ఆత్మాపరాధవృక్షస్య ఫలాన్యేతాని దేహినామ్ ।
దారిద్ర్యదుఃఖరోగాణి బన్ధనవ్యసనాని చ ॥ 01 ॥
పునర్విత్తం పునర్మిత్రం పునర్భార్యా పునర్మహీ ।
ఏతత్సర్వం పునర్లభ్యం న శరీరం పునః పునః ॥ 02 ॥
బహూనాం చైవ సత్త్వానాం సమవాయో రిపుఞ్జయః ।
వర్షాధారాధరో మేఘస్తృణైరపి నివార్యతే ॥ 03 ॥
జలే తైలం ఖలే గుహ్యం పాత్రే దానం మనాగపి ।
ప్రాజ్ఞే శాస్త్రం స్వయం యాతి విస్తారం వస్తుశక్తితః ॥ 04 ॥
ధర్మాఖ్యానే శ్మశానే చ రోగిణాం యా మతిర్భవేత్ ।
సా సర్వదైవ తిష్ఠేచ్చేత్కో న ముచ్యేత బన్ధనాత్ ॥ 05 ॥
ఉత్పన్నపశ్చాత్తాపస్య బుద్ధిర్భవతి యాదృశీ ।
తాదృశీ యది పూర్వం స్యాత్కస్య న స్యాన్మహోదయః ॥ 06 ॥
దానే తపసి శౌర్యే వా విజ్ఞానే వినయే నయే ।
విస్మయో నహి కర్తవ్యో బహురత్నా వసున్ధరా ॥ 07 ॥
దూరస్థోఽపి న దూరస్థో యో యస్య మనసి స్థితః ।
యో యస్య హృదయే నాస్తి సమీపస్థోఽపి దూరతః ॥ 08 ॥
యస్మాచ్చ ప్రియమిచ్ఛేత్తు తస్య బ్రూయాత్సదా ప్రియమ్ ।
వ్యాధో మృగవధం కర్తుం గీతం గాయతి సుస్వరమ్ ॥ 09 ॥
అత్యాసన్నా వినాశాయ దూరస్థా న ఫలప్రదా ।
సేవ్యతాం మధ్యభావేన రాజా వహ్నిర్గురుః స్త్రియః ॥ 10 ॥
అగ్నిరాపః స్త్రియో మూర్ఖాః సర్పా రాజకులాని చ ।
నిత్యం యత్నేన సేవ్యాని సద్యః ప్రాణహరాణి షట్ ॥ 11 ॥
స జీవతి గుణా యస్య యస్య ధర్మః స జీవతి ।
గుణధర్మవిహీనస్య జీవితం నిష్ప్రయోజనమ్ ॥ 12 ॥
యదీచ్ఛసి వశీకర్తుం జగదేకేన కర్మణా ।
పురా పఞ్చదశాస్యేభ్యో గాం చరన్తీ నివారయ ॥ 13 ॥
ప్రస్తావసదృశం వాక్యం ప్రభావసదృశం ప్రియమ్ ।
ఆత్మశక్తిసమం కోపం యో జానాతి స పణ్డితః ॥ 14 ॥
ఏక ఏవ పదార్థస్తు త్రిధా భవతి వీక్షితః ।
కుణపం కామినీ మాంసం యోగిభిః కామిభిః శ్వభిః ॥ 15 ॥
సుసిద్ధమౌషధం ధర్మం గృహచ్ఛిద్రం చ మైథునమ్ ।
కుభుక్తం కుశ్రుతం చైవ మతిమాన్న ప్రకాశయేత్ ॥ 16 ॥
తావన్మౌనేన నీయన్తే కోకిలైశ్చైవ వాసరాః ।
యావత్సర్వజనానన్దదాయినీ వాక్ప్రవర్తతే ॥ 17 ॥
ధర్మం ధనం చ ధాన్యం చ గురోర్వచనమౌషధమ్ ।
సుగృహీతం చ కర్తవ్యమన్యథా తు న జీవతి ॥ 18 ॥
త్యజ దుర్జనసంసర్గం భజ సాధుసమాగమమ్ ।
కురు పుణ్యమహోరాత్రం స్మర నిత్యమనిత్యతః ॥ 19 ॥
Roman (IAST) Transliteration
ātmāparādhavṛkṣasya phalānyetāni dehinām |
dāridryaduḥkharogāṇi bandhanavyasanāni ca || 01 ||
punarvittaṃ punarmitraṃ punarbhāryā punarmahī |
etatsarvaṃ punarlabhyaṃ na śarīraṃ punaḥ punaḥ || 02 ||
bahūnāṃ caiva sattvānāṃ samavāyo ripuñjayaḥ |
varṣādhārādharo meghastṛṇairapi nivāryate || 03 ||
jale tailaṃ khale guhyaṃ pātre dānaṃ manāgapi |
prājñe śāstraṃ svayaṃ yāti vistāraṃ vastuśaktitaḥ || 04 ||
dharmākhyāne śmaśāne ca rogiṇāṃ yā matirbhavet |
sā sarvadaiva tiṣṭheccetko na mucyeta bandhanāt || 05 ||
utpannapaścāttāpasya buddhirbhavati yādṛśī |
tādṛśī yadi pūrvaṃ syātkasya na syānmahodayaḥ || 06 ||
dāne tapasi śaurye vā vijñāne vinaye naye |
vismayo nahi kartavyo bahuratnā vasundharā || 07 ||
dūrastho'pi na dūrastho yo yasya manasi sthitaḥ |
yo yasya hṛdaye nāsti samīpastho'pi dūrataḥ || 08 ||
yasmācca priyamicchettu tasya brūyātsadā priyam |
vyādho mṛgavadhaṃ kartuṃ gītaṃ gāyati susvaram || 09 ||
atyāsannā vināśāya dūrasthā na phalapradā |
sevyatāṃ madhyabhāvena rājā vahnirguruḥ striyaḥ || 10 ||
agnirāpaḥ striyo mūrkhāḥ sarpā rājakulāni ca |
nityaṃ yatnena sevyāni sadyaḥ prāṇaharāṇi ṣaṭ || 11 ||
sa jīvati guṇā yasya yasya dharmaḥ sa jīvati |
guṇadharmavihīnasya jīvitaṃ niṣprayojanam || 12 ||
yadīcchasi vaśīkartuṃ jagadekena karmaṇā |
purā pañcadaśāsyebhyo gāṃ carantī nivāraya || 13 ||
prastāvasadṛśaṃ vākyaṃ prabhāvasadṛśaṃ priyam |
ātmaśaktisamaṃ kopaṃ yo jānāti sa paṇḍitaḥ || 14 ||
eka eva padārthastu tridhā bhavati vīkṣitaḥ |
kuṇapaṃ kāminī māṃsaṃ yogibhiḥ kāmibhiḥ śvabhiḥ || 15 ||
susiddhamauṣadhaṃ dharmaṃ gṛhacchidraṃ ca maithunam |
kubhuktaṃ kuśrutaṃ caiva matimānna prakāśayet || 16 ||
tāvanmaunena nīyante kokilaiścaiva vāsarāḥ |
yāvatsarvajanānandadāyinī vākpravartate || 17 ||
dharmaṃ dhanaṃ ca dhānyaṃ ca gurorvacanamauṣadham |
sugṛhītaṃ ca kartavyamanyathā tu na jīvati || 18 ||
tyaja durjanasaṃsargaṃ bhaja sādhusamāgamam |
kuru puṇyamahorātraṃ smara nityamanityataḥ || 19 ||
Sanskrit — Devanagari (original)
आत्मापराधवृक्षस्य फलान्येतानि देहिनाम् ।
दारिद्र्यदुःखरोगाणि बन्धनव्यसनानि च ॥ 01 ॥
पुनर्वित्तं पुनर्मित्रं पुनर्भार्या पुनर्मही ।
एतत्सर्वं पुनर्लभ्यं न शरीरं पुनः पुनः ॥ 02 ॥
बहूनां चैव सत्त्वानां समवायो रिपुञ्जयः ।
वर्षाधाराधरो मेघस्तृणैरपि निवार्यते ॥ 03 ॥
जले तैलं खले गुह्यं पात्रे दानं मनागपि ।
प्राज्ञे शास्त्रं स्वयं याति विस्तारं वस्तुशक्तितः ॥ 04 ॥
धर्माख्याने श्मशाने च रोगिणां या मतिर्भवेत् ।
सा सर्वदैव तिष्ठेच्चेत्को न मुच्येत बन्धनात् ॥ 05 ॥
उत्पन्नपश्चात्तापस्य बुद्धिर्भवति यादृशी ।
तादृशी यदि पूर्वं स्यात्कस्य न स्यान्महोदयः ॥ 06 ॥
दाने तपसि शौर्ये वा विज्ञाने विनये नये ।
विस्मयो नहि कर्तव्यो बहुरत्ना वसुन्धरा ॥ 07 ॥
दूरस्थोऽपि न दूरस्थो यो यस्य मनसि स्थितः ।
यो यस्य हृदये नास्ति समीपस्थोऽपि दूरतः ॥ 08 ॥
यस्माच्च प्रियमिच्छेत्तु तस्य ब्रूयात्सदा प्रियम् ।
व्याधो मृगवधं कर्तुं गीतं गायति सुस्वरम् ॥ 09 ॥
अत्यासन्ना विनाशाय दूरस्था न फलप्रदा ।
सेव्यतां मध्यभावेन राजा वह्निर्गुरुः स्त्रियः ॥ 10 ॥
अग्निरापः स्त्रियो मूर्खाः सर्पा राजकुलानि च ।
नित्यं यत्नेन सेव्यानि सद्यः प्राणहराणि षट् ॥ 11 ॥
स जीवति गुणा यस्य यस्य धर्मः स जीवति ।
गुणधर्मविहीनस्य जीवितं निष्प्रयोजनम् ॥ 12 ॥
यदीच्छसि वशीकर्तुं जगदेकेन कर्मणा ।
पुरा पञ्चदशास्येभ्यो गां चरन्ती निवारय ॥ 13 ॥
प्रस्तावसदृशं वाक्यं प्रभावसदृशं प्रियम् ।
आत्मशक्तिसमं कोपं यो जानाति स पण्डितः ॥ 14 ॥
एक एव पदार्थस्तु त्रिधा भवति वीक्षितः ।
कुणपं कामिनी मांसं योगिभिः कामिभिः श्वभिः ॥ 15 ॥
सुसिद्धमौषधं धर्मं गृहच्छिद्रं च मैथुनम् ।
कुभुक्तं कुश्रुतं चैव मतिमान्न प्रकाशयेत् ॥ 16 ॥
तावन्मौनेन नीयन्ते कोकिलैश्चैव वासराः ।
यावत्सर्वजनानन्ददायिनी वाक्प्रवर्तते ॥ 17 ॥
धर्मं धनं च धान्यं च गुरोर्वचनमौषधम् ।
सुगृहीतं च कर्तव्यमन्यथा तु न जीवति ॥ 18 ॥
त्यज दुर्जनसंसर्गं भज साधुसमागमम् ।
कुरु पुण्यमहोरात्रं स्मर नित्यमनित्यतः ॥ 19 ॥
ātmāparādhavṛkṣasya phalānyetāni dehinām |
dāridryaduḥkharogāṇi bandhanavyasanāni ca || 01 ||
punarvittaṃ punarmitraṃ punarbhāryā punarmahī |
etatsarvaṃ punarlabhyaṃ na śarīraṃ punaḥ punaḥ || 02 ||
bahūnāṃ caiva sattvānāṃ samavāyo ripuñjayaḥ |
varṣādhārādharo meghastṛṇairapi nivāryate || 03 ||
jale tailaṃ khale guhyaṃ pātre dānaṃ manāgapi |
prājñe śāstraṃ svayaṃ yāti vistāraṃ vastuśaktitaḥ || 04 ||
dharmākhyāne śmaśāne ca rogiṇāṃ yā matirbhavet |
sā sarvadaiva tiṣṭheccetko na mucyeta bandhanāt || 05 ||
utpannapaścāttāpasya buddhirbhavati yādṛśī |
tādṛśī yadi pūrvaṃ syātkasya na syānmahodayaḥ || 06 ||
dāne tapasi śaurye vā vijñāne vinaye naye |
vismayo nahi kartavyo bahuratnā vasundharā || 07 ||
dūrastho'pi na dūrastho yo yasya manasi sthitaḥ |
yo yasya hṛdaye nāsti samīpastho'pi dūrataḥ || 08 ||
yasmācca priyamicchettu tasya brūyātsadā priyam |
vyādho mṛgavadhaṃ kartuṃ gītaṃ gāyati susvaram || 09 ||
atyāsannā vināśāya dūrasthā na phalapradā |
sevyatāṃ madhyabhāvena rājā vahnirguruḥ striyaḥ || 10 ||
agnirāpaḥ striyo mūrkhāḥ sarpā rājakulāni ca |
nityaṃ yatnena sevyāni sadyaḥ prāṇaharāṇi ṣaṭ || 11 ||
sa jīvati guṇā yasya yasya dharmaḥ sa jīvati |
guṇadharmavihīnasya jīvitaṃ niṣprayojanam || 12 ||
yadīcchasi vaśīkartuṃ jagadekena karmaṇā |
purā pañcadaśāsyebhyo gāṃ carantī nivāraya || 13 ||
prastāvasadṛśaṃ vākyaṃ prabhāvasadṛśaṃ priyam |
ātmaśaktisamaṃ kopaṃ yo jānāti sa paṇḍitaḥ || 14 ||
eka eva padārthastu tridhā bhavati vīkṣitaḥ |
kuṇapaṃ kāminī māṃsaṃ yogibhiḥ kāmibhiḥ śvabhiḥ || 15 ||
susiddhamauṣadhaṃ dharmaṃ gṛhacchidraṃ ca maithunam |
kubhuktaṃ kuśrutaṃ caiva matimānna prakāśayet || 16 ||
tāvanmaunena nīyante kokilaiścaiva vāsarāḥ |
yāvatsarvajanānandadāyinī vākpravartate || 17 ||
dharmaṃ dhanaṃ ca dhānyaṃ ca gurorvacanamauṣadham |
sugṛhītaṃ ca kartavyamanyathā tu na jīvati || 18 ||
tyaja durjanasaṃsargaṃ bhaja sādhusamāgamam |
kuru puṇyamahorātraṃ smara nityamanityataḥ || 19 ||
🕉️ This is the original Sanskrit rendered in Telugu script.
Pronunciation is identical to the Sanskrit Devanagari version.