ముహూర్తమపి జీవేచ్చ నరః శుక్లేన కర్మణా ।
న కల్పమపి కష్టేన లోకద్వయవిరోధినా ॥ 01 ॥
గతే శోకో న కర్తవ్యో భవిష్యం నైవ చిన్తయేత్ ।
వర్తమానేన కాలేన వర్తయన్తి విచక్షణాః ॥ 02 ॥
స్వభావేన హి తుష్యన్తి దేవాః సత్పురుషాః పితా ।
జ్ఞాతయః స్నానపానాభ్యాం వాక్యదానేన పణ్డితాః ॥ 03 ॥
ఆయుః కర్మ చ విత్తం చ విద్యా నిధనమేవ చ ।
పఞ్చైతాని హి సృజ్యన్తే గర్భస్థస్యైవ దేహినః ॥ 04 (4.1) ॥
అహో బత విచిత్రాణి చరితాని మహాత్మనామ్ ।
లక్ష్మీం తృణాయ మన్యన్తే తద్భారేణ నమన్తి చ ॥ 05 ॥
యస్య స్నేహో భయం తస్య స్నేహో దుఃఖస్య భాజనమ్ ।
స్నేహమూలాని దుఃఖాని తాని త్యక్త్వా వసేత్ సుఖమ్ ॥ 06 ॥
అనాగతవిధాతా చ ప్రత్యుత్పన్నమతిస్తథా ।
ద్వావేతౌ సుఖమేధేతే యద్భవిష్యో వినశ్యతి ॥ 07 ॥
రాజ్ఞి ధర్మిణి ధర్మిష్ఠాః పాపే పాపాః సమే సమాః ।
రాజానమనువర్తన్తే యథా రాజా తథా ప్రజాః ॥ 08 ॥
జీవన్తం మృతవన్మన్యే దేహినం ధర్మవర్జితమ్ ।
మృతో ధర్మేణ సంయుక్తో దీర్ఘజీవీ న సంశయః ॥ 09 ॥
ధర్మార్థకామమోక్షాణాం యస్యైకోఽపి న విద్యతే ।
అజాగలస్తనస్యేవ తస్య జన్మ నిరర్థకమ్ ॥ 10 ॥
దహ్యమానాః సుతీవ్రేణ నీచాః పరయశోఽగ్నినా ।
అశక్తాస్తత్పదం గన్తుం తతో నిణ్డాం ప్రకుర్వతే ॥ 11 ॥
బన్ధాయ విషయాసఙ్గో ముక్త్యై నిర్విషయం మనః ।
మన ఏవ మనుష్యాణాం కారణం బన్ధమోక్షయోః ॥ 12 ॥
దేహాభిమానే గలితం జ్ఞానేన పరమాత్మని ।
యత్ర యత్ర మనో యాతి తత్ర తత్ర సమాధయః ॥ 13 ॥
ఈప్సితం మనసః సర్వం కస్య సమ్పద్యతే సుఖమ్ ।
దైవాయత్తం యతః సర్వం తస్మాత్సన్తోషమాశ్రయేత్ ॥ 14 ॥
యథా ధేనుసహస్రేషు వత్సో గచ్ఛతి మాతరమ్ ।
తథా యచ్చ కృతం కర్మ కర్తారమనుగచ్ఛతి ॥ 15 ॥
అనవస్థితకార్యస్య న జనే న వనే సుఖమ్ ।
జనో దహతి సంసర్గాద్వనం సఙ్గవివర్జనాత్ ॥ 16 ॥
ఖనిత్వా హి ఖనిత్రేణ భూతలే వారి విన్దతి ।
తథా గురుగతాం విద్యాం శుశ్రూషురధిగచ్ఛతి ॥ 17 ॥
కర్మాయత్తం ఫలం పుంసాం బుద్ధిః కర్మానుసారిణీ ।
తథాపి సుధియశ్చార్యా సువిచార్యైవ కుర్వతే ॥ 18 ॥
ఏకాక్షరప్రదాతారం యో గురుం నాభివన్దతే ।
శ్వానయోనిశతం గత్వా చాణ్డాలేష్వభిజాయతే ॥ 19 ॥
యుగాన్తే ప్రచలేన్మేరుః కల్పాన్తే సప్త సాగరాః ।
సాధవః ప్రతిపన్నార్థాన్న చలన్తి కదాచన ॥ 20 ॥
పృథివ్యాం త్రీణి రత్నాని జలమన్నం సుభాషితమ్ ।
మూఢైః పాషాణఖణ్డేషు రత్నసఞ్జ్ఞా విధీయతే ॥ 21 ॥
Roman (IAST) Transliteration
muhūrtamapi jīvecca naraḥ śuklena karmaṇā |
na kalpamapi kaṣṭena lokadvayavirodhinā || 01 ||
gate śoko na kartavyo bhaviṣyaṃ naiva cintayet |
vartamānena kālena vartayanti vicakṣaṇāḥ || 02 ||
svabhāvena hi tuṣyanti devāḥ satpuruṣāḥ pitā |
jñātayaḥ snānapānābhyāṃ vākyadānena paṇḍitāḥ || 03 ||
āyuḥ karma ca vittaṃ ca vidyā nidhanameva ca |
pañcaitāni hi sṛjyante garbhasthasyaiva dehinaḥ || 04 (4.1) ||
aho bata vicitrāṇi caritāni mahātmanām |
lakṣmīṃ tṛṇāya manyante tadbhāreṇa namanti ca || 05 ||
yasya sneho bhayaṃ tasya sneho duḥkhasya bhājanam |
snehamūlāni duḥkhāni tāni tyaktvā vaset sukham || 06 ||
anāgatavidhātā ca pratyutpannamatistathā |
dvāvetau sukhamedhete yadbhaviṣyo vinaśyati || 07 ||
rājñi dharmiṇi dharmiṣṭhāḥ pāpe pāpāḥ same samāḥ |
rājānamanuvartante yathā rājā tathā prajāḥ || 08 ||
jīvantaṃ mṛtavanmanye dehinaṃ dharmavarjitam |
mṛto dharmeṇa saṃyukto dīrghajīvī na saṃśayaḥ || 09 ||
dharmārthakāmamokṣāṇāṃ yasyaiko'pi na vidyate |
ajāgalastanasyeva tasya janma nirarthakam || 10 ||
dahyamānāḥ sutīvreṇa nīcāḥ parayaśo'gninā |
aśaktāstatpadaṃ gantuṃ tato niṇḍāṃ prakurvate || 11 ||
bandhāya viṣayāsaṅgo muktyai nirviṣayaṃ manaḥ |
mana eva manuṣyāṇāṃ kāraṇaṃ bandhamokṣayoḥ || 12 ||
dehābhimāne galitaṃ jñānena paramātmani |
yatra yatra mano yāti tatra tatra samādhayaḥ || 13 ||
īpsitaṃ manasaḥ sarvaṃ kasya sampadyate sukham |
daivāyattaṃ yataḥ sarvaṃ tasmātsantoṣamāśrayet || 14 ||
yathā dhenusahasreṣu vatso gacchati mātaram |
tathā yacca kṛtaṃ karma kartāramanugacchati || 15 ||
anavasthitakāryasya na jane na vane sukham |
jano dahati saṃsargādvanaṃ saṅgavivarjanāt || 16 ||
khanitvā hi khanitreṇa bhūtale vāri vindati |
tathā gurugatāṃ vidyāṃ śuśrūṣuradhigacchati || 17 ||
karmāyattaṃ phalaṃ puṃsāṃ buddhiḥ karmānusāriṇī |
tathāpi sudhiyaścāryā suvicāryaiva kurvate || 18 ||
ekākṣarapradātāraṃ yo guruṃ nābhivandate |
śvānayoniśataṃ gatvā cāṇḍāleṣvabhijāyate || 19 ||
yugānte pracalenmeruḥ kalpānte sapta sāgarāḥ |
sādhavaḥ pratipannārthānna calanti kadācana || 20 ||
pṛthivyāṃ trīṇi ratnāni jalamannaṃ subhāṣitam |
mūḍhaiḥ pāṣāṇakhaṇḍeṣu ratnasañjñā vidhīyate || 21 ||
Sanskrit — Devanagari (original)
मुहूर्तमपि जीवेच्च नरः शुक्लेन कर्मणा ।
न कल्पमपि कष्टेन लोकद्वयविरोधिना ॥ 01 ॥
गते शोको न कर्तव्यो भविष्यं नैव चिन्तयेत् ।
वर्तमानेन कालेन वर्तयन्ति विचक्षणाः ॥ 02 ॥
स्वभावेन हि तुष्यन्ति देवाः सत्पुरुषाः पिता ।
ज्ञातयः स्नानपानाभ्यां वाक्यदानेन पण्डिताः ॥ 03 ॥
आयुः कर्म च वित्तं च विद्या निधनमेव च ।
पञ्चैतानि हि सृज्यन्ते गर्भस्थस्यैव देहिनः ॥ 04 (4.1) ॥
अहो बत विचित्राणि चरितानि महात्मनाम् ।
लक्ष्मीं तृणाय मन्यन्ते तद्भारेण नमन्ति च ॥ 05 ॥
यस्य स्नेहो भयं तस्य स्नेहो दुःखस्य भाजनम् ।
स्नेहमूलानि दुःखानि तानि त्यक्त्वा वसेत् सुखम् ॥ 06 ॥
अनागतविधाता च प्रत्युत्पन्नमतिस्तथा ।
द्वावेतौ सुखमेधेते यद्भविष्यो विनश्यति ॥ 07 ॥
राज्ञि धर्मिणि धर्मिष्ठाः पापे पापाः समे समाः ।
राजानमनुवर्तन्ते यथा राजा तथा प्रजाः ॥ 08 ॥
जीवन्तं मृतवन्मन्ये देहिनं धर्मवर्जितम् ।
मृतो धर्मेण संयुक्तो दीर्घजीवी न संशयः ॥ 09 ॥
धर्मार्थकाममोक्षाणां यस्यैकोऽपि न विद्यते ।
अजागलस्तनस्येव तस्य जन्म निरर्थकम् ॥ 10 ॥
दह्यमानाः सुतीव्रेण नीचाः परयशोऽग्निना ।
अशक्तास्तत्पदं गन्तुं ततो निण्डां प्रकुर्वते ॥ 11 ॥
बन्धाय विषयासङ्गो मुक्त्यै निर्विषयं मनः ।
मन एव मनुष्याणां कारणं बन्धमोक्षयोः ॥ 12 ॥
देहाभिमाने गलितं ज्ञानेन परमात्मनि ।
यत्र यत्र मनो याति तत्र तत्र समाधयः ॥ 13 ॥
ईप्सितं मनसः सर्वं कस्य सम्पद्यते सुखम् ।
दैवायत्तं यतः सर्वं तस्मात्सन्तोषमाश्रयेत् ॥ 14 ॥
यथा धेनुसहस्रेषु वत्सो गच्छति मातरम् ।
तथा यच्च कृतं कर्म कर्तारमनुगच्छति ॥ 15 ॥
अनवस्थितकार्यस्य न जने न वने सुखम् ।
जनो दहति संसर्गाद्वनं सङ्गविवर्जनात् ॥ 16 ॥
खनित्वा हि खनित्रेण भूतले वारि विन्दति ।
तथा गुरुगतां विद्यां शुश्रूषुरधिगच्छति ॥ 17 ॥
कर्मायत्तं फलं पुंसां बुद्धिः कर्मानुसारिणी ।
तथापि सुधियश्चार्या सुविचार्यैव कुर्वते ॥ 18 ॥
एकाक्षरप्रदातारं यो गुरुं नाभिवन्दते ।
श्वानयोनिशतं गत्वा चाण्डालेष्वभिजायते ॥ 19 ॥
युगान्ते प्रचलेन्मेरुः कल्पान्ते सप्त सागराः ।
साधवः प्रतिपन्नार्थान्न चलन्ति कदाचन ॥ 20 ॥
पृथिव्यां त्रीणि रत्नानि जलमन्नं सुभाषितम् ।
मूढैः पाषाणखण्डेषु रत्नसञ्ज्ञा विधीयते ॥ 21 ॥
muhūrtamapi jīvecca naraḥ śuklena karmaṇā |
na kalpamapi kaṣṭena lokadvayavirodhinā || 01 ||
gate śoko na kartavyo bhaviṣyaṃ naiva cintayet |
vartamānena kālena vartayanti vicakṣaṇāḥ || 02 ||
svabhāvena hi tuṣyanti devāḥ satpuruṣāḥ pitā |
jñātayaḥ snānapānābhyāṃ vākyadānena paṇḍitāḥ || 03 ||
āyuḥ karma ca vittaṃ ca vidyā nidhanameva ca |
pañcaitāni hi sṛjyante garbhasthasyaiva dehinaḥ || 04 (4.1) ||
aho bata vicitrāṇi caritāni mahātmanām |
lakṣmīṃ tṛṇāya manyante tadbhāreṇa namanti ca || 05 ||
yasya sneho bhayaṃ tasya sneho duḥkhasya bhājanam |
snehamūlāni duḥkhāni tāni tyaktvā vaset sukham || 06 ||
anāgatavidhātā ca pratyutpannamatistathā |
dvāvetau sukhamedhete yadbhaviṣyo vinaśyati || 07 ||
rājñi dharmiṇi dharmiṣṭhāḥ pāpe pāpāḥ same samāḥ |
rājānamanuvartante yathā rājā tathā prajāḥ || 08 ||
jīvantaṃ mṛtavanmanye dehinaṃ dharmavarjitam |
mṛto dharmeṇa saṃyukto dīrghajīvī na saṃśayaḥ || 09 ||
dharmārthakāmamokṣāṇāṃ yasyaiko'pi na vidyate |
ajāgalastanasyeva tasya janma nirarthakam || 10 ||
dahyamānāḥ sutīvreṇa nīcāḥ parayaśo'gninā |
aśaktāstatpadaṃ gantuṃ tato niṇḍāṃ prakurvate || 11 ||
bandhāya viṣayāsaṅgo muktyai nirviṣayaṃ manaḥ |
mana eva manuṣyāṇāṃ kāraṇaṃ bandhamokṣayoḥ || 12 ||
dehābhimāne galitaṃ jñānena paramātmani |
yatra yatra mano yāti tatra tatra samādhayaḥ || 13 ||
īpsitaṃ manasaḥ sarvaṃ kasya sampadyate sukham |
daivāyattaṃ yataḥ sarvaṃ tasmātsantoṣamāśrayet || 14 ||
yathā dhenusahasreṣu vatso gacchati mātaram |
tathā yacca kṛtaṃ karma kartāramanugacchati || 15 ||
anavasthitakāryasya na jane na vane sukham |
jano dahati saṃsargādvanaṃ saṅgavivarjanāt || 16 ||
khanitvā hi khanitreṇa bhūtale vāri vindati |
tathā gurugatāṃ vidyāṃ śuśrūṣuradhigacchati || 17 ||
karmāyattaṃ phalaṃ puṃsāṃ buddhiḥ karmānusāriṇī |
tathāpi sudhiyaścāryā suvicāryaiva kurvate || 18 ||
ekākṣarapradātāraṃ yo guruṃ nābhivandate |
śvānayoniśataṃ gatvā cāṇḍāleṣvabhijāyate || 19 ||
yugānte pracalenmeruḥ kalpānte sapta sāgarāḥ |
sādhavaḥ pratipannārthānna calanti kadācana || 20 ||
pṛthivyāṃ trīṇi ratnāni jalamannaṃ subhāṣitam |
mūḍhaiḥ pāṣāṇakhaṇḍeṣu ratnasañjñā vidhīyate || 21 ||
🕉️ This is the original Sanskrit rendered in Telugu script.
Pronunciation is identical to the Sanskrit Devanagari version.