મુહૂર્તમપિ જીવેચ્ચ નરઃ શુક્લેન કર્મણા ।
ન કલ્પમપિ કષ્ટેન લોકદ્વયવિરોધિના ॥ 01 ॥
ગતે શોકો ન કર્તવ્યો ભવિષ્યં નૈવ ચિન્તયેત્ ।
વર્તમાનેન કાલેન વર્તયન્તિ વિચક્ષણાઃ ॥ 02 ॥
સ્વભાવેન હિ તુષ્યન્તિ દેવાઃ સત્પુરુષાઃ પિતા ।
જ્ઞાતયઃ સ્નાનપાનાભ્યાં વાક્યદાનેન પણ્ડિતાઃ ॥ 03 ॥
આયુઃ કર્મ ચ વિત્તં ચ વિદ્યા નિધનમેવ ચ ।
પઞ્ચૈતાનિ હિ સૃજ્યન્તે ગર્ભસ્થસ્યૈવ દેહિનઃ ॥ 04 (4.1) ॥
અહો બત વિચિત્રાણિ ચરિતાનિ મહાત્મનામ્ ।
લક્ષ્મીં તૃણાય મન્યન્તે તદ્ભારેણ નમન્તિ ચ ॥ 05 ॥
યસ્ય સ્નેહો ભયં તસ્ય સ્નેહો દુઃખસ્ય ભાજનમ્ ।
સ્નેહમૂલાનિ દુઃખાનિ તાનિ ત્યક્ત્વા વસેત્ સુખમ્ ॥ 06 ॥
અનાગતવિધાતા ચ પ્રત્યુત્પન્નમતિસ્તથા ।
દ્વાવેતૌ સુખમેધેતે યદ્ભવિષ્યો વિનશ્યતિ ॥ 07 ॥
રાજ્ઞિ ધર્મિણિ ધર્મિષ્ઠાઃ પાપે પાપાઃ સમે સમાઃ ।
રાજાનમનુવર્તન્તે યથા રાજા તથા પ્રજાઃ ॥ 08 ॥
જીવન્તં મૃતવન્મન્યે દેહિનં ધર્મવર્જિતમ્ ।
મૃતો ધર્મેણ સંયુક્તો દીર્ઘજીવી ન સંશયઃ ॥ 09 ॥
ધર્માર્થકામમોક્ષાણાં યસ્યૈકોઽપિ ન વિદ્યતે ।
અજાગલસ્તનસ્યેવ તસ્ય જન્મ નિરર્થકમ્ ॥ 10 ॥
દહ્યમાનાઃ સુતીવ્રેણ નીચાઃ પરયશોઽગ્નિના ।
અશક્તાસ્તત્પદં ગન્તું તતો નિણ્ડાં પ્રકુર્વતે ॥ 11 ॥
બન્ધાય વિષયાસઙ્ગો મુક્ત્યૈ નિર્વિષયં મનઃ ।
મન એવ મનુષ્યાણાં કારણં બન્ધમોક્ષયોઃ ॥ 12 ॥
દેહાભિમાને ગલિતં જ્ઞાનેન પરમાત્મનિ ।
યત્ર યત્ર મનો યાતિ તત્ર તત્ર સમાધયઃ ॥ 13 ॥
ઈપ્સિતં મનસઃ સર્વં કસ્ય સમ્પદ્યતે સુખમ્ ।
દૈવાયત્તં યતઃ સર્વં તસ્માત્સન્તોષમાશ્રયેત્ ॥ 14 ॥
યથા ધેનુસહસ્રેષુ વત્સો ગચ્છતિ માતરમ્ ।
તથા યચ્ચ કૃતં કર્મ કર્તારમનુગચ્છતિ ॥ 15 ॥
અનવસ્થિતકાર્યસ્ય ન જને ન વને સુખમ્ ।
જનો દહતિ સંસર્ગાદ્વનં સઙ્ગવિવર્જનાત્ ॥ 16 ॥
ખનિત્વા હિ ખનિત્રેણ ભૂતલે વારિ વિન્દતિ ।
તથા ગુરુગતાં વિદ્યાં શુશ્રૂષુરધિગચ્છતિ ॥ 17 ॥
કર્માયત્તં ફલં પુંસાં બુદ્ધિઃ કર્માનુસારિણી ।
તથાપિ સુધિયશ્ચાર્યા સુવિચાર્યૈવ કુર્વતે ॥ 18 ॥
એકાક્ષરપ્રદાતારં યો ગુરું નાભિવન્દતે ।
શ્વાનયોનિશતં ગત્વા ચાણ્ડાલેષ્વભિજાયતે ॥ 19 ॥
યુગાન્તે પ્રચલેન્મેરુઃ કલ્પાન્તે સપ્ત સાગરાઃ ।
સાધવઃ પ્રતિપન્નાર્થાન્ન ચલન્તિ કદાચન ॥ 20 ॥
પૃથિવ્યાં ત્રીણિ રત્નાનિ જલમન્નં સુભાષિતમ્ ।
મૂઢૈઃ પાષાણખણ્ડેષુ રત્નસઞ્જ્ઞા વિધીયતે ॥ 21 ॥
Roman (IAST) Transliteration
muhūrtamapi jīvecca naraḥ śuklena karmaṇā |
na kalpamapi kaṣṭena lokadvayavirodhinā || 01 ||
gate śoko na kartavyo bhaviṣyaṃ naiva cintayet |
vartamānena kālena vartayanti vicakṣaṇāḥ || 02 ||
svabhāvena hi tuṣyanti devāḥ satpuruṣāḥ pitā |
jñātayaḥ snānapānābhyāṃ vākyadānena paṇḍitāḥ || 03 ||
āyuḥ karma ca vittaṃ ca vidyā nidhanameva ca |
pañcaitāni hi sṛjyante garbhasthasyaiva dehinaḥ || 04 (4.1) ||
aho bata vicitrāṇi caritāni mahātmanām |
lakṣmīṃ tṛṇāya manyante tadbhāreṇa namanti ca || 05 ||
yasya sneho bhayaṃ tasya sneho duḥkhasya bhājanam |
snehamūlāni duḥkhāni tāni tyaktvā vaset sukham || 06 ||
anāgatavidhātā ca pratyutpannamatistathā |
dvāvetau sukhamedhete yadbhaviṣyo vinaśyati || 07 ||
rājñi dharmiṇi dharmiṣṭhāḥ pāpe pāpāḥ same samāḥ |
rājānamanuvartante yathā rājā tathā prajāḥ || 08 ||
jīvantaṃ mṛtavanmanye dehinaṃ dharmavarjitam |
mṛto dharmeṇa saṃyukto dīrghajīvī na saṃśayaḥ || 09 ||
dharmārthakāmamokṣāṇāṃ yasyaiko'pi na vidyate |
ajāgalastanasyeva tasya janma nirarthakam || 10 ||
dahyamānāḥ sutīvreṇa nīcāḥ parayaśo'gninā |
aśaktāstatpadaṃ gantuṃ tato niṇḍāṃ prakurvate || 11 ||
bandhāya viṣayāsaṅgo muktyai nirviṣayaṃ manaḥ |
mana eva manuṣyāṇāṃ kāraṇaṃ bandhamokṣayoḥ || 12 ||
dehābhimāne galitaṃ jñānena paramātmani |
yatra yatra mano yāti tatra tatra samādhayaḥ || 13 ||
īpsitaṃ manasaḥ sarvaṃ kasya sampadyate sukham |
daivāyattaṃ yataḥ sarvaṃ tasmātsantoṣamāśrayet || 14 ||
yathā dhenusahasreṣu vatso gacchati mātaram |
tathā yacca kṛtaṃ karma kartāramanugacchati || 15 ||
anavasthitakāryasya na jane na vane sukham |
jano dahati saṃsargādvanaṃ saṅgavivarjanāt || 16 ||
khanitvā hi khanitreṇa bhūtale vāri vindati |
tathā gurugatāṃ vidyāṃ śuśrūṣuradhigacchati || 17 ||
karmāyattaṃ phalaṃ puṃsāṃ buddhiḥ karmānusāriṇī |
tathāpi sudhiyaścāryā suvicāryaiva kurvate || 18 ||
ekākṣarapradātāraṃ yo guruṃ nābhivandate |
śvānayoniśataṃ gatvā cāṇḍāleṣvabhijāyate || 19 ||
yugānte pracalenmeruḥ kalpānte sapta sāgarāḥ |
sādhavaḥ pratipannārthānna calanti kadācana || 20 ||
pṛthivyāṃ trīṇi ratnāni jalamannaṃ subhāṣitam |
mūḍhaiḥ pāṣāṇakhaṇḍeṣu ratnasañjñā vidhīyate || 21 ||
Sanskrit — Devanagari (original)
मुहूर्तमपि जीवेच्च नरः शुक्लेन कर्मणा ।
न कल्पमपि कष्टेन लोकद्वयविरोधिना ॥ 01 ॥
गते शोको न कर्तव्यो भविष्यं नैव चिन्तयेत् ।
वर्तमानेन कालेन वर्तयन्ति विचक्षणाः ॥ 02 ॥
स्वभावेन हि तुष्यन्ति देवाः सत्पुरुषाः पिता ।
ज्ञातयः स्नानपानाभ्यां वाक्यदानेन पण्डिताः ॥ 03 ॥
आयुः कर्म च वित्तं च विद्या निधनमेव च ।
पञ्चैतानि हि सृज्यन्ते गर्भस्थस्यैव देहिनः ॥ 04 (4.1) ॥
अहो बत विचित्राणि चरितानि महात्मनाम् ।
लक्ष्मीं तृणाय मन्यन्ते तद्भारेण नमन्ति च ॥ 05 ॥
यस्य स्नेहो भयं तस्य स्नेहो दुःखस्य भाजनम् ।
स्नेहमूलानि दुःखानि तानि त्यक्त्वा वसेत् सुखम् ॥ 06 ॥
अनागतविधाता च प्रत्युत्पन्नमतिस्तथा ।
द्वावेतौ सुखमेधेते यद्भविष्यो विनश्यति ॥ 07 ॥
राज्ञि धर्मिणि धर्मिष्ठाः पापे पापाः समे समाः ।
राजानमनुवर्तन्ते यथा राजा तथा प्रजाः ॥ 08 ॥
जीवन्तं मृतवन्मन्ये देहिनं धर्मवर्जितम् ।
मृतो धर्मेण संयुक्तो दीर्घजीवी न संशयः ॥ 09 ॥
धर्मार्थकाममोक्षाणां यस्यैकोऽपि न विद्यते ।
अजागलस्तनस्येव तस्य जन्म निरर्थकम् ॥ 10 ॥
दह्यमानाः सुतीव्रेण नीचाः परयशोऽग्निना ।
अशक्तास्तत्पदं गन्तुं ततो निण्डां प्रकुर्वते ॥ 11 ॥
बन्धाय विषयासङ्गो मुक्त्यै निर्विषयं मनः ।
मन एव मनुष्याणां कारणं बन्धमोक्षयोः ॥ 12 ॥
देहाभिमाने गलितं ज्ञानेन परमात्मनि ।
यत्र यत्र मनो याति तत्र तत्र समाधयः ॥ 13 ॥
ईप्सितं मनसः सर्वं कस्य सम्पद्यते सुखम् ।
दैवायत्तं यतः सर्वं तस्मात्सन्तोषमाश्रयेत् ॥ 14 ॥
यथा धेनुसहस्रेषु वत्सो गच्छति मातरम् ।
तथा यच्च कृतं कर्म कर्तारमनुगच्छति ॥ 15 ॥
अनवस्थितकार्यस्य न जने न वने सुखम् ।
जनो दहति संसर्गाद्वनं सङ्गविवर्जनात् ॥ 16 ॥
खनित्वा हि खनित्रेण भूतले वारि विन्दति ।
तथा गुरुगतां विद्यां शुश्रूषुरधिगच्छति ॥ 17 ॥
कर्मायत्तं फलं पुंसां बुद्धिः कर्मानुसारिणी ।
तथापि सुधियश्चार्या सुविचार्यैव कुर्वते ॥ 18 ॥
एकाक्षरप्रदातारं यो गुरुं नाभिवन्दते ।
श्वानयोनिशतं गत्वा चाण्डालेष्वभिजायते ॥ 19 ॥
युगान्ते प्रचलेन्मेरुः कल्पान्ते सप्त सागराः ।
साधवः प्रतिपन्नार्थान्न चलन्ति कदाचन ॥ 20 ॥
पृथिव्यां त्रीणि रत्नानि जलमन्नं सुभाषितम् ।
मूढैः पाषाणखण्डेषु रत्नसञ्ज्ञा विधीयते ॥ 21 ॥
muhūrtamapi jīvecca naraḥ śuklena karmaṇā |
na kalpamapi kaṣṭena lokadvayavirodhinā || 01 ||
gate śoko na kartavyo bhaviṣyaṃ naiva cintayet |
vartamānena kālena vartayanti vicakṣaṇāḥ || 02 ||
svabhāvena hi tuṣyanti devāḥ satpuruṣāḥ pitā |
jñātayaḥ snānapānābhyāṃ vākyadānena paṇḍitāḥ || 03 ||
āyuḥ karma ca vittaṃ ca vidyā nidhanameva ca |
pañcaitāni hi sṛjyante garbhasthasyaiva dehinaḥ || 04 (4.1) ||
aho bata vicitrāṇi caritāni mahātmanām |
lakṣmīṃ tṛṇāya manyante tadbhāreṇa namanti ca || 05 ||
yasya sneho bhayaṃ tasya sneho duḥkhasya bhājanam |
snehamūlāni duḥkhāni tāni tyaktvā vaset sukham || 06 ||
anāgatavidhātā ca pratyutpannamatistathā |
dvāvetau sukhamedhete yadbhaviṣyo vinaśyati || 07 ||
rājñi dharmiṇi dharmiṣṭhāḥ pāpe pāpāḥ same samāḥ |
rājānamanuvartante yathā rājā tathā prajāḥ || 08 ||
jīvantaṃ mṛtavanmanye dehinaṃ dharmavarjitam |
mṛto dharmeṇa saṃyukto dīrghajīvī na saṃśayaḥ || 09 ||
dharmārthakāmamokṣāṇāṃ yasyaiko'pi na vidyate |
ajāgalastanasyeva tasya janma nirarthakam || 10 ||
dahyamānāḥ sutīvreṇa nīcāḥ parayaśo'gninā |
aśaktāstatpadaṃ gantuṃ tato niṇḍāṃ prakurvate || 11 ||
bandhāya viṣayāsaṅgo muktyai nirviṣayaṃ manaḥ |
mana eva manuṣyāṇāṃ kāraṇaṃ bandhamokṣayoḥ || 12 ||
dehābhimāne galitaṃ jñānena paramātmani |
yatra yatra mano yāti tatra tatra samādhayaḥ || 13 ||
īpsitaṃ manasaḥ sarvaṃ kasya sampadyate sukham |
daivāyattaṃ yataḥ sarvaṃ tasmātsantoṣamāśrayet || 14 ||
yathā dhenusahasreṣu vatso gacchati mātaram |
tathā yacca kṛtaṃ karma kartāramanugacchati || 15 ||
anavasthitakāryasya na jane na vane sukham |
jano dahati saṃsargādvanaṃ saṅgavivarjanāt || 16 ||
khanitvā hi khanitreṇa bhūtale vāri vindati |
tathā gurugatāṃ vidyāṃ śuśrūṣuradhigacchati || 17 ||
karmāyattaṃ phalaṃ puṃsāṃ buddhiḥ karmānusāriṇī |
tathāpi sudhiyaścāryā suvicāryaiva kurvate || 18 ||
ekākṣarapradātāraṃ yo guruṃ nābhivandate |
śvānayoniśataṃ gatvā cāṇḍāleṣvabhijāyate || 19 ||
yugānte pracalenmeruḥ kalpānte sapta sāgarāḥ |
sādhavaḥ pratipannārthānna calanti kadācana || 20 ||
pṛthivyāṃ trīṇi ratnāni jalamannaṃ subhāṣitam |
mūḍhaiḥ pāṣāṇakhaṇḍeṣu ratnasañjñā vidhīyate || 21 ||
🕉️ This is the original Sanskrit rendered in Gujarati script.
Pronunciation is identical to the Sanskrit Devanagari version.