ଆତ୍ମାପରାଧଵୃକ୍ଷସ୍ଯ ଫଲାନ୍ଯେତାନି ଦେହିନାମ୍ ।
ଦାରିଦ୍ର୍ଯଦୁଃଖରୋଗାଣି ବନ୍ଧନଵ୍ଯସନାନି ଚ ॥ 01 ॥
ପୁନର୍ଵିତ୍ତଂ ପୁନର୍ମିତ୍ରଂ ପୁନର୍ଭାର୍ଯା ପୁନର୍ମହୀ ।
ଏତତ୍ସର୍ଵଂ ପୁନର୍ଲଭ୍ଯଂ ନ ଶରୀରଂ ପୁନଃ ପୁନଃ ॥ 02 ॥
ବହୂନାଂ ଚୈଵ ସତ୍ତ୍ଵାନାଂ ସମଵାଯୋ ରିପୁଞ୍ଜଯଃ ।
ଵର୍ଷାଧାରାଧରୋ ମେଘସ୍ତୃଣୈରପି ନିଵାର୍ଯତେ ॥ 03 ॥
ଜଲେ ତୈଲଂ ଖଲେ ଗୁହ୍ଯଂ ପାତ୍ରେ ଦାନଂ ମନାଗପି ।
ପ୍ରାଜ୍ଞେ ଶାସ୍ତ୍ରଂ ସ୍ଵଯଂ ଯାତି ଵିସ୍ତାରଂ ଵସ୍ତୁଶକ୍ତିତଃ ॥ 04 ॥
ଧର୍ମାଖ୍ଯାନେ ଶ୍ମଶାନେ ଚ ରୋଗିଣାଂ ଯା ମତିର୍ଭଵେତ୍ ।
ସା ସର୍ଵଦୈଵ ତିଷ୍ଠେଚ୍ଚେତ୍କୋ ନ ମୁଚ୍ଯେତ ବନ୍ଧନାତ୍ ॥ 05 ॥
ଉତ୍ପନ୍ନପଶ୍ଚାତ୍ତାପସ୍ଯ ବୁଦ୍ଧିର୍ଭଵତି ଯାଦୃଶୀ ।
ତାଦୃଶୀ ଯଦି ପୂର୍ଵଂ ସ୍ଯାତ୍କସ୍ଯ ନ ସ୍ଯାନ୍ମହୋଦଯଃ ॥ 06 ॥
ଦାନେ ତପସି ଶୌର୍ଯେ ଵା ଵିଜ୍ଞାନେ ଵିନଯେ ନଯେ ।
ଵିସ୍ମଯୋ ନହି କର୍ତଵ୍ଯୋ ବହୁରତ୍ନା ଵସୁନ୍ଧରା ॥ 07 ॥
ଦୂରସ୍ଥୋଽପି ନ ଦୂରସ୍ଥୋ ଯୋ ଯସ୍ଯ ମନସି ସ୍ଥିତଃ ।
ଯୋ ଯସ୍ଯ ହୃଦଯେ ନାସ୍ତି ସମୀପସ୍ଥୋଽପି ଦୂରତଃ ॥ 08 ॥
ଯସ୍ମାଚ୍ଚ ପ୍ରିଯମିଚ୍ଛେତ୍ତୁ ତସ୍ଯ ବ୍ରୂଯାତ୍ସଦା ପ୍ରିଯମ୍ ।
ଵ୍ଯାଧୋ ମୃଗଵଧଂ କର୍ତୁଂ ଗୀତଂ ଗାଯତି ସୁସ୍ଵରମ୍ ॥ 09 ॥
ଅତ୍ଯାସନ୍ନା ଵିନାଶାଯ ଦୂରସ୍ଥା ନ ଫଲପ୍ରଦା ।
ସେଵ୍ଯତାଂ ମଧ୍ଯଭାଵେନ ରାଜା ଵହ୍ନିର୍ଗୁରୁଃ ସ୍ତ୍ରିଯଃ ॥ 10 ॥
ଅଗ୍ନିରାପଃ ସ୍ତ୍ରିଯୋ ମୂର୍ଖାଃ ସର୍ପା ରାଜକୁଲାନି ଚ ।
ନିତ୍ଯଂ ଯତ୍ନେନ ସେଵ୍ଯାନି ସଦ୍ଯଃ ପ୍ରାଣହରାଣି ଷଟ୍ ॥ 11 ॥
ସ ଜୀଵତି ଗୁଣା ଯସ୍ଯ ଯସ୍ଯ ଧର୍ମଃ ସ ଜୀଵତି ।
ଗୁଣଧର୍ମଵିହୀନସ୍ଯ ଜୀଵିତଂ ନିଷ୍ପ୍ରଯୋଜନମ୍ ॥ 12 ॥
ଯଦୀଚ୍ଛସି ଵଶୀକର୍ତୁଂ ଜଗଦେକେନ କର୍ମଣା ।
ପୁରା ପଞ୍ଚଦଶାସ୍ଯେଭ୍ଯୋ ଗାଂ ଚରନ୍ତୀ ନିଵାରଯ ॥ 13 ॥
ପ୍ରସ୍ତାଵସଦୃଶଂ ଵାକ୍ଯଂ ପ୍ରଭାଵସଦୃଶଂ ପ୍ରିଯମ୍ ।
ଆତ୍ମଶକ୍ତିସମଂ କୋପଂ ଯୋ ଜାନାତି ସ ପଣ୍ଡିତଃ ॥ 14 ॥
ଏକ ଏଵ ପଦାର୍ଥସ୍ତୁ ତ୍ରିଧା ଭଵତି ଵୀକ୍ଷିତଃ ।
କୁଣପଂ କାମିନୀ ମାଂସଂ ଯୋଗିଭିଃ କାମିଭିଃ ଶ୍ଵଭିଃ ॥ 15 ॥
ସୁସିଦ୍ଧମୌଷଧଂ ଧର୍ମଂ ଗୃହଚ୍ଛିଦ୍ରଂ ଚ ମୈଥୁନମ୍ ।
କୁଭୁକ୍ତଂ କୁଶ୍ରୁତଂ ଚୈଵ ମତିମାନ୍ନ ପ୍ରକାଶଯେତ୍ ॥ 16 ॥
ତାଵନ୍ମୌନେନ ନୀଯନ୍ତେ କୋକିଲୈଶ୍ଚୈଵ ଵାସରାଃ ।
ଯାଵତ୍ସର୍ଵଜନାନନ୍ଦଦାଯିନୀ ଵାକ୍ପ୍ରଵର୍ତତେ ॥ 17 ॥
ଧର୍ମଂ ଧନଂ ଚ ଧାନ୍ଯଂ ଚ ଗୁରୋର୍ଵଚନମୌଷଧମ୍ ।
ସୁଗୃହୀତଂ ଚ କର୍ତଵ୍ଯମନ୍ଯଥା ତୁ ନ ଜୀଵତି ॥ 18 ॥
ତ୍ଯଜ ଦୁର୍ଜନସଂସର୍ଗଂ ଭଜ ସାଧୁସମାଗମମ୍ ।
କୁରୁ ପୁଣ୍ଯମହୋରାତ୍ରଂ ସ୍ମର ନିତ୍ଯମନିତ୍ଯତଃ ॥ 19 ॥
Roman (IAST) Transliteration
ātmāparādhavṛkṣasya phalānyetāni dehinām |
dāridryaduḥkharogāṇi bandhanavyasanāni ca || 01 ||
punarvittaṃ punarmitraṃ punarbhāryā punarmahī |
etatsarvaṃ punarlabhyaṃ na śarīraṃ punaḥ punaḥ || 02 ||
bahūnāṃ caiva sattvānāṃ samavāyo ripuñjayaḥ |
varṣādhārādharo meghastṛṇairapi nivāryate || 03 ||
jale tailaṃ khale guhyaṃ pātre dānaṃ manāgapi |
prājñe śāstraṃ svayaṃ yāti vistāraṃ vastuśaktitaḥ || 04 ||
dharmākhyāne śmaśāne ca rogiṇāṃ yā matirbhavet |
sā sarvadaiva tiṣṭheccetko na mucyeta bandhanāt || 05 ||
utpannapaścāttāpasya buddhirbhavati yādṛśī |
tādṛśī yadi pūrvaṃ syātkasya na syānmahodayaḥ || 06 ||
dāne tapasi śaurye vā vijñāne vinaye naye |
vismayo nahi kartavyo bahuratnā vasundharā || 07 ||
dūrastho'pi na dūrastho yo yasya manasi sthitaḥ |
yo yasya hṛdaye nāsti samīpastho'pi dūrataḥ || 08 ||
yasmācca priyamicchettu tasya brūyātsadā priyam |
vyādho mṛgavadhaṃ kartuṃ gītaṃ gāyati susvaram || 09 ||
atyāsannā vināśāya dūrasthā na phalapradā |
sevyatāṃ madhyabhāvena rājā vahnirguruḥ striyaḥ || 10 ||
agnirāpaḥ striyo mūrkhāḥ sarpā rājakulāni ca |
nityaṃ yatnena sevyāni sadyaḥ prāṇaharāṇi ṣaṭ || 11 ||
sa jīvati guṇā yasya yasya dharmaḥ sa jīvati |
guṇadharmavihīnasya jīvitaṃ niṣprayojanam || 12 ||
yadīcchasi vaśīkartuṃ jagadekena karmaṇā |
purā pañcadaśāsyebhyo gāṃ carantī nivāraya || 13 ||
prastāvasadṛśaṃ vākyaṃ prabhāvasadṛśaṃ priyam |
ātmaśaktisamaṃ kopaṃ yo jānāti sa paṇḍitaḥ || 14 ||
eka eva padārthastu tridhā bhavati vīkṣitaḥ |
kuṇapaṃ kāminī māṃsaṃ yogibhiḥ kāmibhiḥ śvabhiḥ || 15 ||
susiddhamauṣadhaṃ dharmaṃ gṛhacchidraṃ ca maithunam |
kubhuktaṃ kuśrutaṃ caiva matimānna prakāśayet || 16 ||
tāvanmaunena nīyante kokilaiścaiva vāsarāḥ |
yāvatsarvajanānandadāyinī vākpravartate || 17 ||
dharmaṃ dhanaṃ ca dhānyaṃ ca gurorvacanamauṣadham |
sugṛhītaṃ ca kartavyamanyathā tu na jīvati || 18 ||
tyaja durjanasaṃsargaṃ bhaja sādhusamāgamam |
kuru puṇyamahorātraṃ smara nityamanityataḥ || 19 ||
Sanskrit — Devanagari (original)
आत्मापराधवृक्षस्य फलान्येतानि देहिनाम् ।
दारिद्र्यदुःखरोगाणि बन्धनव्यसनानि च ॥ 01 ॥
पुनर्वित्तं पुनर्मित्रं पुनर्भार्या पुनर्मही ।
एतत्सर्वं पुनर्लभ्यं न शरीरं पुनः पुनः ॥ 02 ॥
बहूनां चैव सत्त्वानां समवायो रिपुञ्जयः ।
वर्षाधाराधरो मेघस्तृणैरपि निवार्यते ॥ 03 ॥
जले तैलं खले गुह्यं पात्रे दानं मनागपि ।
प्राज्ञे शास्त्रं स्वयं याति विस्तारं वस्तुशक्तितः ॥ 04 ॥
धर्माख्याने श्मशाने च रोगिणां या मतिर्भवेत् ।
सा सर्वदैव तिष्ठेच्चेत्को न मुच्येत बन्धनात् ॥ 05 ॥
उत्पन्नपश्चात्तापस्य बुद्धिर्भवति यादृशी ।
तादृशी यदि पूर्वं स्यात्कस्य न स्यान्महोदयः ॥ 06 ॥
दाने तपसि शौर्ये वा विज्ञाने विनये नये ।
विस्मयो नहि कर्तव्यो बहुरत्ना वसुन्धरा ॥ 07 ॥
दूरस्थोऽपि न दूरस्थो यो यस्य मनसि स्थितः ।
यो यस्य हृदये नास्ति समीपस्थोऽपि दूरतः ॥ 08 ॥
यस्माच्च प्रियमिच्छेत्तु तस्य ब्रूयात्सदा प्रियम् ।
व्याधो मृगवधं कर्तुं गीतं गायति सुस्वरम् ॥ 09 ॥
अत्यासन्ना विनाशाय दूरस्था न फलप्रदा ।
सेव्यतां मध्यभावेन राजा वह्निर्गुरुः स्त्रियः ॥ 10 ॥
अग्निरापः स्त्रियो मूर्खाः सर्पा राजकुलानि च ।
नित्यं यत्नेन सेव्यानि सद्यः प्राणहराणि षट् ॥ 11 ॥
स जीवति गुणा यस्य यस्य धर्मः स जीवति ।
गुणधर्मविहीनस्य जीवितं निष्प्रयोजनम् ॥ 12 ॥
यदीच्छसि वशीकर्तुं जगदेकेन कर्मणा ।
पुरा पञ्चदशास्येभ्यो गां चरन्ती निवारय ॥ 13 ॥
प्रस्तावसदृशं वाक्यं प्रभावसदृशं प्रियम् ।
आत्मशक्तिसमं कोपं यो जानाति स पण्डितः ॥ 14 ॥
एक एव पदार्थस्तु त्रिधा भवति वीक्षितः ।
कुणपं कामिनी मांसं योगिभिः कामिभिः श्वभिः ॥ 15 ॥
सुसिद्धमौषधं धर्मं गृहच्छिद्रं च मैथुनम् ।
कुभुक्तं कुश्रुतं चैव मतिमान्न प्रकाशयेत् ॥ 16 ॥
तावन्मौनेन नीयन्ते कोकिलैश्चैव वासराः ।
यावत्सर्वजनानन्ददायिनी वाक्प्रवर्तते ॥ 17 ॥
धर्मं धनं च धान्यं च गुरोर्वचनमौषधम् ।
सुगृहीतं च कर्तव्यमन्यथा तु न जीवति ॥ 18 ॥
त्यज दुर्जनसंसर्गं भज साधुसमागमम् ।
कुरु पुण्यमहोरात्रं स्मर नित्यमनित्यतः ॥ 19 ॥
ātmāparādhavṛkṣasya phalānyetāni dehinām |
dāridryaduḥkharogāṇi bandhanavyasanāni ca || 01 ||
punarvittaṃ punarmitraṃ punarbhāryā punarmahī |
etatsarvaṃ punarlabhyaṃ na śarīraṃ punaḥ punaḥ || 02 ||
bahūnāṃ caiva sattvānāṃ samavāyo ripuñjayaḥ |
varṣādhārādharo meghastṛṇairapi nivāryate || 03 ||
jale tailaṃ khale guhyaṃ pātre dānaṃ manāgapi |
prājñe śāstraṃ svayaṃ yāti vistāraṃ vastuśaktitaḥ || 04 ||
dharmākhyāne śmaśāne ca rogiṇāṃ yā matirbhavet |
sā sarvadaiva tiṣṭheccetko na mucyeta bandhanāt || 05 ||
utpannapaścāttāpasya buddhirbhavati yādṛśī |
tādṛśī yadi pūrvaṃ syātkasya na syānmahodayaḥ || 06 ||
dāne tapasi śaurye vā vijñāne vinaye naye |
vismayo nahi kartavyo bahuratnā vasundharā || 07 ||
dūrastho'pi na dūrastho yo yasya manasi sthitaḥ |
yo yasya hṛdaye nāsti samīpastho'pi dūrataḥ || 08 ||
yasmācca priyamicchettu tasya brūyātsadā priyam |
vyādho mṛgavadhaṃ kartuṃ gītaṃ gāyati susvaram || 09 ||
atyāsannā vināśāya dūrasthā na phalapradā |
sevyatāṃ madhyabhāvena rājā vahnirguruḥ striyaḥ || 10 ||
agnirāpaḥ striyo mūrkhāḥ sarpā rājakulāni ca |
nityaṃ yatnena sevyāni sadyaḥ prāṇaharāṇi ṣaṭ || 11 ||
sa jīvati guṇā yasya yasya dharmaḥ sa jīvati |
guṇadharmavihīnasya jīvitaṃ niṣprayojanam || 12 ||
yadīcchasi vaśīkartuṃ jagadekena karmaṇā |
purā pañcadaśāsyebhyo gāṃ carantī nivāraya || 13 ||
prastāvasadṛśaṃ vākyaṃ prabhāvasadṛśaṃ priyam |
ātmaśaktisamaṃ kopaṃ yo jānāti sa paṇḍitaḥ || 14 ||
eka eva padārthastu tridhā bhavati vīkṣitaḥ |
kuṇapaṃ kāminī māṃsaṃ yogibhiḥ kāmibhiḥ śvabhiḥ || 15 ||
susiddhamauṣadhaṃ dharmaṃ gṛhacchidraṃ ca maithunam |
kubhuktaṃ kuśrutaṃ caiva matimānna prakāśayet || 16 ||
tāvanmaunena nīyante kokilaiścaiva vāsarāḥ |
yāvatsarvajanānandadāyinī vākpravartate || 17 ||
dharmaṃ dhanaṃ ca dhānyaṃ ca gurorvacanamauṣadham |
sugṛhītaṃ ca kartavyamanyathā tu na jīvati || 18 ||
tyaja durjanasaṃsargaṃ bhaja sādhusamāgamam |
kuru puṇyamahorātraṃ smara nityamanityataḥ || 19 ||
🕉️ This is the original Sanskrit rendered in Oriya script.
Pronunciation is identical to the Sanskrit Devanagari version.