨𑍍𑌦𑍍𑌰-𑌶𑍍𑌚॒𑌰𑍁-𑌰𑍍𑌭𑌵॑𑌤𑌿 । 𑌉॒𑌦𑍍𑌧𑌾॒𑌰𑌮𑍇॒𑌵 𑌤𑌂-𑌯𑌁𑌜॑𑌮𑌾𑌨॒ 𑌉𑌦𑍍𑌧॑𑌰𑌤𑍇 । 𑌅॒𑌨𑍍𑌯𑌾𑌸𑍁॑ 𑌪𑍍𑌰॒𑌜𑌾𑌸𑍍𑌵𑌧𑌿॑ । 𑌵𑍈॒𑌶𑍍𑌵॒𑌕॒𑌰𑍍𑌮॒𑌣 𑌏𑌕॑𑌕𑌪𑌾𑌲𑍋 𑌭𑌵𑌤𑌿 । 𑌵𑌿𑌶𑍍𑌵𑌾᳚𑌨𑍍𑌯𑍇॒𑌵 𑌤𑍇𑌨॒ 𑌕𑌰𑍍𑌮𑌾॑𑌣𑌿॒ 𑌯𑌜॑𑌮𑌾॒𑌨𑍋 𑌽𑌵॑𑌰𑍁𑌨𑍍𑌧𑍇 ॥ 51 ॥
(𑌋॒𑌦𑍍𑌧𑍍𑌯॒𑌤𑍇॒-𑌽-𑌭𑍍𑌯॑𑌞𑍍𑌜𑌤𑍇-𑌜𑍁𑌹𑍋𑌤𑌿-𑌵𑍃𑌣𑌾𑌮𑌹𑍈-𑌭𑌵𑌤𑍍𑌯॒- +𑌷𑍍𑌟𑍗 𑌚॑) (𑌅. 7)
𑌅𑌨𑍁𑌵𑌾𑌕𑌂 8 - 𑌪𑌿𑌤𑍃𑌯𑌜𑍍𑌞𑌃
𑌵𑍈॒𑌶𑍍𑌵॒𑌦𑍇॒𑌵𑍇𑌨॒ 𑌵𑍈 𑌪𑍍𑌰॒𑌜𑌾𑌪॑𑌤𑌿𑌃 𑌪𑍍𑌰॒𑌜𑌾 𑌅॑𑌸𑍃𑌜𑌤 । 𑌤𑌾 𑌵॑𑌰𑍁𑌣-𑌪𑍍𑌰𑌘𑌾॒𑌸𑍈-𑌰𑍍𑌵॑𑌰𑍁𑌣𑌪𑌾॒𑌶𑌾𑌦॑𑌮𑍁𑌞𑍍𑌚𑌤𑍍 । 𑌸𑌾॒𑌕॒𑌮𑍇॒𑌧𑍈𑌃 𑌪𑍍𑌰𑌤𑍍𑌯॑𑌸𑍍𑌥𑌾𑌪𑌯𑌤𑍍 । 𑌤𑍍𑌰𑍍𑌯॑𑌮𑍍𑌬𑌕𑍈 𑌰𑍁॒𑌦𑍍𑌰-𑌨𑍍𑌨𑌿॒𑌰𑌵𑌾॑𑌦𑌯𑌤 । 𑌪𑌿॒𑌤𑍃॒𑌯॒𑌜𑍍𑌞𑍇𑌨॑ 𑌸𑍁𑌵॒𑌰𑍍𑌗𑌂-𑌲𑍋𑌁॒𑌕𑌮॑𑌗𑌮𑌯𑌤𑍍 । 𑌯-𑌦𑍍𑌵𑍈᳚𑌶𑍍𑌵𑌦𑍇॒𑌵𑍇𑌨॒ 𑌯𑌜॑𑌤𑍇 । 𑌪𑍍𑌰॒𑌜𑌾 𑌏॒𑌵 𑌤-𑌦𑍍𑌯𑌜॑𑌮𑌾𑌨-𑌸𑍍𑌸𑍃𑌜𑌤𑍇 । 𑌤𑌾 𑌵॑𑌰𑍁𑌣-𑌪𑍍𑌰𑌘𑌾॒𑌸𑍈-𑌰𑍍𑌵॑𑌰𑍁𑌣𑌪𑌾॒𑌶𑌾-𑌨𑍍𑌮𑍁॑𑌞𑍍𑌚𑌤𑌿 । 𑌸𑌾॒𑌕॒𑌮𑍇॒𑌧𑍈𑌃 𑌪𑍍𑌰𑌤𑌿॑𑌷𑍍𑌠𑌾𑌪𑌯𑌤𑌿 । 𑌤𑍍𑌰𑍍𑌯॑𑌮𑍍𑌬𑌕𑍈𑌰𑍁॒𑌦𑍍𑌰-𑌨𑍍𑌨𑌿॒𑌰𑌵॑𑌦𑌯𑌤𑍇 ॥ 52 ॥
𑌪𑌿॒𑌤𑍃॒𑌯॒𑌜𑍍𑌞𑍇𑌨॑ 𑌸𑍁𑌵॒𑌰𑍍𑌗𑌂-𑌲𑍋𑌁॒𑌕-𑌙𑍍𑌗॑𑌮𑌯𑌤𑌿 । 𑌦॒𑌕𑍍𑌷𑌿॒𑌣॒𑌤𑌃 𑌪𑍍𑌰𑌾॑𑌚𑍀𑌨𑌾𑌵𑍀॒𑌤𑍀 𑌨𑌿𑌰𑍍𑌵॑𑌪𑌤𑌿 । 𑌦॒𑌕𑍍𑌷𑌿॒𑌣𑌾𑌵𑍃॒𑌦𑍍𑌧𑌿 𑌪𑌿॑𑌤𑍃॒𑌣𑌾𑌮𑍍 । 𑌅𑌨𑌾॑𑌦𑍃𑌤𑍍𑌯॒ 𑌤𑌤𑍍 । 𑌉॒𑌤𑍍𑌤॒𑌰॒𑌤 𑌏॒𑌵𑍋𑌪॒𑌵𑍀𑌯॒ 𑌨𑌿𑌰𑍍𑌵॑𑌪𑍇𑌤𑍍 । 𑌉॒𑌭𑌯𑍇॒ 𑌹𑌿 𑌦𑍇॒𑌵𑌾𑌶𑍍𑌚॑ 𑌪𑌿॒𑌤𑌰॑𑌶𑍍𑌚𑍇॒𑌜𑍍𑌯𑌨𑍍𑌤𑍇᳚ । 𑌅𑌥𑍋॒ 𑌯𑌦𑍇॒𑌵 𑌦॑𑌕𑍍𑌷𑌿𑌣𑌾॒𑌰𑍍𑌧𑍇॑-𑌽𑌧𑌿॒ 𑌶𑍍𑌰𑌯॑𑌤𑌿 । 𑌤𑍇𑌨॑ 𑌦𑌕𑍍𑌷𑌿॒𑌣𑌾𑌵𑍃॑𑌤𑍍 । 𑌸𑍋𑌮𑌾॑𑌯 𑌪𑌿𑌤𑍃॒𑌮𑌤𑍇॑ 𑌪𑍁𑌰𑍋॒𑌡𑌾𑌶॒𑌗𑍍𑌂॒ 𑌷𑌟𑍍𑌕॑𑌪𑌾𑌲॒-𑌨𑍍𑌨𑌿𑌰𑍍𑌵॑𑌪𑌤𑌿 । 𑌸𑌂॒𑌵𑌁॒𑌥𑍍𑌸॒𑌰𑍋 𑌵𑍈 𑌸𑍋𑌮𑌃॑ 𑌪𑌿𑌤𑍃॒𑌮𑌾𑌨𑍍 ॥ 53 ॥
𑌸𑌂॒𑌵𑌁॒𑌥𑍍𑌸॒𑌰𑌮𑍇॒𑌵 𑌪𑍍𑌰𑍀॑𑌣𑌾𑌤𑌿 । 𑌪𑌿॒𑌤𑍃𑌭𑍍𑌯𑍋॑ 𑌬𑌰𑍍𑌹𑌿॒𑌷𑌦𑍍𑌭𑍍𑌯𑍋॑ 𑌧𑌾॒𑌨𑌾𑌃 । 𑌮𑌾𑌸𑌾॒ 𑌵𑍈 𑌪𑌿॒𑌤𑌰𑍋॑ 𑌬𑌰𑍍𑌹𑌿॒𑌷𑌦𑌃॑ । 𑌮𑌾𑌸𑌾॑𑌨𑍇॒𑌵 𑌪𑍍𑌰𑍀॑𑌣𑌾𑌤𑌿 । 𑌯𑌸𑍍𑌮𑌿॒𑌨𑍍 𑌵𑌾 𑌋॒𑌤𑍗 𑌪𑍁𑌰𑍁॑𑌷𑌃 𑌪𑍍𑌰॒𑌮𑍀𑌯॑𑌤𑍇 । 𑌸𑍋᳚-𑌽𑌸𑍍𑌯𑌾॒𑌮𑍁𑌷𑍍𑌮𑌿॑𑌨𑍍 𑌁𑌲𑍋॒𑌕𑍇 𑌭॑𑌵𑌤𑌿 । 𑌬॒𑌹𑍁॒𑌰𑍂॒𑌪𑌾 𑌧𑌾॒𑌨𑌾 𑌭॑𑌵𑌨𑍍𑌤𑌿 । 𑌅॒𑌹𑍋॒𑌰𑌾॒𑌤𑍍𑌰𑌾𑌣𑌾॑-𑌮॒𑌭𑌿𑌜𑌿॑𑌤𑍍𑌯𑍈 । 𑌪𑌿॒𑌤𑍃𑌭𑍍𑌯𑍋᳚ 𑌽𑌗𑍍𑌨𑌿𑌷𑍍𑌵𑌾॒𑌤𑍍𑌤𑍇𑌭𑍍𑌯𑍋॑ 𑌮॒𑌨𑍍𑌥𑌮𑍍 । 𑌅॒𑌰𑍍𑌧॒𑌮𑌾॒𑌸𑌾 𑌵𑍈 𑌪𑌿॒𑌤𑌰𑍋᳚-𑌽𑌗𑍍𑌨𑌿𑌷𑍍𑌵𑌾॒𑌤𑍍𑌤𑌾𑌃 ॥ 54 ॥
𑌅॒𑌰𑍍𑌧॒𑌮𑌾॒𑌸𑌾𑌨𑍇॒𑌵 𑌪𑍍𑌰𑍀॑𑌣𑌾𑌤𑌿 । 𑌅॒𑌭𑌿॒𑌵𑌾॒𑌨𑍍𑌯𑌾॑𑌯𑍈 𑌦𑍁॒𑌗𑍍𑌧𑍇 𑌭॑𑌵𑌤𑌿 । 𑌸𑌾 𑌹𑌿 𑌪𑌿॑𑌤𑍃𑌦𑍇𑌵॒𑌤𑍍𑌯॑-𑌨𑍍𑌦𑍁॒𑌹𑍇 । 𑌯-𑌤𑍍𑌪𑍂॒𑌰𑍍𑌣𑌮𑍍 । 𑌤-𑌨𑍍𑌮॑𑌨𑍁॒𑌷𑍍𑌯𑌾॑𑌣𑌾𑌮𑍍 । 𑌉॒𑌪॒𑌰𑍍𑌯॒𑌰𑍍𑌧𑍋 𑌦𑍇॒𑌵𑌾𑌨𑌾᳚𑌮𑍍 । 𑌅॒𑌰𑍍𑌧𑌃 𑌪𑌿॑𑌤𑍃॒𑌣𑌾𑌮𑍍 । 𑌅॒𑌰𑍍𑌧 𑌉𑌪॑𑌮𑌨𑍍𑌥𑌤𑌿 । 𑌅॒𑌰𑍍𑌧𑍋 𑌹𑌿 𑌪𑌿॑𑌤𑍃॒𑌣𑌾𑌮𑍍 । 𑌏𑌕॒𑌯𑍋𑌪॑𑌮𑌨𑍍𑌥𑌤𑌿 ॥ 55 ॥
𑌏𑌕𑌾॒ 𑌹𑌿 𑌪𑌿॑𑌤𑍃॒𑌣𑌾𑌮𑍍 । 𑌦॒𑌕𑍍𑌷𑌿॒𑌣𑍋𑌪॑𑌮𑌨𑍍𑌥𑌤𑌿 । 𑌦॒𑌕𑍍𑌷𑌿॒𑌣𑌾 𑌵𑍃॒𑌦𑍍𑌧𑌿 𑌪𑌿॑𑌤𑍃॒𑌣𑌾𑌮𑍍 । 𑌅𑌨𑌾॑𑌰॒𑌭𑍍𑌯𑍋𑌪॑𑌮𑌨𑍍𑌥𑌤𑌿 । 𑌤𑌦𑍍𑌧𑌿 𑌪𑌿॒𑌤𑍄𑌨𑍍-𑌗𑌚𑍍𑌛॑𑌤𑌿 । 𑌇॒𑌮𑌾-𑌨𑍍𑌦𑌿𑌶𑌂॒-𑌵𑍇𑌁𑌦𑌿॒𑌮𑍁𑌦𑍍𑌧॑𑌨𑍍𑌤𑌿 । 𑌉॒𑌭𑌯𑍇॒ 𑌹𑌿 𑌦𑍇॒𑌵𑌾𑌶𑍍𑌚॑ 𑌪𑌿॒𑌤𑌰॑𑌶𑍍𑌚𑍇॒𑌜𑍍𑌯𑌨𑍍𑌤𑍇᳚ । 𑌚𑌤𑍁𑌃॑ 𑌸𑍍𑌰𑌕𑍍𑌤𑌿𑌰𑍍𑌭𑌵𑌤𑌿 । 𑌸𑌰𑍍𑌵𑌾॒ 𑌹𑍍𑌯𑌨𑍁॒ 𑌦𑌿𑌶𑌃॑ 𑌪𑌿॒𑌤𑌰𑌃॑ । 𑌅𑌖𑌾॑𑌤𑌾 𑌭𑌵𑌤𑌿 ॥ 56 ॥
𑌖𑌾॒𑌤𑌾 𑌹𑌿 𑌦𑍇॒𑌵𑌾𑌨𑌾᳚𑌮𑍍 । 𑌮॒𑌦𑍍𑌧𑍍𑌯॒𑌤𑍋᳚ 𑌽𑌗𑍍𑌨𑌿𑌰𑌾𑌧𑍀॑𑌯𑌤𑍇 । 𑌅॒𑌨𑍍𑌤॒𑌤𑍋 𑌹𑌿 𑌦𑍇॒𑌵𑌾𑌨𑌾॑-𑌮𑌾𑌧𑍀॒𑌯𑌤𑍇᳚ । 𑌵𑌰𑍍𑌷𑍀॑𑌯𑌾𑌨𑌿॒𑌦𑍍𑌧𑍍𑌮 𑌇॒𑌦𑍍𑌧𑍍𑌮𑌾-𑌦𑍍𑌭॑𑌵𑌤𑌿॒ 𑌵𑍍𑌯𑌾𑌵𑍃॑𑌤𑍍𑌤𑍍𑌯𑍈 । 𑌪𑌰𑌿॑ 𑌶𑍍𑌰𑌯𑌤𑌿 । 𑌅॒𑌨𑍍𑌤𑌰𑍍𑌹𑌿॑𑌤𑍋॒ 𑌹𑌿 𑌪𑌿॑𑌤𑍃𑌲𑍋॒𑌕𑍋 𑌮॑𑌨𑍁𑌷𑍍𑌯𑌲𑍋॒𑌕𑌾𑌤𑍍 । 𑌯𑌤𑍍-𑌪𑌰𑍁॑𑌷𑌿 𑌦𑌿॒𑌨𑌮𑍍 । 𑌤-𑌦𑍍𑌦𑍇॒𑌵𑌾𑌨𑌾᳚𑌮𑍍 । 𑌯𑌦॑𑌨𑍍𑌤॒𑌰𑌾 । 𑌤-𑌨𑍍𑌮॑𑌨𑍁॒𑌷𑍍𑌯𑌾॑𑌣𑌾𑌮𑍍 ॥ 57 ॥
𑌯-𑌥𑍍𑌸𑌮𑍂॑𑌲𑌮𑍍 । 𑌤-𑌤𑍍𑌪𑌿॑𑌤𑍃॒𑌣𑌾𑌮𑍍 । 𑌸𑌮𑍂॑𑌲-𑌮𑍍𑌬॒𑌰𑍍॒𑌹𑌿-𑌰𑍍𑌭॑𑌵𑌤𑌿॒ 𑌵𑍍𑌯𑌾𑌵𑍃॑𑌤𑍍𑌤𑍍𑌯𑍈 । 𑌦॒𑌕𑍍𑌷𑌿॒𑌣𑌾 𑌸𑍍𑌤𑍃॑𑌣𑌾𑌤𑌿 । 𑌦॒𑌕𑍍𑌷𑌿॒𑌣𑌾 𑌵𑍃॒𑌦𑍍𑌧𑌿 𑌪𑌿॑𑌤𑍃॒𑌣𑌾𑌮𑍍 । 𑌤𑍍𑌰𑌿𑌃 𑌪𑌰𑍍𑌯𑍇॑𑌤𑌿 । 𑌤𑍃॒𑌤𑍀𑌯𑍇॒ 𑌵𑌾 𑌇॒𑌤𑍋 𑌲𑍋॒𑌕𑍇 𑌪𑌿॒𑌤𑌰𑌃॑ । 𑌤𑌾𑌨𑍇॒𑌵 𑌪𑍍𑌰𑍀॑𑌣𑌾𑌤𑌿 । 𑌤𑍍𑌰𑌿𑌃 𑌪𑍁𑌨𑌃॒ 𑌪𑌰𑍍𑌯𑍇॑𑌤𑌿 । 𑌷𑌟𑍍𑌥𑍍𑌸𑌮𑍍𑌪॑𑌦𑍍𑌯𑌨𑍍𑌤𑍇 ॥ 58 ॥
𑌷𑌡𑍍𑌵𑌾 𑌋॒𑌤𑌵𑌃॑ । 𑌋॒𑌤𑍂𑌨𑍇॒𑌵 𑌪𑍍𑌰𑍀॑𑌣𑌾𑌤𑌿 । 𑌯-𑌤𑍍𑌪𑍍𑌰॑𑌸𑍍𑌤॒𑌰𑌂-𑌯𑌁𑌜𑍁॑𑌷𑌾 𑌗𑍃𑌹𑍍𑌣𑍀॒𑌯𑌾𑌤𑍍 । 𑌪𑍍𑌰॒𑌮𑌾𑌯𑍁॑𑌕𑍋॒ 𑌯𑌜॑𑌮𑌾𑌨-𑌸𑍍𑌸𑍍𑌯𑌾𑌤𑍍 । 𑌯𑌨𑍍𑌨 𑌗𑍃॑𑌹𑍍𑌣𑍀॒𑌯𑌾𑌤𑍍 । 𑌅॒𑌨𑌾॒𑌯॒𑌤॒𑌨-𑌸𑍍𑌸𑍍𑌯𑌾᳚𑌤𑍍 । 𑌤𑍂॒𑌷𑍍𑌣𑍀𑌮𑍇॒𑌵 𑌨𑍍𑌯॑𑌸𑍍𑌯𑍇𑌤𑍍 । 𑌨 𑌪𑍍𑌰॒𑌮𑌾𑌯𑍁॑𑌕𑍋॒ 𑌭𑌵॑𑌤𑌿 । 𑌨𑌾𑌨𑌾॑𑌯𑌤॒𑌨𑌃 । 𑌯𑌤𑍍-𑌤𑍍𑌰𑍀𑌨𑍍-𑌪॑𑌰𑌿॒𑌧𑍀-𑌨𑍍𑌪॑𑌰𑌿𑌦॒𑌦𑍍𑌧𑍍𑌯𑌾𑌤𑍍 ॥ 59 ॥
𑌮𑍃॒𑌤𑍍𑌯𑍁𑌨𑌾॒ 𑌯𑌜॑𑌮𑌾𑌨॒-𑌮𑍍𑌪𑌰𑌿॑ 𑌗𑍃𑌹𑍍𑌣𑍀𑌯𑌾𑌤𑍍 । 𑌯𑌨𑍍𑌨 𑌪॑𑌰𑌿-𑌦॒𑌦𑍍𑌧𑍍𑌯𑌾𑌤𑍍 । 𑌰𑌕𑍍𑌷𑌾𑌗𑍍𑌂॑𑌸𑌿 𑌯॒𑌜𑍍𑌞𑌗𑍍𑌂 𑌹॑𑌨𑍍𑌯𑍁𑌃 । 𑌦𑍍𑌵𑍗 𑌪॑𑌰𑌿॒𑌧𑍀 𑌪𑌰𑌿॑𑌦𑌧𑌾𑌤𑌿 । 𑌰𑌕𑍍𑌷॑𑌸𑌾॒-𑌮𑌪॑𑌹𑌤𑍍𑌯𑍈 । 𑌅𑌥𑍋॑ 𑌮𑍃॒𑌤𑍍𑌯𑍋𑌰𑍇॒𑌵 𑌯𑌜॑𑌮𑌾𑌨॒-𑌮𑍁𑌥𑍍𑌸𑍃॑𑌜𑌤𑌿 । 𑌯-𑌤𑍍𑌤𑍍𑌰𑍀𑌣𑌿॑ 𑌤𑍍𑌰𑍀𑌣𑌿 𑌹॒𑌵𑍀𑌗𑍍𑌷𑍍𑌯𑍁॑𑌦𑌾॒𑌹𑌰𑍇॑𑌯𑍁𑌃 । 𑌤𑍍𑌰𑌯॑𑌸𑍍𑌤𑍍𑌰𑌯 𑌏𑌷𑌾𑌗𑍍𑌂 𑌸𑌾॒𑌕-𑌮𑍍𑌪𑍍𑌰𑌮𑍀॑𑌯𑍇𑌰𑌨𑍍𑌨𑍍 । 𑌏𑌕𑍈॑𑌕-𑌮𑌨𑍂॒𑌚𑍀𑌨𑌾᳚-𑌨𑍍𑌯𑍁॒𑌦𑌾𑌹॑𑌰𑌨𑍍𑌤𑌿 । 𑌏𑌕𑍈॑𑌕 𑌏॒𑌵𑍈𑌷𑌾॑𑌮॒𑌨𑍍𑌵𑌞𑍍𑌚𑌃॒ 𑌪𑍍𑌰𑌮𑍀॑𑌯𑌤𑍇 । 𑌕॒𑌶𑌿𑌪𑍁॑ 𑌕𑌶𑌿𑌪॒𑌵𑍍𑌯𑌾॑𑌯 । 𑌉॒𑌪॒𑌬𑌰𑍍𑌹॑𑌣-𑌮𑍁𑌪𑌬𑌰𑍍𑌹॒𑌣𑍍𑌯𑌾॑𑌯 । 𑌆𑌞𑍍𑌜॑𑌨-𑌮𑌾𑌞𑍍𑌜॒𑌨𑍍𑌯𑌾॑𑌯 । 𑌅॒𑌭𑍍𑌯𑌞𑍍𑌜॑𑌨-𑌮𑌭𑍍𑌯𑌞𑍍𑌜॒𑌨𑍍𑌯𑌾॑𑌯 । 𑌯॒𑌥𑌾॒𑌭𑌾॒𑌗𑌮𑍇॒𑌵𑍈𑌨𑌾᳚-𑌨𑍍𑌪𑍍𑌰𑍀𑌣𑌾𑌤𑌿 ॥ 60 ॥
(𑌨𑌿॒𑌰𑌵॑𑌦𑌯𑌤𑍇 - 𑌪𑌿𑌤𑍃॒𑌮𑌾 - 𑌨॑𑌗𑍍𑌨𑌿𑌷𑍍𑌵𑌾॒𑌤𑍍𑌤𑌾 - 𑌏𑌕॒𑌯𑍋𑌪॑ 𑌮𑌨𑍍𑌥॒ - 𑌤𑍍𑌯𑌖𑌾॑𑌤𑌾 𑌭𑌵𑌤𑌿-𑌮𑌨𑍁॒𑌷𑍍𑌯𑌾॑𑌣𑌾𑌂 - 𑌪𑌦𑍍𑌯𑌨𑍍𑌤𑍇 - 𑌪𑌰𑌿𑌦॒𑌦𑍍𑌧𑍍𑌯𑌾𑌨𑍍 - 𑌮𑍀॑𑌯𑌤𑍇॒ 𑌪𑌞𑍍𑌚॑ 𑌚) (𑌅. 8)
𑌅𑌨𑍁𑌵𑌾𑌕𑌂 9 - 𑌤𑌚𑍍𑌛𑍇𑌷𑌃
𑌅॒𑌗𑍍𑌨𑌯𑍇॑ 𑌦𑍇॒𑌵𑍇𑌭𑍍𑌯𑌃॑ 𑌪𑌿॒𑌤𑍃𑌭𑍍𑌯𑌃॑ 𑌸𑌮𑌿॒𑌦𑍍𑌧𑍍𑌯𑌮𑌾॑𑌨𑌾॒𑌯𑌾𑌨𑍁॑𑌬𑍍𑌰𑍂॒𑌹𑍀𑌤𑍍𑌯𑌾॑𑌹 ।
𑌉॒𑌭𑌯𑍇॒ 𑌹𑌿 𑌦𑍇॒𑌵𑌾𑌶𑍍𑌚॑ 𑌪𑌿॒𑌤𑌰॑𑌶𑍍𑌚𑍇॒𑌜𑍍𑌯𑌨𑍍𑌤𑍇᳚ । 𑌏𑌕𑌾॒𑌮𑌨𑍍𑌵𑌾॑𑌹 । 𑌏𑌕𑌾॒ 𑌹𑌿 𑌪𑌿॑𑌤𑍃॒𑌣𑌾𑌮𑍍 । 𑌤𑍍𑌰𑌿𑌰𑌨𑍍𑌵𑌾॑𑌹 । 𑌤𑍍𑌰𑌿𑌰𑍍𑌹𑌿 𑌦𑍇॒𑌵𑌾𑌨𑌾᳚𑌮𑍍 । 𑌆॒𑌘𑌾॒𑌰𑌾𑌵𑌾𑌘𑌾॑𑌰𑌯𑌤𑌿 । 𑌯॒𑌜𑍍𑌞॒ 𑌪॒𑌰𑍁𑌷𑍋॒𑌰𑌨॑𑌨𑍍𑌤𑌰𑌿𑌤𑍍𑌯𑍈 । 𑌨𑌾𑌰𑍍𑌷𑍇॒𑌯𑌂-𑌵𑍃𑌁॑𑌣𑍀𑌤𑍇 । 𑌨 𑌹𑍋𑌤𑌾॑𑌰𑌮𑍍 ॥ 61 ॥
𑌯𑌦𑌾॑𑌰𑍍𑌷𑍇॒𑌯𑌂-𑌵𑍃𑌁॑𑌣𑍀॒𑌤 । 𑌯𑌦𑍍𑌧𑍋𑌤𑌾॑𑌰𑌮𑍍 । 𑌪𑍍𑌰॒𑌮𑌾𑌯𑍁॑𑌕𑍋॒ 𑌯𑌜॑𑌮𑌾𑌨-𑌸𑍍𑌸𑍍𑌯𑌾𑌤𑍍 । 𑌪𑍍𑌰॒𑌮𑌾𑌯𑍁॑𑌕𑍋॒ 𑌹𑍋𑌤𑌾᳚ । 𑌤𑌸𑍍𑌮𑌾॒𑌨𑍍𑌨 𑌵𑍃॑𑌣𑍀𑌤𑍇 । 𑌯𑌜॑𑌮𑌾𑌨𑌸𑍍𑌯॒ 𑌹𑍋𑌤𑍁॑-𑌰𑍍𑌗𑍋𑌪𑍀॒𑌥𑌾𑌯॑ । 𑌅𑌪॑𑌬𑌰𑍍𑌹𑌿𑌷𑌃 𑌪𑍍𑌰𑌯𑌾॒𑌜𑌾𑌨𑍍.-𑌯॑𑌜𑌤𑌿 । 𑌪𑍍𑌰॒𑌜𑌾 𑌵𑍈 𑌬॒𑌰𑍍॒𑌹𑌿𑌃 । 𑌪𑍍𑌰॒𑌜𑌾 𑌏॒𑌵 𑌮𑍃॒𑌤𑍍𑌯𑍋𑌰𑍁𑌥𑍍𑌸𑍃॑𑌜𑌤𑌿 । 𑌆𑌜𑍍𑌯॑𑌭𑌾𑌗𑍗 𑌯𑌜𑌤𑌿 ॥ 62 ॥
𑌯॒𑌜𑍍𑌞𑌸𑍍𑌯𑍈॒𑌵 𑌚𑌕𑍍𑌷𑍁॑𑌷𑍀॒ 𑌨𑌾𑌨𑍍𑌤𑌰𑍇॑𑌤𑌿 । 𑌪𑍍𑌰𑌾॒𑌚𑍀॒𑌨𑌾॒𑌵𑍀॒𑌤𑍀 𑌸𑍋𑌮𑌂॑-𑌯𑌁𑌜𑌤𑌿 । 𑌪𑌿॒𑌤𑍃॒𑌦𑍇॒𑌵॒𑌤𑍍𑌯𑌾॑ 𑌹𑌿 । 𑌏॒𑌷𑌾 𑌽𑌽𑌹𑍁॑𑌤𑌿𑌃 । 𑌪𑌞𑍍𑌚॒ 𑌕𑍃𑌤𑍍𑌵𑍋-𑌽𑌵॑𑌦𑍍𑌯𑌤𑌿 । 𑌪𑌞𑍍𑌚॒ 𑌹𑍍𑌯𑍇॑𑌤𑌾 𑌦𑍇॒𑌵𑌤𑌾𑌃᳚ । 𑌦𑍍𑌵𑍇 𑌪𑍁॑𑌰𑍋-𑌽𑌨𑍁𑌵𑌾॒𑌕𑍍𑌯𑍇᳚ । 𑌯𑌾॒𑌜𑍍𑌯𑌾॑ 𑌦𑍇॒𑌵𑌤𑌾॑ 𑌵𑌷𑌟𑍍𑌕𑌾॒𑌰𑌃 । 𑌤𑌾 𑌏॒𑌵 𑌪𑍍𑌰𑍀॑𑌣𑌾𑌤𑌿 । 𑌸𑌨𑍍𑌤॑𑌤॒𑌮𑌵॑ 𑌦𑍍𑌯𑌤𑌿 ॥ 63 ॥
𑌋॒𑌤𑍂॒𑌨𑌾𑌗𑍍𑌂 𑌸𑌨𑍍𑌤॑𑌤𑍍𑌯𑍈 । 𑌪𑍍𑌰𑍈𑌵𑍈𑌭𑍍𑌯𑌃॒ 𑌪𑍂𑌰𑍍𑌵॑𑌯𑌾 𑌪𑍁𑌰𑍋-𑌽𑌨𑍁𑌵𑌾॒𑌕𑍍𑌯॑𑌯𑌾 𑌽𑌽𑌹 । 𑌪𑍍𑌰𑌣॑𑌯𑌤𑌿 𑌦𑍍𑌵𑌿॒𑌤𑍀𑌯॑𑌯𑌾 । 𑌗॒𑌮𑌯॑𑌤𑌿 𑌯𑌾॒𑌜𑍍𑌯॑𑌯𑌾 । 𑌤𑍃॒𑌤𑍀𑌯𑍇॒ 𑌵𑌾 𑌇॒𑌤𑍋 𑌲𑍋॒𑌕𑍇 𑌪𑌿॒𑌤𑌰𑌃॑ । 𑌅𑌹𑍍𑌨॑ 𑌏॒𑌵𑍈𑌨𑌾॒-𑌨𑍍𑌪𑍂𑌰𑍍𑌵॑𑌯𑌾 𑌪𑍁𑌰𑍋-𑌽𑌨𑍁𑌵𑌾॒𑌕𑍍𑌯॑𑌯𑌾॒ 𑌽𑌤𑍍𑌯𑌾𑌨॑𑌯𑌤𑌿 । 𑌰𑌾𑌤𑍍𑌰𑌿॑𑌯𑍈 𑌦𑍍𑌵𑌿॒𑌤𑍀𑌯॑𑌯𑌾 । 𑌐𑌵𑍈𑌨𑌾𑌨𑍍॑. 𑌯𑌾॒𑌜𑍍𑌯॑𑌯𑌾 𑌗𑌮𑌯𑌤𑌿 । 𑌦॒𑌕𑍍𑌷𑌿॒𑌣॒𑌤𑍋॑-𑌽𑌵॒𑌦𑌾𑌯॑ । 𑌉𑌦॒𑌙𑍍𑌙𑌤𑌿॑ 𑌕𑍍𑌰𑌾𑌮𑌤𑌿॒ 𑌵𑍍𑌯𑌾𑌵𑍃॑𑌤𑍍𑌤𑍍𑌯𑍈 ॥ 64 ॥
𑌆 𑌸𑍍𑌵॒𑌧𑍇𑌤𑍍𑌯𑌾-𑌶𑍍𑌰𑌾॑𑌵𑌯𑌤𑌿 । 𑌅𑌸𑍍𑌤𑍁॑ 𑌸𑍍𑌵॒𑌧𑍇𑌤𑌿॑ 𑌪𑍍𑌰॒𑌤𑍍𑌯𑌾𑌶𑍍𑌰𑌾॑𑌵𑌯𑌤𑌿 । 𑌸𑍍𑌵॒𑌧𑌾 𑌨𑌮॒ 𑌇𑌤𑌿॒ 𑌵𑌷॑𑌟𑍍𑌕𑌰𑍋𑌤𑌿 । 𑌸𑍍𑌵॒𑌧𑌾॒𑌕𑌾॒𑌰𑍋 𑌹𑌿 𑌪𑌿॑𑌤𑍃॒𑌣𑌾𑌮𑍍 । 𑌸𑍋𑌮॒𑌮𑌗𑍍𑌰𑍇॑ 𑌯𑌜𑌤𑌿 । 𑌸𑍋𑌮॑ 𑌪𑍍𑌰𑌯𑌾𑌜𑌾॒ 𑌹𑌿 𑌪𑌿॒𑌤𑌰𑌃॑ । 𑌸𑍋𑌮॑-𑌮𑍍𑌪𑌿𑌤𑍃॒𑌮𑌨𑍍𑌤𑌂॑-𑌯𑌁𑌜𑌤𑌿 । 𑌸𑌂॒𑌵𑌁॒𑌥𑍍𑌸॒𑌰𑍋 𑌵𑍈 𑌸𑍋𑌮𑌃॑ 𑌪𑌿𑌤𑍃॒𑌮𑌾𑌨𑍍 । 𑌸𑌂॒𑌵𑌁॒𑌥𑍍𑌸॒𑌰𑌮𑍇॒𑌵 𑌤-𑌦𑍍𑌯॑𑌜𑌤𑌿 । 𑌪𑌿॒𑌤𑍄𑌨𑍍-𑌬॑𑌰𑍍𑌹𑌿॒𑌷𑌦𑍋॑ 𑌯𑌜𑌤𑌿 ॥ 65 ॥
𑌯𑍇 𑌵𑍈 𑌯𑌜𑍍𑌵𑌾॑𑌨𑌃 । 𑌤𑍇 𑌪𑌿॒𑌤𑌰𑍋॑ 𑌬𑌰𑍍𑌹𑌿॒𑌷𑌦𑌃॑ । 𑌤𑌾𑌨𑍇॒𑌵 𑌤-𑌦𑍍𑌯॑𑌜𑌤𑌿 । 𑌪𑌿॒𑌤𑍄𑌨॑𑌗𑍍𑌨𑌿𑌷𑍍𑌵𑌾॒𑌤𑍍𑌤𑌾𑌨𑍍. 𑌯॑𑌜𑌤𑌿 । 𑌯𑍇 𑌵𑌾 𑌅𑌯॑𑌜𑍍𑌵𑌾𑌨𑍋 𑌗𑍃𑌹𑌮𑍇॒𑌧𑌿𑌨𑌃॑ । 𑌤𑍇 𑌪𑌿॒𑌤𑌰𑍋᳚-𑌽𑌗𑍍𑌨𑌿𑌷𑍍𑌵𑌾॒𑌤𑍍𑌤𑌾𑌃 । 𑌤𑌾𑌨𑍇॒𑌵 𑌤-𑌦𑍍𑌯॑𑌜𑌤𑌿 । 𑌅॒𑌗𑍍𑌨𑌿-𑌙𑍍𑌕॑𑌵𑍍𑌯॒𑌵𑌾𑌹॑𑌨𑌂-𑌯𑌁𑌜𑌤𑌿 । 𑌯 𑌏॒𑌵 𑌪𑌿॑𑌤𑍃॒𑌣𑌾𑌮॒𑌗𑍍𑌨𑌿𑌃 । 𑌤𑌮𑍇॒𑌵 𑌤-𑌦𑍍𑌯॑𑌜𑌤𑌿 ॥ 66 ॥
𑌅𑌥𑍋॒ 𑌯𑌥𑌾॒-𑌽𑌗𑍍𑌨𑌿𑌗𑍍𑌗𑍍 𑌸𑍍𑌵𑌿॑𑌷𑍍𑌟॒𑌕𑍃𑌤𑌂॒-𑌯𑌁𑌜॑𑌤𑌿 । 𑌤𑌾॒𑌦𑍃𑌗𑍇॒𑌵 𑌤𑌤𑍍 । 𑌏॒𑌤𑌤𑍍𑌤𑍇॑ 𑌤𑌤॒ 𑌯𑍇 𑌚॒ 𑌤𑍍𑌵𑌾𑌮𑌨𑍍𑌵𑌿𑌤𑌿॑ 𑌤𑌿॒𑌸𑍃𑌷𑍁॑ 𑌸𑍍𑌰॒𑌕𑍍𑌤𑍀𑌷𑍁॒ 𑌨𑌿𑌦॑𑌧𑌾𑌤𑌿 । 𑌤𑌸𑍍𑌮𑌾॒𑌦𑌾 𑌤𑍃॒𑌤𑍀𑌯𑌾॒-𑌤𑍍𑌪𑍁𑌰𑍁॑𑌷𑌾॒𑌨𑍍𑌨𑌾𑌮॒ 𑌨 𑌗𑍃॑𑌹𑍍𑌣𑌨𑍍𑌤𑌿 । 𑌏॒𑌤𑌾𑌵॑𑌨𑍍𑌤𑍋॒ 𑌹𑍀𑌜𑍍𑌯𑌨𑍍𑌤𑍇᳚ । 𑌅𑌤𑍍𑌰॑ 𑌪𑌿𑌤𑌰𑍋 𑌯𑌥𑌾𑌭𑌾॒𑌗-𑌮𑍍𑌮॑𑌨𑍍𑌦𑌦𑍍𑌧𑍍𑌵॒𑌮𑌿𑌤𑍍𑌯𑌾॑𑌹 । 𑌹𑍍𑌲𑍀𑌕𑌾॒ 𑌹𑌿 𑌪𑌿॒𑌤𑌰𑌃॑ । 𑌉𑌦॑𑌞𑍍𑌚𑍋॒ 𑌨𑌿𑌷𑍍𑌕𑍍𑌰𑌾॑𑌮𑌨𑍍𑌤𑌿 । 𑌏॒𑌷𑌾 𑌵𑍈 𑌮॑𑌨𑍁॒𑌷𑍍𑌯𑌾॑𑌣𑌾॒-𑌨𑍍𑌦𑌿𑌕𑍍 । 𑌸𑍍𑌵𑌾𑌮𑍇॒𑌵 𑌤-𑌦𑍍𑌦𑌿𑌶॒𑌮𑌨𑍁॒ 𑌨𑌿𑌷𑍍𑌕𑍍𑌰𑌾॑𑌮𑌨𑍍𑌤𑌿 ॥ 67 ॥
𑌆॒𑌹॒𑌵॒𑌨𑍀𑌯॒-𑌮𑍁𑌪॑𑌤𑌿𑌷𑍍𑌠𑌨𑍍𑌤𑍇 । 𑌨𑍍𑌯𑍇॑𑌵𑌾𑌸𑍍𑌮𑍈॒ 𑌤𑌦𑍍𑌧𑍍𑌨𑍁॑𑌵𑌤𑍇 । 𑌯𑌥𑍍𑌸॒𑌤𑍍𑌯𑌾॑𑌹𑌵॒𑌨𑍀𑌯𑍇᳚ । 𑌅𑌥𑌾॒𑌨𑍍𑌯𑌤𑍍𑌰॒ 𑌚𑌰॑𑌨𑍍𑌤𑌿 । 𑌆𑌤𑌮𑌿॑𑌤𑍋॒𑌰𑍁𑌪॑𑌤𑌿𑌷𑍍𑌠𑌨𑍍𑌤𑍇 । 𑌅॒𑌗𑍍𑌨𑌿𑌮𑍇॒𑌵𑍋𑌪॑𑌦𑍍𑌰॒𑌷𑍍𑌟𑌾𑌰॑-𑌙𑍍𑌕𑍃॒𑌤𑍍𑌵𑌾 । 𑌪𑌿॒𑌤𑍄-𑌨𑍍𑌨𑌿॒𑌰𑌵॑𑌦𑌯𑌨𑍍𑌤𑍇 । 𑌅𑌨𑍍𑌤𑌂॒-𑌵𑌾𑌁 𑌏॒𑌤𑍇 𑌪𑍍𑌰𑌾॒𑌣𑌾𑌨𑌾᳚-𑌙𑍍𑌗𑌚𑍍𑌛𑌨𑍍𑌤𑌿 । 𑌯 𑌆𑌤𑌮𑌿॑𑌤𑍋𑌰𑍁𑌪॒𑌤𑌿𑌷𑍍𑌠॑𑌨𑍍𑌤𑍇 । 𑌸𑍁॒𑌸॒𑌨𑍍𑌦𑍃𑌶॑-𑌨𑍍𑌤𑍍𑌵𑌾 𑌵॒𑌯𑌮𑌿𑌤𑍍𑌯𑌾॑𑌹 ॥ 68 ॥
𑌪𑍍𑌰𑌾॒𑌣𑍋 𑌵𑍈 𑌸𑍁॑𑌸॒𑌨𑍍𑌦𑍃𑌕𑍍 । 𑌪𑍍𑌰𑌾॒𑌣𑌮𑍇॒𑌵𑌾𑌤𑍍𑌮𑌨𑍍-𑌦॑𑌧𑌤𑍇 । 𑌯𑍋𑌜𑌾॒ 𑌨𑍍𑌵𑌿॑𑌨𑍍𑌦𑍍𑌰 𑌤𑍇॒ 𑌹𑌰𑍀॒ 𑌇𑌤𑍍𑌯𑌾॑𑌹 । 𑌪𑍍𑌰𑌾॒𑌣𑌮𑍇॒𑌵 𑌪𑍁𑌨॑𑌰𑌯𑍁𑌕𑍍𑌤 । 𑌅𑌕𑍍𑌷॒𑌨𑍍𑌨𑌮𑍀॑𑌮𑌦𑌨𑍍𑌤॒ 𑌹𑍀𑌤𑌿॒ 𑌗𑌾𑌰𑍍𑌹॑𑌪𑌤𑍍𑌯॒-𑌮𑍁𑌪॑𑌤𑌿𑌷𑍍𑌠𑌨𑍍𑌤𑍇 । 𑌅𑌕𑍍𑌷॒𑌨𑍍𑌨𑌮𑍀॑𑌮𑌦॒𑌨𑍍𑌤𑌾𑌥॒ 𑌤𑍍𑌵𑍋𑌪॑𑌤𑌿𑌷𑍍𑌠𑌾𑌮𑌹॒ 𑌇𑌤𑌿॒ 𑌵𑌾𑌵𑍈𑌤𑌦𑌾॑𑌹 । 𑌅𑌮𑍀॑𑌮𑌦𑌨𑍍𑌤 𑌪𑌿॒𑌤𑌰𑌃॑ 𑌸𑍋॒𑌮𑍍𑌯𑌾 𑌇𑌤𑍍𑌯॒𑌭𑌿 𑌪𑍍𑌰𑌪॑𑌦𑍍𑌯𑌨𑍍𑌤𑍇 । 𑌅𑌮𑍀॑𑌮𑌦𑌨𑍍𑌤 𑌪𑌿॒𑌤𑌰𑍋-𑌽𑌥॑ 𑌤𑍍𑌵𑌾॒-𑌽𑌭𑌿 𑌪𑍍𑌰𑌪॑𑌦𑍍𑌯𑌾𑌮𑌹॒ 𑌇𑌤𑌿॒ 𑌵𑌾𑌵𑍈𑌤𑌦𑌾॑𑌹 । 𑌅॒𑌪𑌃 𑌪𑌰𑌿॑𑌷𑌿𑌞𑍍𑌚𑌤𑌿 । 𑌮𑌾॒𑌰𑍍𑌜𑌯॑𑌤𑍍𑌯𑍇॒𑌵𑍈𑌨𑌾𑌨𑍍॑ ॥ 69 ॥
𑌅𑌥𑍋॑ 𑌤॒𑌰𑍍𑌪𑌯॑𑌤𑍍𑌯𑍇॒𑌵 । 𑌤𑍃𑌪𑍍𑌯॑𑌤𑌿 𑌪𑍍𑌰॒𑌜𑌯𑌾॑ 𑌪॒𑌶𑍁𑌭𑌿𑌃॑ । 𑌯 𑌏॒𑌵𑌂-𑌵𑍇𑌁𑌦॑ । 𑌅𑌪॑ 𑌬𑌰𑍍𑌹𑌿𑌷𑌾𑌵𑌨𑍂𑌯𑌾॒𑌜𑍗 𑌯॑𑌜𑌤𑌿 । 𑌪𑍍𑌰॒𑌜𑌾 𑌵𑍈 𑌬॒𑌰𑍍॒𑌹𑌿𑌃 । 𑌪𑍍𑌰॒𑌜𑌾 𑌏॒𑌵 𑌮𑍃॒𑌤𑍍𑌯𑍋𑌰𑍁𑌥𑍍𑌸𑍃॑𑌜𑌤𑌿 । 𑌚॒𑌤𑍁𑌰𑌃॑ 𑌪𑍍𑌰𑌯𑌾॒𑌜𑌾𑌨𑍍. 𑌯॑𑌜𑌤𑌿 । 𑌦𑍍𑌵𑌾𑌵॑𑌨𑍂𑌯𑌾॒𑌜𑍗 । 𑌷𑌟𑍍𑌥𑍍𑌸𑌮𑍍𑌪॑𑌦𑍍𑌯𑌨𑍍𑌤𑍇 । 𑌷𑌡𑍍𑌵𑌾 𑌋॒𑌤𑌵𑌃॑ ॥ 70 ॥
𑌋॒𑌤𑍂𑌨𑍇॒𑌵 𑌪𑍍𑌰𑍀॑𑌣𑌾𑌤𑌿 । 𑌨 𑌪𑌤𑍍𑌨𑍍𑌯𑌨𑍍𑌵𑌾᳚𑌸𑍍𑌤𑍇 । 𑌨 𑌸𑌂𑌯𑌾𑌁॑𑌜𑌯𑌨𑍍𑌤𑌿 । 𑌯𑌤𑍍𑌪𑌤𑍍𑌨𑍍𑌯॒𑌨𑍍𑌵𑌾𑌸𑍀॑𑌤 । 𑌯𑌥𑍍𑌸𑌂॑𑌯𑌾𑌁॒𑌜𑌯𑍇॑𑌯𑍁𑌃 । 𑌪𑍍𑌰॒𑌮𑌾𑌯𑍁॑𑌕𑌾 𑌸𑍍𑌯𑌾𑌤𑍍 । 𑌤𑌸𑍍𑌮𑌾॒𑌨𑍍𑌨𑌾𑌨𑍍𑌵𑌾᳚𑌸𑍍𑌤𑍇 । 𑌨 𑌸𑌂𑌯𑌾𑌁॑𑌜𑌯𑌨𑍍𑌤𑌿 । 𑌪𑌤𑍍𑌨𑌿॑𑌯𑍈 𑌗𑍋𑌪𑍀॒𑌥𑌾𑌯॑ ॥ 71 ॥
(𑌹𑍋𑌤𑌾॑𑌰॒ - 𑌮𑌾𑌜𑍍𑌯॑𑌭𑌾𑌗𑍗 𑌯𑌜𑌤𑌿॒ - 𑌸𑌨𑍍𑌤॑𑌤॒𑌮𑌵॑𑌦𑍍𑌯𑌤𑌿॒ - 𑌵𑍍𑌯𑌾𑌵𑍃॑𑌤𑍍𑌤𑍍𑌯𑍈 - 𑌬𑌰𑍍𑌹𑌿॒𑌷𑌦𑍋॑ 𑌯𑌜𑌤𑌿॒ - 𑌤𑌮𑍇॒𑌵 𑌤-𑌦𑍍𑌯॑𑌜॒- 𑌤𑍍𑌯𑌨𑍁॒ 𑌨𑌿𑌷𑍍𑌕𑍍𑌰𑌾॑𑌮𑌨𑍍𑌤𑍍𑌯𑌾 - 𑌹𑍈 - 𑌨𑌾𑌨𑍍 - 𑌋॒𑌤𑌵𑍋॒ - +𑌨𑌵॑ 𑌚) (𑌅. 9)
𑌅𑌨𑍁𑌵𑌾𑌕𑌂 10 - 𑌤𑍍𑌰𑍍𑌯𑌮𑍍𑌬𑌕𑌹𑌵𑍀𑌂𑌷𑌿
𑌪𑍍𑌰॒𑌤𑌿॒𑌪𑍂॒𑌰𑍁॒𑌷𑌮𑍇𑌕॑𑌕𑌪𑌾𑌲𑌾॒-𑌨𑍍𑌨𑌿𑌰𑍍𑌵॑𑌪𑌤𑌿 । 𑌜𑌾॒𑌤𑌾 𑌏॒𑌵 𑌪𑍍𑌰॒𑌜𑌾 𑌰𑍁॒𑌦𑍍𑌰𑌾𑌨𑍍𑌨𑌿॒𑌰𑌵॑𑌦𑌯𑌤𑍇 । 𑌏𑌕॒𑌮𑌤𑌿॑𑌰𑌿𑌕𑍍𑌤𑌮𑍍 । 𑌜॒𑌨𑌿॒𑌷𑍍𑌯𑌮𑌾॑𑌣𑌾 𑌏॒𑌵 𑌪𑍍𑌰॒𑌜𑌾 𑌰𑍁॒𑌦𑍍𑌰𑌾𑌨𑍍𑌨𑌿॒𑌰𑌵॑𑌦𑌯𑌤𑍇 । 𑌏𑌕॑𑌕𑌪𑌾𑌲𑌾 𑌭𑌵𑌨𑍍𑌤𑌿 । 𑌏॒𑌕॒𑌧𑍈𑌵 𑌰𑍁॒𑌦𑍍𑌰-𑌨𑍍𑌨𑌿॒𑌰𑌵॑𑌦𑌯𑌤𑍇 । 𑌨𑌾𑌭𑌿𑌘𑌾॑𑌰𑌯𑌤𑌿 । 𑌯𑌦॑𑌭𑌿𑌘𑌾॒𑌰𑌯𑍇᳚𑌤𑍍 । 𑌅॒𑌨𑍍𑌤॒𑌰॒𑌵॒𑌚𑌾॒𑌰𑌿𑌣𑌗𑍍𑌂॑ 𑌰𑍁॒𑌦𑍍𑌰-𑌙𑍍𑌕𑍁॑𑌰𑍍𑌯𑌾𑌤𑍍 । 𑌏॒𑌕𑍋॒𑌲𑍍𑌮𑍁॒𑌕𑍇𑌨॑ 𑌯𑌨𑍍𑌤𑌿 ॥ 72 ॥
𑌤𑌦𑍍𑌧𑌿 𑌰𑍁॒𑌦𑍍𑌰𑌸𑍍𑌯॑ 𑌭𑌾𑌗॒𑌧𑍇𑌯᳚𑌮𑍍 । 𑌇॒𑌮𑌾-𑌨𑍍𑌦𑌿𑌶𑌂॑-𑌯𑌁𑌨𑍍𑌤𑌿 । 𑌏॒𑌷𑌾 𑌵𑍈 𑌰𑍁॒𑌦𑍍𑌰𑌸𑍍𑌯॒ 𑌦𑌿𑌕𑍍 । 𑌸𑍍𑌵𑌾𑌯𑌾॑𑌮𑍇॒𑌵 𑌦𑌿॒𑌶𑌿 𑌰𑍁॒𑌦𑍍𑌰-𑌨𑍍𑌨𑌿॒𑌰𑌵॑𑌦𑌯𑌤𑍇 । 𑌰𑍁॒𑌦𑍍𑌰𑍋 𑌵𑌾 𑌅॑𑌪॒𑌶𑍁𑌕𑌾॑𑌯𑌾॒ 𑌆𑌹𑍁॑𑌤𑍍𑌯𑍈॒ 𑌨𑌾𑌤𑌿॑𑌷𑍍𑌠𑌤 । 𑌅॒𑌸𑍗 𑌤𑍇॑ 𑌪॒𑌶𑍁𑌰𑌿𑌤𑌿॒ 𑌨𑌿𑌰𑍍𑌦𑌿॑𑌶𑍇॒𑌦𑍍𑌯-𑌨𑍍𑌦𑍍𑌵𑌿॒𑌷𑍍𑌯𑌾𑌤𑍍 । 𑌯𑌮𑍇॒𑌵 𑌦𑍍𑌵𑍇𑌷𑍍𑌟𑌿॑ । 𑌤𑌮॑𑌸𑍍𑌮𑍈 𑌪॒𑌶𑍁-𑌨𑍍𑌨𑌿𑌰𑍍𑌦𑌿॑𑌶𑌤𑌿 । 𑌯𑌦𑌿॒ 𑌨 𑌦𑍍𑌵𑌿॒𑌷𑍍𑌯𑌾𑌤𑍍 । 𑌆॒𑌖𑍁𑌸𑍍𑌤𑍇॑ 𑌪॒𑌶𑍁𑌰𑌿𑌤𑌿॑ 𑌬𑍍𑌰𑍂𑌯𑌾𑌤𑍍 ॥ 73 ॥
𑌨 𑌗𑍍𑌰𑌾॒𑌮𑍍𑌯𑌾-𑌨𑍍𑌪॒𑌶𑍂𑌨𑍍. 𑌹𑌿॒𑌨𑌸𑍍𑌤𑌿॑ । 𑌨𑌾𑌰॒𑌣𑍍𑌯𑌾𑌨𑍍 । 𑌚॒𑌤𑍁॒𑌷𑍍𑌪॒𑌥𑍇 𑌜𑍁॑𑌹𑍋𑌤𑌿 । 𑌏॒𑌷 𑌵𑌾 𑌅॑𑌗𑍍𑌨𑍀॒𑌨𑌾-𑌮𑍍𑌪𑌡𑍍𑌬𑍀॑𑌶𑍋॒ 𑌨𑌾𑌮॑ । 𑌅॒𑌗𑍍𑌨𑌿॒𑌵𑌤𑍍𑌯𑍇॒𑌵 𑌜𑍁॑𑌹𑍋𑌤𑌿 । 𑌮॒𑌦𑍍𑌧𑍍𑌯॒𑌮𑍇𑌨॑ 𑌪॒𑌰𑍍𑌣𑍇𑌨॑ 𑌜𑍁𑌹𑍋𑌤𑌿 । 𑌸𑍍𑌰𑍁𑌗𑍍𑌘𑍍𑌯𑍇॑𑌷𑌾 । 𑌅𑌥𑍋॒ 𑌖𑌲𑍁॑ । 𑌅॒𑌨𑍍𑌤॒𑌮𑍇𑌨𑍈॒𑌵 𑌹𑍋॑𑌤॒𑌵𑍍𑌯᳚𑌮𑍍 । 𑌅॒𑌨𑍍𑌤॒𑌤 𑌏॒𑌵 𑌰𑍁॒𑌦𑍍𑌰-𑌨𑍍𑌨𑌿॒𑌰𑌵॑𑌦𑌯𑌤𑍇 ॥ 74 ॥
𑌏॒𑌷 𑌤𑍇॑ 𑌰𑍁𑌦𑍍𑌰 𑌭𑌾॒𑌗-𑌸𑍍𑌸॒𑌹 𑌸𑍍𑌵𑌸𑍍𑌰𑌾-𑌽𑌮𑍍𑌬𑌿॑𑌕॒𑌯𑍇𑌤𑍍𑌯𑌾॑𑌹 । 𑌶॒𑌰𑌦𑍍𑌵𑌾 𑌅॒𑌸𑍍𑌯𑌾𑌮𑍍𑌬𑌿॑𑌕𑌾॒ 𑌸𑍍𑌵𑌸𑌾᳚ । 𑌤𑌯𑌾॒ 𑌵𑌾 𑌏॒𑌷 𑌹𑌿॑𑌨𑌸𑍍𑌤𑌿 । 𑌯𑌗𑍍𑌂 𑌹𑌿॒𑌨𑌸𑍍𑌤𑌿॑ । 𑌤𑌯𑍈॒𑌵𑍈𑌨𑌗𑍍𑌂॑ 𑌸॒𑌹 𑌶॑𑌮𑌯𑌤𑌿 । 𑌭𑍇॒𑌷॒𑌜-𑌙𑍍𑌗𑌵॒ 𑌇𑌤𑍍𑌯𑌾॑𑌹 । 𑌯𑌾𑌵॑𑌨𑍍𑌤 𑌏॒𑌵 𑌗𑍍𑌰𑌾॒𑌮𑍍𑌯𑌾𑌃 𑌪॒𑌶𑌵𑌃॑ । 𑌤𑍇𑌭𑍍𑌯𑍋॑ 𑌭𑍇𑌷॒𑌜-𑌙𑍍𑌕॑𑌰𑍋𑌤𑌿 । 𑌅𑌵𑌾᳚𑌮𑍍𑌬 𑌰𑍁॒𑌦𑍍𑌰𑌮॑𑌦𑌿𑌮॒𑌹𑍀𑌤𑍍𑌯𑌾॑𑌹 । 𑌆॒𑌶𑌿𑌷॑𑌮𑍇॒𑌵𑍈𑌤𑌾𑌮𑌾𑌶𑌾᳚𑌸𑍍𑌤𑍇 ॥ 75 ॥
𑌤𑍍𑌰𑍍𑌯॑𑌮𑍍𑌬𑌕𑌂-𑌯𑌁𑌜𑌾𑌮𑌹॒ 𑌇𑌤𑍍𑌯𑌾॑𑌹 । 𑌮𑍃॒𑌤𑍍𑌯𑍋-𑌰𑍍𑌮𑍁॑𑌕𑍍𑌷𑍀𑌯॒ 𑌮𑌾 𑌽𑌮𑍃𑌤𑌾॒𑌦𑌿𑌤𑌿॒ 𑌵𑌾𑌵𑍈𑌤𑌦𑌾॑𑌹 । 𑌉𑌤𑍍𑌕𑌿॑𑌰𑌨𑍍𑌤𑌿 । 𑌭𑌗॑𑌸𑍍𑌯 𑌲𑍀𑌫𑍍𑌸𑌨𑍍𑌤𑍇 । 𑌮𑍂𑌤𑍇॑ 𑌕𑍃॒𑌤𑍍𑌵𑌾-𑌽𑌽𑌸॑𑌜𑌨𑍍𑌤𑌿 । 𑌯𑌥𑌾॒ 𑌜𑌨𑌂॑-𑌯𑌁॒𑌤𑍇॑-𑌽𑌵॒𑌸-𑌙𑍍𑌕॒𑌰𑍋𑌤𑌿॑ । 𑌤𑌾॒𑌦𑍃𑌗𑍇॒𑌵𑌤𑌤𑍍 । 𑌏॒𑌷 𑌤𑍇॑ 𑌰𑍁𑌦𑍍𑌰 𑌭𑌾॒𑌗 𑌇𑌤𑍍𑌯𑌾॑𑌹 𑌨𑌿॒𑌰𑌵॑𑌤𑍍𑌤𑍍𑌯𑍈 । 𑌅𑌪𑍍𑌰॑𑌤𑍀𑌕𑍍𑌷॒𑌮𑌾𑌯॑𑌨𑍍𑌤𑌿 । 𑌅॒𑌪𑌃 𑌪𑌰𑌿॑𑌷𑌿𑌞𑍍𑌚𑌤𑌿 । 𑌰𑍁॒𑌦𑍍𑌰𑌸𑍍𑌯𑌾॒𑌨𑍍𑌤𑌰𑍍𑌹𑌿॑𑌤𑍍𑌯𑍈 । 𑌪𑍍𑌰 𑌵𑌾 𑌏॒𑌤𑍇᳚-𑌽𑌸𑍍𑌮𑌾-𑌲𑍍𑌲𑍋॒𑌕𑌾𑌚𑍍𑌚𑍍𑌯॑𑌵𑌨𑍍𑌤𑍇 । 𑌯𑍇 𑌤𑍍𑌰𑍍𑌯॑𑌮𑍍𑌬𑌕𑍈॒𑌶𑍍𑌚𑌰॑𑌨𑍍𑌤𑌿 । 𑌆॒𑌦𑌿॒𑌤𑍍𑌯-𑌞𑍍𑌚॒𑌰𑍁-𑌮𑍍𑌪𑍁𑌨॒𑌰𑍇𑌤𑍍𑌯॒ 𑌨𑌿𑌰𑍍𑌵॑𑌪𑌤𑌿 । 𑌇॒𑌯𑌂-𑌵𑌾𑌁 𑌅𑌦𑌿॑𑌤𑌿𑌃 । 𑌅॒𑌸𑍍𑌯𑌾𑌮𑍇॒𑌵 𑌪𑍍𑌰𑌤𑌿॑ 𑌤𑌿𑌷𑍍𑌠𑌨𑍍𑌤𑌿 ॥ 76 ॥
(𑌯॒𑌨𑍍𑌤𑌿॒ - 𑌬𑍍𑌰𑍂॒𑌯𑌾॒𑌨𑍍 - 𑌨𑌿॒𑌰𑌵॑𑌦𑌯𑌤𑍇 - 𑌶𑌾𑌸𑍍𑌤𑍇 - 𑌸𑌿𑌞𑍍𑌚𑌤𑌿॒ 𑌷𑌟𑍍𑌚॑) (𑌅. 10)
(𑌅𑌨𑍁॑𑌮𑌤𑍍𑌯𑍈 - 𑌵𑍈𑌶𑍍𑌵𑌦𑍇॒𑌵𑍇𑌨॒ 𑌤𑌾-𑌸𑍍𑌸𑍃॒𑌷𑍍𑌟𑌾 - 𑌸𑍍𑌤𑍍𑌰𑌿॒𑌵𑍃𑌤𑍍 - 𑌪𑍍𑌰॒𑌜𑌾𑌪॑𑌤𑌿-𑌸𑍍𑌸𑌵𑌿॒ - 𑌤𑍋𑌤𑍍𑌤॑𑌰𑌸𑍍𑌯𑌾𑌂 - 𑌦𑍇𑌵𑌾𑌸𑍁॒𑌰𑌾-𑌸𑍍𑌸𑍋᳚-𑌽𑌗𑍍𑌨𑌿--𑌰𑍍 𑌯-𑌤𑍍𑌪𑌤𑍍𑌨𑍀॑ -𑌵𑍈𑌶𑍍𑌵𑌦𑍇॒𑌵𑍇𑌨॒ 𑌤𑌾 𑌵॑𑌰𑍁𑌣𑌪𑍍𑌰𑌘𑌾॒𑌸𑍈 - 𑌰॒𑌗𑍍𑌨𑌯𑍇॑ 𑌦𑍇॒𑌵𑍇𑌭𑍍𑌯𑌃॑ - 𑌪𑍍𑌰𑌤𑌿𑌪𑍂𑌰𑍁॒𑌷-𑌨𑍍𑌦𑌶॑)
(𑌅𑌨𑍁॑𑌮𑌤𑍍𑌯𑍈 - 𑌪𑍍𑌰𑌥𑌮॒𑌜𑍋 𑌵॒𑌥𑍍𑌸𑍋 - 𑌬॑𑌹𑍁𑌰𑍂॒𑌪𑌾 𑌹𑌿 𑌪॒𑌶𑌵॒ - 𑌸𑍍𑌤𑌸𑍍𑌮𑌾᳚-𑌤𑍍𑌪𑍃𑌥𑌮𑌾॒𑌤𑍍𑌰𑌂 - 𑌁𑌯𑌦॒𑌗𑍍𑌨𑌯𑍇-𑌽𑌨𑍀॑𑌕𑌵𑌤 - 𑌉𑌦𑍍𑌧𑌾॒𑌰𑌂-𑌵𑌾𑌁 - 𑌅॒𑌗𑍍𑌨𑌯𑍇॑ 𑌦𑍇॒𑌵𑍇𑌭𑍍𑌯॑ - 𑌋॒𑌤𑍂𑌨𑍇॒𑌵 𑌷𑌟𑍍𑌥𑍍𑌸॑𑌪𑍍𑌤𑌤𑌿𑌃)
(𑌅𑌨𑍁॑𑌮𑌤𑍍𑌯𑍈॒ - 𑌪𑍍𑌰𑌤𑌿॑ 𑌤𑌿𑌷𑍍𑌠𑌨𑍍𑌤𑌿)
॥ 𑌹𑌰𑌿𑌃॑ 𑌓𑌮𑍍 ॥
॥ 𑌕𑍃𑌷𑍍𑌣 𑌯𑌜𑍁𑌰𑍍𑌵𑍇𑌦𑍀𑌯 𑌤𑍈𑌤𑍍𑌤𑌿𑌰𑍀𑌯 𑌬𑍍𑌰𑌾𑌹𑍍𑌮𑌣𑍇 𑌪𑍍𑌰𑌥𑌮𑌾𑌷𑍍𑌟𑌕𑍇 𑌷𑌷𑍍𑌠𑌃 𑌪𑍍𑌰𑌪𑌾𑌠𑌕-𑌸𑍍𑌸𑌮𑌾𑌪𑍍𑌤𑌃 ॥
Roman (IAST) Transliteration
kṛṣṇa yajurvedīya taittirīya brāhmaṇe prathamāṣṭake ṣaṣṭhaḥ prapāṭhakaḥ - rājasūyānubrāhmaṇaṃ
o-nnamaḥ paramātmane, śrī mahāgaṇapataye namaḥ,
śrī gurubhyo namaḥ | ha॒riḥ॒ om ||
anuvākaṃ 1 - anumatyādyā iṣṭayaḥ
anṷmatyai puro॒ḍāśa̭-ma॒ṣṭāka̭pāla॒-nnirva̭pati | ye pra॒tyañca॒-śśamyā̭yā ava॒śīya̭nte | tannair̭ṛ॒ta-meka̭kapālam | i॒yaṃ-vā~ anṷmatiḥ | i॒ya-nnir-ṛ̭tiḥ | nai॒r॒ṛ॒tena॒ pūrvḙṇa॒ praca̭rati | pā॒pmāna̭me॒va nir-ṛ̭ti॒-mpūrvā᳚-nni॒rava̭dayate | eka̭ kapālo bhavati | e॒ka॒dhaiva nir-ṛ̭ti-nni॒rava̭dayate | yadahṷtvā॒ gārha̭patya ī॒yuḥ || 1 ||
ru॒dro bhū॒tvā-'gnira̭nū॒tthāya̭ | a॒ddhva॒ryu-ñca॒ yaja̭māna-ñca hanyāt | vīhi॒ svāhā ''hṷti-ñjuṣā॒ṇa ityā̭ha | āhṷtyai॒vainagṃ̭ śamayati | nārti॒mārccha̭-tyaddhva॒ryurna yaja̭mānaḥ | e॒ko॒lmu॒kena̭ yanti | taddhi nir-ṛ̭tyai bhāga॒dheya᳚m | i॒mā-ndiśaṃ̭-ya~nti | e॒ṣā vai nir-ṛ̭tyai॒ dik | svāyā̭me॒va di॒śi nir-ṛ̭ti-nni॒rava̭dayate || 2 ||
svakṛ̭ta॒ iri̭ṇe juhoti prada॒re vā᳚ | e॒tadvai nir-ṛ̭tyā ā॒yata̭nam | sva e॒vāyata̭ne॒ nir-ṛ̭ti-nni॒rava̭dayate | e॒ṣa tḙ nir-ṛte bhā॒ga ityā̭ha | nirdi̭śatye॒vainā᳚m | bhūtḙ ha॒viṣma̭tya॒sītyā̭ha | bhūti̭me॒vopāva̭rtate | mu॒ñcemamagṃha̭sa॒ ityā̭ha | agṃha̭sa e॒vaina̭-mmuñcati | a॒ṅgu॒ṣṭhābhyā᳚-ñjuhoti || 3 ||
a॒nta॒ta e॒va nir-ṛ̭ti-nni॒rava̭dayate | kṛ॒ṣṇaṃ-vā~saḥ̭ kṛ॒ṣṇatṷ̄ṣa॒-ndakṣi̭ṇā | e॒ta-dvai nir-ṛ̭tyai rū॒pam | rū॒peṇai॒va nir-ṛ̭ti-nni॒rava̭dayate | apra̭tīkṣa॒māya̭nti | nir-ṛ̭tyā a॒ntarhi̭tyai | svāhā॒ namo॒ ya i॒da-ñca॒kāreti॒ puna॒retya॒ gārha̭patye juhoti | āhṷtyai॒va na̭ma॒syanto॒ gārha̭patya-mu॒pāva̭rtante | ā॒nu॒ma॒tena॒ praca̭rati | i॒yaṃ-vā~ anṷmatiḥ || 4 ||
i॒yame॒vāsmai̭ rā॒jyamanṷmanyate | dhe॒nu-rdakṣi̭ṇā | i॒māme॒va dhe॒nu-ṅkṷrute | ā॒di॒tya-ñca॒ru-nnirva̭pati | u॒bhayī᳚ṣve॒va pra॒jāsva॒bhiṣi̭cyate | daivī̭ṣu ca॒ mānṷṣīṣu ca | varo॒ dakṣi̭ṇā | varo॒ hi rā॒jyagṃ samṛ̭ddhyai | ā॒gnā॒vai॒ṣṇa॒va-mekā̭daśakapāla॒-nnirva̭pati | a॒gni-ssarvā̭ de॒vatāḥ᳚ || 5 ||
viṣṇṷrya॒jñaḥ | de॒vatā᳚ścai॒va ya॒jña-ñcāva̭ rundhe | vā॒ma॒no va॒hī dakṣi̭ṇā | ya-dva॒hī | tenā᳚gne॒yaḥ | ya-dvā̭ma॒naḥ | tena̭ vaiṣṇa॒va-ssamṛ̭ddhyai | a॒gnī॒ṣo॒mīya॒-mekā̭daśakapāla॒-nnirva̭pati | a॒gnīṣomā᳚bhyāṃ॒-vā~ indro̭ vṛ॒trama̭ha॒nniti̭ | yada̭gnīṣo॒mīya॒-mekā̭daśakapāla-nni॒rvapa̭ti || 6 ||
vārtra̭ghname॒va viji̭tyai | hira̭ṇya॒-ndakṣi̭ṇā॒ samṛ̭ddhyai | indro̭ vṛ॒tragṃ ha॒tvā | de॒vatā̭bhiścendri॒yeṇa̭ ca॒ vyā᳚rdhyata | sa e॒tamai᳚ndrā॒gna-mekā̭daśakapāla-mapaśyat | tannira̭vapat | tena॒ vai sa de॒vatā᳚ścendri॒ya-ñcāvā̭rundha | yadai᳚ndrā॒gna-mekā̭daśakapāla-nni॒rvapa̭ti | de॒vatā᳚ścai॒va tene᳚ndri॒ya-ñca॒ yaja̭mā॒no-'va̭ rundhe | ṛ॒ṣa॒bho va॒hī dakṣi̭ṇā || 7 ||
ya-dva॒hī | tenā᳚gne॒yaḥ | yadṛ̭ṣa॒bhaḥ | tenai॒ndra-ssamṛ̭ddhyai | ā॒gne॒yama॒ṣṭāka̭pāla॒-nnirva̭pati | ai॒ndra-ndadhi̭ | yadā᳚gne॒yo bhava̭ti | a॒gnirvai ya̭jñamu॒kham | ya॒jña॒mu॒khame॒vardhi̭-mpu॒rāstā᳚ddhatte | yadai॒ndra-ndadhi̭ || 8 ||
i॒ndri॒yame॒vāva̭ rundhe | ṛ॒ṣa॒bho va॒hī dakṣi̭ṇā | yadva॒hī | tenā᳚gne॒yaḥ | yadṛ̭ṣa॒bhaḥ | tenai॒ndra-ssamṛ̭ddhyai | yāva̭tī॒rvai pra॒jā oṣa̭dhīnā॒-mahṷtānā॒-māśñanṋ | tāḥ parā̭-'bhavann | ā॒gra॒ya॒ṇa-mbha̭vati hu॒tādyā̭ya | yaja̭māna॒syāpa̭rābhāvāya || 9 ||
de॒vā vā oṣa̭dhīṣvā॒jima̭yuḥ | tā i̭ndrā॒gnī uda̭jayatām | tāve॒tamai᳚ndrā॒gna-ndvāda̭śakapāla॒-nnira̭vṛṇātām | yadai᳚ndrā॒gno bhava॒tyujji̭tyai | dvāda̭śakapālo bhavati | dvāda̭śa॒ māsā᳚-ssaṃva~thsa॒raḥ | saṃ॒va~॒thsa॒reṇai॒vāsmā॒ anna॒mava̭rundhe | vai॒śva॒de॒vaśca॒ru-rbha̭vati | vai॒śva॒de॒vaṃ-vā~ anna᳚m | anna̭me॒vāsmai᳚ svadayati || 10 ||
pra॒tha॒ma॒jo va॒thso dakṣi̭ṇā॒ samṛ̭ddhyai | sau॒myagg śyā̭mā॒ka-ñca॒ru-nnirva̭pati | somo॒ vā a̭kṛṣṭapa॒cyasya॒ rājā᳚ | a॒kṛ॒ṣṭa॒pa॒cyame॒vāsmai᳚ svadayati | vāso॒ dakṣi̭ṇā | sau॒myagṃhi de॒vata̭yā॒ vāsa॒-ssamṛ̭ddhyai | sara̭svatyai ca॒ru-nnirva̭pati | sara̭svate ca॒rum | mi॒thu॒name॒vāva̭ rundhe | mi॒thu॒nau gāvau॒ dakṣi̭ṇā॒ samṛ̭ddhyai | eti॒ vā e॒ṣa ya̭jñamu॒khādṛddhyāḥ᳚ | yo᳚-'gnerde॒vatā̭yā॒ eti̭ | a॒ṣṭāve॒tāni̭ ha॒vīgṃṣi̭ bhavanti | a॒ṣṭākṣa̭rā gāya॒trī | gā॒ya॒tro᳚-'gniḥ | tenai॒va ya̭jñamu॒khādṛddhyā̭ a॒gnerde॒vatā̭yai॒ naiti̭ || 11 ||
(ī॒yu--r ni॒rava̭dayate - 'ṅgu॒ṣṭhābhyā᳚-ñjuho॒ - tyanṷmati--r de॒vatā̭ - ni॒rvapa̭ti - va॒hī dakṣi̭ṇā॒ - yadai॒ndra-nda - dhyapa̭rābhāvāya - svadayati॒ - gāvau॒ dakṣi̭ṇā॒ samṛ̭ddhyai॒ ṣaṭca̭) (a. 1)
anuvākaṃ 2 - cāturmāsye vaiśvadevahavīṃṣi
vai॒śva॒de॒vena॒ vai pra॒jāpa̭tiḥ pra॒jā a̭sṛjata | tā-ssṛ॒ṣṭā na prājā̭yanta | so᳚-'gnira̭kāmayata | a॒hami॒māḥ praja̭nayeya॒miti̭ | sa pra॒jāpa̭taye॒ śuca̭madadhāt | so̭-'śocat-pra॒jāmi॒cchamā̭naḥ | tasmā॒dya-ñca̭ pra॒jā bhu॒nakti॒ ya-ñca॒ na | tāvu॒bhau śo̭cataḥ pra॒jāmi॒cchamā̭nau | tāsva॒gnimapya̭ sṛjat | tā a॒gniraddhyai᳚t || 12 ||
somo॒ reto̭-'dadhāt | sa॒vi॒tā prāja̭nayat | sara̭svatī॒ vāca̭madadhāt | pū॒ṣā 'po̭ṣayat | te vā e॒te tri-ssaṃ̭va~thsa॒rasya॒ prayṷjyante | ye de॒vāḥ puṣṭi̭patayaḥ | saṃ॒va~॒thsa॒ro vai pra॒jāpa̭tiḥ | saṃ॒va~॒thsa॒reṇai॒vāsmai᳚ pra॒jāḥ prāja̭nayat | tāḥ pra॒jā jā॒tā ma॒ruto᳚ ghnann | a॒smānapi॒ na prāyṷkṣa॒teti̭ || 13 ||
sa e॒ta-mpra॒jāpa̭tirmāru॒tagṃ sa॒ptaka̭pāla-mapaśyat | ta-nnira̭vapat | tato॒ vai pra॒jābhyo̭kalpata | yanmā̭ru॒to ni̭ru॒pyate᳚ | ya॒jñasya॒ klṛptyai᳚ | pra॒jānā॒-maghā̭tāya | sa॒ptaka̭pālo bhavati | sa॒ptaga̭ṇā॒ vai ma॒rutaḥ̭ | ga॒ṇa॒śa e॒vāsmai॒ viśa̭-ṅkalpayati | sa pra॒jāpa̭ti-raśocat || 14 ||
yāḥ pūrvāḥ᳚ pra॒jā asṛ̭kṣi | ma॒ruta॒stā a̭vadhiṣuḥ | ka॒thamapa̭rā-ssṛje॒yeti̭ | tasya॒ śuṣma̭ ā॒ṇḍa-mbhū॒ta-nnira̭vartata | tadvyuda̭harat | tada̭poṣayat | ta-tprājā̭yata | ā॒ṇḍasya॒ vā e॒ta-drū॒pam | yadā॒mikṣā᳚ | yadvyu॒ddhara̭ti || 15 ||
pra॒jā e॒va ta-dyaja̭mānaḥ poṣayati | vai॒śva॒de॒vyā̭mikṣā̭ bhavati | vai॒śva॒de॒vyo̭ vai pra॒jāḥ | pra॒jā e॒vāsmai॒ praja̭nayati | vāji̭na॒māna̭yati | pra॒jāsve॒va prajā̭tāsu॒ reto̭ dadhāti | dyā॒vā॒pṛ॒thi॒vya̭ eka̭kapālo bhavati | pra॒jā e॒va prajā̭tā॒ dyāvā̭pṛthi॒vībhyā̭-mubha॒yataḥ॒ pari̭ gṛhṇāti | de॒vā॒su॒rā-ssaṃya~̭ttā āsann | sā᳚-'gnira̭bravīt || 16 ||
māmagrḙ yajata | mayā॒ mukhe॒nāsṷrā-ñjeṣya॒theti̭ | mā-ndvi॒tīya॒miti॒ somo᳚-'bravīt | mayā॒ rājñā̭ jeṣya॒theti̭ | mā-ntṛ॒tīya॒miti̭ savi॒tā | mayā॒ prasṷ̄tā jeṣya॒theti̭ | mā-ñca̭tu॒rthīmiti॒ sara̭svatī | i॒ndri॒yaṃ-vo~॒-'ha-ndhā᳚syā॒mīti̭ | mā-mpa̭ñca॒mamiti̭ pū॒ṣā | mayā᳚ prati॒ṣṭhayā̭ jeṣya॒theti̭ || 17 ||
te᳚-'gninā॒ mukhe॒nāsṷrānajayann | somḙna॒ rājñā᳚ | sa॒vi॒trā prasṷ̄tāḥ | sara̭svatīndri॒ya-ma̭dadhāt | pū॒ṣā pra̭ti॒ṣṭhā ''sī᳚t | tato॒ vai de॒vā vya̭jayanta | yade॒tāni̭ ha॒vīgṃṣi̭ niru॒pyante॒ viji̭tyai | notta̭rave॒dimupa̭- vapati | pa॒śavo॒ vā ṷttarave॒diḥ | ajā̭tā iva॒ hyḙtarhi̭ pa॒śavaḥ̭ || 18 ||
(ai॒-d- itya̭ - śoca-d- vyu॒ddhara̭ - tyabravīt - prati॒ṣṭhayā̭ jeṣya॒the ॒ tye॒taraḥi̭ pa॒śavaḥ̭) (a. 2)
anuvākaṃ 3 - vaiśvadevapargatāni viśveṣāṅgāni
tri॒vṛ-dba॒r॒hi-rbha̭vati | mā॒tā pi॒tā pu॒traḥ | tade॒va ta-nmi̭thu॒nam | ulba॒-ṅgarbho̭ ja॒rāyṷ | tade॒va ta-nmi̭thu॒nam | tre॒dhā ba॒r॒hi-ssanna̭ddha-mbhavati | traya̭ i॒me lo॒kāḥ | e॒ṣvḙva lo॒keṣu॒ prati̭ tiṣṭhati | e॒ka॒dhā puna॒-ssanna̭ddha-mbhavati | eka̭ iva॒ hya̭yaṃ-lo~॒kaḥ || 19 ||
a॒sminne॒va tena̭ lo॒ke prati̭ tiṣṭhati | pra॒suvo̭ bhavanti | pra॒tha॒ma॒jāme॒va puṣṭi॒mava̭ rundhe | pra॒tha॒ma॒jo va॒thso dakṣi̭ṇā॒ samṛ̭ddhyai | pṛ॒ṣa॒dā॒jya-ṅgṛ̭hṇāti | pa॒śavo॒ vai pṛ̭ṣadā॒jyam | pa॒śūne॒vāva̭ rundhe | pa॒ñca॒gṛ॒hī॒ta-mbha̭vati | pāṅktā॒ hi pa॒śavaḥ̭ | ba॒hu॒rū॒pa-mbha̭vati || 20 ||
ba॒hu॒rū॒pā hi pa॒śava॒-ssamṛ̭ddhyai | a॒gni-mma̭nthanti | a॒gnimṷkhā॒ vai pra॒jāpa̭tiḥ pra॒jā a̭sṛjata | yada॒gni-mmantha̭nti | a॒gnimṷkhā e॒va ta-tpra॒jā yaja̭māna-ssṛjate | nava̭ prayā॒jā i̭jyante | navā̭nūyā॒jāḥ | a॒ṣṭau ha॒vīgṃṣi̭ | dvāvā̭ghā॒rau | dvāvājya̭bhāgau || 21 ||
tri॒gṃ॒śa-thsampa̭dyante | tri॒gṃ॒śada̭kṣarā vi॒rāṭ | annaṃ̭-vi~॒rāṭ | vi॒rājai॒vānnādya॒mava̭ rundhe | yaja̭māno॒ vā eka̭kapālaḥ | teja॒ ājya᳚m | yadeka̭kapāla॒ ājya̭mā॒naya̭ti | yaja̭māname॒va teja̭sā॒ sama̭rdhayati | yaja̭māno॒ vā eka̭kapālaḥ | pa॒śava॒ ājya᳚m || 22 ||
yadeka̭kapāla॒ ājya̭mā॒naya̭ti | yaja̭māname॒va pa॒śubhi॒-ssama̭rdhayati | yadalpa̭mā॒naye᳚t | alpā̭ ena-mpa॒śavo̭ bhu॒ñjanta॒ upa̭tiṣṭherann | ya-dba॒hvā̭naye᳚t | ba॒hava̭ ena-mpa॒śavo bhṷñjanta॒ upa̭tiṣṭherann | ba॒hvā̭nīyā॒viḥ pṛ̭ṣṭha-ṅkuryāt | ba॒hava̭ e॒vaina̭-mpa॒śavo̭ bhu॒ñjanta॒ upa̭tiṣṭhante | yaja̭māno॒ vā eka̭kapālaḥ | yadeka̭kapālasyāva॒dyet || 23 ||
yaja̭māna॒syāva̭dyet | udvā॒ mādye॒-dyaja̭mānaḥ | pra vā̭ mīyeta | sa॒kṛde॒va ho̭ta॒vyaḥ̭ | sa॒kṛdi̭va॒ hi sṷva॒rgo lo॒kaḥ | hu॒tvā-'bhi jṷhoti | yaja̭māname॒va sṷva॒rgaṃ-lo~॒ka-ṅga̭mayi॒tvā | teja̭sā॒ sama̭rdhayati | yaja̭māno॒ vā eka̭kapālaḥ | su॒va॒rgo lo॒ka ā̭hava॒nīyaḥ̭ || 24 ||
yadeka̭kapāla-māhava॒nīyḙ ju॒hoti̭ | yaja̭māname॒va sṷva॒rgaṃ-lo~॒ka-ṅga̭mayati | yaddhastḙna juhu॒yāt | su॒va॒rgā-llo॒kā-dyaja̭māna॒-mava̭viddhyet | sru॒cā jṷhoti | su॒va॒rgasya̭ lo॒kasya॒ sama̭ṣṭyai | ya-tprāmpadyḙta | de॒va॒lo॒kama॒bhi ja̭yet | ya-dda̭kṣi॒ṇā pi̭tṛlo॒kam | ya-tpra॒tyak || 25 ||
rakṣāgṃ̭si ya॒jñagṃ ha̭nyuḥ | yadudaṅṋ̇ | ma॒nu॒ṣya॒lo॒ka-ma॒bhija̭yet | prati̭ṣṭhito hota॒vyaḥ̭ | eka̭kapālaṃ॒-vai~ pra̭ti॒tiṣṭha̭nta॒-ndyāvā̭pṛthi॒vī anu॒ prati̭tiṣṭhataḥ | dyāvā̭pṛthi॒vī ṛ॒tavaḥ̭ | ṛ॒tūn. ya॒jñaḥ | ya॒jñaṃ-ya~ja̭mānaḥ | yaja̭māna-mpra॒jāḥ | tasmā॒t-prati̭ṣṭhito hota॒vyaḥ̭ || 26 ||
vā॒jino̭ yajati | a॒gnirvā॒yu-ssūryaḥ̭ | te vai vā॒jinaḥ̭ | tāne॒va ta-dya̭jati | atho॒ khalvā̭huḥ | chandāgṃ̭si॒ vai vā॒jina॒ iti̭ | tānye॒va ta-dya̭jati | ṛ॒khsā॒me vā indra̭sya॒ harī̭ soma॒pānau᳚ | tayoḥ᳚ pari॒dhaya̭ ā॒dhāna᳚m | vāji̭na-mbhāga॒dheya᳚m || 27 ||
yadapra̭hṛtya pari॒dhīñjṷhu॒yāt | a॒ntarā̭dhānābhyā-ṅghā॒sa-mpraya̭cchet | pra॒hṛtya̭ pari॒dhīñjṷhoti | nirā̭dhānābhyāme॒va ghā॒sa-mpraya̭cchati | ba॒r॒hiṣi̭ viṣi॒ñcanvāji̭na॒-māna̭yati | pra॒jā vai ba॒ra॒ḥiḥ | reto॒ vāji̭nam | pra॒jāsve॒va reto̭ dadhāti | sa॒mu॒pa॒hūya̭ bhakṣayanti | e॒ta-thso̭mapīthā॒ hyḙte | atho̭ ā॒tmanne॒va reto̭ dadhate | yaja̭māna utta॒mo bha̭kṣayati | pa॒śavo॒ vai vāji̭nam | yaja̭māna e॒va pa॒śū-nprati̭ṣṭhāpayanti || 28 ||
(lo॒ko - ba̭hurū॒pa-mbha̭va॒ - tyājya̭bhāgau - pa॒śava॒ ājya̭ - mava॒dye - dā̭hava॒nīyaḥ̭ - pra॒tyak - tasmā॒-tprati̭ṣṭhito hota॒vyo̭ - bhāga॒dheya̭ - me॒te ca॒tvāri̭ ca) (a. 3)
anuvākaṃ 4 - varuṇapraghāsāḥ
pra॒jāpa̭ti-ssavi॒tā bhū॒tvā pra॒jā a̭sṛjata | tā ḙna॒matya̭manyanta | tā a̭smā॒dapā᳚krāmann | tā varṷṇo bhū॒tvā pra॒jā varṷṇenāgrāhayat | tāḥ pra॒jā varṷṇagṛhītāḥ | pra॒jāpa̭ti॒-mpuna॒rupā̭dhāvannā॒tha-mi॒cchamā̭nāḥ | sa e॒tān-pra॒jāpa̭ti-rvaruṇa praghā॒sāna̭paśyat | tānnira̭vapat | tairvai sa pra॒jā va̭ruṇa-pā॒śāda̭muñcat | ya-dva̭ruṇa-praghā॒sā ni̭ru॒pyante᳚ || 29 ||
pra॒jānā॒mava̭ruṇagrāhāya | tāsā॒-ndakṣi̭ṇo bā॒hu-rnya̭kna॒ āsī᳚t | sa॒vyaḥ prasṛ̭taḥ | sa e॒tā-ndvi॒tīyā᳚-ndakṣiṇa॒to vedi॒muda̭hann | tato॒ vai sa pra॒jānā॒-ndakṣi̭ṇa-mbā॒hu-mprāsā̭rayat | ya-ddvi॒tīyā᳚-ndakṣiṇa॒to vedi̭mu॒ddhanti̭ | pra॒jānā̭me॒va ta-dyaja̭māno॒ dakṣi̭ṇa-mbā॒hu-mprasā̭rayati | tasmā᳚ccāturmāsyayā॒jya̭muṣmi̭n ~lo॒ka ṷbha॒yābā̭huḥ | ya॒jñābhi̭jita॒gg॒ hya̭sya | pṛ॒tha॒mā॒trā-dvedī॒ asa̭bhinnne bhavataḥ || 30 ||
tasmā᳚t-pṛthamā॒traṃ-vya~gṃsau᳚ | utta̭rasyāṃ॒-ve~dyā̭muttarave॒dimupa̭ vapati | pa॒śavo॒ vā ṷttarave॒diḥ | pa॒śūne॒vāva̭ rundhe | atho̭ yajñapa॒ruṣo-'na̭ntarityai | e॒ta-dbrā᳚hmaṇānye॒va pañca̭ ha॒vīgṃṣi̭ | athai॒ṣa ai᳚ndrā॒gno bha̭vati | prā॒ṇā॒pā॒nau vā e॒tau de॒vānā᳚m | yadi̭ndrā॒gnī | yadai᳚ndrā॒gno bhava̭ti || 31 ||
prā॒ṇā॒pā॒nāve॒vāva̭ rundhe | ojo॒ balaṃ॒-vā~ e॒tau de॒vānā᳚m | yadi̭ndrā॒gnī | yadai᳚ndrā॒gno bhava̭ti | ojo॒ bala̭me॒vāva̭ rundhe | mā॒ru॒tyā̭mikṣā̭ bhavati | vā॒ru॒ṇyā̭mikṣā᳚ | me॒ṣī ca̭ me॒ṣaśca̭ bhavataḥ | mi॒thu॒nā e॒va pra॒jā va̭ruṇapā॒śā-nmṷñcati | lo॒ma॒śau bha̭vato meddhya॒tvāya̭ || 32 ||
śa॒mī॒pa॒rṇānyupa̭ vapati | ghā॒same॒vābhyā॒mapi̭ yacchati | pra॒jāpa̭tima॒nnādya॒-nnopā̭namat | sa e॒tena̭ śa॒teddhmḙna ha॒viṣā॒ 'nnādya॒ma-vā̭rundha | ya-tpa̭ra-śśa॒tāni̭ śamīpa॒rṇāni॒ bhava̭nti | a॒nnādya॒syāva̭-ruddhyai | sau॒myāni॒ vai ka॒rīrā̭ṇi | sau॒myā khalu॒ vā āhṷti-rdi॒vo vṛṣṭi̭-ñcyāvayati | yat-ka॒rīrā̭ṇi॒ bhava̭nti | sau॒myayai॒vāhṷtyā di॒vo vṛṣṭi॒mava̭ rundhe | kā॒ya eka̭kapālo bhavati | pra॒jānā᳚-ṅka॒tvāṃya~̭ | pra॒ti॒pū॒ru॒ṣa-ṅka̭rambha pā॒trāṇi̭ bhavanti | jā॒tā e॒va pra॒jā va̭ruṇapā॒śā-nmṷñcati | eka॒-mati̭riktam | ja॒ni॒ṣyamā̭ṇā e॒va pra॒jā va̭ruṇapā॒śā-nmṷñcati || 33 ||
(ni॒ru॒pyantḙ- bhavato॒ - bhava̭ti - meddhya॒tvāya̭ - rundhe॒ ṣaṭca̭) (a. 4)
anuvākaṃ 5 - taccheṣaḥ
utta̭rasyāṃ॒-ve~dyā̭ma॒nyāni̭ ha॒vīgṃṣi̭ sādayati | dakṣi̭ṇāyā-mmāru॒tīm | a॒pa॒dhu॒rame॒vainā̭ yunakti | atho॒ oja̭ e॒vāsā॒mava̭harati | tasmā॒-dbrahma̭ṇaśca kṣa॒trācca॒ viśo᳚-'nyato-'pakra॒miṇīḥ᳚ | mā॒ru॒tyā pūrva̭yā॒ praca̭rati | anṛ̭tame॒vāva̭ yajate | vā॒ru॒ṇyotta̭rayā | a॒nta॒ta e॒va varṷṇa॒mava̭-yajate | yade॒vāddhva॒ryuḥ ka॒roti̭ || 34 ||
ta-tpra̭tiprasthā॒tā ka̭roti | tasmā॒-dyacchreyā᳚n-ka॒roti̭ | ta-tpāpī̭yān-karoti | patnīṃ᳚ ~vācayati | meddhyā̭me॒vainā᳚-ṅkaroti | atho॒ tapa̭ e॒vainā॒mupa̭ nayati | yajjā॒ragṃ santa॒-nna pra̭brū॒yāt | pri॒ya-ñjñā॒tigṃ rṷndhyāt | a॒sau mḙ jā॒ra iti॒ nirdi̭śet | ni॒rdiśyai॒vainaṃ̭-va~ruṇapā॒śena̭ grāhayati || 35 ||
pra॒ghā॒syāṋ. havāmaha॒ iti॒ patnī̭-mu॒dāna̭yati | ahva̭tai॒vainā᳚m | yat-patnī̭ puronuvā॒kyā̭manu brū॒yāt | nirvī᳚ryo॒ yaja̭māna-ssyāt | yaja̭mā॒no 'nvā̭ha | ā॒tmanne॒va vī॒rya̭-ndhatte | u॒bhau yā॒jyāgṃ̭ savīrya॒tvāya̭ | yadgrāme॒ yadara̭ṇya॒ ityā̭ha | ya॒tho॒di॒tame॒va varṷṇa॒mava̭ yajate | ya॒ja॒mā॒na॒de॒va॒tyo̭ vā ā̭hava॒nīyaḥ̭ || 36 ||
bhrā॒tṛ॒vya॒ de॒va॒tyo̭ dakṣi̭ṇaḥ | yadā̭hava॒nīyḙ juhu॒yāt | yaja̭mānaṃ-va~ruṇapā॒śena̭ grāhayet | dakṣi̭ṇe॒ 'gnau jṷhoti | bhrātṛ̭vyame॒va va̭ruṇapā॒śena̭ grāhayati | śūrpḙṇa juhoti | anya̭me॒va varṷṇa॒mava̭yajate | śī॒r॒ṣanna̭dhi ni॒dhāya̭ juhoti | śī॒r॒ṣa॒ta e॒va varṷṇa॒mava̭ yajate | pra॒tyantiṣṭha̭ñjuhoti || 37 ||
pra॒tyaṅṅe॒va varṷṇapā॒śā-nnirmṷcyate | akra॒nkarma̭ karma॒kṛta॒ ityā̭ha | de॒vānṛ॒ṇa-nni̭rava॒dāya̭ | a॒nṛ॒ṇā gṛ॒hānupa॒-preteti॒ vāvaitadā̭ha | varṷṇa gṛhītaṃ॒-vā~ e॒ta-dya॒jñasya̭ | ya-dyajṷṣā gṛhī॒tasyā̭ti॒ricya̭te | tuṣā᳚śca niṣkā॒saśca̭ | tuṣai᳚śca niṣkā॒sena̭ cāvabhṛ॒thamavai̭ti | varṷṇa-gṛhītenai॒va varṷṇa॒mava̭yajate | a॒po̭-'vabhṛ॒thamavai̭ti || 38 ||
a॒phsu vai varṷṇaḥ | sā॒kṣāde॒va varṷṇa॒mava̭ yajate | prati̭yuto॒ varṷṇasya॒ pāśa॒ ityā̭ha | va॒ru॒ṇa॒pā॒śāde॒va nirmṷcyate | apra̭tīkṣa॒-māya̭nti | varṷṇasyā॒ntarhi̭tyai | edho᳚-'syedhiṣī॒mahītyā̭ha | sa॒midhai॒vāgni-nna̭ma॒syanta̭ u॒pāya̭nti | tejo̭-'si॒ tejo॒ mayi̭ dhe॒hītyā̭ha | teja̭ e॒vātmandha̭tte || 39 ||
(ka॒roti̭ - grāhaya - tyāhava॒nīya॒ - stiṣṭha̭ñjuho - tya॒po̭-'vabhṛ॒thamavai̭ti - dhatte) (a. 5)
anuvākaṃ 6 - sākamedhāḥ
de॒vā॒su॒rā-ssaṃya~̭ttā āsann | so᳚-'gnira̭bravīt | mame॒ya-manī̭kavatī ta॒nūḥ | tā-mprī̭ṇīta | athāsṷrāna॒bhi bha̭viṣya॒theti̭ | te de॒vā a॒gnaye-'nī̭kavate puro॒ḍāśa̭ma॒ṣṭāka̭pāla॒-nnira̭vapann | so᳚-'gniranī̭kavā॒n-thsvena̭ bhāga॒dheyḙna prī॒taḥ | ca॒tu॒rdhā 'nī̭kā-nyajanayata | tato̭ de॒vā abha̭vann | parā 'sṷrāḥ || 40 ||
yada॒gnaye-'nī̭kavate puro॒ḍāśa̭ma॒ṣṭāka̭pāla-nni॒rvapa̭ti | a॒gnime॒vānī̭kavanta॒gg॒ svena̭ bhāga॒dheyḙna prīṇāti | so᳚-'gniranī̭kavā॒n-thsvena̭ bhāga॒dheyḙna prī॒taḥ | ca॒tu॒rdhā 'nī̭kāni janayate | a॒sau vā ā̭di॒tyo᳚-'gni-ranī̭kavān | tasya̭ ra॒śmayo-'nī̭kāni | sā॒kagṃ sūryḙṇodya॒tā nirva̭pati | sā॒kṣāde॒vāsmā॒ anī̭kāni janayati | te-'sṷrāḥ॒ parā̭jitā॒ yantaḥ̭ | dyāvā̭pṛthi॒vī upā᳚śrayann || 41 ||
te de॒vā ma॒rudbhyaḥ̭ sāntapa॒nebhya̭śca॒ru-nnira̭vapann | tā-ndyāvā̭pṛthi॒vībhyā̭-me॒vobha॒yata॒-ssama̭tapann | yanma॒rudbhyaḥ̭ sāntapa॒nebhya̭śca॒ru-nni॒rvapa̭ti | dyāvā̭pṛthi॒vībhyā̭me॒va tadṷbha॒yato॒ yaja̭māno॒ bhrātṛ̭vyā॒n-thsanta̭pati | ma॒ddhyandi̭ne॒ nirva̭pati | tarhi॒ hi te-'kṣṇi̭ṣṭha॒-ntapa̭ti | ca॒rurbha̭vati | sa॒rvata̭ e॒vainā॒n-thsanta̭pati | te de॒vā-śśvo̭ vija॒yina॒-ssantaḥ̭ | sarvā̭sā-ndu॒gdhe gṛ̭hame॒dhīya̭-ñca॒ru-nnira̭vapann || 42 ||
āśi̭tā e॒vādyopa̭vasāma | kasya॒ vā-'he॒dam | kasya̭ vā॒ śvo bha̭vi॒teti̭ | sa śṛ॒to̭-'bhavat | tasyāhṷtasya॒ nāśñanṋ | na hi de॒vā ahṷtasyā॒śñanti̭ | te᳚-'bruvann | kasmā̭ i॒magṃ ho᳚ṣyāma॒ iti̭ | ma॒rudbhyo̭ gṛhame॒dhibhya॒ itya̭bruvann | ta-mma॒rudbhyo̭ gṛhame॒dhibhyo̭-'juhavuḥ || 43 ||
tato̭ de॒vā abha̭vann | parā-'sṷrāḥ | yasyai॒vaṃ-vi~॒duṣo̭ ma॒rudbhyo̭ gṛhame॒dhibhyo̭ gṛ॒he juhva̭ti | bhava̭tyā॒tmanā᳚ | parā᳚-'sya॒ bhrātṛ̭vyo bhavati | yadvai ya॒jñasya̭ pāka॒trā kri॒yate᳚ | pa॒śa॒vya̭-ntat | pā॒ka॒trā vā e॒tatkri̭yate | yanneddhmāba॒r॒hi-rbhava̭ti | na sā̭midhe॒nī-ra॒nvāha̭ || 44 ||
na pra̭yā॒jā i॒jyante᳚ | nānṷ̄yā॒jāḥ | ya e॒vaṃ-ve~da̭ | pa॒śu॒mā-nbha̭vati | ājya̭bhāgau yajati | ya॒jñasyai॒va cakṣṷṣī॒ nāntarḙti | ma॒ruto̭ gṛhame॒dhino̭ yajati | bhā॒ga॒dheyḙ-nai॒vainā॒n-thsama̭rdhayati | a॒gnigg svi̭ṣṭa॒kṛtaṃ̭-ya~jati॒ prati̭ṣṭhityai | iḍā᳚nto bhavati | pa॒śavo॒ vā iḍā᳚ | pa॒śuṣve॒vopari̭ṣṭā॒-tprati̭ tiṣṭhati || 45 ||
(asṷrā - aśrayan - gṛhame॒dhīyaṃ̭ ca॒ru-nnira̭vapan - najuhavu - ra॒nvā - heḍā᳚nto bhavati॒ dve ca̭) (a. 6)
anuvākaṃ 7 - taccheṣaḥ
yatpatnī̭ gṛhame॒dhīya̭-syāśñī॒yāt | gṛ॒ha॒me॒ddhyḙva syā᳚t | vi tva̭sya ya॒jña ṛ̭dhyeta | yannāśñī॒yāt | agṛ̭hamedhī syāt | nāsya̭ ya॒jño vyṛ̭ddhyeta | prati̭veśa-mpaceyuḥ | tasyā᳚śñīyāt | gṛ॒ha॒me॒ddhyḙva bha̭vati | nāsya̭ ya॒jño vyṛ̭ddhyate || 46 ||
te de॒vā gṛ̭hame॒dhīyḙne॒ṣṭvā | āśi̭tā abhavann | āñja̭tā॒bhya̭ñjata | anṷ va॒thsā-na̭vāsayann | tebhyo-'sṷrāḥ॒, kṣudha॒-mprāhi̭ṇvann | sā de॒veṣṷ lo॒kamavi̭ttvā | asṷrā॒n-puna̭ragacchat | gṛ॒ha॒me॒dhīyḙne॒ṣṭvā | āśi̭tā bhavanti | āñja̭te॒-'bhya̭ñjate || 47 ||
anṷ va॒thsān. vā̭sayanti | bhrātṛ̭vyāyai॒va ta-dyaja̭mānaḥ॒, kṣudha॒-mprahi̭ṇoti | te de॒vā gṛ̭hame॒dhīyḙne॒ṣṭvā | indrā̭ya niṣkā॒sa-nnya̭dadhuḥ | a॒smāne॒va śva indro॒ nihi̭tabhāga upāvarti॒teti̭ | tānindro॒ nihi̭tabhāga u॒pāva̭rtata | gṛ॒ha॒me॒dhīyḙne॒ṣṭvā | indrā̭ya niṣkā॒sa-nnida̭ddhyāt | indra̭ e॒vaina॒-nnihi̭tabhāga u॒pāva̭rtate | gārha̭patye juhoti || 48 ||
bhā॒ga॒dheyḙne॒vaina॒gṃ॒ sama̭rdhayati | ṛ॒ṣa॒bhamāhva̭yati | va॒ṣa॒ṭkā॒ra e॒vāsya॒ saḥ | atho̭ indri॒yame॒va ta-dvī॒ryaṃ̭-ya~ja̭māno॒ bhrātṛ̭vyasya vṛṅkte | indro̭ vṛ॒tragṃ ha॒tvā | parā᳚-mparā॒vata̭-magacchat | apā̭rādha॒miti॒ manya̭mānaḥ | so᳚-'bravīt | ka i॒daṃ-ve~̭diṣya॒tīti̭ | te᳚-'bruva-nma॒ruto॒ varaṃ̭-vṛ~ṇāmahai || 49 ||
atha̭ va॒yaṃ-ve~̭dāma | a॒smabhya̭me॒va pra̭tha॒magṃ ha॒virnirṷpyātā॒ iti̭ | ta ḙna॒maddhya̭-krīḍann | tatkrī॒ḍinā᳚-ṅkrīḍi॒tvam | ya-nma॒rudbhyaḥ̭ krī॒ḍibhyaḥ̭ pratha॒magṃ ha॒virni̭ru॒pyate॒ viji̭tyai | sā॒kagṃ sūryḙṇodya॒tā nirva̭pati | e॒tasmi॒n vai lo॒ka indro̭ vṛ॒trama̭ha॒n-thsamṛ̭ddhyai | e॒ta-dbrā᳚hmaṇānye॒va pañca̭ ha॒vīgṃṣi̭ | e॒ta-dbrā᳚hmaṇa aindrā॒gnaḥ | athai॒ṣa ai॒ndraśca॒ru-rbha̭vati || 50 ||
u॒ddhā॒raṃ-vā~ e॒tamindra॒ uda̭harata | vṛ॒tragṃ ha॒tvā | a॒nyāsṷ de॒vatā॒svadhi̭ | yade॒ṣa ai॒ndra-śca॒ru-rbhava̭ti | u॒ddhā॒rame॒va taṃ-ya~ja̭māna॒ uddha̭rate | a॒nyāsṷ pra॒jāsvadhi̭ | vai॒śva॒ka॒rma॒ṇa eka̭kapālo bhavati | viśvā᳚nye॒va tena॒ karmā̭ṇi॒ yaja̭mā॒no 'va̭rundhe || 51 ||
(ṛ॒ddhya॒te॒-'-bhya̭ñjate-juhoti-vṛṇāmahai-bhavatya॒- +ṣṭau ca̭) (a. 7)
anuvākaṃ 8 - pitṛyajñaḥ
vai॒śva॒de॒vena॒ vai pra॒jāpa̭tiḥ pra॒jā a̭sṛjata | tā va̭ruṇa-praghā॒sai-rva̭ruṇapā॒śāda̭muñcat | sā॒ka॒me॒dhaiḥ pratya̭sthāpayat | trya̭mbakai ru॒dra-nni॒ravā̭dayata | pi॒tṛ॒ya॒jñena̭ suva॒rgaṃ-lo~॒kama̭gamayat | ya-dvai᳚śvade॒vena॒ yaja̭te | pra॒jā e॒va ta-dyaja̭māna-ssṛjate | tā va̭ruṇa-praghā॒sai-rva̭ruṇapā॒śā-nmṷñcati | sā॒ka॒me॒dhaiḥ prati̭ṣṭhāpayati | trya̭mbakairu॒dra-nni॒rava̭dayate || 52 ||
pi॒tṛ॒ya॒jñena̭ suva॒rgaṃ-lo~॒ka-ṅga̭mayati | da॒kṣi॒ṇa॒taḥ prā̭cīnāvī॒tī nirva̭pati | da॒kṣi॒ṇāvṛ॒ddhi pi̭tṛ॒ṇām | anā̭dṛtya॒ tat | u॒tta॒ra॒ta e॒vopa॒vīya॒ nirva̭pet | u॒bhaye॒ hi de॒vāśca̭ pi॒tara̭śce॒jyante᳚ | atho॒ yade॒va da̭kṣiṇā॒rdhḙ-'dhi॒ śraya̭ti | tena̭ dakṣi॒ṇāvṛ̭t | somā̭ya pitṛ॒matḙ puro॒ḍāśa॒gṃ॒ ṣaṭka̭pāla॒-nnirva̭pati | saṃ॒va~॒thsa॒ro vai somaḥ̭ pitṛ॒mān || 53 ||
saṃ॒va~॒thsa॒rame॒va prī̭ṇāti | pi॒tṛbhyo̭ barhi॒ṣadbhyo̭ dhā॒nāḥ | māsā॒ vai pi॒taro̭ barhi॒ṣadaḥ̭ | māsā̭ne॒va prī̭ṇāti | yasmi॒n vā ṛ॒tau purṷṣaḥ pra॒mīya̭te | so᳚-'syā॒muṣmi̭n ~lo॒ke bha̭vati | ba॒hu॒rū॒pā dhā॒nā bha̭vanti | a॒ho॒rā॒trāṇā̭-ma॒bhiji̭tyai | pi॒tṛbhyo᳚ 'gniṣvā॒ttebhyo̭ ma॒ntham | a॒rdha॒mā॒sā vai pi॒taro᳚-'gniṣvā॒ttāḥ || 54 ||
a॒rdha॒mā॒sāne॒va prī̭ṇāti | a॒bhi॒vā॒nyā̭yai du॒gdhe bha̭vati | sā hi pi̭tṛdeva॒tya̭-ndu॒he | ya-tpū॒rṇam | ta-nma̭nu॒ṣyā̭ṇām | u॒pa॒rya॒rdho de॒vānā᳚m | a॒rdhaḥ pi̭tṛ॒ṇām | a॒rdha upa̭manthati | a॒rdho hi pi̭tṛ॒ṇām | eka॒yopa̭manthati || 55 ||
ekā॒ hi pi̭tṛ॒ṇām | da॒kṣi॒ṇopa̭manthati | da॒kṣi॒ṇā vṛ॒ddhi pi̭tṛ॒ṇām | anā̭ra॒bhyopa̭manthati | taddhi pi॒tṝn-gaccha̭ti | i॒mā-ndiśaṃ॒-ve~di॒muddha̭nti | u॒bhaye॒ hi de॒vāśca̭ pi॒tara̭śce॒jyante᳚ | catuḥ̭ sraktirbhavati | sarvā॒ hyanu॒ diśaḥ̭ pi॒taraḥ̭ | akhā̭tā bhavati || 56 ||
khā॒tā hi de॒vānā᳚m | ma॒ddhya॒to᳚ 'gnirādhī̭yate | a॒nta॒to hi de॒vānā̭-mādhī॒yate᳚ | varṣī̭yāni॒ddhma i॒ddhmā-dbha̭vati॒ vyāvṛ̭ttyai | pari̭ śrayati | a॒ntarhi̭to॒ hi pi̭tṛlo॒ko ma̭nuṣyalo॒kāt | yat-parṷṣi di॒nam | ta-dde॒vānā᳚m | yada̭nta॒rā | ta-nma̭nu॒ṣyā̭ṇām || 57 ||
ya-thsamṷ̄lam | ta-tpi̭tṛ॒ṇām | samṷ̄la-mba॒r॒hi-rbha̭vati॒ vyāvṛ̭ttyai | da॒kṣi॒ṇā stṛ̭ṇāti | da॒kṣi॒ṇā vṛ॒ddhi pi̭tṛ॒ṇām | triḥ paryḙti | tṛ॒tīye॒ vā i॒to lo॒ke pi॒taraḥ̭ | tāne॒va prī̭ṇāti | triḥ punaḥ॒ paryḙti | ṣaṭthsampa̭dyante || 58 ||
ṣaḍvā ṛ॒tavaḥ̭ | ṛ॒tūne॒va prī̭ṇāti | ya-tpra̭sta॒raṃ-ya~jṷṣā gṛhṇī॒yāt | pra॒māyṷko॒ yaja̭māna-ssyāt | yanna gṛ̭hṇī॒yāt | a॒nā॒ya॒ta॒na-ssyā᳚t | tū॒ṣṇīme॒va nya̭syet | na pra॒māyṷko॒ bhava̭ti | nānā̭yata॒naḥ | yat-trīn-pa̭ri॒dhī-npa̭rida॒ddhyāt || 59 ||
mṛ॒tyunā॒ yaja̭māna॒-mpari̭ gṛhṇīyāt | yanna pa̭ri-da॒ddhyāt | rakṣāgṃ̭si ya॒jñagṃ ha̭nyuḥ | dvau pa̭ri॒dhī pari̭dadhāti | rakṣa̭sā॒-mapa̭hatyai | atho̭ mṛ॒tyore॒va yaja̭māna॒-muthsṛ̭jati | ya-ttrīṇi̭ trīṇi ha॒vīgṣyṷdā॒harḙyuḥ | traya̭straya eṣāgṃ sā॒ka-mpramī̭yerann | ekai̭ka-manū॒cīnā᳚-nyu॒dāha̭ranti | ekai̭ka e॒vaiṣā̭ma॒nvañcaḥ॒ pramī̭yate | ka॒śipṷ kaśipa॒vyā̭ya | u॒pa॒barha̭ṇa-mupabarha॒ṇyā̭ya | āñja̭na-māñja॒nyā̭ya | a॒bhyañja̭na-mabhyañja॒nyā̭ya | ya॒thā॒bhā॒game॒vainā᳚-nprīṇāti || 60 ||
(ni॒rava̭dayate - pitṛ॒mā - na̭gniṣvā॒ttā - eka॒yopa̭ mantha॒ - tyakhā̭tā bhavati-manu॒ṣyā̭ṇāṃ - padyante - parida॒ddhyān - mī̭yate॒ pañca̭ ca) (a. 8)
anuvākaṃ 9 - taccheṣaḥ
a॒gnayḙ de॒vebhyaḥ̭ pi॒tṛbhyaḥ̭ sami॒ddhyamā̭nā॒yānṷbrū॒hītyā̭ha |
u॒bhaye॒ hi de॒vāśca̭ pi॒tara̭śce॒jyante᳚ | ekā॒manvā̭ha | ekā॒ hi pi̭tṛ॒ṇām | triranvā̭ha | trirhi de॒vānā᳚m | ā॒ghā॒rāvāghā̭rayati | ya॒jña॒ pa॒ruṣo॒rana̭ntarityai | nārṣe॒yaṃ-vṛ~̭ṇīte | na hotā̭ram || 61 ||
yadā̭rṣe॒yaṃ-vṛ~̭ṇī॒ta | yaddhotā̭ram | pra॒māyṷko॒ yaja̭māna-ssyāt | pra॒māyṷko॒ hotā᳚ | tasmā॒nna vṛ̭ṇīte | yaja̭mānasya॒ hotṷ-rgopī॒thāya̭ | apa̭barhiṣaḥ prayā॒jān.-ya̭jati | pra॒jā vai ba॒r॒hiḥ | pra॒jā e॒va mṛ॒tyoruthsṛ̭jati | ājya̭bhāgau yajati || 62 ||
ya॒jñasyai॒va cakṣṷṣī॒ nāntarḙti | prā॒cī॒nā॒vī॒tī somaṃ̭-ya~jati | pi॒tṛ॒de॒va॒tyā̭ hi | e॒ṣā ''hṷtiḥ | pañca॒ kṛtvo-'va̭dyati | pañca॒ hyḙtā de॒vatāḥ᳚ | dve pṷro-'nuvā॒kye᳚ | yā॒jyā̭ de॒vatā̭ vaṣaṭkā॒raḥ | tā e॒va prī̭ṇāti | santa̭ta॒mava̭ dyati || 63 ||
ṛ॒tū॒nāgṃ santa̭tyai | praivaibhyaḥ॒ pūrva̭yā puro-'nuvā॒kya̭yā ''ha | praṇa̭yati dvi॒tīya̭yā | ga॒maya̭ti yā॒jya̭yā | tṛ॒tīye॒ vā i॒to lo॒ke pi॒taraḥ̭ | ahna̭ e॒vainā॒-npūrva̭yā puro-'nuvā॒kya̭yā॒ 'tyāna̭yati | rātri̭yai dvi॒tīya̭yā | aivaināṋ. yā॒jya̭yā gamayati | da॒kṣi॒ṇa॒to̭-'va॒dāya̭ | uda॒ṅṅati̭ krāmati॒ vyāvṛ̭ttyai || 64 ||
ā sva॒dhetyā-śrā̭vayati | astṷ sva॒dheti̭ pra॒tyāśrā̭vayati | sva॒dhā nama॒ iti॒ vaṣa̭ṭkaroti | sva॒dhā॒kā॒ro hi pi̭tṛ॒ṇām | soma॒magrḙ yajati | soma̭ prayājā॒ hi pi॒taraḥ̭ | soma̭-mpitṛ॒mantaṃ̭-ya~jati | saṃ॒va~॒thsa॒ro vai somaḥ̭ pitṛ॒mān | saṃ॒va~॒thsa॒rame॒va ta-dya̭jati | pi॒tṝn-ba̭rhi॒ṣado̭ yajati || 65 ||
ye vai yajvā̭naḥ | te pi॒taro̭ barhi॒ṣadaḥ̭ | tāne॒va ta-dya̭jati | pi॒tṝna̭gniṣvā॒ttān. ya̭jati | ye vā aya̭jvāno gṛhame॒dhinaḥ̭ | te pi॒taro᳚-'gniṣvā॒ttāḥ | tāne॒va ta-dya̭jati | a॒gni-ṅka̭vya॒vāha̭naṃ-ya~jati | ya e॒va pi̭tṛ॒ṇāma॒gniḥ | tame॒va ta-dya̭jati || 66 ||
atho॒ yathā॒-'gnigg svi̭ṣṭa॒kṛtaṃ॒-ya~ja̭ti | tā॒dṛge॒va tat | e॒tattḙ tata॒ ye ca॒ tvāmanviti̭ ti॒sṛṣṷ sra॒ktīṣu॒ nida̭dhāti | tasmā॒dā tṛ॒tīyā॒-tpurṷṣā॒nnāma॒ na gṛ̭hṇanti | e॒tāva̭nto॒ hījyante᳚ | atra̭ pitaro yathābhā॒ga-mma̭ndaddhva॒mityā̭ha | hlīkā॒ hi pi॒taraḥ̭ | uda̭ñco॒ niṣkrā̭manti | e॒ṣā vai ma̭nu॒ṣyā̭ṇā॒-ndik | svāme॒va ta-ddiśa॒manu॒ niṣkrā̭manti || 67 ||
ā॒ha॒va॒nīya॒-mupa̭tiṣṭhante | nyḙvāsmai॒ taddhnṷvate | yathsa॒tyā̭hava॒nīye᳚ | athā॒nyatra॒ cara̭nti | ātami̭to॒rupa̭tiṣṭhante | a॒gnime॒vopa̭dra॒ṣṭāra̭-ṅkṛ॒tvā | pi॒tṝ-nni॒rava̭dayante | antaṃ॒-vā~ e॒te prā॒ṇānā᳚-ṅgacchanti | ya ātami̭torupa॒tiṣṭha̭nte | su॒sa॒ndṛśa̭-ntvā va॒yamityā̭ha || 68 ||
prā॒ṇo vai sṷsa॒ndṛk | prā॒ṇame॒vātman-da̭dhate | yojā॒ nvi̭ndra te॒ harī॒ ityā̭ha | prā॒ṇame॒va puna̭rayukta | akṣa॒nnamī̭madanta॒ hīti॒ gārha̭patya॒-mupa̭tiṣṭhante | akṣa॒nnamī̭mada॒ntātha॒ tvopa̭tiṣṭhāmaha॒ iti॒ vāvaitadā̭ha | amī̭madanta pi॒taraḥ̭ so॒myā itya॒bhi prapa̭dyante | amī̭madanta pi॒taro-'tha̭ tvā॒-'bhi prapa̭dyāmaha॒ iti॒ vāvaitadā̭ha | a॒paḥ pari̭ṣiñcati | mā॒rjaya̭tye॒vaināṋ || 69 ||
atho̭ ta॒rpaya̭tye॒va | tṛpya̭ti pra॒jayā̭ pa॒śubhiḥ̭ | ya e॒vaṃ-ve~da̭ | apa̭ barhiṣāvanūyā॒jau ya̭jati | pra॒jā vai ba॒r॒hiḥ | pra॒jā e॒va mṛ॒tyoruthsṛ̭jati | ca॒turaḥ̭ prayā॒jān. ya̭jati | dvāva̭nūyā॒jau | ṣaṭthsampa̭dyante | ṣaḍvā ṛ॒tavaḥ̭ || 70 ||
ṛ॒tūne॒va prī̭ṇāti | na patnyanvā᳚ste | na saṃyā~̭jayanti | yatpatnya॒nvāsī̭ta | yathsaṃ̭yā~॒jayḙyuḥ | pra॒māyṷkā syāt | tasmā॒nnānvā᳚ste | na saṃyā~̭jayanti | patni̭yai gopī॒thāya̭ || 71 ||
(hotā̭ra॒ - mājya̭bhāgau yajati॒ - santa̭ta॒mava̭dyati॒ - vyāvṛ̭ttyai - barhi॒ṣado̭ yajati॒ - tame॒va ta-dya̭ja॒- tyanu॒ niṣkrā̭mantyā - hai - nān - ṛ॒tavo॒ - +nava̭ ca) (a. 9)
anuvākaṃ 10 - tryambakahavīṃṣi
pra॒ti॒pū॒ru॒ṣameka̭kapālā॒-nnirva̭pati | jā॒tā e॒va pra॒jā ru॒drānni॒rava̭dayate | eka॒mati̭riktam | ja॒ni॒ṣyamā̭ṇā e॒va pra॒jā ru॒drānni॒rava̭dayate | eka̭kapālā bhavanti | e॒ka॒dhaiva ru॒dra-nni॒rava̭dayate | nābhighā̭rayati | yada̭bhighā॒raye᳚t | a॒nta॒ra॒va॒cā॒riṇagṃ̭ ru॒dra-ṅkṷryāt | e॒ko॒lmu॒kena̭ yanti || 72 ||
taddhi ru॒drasya̭ bhāga॒dheya᳚m | i॒mā-ndiśaṃ̭-ya~nti | e॒ṣā vai ru॒drasya॒ dik | svāyā̭me॒va di॒śi ru॒dra-nni॒rava̭dayate | ru॒dro vā a̭pa॒śukā̭yā॒ āhṷtyai॒ nāti̭ṣṭhata | a॒sau tḙ pa॒śuriti॒ nirdi̭śe॒dya-ndvi॒ṣyāt | yame॒va dveṣṭi̭ | tama̭smai pa॒śu-nnirdi̭śati | yadi॒ na dvi॒ṣyāt | ā॒khustḙ pa॒śuriti̭ brūyāt || 73 ||
na grā॒myā-npa॒śūn. hi॒nasti̭ | nāra॒ṇyān | ca॒tu॒ṣpa॒the jṷhoti | e॒ṣa vā a̭gnī॒nā-mpaḍbī̭śo॒ nāma̭ | a॒gni॒vatye॒va jṷhoti | ma॒ddhya॒mena̭ pa॒rṇena̭ juhoti | srugghyḙṣā | atho॒ khalṷ | a॒nta॒menai॒va ho̭ta॒vya᳚m | a॒nta॒ta e॒va ru॒dra-nni॒rava̭dayate || 74 ||
e॒ṣa tḙ rudra bhā॒ga-ssa॒ha svasrā-'mbi̭ka॒yetyā̭ha | śa॒radvā a॒syāmbi̭kā॒ svasā᳚ | tayā॒ vā e॒ṣa hi̭nasti | yagṃ hi॒nasti̭ | tayai॒vainagṃ̭ sa॒ha śa̭mayati | bhe॒ṣa॒ja-ṅgava॒ ityā̭ha | yāva̭nta e॒va grā॒myāḥ pa॒śavaḥ̭ | tebhyo̭ bheṣa॒ja-ṅka̭roti | avā᳚mba ru॒drama̭dima॒hītyā̭ha | ā॒śiṣa̭me॒vaitāmāśā᳚ste || 75 ||
trya̭mbakaṃ-ya~jāmaha॒ ityā̭ha | mṛ॒tyo-rmṷkṣīya॒ mā 'mṛtā॒diti॒ vāvaitadā̭ha | utki̭ranti | bhaga̭sya līphsante | mūtḙ kṛ॒tvā-''sa̭janti | yathā॒ janaṃ̭-ya~॒tḙ-'va॒sa-ṅka॒roti̭ | tā॒dṛge॒vatat | e॒ṣa tḙ rudra bhā॒ga ityā̭ha ni॒rava̭ttyai | apra̭tīkṣa॒māya̭nti | a॒paḥ pari̭ṣiñcati | ru॒drasyā॒ntarhi̭tyai | pra vā e॒te᳚-'smā-llo॒kāccya̭vante | ye trya̭mbakai॒ścara̭nti | ā॒di॒tya-ñca॒ru-mpuna॒retya॒ nirva̭pati | i॒yaṃ-vā~ adi̭tiḥ | a॒syāme॒va prati̭ tiṣṭhanti || 76 ||
(ya॒nti॒ - brū॒yā॒n - ni॒rava̭dayate - śāste - siñcati॒ ṣaṭca̭) (a. 10)
(anṷmatyai - vaiśvade॒vena॒ tā-ssṛ॒ṣṭā - stri॒vṛt - pra॒jāpa̭ti-ssavi॒ - totta̭rasyāṃ - devāsu॒rā-sso᳚-'gni--r ya-tpatnī̭ -vaiśvade॒vena॒ tā va̭ruṇapraghā॒sai - ra॒gnayḙ de॒vebhyaḥ̭ - pratipūru॒ṣa-ndaśa̭)
(anṷmatyai - prathama॒jo va॒thso - ba̭hurū॒pā hi pa॒śava॒ - stasmā᳚-tpṛthamā॒traṃ - ~yada॒gnaye-'nī̭kavata - uddhā॒raṃ-vā~ - a॒gnayḙ de॒vebhya̭ - ṛ॒tūne॒va ṣaṭthsa̭ptatiḥ)
(anṷmatyai॒ - prati̭ tiṣṭhanti)
|| hariḥ̭ om ||
|| kṛṣṇa yajurvedīya taittirīya brāhmaṇe prathamāṣṭake ṣaṣṭhaḥ prapāṭhaka-ssamāptaḥ ||
Sanskrit — Devanagari (original)
कृष्ण यजुर्वेदीय तैत्तिरीय ब्राह्मणे प्रथमाष्टके षष्ठः प्रपाठकः - राजसूयानुब्राह्मणं
ओ-न्नमः परमात्मने, श्री महागणपतये नमः,
श्री गुरुभ्यो नमः । ह॒रिः॒ ओम् ॥
अनुवाकं 1 - अनुमत्याद्या इष्टयः
अनु॑मत्यै पुरो॒डाश॑-म॒ष्टाक॑पाल॒-न्निर्व॑पति । ये प्र॒त्यञ्च॒-श्शम्या॑या अव॒शीय॑न्ते । तन्नैर्॑ऋ॒त-मेक॑कपालम् । इ॒यं-वाँ अनु॑मतिः । इ॒य-न्निर्-ऋ॑तिः । नै॒र्॒ऋ॒तेन॒ पूर्वे॑ण॒ प्रच॑रति । पा॒प्मान॑मे॒व निर्-ऋ॑ति॒-म्पूर्वा᳚-न्नि॒रव॑दयते । एक॑ कपालो भवति । ए॒क॒धैव निर्-ऋ॑ति-न्नि॒रव॑दयते । यदहु॑त्वा॒ गार्ह॑पत्य ई॒युः ॥ 1 ॥
रु॒द्रो भू॒त्वा-ऽग्निर॑नू॒त्थाय॑ । अ॒द्ध्व॒र्यु-ञ्च॒ यज॑मान-ञ्च हन्यात् । वीहि॒ स्वाहा ऽऽहु॑ति-ञ्जुषा॒ण इत्या॑ह । आहु॑त्यै॒वैनग्ं॑ शमयति । नार्ति॒मार्च्छ॑-त्यद्ध्व॒र्युर्न यज॑मानः । ए॒को॒ल्मु॒केन॑ यन्ति । तद्धि निर्-ऋ॑त्यै भाग॒धेय᳚म् । इ॒मा-न्दिशं॑-यँन्ति । ए॒षा वै निर्-ऋ॑त्यै॒ दिक् । स्वाया॑मे॒व दि॒शि निर्-ऋ॑ति-न्नि॒रव॑दयते ॥ 2 ॥
स्वकृ॑त॒ इरि॑णे जुहोति प्रद॒रे वा᳚ । ए॒तद्वै निर्-ऋ॑त्या आ॒यत॑नम् । स्व ए॒वायत॑ने॒ निर्-ऋ॑ति-न्नि॒रव॑दयते । ए॒ष ते॑ निर्-ऋते भा॒ग इत्या॑ह । निर्दि॑शत्ये॒वैना᳚म् । भूते॑ ह॒विष्म॑त्य॒सीत्या॑ह । भूति॑मे॒वोपाव॑र्तते । मु॒ञ्चेममग्ंह॑स॒ इत्या॑ह । अग्ंह॑स ए॒वैन॑-म्मुञ्चति । अ॒ङ्गु॒ष्ठाभ्या᳚-ञ्जुहोति ॥ 3 ॥
अ॒न्त॒त ए॒व निर्-ऋ॑ति-न्नि॒रव॑दयते । कृ॒ष्णं-वाँसः॑ कृ॒ष्णतू॑ष॒-न्दक्षि॑णा । ए॒त-द्वै निर्-ऋ॑त्यै रू॒पम् । रू॒पेणै॒व निर्-ऋ॑ति-न्नि॒रव॑दयते । अप्र॑तीक्ष॒माय॑न्ति । निर्-ऋ॑त्या अ॒न्तर्हि॑त्यै । स्वाहा॒ नमो॒ य इ॒द-ञ्च॒कारेति॒ पुन॒रेत्य॒ गार्ह॑पत्ये जुहोति । आहु॑त्यै॒व न॑म॒स्यन्तो॒ गार्ह॑पत्य-मु॒पाव॑र्तन्ते । आ॒नु॒म॒तेन॒ प्रच॑रति । इ॒यं-वाँ अनु॑मतिः ॥ 4 ॥
इ॒यमे॒वास्मै॑ रा॒ज्यमनु॑मन्यते । धे॒नु-र्दक्षि॑णा । इ॒मामे॒व धे॒नु-ङ्कु॑रुते । आ॒दि॒त्य-ञ्च॒रु-न्निर्व॑पति । उ॒भयी᳚ष्वे॒व प्र॒जास्व॒भिषि॑च्यते । दैवी॑षु च॒ मानु॑षीषु च । वरो॒ दक्षि॑णा । वरो॒ हि रा॒ज्यग्ं समृ॑द्ध्यै । आ॒ग्ना॒वै॒ष्ण॒व-मेका॑दशकपाल॒-न्निर्व॑पति । अ॒ग्नि-स्सर्वा॑ दे॒वताः᳚ ॥ 5 ॥
विष्णु॑र्य॒ज्ञः । दे॒वता᳚श्चै॒व य॒ज्ञ-ञ्चाव॑ रुन्धे । वा॒म॒नो व॒ही दक्षि॑णा । य-द्व॒ही । तेना᳚ग्ने॒यः । य-द्वा॑म॒नः । तेन॑ वैष्ण॒व-स्समृ॑द्ध्यै । अ॒ग्नी॒षो॒मीय॒-मेका॑दशकपाल॒-न्निर्व॑पति । अ॒ग्नीषोमा᳚भ्यां॒-वाँ इन्द्रो॑ वृ॒त्रम॑ह॒न्निति॑ । यद॑ग्नीषो॒मीय॒-मेका॑दशकपाल-न्नि॒र्वप॑ति ॥ 6 ॥
वार्त्र॑घ्नमे॒व विजि॑त्यै । हिर॑ण्य॒-न्दक्षि॑णा॒ समृ॑द्ध्यै । इन्द्रो॑ वृ॒त्रग्ं ह॒त्वा । दे॒वता॑भिश्चेन्द्रि॒येण॑ च॒ व्या᳚र्ध्यत । स ए॒तमै᳚न्द्रा॒ग्न-मेका॑दशकपाल-मपश्यत् । तन्निर॑वपत् । तेन॒ वै स दे॒वता᳚श्चेन्द्रि॒य-ञ्चावा॑रुन्ध । यदै᳚न्द्रा॒ग्न-मेका॑दशकपाल-न्नि॒र्वप॑ति । दे॒वता᳚श्चै॒व तेने᳚न्द्रि॒य-ञ्च॒ यज॑मा॒नो-ऽव॑ रुन्धे । ऋ॒ष॒भो व॒ही दक्षि॑णा ॥ 7 ॥
य-द्व॒ही । तेना᳚ग्ने॒यः । यदृ॑ष॒भः । तेनै॒न्द्र-स्समृ॑द्ध्यै । आ॒ग्ने॒यम॒ष्टाक॑पाल॒-न्निर्व॑पति । ऐ॒न्द्र-न्दधि॑ । यदा᳚ग्ने॒यो भव॑ति । अ॒ग्निर्वै य॑ज्ञमु॒खम् । य॒ज्ञ॒मु॒खमे॒वर्धि॑-म्पु॒रास्ता᳚द्धत्ते । यदै॒न्द्र-न्दधि॑ ॥ 8 ॥
इ॒न्द्रि॒यमे॒वाव॑ रुन्धे । ऋ॒ष॒भो व॒ही दक्षि॑णा । यद्व॒ही । तेना᳚ग्ने॒यः । यदृ॑ष॒भः । तेनै॒न्द्र-स्समृ॑द्ध्यै । याव॑ती॒र्वै प्र॒जा ओष॑धीना॒-महु॑ताना॒-माश्ञन्न्॑ । ताः परा॑-ऽभवन्न् । आ॒ग्र॒य॒ण-म्भ॑वति हु॒ताद्या॑य । यज॑मान॒स्याप॑राभावाय ॥ 9 ॥
दे॒वा वा ओष॑धीष्वा॒जिम॑युः । ता इ॑न्द्रा॒ग्नी उद॑जयताम् । तावे॒तमै᳚न्द्रा॒ग्न-न्द्वाद॑शकपाल॒-न्निर॑वृणाताम् । यदै᳚न्द्रा॒ग्नो भव॒त्युज्जि॑त्यै । द्वाद॑शकपालो भवति । द्वाद॑श॒ मासा᳚-स्संवँथ्स॒रः । सं॒वँ॒थ्स॒रेणै॒वास्मा॒ अन्न॒मव॑रुन्धे । वै॒श्व॒दे॒वश्च॒रु-र्भ॑वति । वै॒श्व॒दे॒वं-वाँ अन्न᳚म् । अन्न॑मे॒वास्मै᳚ स्वदयति ॥ 10 ॥
प्र॒थ॒म॒जो व॒थ्सो दक्षि॑णा॒ समृ॑द्ध्यै । सौ॒म्यग्ग् श्या॑मा॒क-ञ्च॒रु-न्निर्व॑पति । सोमो॒ वा अ॑कृष्टप॒च्यस्य॒ राजा᳚ । अ॒कृ॒ष्ट॒प॒च्यमे॒वास्मै᳚ स्वदयति । वासो॒ दक्षि॑णा । सौ॒म्यग्ंहि दे॒वत॑या॒ वास॒-स्समृ॑द्ध्यै । सर॑स्वत्यै च॒रु-न्निर्व॑पति । सर॑स्वते च॒रुम् । मि॒थु॒नमे॒वाव॑ रुन्धे । मि॒थु॒नौ गावौ॒ दक्षि॑णा॒ समृ॑द्ध्यै । एति॒ वा ए॒ष य॑ज्ञमु॒खादृद्ध्याः᳚ । यो᳚-ऽग्नेर्दे॒वता॑या॒ एति॑ । अ॒ष्टावे॒तानि॑ ह॒वीग्ंषि॑ भवन्ति । अ॒ष्टाक्ष॑रा गाय॒त्री । गा॒य॒त्रो᳚-ऽग्निः । तेनै॒व य॑ज्ञमु॒खादृद्ध्या॑ अ॒ग्नेर्दे॒वता॑यै॒ नैति॑ ॥ 11 ॥
(ई॒यु--र् नि॒रव॑दयते - ऽङ्गु॒ष्ठाभ्या᳚-ञ्जुहो॒ - त्यनु॑मति--र् दे॒वता॑ - नि॒र्वप॑ति - व॒ही दक्षि॑णा॒ - यदै॒न्द्र-न्द - ध्यप॑राभावाय - स्वदयति॒ - गावौ॒ दक्षि॑णा॒ समृ॑द्ध्यै॒ षट्च॑) (अ. 1)
अनुवाकं 2 - चातुर्मास्ये वैश्वदेवहवींषि
वै॒श्व॒दे॒वेन॒ वै प्र॒जाप॑तिः प्र॒जा अ॑सृजत । ता-स्सृ॒ष्टा न प्राजा॑यन्त । सो᳚-ऽग्निर॑कामयत । अ॒हमि॒माः प्रज॑नयेय॒मिति॑ । स प्र॒जाप॑तये॒ शुच॑मदधात् । सो॑-ऽशोचत्-प्र॒जामि॒च्छमा॑नः । तस्मा॒द्य-ञ्च॑ प्र॒जा भु॒नक्ति॒ य-ञ्च॒ न । तावु॒भौ शो॑चतः प्र॒जामि॒च्छमा॑नौ । तास्व॒ग्निमप्य॑ सृजत् । ता अ॒ग्निरद्ध्यै᳚त् ॥ 12 ॥
सोमो॒ रेतो॑-ऽदधात् । स॒वि॒ता प्राज॑नयत् । सर॑स्वती॒ वाच॑मदधात् । पू॒षा ऽपो॑षयत् । ते वा ए॒ते त्रि-स्सं॑वँथ्स॒रस्य॒ प्रयु॑ज्यन्ते । ये दे॒वाः पुष्टि॑पतयः । सं॒वँ॒थ्स॒रो वै प्र॒जाप॑तिः । सं॒वँ॒थ्स॒रेणै॒वास्मै᳚ प्र॒जाः प्राज॑नयत् । ताः प्र॒जा जा॒ता म॒रुतो᳚ घ्नन्न् । अ॒स्मानपि॒ न प्रायु॑क्ष॒तेति॑ ॥ 13 ॥
स ए॒त-म्प्र॒जाप॑तिर्मारु॒तग्ं स॒प्तक॑पाल-मपश्यत् । त-न्निर॑वपत् । ततो॒ वै प्र॒जाभ्यो॑कल्पत । यन्मा॑रु॒तो नि॑रु॒प्यते᳚ । य॒ज्ञस्य॒ क्लृप्त्यै᳚ । प्र॒जाना॒-मघा॑ताय । स॒प्तक॑पालो भवति । स॒प्तग॑णा॒ वै म॒रुतः॑ । ग॒ण॒श ए॒वास्मै॒ विश॑-ङ्कल्पयति । स प्र॒जाप॑ति-रशोचत् ॥ 14 ॥
याः पूर्वाः᳚ प्र॒जा असृ॑क्षि । म॒रुत॒स्ता अ॑वधिषुः । क॒थमप॑रा-स्सृजे॒येति॑ । तस्य॒ शुष्म॑ आ॒ण्ड-म्भू॒त-न्निर॑वर्तत । तद्व्युद॑हरत् । तद॑पोषयत् । त-त्प्राजा॑यत । आ॒ण्डस्य॒ वा ए॒त-द्रू॒पम् । यदा॒मिक्षा᳚ । यद्व्यु॒द्धर॑ति ॥ 15 ॥
प्र॒जा ए॒व त-द्यज॑मानः पोषयति । वै॒श्व॒दे॒व्या॑मिक्षा॑ भवति । वै॒श्व॒दे॒व्यो॑ वै प्र॒जाः । प्र॒जा ए॒वास्मै॒ प्रज॑नयति । वाजि॑न॒मान॑यति । प्र॒जास्वे॒व प्रजा॑तासु॒ रेतो॑ दधाति । द्या॒वा॒पृ॒थि॒व्य॑ एक॑कपालो भवति । प्र॒जा ए॒व प्रजा॑ता॒ द्यावा॑पृथि॒वीभ्या॑-मुभ॒यतः॒ परि॑ गृह्णाति । दे॒वा॒सु॒रा-स्संयँ॑त्ता आसन्न् । सा᳚-ऽग्निर॑ब्रवीत् ॥ 16 ॥
मामग्रे॑ यजत । मया॒ मुखे॒नासु॑रा-ञ्जेष्य॒थेति॑ । मा-न्द्वि॒तीय॒मिति॒ सोमो᳚-ऽब्रवीत् । मया॒ राज्ञा॑ जेष्य॒थेति॑ । मा-न्तृ॒तीय॒मिति॑ सवि॒ता । मया॒ प्रसू॑ता जेष्य॒थेति॑ । मा-ञ्च॑तु॒र्थीमिति॒ सर॑स्वती । इ॒न्द्रि॒यं-वोँ॒-ऽह-न्धा᳚स्या॒मीति॑ । मा-म्प॑ञ्च॒ममिति॑ पू॒षा । मया᳚ प्रति॒ष्ठया॑ जेष्य॒थेति॑ ॥ 17 ॥
ते᳚-ऽग्निना॒ मुखे॒नासु॑रानजयन्न् । सोमे॑न॒ राज्ञा᳚ । स॒वि॒त्रा प्रसू॑ताः । सर॑स्वतीन्द्रि॒य-म॑दधात् । पू॒षा प्र॑ति॒ष्ठा ऽऽसी᳚त् । ततो॒ वै दे॒वा व्य॑जयन्त । यदे॒तानि॑ ह॒वीग्ंषि॑ निरु॒प्यन्ते॒ विजि॑त्यै । नोत्त॑रवे॒दिमुप॑- वपति । प॒शवो॒ वा उ॑त्तरवे॒दिः । अजा॑ता इव॒ ह्ये॑तर्हि॑ प॒शवः॑ ॥ 18 ॥
(ऐ॒-द्- इत्य॑ - शोच-द्- व्यु॒द्धर॑ - त्यब्रवीत् - प्रति॒ष्ठया॑ जेष्य॒थे ॒ त्ये॒तरःइ॑ प॒शवः॑) (अ. 2)
अनुवाकं 3 - वैश्वदेवपर्गतानि विश्वेषाङ्गानि
त्रि॒वृ-द्ब॒र्॒हि-र्भ॑वति । मा॒ता पि॒ता पु॒त्रः । तदे॒व त-न्मि॑थु॒नम् । उल्ब॒-ङ्गर्भो॑ ज॒रायु॑ । तदे॒व त-न्मि॑थु॒नम् । त्रे॒धा ब॒र्॒हि-स्सन्न॑द्ध-म्भवति । त्रय॑ इ॒मे लो॒काः । ए॒ष्वे॑व लो॒केषु॒ प्रति॑ तिष्ठति । ए॒क॒धा पुन॒-स्सन्न॑द्ध-म्भवति । एक॑ इव॒ ह्य॑यं-लोँ॒कः ॥ 19 ॥
अ॒स्मिन्ने॒व तेन॑ लो॒के प्रति॑ तिष्ठति । प्र॒सुवो॑ भवन्ति । प्र॒थ॒म॒जामे॒व पुष्टि॒मव॑ रुन्धे । प्र॒थ॒म॒जो व॒थ्सो दक्षि॑णा॒ समृ॑द्ध्यै । पृ॒ष॒दा॒ज्य-ङ्गृ॑ह्णाति । प॒शवो॒ वै पृ॑षदा॒ज्यम् । प॒शूने॒वाव॑ रुन्धे । प॒ञ्च॒गृ॒ही॒त-म्भ॑वति । पाङ्क्ता॒ हि प॒शवः॑ । ब॒हु॒रू॒प-म्भ॑वति ॥ 20 ॥
ब॒हु॒रू॒पा हि प॒शव॒-स्समृ॑द्ध्यै । अ॒ग्नि-म्म॑न्थन्ति । अ॒ग्निमु॑खा॒ वै प्र॒जाप॑तिः प्र॒जा अ॑सृजत । यद॒ग्नि-म्मन्थ॑न्ति । अ॒ग्निमु॑खा ए॒व त-त्प्र॒जा यज॑मान-स्सृजते । नव॑ प्रया॒जा इ॑ज्यन्ते । नवा॑नूया॒जाः । अ॒ष्टौ ह॒वीग्ंषि॑ । द्वावा॑घा॒रौ । द्वावाज्य॑भागौ ॥ 21 ॥
त्रि॒ग्ं॒श-थ्सम्प॑द्यन्ते । त्रि॒ग्ं॒शद॑क्षरा वि॒राट् । अन्नं॑-विँ॒राट् । वि॒राजै॒वान्नाद्य॒मव॑ रुन्धे । यज॑मानो॒ वा एक॑कपालः । तेज॒ आज्य᳚म् । यदेक॑कपाल॒ आज्य॑मा॒नय॑ति । यज॑मानमे॒व तेज॑सा॒ सम॑र्धयति । यज॑मानो॒ वा एक॑कपालः । प॒शव॒ आज्य᳚म् ॥ 22 ॥
यदेक॑कपाल॒ आज्य॑मा॒नय॑ति । यज॑मानमे॒व प॒शुभि॒-स्सम॑र्धयति । यदल्प॑मा॒नये᳚त् । अल्पा॑ एन-म्प॒शवो॑ भु॒ञ्जन्त॒ उप॑तिष्ठेरन्न् । य-द्ब॒ह्वा॑नये᳚त् । ब॒हव॑ एन-म्प॒शवो भु॑ञ्जन्त॒ उप॑तिष्ठेरन्न् । ब॒ह्वा॑नीया॒विः पृ॑ष्ठ-ङ्कुर्यात् । ब॒हव॑ ए॒वैन॑-म्प॒शवो॑ भु॒ञ्जन्त॒ उप॑तिष्ठन्ते । यज॑मानो॒ वा एक॑कपालः । यदेक॑कपालस्याव॒द्येत् ॥ 23 ॥
यज॑मान॒स्याव॑द्येत् । उद्वा॒ माद्ये॒-द्यज॑मानः । प्र वा॑ मीयेत । स॒कृदे॒व हो॑त॒व्यः॑ । स॒कृदि॑व॒ हि सु॑व॒र्गो लो॒कः । हु॒त्वा-ऽभि जु॑होति । यज॑मानमे॒व सु॑व॒र्गं-लोँ॒क-ङ्ग॑मयि॒त्वा । तेज॑सा॒ सम॑र्धयति । यज॑मानो॒ वा एक॑कपालः । सु॒व॒र्गो लो॒क आ॑हव॒नीयः॑ ॥ 24 ॥
यदेक॑कपाल-माहव॒नीये॑ जु॒होति॑ । यज॑मानमे॒व सु॑व॒र्गं-लोँ॒क-ङ्ग॑मयति । यद्धस्ते॑न जुहु॒यात् । सु॒व॒र्गा-ल्लो॒का-द्यज॑मान॒-मव॑विद्ध्येत् । स्रु॒चा जु॑होति । सु॒व॒र्गस्य॑ लो॒कस्य॒ सम॑ष्ट्यै । य-त्प्राम्पद्ये॑त । दे॒व॒लो॒कम॒भि ज॑येत् । य-द्द॑क्षि॒णा पि॑तृलो॒कम् । य-त्प्र॒त्यक् ॥ 25 ॥
रक्षाग्ं॑सि य॒ज्ञग्ं ह॑न्युः । यदुदङ्ङ्॑ । म॒नु॒ष्य॒लो॒क-म॒भिज॑येत् । प्रति॑ष्ठितो होत॒व्यः॑ । एक॑कपालं॒-वैँ प्र॑ति॒तिष्ठ॑न्त॒-न्द्यावा॑पृथि॒वी अनु॒ प्रति॑तिष्ठतः । द्यावा॑पृथि॒वी ऋ॒तवः॑ । ऋ॒तून्. य॒ज्ञः । य॒ज्ञं-यँज॑मानः । यज॑मान-म्प्र॒जाः । तस्मा॒त्-प्रति॑ष्ठितो होत॒व्यः॑ ॥ 26 ॥
वा॒जिनो॑ यजति । अ॒ग्निर्वा॒यु-स्सूर्यः॑ । ते वै वा॒जिनः॑ । ताने॒व त-द्य॑जति । अथो॒ खल्वा॑हुः । छन्दाग्ं॑सि॒ वै वा॒जिन॒ इति॑ । तान्ये॒व त-द्य॑जति । ऋ॒ख्सा॒मे वा इन्द्र॑स्य॒ हरी॑ सोम॒पानौ᳚ । तयोः᳚ परि॒धय॑ आ॒धान᳚म् । वाजि॑न-म्भाग॒धेय᳚म् ॥ 27 ॥
यदप्र॑हृत्य परि॒धीञ्जु॑हु॒यात् । अ॒न्तरा॑धानाभ्या-ङ्घा॒स-म्प्रय॑च्छेत् । प्र॒हृत्य॑ परि॒धीञ्जु॑होति । निरा॑धानाभ्यामे॒व घा॒स-म्प्रय॑च्छति । ब॒र्॒हिषि॑ विषि॒ञ्चन्वाजि॑न॒-मान॑यति । प्र॒जा वै ब॒र॒ःइः । रेतो॒ वाजि॑नम् । प्र॒जास्वे॒व रेतो॑ दधाति । स॒मु॒प॒हूय॑ भक्षयन्ति । ए॒त-थ्सो॑मपीथा॒ ह्ये॑ते । अथो॑ आ॒त्मन्ने॒व रेतो॑ दधते । यज॑मान उत्त॒मो भ॑क्षयति । प॒शवो॒ वै वाजि॑नम् । यज॑मान ए॒व प॒शू-न्प्रति॑ष्ठापयन्ति ॥ 28 ॥
(लो॒को - ब॑हुरू॒प-म्भ॑व॒ - त्याज्य॑भागौ - प॒शव॒ आज्य॑ - मव॒द्ये - दा॑हव॒नीयः॑ - प्र॒त्यक् - तस्मा॒-त्प्रति॑ष्ठितो होत॒व्यो॑ - भाग॒धेय॑ - मे॒ते च॒त्वारि॑ च) (अ. 3)
अनुवाकं 4 - वरुणप्रघासाः
प्र॒जाप॑ति-स्सवि॒ता भू॒त्वा प्र॒जा अ॑सृजत । ता ए॑न॒मत्य॑मन्यन्त । ता अ॑स्मा॒दपा᳚क्रामन्न् । ता वरु॑णो भू॒त्वा प्र॒जा वरु॑णेनाग्राहयत् । ताः प्र॒जा वरु॑णगृहीताः । प्र॒जाप॑ति॒-म्पुन॒रुपा॑धावन्ना॒थ-मि॒च्छमा॑नाः । स ए॒तान्-प्र॒जाप॑ति-र्वरुण प्रघा॒सान॑पश्यत् । तान्निर॑वपत् । तैर्वै स प्र॒जा व॑रुण-पा॒शाद॑मुञ्चत् । य-द्व॑रुण-प्रघा॒सा नि॑रु॒प्यन्ते᳚ ॥ 29 ॥
प्र॒जाना॒मव॑रुणग्राहाय । तासा॒-न्दक्षि॑णो बा॒हु-र्न्य॑क्न॒ आसी᳚त् । स॒व्यः प्रसृ॑तः । स ए॒ता-न्द्वि॒तीया᳚-न्दक्षिण॒तो वेदि॒मुद॑हन्न् । ततो॒ वै स प्र॒जाना॒-न्दक्षि॑ण-म्बा॒हु-म्प्रासा॑रयत् । य-द्द्वि॒तीया᳚-न्दक्षिण॒तो वेदि॑मु॒द्धन्ति॑ । प्र॒जाना॑मे॒व त-द्यज॑मानो॒ दक्षि॑ण-म्बा॒हु-म्प्रसा॑रयति । तस्मा᳚च्चातुर्मास्यया॒ज्य॑मुष्मि॑न् ँलो॒क उ॑भ॒याबा॑हुः । य॒ज्ञाभि॑जित॒ग्ग्॒ ह्य॑स्य । पृ॒थ॒मा॒त्रा-द्वेदी॒ अस॑भिन्न्ने भवतः ॥ 30 ॥
तस्मा᳚त्-पृथमा॒त्रं-व्यँग्ंसौ᳚ । उत्त॑रस्यां॒-वेँद्या॑मुत्तरवे॒दिमुप॑ वपति । प॒शवो॒ वा उ॑त्तरवे॒दिः । प॒शूने॒वाव॑ रुन्धे । अथो॑ यज्ञप॒रुषो-ऽन॑न्तरित्यै । ए॒त-द्ब्रा᳚ह्मणान्ये॒व पञ्च॑ ह॒वीग्ंषि॑ । अथै॒ष ऐ᳚न्द्रा॒ग्नो भ॑वति । प्रा॒णा॒पा॒नौ वा ए॒तौ दे॒वाना᳚म् । यदि॑न्द्रा॒ग्नी । यदै᳚न्द्रा॒ग्नो भव॑ति ॥ 31 ॥
प्रा॒णा॒पा॒नावे॒वाव॑ रुन्धे । ओजो॒ बलं॒-वाँ ए॒तौ दे॒वाना᳚म् । यदि॑न्द्रा॒ग्नी । यदै᳚न्द्रा॒ग्नो भव॑ति । ओजो॒ बल॑मे॒वाव॑ रुन्धे । मा॒रु॒त्या॑मिक्षा॑ भवति । वा॒रु॒ण्या॑मिक्षा᳚ । मे॒षी च॑ मे॒षश्च॑ भवतः । मि॒थु॒ना ए॒व प्र॒जा व॑रुणपा॒शा-न्मु॑ञ्चति । लो॒म॒शौ भ॑वतो मेद्ध्य॒त्वाय॑ ॥ 32 ॥
श॒मी॒प॒र्णान्युप॑ वपति । घा॒समे॒वाभ्या॒मपि॑ यच्छति । प्र॒जाप॑तिम॒न्नाद्य॒-न्नोपा॑नमत् । स ए॒तेन॑ श॒तेद्ध्मे॑न ह॒विषा॒ ऽन्नाद्य॒म-वा॑रुन्ध । य-त्प॑र-श्श॒तानि॑ शमीप॒र्णानि॒ भव॑न्ति । अ॒न्नाद्य॒स्याव॑-रुद्ध्यै । सौ॒म्यानि॒ वै क॒रीरा॑णि । सौ॒म्या खलु॒ वा आहु॑ति-र्दि॒वो वृष्टि॑-ञ्च्यावयति । यत्-क॒रीरा॑णि॒ भव॑न्ति । सौ॒म्ययै॒वाहु॑त्या दि॒वो वृष्टि॒मव॑ रुन्धे । का॒य एक॑कपालो भवति । प्र॒जाना᳚-ङ्क॒त्वांयँ॑ । प्र॒ति॒पू॒रु॒ष-ङ्क॑रम्भ पा॒त्राणि॑ भवन्ति । जा॒ता ए॒व प्र॒जा व॑रुणपा॒शा-न्मु॑ञ्चति । एक॒-मति॑रिक्तम् । ज॒नि॒ष्यमा॑णा ए॒व प्र॒जा व॑रुणपा॒शा-न्मु॑ञ्चति ॥ 33 ॥
(नि॒रु॒प्यन्ते॑- भवतो॒ - भव॑ति - मेद्ध्य॒त्वाय॑ - रुन्धे॒ षट्च॑) (अ. 4)
अनुवाकं 5 - तच्छेषः
उत्त॑रस्यां॒-वेँद्या॑म॒न्यानि॑ ह॒वीग्ंषि॑ सादयति । दक्षि॑णाया-म्मारु॒तीम् । अ॒प॒धु॒रमे॒वैना॑ युनक्ति । अथो॒ ओज॑ ए॒वासा॒मव॑हरति । तस्मा॒-द्ब्रह्म॑णश्च क्ष॒त्राच्च॒ विशो᳚-ऽन्यतो-ऽपक्र॒मिणीः᳚ । मा॒रु॒त्या पूर्व॑या॒ प्रच॑रति । अनृ॑तमे॒वाव॑ यजते । वा॒रु॒ण्योत्त॑रया । अ॒न्त॒त ए॒व वरु॑ण॒मव॑-यजते । यदे॒वाद्ध्व॒र्युः क॒रोति॑ ॥ 34 ॥
त-त्प्र॑तिप्रस्था॒ता क॑रोति । तस्मा॒-द्यच्छ्रेया᳚न्-क॒रोति॑ । त-त्पापी॑यान्-करोति । पत्नीं᳚ ँवाचयति । मेद्ध्या॑मे॒वैना᳚-ङ्करोति । अथो॒ तप॑ ए॒वैना॒मुप॑ नयति । यज्जा॒रग्ं सन्त॒-न्न प्र॑ब्रू॒यात् । प्रि॒य-ञ्ज्ञा॒तिग्ं रु॑न्ध्यात् । अ॒सौ मे॑ जा॒र इति॒ निर्दि॑शेत् । नि॒र्दिश्यै॒वैनं॑-वँरुणपा॒शेन॑ ग्राहयति ॥ 35 ॥
प्र॒घा॒स्यान्॑. हवामह॒ इति॒ पत्नी॑-मु॒दान॑यति । अह्व॑तै॒वैना᳚म् । यत्-पत्नी॑ पुरोनुवा॒क्या॑मनु ब्रू॒यात् । निर्वी᳚र्यो॒ यज॑मान-स्स्यात् । यज॑मा॒नो ऽन्वा॑ह । आ॒त्मन्ने॒व वी॒र्य॑-न्धत्ते । उ॒भौ या॒ज्याग्ं॑ सवीर्य॒त्वाय॑ । यद्ग्रामे॒ यदर॑ण्य॒ इत्या॑ह । य॒थो॒दि॒तमे॒व वरु॑ण॒मव॑ यजते । य॒ज॒मा॒न॒दे॒व॒त्यो॑ वा आ॑हव॒नीयः॑ ॥ 36 ॥
भ्रा॒तृ॒व्य॒ दे॒व॒त्यो॑ दक्षि॑णः । यदा॑हव॒नीये॑ जुहु॒यात् । यज॑मानं-वँरुणपा॒शेन॑ ग्राहयेत् । दक्षि॑णे॒ ऽग्नौ जु॑होति । भ्रातृ॑व्यमे॒व व॑रुणपा॒शेन॑ ग्राहयति । शूर्पे॑ण जुहोति । अन्य॑मे॒व वरु॑ण॒मव॑यजते । शी॒र्॒षन्न॑धि नि॒धाय॑ जुहोति । शी॒र्॒ष॒त ए॒व वरु॑ण॒मव॑ यजते । प्र॒त्यन्तिष्ठ॑ञ्जुहोति ॥ 37 ॥
प्र॒त्यङ्ङे॒व वरु॑णपा॒शा-न्निर्मु॑च्यते । अक्र॒न्कर्म॑ कर्म॒कृत॒ इत्या॑ह । दे॒वानृ॒ण-न्नि॑रव॒दाय॑ । अ॒नृ॒णा गृ॒हानुप॒-प्रेतेति॒ वावैतदा॑ह । वरु॑ण गृहीतं॒-वाँ ए॒त-द्य॒ज्ञस्य॑ । य-द्यजु॑षा गृही॒तस्या॑ति॒रिच्य॑ते । तुषा᳚श्च निष्का॒सश्च॑ । तुषै᳚श्च निष्का॒सेन॑ चावभृ॒थमवै॑ति । वरु॑ण-गृहीतेनै॒व वरु॑ण॒मव॑यजते । अ॒पो॑-ऽवभृ॒थमवै॑ति ॥ 38 ॥
अ॒फ्सु वै वरु॑णः । सा॒क्षादे॒व वरु॑ण॒मव॑ यजते । प्रति॑युतो॒ वरु॑णस्य॒ पाश॒ इत्या॑ह । व॒रु॒ण॒पा॒शादे॒व निर्मु॑च्यते । अप्र॑तीक्ष॒-माय॑न्ति । वरु॑णस्या॒न्तर्हि॑त्यै । एधो᳚-ऽस्येधिषी॒महीत्या॑ह । स॒मिधै॒वाग्नि-न्न॑म॒स्यन्त॑ उ॒पाय॑न्ति । तेजो॑-ऽसि॒ तेजो॒ मयि॑ धे॒हीत्या॑ह । तेज॑ ए॒वात्मन्ध॑त्ते ॥ 39 ॥
(क॒रोति॑ - ग्राहय - त्याहव॒नीय॒ - स्तिष्ठ॑ञ्जुहो - त्य॒पो॑-ऽवभृ॒थमवै॑ति - धत्ते) (अ. 5)
अनुवाकं 6 - साकमेधाः
दे॒वा॒सु॒रा-स्संयँ॑त्ता आसन्न् । सो᳚-ऽग्निर॑ब्रवीत् । ममे॒य-मनी॑कवती त॒नूः । ता-म्प्री॑णीत । अथासु॑रान॒भि भ॑विष्य॒थेति॑ । ते दे॒वा अ॒ग्नये-ऽनी॑कवते पुरो॒डाश॑म॒ष्टाक॑पाल॒-न्निर॑वपन्न् । सो᳚-ऽग्निरनी॑कवा॒न्-थ्स्वेन॑ भाग॒धेये॑न प्री॒तः । च॒तु॒र्धा ऽनी॑का-न्यजनयत । ततो॑ दे॒वा अभ॑वन्न् । परा ऽसु॑राः ॥ 40 ॥
यद॒ग्नये-ऽनी॑कवते पुरो॒डाश॑म॒ष्टाक॑पाल-न्नि॒र्वप॑ति । अ॒ग्निमे॒वानी॑कवन्त॒ग्ग्॒ स्वेन॑ भाग॒धेये॑न प्रीणाति । सो᳚-ऽग्निरनी॑कवा॒न्-थ्स्वेन॑ भाग॒धेये॑न प्री॒तः । च॒तु॒र्धा ऽनी॑कानि जनयते । अ॒सौ वा आ॑दि॒त्यो᳚-ऽग्नि-रनी॑कवान् । तस्य॑ र॒श्मयो-ऽनी॑कानि । सा॒कग्ं सूर्ये॑णोद्य॒ता निर्व॑पति । सा॒क्षादे॒वास्मा॒ अनी॑कानि जनयति । ते-ऽसु॑राः॒ परा॑जिता॒ यन्तः॑ । द्यावा॑पृथि॒वी उपा᳚श्रयन्न् ॥ 41 ॥
ते दे॒वा म॒रुद्भ्यः॑ सान्तप॒नेभ्य॑श्च॒रु-न्निर॑वपन्न् । ता-न्द्यावा॑पृथि॒वीभ्या॑-मे॒वोभ॒यत॒-स्सम॑तपन्न् । यन्म॒रुद्भ्यः॑ सान्तप॒नेभ्य॑श्च॒रु-न्नि॒र्वप॑ति । द्यावा॑पृथि॒वीभ्या॑मे॒व तदु॑भ॒यतो॒ यज॑मानो॒ भ्रातृ॑व्या॒न्-थ्सन्त॑पति । म॒द्ध्यन्दि॑ने॒ निर्व॑पति । तर्हि॒ हि ते-ऽक्ष्णि॑ष्ठ॒-न्तप॑ति । च॒रुर्भ॑वति । स॒र्वत॑ ए॒वैना॒न्-थ्सन्त॑पति । ते दे॒वा-श्श्वो॑ विज॒यिन॒-स्सन्तः॑ । सर्वा॑सा-न्दु॒ग्धे गृ॑हमे॒धीय॑-ञ्च॒रु-न्निर॑वपन्न् ॥ 42 ॥
आशि॑ता ए॒वाद्योप॑वसाम । कस्य॒ वा-ऽहे॒दम् । कस्य॑ वा॒ श्वो भ॑वि॒तेति॑ । स शृ॒तो॑-ऽभवत् । तस्याहु॑तस्य॒ नाश्ञन्न्॑ । न हि दे॒वा अहु॑तस्या॒श्ञन्ति॑ । ते᳚-ऽब्रुवन्न् । कस्मा॑ इ॒मग्ं हो᳚ष्याम॒ इति॑ । म॒रुद्भ्यो॑ गृहमे॒धिभ्य॒ इत्य॑ब्रुवन्न् । त-म्म॒रुद्भ्यो॑ गृहमे॒धिभ्यो॑-ऽजुहवुः ॥ 43 ॥
ततो॑ दे॒वा अभ॑वन्न् । परा-ऽसु॑राः । यस्यै॒वं-विँ॒दुषो॑ म॒रुद्भ्यो॑ गृहमे॒धिभ्यो॑ गृ॒हे जुह्व॑ति । भव॑त्या॒त्मना᳚ । परा᳚-ऽस्य॒ भ्रातृ॑व्यो भवति । यद्वै य॒ज्ञस्य॑ पाक॒त्रा क्रि॒यते᳚ । प॒श॒व्य॑-न्तत् । पा॒क॒त्रा वा ए॒तत्क्रि॑यते । यन्नेद्ध्माब॒र्॒हि-र्भव॑ति । न सा॑मिधे॒नी-र॒न्वाह॑ ॥ 44 ॥
न प्र॑या॒जा इ॒ज्यन्ते᳚ । नानू॑या॒जाः । य ए॒वं-वेँद॑ । प॒शु॒मा-न्भ॑वति । आज्य॑भागौ यजति । य॒ज्ञस्यै॒व चक्षु॑षी॒ नान्तरे॑ति । म॒रुतो॑ गृहमे॒धिनो॑ यजति । भा॒ग॒धेये॑-नै॒वैना॒न्-थ्सम॑र्धयति । अ॒ग्निग्ग् स्वि॑ष्ट॒कृतं॑-यँजति॒ प्रति॑ष्ठित्यै । इडा᳚न्तो भवति । प॒शवो॒ वा इडा᳚ । प॒शुष्वे॒वोपरि॑ष्टा॒-त्प्रति॑ तिष्ठति ॥ 45 ॥
(असु॑रा - अश्रयन् - गृहमे॒धीयं॑ च॒रु-न्निर॑वपन् - नजुहवु - र॒न्वा - हेडा᳚न्तो भवति॒ द्वे च॑) (अ. 6)
अनुवाकं 7 - तच्छेषः
यत्पत्नी॑ गृहमे॒धीय॑-स्याश्ञी॒यात् । गृ॒ह॒मे॒द्ध्ये॑व स्या᳚त् । वि त्व॑स्य य॒ज्ञ ऋ॑ध्येत । यन्नाश्ञी॒यात् । अगृ॑हमेधी स्यात् । नास्य॑ य॒ज्ञो व्यृ॑द्ध्येत । प्रति॑वेश-म्पचेयुः । तस्या᳚श्ञीयात् । गृ॒ह॒मे॒द्ध्ये॑व भ॑वति । नास्य॑ य॒ज्ञो व्यृ॑द्ध्यते ॥ 46 ॥
ते दे॒वा गृ॑हमे॒धीये॑ने॒ष्ट्वा । आशि॑ता अभवन्न् । आञ्ज॑ता॒भ्य॑ञ्जत । अनु॑ व॒थ्सा-न॑वासयन्न् । तेभ्यो-ऽसु॑राः॒, क्षुध॒-म्प्राहि॑ण्वन्न् । सा दे॒वेषु॑ लो॒कमवि॑त्त्वा । असु॑रा॒न्-पुन॑रगच्छत् । गृ॒ह॒मे॒धीये॑ने॒ष्ट्वा । आशि॑ता भवन्ति । आञ्ज॑ते॒-ऽभ्य॑ञ्जते ॥ 47 ॥
अनु॑ व॒थ्सान्. वा॑सयन्ति । भ्रातृ॑व्यायै॒व त-द्यज॑मानः॒, क्षुध॒-म्प्रहि॑णोति । ते दे॒वा गृ॑हमे॒धीये॑ने॒ष्ट्वा । इन्द्रा॑य निष्का॒स-न्न्य॑दधुः । अ॒स्माने॒व श्व इन्द्रो॒ निहि॑तभाग उपावर्ति॒तेति॑ । तानिन्द्रो॒ निहि॑तभाग उ॒पाव॑र्तत । गृ॒ह॒मे॒धीये॑ने॒ष्ट्वा । इन्द्रा॑य निष्का॒स-न्निद॑द्ध्यात् । इन्द्र॑ ए॒वैन॒-न्निहि॑तभाग उ॒पाव॑र्तते । गार्ह॑पत्ये जुहोति ॥ 48 ॥
भा॒ग॒धेये॑ने॒वैन॒ग्ं॒ सम॑र्धयति । ऋ॒ष॒भमाह्व॑यति । व॒ष॒ट्का॒र ए॒वास्य॒ सः । अथो॑ इन्द्रि॒यमे॒व त-द्वी॒र्यं॑-यँज॑मानो॒ भ्रातृ॑व्यस्य वृङ्क्ते । इन्द्रो॑ वृ॒त्रग्ं ह॒त्वा । परा᳚-म्परा॒वत॑-मगच्छत् । अपा॑राध॒मिति॒ मन्य॑मानः । सो᳚-ऽब्रवीत् । क इ॒दं-वेँ॑दिष्य॒तीति॑ । ते᳚-ऽब्रुव-न्म॒रुतो॒ वरं॑-वृँणामहै ॥ 49 ॥
अथ॑ व॒यं-वेँ॑दाम । अ॒स्मभ्य॑मे॒व प्र॑थ॒मग्ं ह॒विर्निरु॑प्याता॒ इति॑ । त ए॑न॒मद्ध्य॑-क्रीडन्न् । तत्क्री॒डिना᳚-ङ्क्रीडि॒त्वम् । य-न्म॒रुद्भ्यः॑ क्री॒डिभ्यः॑ प्रथ॒मग्ं ह॒विर्नि॑रु॒प्यते॒ विजि॑त्यै । सा॒कग्ं सूर्ये॑णोद्य॒ता निर्व॑पति । ए॒तस्मि॒न् वै लो॒क इन्द्रो॑ वृ॒त्रम॑ह॒न्-थ्समृ॑द्ध्यै । ए॒त-द्ब्रा᳚ह्मणान्ये॒व पञ्च॑ ह॒वीग्ंषि॑ । ए॒त-द्ब्रा᳚ह्मण ऐन्द्रा॒ग्नः । अथै॒ष ऐ॒न्द्रश्च॒रु-र्भ॑वति ॥ 50 ॥
उ॒द्धा॒रं-वाँ ए॒तमिन्द्र॒ उद॑हरत । वृ॒त्रग्ं ह॒त्वा । अ॒न्यासु॑ दे॒वता॒स्वधि॑ । यदे॒ष ऐ॒न्द्र-श्च॒रु-र्भव॑ति । उ॒द्धा॒रमे॒व तं-यँज॑मान॒ उद्ध॑रते । अ॒न्यासु॑ प्र॒जास्वधि॑ । वै॒श्व॒क॒र्म॒ण एक॑कपालो भवति । विश्वा᳚न्ये॒व तेन॒ कर्मा॑णि॒ यज॑मा॒नो ऽव॑रुन्धे ॥ 51 ॥
(ऋ॒द्ध्य॒ते॒-ऽ-भ्य॑ञ्जते-जुहोति-वृणामहै-भवत्य॒- +ष्टौ च॑) (अ. 7)
अनुवाकं 8 - पितृयज्ञः
वै॒श्व॒दे॒वेन॒ वै प्र॒जाप॑तिः प्र॒जा अ॑सृजत । ता व॑रुण-प्रघा॒सै-र्व॑रुणपा॒शाद॑मुञ्चत् । सा॒क॒मे॒धैः प्रत्य॑स्थापयत् । त्र्य॑म्बकै रु॒द्र-न्नि॒रवा॑दयत । पि॒तृ॒य॒ज्ञेन॑ सुव॒र्गं-लोँ॒कम॑गमयत् । य-द्वै᳚श्वदे॒वेन॒ यज॑ते । प्र॒जा ए॒व त-द्यज॑मान-स्सृजते । ता व॑रुण-प्रघा॒सै-र्व॑रुणपा॒शा-न्मु॑ञ्चति । सा॒क॒मे॒धैः प्रति॑ष्ठापयति । त्र्य॑म्बकैरु॒द्र-न्नि॒रव॑दयते ॥ 52 ॥
पि॒तृ॒य॒ज्ञेन॑ सुव॒र्गं-लोँ॒क-ङ्ग॑मयति । द॒क्षि॒ण॒तः प्रा॑चीनावी॒ती निर्व॑पति । द॒क्षि॒णावृ॒द्धि पि॑तृ॒णाम् । अना॑दृत्य॒ तत् । उ॒त्त॒र॒त ए॒वोप॒वीय॒ निर्व॑पेत् । उ॒भये॒ हि दे॒वाश्च॑ पि॒तर॑श्चे॒ज्यन्ते᳚ । अथो॒ यदे॒व द॑क्षिणा॒र्धे॑-ऽधि॒ श्रय॑ति । तेन॑ दक्षि॒णावृ॑त् । सोमा॑य पितृ॒मते॑ पुरो॒डाश॒ग्ं॒ षट्क॑पाल॒-न्निर्व॑पति । सं॒वँ॒थ्स॒रो वै सोमः॑ पितृ॒मान् ॥ 53 ॥
सं॒वँ॒थ्स॒रमे॒व प्री॑णाति । पि॒तृभ्यो॑ बर्हि॒षद्भ्यो॑ धा॒नाः । मासा॒ वै पि॒तरो॑ बर्हि॒षदः॑ । मासा॑ने॒व प्री॑णाति । यस्मि॒न् वा ऋ॒तौ पुरु॑षः प्र॒मीय॑ते । सो᳚-ऽस्या॒मुष्मि॑न् ँलो॒के भ॑वति । ब॒हु॒रू॒पा धा॒ना भ॑वन्ति । अ॒हो॒रा॒त्राणा॑-म॒भिजि॑त्यै । पि॒तृभ्यो᳚ ऽग्निष्वा॒त्तेभ्यो॑ म॒न्थम् । अ॒र्ध॒मा॒सा वै पि॒तरो᳚-ऽग्निष्वा॒त्ताः ॥ 54 ॥
अ॒र्ध॒मा॒साने॒व प्री॑णाति । अ॒भि॒वा॒न्या॑यै दु॒ग्धे भ॑वति । सा हि पि॑तृदेव॒त्य॑-न्दु॒हे । य-त्पू॒र्णम् । त-न्म॑नु॒ष्या॑णाम् । उ॒प॒र्य॒र्धो दे॒वाना᳚म् । अ॒र्धः पि॑तृ॒णाम् । अ॒र्ध उप॑मन्थति । अ॒र्धो हि पि॑तृ॒णाम् । एक॒योप॑मन्थति ॥ 55 ॥
एका॒ हि पि॑तृ॒णाम् । द॒क्षि॒णोप॑मन्थति । द॒क्षि॒णा वृ॒द्धि पि॑तृ॒णाम् । अना॑र॒भ्योप॑मन्थति । तद्धि पि॒तॄन्-गच्छ॑ति । इ॒मा-न्दिशं॒-वेँदि॒मुद्ध॑न्ति । उ॒भये॒ हि दे॒वाश्च॑ पि॒तर॑श्चे॒ज्यन्ते᳚ । चतुः॑ स्रक्तिर्भवति । सर्वा॒ ह्यनु॒ दिशः॑ पि॒तरः॑ । अखा॑ता भवति ॥ 56 ॥
खा॒ता हि दे॒वाना᳚म् । म॒द्ध्य॒तो᳚ ऽग्निराधी॑यते । अ॒न्त॒तो हि दे॒वाना॑-माधी॒यते᳚ । वर्षी॑यानि॒द्ध्म इ॒द्ध्मा-द्भ॑वति॒ व्यावृ॑त्त्यै । परि॑ श्रयति । अ॒न्तर्हि॑तो॒ हि पि॑तृलो॒को म॑नुष्यलो॒कात् । यत्-परु॑षि दि॒नम् । त-द्दे॒वाना᳚म् । यद॑न्त॒रा । त-न्म॑नु॒ष्या॑णाम् ॥ 57 ॥
य-थ्समू॑लम् । त-त्पि॑तृ॒णाम् । समू॑ल-म्ब॒र्॒हि-र्भ॑वति॒ व्यावृ॑त्त्यै । द॒क्षि॒णा स्तृ॑णाति । द॒क्षि॒णा वृ॒द्धि पि॑तृ॒णाम् । त्रिः पर्ये॑ति । तृ॒तीये॒ वा इ॒तो लो॒के पि॒तरः॑ । ताने॒व प्री॑णाति । त्रिः पुनः॒ पर्ये॑ति । षट्थ्सम्प॑द्यन्ते ॥ 58 ॥
षड्वा ऋ॒तवः॑ । ऋ॒तूने॒व प्री॑णाति । य-त्प्र॑स्त॒रं-यँजु॑षा गृह्णी॒यात् । प्र॒मायु॑को॒ यज॑मान-स्स्यात् । यन्न गृ॑ह्णी॒यात् । अ॒ना॒य॒त॒न-स्स्या᳚त् । तू॒ष्णीमे॒व न्य॑स्येत् । न प्र॒मायु॑को॒ भव॑ति । नाना॑यत॒नः । यत्-त्रीन्-प॑रि॒धी-न्प॑रिद॒द्ध्यात् ॥ 59 ॥
मृ॒त्युना॒ यज॑मान॒-म्परि॑ गृह्णीयात् । यन्न प॑रि-द॒द्ध्यात् । रक्षाग्ं॑सि य॒ज्ञग्ं ह॑न्युः । द्वौ प॑रि॒धी परि॑दधाति । रक्ष॑सा॒-मप॑हत्यै । अथो॑ मृ॒त्योरे॒व यज॑मान॒-मुथ्सृ॑जति । य-त्त्रीणि॑ त्रीणि ह॒वीग्ष्यु॑दा॒हरे॑युः । त्रय॑स्त्रय एषाग्ं सा॒क-म्प्रमी॑येरन्न् । एकै॑क-मनू॒चीना᳚-न्यु॒दाह॑रन्ति । एकै॑क ए॒वैषा॑म॒न्वञ्चः॒ प्रमी॑यते । क॒शिपु॑ कशिप॒व्या॑य । उ॒प॒बर्ह॑ण-मुपबर्ह॒ण्या॑य । आञ्ज॑न-माञ्ज॒न्या॑य । अ॒भ्यञ्ज॑न-मभ्यञ्ज॒न्या॑य । य॒था॒भा॒गमे॒वैना᳚-न्प्रीणाति ॥ 60 ॥
(नि॒रव॑दयते - पितृ॒मा - न॑ग्निष्वा॒त्ता - एक॒योप॑ मन्थ॒ - त्यखा॑ता भवति-मनु॒ष्या॑णां - पद्यन्ते - परिद॒द्ध्यान् - मी॑यते॒ पञ्च॑ च) (अ. 8)
अनुवाकं 9 - तच्छेषः
अ॒ग्नये॑ दे॒वेभ्यः॑ पि॒तृभ्यः॑ समि॒द्ध्यमा॑ना॒यानु॑ब्रू॒हीत्या॑ह ।
उ॒भये॒ हि दे॒वाश्च॑ पि॒तर॑श्चे॒ज्यन्ते᳚ । एका॒मन्वा॑ह । एका॒ हि पि॑तृ॒णाम् । त्रिरन्वा॑ह । त्रिर्हि दे॒वाना᳚म् । आ॒घा॒रावाघा॑रयति । य॒ज्ञ॒ प॒रुषो॒रन॑न्तरित्यै । नार्षे॒यं-वृँ॑णीते । न होता॑रम् ॥ 61 ॥
यदा॑र्षे॒यं-वृँ॑णी॒त । यद्धोता॑रम् । प्र॒मायु॑को॒ यज॑मान-स्स्यात् । प्र॒मायु॑को॒ होता᳚ । तस्मा॒न्न वृ॑णीते । यज॑मानस्य॒ होतु॑-र्गोपी॒थाय॑ । अप॑बर्हिषः प्रया॒जान्.-य॑जति । प्र॒जा वै ब॒र्॒हिः । प्र॒जा ए॒व मृ॒त्योरुथ्सृ॑जति । आज्य॑भागौ यजति ॥ 62 ॥
य॒ज्ञस्यै॒व चक्षु॑षी॒ नान्तरे॑ति । प्रा॒ची॒ना॒वी॒ती सोमं॑-यँजति । पि॒तृ॒दे॒व॒त्या॑ हि । ए॒षा ऽऽहु॑तिः । पञ्च॒ कृत्वो-ऽव॑द्यति । पञ्च॒ ह्ये॑ता दे॒वताः᳚ । द्वे पु॑रो-ऽनुवा॒क्ये᳚ । या॒ज्या॑ दे॒वता॑ वषट्का॒रः । ता ए॒व प्री॑णाति । सन्त॑त॒मव॑ द्यति ॥ 63 ॥
ऋ॒तू॒नाग्ं सन्त॑त्यै । प्रैवैभ्यः॒ पूर्व॑या पुरो-ऽनुवा॒क्य॑या ऽऽह । प्रण॑यति द्वि॒तीय॑या । ग॒मय॑ति या॒ज्य॑या । तृ॒तीये॒ वा इ॒तो लो॒के पि॒तरः॑ । अह्न॑ ए॒वैना॒-न्पूर्व॑या पुरो-ऽनुवा॒क्य॑या॒ ऽत्यान॑यति । रात्रि॑यै द्वि॒तीय॑या । ऐवैनान्॑. या॒ज्य॑या गमयति । द॒क्षि॒ण॒तो॑-ऽव॒दाय॑ । उद॒ङ्ङति॑ क्रामति॒ व्यावृ॑त्त्यै ॥ 64 ॥
आ स्व॒धेत्या-श्रा॑वयति । अस्तु॑ स्व॒धेति॑ प्र॒त्याश्रा॑वयति । स्व॒धा नम॒ इति॒ वष॑ट्करोति । स्व॒धा॒का॒रो हि पि॑तृ॒णाम् । सोम॒मग्रे॑ यजति । सोम॑ प्रयाजा॒ हि पि॒तरः॑ । सोम॑-म्पितृ॒मन्तं॑-यँजति । सं॒वँ॒थ्स॒रो वै सोमः॑ पितृ॒मान् । सं॒वँ॒थ्स॒रमे॒व त-द्य॑जति । पि॒तॄन्-ब॑र्हि॒षदो॑ यजति ॥ 65 ॥
ये वै यज्वा॑नः । ते पि॒तरो॑ बर्हि॒षदः॑ । ताने॒व त-द्य॑जति । पि॒तॄन॑ग्निष्वा॒त्तान्. य॑जति । ये वा अय॑ज्वानो गृहमे॒धिनः॑ । ते पि॒तरो᳚-ऽग्निष्वा॒त्ताः । ताने॒व त-द्य॑जति । अ॒ग्नि-ङ्क॑व्य॒वाह॑नं-यँजति । य ए॒व पि॑तृ॒णाम॒ग्निः । तमे॒व त-द्य॑जति ॥ 66 ॥
अथो॒ यथा॒-ऽग्निग्ग् स्वि॑ष्ट॒कृतं॒-यँज॑ति । ता॒दृगे॒व तत् । ए॒तत्ते॑ तत॒ ये च॒ त्वामन्विति॑ ति॒सृषु॑ स्र॒क्तीषु॒ निद॑धाति । तस्मा॒दा तृ॒तीया॒-त्पुरु॑षा॒न्नाम॒ न गृ॑ह्णन्ति । ए॒ताव॑न्तो॒ हीज्यन्ते᳚ । अत्र॑ पितरो यथाभा॒ग-म्म॑न्दद्ध्व॒मित्या॑ह । ह्लीका॒ हि पि॒तरः॑ । उद॑ञ्चो॒ निष्क्रा॑मन्ति । ए॒षा वै म॑नु॒ष्या॑णा॒-न्दिक् । स्वामे॒व त-द्दिश॒मनु॒ निष्क्रा॑मन्ति ॥ 67 ॥
आ॒ह॒व॒नीय॒-मुप॑तिष्ठन्ते । न्ये॑वास्मै॒ तद्ध्नु॑वते । यथ्स॒त्या॑हव॒नीये᳚ । अथा॒न्यत्र॒ चर॑न्ति । आतमि॑तो॒रुप॑तिष्ठन्ते । अ॒ग्निमे॒वोप॑द्र॒ष्टार॑-ङ्कृ॒त्वा । पि॒तॄ-न्नि॒रव॑दयन्ते । अन्तं॒-वाँ ए॒ते प्रा॒णाना᳚-ङ्गच्छन्ति । य आतमि॑तोरुप॒तिष्ठ॑न्ते । सु॒स॒न्दृश॑-न्त्वा व॒यमित्या॑ह ॥ 68 ॥
प्रा॒णो वै सु॑स॒न्दृक् । प्रा॒णमे॒वात्मन्-द॑धते । योजा॒ न्वि॑न्द्र ते॒ हरी॒ इत्या॑ह । प्रा॒णमे॒व पुन॑रयुक्त । अक्ष॒न्नमी॑मदन्त॒ हीति॒ गार्ह॑पत्य॒-मुप॑तिष्ठन्ते । अक्ष॒न्नमी॑मद॒न्ताथ॒ त्वोप॑तिष्ठामह॒ इति॒ वावैतदा॑ह । अमी॑मदन्त पि॒तरः॑ सो॒म्या इत्य॒भि प्रप॑द्यन्ते । अमी॑मदन्त पि॒तरो-ऽथ॑ त्वा॒-ऽभि प्रप॑द्यामह॒ इति॒ वावैतदा॑ह । अ॒पः परि॑षिञ्चति । मा॒र्जय॑त्ये॒वैनान्॑ ॥ 69 ॥
अथो॑ त॒र्पय॑त्ये॒व । तृप्य॑ति प्र॒जया॑ प॒शुभिः॑ । य ए॒वं-वेँद॑ । अप॑ बर्हिषावनूया॒जौ य॑जति । प्र॒जा वै ब॒र्॒हिः । प्र॒जा ए॒व मृ॒त्योरुथ्सृ॑जति । च॒तुरः॑ प्रया॒जान्. य॑जति । द्वाव॑नूया॒जौ । षट्थ्सम्प॑द्यन्ते । षड्वा ऋ॒तवः॑ ॥ 70 ॥
ऋ॒तूने॒व प्री॑णाति । न पत्न्यन्वा᳚स्ते । न संयाँ॑जयन्ति । यत्पत्न्य॒न्वासी॑त । यथ्सं॑याँ॒जये॑युः । प्र॒मायु॑का स्यात् । तस्मा॒न्नान्वा᳚स्ते । न संयाँ॑जयन्ति । पत्नि॑यै गोपी॒थाय॑ ॥ 71 ॥
(होता॑र॒ - माज्य॑भागौ यजति॒ - सन्त॑त॒मव॑द्यति॒ - व्यावृ॑त्त्यै - बर्हि॒षदो॑ यजति॒ - तमे॒व त-द्य॑ज॒- त्यनु॒ निष्क्रा॑मन्त्या - है - नान् - ऋ॒तवो॒ - +नव॑ च) (अ. 9)
अनुवाकं 10 - त्र्यम्बकहवींषि
प्र॒ति॒पू॒रु॒षमेक॑कपाला॒-न्निर्व॑पति । जा॒ता ए॒व प्र॒जा रु॒द्रान्नि॒रव॑दयते । एक॒मति॑रिक्तम् । ज॒नि॒ष्यमा॑णा ए॒व प्र॒जा रु॒द्रान्नि॒रव॑दयते । एक॑कपाला भवन्ति । ए॒क॒धैव रु॒द्र-न्नि॒रव॑दयते । नाभिघा॑रयति । यद॑भिघा॒रये᳚त् । अ॒न्त॒र॒व॒चा॒रिणग्ं॑ रु॒द्र-ङ्कु॑र्यात् । ए॒को॒ल्मु॒केन॑ यन्ति ॥ 72 ॥
तद्धि रु॒द्रस्य॑ भाग॒धेय᳚म् । इ॒मा-न्दिशं॑-यँन्ति । ए॒षा वै रु॒द्रस्य॒ दिक् । स्वाया॑मे॒व दि॒शि रु॒द्र-न्नि॒रव॑दयते । रु॒द्रो वा अ॑प॒शुका॑या॒ आहु॑त्यै॒ नाति॑ष्ठत । अ॒सौ ते॑ प॒शुरिति॒ निर्दि॑शे॒द्य-न्द्वि॒ष्यात् । यमे॒व द्वेष्टि॑ । तम॑स्मै प॒शु-न्निर्दि॑शति । यदि॒ न द्वि॒ष्यात् । आ॒खुस्ते॑ प॒शुरिति॑ ब्रूयात् ॥ 73 ॥
न ग्रा॒म्या-न्प॒शून्. हि॒नस्ति॑ । नार॒ण्यान् । च॒तु॒ष्प॒थे जु॑होति । ए॒ष वा अ॑ग्नी॒ना-म्पड्बी॑शो॒ नाम॑ । अ॒ग्नि॒वत्ये॒व जु॑होति । म॒द्ध्य॒मेन॑ प॒र्णेन॑ जुहोति । स्रुग्घ्ये॑षा । अथो॒ खलु॑ । अ॒न्त॒मेनै॒व हो॑त॒व्य᳚म् । अ॒न्त॒त ए॒व रु॒द्र-न्नि॒रव॑दयते ॥ 74 ॥
ए॒ष ते॑ रुद्र भा॒ग-स्स॒ह स्वस्रा-ऽम्बि॑क॒येत्या॑ह । श॒रद्वा अ॒स्याम्बि॑का॒ स्वसा᳚ । तया॒ वा ए॒ष हि॑नस्ति । यग्ं हि॒नस्ति॑ । तयै॒वैनग्ं॑ स॒ह श॑मयति । भे॒ष॒ज-ङ्गव॒ इत्या॑ह । याव॑न्त ए॒व ग्रा॒म्याः प॒शवः॑ । तेभ्यो॑ भेष॒ज-ङ्क॑रोति । अवा᳚म्ब रु॒द्रम॑दिम॒हीत्या॑ह । आ॒शिष॑मे॒वैतामाशा᳚स्ते ॥ 75 ॥
त्र्य॑म्बकं-यँजामह॒ इत्या॑ह । मृ॒त्यो-र्मु॑क्षीय॒ मा ऽमृता॒दिति॒ वावैतदा॑ह । उत्कि॑रन्ति । भग॑स्य लीफ्सन्ते । मूते॑ कृ॒त्वा-ऽऽस॑जन्ति । यथा॒ जनं॑-यँ॒ते॑-ऽव॒स-ङ्क॒रोति॑ । ता॒दृगे॒वतत् । ए॒ष ते॑ रुद्र भा॒ग इत्या॑ह नि॒रव॑त्त्यै । अप्र॑तीक्ष॒माय॑न्ति । अ॒पः परि॑षिञ्चति । रु॒द्रस्या॒न्तर्हि॑त्यै । प्र वा ए॒ते᳚-ऽस्मा-ल्लो॒काच्च्य॑वन्ते । ये त्र्य॑म्बकै॒श्चर॑न्ति । आ॒दि॒त्य-ञ्च॒रु-म्पुन॒रेत्य॒ निर्व॑पति । इ॒यं-वाँ अदि॑तिः । अ॒स्यामे॒व प्रति॑ तिष्ठन्ति ॥ 76 ॥
(य॒न्ति॒ - ब्रू॒या॒न् - नि॒रव॑दयते - शास्ते - सिञ्चति॒ षट्च॑) (अ. 10)
(अनु॑मत्यै - वैश्वदे॒वेन॒ ता-स्सृ॒ष्टा - स्त्रि॒वृत् - प्र॒जाप॑ति-स्सवि॒ - तोत्त॑रस्यां - देवासु॒रा-स्सो᳚-ऽग्नि--र् य-त्पत्नी॑ -वैश्वदे॒वेन॒ ता व॑रुणप्रघा॒सै - र॒ग्नये॑ दे॒वेभ्यः॑ - प्रतिपूरु॒ष-न्दश॑)
(अनु॑मत्यै - प्रथम॒जो व॒थ्सो - ब॑हुरू॒पा हि प॒शव॒ - स्तस्मा᳚-त्पृथमा॒त्रं - ँयद॒ग्नये-ऽनी॑कवत - उद्धा॒रं-वाँ - अ॒ग्नये॑ दे॒वेभ्य॑ - ऋ॒तूने॒व षट्थ्स॑प्ततिः)
(अनु॑मत्यै॒ - प्रति॑ तिष्ठन्ति)
॥ हरिः॑ ओम् ॥
॥ कृष्ण यजुर्वेदीय तैत्तिरीय ब्राह्मणे प्रथमाष्टके षष्ठः प्रपाठक-स्समाप्तः ॥
kṛṣṇa yajurvedīya taittirīya brāhmaṇe prathamāṣṭake ṣaṣṭhaḥ prapāṭhakaḥ - rājasūyānubrāhmaṇaṃ
o-nnamaḥ paramātmane, śrī mahāgaṇapataye namaḥ,
śrī gurubhyo namaḥ | ha॒riḥ॒ om ||
anuvākaṃ 1 - anumatyādyā iṣṭayaḥ
anṷmatyai puro॒ḍāśa̭-ma॒ṣṭāka̭pāla॒-nnirva̭pati | ye pra॒tyañca॒-śśamyā̭yā ava॒śīya̭nte | tannair̭ṛ॒ta-meka̭kapālam | i॒yaṃ-vā~ anṷmatiḥ | i॒ya-nnir-ṛ̭tiḥ | nai॒r॒ṛ॒tena॒ pūrvḙṇa॒ praca̭rati | pā॒pmāna̭me॒va nir-ṛ̭ti॒-mpūrvā᳚-nni॒rava̭dayate | eka̭ kapālo bhavati | e॒ka॒dhaiva nir-ṛ̭ti-nni॒rava̭dayate | yadahṷtvā॒ gārha̭patya ī॒yuḥ || 1 ||
ru॒dro bhū॒tvā-'gnira̭nū॒tthāya̭ | a॒ddhva॒ryu-ñca॒ yaja̭māna-ñca hanyāt | vīhi॒ svāhā ''hṷti-ñjuṣā॒ṇa ityā̭ha | āhṷtyai॒vainagṃ̭ śamayati | nārti॒mārccha̭-tyaddhva॒ryurna yaja̭mānaḥ | e॒ko॒lmu॒kena̭ yanti | taddhi nir-ṛ̭tyai bhāga॒dheya᳚m | i॒mā-ndiśaṃ̭-ya~nti | e॒ṣā vai nir-ṛ̭tyai॒ dik | svāyā̭me॒va di॒śi nir-ṛ̭ti-nni॒rava̭dayate || 2 ||
svakṛ̭ta॒ iri̭ṇe juhoti prada॒re vā᳚ | e॒tadvai nir-ṛ̭tyā ā॒yata̭nam | sva e॒vāyata̭ne॒ nir-ṛ̭ti-nni॒rava̭dayate | e॒ṣa tḙ nir-ṛte bhā॒ga ityā̭ha | nirdi̭śatye॒vainā᳚m | bhūtḙ ha॒viṣma̭tya॒sītyā̭ha | bhūti̭me॒vopāva̭rtate | mu॒ñcemamagṃha̭sa॒ ityā̭ha | agṃha̭sa e॒vaina̭-mmuñcati | a॒ṅgu॒ṣṭhābhyā᳚-ñjuhoti || 3 ||
a॒nta॒ta e॒va nir-ṛ̭ti-nni॒rava̭dayate | kṛ॒ṣṇaṃ-vā~saḥ̭ kṛ॒ṣṇatṷ̄ṣa॒-ndakṣi̭ṇā | e॒ta-dvai nir-ṛ̭tyai rū॒pam | rū॒peṇai॒va nir-ṛ̭ti-nni॒rava̭dayate | apra̭tīkṣa॒māya̭nti | nir-ṛ̭tyā a॒ntarhi̭tyai | svāhā॒ namo॒ ya i॒da-ñca॒kāreti॒ puna॒retya॒ gārha̭patye juhoti | āhṷtyai॒va na̭ma॒syanto॒ gārha̭patya-mu॒pāva̭rtante | ā॒nu॒ma॒tena॒ praca̭rati | i॒yaṃ-vā~ anṷmatiḥ || 4 ||
i॒yame॒vāsmai̭ rā॒jyamanṷmanyate | dhe॒nu-rdakṣi̭ṇā | i॒māme॒va dhe॒nu-ṅkṷrute | ā॒di॒tya-ñca॒ru-nnirva̭pati | u॒bhayī᳚ṣve॒va pra॒jāsva॒bhiṣi̭cyate | daivī̭ṣu ca॒ mānṷṣīṣu ca | varo॒ dakṣi̭ṇā | varo॒ hi rā॒jyagṃ samṛ̭ddhyai | ā॒gnā॒vai॒ṣṇa॒va-mekā̭daśakapāla॒-nnirva̭pati | a॒gni-ssarvā̭ de॒vatāḥ᳚ || 5 ||
viṣṇṷrya॒jñaḥ | de॒vatā᳚ścai॒va ya॒jña-ñcāva̭ rundhe | vā॒ma॒no va॒hī dakṣi̭ṇā | ya-dva॒hī | tenā᳚gne॒yaḥ | ya-dvā̭ma॒naḥ | tena̭ vaiṣṇa॒va-ssamṛ̭ddhyai | a॒gnī॒ṣo॒mīya॒-mekā̭daśakapāla॒-nnirva̭pati | a॒gnīṣomā᳚bhyāṃ॒-vā~ indro̭ vṛ॒trama̭ha॒nniti̭ | yada̭gnīṣo॒mīya॒-mekā̭daśakapāla-nni॒rvapa̭ti || 6 ||
vārtra̭ghname॒va viji̭tyai | hira̭ṇya॒-ndakṣi̭ṇā॒ samṛ̭ddhyai | indro̭ vṛ॒tragṃ ha॒tvā | de॒vatā̭bhiścendri॒yeṇa̭ ca॒ vyā᳚rdhyata | sa e॒tamai᳚ndrā॒gna-mekā̭daśakapāla-mapaśyat | tannira̭vapat | tena॒ vai sa de॒vatā᳚ścendri॒ya-ñcāvā̭rundha | yadai᳚ndrā॒gna-mekā̭daśakapāla-nni॒rvapa̭ti | de॒vatā᳚ścai॒va tene᳚ndri॒ya-ñca॒ yaja̭mā॒no-'va̭ rundhe | ṛ॒ṣa॒bho va॒hī dakṣi̭ṇā || 7 ||
ya-dva॒hī | tenā᳚gne॒yaḥ | yadṛ̭ṣa॒bhaḥ | tenai॒ndra-ssamṛ̭ddhyai | ā॒gne॒yama॒ṣṭāka̭pāla॒-nnirva̭pati | ai॒ndra-ndadhi̭ | yadā᳚gne॒yo bhava̭ti | a॒gnirvai ya̭jñamu॒kham | ya॒jña॒mu॒khame॒vardhi̭-mpu॒rāstā᳚ddhatte | yadai॒ndra-ndadhi̭ || 8 ||
i॒ndri॒yame॒vāva̭ rundhe | ṛ॒ṣa॒bho va॒hī dakṣi̭ṇā | yadva॒hī | tenā᳚gne॒yaḥ | yadṛ̭ṣa॒bhaḥ | tenai॒ndra-ssamṛ̭ddhyai | yāva̭tī॒rvai pra॒jā oṣa̭dhīnā॒-mahṷtānā॒-māśñanṋ | tāḥ parā̭-'bhavann | ā॒gra॒ya॒ṇa-mbha̭vati hu॒tādyā̭ya | yaja̭māna॒syāpa̭rābhāvāya || 9 ||
de॒vā vā oṣa̭dhīṣvā॒jima̭yuḥ | tā i̭ndrā॒gnī uda̭jayatām | tāve॒tamai᳚ndrā॒gna-ndvāda̭śakapāla॒-nnira̭vṛṇātām | yadai᳚ndrā॒gno bhava॒tyujji̭tyai | dvāda̭śakapālo bhavati | dvāda̭śa॒ māsā᳚-ssaṃva~thsa॒raḥ | saṃ॒va~॒thsa॒reṇai॒vāsmā॒ anna॒mava̭rundhe | vai॒śva॒de॒vaśca॒ru-rbha̭vati | vai॒śva॒de॒vaṃ-vā~ anna᳚m | anna̭me॒vāsmai᳚ svadayati || 10 ||
pra॒tha॒ma॒jo va॒thso dakṣi̭ṇā॒ samṛ̭ddhyai | sau॒myagg śyā̭mā॒ka-ñca॒ru-nnirva̭pati | somo॒ vā a̭kṛṣṭapa॒cyasya॒ rājā᳚ | a॒kṛ॒ṣṭa॒pa॒cyame॒vāsmai᳚ svadayati | vāso॒ dakṣi̭ṇā | sau॒myagṃhi de॒vata̭yā॒ vāsa॒-ssamṛ̭ddhyai | sara̭svatyai ca॒ru-nnirva̭pati | sara̭svate ca॒rum | mi॒thu॒name॒vāva̭ rundhe | mi॒thu॒nau gāvau॒ dakṣi̭ṇā॒ samṛ̭ddhyai | eti॒ vā e॒ṣa ya̭jñamu॒khādṛddhyāḥ᳚ | yo᳚-'gnerde॒vatā̭yā॒ eti̭ | a॒ṣṭāve॒tāni̭ ha॒vīgṃṣi̭ bhavanti | a॒ṣṭākṣa̭rā gāya॒trī | gā॒ya॒tro᳚-'gniḥ | tenai॒va ya̭jñamu॒khādṛddhyā̭ a॒gnerde॒vatā̭yai॒ naiti̭ || 11 ||
(ī॒yu--r ni॒rava̭dayate - 'ṅgu॒ṣṭhābhyā᳚-ñjuho॒ - tyanṷmati--r de॒vatā̭ - ni॒rvapa̭ti - va॒hī dakṣi̭ṇā॒ - yadai॒ndra-nda - dhyapa̭rābhāvāya - svadayati॒ - gāvau॒ dakṣi̭ṇā॒ samṛ̭ddhyai॒ ṣaṭca̭) (a. 1)
anuvākaṃ 2 - cāturmāsye vaiśvadevahavīṃṣi
vai॒śva॒de॒vena॒ vai pra॒jāpa̭tiḥ pra॒jā a̭sṛjata | tā-ssṛ॒ṣṭā na prājā̭yanta | so᳚-'gnira̭kāmayata | a॒hami॒māḥ praja̭nayeya॒miti̭ | sa pra॒jāpa̭taye॒ śuca̭madadhāt | so̭-'śocat-pra॒jāmi॒cchamā̭naḥ | tasmā॒dya-ñca̭ pra॒jā bhu॒nakti॒ ya-ñca॒ na | tāvu॒bhau śo̭cataḥ pra॒jāmi॒cchamā̭nau | tāsva॒gnimapya̭ sṛjat | tā a॒gniraddhyai᳚t || 12 ||
somo॒ reto̭-'dadhāt | sa॒vi॒tā prāja̭nayat | sara̭svatī॒ vāca̭madadhāt | pū॒ṣā 'po̭ṣayat | te vā e॒te tri-ssaṃ̭va~thsa॒rasya॒ prayṷjyante | ye de॒vāḥ puṣṭi̭patayaḥ | saṃ॒va~॒thsa॒ro vai pra॒jāpa̭tiḥ | saṃ॒va~॒thsa॒reṇai॒vāsmai᳚ pra॒jāḥ prāja̭nayat | tāḥ pra॒jā jā॒tā ma॒ruto᳚ ghnann | a॒smānapi॒ na prāyṷkṣa॒teti̭ || 13 ||
sa e॒ta-mpra॒jāpa̭tirmāru॒tagṃ sa॒ptaka̭pāla-mapaśyat | ta-nnira̭vapat | tato॒ vai pra॒jābhyo̭kalpata | yanmā̭ru॒to ni̭ru॒pyate᳚ | ya॒jñasya॒ klṛptyai᳚ | pra॒jānā॒-maghā̭tāya | sa॒ptaka̭pālo bhavati | sa॒ptaga̭ṇā॒ vai ma॒rutaḥ̭ | ga॒ṇa॒śa e॒vāsmai॒ viśa̭-ṅkalpayati | sa pra॒jāpa̭ti-raśocat || 14 ||
yāḥ pūrvāḥ᳚ pra॒jā asṛ̭kṣi | ma॒ruta॒stā a̭vadhiṣuḥ | ka॒thamapa̭rā-ssṛje॒yeti̭ | tasya॒ śuṣma̭ ā॒ṇḍa-mbhū॒ta-nnira̭vartata | tadvyuda̭harat | tada̭poṣayat | ta-tprājā̭yata | ā॒ṇḍasya॒ vā e॒ta-drū॒pam | yadā॒mikṣā᳚ | yadvyu॒ddhara̭ti || 15 ||
pra॒jā e॒va ta-dyaja̭mānaḥ poṣayati | vai॒śva॒de॒vyā̭mikṣā̭ bhavati | vai॒śva॒de॒vyo̭ vai pra॒jāḥ | pra॒jā e॒vāsmai॒ praja̭nayati | vāji̭na॒māna̭yati | pra॒jāsve॒va prajā̭tāsu॒ reto̭ dadhāti | dyā॒vā॒pṛ॒thi॒vya̭ eka̭kapālo bhavati | pra॒jā e॒va prajā̭tā॒ dyāvā̭pṛthi॒vībhyā̭-mubha॒yataḥ॒ pari̭ gṛhṇāti | de॒vā॒su॒rā-ssaṃya~̭ttā āsann | sā᳚-'gnira̭bravīt || 16 ||
māmagrḙ yajata | mayā॒ mukhe॒nāsṷrā-ñjeṣya॒theti̭ | mā-ndvi॒tīya॒miti॒ somo᳚-'bravīt | mayā॒ rājñā̭ jeṣya॒theti̭ | mā-ntṛ॒tīya॒miti̭ savi॒tā | mayā॒ prasṷ̄tā jeṣya॒theti̭ | mā-ñca̭tu॒rthīmiti॒ sara̭svatī | i॒ndri॒yaṃ-vo~॒-'ha-ndhā᳚syā॒mīti̭ | mā-mpa̭ñca॒mamiti̭ pū॒ṣā | mayā᳚ prati॒ṣṭhayā̭ jeṣya॒theti̭ || 17 ||
te᳚-'gninā॒ mukhe॒nāsṷrānajayann | somḙna॒ rājñā᳚ | sa॒vi॒trā prasṷ̄tāḥ | sara̭svatīndri॒ya-ma̭dadhāt | pū॒ṣā pra̭ti॒ṣṭhā ''sī᳚t | tato॒ vai de॒vā vya̭jayanta | yade॒tāni̭ ha॒vīgṃṣi̭ niru॒pyante॒ viji̭tyai | notta̭rave॒dimupa̭- vapati | pa॒śavo॒ vā ṷttarave॒diḥ | ajā̭tā iva॒ hyḙtarhi̭ pa॒śavaḥ̭ || 18 ||
(ai॒-d- itya̭ - śoca-d- vyu॒ddhara̭ - tyabravīt - prati॒ṣṭhayā̭ jeṣya॒the ॒ tye॒taraḥi̭ pa॒śavaḥ̭) (a. 2)
anuvākaṃ 3 - vaiśvadevapargatāni viśveṣāṅgāni
tri॒vṛ-dba॒r॒hi-rbha̭vati | mā॒tā pi॒tā pu॒traḥ | tade॒va ta-nmi̭thu॒nam | ulba॒-ṅgarbho̭ ja॒rāyṷ | tade॒va ta-nmi̭thu॒nam | tre॒dhā ba॒r॒hi-ssanna̭ddha-mbhavati | traya̭ i॒me lo॒kāḥ | e॒ṣvḙva lo॒keṣu॒ prati̭ tiṣṭhati | e॒ka॒dhā puna॒-ssanna̭ddha-mbhavati | eka̭ iva॒ hya̭yaṃ-lo~॒kaḥ || 19 ||
a॒sminne॒va tena̭ lo॒ke prati̭ tiṣṭhati | pra॒suvo̭ bhavanti | pra॒tha॒ma॒jāme॒va puṣṭi॒mava̭ rundhe | pra॒tha॒ma॒jo va॒thso dakṣi̭ṇā॒ samṛ̭ddhyai | pṛ॒ṣa॒dā॒jya-ṅgṛ̭hṇāti | pa॒śavo॒ vai pṛ̭ṣadā॒jyam | pa॒śūne॒vāva̭ rundhe | pa॒ñca॒gṛ॒hī॒ta-mbha̭vati | pāṅktā॒ hi pa॒śavaḥ̭ | ba॒hu॒rū॒pa-mbha̭vati || 20 ||
ba॒hu॒rū॒pā hi pa॒śava॒-ssamṛ̭ddhyai | a॒gni-mma̭nthanti | a॒gnimṷkhā॒ vai pra॒jāpa̭tiḥ pra॒jā a̭sṛjata | yada॒gni-mmantha̭nti | a॒gnimṷkhā e॒va ta-tpra॒jā yaja̭māna-ssṛjate | nava̭ prayā॒jā i̭jyante | navā̭nūyā॒jāḥ | a॒ṣṭau ha॒vīgṃṣi̭ | dvāvā̭ghā॒rau | dvāvājya̭bhāgau || 21 ||
tri॒gṃ॒śa-thsampa̭dyante | tri॒gṃ॒śada̭kṣarā vi॒rāṭ | annaṃ̭-vi~॒rāṭ | vi॒rājai॒vānnādya॒mava̭ rundhe | yaja̭māno॒ vā eka̭kapālaḥ | teja॒ ājya᳚m | yadeka̭kapāla॒ ājya̭mā॒naya̭ti | yaja̭māname॒va teja̭sā॒ sama̭rdhayati | yaja̭māno॒ vā eka̭kapālaḥ | pa॒śava॒ ājya᳚m || 22 ||
yadeka̭kapāla॒ ājya̭mā॒naya̭ti | yaja̭māname॒va pa॒śubhi॒-ssama̭rdhayati | yadalpa̭mā॒naye᳚t | alpā̭ ena-mpa॒śavo̭ bhu॒ñjanta॒ upa̭tiṣṭherann | ya-dba॒hvā̭naye᳚t | ba॒hava̭ ena-mpa॒śavo bhṷñjanta॒ upa̭tiṣṭherann | ba॒hvā̭nīyā॒viḥ pṛ̭ṣṭha-ṅkuryāt | ba॒hava̭ e॒vaina̭-mpa॒śavo̭ bhu॒ñjanta॒ upa̭tiṣṭhante | yaja̭māno॒ vā eka̭kapālaḥ | yadeka̭kapālasyāva॒dyet || 23 ||
yaja̭māna॒syāva̭dyet | udvā॒ mādye॒-dyaja̭mānaḥ | pra vā̭ mīyeta | sa॒kṛde॒va ho̭ta॒vyaḥ̭ | sa॒kṛdi̭va॒ hi sṷva॒rgo lo॒kaḥ | hu॒tvā-'bhi jṷhoti | yaja̭māname॒va sṷva॒rgaṃ-lo~॒ka-ṅga̭mayi॒tvā | teja̭sā॒ sama̭rdhayati | yaja̭māno॒ vā eka̭kapālaḥ | su॒va॒rgo lo॒ka ā̭hava॒nīyaḥ̭ || 24 ||
yadeka̭kapāla-māhava॒nīyḙ ju॒hoti̭ | yaja̭māname॒va sṷva॒rgaṃ-lo~॒ka-ṅga̭mayati | yaddhastḙna juhu॒yāt | su॒va॒rgā-llo॒kā-dyaja̭māna॒-mava̭viddhyet | sru॒cā jṷhoti | su॒va॒rgasya̭ lo॒kasya॒ sama̭ṣṭyai | ya-tprāmpadyḙta | de॒va॒lo॒kama॒bhi ja̭yet | ya-dda̭kṣi॒ṇā pi̭tṛlo॒kam | ya-tpra॒tyak || 25 ||
rakṣāgṃ̭si ya॒jñagṃ ha̭nyuḥ | yadudaṅṋ̇ | ma॒nu॒ṣya॒lo॒ka-ma॒bhija̭yet | prati̭ṣṭhito hota॒vyaḥ̭ | eka̭kapālaṃ॒-vai~ pra̭ti॒tiṣṭha̭nta॒-ndyāvā̭pṛthi॒vī anu॒ prati̭tiṣṭhataḥ | dyāvā̭pṛthi॒vī ṛ॒tavaḥ̭ | ṛ॒tūn. ya॒jñaḥ | ya॒jñaṃ-ya~ja̭mānaḥ | yaja̭māna-mpra॒jāḥ | tasmā॒t-prati̭ṣṭhito hota॒vyaḥ̭ || 26 ||
vā॒jino̭ yajati | a॒gnirvā॒yu-ssūryaḥ̭ | te vai vā॒jinaḥ̭ | tāne॒va ta-dya̭jati | atho॒ khalvā̭huḥ | chandāgṃ̭si॒ vai vā॒jina॒ iti̭ | tānye॒va ta-dya̭jati | ṛ॒khsā॒me vā indra̭sya॒ harī̭ soma॒pānau᳚ | tayoḥ᳚ pari॒dhaya̭ ā॒dhāna᳚m | vāji̭na-mbhāga॒dheya᳚m || 27 ||
yadapra̭hṛtya pari॒dhīñjṷhu॒yāt | a॒ntarā̭dhānābhyā-ṅghā॒sa-mpraya̭cchet | pra॒hṛtya̭ pari॒dhīñjṷhoti | nirā̭dhānābhyāme॒va ghā॒sa-mpraya̭cchati | ba॒r॒hiṣi̭ viṣi॒ñcanvāji̭na॒-māna̭yati | pra॒jā vai ba॒ra॒ḥiḥ | reto॒ vāji̭nam | pra॒jāsve॒va reto̭ dadhāti | sa॒mu॒pa॒hūya̭ bhakṣayanti | e॒ta-thso̭mapīthā॒ hyḙte | atho̭ ā॒tmanne॒va reto̭ dadhate | yaja̭māna utta॒mo bha̭kṣayati | pa॒śavo॒ vai vāji̭nam | yaja̭māna e॒va pa॒śū-nprati̭ṣṭhāpayanti || 28 ||
(lo॒ko - ba̭hurū॒pa-mbha̭va॒ - tyājya̭bhāgau - pa॒śava॒ ājya̭ - mava॒dye - dā̭hava॒nīyaḥ̭ - pra॒tyak - tasmā॒-tprati̭ṣṭhito hota॒vyo̭ - bhāga॒dheya̭ - me॒te ca॒tvāri̭ ca) (a. 3)
anuvākaṃ 4 - varuṇapraghāsāḥ
pra॒jāpa̭ti-ssavi॒tā bhū॒tvā pra॒jā a̭sṛjata | tā ḙna॒matya̭manyanta | tā a̭smā॒dapā᳚krāmann | tā varṷṇo bhū॒tvā pra॒jā varṷṇenāgrāhayat | tāḥ pra॒jā varṷṇagṛhītāḥ | pra॒jāpa̭ti॒-mpuna॒rupā̭dhāvannā॒tha-mi॒cchamā̭nāḥ | sa e॒tān-pra॒jāpa̭ti-rvaruṇa praghā॒sāna̭paśyat | tānnira̭vapat | tairvai sa pra॒jā va̭ruṇa-pā॒śāda̭muñcat | ya-dva̭ruṇa-praghā॒sā ni̭ru॒pyante᳚ || 29 ||
pra॒jānā॒mava̭ruṇagrāhāya | tāsā॒-ndakṣi̭ṇo bā॒hu-rnya̭kna॒ āsī᳚t | sa॒vyaḥ prasṛ̭taḥ | sa e॒tā-ndvi॒tīyā᳚-ndakṣiṇa॒to vedi॒muda̭hann | tato॒ vai sa pra॒jānā॒-ndakṣi̭ṇa-mbā॒hu-mprāsā̭rayat | ya-ddvi॒tīyā᳚-ndakṣiṇa॒to vedi̭mu॒ddhanti̭ | pra॒jānā̭me॒va ta-dyaja̭māno॒ dakṣi̭ṇa-mbā॒hu-mprasā̭rayati | tasmā᳚ccāturmāsyayā॒jya̭muṣmi̭n ~lo॒ka ṷbha॒yābā̭huḥ | ya॒jñābhi̭jita॒gg॒ hya̭sya | pṛ॒tha॒mā॒trā-dvedī॒ asa̭bhinnne bhavataḥ || 30 ||
tasmā᳚t-pṛthamā॒traṃ-vya~gṃsau᳚ | utta̭rasyāṃ॒-ve~dyā̭muttarave॒dimupa̭ vapati | pa॒śavo॒ vā ṷttarave॒diḥ | pa॒śūne॒vāva̭ rundhe | atho̭ yajñapa॒ruṣo-'na̭ntarityai | e॒ta-dbrā᳚hmaṇānye॒va pañca̭ ha॒vīgṃṣi̭ | athai॒ṣa ai᳚ndrā॒gno bha̭vati | prā॒ṇā॒pā॒nau vā e॒tau de॒vānā᳚m | yadi̭ndrā॒gnī | yadai᳚ndrā॒gno bhava̭ti || 31 ||
prā॒ṇā॒pā॒nāve॒vāva̭ rundhe | ojo॒ balaṃ॒-vā~ e॒tau de॒vānā᳚m | yadi̭ndrā॒gnī | yadai᳚ndrā॒gno bhava̭ti | ojo॒ bala̭me॒vāva̭ rundhe | mā॒ru॒tyā̭mikṣā̭ bhavati | vā॒ru॒ṇyā̭mikṣā᳚ | me॒ṣī ca̭ me॒ṣaśca̭ bhavataḥ | mi॒thu॒nā e॒va pra॒jā va̭ruṇapā॒śā-nmṷñcati | lo॒ma॒śau bha̭vato meddhya॒tvāya̭ || 32 ||
śa॒mī॒pa॒rṇānyupa̭ vapati | ghā॒same॒vābhyā॒mapi̭ yacchati | pra॒jāpa̭tima॒nnādya॒-nnopā̭namat | sa e॒tena̭ śa॒teddhmḙna ha॒viṣā॒ 'nnādya॒ma-vā̭rundha | ya-tpa̭ra-śśa॒tāni̭ śamīpa॒rṇāni॒ bhava̭nti | a॒nnādya॒syāva̭-ruddhyai | sau॒myāni॒ vai ka॒rīrā̭ṇi | sau॒myā khalu॒ vā āhṷti-rdi॒vo vṛṣṭi̭-ñcyāvayati | yat-ka॒rīrā̭ṇi॒ bhava̭nti | sau॒myayai॒vāhṷtyā di॒vo vṛṣṭi॒mava̭ rundhe | kā॒ya eka̭kapālo bhavati | pra॒jānā᳚-ṅka॒tvāṃya~̭ | pra॒ti॒pū॒ru॒ṣa-ṅka̭rambha pā॒trāṇi̭ bhavanti | jā॒tā e॒va pra॒jā va̭ruṇapā॒śā-nmṷñcati | eka॒-mati̭riktam | ja॒ni॒ṣyamā̭ṇā e॒va pra॒jā va̭ruṇapā॒śā-nmṷñcati || 33 ||
(ni॒ru॒pyantḙ- bhavato॒ - bhava̭ti - meddhya॒tvāya̭ - rundhe॒ ṣaṭca̭) (a. 4)
anuvākaṃ 5 - taccheṣaḥ
utta̭rasyāṃ॒-ve~dyā̭ma॒nyāni̭ ha॒vīgṃṣi̭ sādayati | dakṣi̭ṇāyā-mmāru॒tīm | a॒pa॒dhu॒rame॒vainā̭ yunakti | atho॒ oja̭ e॒vāsā॒mava̭harati | tasmā॒-dbrahma̭ṇaśca kṣa॒trācca॒ viśo᳚-'nyato-'pakra॒miṇīḥ᳚ | mā॒ru॒tyā pūrva̭yā॒ praca̭rati | anṛ̭tame॒vāva̭ yajate | vā॒ru॒ṇyotta̭rayā | a॒nta॒ta e॒va varṷṇa॒mava̭-yajate | yade॒vāddhva॒ryuḥ ka॒roti̭ || 34 ||
ta-tpra̭tiprasthā॒tā ka̭roti | tasmā॒-dyacchreyā᳚n-ka॒roti̭ | ta-tpāpī̭yān-karoti | patnīṃ᳚ ~vācayati | meddhyā̭me॒vainā᳚-ṅkaroti | atho॒ tapa̭ e॒vainā॒mupa̭ nayati | yajjā॒ragṃ santa॒-nna pra̭brū॒yāt | pri॒ya-ñjñā॒tigṃ rṷndhyāt | a॒sau mḙ jā॒ra iti॒ nirdi̭śet | ni॒rdiśyai॒vainaṃ̭-va~ruṇapā॒śena̭ grāhayati || 35 ||
pra॒ghā॒syāṋ. havāmaha॒ iti॒ patnī̭-mu॒dāna̭yati | ahva̭tai॒vainā᳚m | yat-patnī̭ puronuvā॒kyā̭manu brū॒yāt | nirvī᳚ryo॒ yaja̭māna-ssyāt | yaja̭mā॒no 'nvā̭ha | ā॒tmanne॒va vī॒rya̭-ndhatte | u॒bhau yā॒jyāgṃ̭ savīrya॒tvāya̭ | yadgrāme॒ yadara̭ṇya॒ ityā̭ha | ya॒tho॒di॒tame॒va varṷṇa॒mava̭ yajate | ya॒ja॒mā॒na॒de॒va॒tyo̭ vā ā̭hava॒nīyaḥ̭ || 36 ||
bhrā॒tṛ॒vya॒ de॒va॒tyo̭ dakṣi̭ṇaḥ | yadā̭hava॒nīyḙ juhu॒yāt | yaja̭mānaṃ-va~ruṇapā॒śena̭ grāhayet | dakṣi̭ṇe॒ 'gnau jṷhoti | bhrātṛ̭vyame॒va va̭ruṇapā॒śena̭ grāhayati | śūrpḙṇa juhoti | anya̭me॒va varṷṇa॒mava̭yajate | śī॒r॒ṣanna̭dhi ni॒dhāya̭ juhoti | śī॒r॒ṣa॒ta e॒va varṷṇa॒mava̭ yajate | pra॒tyantiṣṭha̭ñjuhoti || 37 ||
pra॒tyaṅṅe॒va varṷṇapā॒śā-nnirmṷcyate | akra॒nkarma̭ karma॒kṛta॒ ityā̭ha | de॒vānṛ॒ṇa-nni̭rava॒dāya̭ | a॒nṛ॒ṇā gṛ॒hānupa॒-preteti॒ vāvaitadā̭ha | varṷṇa gṛhītaṃ॒-vā~ e॒ta-dya॒jñasya̭ | ya-dyajṷṣā gṛhī॒tasyā̭ti॒ricya̭te | tuṣā᳚śca niṣkā॒saśca̭ | tuṣai᳚śca niṣkā॒sena̭ cāvabhṛ॒thamavai̭ti | varṷṇa-gṛhītenai॒va varṷṇa॒mava̭yajate | a॒po̭-'vabhṛ॒thamavai̭ti || 38 ||
a॒phsu vai varṷṇaḥ | sā॒kṣāde॒va varṷṇa॒mava̭ yajate | prati̭yuto॒ varṷṇasya॒ pāśa॒ ityā̭ha | va॒ru॒ṇa॒pā॒śāde॒va nirmṷcyate | apra̭tīkṣa॒-māya̭nti | varṷṇasyā॒ntarhi̭tyai | edho᳚-'syedhiṣī॒mahītyā̭ha | sa॒midhai॒vāgni-nna̭ma॒syanta̭ u॒pāya̭nti | tejo̭-'si॒ tejo॒ mayi̭ dhe॒hītyā̭ha | teja̭ e॒vātmandha̭tte || 39 ||
(ka॒roti̭ - grāhaya - tyāhava॒nīya॒ - stiṣṭha̭ñjuho - tya॒po̭-'vabhṛ॒thamavai̭ti - dhatte) (a. 5)
anuvākaṃ 6 - sākamedhāḥ
de॒vā॒su॒rā-ssaṃya~̭ttā āsann | so᳚-'gnira̭bravīt | mame॒ya-manī̭kavatī ta॒nūḥ | tā-mprī̭ṇīta | athāsṷrāna॒bhi bha̭viṣya॒theti̭ | te de॒vā a॒gnaye-'nī̭kavate puro॒ḍāśa̭ma॒ṣṭāka̭pāla॒-nnira̭vapann | so᳚-'gniranī̭kavā॒n-thsvena̭ bhāga॒dheyḙna prī॒taḥ | ca॒tu॒rdhā 'nī̭kā-nyajanayata | tato̭ de॒vā abha̭vann | parā 'sṷrāḥ || 40 ||
yada॒gnaye-'nī̭kavate puro॒ḍāśa̭ma॒ṣṭāka̭pāla-nni॒rvapa̭ti | a॒gnime॒vānī̭kavanta॒gg॒ svena̭ bhāga॒dheyḙna prīṇāti | so᳚-'gniranī̭kavā॒n-thsvena̭ bhāga॒dheyḙna prī॒taḥ | ca॒tu॒rdhā 'nī̭kāni janayate | a॒sau vā ā̭di॒tyo᳚-'gni-ranī̭kavān | tasya̭ ra॒śmayo-'nī̭kāni | sā॒kagṃ sūryḙṇodya॒tā nirva̭pati | sā॒kṣāde॒vāsmā॒ anī̭kāni janayati | te-'sṷrāḥ॒ parā̭jitā॒ yantaḥ̭ | dyāvā̭pṛthi॒vī upā᳚śrayann || 41 ||
te de॒vā ma॒rudbhyaḥ̭ sāntapa॒nebhya̭śca॒ru-nnira̭vapann | tā-ndyāvā̭pṛthi॒vībhyā̭-me॒vobha॒yata॒-ssama̭tapann | yanma॒rudbhyaḥ̭ sāntapa॒nebhya̭śca॒ru-nni॒rvapa̭ti | dyāvā̭pṛthi॒vībhyā̭me॒va tadṷbha॒yato॒ yaja̭māno॒ bhrātṛ̭vyā॒n-thsanta̭pati | ma॒ddhyandi̭ne॒ nirva̭pati | tarhi॒ hi te-'kṣṇi̭ṣṭha॒-ntapa̭ti | ca॒rurbha̭vati | sa॒rvata̭ e॒vainā॒n-thsanta̭pati | te de॒vā-śśvo̭ vija॒yina॒-ssantaḥ̭ | sarvā̭sā-ndu॒gdhe gṛ̭hame॒dhīya̭-ñca॒ru-nnira̭vapann || 42 ||
āśi̭tā e॒vādyopa̭vasāma | kasya॒ vā-'he॒dam | kasya̭ vā॒ śvo bha̭vi॒teti̭ | sa śṛ॒to̭-'bhavat | tasyāhṷtasya॒ nāśñanṋ | na hi de॒vā ahṷtasyā॒śñanti̭ | te᳚-'bruvann | kasmā̭ i॒magṃ ho᳚ṣyāma॒ iti̭ | ma॒rudbhyo̭ gṛhame॒dhibhya॒ itya̭bruvann | ta-mma॒rudbhyo̭ gṛhame॒dhibhyo̭-'juhavuḥ || 43 ||
tato̭ de॒vā abha̭vann | parā-'sṷrāḥ | yasyai॒vaṃ-vi~॒duṣo̭ ma॒rudbhyo̭ gṛhame॒dhibhyo̭ gṛ॒he juhva̭ti | bhava̭tyā॒tmanā᳚ | parā᳚-'sya॒ bhrātṛ̭vyo bhavati | yadvai ya॒jñasya̭ pāka॒trā kri॒yate᳚ | pa॒śa॒vya̭-ntat | pā॒ka॒trā vā e॒tatkri̭yate | yanneddhmāba॒r॒hi-rbhava̭ti | na sā̭midhe॒nī-ra॒nvāha̭ || 44 ||
na pra̭yā॒jā i॒jyante᳚ | nānṷ̄yā॒jāḥ | ya e॒vaṃ-ve~da̭ | pa॒śu॒mā-nbha̭vati | ājya̭bhāgau yajati | ya॒jñasyai॒va cakṣṷṣī॒ nāntarḙti | ma॒ruto̭ gṛhame॒dhino̭ yajati | bhā॒ga॒dheyḙ-nai॒vainā॒n-thsama̭rdhayati | a॒gnigg svi̭ṣṭa॒kṛtaṃ̭-ya~jati॒ prati̭ṣṭhityai | iḍā᳚nto bhavati | pa॒śavo॒ vā iḍā᳚ | pa॒śuṣve॒vopari̭ṣṭā॒-tprati̭ tiṣṭhati || 45 ||
(asṷrā - aśrayan - gṛhame॒dhīyaṃ̭ ca॒ru-nnira̭vapan - najuhavu - ra॒nvā - heḍā᳚nto bhavati॒ dve ca̭) (a. 6)
anuvākaṃ 7 - taccheṣaḥ
yatpatnī̭ gṛhame॒dhīya̭-syāśñī॒yāt | gṛ॒ha॒me॒ddhyḙva syā᳚t | vi tva̭sya ya॒jña ṛ̭dhyeta | yannāśñī॒yāt | agṛ̭hamedhī syāt | nāsya̭ ya॒jño vyṛ̭ddhyeta | prati̭veśa-mpaceyuḥ | tasyā᳚śñīyāt | gṛ॒ha॒me॒ddhyḙva bha̭vati | nāsya̭ ya॒jño vyṛ̭ddhyate || 46 ||
te de॒vā gṛ̭hame॒dhīyḙne॒ṣṭvā | āśi̭tā abhavann | āñja̭tā॒bhya̭ñjata | anṷ va॒thsā-na̭vāsayann | tebhyo-'sṷrāḥ॒, kṣudha॒-mprāhi̭ṇvann | sā de॒veṣṷ lo॒kamavi̭ttvā | asṷrā॒n-puna̭ragacchat | gṛ॒ha॒me॒dhīyḙne॒ṣṭvā | āśi̭tā bhavanti | āñja̭te॒-'bhya̭ñjate || 47 ||
anṷ va॒thsān. vā̭sayanti | bhrātṛ̭vyāyai॒va ta-dyaja̭mānaḥ॒, kṣudha॒-mprahi̭ṇoti | te de॒vā gṛ̭hame॒dhīyḙne॒ṣṭvā | indrā̭ya niṣkā॒sa-nnya̭dadhuḥ | a॒smāne॒va śva indro॒ nihi̭tabhāga upāvarti॒teti̭ | tānindro॒ nihi̭tabhāga u॒pāva̭rtata | gṛ॒ha॒me॒dhīyḙne॒ṣṭvā | indrā̭ya niṣkā॒sa-nnida̭ddhyāt | indra̭ e॒vaina॒-nnihi̭tabhāga u॒pāva̭rtate | gārha̭patye juhoti || 48 ||
bhā॒ga॒dheyḙne॒vaina॒gṃ॒ sama̭rdhayati | ṛ॒ṣa॒bhamāhva̭yati | va॒ṣa॒ṭkā॒ra e॒vāsya॒ saḥ | atho̭ indri॒yame॒va ta-dvī॒ryaṃ̭-ya~ja̭māno॒ bhrātṛ̭vyasya vṛṅkte | indro̭ vṛ॒tragṃ ha॒tvā | parā᳚-mparā॒vata̭-magacchat | apā̭rādha॒miti॒ manya̭mānaḥ | so᳚-'bravīt | ka i॒daṃ-ve~̭diṣya॒tīti̭ | te᳚-'bruva-nma॒ruto॒ varaṃ̭-vṛ~ṇāmahai || 49 ||
atha̭ va॒yaṃ-ve~̭dāma | a॒smabhya̭me॒va pra̭tha॒magṃ ha॒virnirṷpyātā॒ iti̭ | ta ḙna॒maddhya̭-krīḍann | tatkrī॒ḍinā᳚-ṅkrīḍi॒tvam | ya-nma॒rudbhyaḥ̭ krī॒ḍibhyaḥ̭ pratha॒magṃ ha॒virni̭ru॒pyate॒ viji̭tyai | sā॒kagṃ sūryḙṇodya॒tā nirva̭pati | e॒tasmi॒n vai lo॒ka indro̭ vṛ॒trama̭ha॒n-thsamṛ̭ddhyai | e॒ta-dbrā᳚hmaṇānye॒va pañca̭ ha॒vīgṃṣi̭ | e॒ta-dbrā᳚hmaṇa aindrā॒gnaḥ | athai॒ṣa ai॒ndraśca॒ru-rbha̭vati || 50 ||
u॒ddhā॒raṃ-vā~ e॒tamindra॒ uda̭harata | vṛ॒tragṃ ha॒tvā | a॒nyāsṷ de॒vatā॒svadhi̭ | yade॒ṣa ai॒ndra-śca॒ru-rbhava̭ti | u॒ddhā॒rame॒va taṃ-ya~ja̭māna॒ uddha̭rate | a॒nyāsṷ pra॒jāsvadhi̭ | vai॒śva॒ka॒rma॒ṇa eka̭kapālo bhavati | viśvā᳚nye॒va tena॒ karmā̭ṇi॒ yaja̭mā॒no 'va̭rundhe || 51 ||
(ṛ॒ddhya॒te॒-'-bhya̭ñjate-juhoti-vṛṇāmahai-bhavatya॒- +ṣṭau ca̭) (a. 7)
anuvākaṃ 8 - pitṛyajñaḥ
vai॒śva॒de॒vena॒ vai pra॒jāpa̭tiḥ pra॒jā a̭sṛjata | tā va̭ruṇa-praghā॒sai-rva̭ruṇapā॒śāda̭muñcat | sā॒ka॒me॒dhaiḥ pratya̭sthāpayat | trya̭mbakai ru॒dra-nni॒ravā̭dayata | pi॒tṛ॒ya॒jñena̭ suva॒rgaṃ-lo~॒kama̭gamayat | ya-dvai᳚śvade॒vena॒ yaja̭te | pra॒jā e॒va ta-dyaja̭māna-ssṛjate | tā va̭ruṇa-praghā॒sai-rva̭ruṇapā॒śā-nmṷñcati | sā॒ka॒me॒dhaiḥ prati̭ṣṭhāpayati | trya̭mbakairu॒dra-nni॒rava̭dayate || 52 ||
pi॒tṛ॒ya॒jñena̭ suva॒rgaṃ-lo~॒ka-ṅga̭mayati | da॒kṣi॒ṇa॒taḥ prā̭cīnāvī॒tī nirva̭pati | da॒kṣi॒ṇāvṛ॒ddhi pi̭tṛ॒ṇām | anā̭dṛtya॒ tat | u॒tta॒ra॒ta e॒vopa॒vīya॒ nirva̭pet | u॒bhaye॒ hi de॒vāśca̭ pi॒tara̭śce॒jyante᳚ | atho॒ yade॒va da̭kṣiṇā॒rdhḙ-'dhi॒ śraya̭ti | tena̭ dakṣi॒ṇāvṛ̭t | somā̭ya pitṛ॒matḙ puro॒ḍāśa॒gṃ॒ ṣaṭka̭pāla॒-nnirva̭pati | saṃ॒va~॒thsa॒ro vai somaḥ̭ pitṛ॒mān || 53 ||
saṃ॒va~॒thsa॒rame॒va prī̭ṇāti | pi॒tṛbhyo̭ barhi॒ṣadbhyo̭ dhā॒nāḥ | māsā॒ vai pi॒taro̭ barhi॒ṣadaḥ̭ | māsā̭ne॒va prī̭ṇāti | yasmi॒n vā ṛ॒tau purṷṣaḥ pra॒mīya̭te | so᳚-'syā॒muṣmi̭n ~lo॒ke bha̭vati | ba॒hu॒rū॒pā dhā॒nā bha̭vanti | a॒ho॒rā॒trāṇā̭-ma॒bhiji̭tyai | pi॒tṛbhyo᳚ 'gniṣvā॒ttebhyo̭ ma॒ntham | a॒rdha॒mā॒sā vai pi॒taro᳚-'gniṣvā॒ttāḥ || 54 ||
a॒rdha॒mā॒sāne॒va prī̭ṇāti | a॒bhi॒vā॒nyā̭yai du॒gdhe bha̭vati | sā hi pi̭tṛdeva॒tya̭-ndu॒he | ya-tpū॒rṇam | ta-nma̭nu॒ṣyā̭ṇām | u॒pa॒rya॒rdho de॒vānā᳚m | a॒rdhaḥ pi̭tṛ॒ṇām | a॒rdha upa̭manthati | a॒rdho hi pi̭tṛ॒ṇām | eka॒yopa̭manthati || 55 ||
ekā॒ hi pi̭tṛ॒ṇām | da॒kṣi॒ṇopa̭manthati | da॒kṣi॒ṇā vṛ॒ddhi pi̭tṛ॒ṇām | anā̭ra॒bhyopa̭manthati | taddhi pi॒tṝn-gaccha̭ti | i॒mā-ndiśaṃ॒-ve~di॒muddha̭nti | u॒bhaye॒ hi de॒vāśca̭ pi॒tara̭śce॒jyante᳚ | catuḥ̭ sraktirbhavati | sarvā॒ hyanu॒ diśaḥ̭ pi॒taraḥ̭ | akhā̭tā bhavati || 56 ||
khā॒tā hi de॒vānā᳚m | ma॒ddhya॒to᳚ 'gnirādhī̭yate | a॒nta॒to hi de॒vānā̭-mādhī॒yate᳚ | varṣī̭yāni॒ddhma i॒ddhmā-dbha̭vati॒ vyāvṛ̭ttyai | pari̭ śrayati | a॒ntarhi̭to॒ hi pi̭tṛlo॒ko ma̭nuṣyalo॒kāt | yat-parṷṣi di॒nam | ta-dde॒vānā᳚m | yada̭nta॒rā | ta-nma̭nu॒ṣyā̭ṇām || 57 ||
ya-thsamṷ̄lam | ta-tpi̭tṛ॒ṇām | samṷ̄la-mba॒r॒hi-rbha̭vati॒ vyāvṛ̭ttyai | da॒kṣi॒ṇā stṛ̭ṇāti | da॒kṣi॒ṇā vṛ॒ddhi pi̭tṛ॒ṇām | triḥ paryḙti | tṛ॒tīye॒ vā i॒to lo॒ke pi॒taraḥ̭ | tāne॒va prī̭ṇāti | triḥ punaḥ॒ paryḙti | ṣaṭthsampa̭dyante || 58 ||
ṣaḍvā ṛ॒tavaḥ̭ | ṛ॒tūne॒va prī̭ṇāti | ya-tpra̭sta॒raṃ-ya~jṷṣā gṛhṇī॒yāt | pra॒māyṷko॒ yaja̭māna-ssyāt | yanna gṛ̭hṇī॒yāt | a॒nā॒ya॒ta॒na-ssyā᳚t | tū॒ṣṇīme॒va nya̭syet | na pra॒māyṷko॒ bhava̭ti | nānā̭yata॒naḥ | yat-trīn-pa̭ri॒dhī-npa̭rida॒ddhyāt || 59 ||
mṛ॒tyunā॒ yaja̭māna॒-mpari̭ gṛhṇīyāt | yanna pa̭ri-da॒ddhyāt | rakṣāgṃ̭si ya॒jñagṃ ha̭nyuḥ | dvau pa̭ri॒dhī pari̭dadhāti | rakṣa̭sā॒-mapa̭hatyai | atho̭ mṛ॒tyore॒va yaja̭māna॒-muthsṛ̭jati | ya-ttrīṇi̭ trīṇi ha॒vīgṣyṷdā॒harḙyuḥ | traya̭straya eṣāgṃ sā॒ka-mpramī̭yerann | ekai̭ka-manū॒cīnā᳚-nyu॒dāha̭ranti | ekai̭ka e॒vaiṣā̭ma॒nvañcaḥ॒ pramī̭yate | ka॒śipṷ kaśipa॒vyā̭ya | u॒pa॒barha̭ṇa-mupabarha॒ṇyā̭ya | āñja̭na-māñja॒nyā̭ya | a॒bhyañja̭na-mabhyañja॒nyā̭ya | ya॒thā॒bhā॒game॒vainā᳚-nprīṇāti || 60 ||
(ni॒rava̭dayate - pitṛ॒mā - na̭gniṣvā॒ttā - eka॒yopa̭ mantha॒ - tyakhā̭tā bhavati-manu॒ṣyā̭ṇāṃ - padyante - parida॒ddhyān - mī̭yate॒ pañca̭ ca) (a. 8)
anuvākaṃ 9 - taccheṣaḥ
a॒gnayḙ de॒vebhyaḥ̭ pi॒tṛbhyaḥ̭ sami॒ddhyamā̭nā॒yānṷbrū॒hītyā̭ha |
u॒bhaye॒ hi de॒vāśca̭ pi॒tara̭śce॒jyante᳚ | ekā॒manvā̭ha | ekā॒ hi pi̭tṛ॒ṇām | triranvā̭ha | trirhi de॒vānā᳚m | ā॒ghā॒rāvāghā̭rayati | ya॒jña॒ pa॒ruṣo॒rana̭ntarityai | nārṣe॒yaṃ-vṛ~̭ṇīte | na hotā̭ram || 61 ||
yadā̭rṣe॒yaṃ-vṛ~̭ṇī॒ta | yaddhotā̭ram | pra॒māyṷko॒ yaja̭māna-ssyāt | pra॒māyṷko॒ hotā᳚ | tasmā॒nna vṛ̭ṇīte | yaja̭mānasya॒ hotṷ-rgopī॒thāya̭ | apa̭barhiṣaḥ prayā॒jān.-ya̭jati | pra॒jā vai ba॒r॒hiḥ | pra॒jā e॒va mṛ॒tyoruthsṛ̭jati | ājya̭bhāgau yajati || 62 ||
ya॒jñasyai॒va cakṣṷṣī॒ nāntarḙti | prā॒cī॒nā॒vī॒tī somaṃ̭-ya~jati | pi॒tṛ॒de॒va॒tyā̭ hi | e॒ṣā ''hṷtiḥ | pañca॒ kṛtvo-'va̭dyati | pañca॒ hyḙtā de॒vatāḥ᳚ | dve pṷro-'nuvā॒kye᳚ | yā॒jyā̭ de॒vatā̭ vaṣaṭkā॒raḥ | tā e॒va prī̭ṇāti | santa̭ta॒mava̭ dyati || 63 ||
ṛ॒tū॒nāgṃ santa̭tyai | praivaibhyaḥ॒ pūrva̭yā puro-'nuvā॒kya̭yā ''ha | praṇa̭yati dvi॒tīya̭yā | ga॒maya̭ti yā॒jya̭yā | tṛ॒tīye॒ vā i॒to lo॒ke pi॒taraḥ̭ | ahna̭ e॒vainā॒-npūrva̭yā puro-'nuvā॒kya̭yā॒ 'tyāna̭yati | rātri̭yai dvi॒tīya̭yā | aivaināṋ. yā॒jya̭yā gamayati | da॒kṣi॒ṇa॒to̭-'va॒dāya̭ | uda॒ṅṅati̭ krāmati॒ vyāvṛ̭ttyai || 64 ||
ā sva॒dhetyā-śrā̭vayati | astṷ sva॒dheti̭ pra॒tyāśrā̭vayati | sva॒dhā nama॒ iti॒ vaṣa̭ṭkaroti | sva॒dhā॒kā॒ro hi pi̭tṛ॒ṇām | soma॒magrḙ yajati | soma̭ prayājā॒ hi pi॒taraḥ̭ | soma̭-mpitṛ॒mantaṃ̭-ya~jati | saṃ॒va~॒thsa॒ro vai somaḥ̭ pitṛ॒mān | saṃ॒va~॒thsa॒rame॒va ta-dya̭jati | pi॒tṝn-ba̭rhi॒ṣado̭ yajati || 65 ||
ye vai yajvā̭naḥ | te pi॒taro̭ barhi॒ṣadaḥ̭ | tāne॒va ta-dya̭jati | pi॒tṝna̭gniṣvā॒ttān. ya̭jati | ye vā aya̭jvāno gṛhame॒dhinaḥ̭ | te pi॒taro᳚-'gniṣvā॒ttāḥ | tāne॒va ta-dya̭jati | a॒gni-ṅka̭vya॒vāha̭naṃ-ya~jati | ya e॒va pi̭tṛ॒ṇāma॒gniḥ | tame॒va ta-dya̭jati || 66 ||
atho॒ yathā॒-'gnigg svi̭ṣṭa॒kṛtaṃ॒-ya~ja̭ti | tā॒dṛge॒va tat | e॒tattḙ tata॒ ye ca॒ tvāmanviti̭ ti॒sṛṣṷ sra॒ktīṣu॒ nida̭dhāti | tasmā॒dā tṛ॒tīyā॒-tpurṷṣā॒nnāma॒ na gṛ̭hṇanti | e॒tāva̭nto॒ hījyante᳚ | atra̭ pitaro yathābhā॒ga-mma̭ndaddhva॒mityā̭ha | hlīkā॒ hi pi॒taraḥ̭ | uda̭ñco॒ niṣkrā̭manti | e॒ṣā vai ma̭nu॒ṣyā̭ṇā॒-ndik | svāme॒va ta-ddiśa॒manu॒ niṣkrā̭manti || 67 ||
ā॒ha॒va॒nīya॒-mupa̭tiṣṭhante | nyḙvāsmai॒ taddhnṷvate | yathsa॒tyā̭hava॒nīye᳚ | athā॒nyatra॒ cara̭nti | ātami̭to॒rupa̭tiṣṭhante | a॒gnime॒vopa̭dra॒ṣṭāra̭-ṅkṛ॒tvā | pi॒tṝ-nni॒rava̭dayante | antaṃ॒-vā~ e॒te prā॒ṇānā᳚-ṅgacchanti | ya ātami̭torupa॒tiṣṭha̭nte | su॒sa॒ndṛśa̭-ntvā va॒yamityā̭ha || 68 ||
prā॒ṇo vai sṷsa॒ndṛk | prā॒ṇame॒vātman-da̭dhate | yojā॒ nvi̭ndra te॒ harī॒ ityā̭ha | prā॒ṇame॒va puna̭rayukta | akṣa॒nnamī̭madanta॒ hīti॒ gārha̭patya॒-mupa̭tiṣṭhante | akṣa॒nnamī̭mada॒ntātha॒ tvopa̭tiṣṭhāmaha॒ iti॒ vāvaitadā̭ha | amī̭madanta pi॒taraḥ̭ so॒myā itya॒bhi prapa̭dyante | amī̭madanta pi॒taro-'tha̭ tvā॒-'bhi prapa̭dyāmaha॒ iti॒ vāvaitadā̭ha | a॒paḥ pari̭ṣiñcati | mā॒rjaya̭tye॒vaināṋ || 69 ||
atho̭ ta॒rpaya̭tye॒va | tṛpya̭ti pra॒jayā̭ pa॒śubhiḥ̭ | ya e॒vaṃ-ve~da̭ | apa̭ barhiṣāvanūyā॒jau ya̭jati | pra॒jā vai ba॒r॒hiḥ | pra॒jā e॒va mṛ॒tyoruthsṛ̭jati | ca॒turaḥ̭ prayā॒jān. ya̭jati | dvāva̭nūyā॒jau | ṣaṭthsampa̭dyante | ṣaḍvā ṛ॒tavaḥ̭ || 70 ||
ṛ॒tūne॒va prī̭ṇāti | na patnyanvā᳚ste | na saṃyā~̭jayanti | yatpatnya॒nvāsī̭ta | yathsaṃ̭yā~॒jayḙyuḥ | pra॒māyṷkā syāt | tasmā॒nnānvā᳚ste | na saṃyā~̭jayanti | patni̭yai gopī॒thāya̭ || 71 ||
(hotā̭ra॒ - mājya̭bhāgau yajati॒ - santa̭ta॒mava̭dyati॒ - vyāvṛ̭ttyai - barhi॒ṣado̭ yajati॒ - tame॒va ta-dya̭ja॒- tyanu॒ niṣkrā̭mantyā - hai - nān - ṛ॒tavo॒ - +nava̭ ca) (a. 9)
anuvākaṃ 10 - tryambakahavīṃṣi
pra॒ti॒pū॒ru॒ṣameka̭kapālā॒-nnirva̭pati | jā॒tā e॒va pra॒jā ru॒drānni॒rava̭dayate | eka॒mati̭riktam | ja॒ni॒ṣyamā̭ṇā e॒va pra॒jā ru॒drānni॒rava̭dayate | eka̭kapālā bhavanti | e॒ka॒dhaiva ru॒dra-nni॒rava̭dayate | nābhighā̭rayati | yada̭bhighā॒raye᳚t | a॒nta॒ra॒va॒cā॒riṇagṃ̭ ru॒dra-ṅkṷryāt | e॒ko॒lmu॒kena̭ yanti || 72 ||
taddhi ru॒drasya̭ bhāga॒dheya᳚m | i॒mā-ndiśaṃ̭-ya~nti | e॒ṣā vai ru॒drasya॒ dik | svāyā̭me॒va di॒śi ru॒dra-nni॒rava̭dayate | ru॒dro vā a̭pa॒śukā̭yā॒ āhṷtyai॒ nāti̭ṣṭhata | a॒sau tḙ pa॒śuriti॒ nirdi̭śe॒dya-ndvi॒ṣyāt | yame॒va dveṣṭi̭ | tama̭smai pa॒śu-nnirdi̭śati | yadi॒ na dvi॒ṣyāt | ā॒khustḙ pa॒śuriti̭ brūyāt || 73 ||
na grā॒myā-npa॒śūn. hi॒nasti̭ | nāra॒ṇyān | ca॒tu॒ṣpa॒the jṷhoti | e॒ṣa vā a̭gnī॒nā-mpaḍbī̭śo॒ nāma̭ | a॒gni॒vatye॒va jṷhoti | ma॒ddhya॒mena̭ pa॒rṇena̭ juhoti | srugghyḙṣā | atho॒ khalṷ | a॒nta॒menai॒va ho̭ta॒vya᳚m | a॒nta॒ta e॒va ru॒dra-nni॒rava̭dayate || 74 ||
e॒ṣa tḙ rudra bhā॒ga-ssa॒ha svasrā-'mbi̭ka॒yetyā̭ha | śa॒radvā a॒syāmbi̭kā॒ svasā᳚ | tayā॒ vā e॒ṣa hi̭nasti | yagṃ hi॒nasti̭ | tayai॒vainagṃ̭ sa॒ha śa̭mayati | bhe॒ṣa॒ja-ṅgava॒ ityā̭ha | yāva̭nta e॒va grā॒myāḥ pa॒śavaḥ̭ | tebhyo̭ bheṣa॒ja-ṅka̭roti | avā᳚mba ru॒drama̭dima॒hītyā̭ha | ā॒śiṣa̭me॒vaitāmāśā᳚ste || 75 ||
trya̭mbakaṃ-ya~jāmaha॒ ityā̭ha | mṛ॒tyo-rmṷkṣīya॒ mā 'mṛtā॒diti॒ vāvaitadā̭ha | utki̭ranti | bhaga̭sya līphsante | mūtḙ kṛ॒tvā-''sa̭janti | yathā॒ janaṃ̭-ya~॒tḙ-'va॒sa-ṅka॒roti̭ | tā॒dṛge॒vatat | e॒ṣa tḙ rudra bhā॒ga ityā̭ha ni॒rava̭ttyai | apra̭tīkṣa॒māya̭nti | a॒paḥ pari̭ṣiñcati | ru॒drasyā॒ntarhi̭tyai | pra vā e॒te᳚-'smā-llo॒kāccya̭vante | ye trya̭mbakai॒ścara̭nti | ā॒di॒tya-ñca॒ru-mpuna॒retya॒ nirva̭pati | i॒yaṃ-vā~ adi̭tiḥ | a॒syāme॒va prati̭ tiṣṭhanti || 76 ||
(ya॒nti॒ - brū॒yā॒n - ni॒rava̭dayate - śāste - siñcati॒ ṣaṭca̭) (a. 10)
(anṷmatyai - vaiśvade॒vena॒ tā-ssṛ॒ṣṭā - stri॒vṛt - pra॒jāpa̭ti-ssavi॒ - totta̭rasyāṃ - devāsu॒rā-sso᳚-'gni--r ya-tpatnī̭ -vaiśvade॒vena॒ tā va̭ruṇapraghā॒sai - ra॒gnayḙ de॒vebhyaḥ̭ - pratipūru॒ṣa-ndaśa̭)
(anṷmatyai - prathama॒jo va॒thso - ba̭hurū॒pā hi pa॒śava॒ - stasmā᳚-tpṛthamā॒traṃ - ~yada॒gnaye-'nī̭kavata - uddhā॒raṃ-vā~ - a॒gnayḙ de॒vebhya̭ - ṛ॒tūne॒va ṣaṭthsa̭ptatiḥ)
(anṷmatyai॒ - prati̭ tiṣṭhanti)
|| hariḥ̭ om ||
|| kṛṣṇa yajurvedīya taittirīya brāhmaṇe prathamāṣṭake ṣaṣṭhaḥ prapāṭhaka-ssamāptaḥ ||
🕉️ This is the original Sanskrit rendered in Grantha script.
Pronunciation is identical to the Sanskrit Devanagari version.