ஆத்மாபராதவ்ரு'க்ஷஸ்ய பலாந்யேதாநி தேஹிநாம் ।
தாரித்ர்யதுஃகரோகாணி பந்தநவ்யஸநாநி ச ॥ 01 ॥
புநர்வித்தம் புநர்மித்ரம் புநர்பார்யா புநர்மஹீ ।
ஏதத்ஸர்வம் புநர்லப்யம் ந ஶரீரம் புநஃ புநஃ ॥ 02 ॥
பஹூநாம் சைவ ஸத்த்வாநாம் ஸமவாயோ ரிபுஞ்ஜயஃ ।
வர்ஷாதாராதரோ மேகஸ்த்ரு'ணைரபி நிவார்யதே ॥ 03 ॥
ஜலே தைலம் கலே குஹ்யம் பாத்ரே தாநம் மநாகபி ।
ப்ராஜ்ஞே ஶாஸ்த்ரம் ஸ்வயம் யாதி விஸ்தாரம் வஸ்துஶக்திதஃ ॥ 04 ॥
தர்மாக்யாநே ஶ்மஶாநே ச ரோகிணாம் யா மதிர்பவேத் ।
ஸா ஸர்வதைவ திஷ்டேச்சேத்கோ ந முச்யேத பந்தநாத் ॥ 05 ॥
உத்பந்நபஶ்சாத்தாபஸ்ய புத்திர்பவதி யாத்ரு'ஶீ ।
தாத்ரு'ஶீ யதி பூர்வம் ஸ்யாத்கஸ்ய ந ஸ்யாந்மஹோதயஃ ॥ 06 ॥
தாநே தபஸி ஶௌர்யே வா விஜ்ஞாநே விநயே நயே ।
விஸ்மயோ நஹி கர்தவ்யோ பஹுரத்நா வஸுந்தரா ॥ 07 ॥
தூரஸ்தோऽபி ந தூரஸ்தோ யோ யஸ்ய மநஸி ஸ்திதஃ ।
யோ யஸ்ய ஹ்ரு'தயே நாஸ்தி ஸமீபஸ்தோऽபி தூரதஃ ॥ 08 ॥
யஸ்மாச்ச ப்ரியமிச்சேத்து தஸ்ய ப்ரூயாத்ஸதா ப்ரியம் ।
வ்யாதோ ம்ரு'கவதம் கர்தும் கீதம் காயதி ஸுஸ்வரம் ॥ 09 ॥
அத்யாஸந்நா விநாஶாய தூரஸ்தா ந பலப்ரதா ।
ஸேவ்யதாம் மத்யபாவேந ராஜா வஹ்நிர்குருஃ ஸ்த்ரியஃ ॥ 10 ॥
அக்நிராபஃ ஸ்த்ரியோ மூர்காஃ ஸர்பா ராஜகுலாநி ச ।
நித்யம் யத்நேந ஸேவ்யாநி ஸத்யஃ ப்ராணஹராணி ஷட் ॥ 11 ॥
ஸ ஜீவதி குணா யஸ்ய யஸ்ய தர்மஃ ஸ ஜீவதி ।
குணதர்மவிஹீநஸ்ய ஜீவிதம் நிஷ்ப்ரயோஜநம் ॥ 12 ॥
யதீச்சஸி வஶீகர்தும் ஜகதேகேந கர்மணா ।
புரா பஞ்சதஶாஸ்யேப்யோ காம் சரந்தீ நிவாரய ॥ 13 ॥
ப்ரஸ்தாவஸத்ரு'ஶம் வாக்யம் ப்ரபாவஸத்ரு'ஶம் ப்ரியம் ।
ஆத்மஶக்திஸமம் கோபம் யோ ஜாநாதி ஸ பண்டிதஃ ॥ 14 ॥
ஏக ஏவ பதார்தஸ்து த்ரிதா பவதி வீக்ஷிதஃ ।
குணபம் காமிநீ மாம்ஸம் யோகிபிஃ காமிபிஃ ஶ்வபிஃ ॥ 15 ॥
ஸுஸித்தமௌஷதம் தர்மம் க்ரு'ஹச்சித்ரம் ச மைதுநம் ।
குபுக்தம் குஶ்ருதம் சைவ மதிமாந்ந ப்ரகாஶயேத் ॥ 16 ॥
தாவந்மௌநேந நீயந்தே கோகிலைஶ்சைவ வாஸராஃ ।
யாவத்ஸர்வஜநாநந்ததாயிநீ வாக்ப்ரவர்ததே ॥ 17 ॥
தர்மம் தநம் ச தாந்யம் ச குரோர்வசநமௌஷதம் ।
ஸுக்ரு'ஹீதம் ச கர்தவ்யமந்யதா து ந ஜீவதி ॥ 18 ॥
த்யஜ துர்ஜநஸம்ஸர்கம் பஜ ஸாதுஸமாகமம் ।
குரு புண்யமஹோராத்ரம் ஸ்மர நித்யமநித்யதஃ ॥ 19 ॥
Roman (IAST) Transliteration
ātmāparādhavṛkṣasya phalānyetāni dehinām |
dāridryaduḥkharogāṇi bandhanavyasanāni ca || 01 ||
punarvittaṃ punarmitraṃ punarbhāryā punarmahī |
etatsarvaṃ punarlabhyaṃ na śarīraṃ punaḥ punaḥ || 02 ||
bahūnāṃ caiva sattvānāṃ samavāyo ripuñjayaḥ |
varṣādhārādharo meghastṛṇairapi nivāryate || 03 ||
jale tailaṃ khale guhyaṃ pātre dānaṃ manāgapi |
prājñe śāstraṃ svayaṃ yāti vistāraṃ vastuśaktitaḥ || 04 ||
dharmākhyāne śmaśāne ca rogiṇāṃ yā matirbhavet |
sā sarvadaiva tiṣṭheccetko na mucyeta bandhanāt || 05 ||
utpannapaścāttāpasya buddhirbhavati yādṛśī |
tādṛśī yadi pūrvaṃ syātkasya na syānmahodayaḥ || 06 ||
dāne tapasi śaurye vā vijñāne vinaye naye |
vismayo nahi kartavyo bahuratnā vasundharā || 07 ||
dūrastho'pi na dūrastho yo yasya manasi sthitaḥ |
yo yasya hṛdaye nāsti samīpastho'pi dūrataḥ || 08 ||
yasmācca priyamicchettu tasya brūyātsadā priyam |
vyādho mṛgavadhaṃ kartuṃ gītaṃ gāyati susvaram || 09 ||
atyāsannā vināśāya dūrasthā na phalapradā |
sevyatāṃ madhyabhāvena rājā vahnirguruḥ striyaḥ || 10 ||
agnirāpaḥ striyo mūrkhāḥ sarpā rājakulāni ca |
nityaṃ yatnena sevyāni sadyaḥ prāṇaharāṇi ṣaṭ || 11 ||
sa jīvati guṇā yasya yasya dharmaḥ sa jīvati |
guṇadharmavihīnasya jīvitaṃ niṣprayojanam || 12 ||
yadīcchasi vaśīkartuṃ jagadekena karmaṇā |
purā pañcadaśāsyebhyo gāṃ carantī nivāraya || 13 ||
prastāvasadṛśaṃ vākyaṃ prabhāvasadṛśaṃ priyam |
ātmaśaktisamaṃ kopaṃ yo jānāti sa paṇḍitaḥ || 14 ||
eka eva padārthastu tridhā bhavati vīkṣitaḥ |
kuṇapaṃ kāminī māṃsaṃ yogibhiḥ kāmibhiḥ śvabhiḥ || 15 ||
susiddhamauṣadhaṃ dharmaṃ gṛhacchidraṃ ca maithunam |
kubhuktaṃ kuśrutaṃ caiva matimānna prakāśayet || 16 ||
tāvanmaunena nīyante kokilaiścaiva vāsarāḥ |
yāvatsarvajanānandadāyinī vākpravartate || 17 ||
dharmaṃ dhanaṃ ca dhānyaṃ ca gurorvacanamauṣadham |
sugṛhītaṃ ca kartavyamanyathā tu na jīvati || 18 ||
tyaja durjanasaṃsargaṃ bhaja sādhusamāgamam |
kuru puṇyamahorātraṃ smara nityamanityataḥ || 19 ||
Sanskrit — Devanagari (original)
आत्मापराधवृक्षस्य फलान्येतानि देहिनाम् ।
दारिद्र्यदुःखरोगाणि बन्धनव्यसनानि च ॥ 01 ॥
पुनर्वित्तं पुनर्मित्रं पुनर्भार्या पुनर्मही ।
एतत्सर्वं पुनर्लभ्यं न शरीरं पुनः पुनः ॥ 02 ॥
बहूनां चैव सत्त्वानां समवायो रिपुञ्जयः ।
वर्षाधाराधरो मेघस्तृणैरपि निवार्यते ॥ 03 ॥
जले तैलं खले गुह्यं पात्रे दानं मनागपि ।
प्राज्ञे शास्त्रं स्वयं याति विस्तारं वस्तुशक्तितः ॥ 04 ॥
धर्माख्याने श्मशाने च रोगिणां या मतिर्भवेत् ।
सा सर्वदैव तिष्ठेच्चेत्को न मुच्येत बन्धनात् ॥ 05 ॥
उत्पन्नपश्चात्तापस्य बुद्धिर्भवति यादृशी ।
तादृशी यदि पूर्वं स्यात्कस्य न स्यान्महोदयः ॥ 06 ॥
दाने तपसि शौर्ये वा विज्ञाने विनये नये ।
विस्मयो नहि कर्तव्यो बहुरत्ना वसुन्धरा ॥ 07 ॥
दूरस्थोऽपि न दूरस्थो यो यस्य मनसि स्थितः ।
यो यस्य हृदये नास्ति समीपस्थोऽपि दूरतः ॥ 08 ॥
यस्माच्च प्रियमिच्छेत्तु तस्य ब्रूयात्सदा प्रियम् ।
व्याधो मृगवधं कर्तुं गीतं गायति सुस्वरम् ॥ 09 ॥
अत्यासन्ना विनाशाय दूरस्था न फलप्रदा ।
सेव्यतां मध्यभावेन राजा वह्निर्गुरुः स्त्रियः ॥ 10 ॥
अग्निरापः स्त्रियो मूर्खाः सर्पा राजकुलानि च ।
नित्यं यत्नेन सेव्यानि सद्यः प्राणहराणि षट् ॥ 11 ॥
स जीवति गुणा यस्य यस्य धर्मः स जीवति ।
गुणधर्मविहीनस्य जीवितं निष्प्रयोजनम् ॥ 12 ॥
यदीच्छसि वशीकर्तुं जगदेकेन कर्मणा ।
पुरा पञ्चदशास्येभ्यो गां चरन्ती निवारय ॥ 13 ॥
प्रस्तावसदृशं वाक्यं प्रभावसदृशं प्रियम् ।
आत्मशक्तिसमं कोपं यो जानाति स पण्डितः ॥ 14 ॥
एक एव पदार्थस्तु त्रिधा भवति वीक्षितः ।
कुणपं कामिनी मांसं योगिभिः कामिभिः श्वभिः ॥ 15 ॥
सुसिद्धमौषधं धर्मं गृहच्छिद्रं च मैथुनम् ।
कुभुक्तं कुश्रुतं चैव मतिमान्न प्रकाशयेत् ॥ 16 ॥
तावन्मौनेन नीयन्ते कोकिलैश्चैव वासराः ।
यावत्सर्वजनानन्ददायिनी वाक्प्रवर्तते ॥ 17 ॥
धर्मं धनं च धान्यं च गुरोर्वचनमौषधम् ।
सुगृहीतं च कर्तव्यमन्यथा तु न जीवति ॥ 18 ॥
त्यज दुर्जनसंसर्गं भज साधुसमागमम् ।
कुरु पुण्यमहोरात्रं स्मर नित्यमनित्यतः ॥ 19 ॥
ātmāparādhavṛkṣasya phalānyetāni dehinām |
dāridryaduḥkharogāṇi bandhanavyasanāni ca || 01 ||
punarvittaṃ punarmitraṃ punarbhāryā punarmahī |
etatsarvaṃ punarlabhyaṃ na śarīraṃ punaḥ punaḥ || 02 ||
bahūnāṃ caiva sattvānāṃ samavāyo ripuñjayaḥ |
varṣādhārādharo meghastṛṇairapi nivāryate || 03 ||
jale tailaṃ khale guhyaṃ pātre dānaṃ manāgapi |
prājñe śāstraṃ svayaṃ yāti vistāraṃ vastuśaktitaḥ || 04 ||
dharmākhyāne śmaśāne ca rogiṇāṃ yā matirbhavet |
sā sarvadaiva tiṣṭheccetko na mucyeta bandhanāt || 05 ||
utpannapaścāttāpasya buddhirbhavati yādṛśī |
tādṛśī yadi pūrvaṃ syātkasya na syānmahodayaḥ || 06 ||
dāne tapasi śaurye vā vijñāne vinaye naye |
vismayo nahi kartavyo bahuratnā vasundharā || 07 ||
dūrastho'pi na dūrastho yo yasya manasi sthitaḥ |
yo yasya hṛdaye nāsti samīpastho'pi dūrataḥ || 08 ||
yasmācca priyamicchettu tasya brūyātsadā priyam |
vyādho mṛgavadhaṃ kartuṃ gītaṃ gāyati susvaram || 09 ||
atyāsannā vināśāya dūrasthā na phalapradā |
sevyatāṃ madhyabhāvena rājā vahnirguruḥ striyaḥ || 10 ||
agnirāpaḥ striyo mūrkhāḥ sarpā rājakulāni ca |
nityaṃ yatnena sevyāni sadyaḥ prāṇaharāṇi ṣaṭ || 11 ||
sa jīvati guṇā yasya yasya dharmaḥ sa jīvati |
guṇadharmavihīnasya jīvitaṃ niṣprayojanam || 12 ||
yadīcchasi vaśīkartuṃ jagadekena karmaṇā |
purā pañcadaśāsyebhyo gāṃ carantī nivāraya || 13 ||
prastāvasadṛśaṃ vākyaṃ prabhāvasadṛśaṃ priyam |
ātmaśaktisamaṃ kopaṃ yo jānāti sa paṇḍitaḥ || 14 ||
eka eva padārthastu tridhā bhavati vīkṣitaḥ |
kuṇapaṃ kāminī māṃsaṃ yogibhiḥ kāmibhiḥ śvabhiḥ || 15 ||
susiddhamauṣadhaṃ dharmaṃ gṛhacchidraṃ ca maithunam |
kubhuktaṃ kuśrutaṃ caiva matimānna prakāśayet || 16 ||
tāvanmaunena nīyante kokilaiścaiva vāsarāḥ |
yāvatsarvajanānandadāyinī vākpravartate || 17 ||
dharmaṃ dhanaṃ ca dhānyaṃ ca gurorvacanamauṣadham |
sugṛhītaṃ ca kartavyamanyathā tu na jīvati || 18 ||
tyaja durjanasaṃsargaṃ bhaja sādhusamāgamam |
kuru puṇyamahorātraṃ smara nityamanityataḥ || 19 ||
🕉️ This is the original Sanskrit rendered in Tamil script.
Pronunciation is identical to the Sanskrit Devanagari version.