ശ്രീമദ്വാല്മീകീയ രാമായണേ യുദ്ധകാണ്ഡമ് ।
അഥ സപ്താശീതിതമസ്സര്ഗഃ ।
ഏവമുക്ത്വാതുസൌമിത്രിഞ്ജാതഹര്ഷോവിഭീഷണഃ ।
ധനുഷ്പാണിന്നമാദായത്വരമാണോജഗാമസഃ ॥ 1 ॥
അവിദൂരന്തതോഗത്വാപ്രവിശ്യതുമഹദ്വനമ് ।
ദര്ശമാമാസതത്കര്മലക്ഷ്മണാതവിഭീഷണഃ ॥ 2 ॥
നീലജീമൂതസങ്കാശന്ന്യഗ്രോധമ്ഭീമദര്ശനമ് ।
തേജസ്വീരാവണഭ്രാതാലക്ഷ്മണായന്യവേദയത് ॥ 3 ॥
ഇഹോപഹാരമ്ഭൂതാനാമ്ബലവാന്രാവണാത്മജഃ ।
ഉപഹൃത്യതതഃപശ്ചാത്സങ്ഗ്രാമമഭിവര്തതേ ॥ 4 ॥
അദൃശ്ടസ്സര്വഭൂതാനാന്തതോഭവതിരാക്ഷസഃ ।
നിഹന്തിസമരേശത്രൂന് ബധ്നാതി ച ശരോത്തമൈഃ ॥ 5 ॥
തമപ്രവിഷ്ടന്ന്യഗ്രോധമ്ബലിനംരാവണാത്മജമ് ।
വിധ്വംസയശരൈര്ദീപ്ടൈഃ സരഥംസാശ്വസാരഥിമ് ॥ 6 ॥
തഥേത്യുക്ത്വാമഹാതേജാസ്സൌമിത്രിര്മിത്രനന്ദനഃ ।
ബഭൂവാവസ്ഥിതസ്തത്രചിത്രംവിസ്ഫാരയന്? ധനുഃ ॥ 7 ॥
സ രഥേനാഗ്നിവര്ണേനബലവാന്രാവണാത്മജഃ ।
ഇന്ദ്രജിത്കവചീഖങ്ഗീസധ്വജഃപ്രത്യദൃശ്യത ॥ 8 ॥
തമുവാചമഹാതേജാഃപൌലസ്ത്യമപരാജിതമ് ।
സമഹ്വയേത്വാംസമരേസമ്യഗ്യുദ്ധമ്പ്രയച്ഛമേ ॥ 9 ॥
ഏവമുക്തോമഹാതേജാമനസ്വീരാവണാത്മജഃ ।
അബ്രവീത്പരുഷംവാക്യന്തത്രദൃഷ്ടവാവിഭീഷണമ് ॥ 10 ॥
ഇഹത്വഞ്ജാതസമ്വൃദ്ധഃസാക്ഷാദ്ഭ്രാതാപിതുര്മമ ।
കഥന്ദ്രുഹ്യസിപുത്രസ്യപിതൃവ്യോമമരാക്ഷസ ॥ 11 ॥
ന ജ്ഞാതിത്വം ന സൌഹാര്ധം ന ജാതിസ്തവദുര്മതേ ।
പ്രമാണം ന ച സൌദര്യം ന ധര്മോധര്മദൂഷണ ॥ 12 ॥
ശോച്യസ്ത്വമസിദുര്ബുദ്ധേനിന്ദനീയശ്ചസാധുഭിഃ ।
യസ്ത്വംസ്വജനമുത്സൃജ്യപരഭൃത്യത്വമാഗതഃ ॥ 13 ॥
നൈതഛചിഥിലയാബുദ്ധ്യാത്വംവേസതിമഹദന്തരമ് ।
ക്വ ച സ്വജനസമ്വാസഃക്വ ച നീചപരാശ്രയഃ ॥ 14 ॥
ഗുണവാന്വാപരജനഃസ്വജനോനിര്ഗുണോഽപിവാ ।
നിര്ഗുണഃസ്വജനഃശ്രേയാന് യഃപരഃപരഏവസഃ ॥ 15 ॥
യസസ്സ്വപക്ഷമ്പരിത്യജ്യപരപക്ഷന്നിഷേവതേ ।
സ സ്വപക്ഷേക്ഷ്യമ്പ്രാപ്തേപശ്ചാസ്ത്തൈരേവഹന്യതേ ॥ 16 ॥
നിരനുക്രോശതാചേയംയാദൃശീതേനിശാചര ।
സ്വജനേനത്വയാശക്യമ്പൌരുഷംരാവണാനുജ ॥ 17 ॥
ഇത്യുക്തോഭ്രാതൃപുത്രേണപ്രത്യുവാചവിഭീഷണഃ ।
അജാനന്നിവമഛചീലങ്കിംരാക്ഷസവികത്ഥസേ ॥ 18 ॥
രാക്ഷസേന്ദ്രസുതാസാധോപാരുഷ്യന്ത്യജഗൌരവാത് ।
കുലേയദ്യപ്യഹഞ്ജാതോരക്ഷസാങ്ക്രൂരകര്മണാമ് ॥ 19 ॥
ഗുണോയഃപ്രഥമോനൃണന്തന്മേശീലമരാക്ഷസമ് ।
ന രമേദാരുണേനാഹം ന ചാധര്മേണവൈരമേ ॥ 20 ॥
ഭ്രാത്രാവിഷശീലോഽപികഥമ്ഭ്രാതാനിരസ്യതേ ।
ധര്മാത്പ്രച്യുതശീലംഹിപുരുഷമ്പാപനിശ്ചയമ് ॥ 21 ॥
ത്യക്ത്വാസുഖമവാപ്നോതിഹസ്താദാശീവിഷംയഥാ ।
പരസ്വഹരണേയുക്തമ്പരദാരാഭിമര്ശകമ് ॥ 22 ॥
ത്യാജ്യമാഹുര്ദുരാത്മാനംവേശ്മപ്രജ്വലിതംയഥാ ।
പരസ്വാനാം ച ഹരണമ്പരദാരാഭിമര്ശനമ് ॥ 23 ॥
സുഹൃദാമതിശങ്കാ ച ത്രയോദോഷാഃക്ഷയാവഹാഃ ।
മഹര്ഷീണാംവധോഘോരസ്സര്വദേവൈശ്ചവിഗ്രഹഃ ॥ 24 ॥
അഭിമാനശ്ചദോഷശ്ചവൈരിത്വമ്പ്രതികൂലതാ ।
ഏതേദോഷാമമഭ്രാതുര്ജീവിതൈശ്വര്യനാശനാഃ ॥ 25 ॥
ഗുണാന്പ്രച്ഛാദയാമാസുഃപര്വതാനിവതോയദാഃ ।
ദോഷൈരേതൈഃപരിത്യക്തോമയാഭ്രാതാപിതാതവ ॥ 26 ॥
നേയമസ്തിപുരീലങ്കാ ന ച ത്വം ന ച തേപിതാ ।
അതിമാനനീ ച ബാലശ്ചദുര്വിനീതശ്ചരാക്ഷസ ।
ബദ്ധസ്ത്വങ്കാലപാശേനബ്രൂഹിമാംയദ്യദിച്ഛസി ॥ 27 ॥
അദ്യതേവ്യസനമ്പ്രാപ്തങ്കിമ്മാന്ത്വാമിഹവക്ഷ്യസി ।
പ്രവേഷ്ടും ന ത്വയാശക്യന്ന്യഗ്രോധംരാക്ഷസാധമ ॥ 28 ॥
ധര്ഷയിത്വാ ച കാകുത്സ്ഥം ന ശക്യഞ്ജീവിതുന്ത്വയാ ।
യുധ്യസ്വനരദേവേനലക്ഷ്മണേനരണേസഹ ॥ 29 ॥
ഹതസ്ത്വന്ദേവതാകാര്യങ്കരിഷ്യസിയമക്ഷയേ ।
നിദര്ശയിത്വാത്മബലംസമുദ്യതങ്കുരുഷ്വസര്വായുധസായകവ്യയമ് ।
ന ലക്ഷ്മണസ്യൈത്യഹിബാണഗോചരന്ത്വമദ്യജീവന് സബലോഗമിഷ്യസി ॥ 30 ॥
ഇത്യാര്ഷേ ശ്രീമദ്രാമായണേ വാല്മീകീയ ആദികാവ്യേ യുദ്ധകാണ്ഡേ സപ്താശീതിതമസ്സര്ഗഃ ॥
Roman (IAST) Transliteration
śrīmadvālmīkīya rāmāyaṇe yuddhakāṇḍam |
atha saptāśītitamassargaḥ |
evamuktvātusaumitriñjātaharṣovibhīṣaṇaḥ |
dhanuṣpāṇinnamādāyatvaramāṇojagāmasaḥ || 1 ||
avidūrantatogatvāpraviśyatumahadvanam |
darśamāmāsatatkarmalakṣmaṇātavibhīṣaṇaḥ || 2 ||
nīlajīmūtasaṅkāśannyagrodhambhīmadarśanam |
tejasvīrāvaṇabhrātālakṣmaṇāyanyavedayat || 3 ||
ihopahārambhūtānāmbalavānrāvaṇātmajaḥ |
upahṛtyatataḥpaścātsaṅgrāmamabhivartate || 4 ||
adṛśṭassarvabhūtānāntatobhavatirākṣasaḥ |
nihantisamareśatrūn badhnāti ca śarottamaiḥ || 5 ||
tamapraviṣṭannyagrodhambalinaṃrāvaṇātmajam |
vidhvaṃsayaśarairdīpṭaiḥ sarathaṃsāśvasārathim || 6 ||
tathetyuktvāmahātejāssaumitrirmitranandanaḥ |
babhūvāvasthitastatracitraṃvisphārayan? dhanuḥ || 7 ||
sa rathenāgnivarṇenabalavānrāvaṇātmajaḥ |
indrajitkavacīkhaṅgīsadhvajaḥpratyadṛśyata || 8 ||
tamuvācamahātejāḥpaulastyamaparājitam |
samahvayetvāṃsamaresamyagyuddhamprayacchame || 9 ||
evamuktomahātejāmanasvīrāvaṇātmajaḥ |
abravītparuṣaṃvākyantatradṛṣṭavāvibhīṣaṇam || 10 ||
ihatvañjātasamvṛddhaḥsākṣādbhrātāpiturmama |
kathandruhyasiputrasyapitṛvyomamarākṣasa || 11 ||
na jñātitvaṃ na sauhārdhaṃ na jātistavadurmate |
pramāṇaṃ na ca saudaryaṃ na dharmodharmadūṣaṇa || 12 ||
śocyastvamasidurbuddhenindanīyaścasādhubhiḥ |
yastvaṃsvajanamutsṛjyaparabhṛtyatvamāgataḥ || 13 ||
naitachacithilayābuddhyātvaṃvesatimahadantaram |
kva ca svajanasamvāsaḥkva ca nīcaparāśrayaḥ || 14 ||
guṇavānvāparajanaḥsvajanonirguṇo'pivā |
nirguṇaḥsvajanaḥśreyān yaḥparaḥparaevasaḥ || 15 ||
yasassvapakṣamparityajyaparapakṣanniṣevate |
sa svapakṣekṣyamprāptepaścāsttairevahanyate || 16 ||
niranukrośatāceyaṃyādṛśīteniśācara |
svajanenatvayāśakyampauruṣaṃrāvaṇānuja || 17 ||
ityuktobhrātṛputreṇapratyuvācavibhīṣaṇaḥ |
ajānannivamachacīlaṅkiṃrākṣasavikatthase || 18 ||
rākṣasendrasutāsādhopāruṣyantyajagauravāt |
kuleyadyapyahañjātorakṣasāṅkrūrakarmaṇām || 19 ||
guṇoyaḥprathamonṛṇantanmeśīlamarākṣasam |
na ramedāruṇenāhaṃ na cādharmeṇavairame || 20 ||
bhrātrāviṣaśīlo'pikathambhrātānirasyate |
dharmātpracyutaśīlaṃhipuruṣampāpaniścayam || 21 ||
tyaktvāsukhamavāpnotihastādāśīviṣaṃyathā |
parasvaharaṇeyuktamparadārābhimarśakam || 22 ||
tyājyamāhurdurātmānaṃveśmaprajvalitaṃyathā |
parasvānāṃ ca haraṇamparadārābhimarśanam || 23 ||
suhṛdāmatiśaṅkā ca trayodoṣāḥkṣayāvahāḥ |
maharṣīṇāṃvadhoghorassarvadevaiścavigrahaḥ || 24 ||
abhimānaścadoṣaścavairitvampratikūlatā |
etedoṣāmamabhrāturjīvitaiśvaryanāśanāḥ || 25 ||
guṇānpracchādayāmāsuḥparvatānivatoyadāḥ |
doṣairetaiḥparityaktomayābhrātāpitātava || 26 ||
neyamastipurīlaṅkā na ca tvaṃ na ca tepitā |
atimānanī ca bālaścadurvinītaścarākṣasa |
baddhastvaṅkālapāśenabrūhimāṃyadyadicchasi || 27 ||
adyatevyasanamprāptaṅkimmāntvāmihavakṣyasi |
praveṣṭuṃ na tvayāśakyannyagrodhaṃrākṣasādhama || 28 ||
dharṣayitvā ca kākutsthaṃ na śakyañjīvituntvayā |
yudhyasvanaradevenalakṣmaṇenaraṇesaha || 29 ||
hatastvandevatākāryaṅkariṣyasiyamakṣaye |
nidarśayitvātmabalaṃsamudyataṅkuruṣvasarvāyudhasāyakavyayam |
na lakṣmaṇasyaityahibāṇagocarantvamadyajīvan sabalogamiṣyasi || 30 ||
ityārṣe śrīmadrāmāyaṇe vālmīkīya ādikāvye yuddhakāṇḍe saptāśītitamassargaḥ ||
Sanskrit — Devanagari (original)
श्रीमद्वाल्मीकीय रामायणे युद्धकाण्डम् ।
अथ सप्ताशीतितमस्सर्गः ।
एवमुक्त्वातुसौमित्रिञ्जातहर्षोविभीषणः ।
धनुष्पाणिन्नमादायत्वरमाणोजगामसः ॥ 1 ॥
अविदूरन्ततोगत्वाप्रविश्यतुमहद्वनम् ।
दर्शमामासतत्कर्मलक्ष्मणातविभीषणः ॥ 2 ॥
नीलजीमूतसङ्काशन्न्यग्रोधम्भीमदर्शनम् ।
तेजस्वीरावणभ्रातालक्ष्मणायन्यवेदयत् ॥ 3 ॥
इहोपहारम्भूतानाम्बलवान्रावणात्मजः ।
उपहृत्यततःपश्चात्सङ्ग्राममभिवर्तते ॥ 4 ॥
अदृश्टस्सर्वभूतानान्ततोभवतिराक्षसः ।
निहन्तिसमरेशत्रून् बध्नाति च शरोत्तमैः ॥ 5 ॥
तमप्रविष्टन्न्यग्रोधम्बलिनंरावणात्मजम् ।
विध्वंसयशरैर्दीप्टैः सरथंसाश्वसारथिम् ॥ 6 ॥
तथेत्युक्त्वामहातेजास्सौमित्रिर्मित्रनन्दनः ।
बभूवावस्थितस्तत्रचित्रंविस्फारयन्? धनुः ॥ 7 ॥
स रथेनाग्निवर्णेनबलवान्रावणात्मजः ।
इन्द्रजित्कवचीखङ्गीसध्वजःप्रत्यदृश्यत ॥ 8 ॥
तमुवाचमहातेजाःपौलस्त्यमपराजितम् ।
समह्वयेत्वांसमरेसम्यग्युद्धम्प्रयच्छमे ॥ 9 ॥
एवमुक्तोमहातेजामनस्वीरावणात्मजः ।
अब्रवीत्परुषंवाक्यन्तत्रदृष्टवाविभीषणम् ॥ 10 ॥
इहत्वञ्जातसम्वृद्धःसाक्षाद्भ्रातापितुर्मम ।
कथन्द्रुह्यसिपुत्रस्यपितृव्योममराक्षस ॥ 11 ॥
न ज्ञातित्वं न सौहार्धं न जातिस्तवदुर्मते ।
प्रमाणं न च सौदर्यं न धर्मोधर्मदूषण ॥ 12 ॥
शोच्यस्त्वमसिदुर्बुद्धेनिन्दनीयश्चसाधुभिः ।
यस्त्वंस्वजनमुत्सृज्यपरभृत्यत्वमागतः ॥ 13 ॥
नैतछचिथिलयाबुद्ध्यात्वंवेसतिमहदन्तरम् ।
क्व च स्वजनसम्वासःक्व च नीचपराश्रयः ॥ 14 ॥
गुणवान्वापरजनःस्वजनोनिर्गुणोऽपिवा ।
निर्गुणःस्वजनःश्रेयान् यःपरःपरएवसः ॥ 15 ॥
यसस्स्वपक्षम्परित्यज्यपरपक्षन्निषेवते ।
स स्वपक्षेक्ष्यम्प्राप्तेपश्चास्त्तैरेवहन्यते ॥ 16 ॥
निरनुक्रोशताचेयंयादृशीतेनिशाचर ।
स्वजनेनत्वयाशक्यम्पौरुषंरावणानुज ॥ 17 ॥
इत्युक्तोभ्रातृपुत्रेणप्रत्युवाचविभीषणः ।
अजानन्निवमछचीलङ्किंराक्षसविकत्थसे ॥ 18 ॥
राक्षसेन्द्रसुतासाधोपारुष्यन्त्यजगौरवात् ।
कुलेयद्यप्यहञ्जातोरक्षसाङ्क्रूरकर्मणाम् ॥ 19 ॥
गुणोयःप्रथमोनृणन्तन्मेशीलमराक्षसम् ।
न रमेदारुणेनाहं न चाधर्मेणवैरमे ॥ 20 ॥
भ्रात्राविषशीलोऽपिकथम्भ्रातानिरस्यते ।
धर्मात्प्रच्युतशीलंहिपुरुषम्पापनिश्चयम् ॥ 21 ॥
त्यक्त्वासुखमवाप्नोतिहस्तादाशीविषंयथा ।
परस्वहरणेयुक्तम्परदाराभिमर्शकम् ॥ 22 ॥
त्याज्यमाहुर्दुरात्मानंवेश्मप्रज्वलितंयथा ।
परस्वानां च हरणम्परदाराभिमर्शनम् ॥ 23 ॥
सुहृदामतिशङ्का च त्रयोदोषाःक्षयावहाः ।
महर्षीणांवधोघोरस्सर्वदेवैश्चविग्रहः ॥ 24 ॥
अभिमानश्चदोषश्चवैरित्वम्प्रतिकूलता ।
एतेदोषाममभ्रातुर्जीवितैश्वर्यनाशनाः ॥ 25 ॥
गुणान्प्रच्छादयामासुःपर्वतानिवतोयदाः ।
दोषैरेतैःपरित्यक्तोमयाभ्रातापितातव ॥ 26 ॥
नेयमस्तिपुरीलङ्का न च त्वं न च तेपिता ।
अतिमाननी च बालश्चदुर्विनीतश्चराक्षस ।
बद्धस्त्वङ्कालपाशेनब्रूहिमांयद्यदिच्छसि ॥ 27 ॥
अद्यतेव्यसनम्प्राप्तङ्किम्मान्त्वामिहवक्ष्यसि ।
प्रवेष्टुं न त्वयाशक्यन्न्यग्रोधंराक्षसाधम ॥ 28 ॥
धर्षयित्वा च काकुत्स्थं न शक्यञ्जीवितुन्त्वया ।
युध्यस्वनरदेवेनलक्ष्मणेनरणेसह ॥ 29 ॥
हतस्त्वन्देवताकार्यङ्करिष्यसियमक्षये ।
निदर्शयित्वात्मबलंसमुद्यतङ्कुरुष्वसर्वायुधसायकव्ययम् ।
न लक्ष्मणस्यैत्यहिबाणगोचरन्त्वमद्यजीवन् सबलोगमिष्यसि ॥ 30 ॥
इत्यार्षे श्रीमद्रामायणे वाल्मीकीय आदिकाव्ये युद्धकाण्डे सप्ताशीतितमस्सर्गः ॥
śrīmadvālmīkīya rāmāyaṇe yuddhakāṇḍam |
atha saptāśītitamassargaḥ |
evamuktvātusaumitriñjātaharṣovibhīṣaṇaḥ |
dhanuṣpāṇinnamādāyatvaramāṇojagāmasaḥ || 1 ||
avidūrantatogatvāpraviśyatumahadvanam |
darśamāmāsatatkarmalakṣmaṇātavibhīṣaṇaḥ || 2 ||
nīlajīmūtasaṅkāśannyagrodhambhīmadarśanam |
tejasvīrāvaṇabhrātālakṣmaṇāyanyavedayat || 3 ||
ihopahārambhūtānāmbalavānrāvaṇātmajaḥ |
upahṛtyatataḥpaścātsaṅgrāmamabhivartate || 4 ||
adṛśṭassarvabhūtānāntatobhavatirākṣasaḥ |
nihantisamareśatrūn badhnāti ca śarottamaiḥ || 5 ||
tamapraviṣṭannyagrodhambalinaṃrāvaṇātmajam |
vidhvaṃsayaśarairdīpṭaiḥ sarathaṃsāśvasārathim || 6 ||
tathetyuktvāmahātejāssaumitrirmitranandanaḥ |
babhūvāvasthitastatracitraṃvisphārayan? dhanuḥ || 7 ||
sa rathenāgnivarṇenabalavānrāvaṇātmajaḥ |
indrajitkavacīkhaṅgīsadhvajaḥpratyadṛśyata || 8 ||
tamuvācamahātejāḥpaulastyamaparājitam |
samahvayetvāṃsamaresamyagyuddhamprayacchame || 9 ||
evamuktomahātejāmanasvīrāvaṇātmajaḥ |
abravītparuṣaṃvākyantatradṛṣṭavāvibhīṣaṇam || 10 ||
ihatvañjātasamvṛddhaḥsākṣādbhrātāpiturmama |
kathandruhyasiputrasyapitṛvyomamarākṣasa || 11 ||
na jñātitvaṃ na sauhārdhaṃ na jātistavadurmate |
pramāṇaṃ na ca saudaryaṃ na dharmodharmadūṣaṇa || 12 ||
śocyastvamasidurbuddhenindanīyaścasādhubhiḥ |
yastvaṃsvajanamutsṛjyaparabhṛtyatvamāgataḥ || 13 ||
naitachacithilayābuddhyātvaṃvesatimahadantaram |
kva ca svajanasamvāsaḥkva ca nīcaparāśrayaḥ || 14 ||
guṇavānvāparajanaḥsvajanonirguṇo'pivā |
nirguṇaḥsvajanaḥśreyān yaḥparaḥparaevasaḥ || 15 ||
yasassvapakṣamparityajyaparapakṣanniṣevate |
sa svapakṣekṣyamprāptepaścāsttairevahanyate || 16 ||
niranukrośatāceyaṃyādṛśīteniśācara |
svajanenatvayāśakyampauruṣaṃrāvaṇānuja || 17 ||
ityuktobhrātṛputreṇapratyuvācavibhīṣaṇaḥ |
ajānannivamachacīlaṅkiṃrākṣasavikatthase || 18 ||
rākṣasendrasutāsādhopāruṣyantyajagauravāt |
kuleyadyapyahañjātorakṣasāṅkrūrakarmaṇām || 19 ||
guṇoyaḥprathamonṛṇantanmeśīlamarākṣasam |
na ramedāruṇenāhaṃ na cādharmeṇavairame || 20 ||
bhrātrāviṣaśīlo'pikathambhrātānirasyate |
dharmātpracyutaśīlaṃhipuruṣampāpaniścayam || 21 ||
tyaktvāsukhamavāpnotihastādāśīviṣaṃyathā |
parasvaharaṇeyuktamparadārābhimarśakam || 22 ||
tyājyamāhurdurātmānaṃveśmaprajvalitaṃyathā |
parasvānāṃ ca haraṇamparadārābhimarśanam || 23 ||
suhṛdāmatiśaṅkā ca trayodoṣāḥkṣayāvahāḥ |
maharṣīṇāṃvadhoghorassarvadevaiścavigrahaḥ || 24 ||
abhimānaścadoṣaścavairitvampratikūlatā |
etedoṣāmamabhrāturjīvitaiśvaryanāśanāḥ || 25 ||
guṇānpracchādayāmāsuḥparvatānivatoyadāḥ |
doṣairetaiḥparityaktomayābhrātāpitātava || 26 ||
neyamastipurīlaṅkā na ca tvaṃ na ca tepitā |
atimānanī ca bālaścadurvinītaścarākṣasa |
baddhastvaṅkālapāśenabrūhimāṃyadyadicchasi || 27 ||
adyatevyasanamprāptaṅkimmāntvāmihavakṣyasi |
praveṣṭuṃ na tvayāśakyannyagrodhaṃrākṣasādhama || 28 ||
dharṣayitvā ca kākutsthaṃ na śakyañjīvituntvayā |
yudhyasvanaradevenalakṣmaṇenaraṇesaha || 29 ||
hatastvandevatākāryaṅkariṣyasiyamakṣaye |
nidarśayitvātmabalaṃsamudyataṅkuruṣvasarvāyudhasāyakavyayam |
na lakṣmaṇasyaityahibāṇagocarantvamadyajīvan sabalogamiṣyasi || 30 ||
ityārṣe śrīmadrāmāyaṇe vālmīkīya ādikāvye yuddhakāṇḍe saptāśītitamassargaḥ ||
🕉️ This is the original Sanskrit rendered in Malayalam script.
Pronunciation is identical to the Sanskrit Devanagari version.