முஹூர்தமபி ஜீவேச்ச நரஃ ஶுக்லேந கர்மணா ।
ந கல்பமபி கஷ்டேந லோகத்வயவிரோதிநா ॥ 01 ॥
கதே ஶோகோ ந கர்தவ்யோ பவிஷ்யம் நைவ சிந்தயேத் ।
வர்தமாநேந காலேந வர்தயந்தி விசக்ஷணாஃ ॥ 02 ॥
ஸ்வபாவேந ஹி துஷ்யந்தி தேவாஃ ஸத்புருஷாஃ பிதா ।
ஜ்ஞாதயஃ ஸ்நாநபாநாப்யாம் வாக்யதாநேந பண்டிதாஃ ॥ 03 ॥
ஆயுஃ கர்ம ச வித்தம் ச வித்யா நிதநமேவ ச ।
பஞ்சைதாநி ஹி ஸ்ரு'ஜ்யந்தே கர்பஸ்தஸ்யைவ தேஹிநஃ ॥ 04 (4.1) ॥
அஹோ பத விசித்ராணி சரிதாநி மஹாத்மநாம் ।
லக்ஷ்மீம் த்ரு'ணாய மந்யந்தே தத்பாரேண நமந்தி ச ॥ 05 ॥
யஸ்ய ஸ்நேஹோ பயம் தஸ்ய ஸ்நேஹோ துஃகஸ்ய பாஜநம் ।
ஸ்நேஹமூலாநி துஃகாநி தாநி த்யக்த்வா வஸேத் ஸுகம் ॥ 06 ॥
அநாகதவிதாதா ச ப்ரத்யுத்பந்நமதிஸ்ததா ।
த்வாவேதௌ ஸுகமேதேதே யத்பவிஷ்யோ விநஶ்யதி ॥ 07 ॥
ராஜ்ஞி தர்மிணி தர்மிஷ்டாஃ பாபே பாபாஃ ஸமே ஸமாஃ ।
ராஜாநமநுவர்தந்தே யதா ராஜா ததா ப்ரஜாஃ ॥ 08 ॥
ஜீவந்தம் ம்ரு'தவந்மந்யே தேஹிநம் தர்மவர்ஜிதம் ।
ம்ரு'தோ தர்மேண ஸம்யுக்தோ தீர்கஜீவீ ந ஸம்ஶயஃ ॥ 09 ॥
தர்மார்தகாமமோக்ஷாணாம் யஸ்யைகோऽபி ந வித்யதே ।
அஜாகலஸ்தநஸ்யேவ தஸ்ய ஜந்ம நிரர்தகம் ॥ 10 ॥
தஹ்யமாநாஃ ஸுதீவ்ரேண நீசாஃ பரயஶோऽக்நிநா ।
அஶக்தாஸ்தத்பதம் கந்தும் ததோ நிண்டாம் ப்ரகுர்வதே ॥ 11 ॥
பந்தாய விஷயாஸங்கோ முக்த்யை நிர்விஷயம் மநஃ ।
மந ஏவ மநுஷ்யாணாம் காரணம் பந்தமோக்ஷயோஃ ॥ 12 ॥
தேஹாபிமாநே கலிதம் ஜ்ஞாநேந பரமாத்மநி ।
யத்ர யத்ர மநோ யாதி தத்ர தத்ர ஸமாதயஃ ॥ 13 ॥
ஈப்ஸிதம் மநஸஃ ஸர்வம் கஸ்ய ஸம்பத்யதே ஸுகம் ।
தைவாயத்தம் யதஃ ஸர்வம் தஸ்மாத்ஸந்தோஷமாஶ்ரயேத் ॥ 14 ॥
யதா தேநுஸஹஸ்ரேஷு வத்ஸோ கச்சதி மாதரம் ।
ததா யச்ச க்ரு'தம் கர்ம கர்தாரமநுகச்சதி ॥ 15 ॥
அநவஸ்திதகார்யஸ்ய ந ஜநே ந வநே ஸுகம் ।
ஜநோ தஹதி ஸம்ஸர்காத்வநம் ஸங்கவிவர்ஜநாத் ॥ 16 ॥
கநித்வா ஹி கநித்ரேண பூதலே வாரி விந்ததி ।
ததா குருகதாம் வித்யாம் ஶுஶ்ரூஷுரதிகச்சதி ॥ 17 ॥
கர்மாயத்தம் பலம் பும்ஸாம் புத்திஃ கர்மாநுஸாரிணீ ।
ததாபி ஸுதியஶ்சார்யா ஸுவிசார்யைவ குர்வதே ॥ 18 ॥
ஏகாக்ஷரப்ரதாதாரம் யோ குரும் நாபிவந்ததே ।
ஶ்வாநயோநிஶதம் கத்வா சாண்டாலேஷ்வபிஜாயதே ॥ 19 ॥
யுகாந்தே ப்ரசலேந்மேருஃ கல்பாந்தே ஸப்த ஸாகராஃ ।
ஸாதவஃ ப்ரதிபந்நார்தாந்ந சலந்தி கதாசந ॥ 20 ॥
ப்ரு'திவ்யாம் த்ரீணி ரத்நாநி ஜலமந்நம் ஸுபாஷிதம் ।
மூடைஃ பாஷாணகண்டேஷு ரத்நஸஞ்ஜ்ஞா விதீயதே ॥ 21 ॥
Roman (IAST) Transliteration
muhūrtamapi jīvecca naraḥ śuklena karmaṇā |
na kalpamapi kaṣṭena lokadvayavirodhinā || 01 ||
gate śoko na kartavyo bhaviṣyaṃ naiva cintayet |
vartamānena kālena vartayanti vicakṣaṇāḥ || 02 ||
svabhāvena hi tuṣyanti devāḥ satpuruṣāḥ pitā |
jñātayaḥ snānapānābhyāṃ vākyadānena paṇḍitāḥ || 03 ||
āyuḥ karma ca vittaṃ ca vidyā nidhanameva ca |
pañcaitāni hi sṛjyante garbhasthasyaiva dehinaḥ || 04 (4.1) ||
aho bata vicitrāṇi caritāni mahātmanām |
lakṣmīṃ tṛṇāya manyante tadbhāreṇa namanti ca || 05 ||
yasya sneho bhayaṃ tasya sneho duḥkhasya bhājanam |
snehamūlāni duḥkhāni tāni tyaktvā vaset sukham || 06 ||
anāgatavidhātā ca pratyutpannamatistathā |
dvāvetau sukhamedhete yadbhaviṣyo vinaśyati || 07 ||
rājñi dharmiṇi dharmiṣṭhāḥ pāpe pāpāḥ same samāḥ |
rājānamanuvartante yathā rājā tathā prajāḥ || 08 ||
jīvantaṃ mṛtavanmanye dehinaṃ dharmavarjitam |
mṛto dharmeṇa saṃyukto dīrghajīvī na saṃśayaḥ || 09 ||
dharmārthakāmamokṣāṇāṃ yasyaiko'pi na vidyate |
ajāgalastanasyeva tasya janma nirarthakam || 10 ||
dahyamānāḥ sutīvreṇa nīcāḥ parayaśo'gninā |
aśaktāstatpadaṃ gantuṃ tato niṇḍāṃ prakurvate || 11 ||
bandhāya viṣayāsaṅgo muktyai nirviṣayaṃ manaḥ |
mana eva manuṣyāṇāṃ kāraṇaṃ bandhamokṣayoḥ || 12 ||
dehābhimāne galitaṃ jñānena paramātmani |
yatra yatra mano yāti tatra tatra samādhayaḥ || 13 ||
īpsitaṃ manasaḥ sarvaṃ kasya sampadyate sukham |
daivāyattaṃ yataḥ sarvaṃ tasmātsantoṣamāśrayet || 14 ||
yathā dhenusahasreṣu vatso gacchati mātaram |
tathā yacca kṛtaṃ karma kartāramanugacchati || 15 ||
anavasthitakāryasya na jane na vane sukham |
jano dahati saṃsargādvanaṃ saṅgavivarjanāt || 16 ||
khanitvā hi khanitreṇa bhūtale vāri vindati |
tathā gurugatāṃ vidyāṃ śuśrūṣuradhigacchati || 17 ||
karmāyattaṃ phalaṃ puṃsāṃ buddhiḥ karmānusāriṇī |
tathāpi sudhiyaścāryā suvicāryaiva kurvate || 18 ||
ekākṣarapradātāraṃ yo guruṃ nābhivandate |
śvānayoniśataṃ gatvā cāṇḍāleṣvabhijāyate || 19 ||
yugānte pracalenmeruḥ kalpānte sapta sāgarāḥ |
sādhavaḥ pratipannārthānna calanti kadācana || 20 ||
pṛthivyāṃ trīṇi ratnāni jalamannaṃ subhāṣitam |
mūḍhaiḥ pāṣāṇakhaṇḍeṣu ratnasañjñā vidhīyate || 21 ||
Sanskrit — Devanagari (original)
मुहूर्तमपि जीवेच्च नरः शुक्लेन कर्मणा ।
न कल्पमपि कष्टेन लोकद्वयविरोधिना ॥ 01 ॥
गते शोको न कर्तव्यो भविष्यं नैव चिन्तयेत् ।
वर्तमानेन कालेन वर्तयन्ति विचक्षणाः ॥ 02 ॥
स्वभावेन हि तुष्यन्ति देवाः सत्पुरुषाः पिता ।
ज्ञातयः स्नानपानाभ्यां वाक्यदानेन पण्डिताः ॥ 03 ॥
आयुः कर्म च वित्तं च विद्या निधनमेव च ।
पञ्चैतानि हि सृज्यन्ते गर्भस्थस्यैव देहिनः ॥ 04 (4.1) ॥
अहो बत विचित्राणि चरितानि महात्मनाम् ।
लक्ष्मीं तृणाय मन्यन्ते तद्भारेण नमन्ति च ॥ 05 ॥
यस्य स्नेहो भयं तस्य स्नेहो दुःखस्य भाजनम् ।
स्नेहमूलानि दुःखानि तानि त्यक्त्वा वसेत् सुखम् ॥ 06 ॥
अनागतविधाता च प्रत्युत्पन्नमतिस्तथा ।
द्वावेतौ सुखमेधेते यद्भविष्यो विनश्यति ॥ 07 ॥
राज्ञि धर्मिणि धर्मिष्ठाः पापे पापाः समे समाः ।
राजानमनुवर्तन्ते यथा राजा तथा प्रजाः ॥ 08 ॥
जीवन्तं मृतवन्मन्ये देहिनं धर्मवर्जितम् ।
मृतो धर्मेण संयुक्तो दीर्घजीवी न संशयः ॥ 09 ॥
धर्मार्थकाममोक्षाणां यस्यैकोऽपि न विद्यते ।
अजागलस्तनस्येव तस्य जन्म निरर्थकम् ॥ 10 ॥
दह्यमानाः सुतीव्रेण नीचाः परयशोऽग्निना ।
अशक्तास्तत्पदं गन्तुं ततो निण्डां प्रकुर्वते ॥ 11 ॥
बन्धाय विषयासङ्गो मुक्त्यै निर्विषयं मनः ।
मन एव मनुष्याणां कारणं बन्धमोक्षयोः ॥ 12 ॥
देहाभिमाने गलितं ज्ञानेन परमात्मनि ।
यत्र यत्र मनो याति तत्र तत्र समाधयः ॥ 13 ॥
ईप्सितं मनसः सर्वं कस्य सम्पद्यते सुखम् ।
दैवायत्तं यतः सर्वं तस्मात्सन्तोषमाश्रयेत् ॥ 14 ॥
यथा धेनुसहस्रेषु वत्सो गच्छति मातरम् ।
तथा यच्च कृतं कर्म कर्तारमनुगच्छति ॥ 15 ॥
अनवस्थितकार्यस्य न जने न वने सुखम् ।
जनो दहति संसर्गाद्वनं सङ्गविवर्जनात् ॥ 16 ॥
खनित्वा हि खनित्रेण भूतले वारि विन्दति ।
तथा गुरुगतां विद्यां शुश्रूषुरधिगच्छति ॥ 17 ॥
कर्मायत्तं फलं पुंसां बुद्धिः कर्मानुसारिणी ।
तथापि सुधियश्चार्या सुविचार्यैव कुर्वते ॥ 18 ॥
एकाक्षरप्रदातारं यो गुरुं नाभिवन्दते ।
श्वानयोनिशतं गत्वा चाण्डालेष्वभिजायते ॥ 19 ॥
युगान्ते प्रचलेन्मेरुः कल्पान्ते सप्त सागराः ।
साधवः प्रतिपन्नार्थान्न चलन्ति कदाचन ॥ 20 ॥
पृथिव्यां त्रीणि रत्नानि जलमन्नं सुभाषितम् ।
मूढैः पाषाणखण्डेषु रत्नसञ्ज्ञा विधीयते ॥ 21 ॥
muhūrtamapi jīvecca naraḥ śuklena karmaṇā |
na kalpamapi kaṣṭena lokadvayavirodhinā || 01 ||
gate śoko na kartavyo bhaviṣyaṃ naiva cintayet |
vartamānena kālena vartayanti vicakṣaṇāḥ || 02 ||
svabhāvena hi tuṣyanti devāḥ satpuruṣāḥ pitā |
jñātayaḥ snānapānābhyāṃ vākyadānena paṇḍitāḥ || 03 ||
āyuḥ karma ca vittaṃ ca vidyā nidhanameva ca |
pañcaitāni hi sṛjyante garbhasthasyaiva dehinaḥ || 04 (4.1) ||
aho bata vicitrāṇi caritāni mahātmanām |
lakṣmīṃ tṛṇāya manyante tadbhāreṇa namanti ca || 05 ||
yasya sneho bhayaṃ tasya sneho duḥkhasya bhājanam |
snehamūlāni duḥkhāni tāni tyaktvā vaset sukham || 06 ||
anāgatavidhātā ca pratyutpannamatistathā |
dvāvetau sukhamedhete yadbhaviṣyo vinaśyati || 07 ||
rājñi dharmiṇi dharmiṣṭhāḥ pāpe pāpāḥ same samāḥ |
rājānamanuvartante yathā rājā tathā prajāḥ || 08 ||
jīvantaṃ mṛtavanmanye dehinaṃ dharmavarjitam |
mṛto dharmeṇa saṃyukto dīrghajīvī na saṃśayaḥ || 09 ||
dharmārthakāmamokṣāṇāṃ yasyaiko'pi na vidyate |
ajāgalastanasyeva tasya janma nirarthakam || 10 ||
dahyamānāḥ sutīvreṇa nīcāḥ parayaśo'gninā |
aśaktāstatpadaṃ gantuṃ tato niṇḍāṃ prakurvate || 11 ||
bandhāya viṣayāsaṅgo muktyai nirviṣayaṃ manaḥ |
mana eva manuṣyāṇāṃ kāraṇaṃ bandhamokṣayoḥ || 12 ||
dehābhimāne galitaṃ jñānena paramātmani |
yatra yatra mano yāti tatra tatra samādhayaḥ || 13 ||
īpsitaṃ manasaḥ sarvaṃ kasya sampadyate sukham |
daivāyattaṃ yataḥ sarvaṃ tasmātsantoṣamāśrayet || 14 ||
yathā dhenusahasreṣu vatso gacchati mātaram |
tathā yacca kṛtaṃ karma kartāramanugacchati || 15 ||
anavasthitakāryasya na jane na vane sukham |
jano dahati saṃsargādvanaṃ saṅgavivarjanāt || 16 ||
khanitvā hi khanitreṇa bhūtale vāri vindati |
tathā gurugatāṃ vidyāṃ śuśrūṣuradhigacchati || 17 ||
karmāyattaṃ phalaṃ puṃsāṃ buddhiḥ karmānusāriṇī |
tathāpi sudhiyaścāryā suvicāryaiva kurvate || 18 ||
ekākṣarapradātāraṃ yo guruṃ nābhivandate |
śvānayoniśataṃ gatvā cāṇḍāleṣvabhijāyate || 19 ||
yugānte pracalenmeruḥ kalpānte sapta sāgarāḥ |
sādhavaḥ pratipannārthānna calanti kadācana || 20 ||
pṛthivyāṃ trīṇi ratnāni jalamannaṃ subhāṣitam |
mūḍhaiḥ pāṣāṇakhaṇḍeṣu ratnasañjñā vidhīyate || 21 ||
🕉️ This is the original Sanskrit rendered in Tamil script.
Pronunciation is identical to the Sanskrit Devanagari version.