ਮੁਹੂਰ੍ਤਮਪਿ ਜੀਵੇਚ੍ਚ ਨਰਃ ਸ਼ੁਕ੍ਲੇਨ ਕਰ੍ਮਣਾ ।
ਨ ਕਲ੍ਪਮਪਿ ਕष੍ਟੇਨ ਲੋਕਦ੍ਵਯਵਿਰੋਧਿਨਾ ॥ 01 ॥
ਗਤੇ ਸ਼ੋਕੋ ਨ ਕਰ੍ਤਵ੍ਯੋ ਭਵਿष੍ਯਂ ਨੈਵ ਚਿਨ੍ਤਯੇਤ੍ ।
ਵਰ੍ਤਮਾਨੇਨ ਕਾਲੇਨ ਵਰ੍ਤਯਨ੍ਤਿ ਵਿਚਕ੍षਣਾਃ ॥ 02 ॥
ਸ੍ਵਭਾਵੇਨ ਹਿ ਤੁष੍ਯਨ੍ਤਿ ਦੇਵਾਃ ਸਤ੍ਪੁਰੁषਾਃ ਪਿਤਾ ।
ਜ੍ਞਾਤਯਃ ਸ੍ਨਾਨਪਾਨਾਭ੍ਯਾਂ ਵਾਕ੍ਯਦਾਨੇਨ ਪਣ੍ਡਿਤਾਃ ॥ 03 ॥
ਆਯੁਃ ਕਰ੍ਮ ਚ ਵਿਤ੍ਤਂ ਚ ਵਿਦ੍ਯਾ ਨਿਧਨਮੇਵ ਚ ।
ਪਞ੍ਚੈਤਾਨਿ ਹਿ ਸृਜ੍ਯਨ੍ਤੇ ਗਰ੍ਭਸ੍ਥਸ੍ਯੈਵ ਦੇਹਿਨਃ ॥ 04 (4.1) ॥
ਅਹੋ ਬਤ ਵਿਚਿਤ੍ਰਾਣਿ ਚਰਿਤਾਨਿ ਮਹਾਤ੍ਮਨਾਮ੍ ।
ਲਕ੍ष੍ਮੀਂ ਤृਣਾਯ ਮਨ੍ਯਨ੍ਤੇ ਤਦ੍ਭਾਰੇਣ ਨਮਨ੍ਤਿ ਚ ॥ 05 ॥
ਯਸ੍ਯ ਸ੍ਨੇਹੋ ਭਯਂ ਤਸ੍ਯ ਸ੍ਨੇਹੋ ਦੁਃਖਸ੍ਯ ਭਾਜਨਮ੍ ।
ਸ੍ਨੇਹਮੂਲਾਨਿ ਦੁਃਖਾਨਿ ਤਾਨਿ ਤ੍ਯਕ੍ਤ੍ਵਾ ਵਸੇਤ੍ ਸੁਖਮ੍ ॥ 06 ॥
ਅਨਾਗਤਵਿਧਾਤਾ ਚ ਪ੍ਰਤ੍ਯੁਤ੍ਪਨ੍ਨਮਤਿਸ੍ਤਥਾ ।
ਦ੍ਵਾਵੇਤੌ ਸੁਖਮੇਧੇਤੇ ਯਦ੍ਭਵਿष੍ਯੋ ਵਿਨਸ਼੍ਯਤਿ ॥ 07 ॥
ਰਾਜ੍ਞਿ ਧਰ੍ਮਿਣਿ ਧਰ੍ਮਿष੍ਠਾਃ ਪਾਪੇ ਪਾਪਾਃ ਸਮੇ ਸਮਾਃ ।
ਰਾਜਾਨਮਨੁਵਰ੍ਤਨ੍ਤੇ ਯਥਾ ਰਾਜਾ ਤਥਾ ਪ੍ਰਜਾਃ ॥ 08 ॥
ਜੀਵਨ੍ਤਂ ਮृਤਵਨ੍ਮਨ੍ਯੇ ਦੇਹਿਨਂ ਧਰ੍ਮਵਰ੍ਜਿਤਮ੍ ।
ਮृਤੋ ਧਰ੍ਮੇਣ ਸਂਯੁਕ੍ਤੋ ਦੀਰ੍ਘਜੀਵੀ ਨ ਸਂਸ਼ਯਃ ॥ 09 ॥
ਧਰ੍ਮਾਰ੍ਥਕਾਮਮੋਕ੍षਾਣਾਂ ਯਸ੍ਯੈਕੋऽਪਿ ਨ ਵਿਦ੍ਯਤੇ ।
ਅਜਾਗਲਸ੍ਤਨਸ੍ਯੇਵ ਤਸ੍ਯ ਜਨ੍ਮ ਨਿਰਰ੍ਥਕਮ੍ ॥ 10 ॥
ਦਹ੍ਯਮਾਨਾਃ ਸੁਤੀਵ੍ਰੇਣ ਨੀਚਾਃ ਪਰਯਸ਼ੋऽਗ੍ਨਿਨਾ ।
ਅਸ਼ਕ੍ਤਾਸ੍ਤਤ੍ਪਦਂ ਗਨ੍ਤੁਂ ਤਤੋ ਨਿਣ੍ਡਾਂ ਪ੍ਰਕੁਰ੍ਵਤੇ ॥ 11 ॥
ਬਨ੍ਧਾਯ ਵਿषਯਾਸਙ੍ਗੋ ਮੁਕ੍ਤ੍ਯੈ ਨਿਰ੍ਵਿषਯਂ ਮਨਃ ।
ਮਨ ਏਵ ਮਨੁष੍ਯਾਣਾਂ ਕਾਰਣਂ ਬਨ੍ਧਮੋਕ੍षਯੋਃ ॥ 12 ॥
ਦੇਹਾਭਿਮਾਨੇ ਗਲਿਤਂ ਜ੍ਞਾਨੇਨ ਪਰਮਾਤ੍ਮਨਿ ।
ਯਤ੍ਰ ਯਤ੍ਰ ਮਨੋ ਯਾਤਿ ਤਤ੍ਰ ਤਤ੍ਰ ਸਮਾਧਯਃ ॥ 13 ॥
ਈਪ੍ਸਿਤਂ ਮਨਸਃ ਸਰ੍ਵਂ ਕਸ੍ਯ ਸਮ੍ਪਦ੍ਯਤੇ ਸੁਖਮ੍ ।
ਦੈਵਾਯਤ੍ਤਂ ਯਤਃ ਸਰ੍ਵਂ ਤਸ੍ਮਾਤ੍ਸਨ੍ਤੋषਮਾਸ਼੍ਰਯੇਤ੍ ॥ 14 ॥
ਯਥਾ ਧੇਨੁਸਹਸ੍ਰੇषੁ ਵਤ੍ਸੋ ਗਚ੍ਛਤਿ ਮਾਤਰਮ੍ ।
ਤਥਾ ਯਚ੍ਚ ਕृਤਂ ਕਰ੍ਮ ਕਰ੍ਤਾਰਮਨੁਗਚ੍ਛਤਿ ॥ 15 ॥
ਅਨਵਸ੍ਥਿਤਕਾਰ੍ਯਸ੍ਯ ਨ ਜਨੇ ਨ ਵਨੇ ਸੁਖਮ੍ ।
ਜਨੋ ਦਹਤਿ ਸਂਸਰ੍ਗਾਦ੍ਵਨਂ ਸਙ੍ਗਵਿਵਰ੍ਜਨਾਤ੍ ॥ 16 ॥
ਖਨਿਤ੍ਵਾ ਹਿ ਖਨਿਤ੍ਰੇਣ ਭੂਤਲੇ ਵਾਰਿ ਵਿਨ੍ਦਤਿ ।
ਤਥਾ ਗੁਰੁਗਤਾਂ ਵਿਦ੍ਯਾਂ ਸ਼ੁਸ਼੍ਰੂषੁਰਧਿਗਚ੍ਛਤਿ ॥ 17 ॥
ਕਰ੍ਮਾਯਤ੍ਤਂ ਫਲਂ ਪੁਂਸਾਂ ਬੁਦ੍ਧਿਃ ਕਰ੍ਮਾਨੁਸਾਰਿਣੀ ।
ਤਥਾਪਿ ਸੁਧਿਯਸ਼੍ਚਾਰ੍ਯਾ ਸੁਵਿਚਾਰ੍ਯੈਵ ਕੁਰ੍ਵਤੇ ॥ 18 ॥
ਏਕਾਕ੍षਰਪ੍ਰਦਾਤਾਰਂ ਯੋ ਗੁਰੁਂ ਨਾਭਿਵਨ੍ਦਤੇ ।
ਸ਼੍ਵਾਨਯੋਨਿਸ਼ਤਂ ਗਤ੍ਵਾ ਚਾਣ੍ਡਾਲੇष੍ਵਭਿਜਾਯਤੇ ॥ 19 ॥
ਯੁਗਾਨ੍ਤੇ ਪ੍ਰਚਲੇਨ੍ਮੇਰੁਃ ਕਲ੍ਪਾਨ੍ਤੇ ਸਪ੍ਤ ਸਾਗਰਾਃ ।
ਸਾਧਵਃ ਪ੍ਰਤਿਪਨ੍ਨਾਰ੍ਥਾਨ੍ਨ ਚਲਨ੍ਤਿ ਕਦਾਚਨ ॥ 20 ॥
ਪृਥਿਵ੍ਯਾਂ ਤ੍ਰੀਣਿ ਰਤ੍ਨਾਨਿ ਜਲਮਨ੍ਨਂ ਸੁਭਾषਿਤਮ੍ ।
ਮੂਢੈਃ ਪਾषਾਣਖਣ੍ਡੇषੁ ਰਤ੍ਨਸਞ੍ਜ੍ਞਾ ਵਿਧੀਯਤੇ ॥ 21 ॥
Roman (IAST) Transliteration
muhūrtamapi jīvecca naraḥ śuklena karmaṇā |
na kalpamapi kaṣṭena lokadvayavirodhinā || 01 ||
gate śoko na kartavyo bhaviṣyaṃ naiva cintayet |
vartamānena kālena vartayanti vicakṣaṇāḥ || 02 ||
svabhāvena hi tuṣyanti devāḥ satpuruṣāḥ pitā |
jñātayaḥ snānapānābhyāṃ vākyadānena paṇḍitāḥ || 03 ||
āyuḥ karma ca vittaṃ ca vidyā nidhanameva ca |
pañcaitāni hi sṛjyante garbhasthasyaiva dehinaḥ || 04 (4.1) ||
aho bata vicitrāṇi caritāni mahātmanām |
lakṣmīṃ tṛṇāya manyante tadbhāreṇa namanti ca || 05 ||
yasya sneho bhayaṃ tasya sneho duḥkhasya bhājanam |
snehamūlāni duḥkhāni tāni tyaktvā vaset sukham || 06 ||
anāgatavidhātā ca pratyutpannamatistathā |
dvāvetau sukhamedhete yadbhaviṣyo vinaśyati || 07 ||
rājñi dharmiṇi dharmiṣṭhāḥ pāpe pāpāḥ same samāḥ |
rājānamanuvartante yathā rājā tathā prajāḥ || 08 ||
jīvantaṃ mṛtavanmanye dehinaṃ dharmavarjitam |
mṛto dharmeṇa saṃyukto dīrghajīvī na saṃśayaḥ || 09 ||
dharmārthakāmamokṣāṇāṃ yasyaiko'pi na vidyate |
ajāgalastanasyeva tasya janma nirarthakam || 10 ||
dahyamānāḥ sutīvreṇa nīcāḥ parayaśo'gninā |
aśaktāstatpadaṃ gantuṃ tato niṇḍāṃ prakurvate || 11 ||
bandhāya viṣayāsaṅgo muktyai nirviṣayaṃ manaḥ |
mana eva manuṣyāṇāṃ kāraṇaṃ bandhamokṣayoḥ || 12 ||
dehābhimāne galitaṃ jñānena paramātmani |
yatra yatra mano yāti tatra tatra samādhayaḥ || 13 ||
īpsitaṃ manasaḥ sarvaṃ kasya sampadyate sukham |
daivāyattaṃ yataḥ sarvaṃ tasmātsantoṣamāśrayet || 14 ||
yathā dhenusahasreṣu vatso gacchati mātaram |
tathā yacca kṛtaṃ karma kartāramanugacchati || 15 ||
anavasthitakāryasya na jane na vane sukham |
jano dahati saṃsargādvanaṃ saṅgavivarjanāt || 16 ||
khanitvā hi khanitreṇa bhūtale vāri vindati |
tathā gurugatāṃ vidyāṃ śuśrūṣuradhigacchati || 17 ||
karmāyattaṃ phalaṃ puṃsāṃ buddhiḥ karmānusāriṇī |
tathāpi sudhiyaścāryā suvicāryaiva kurvate || 18 ||
ekākṣarapradātāraṃ yo guruṃ nābhivandate |
śvānayoniśataṃ gatvā cāṇḍāleṣvabhijāyate || 19 ||
yugānte pracalenmeruḥ kalpānte sapta sāgarāḥ |
sādhavaḥ pratipannārthānna calanti kadācana || 20 ||
pṛthivyāṃ trīṇi ratnāni jalamannaṃ subhāṣitam |
mūḍhaiḥ pāṣāṇakhaṇḍeṣu ratnasañjñā vidhīyate || 21 ||
Sanskrit — Devanagari (original)
मुहूर्तमपि जीवेच्च नरः शुक्लेन कर्मणा ।
न कल्पमपि कष्टेन लोकद्वयविरोधिना ॥ 01 ॥
गते शोको न कर्तव्यो भविष्यं नैव चिन्तयेत् ।
वर्तमानेन कालेन वर्तयन्ति विचक्षणाः ॥ 02 ॥
स्वभावेन हि तुष्यन्ति देवाः सत्पुरुषाः पिता ।
ज्ञातयः स्नानपानाभ्यां वाक्यदानेन पण्डिताः ॥ 03 ॥
आयुः कर्म च वित्तं च विद्या निधनमेव च ।
पञ्चैतानि हि सृज्यन्ते गर्भस्थस्यैव देहिनः ॥ 04 (4.1) ॥
अहो बत विचित्राणि चरितानि महात्मनाम् ।
लक्ष्मीं तृणाय मन्यन्ते तद्भारेण नमन्ति च ॥ 05 ॥
यस्य स्नेहो भयं तस्य स्नेहो दुःखस्य भाजनम् ।
स्नेहमूलानि दुःखानि तानि त्यक्त्वा वसेत् सुखम् ॥ 06 ॥
अनागतविधाता च प्रत्युत्पन्नमतिस्तथा ।
द्वावेतौ सुखमेधेते यद्भविष्यो विनश्यति ॥ 07 ॥
राज्ञि धर्मिणि धर्मिष्ठाः पापे पापाः समे समाः ।
राजानमनुवर्तन्ते यथा राजा तथा प्रजाः ॥ 08 ॥
जीवन्तं मृतवन्मन्ये देहिनं धर्मवर्जितम् ।
मृतो धर्मेण संयुक्तो दीर्घजीवी न संशयः ॥ 09 ॥
धर्मार्थकाममोक्षाणां यस्यैकोऽपि न विद्यते ।
अजागलस्तनस्येव तस्य जन्म निरर्थकम् ॥ 10 ॥
दह्यमानाः सुतीव्रेण नीचाः परयशोऽग्निना ।
अशक्तास्तत्पदं गन्तुं ततो निण्डां प्रकुर्वते ॥ 11 ॥
बन्धाय विषयासङ्गो मुक्त्यै निर्विषयं मनः ।
मन एव मनुष्याणां कारणं बन्धमोक्षयोः ॥ 12 ॥
देहाभिमाने गलितं ज्ञानेन परमात्मनि ।
यत्र यत्र मनो याति तत्र तत्र समाधयः ॥ 13 ॥
ईप्सितं मनसः सर्वं कस्य सम्पद्यते सुखम् ।
दैवायत्तं यतः सर्वं तस्मात्सन्तोषमाश्रयेत् ॥ 14 ॥
यथा धेनुसहस्रेषु वत्सो गच्छति मातरम् ।
तथा यच्च कृतं कर्म कर्तारमनुगच्छति ॥ 15 ॥
अनवस्थितकार्यस्य न जने न वने सुखम् ।
जनो दहति संसर्गाद्वनं सङ्गविवर्जनात् ॥ 16 ॥
खनित्वा हि खनित्रेण भूतले वारि विन्दति ।
तथा गुरुगतां विद्यां शुश्रूषुरधिगच्छति ॥ 17 ॥
कर्मायत्तं फलं पुंसां बुद्धिः कर्मानुसारिणी ।
तथापि सुधियश्चार्या सुविचार्यैव कुर्वते ॥ 18 ॥
एकाक्षरप्रदातारं यो गुरुं नाभिवन्दते ।
श्वानयोनिशतं गत्वा चाण्डालेष्वभिजायते ॥ 19 ॥
युगान्ते प्रचलेन्मेरुः कल्पान्ते सप्त सागराः ।
साधवः प्रतिपन्नार्थान्न चलन्ति कदाचन ॥ 20 ॥
पृथिव्यां त्रीणि रत्नानि जलमन्नं सुभाषितम् ।
मूढैः पाषाणखण्डेषु रत्नसञ्ज्ञा विधीयते ॥ 21 ॥
muhūrtamapi jīvecca naraḥ śuklena karmaṇā |
na kalpamapi kaṣṭena lokadvayavirodhinā || 01 ||
gate śoko na kartavyo bhaviṣyaṃ naiva cintayet |
vartamānena kālena vartayanti vicakṣaṇāḥ || 02 ||
svabhāvena hi tuṣyanti devāḥ satpuruṣāḥ pitā |
jñātayaḥ snānapānābhyāṃ vākyadānena paṇḍitāḥ || 03 ||
āyuḥ karma ca vittaṃ ca vidyā nidhanameva ca |
pañcaitāni hi sṛjyante garbhasthasyaiva dehinaḥ || 04 (4.1) ||
aho bata vicitrāṇi caritāni mahātmanām |
lakṣmīṃ tṛṇāya manyante tadbhāreṇa namanti ca || 05 ||
yasya sneho bhayaṃ tasya sneho duḥkhasya bhājanam |
snehamūlāni duḥkhāni tāni tyaktvā vaset sukham || 06 ||
anāgatavidhātā ca pratyutpannamatistathā |
dvāvetau sukhamedhete yadbhaviṣyo vinaśyati || 07 ||
rājñi dharmiṇi dharmiṣṭhāḥ pāpe pāpāḥ same samāḥ |
rājānamanuvartante yathā rājā tathā prajāḥ || 08 ||
jīvantaṃ mṛtavanmanye dehinaṃ dharmavarjitam |
mṛto dharmeṇa saṃyukto dīrghajīvī na saṃśayaḥ || 09 ||
dharmārthakāmamokṣāṇāṃ yasyaiko'pi na vidyate |
ajāgalastanasyeva tasya janma nirarthakam || 10 ||
dahyamānāḥ sutīvreṇa nīcāḥ parayaśo'gninā |
aśaktāstatpadaṃ gantuṃ tato niṇḍāṃ prakurvate || 11 ||
bandhāya viṣayāsaṅgo muktyai nirviṣayaṃ manaḥ |
mana eva manuṣyāṇāṃ kāraṇaṃ bandhamokṣayoḥ || 12 ||
dehābhimāne galitaṃ jñānena paramātmani |
yatra yatra mano yāti tatra tatra samādhayaḥ || 13 ||
īpsitaṃ manasaḥ sarvaṃ kasya sampadyate sukham |
daivāyattaṃ yataḥ sarvaṃ tasmātsantoṣamāśrayet || 14 ||
yathā dhenusahasreṣu vatso gacchati mātaram |
tathā yacca kṛtaṃ karma kartāramanugacchati || 15 ||
anavasthitakāryasya na jane na vane sukham |
jano dahati saṃsargādvanaṃ saṅgavivarjanāt || 16 ||
khanitvā hi khanitreṇa bhūtale vāri vindati |
tathā gurugatāṃ vidyāṃ śuśrūṣuradhigacchati || 17 ||
karmāyattaṃ phalaṃ puṃsāṃ buddhiḥ karmānusāriṇī |
tathāpi sudhiyaścāryā suvicāryaiva kurvate || 18 ||
ekākṣarapradātāraṃ yo guruṃ nābhivandate |
śvānayoniśataṃ gatvā cāṇḍāleṣvabhijāyate || 19 ||
yugānte pracalenmeruḥ kalpānte sapta sāgarāḥ |
sādhavaḥ pratipannārthānna calanti kadācana || 20 ||
pṛthivyāṃ trīṇi ratnāni jalamannaṃ subhāṣitam |
mūḍhaiḥ pāṣāṇakhaṇḍeṣu ratnasañjñā vidhīyate || 21 ||
🕉️ This is the original Sanskrit rendered in Gurmukhi script.
Pronunciation is identical to the Sanskrit Devanagari version.