നാരായണ ഉവാച ।
വാഗ്ദേവതായാഃ സ്തവനം ശ്രൂയതാം സര്വകാമദമ് ।
മഹാമുനിര്യാജ്ഞവല്ക്യോ യേന തുഷ്ടാവ താം പുരാ ॥ 1 ॥
ഗുരുശാപാച്ച സ മുനിര്ഹതവിദ്യോ ബഭൂവ ഹ ।
തദാ ജഗാമ ദുഃഖാര്തോ രവിസ്ഥാനം ച പുണ്യദമ് ॥ 2 ॥
സമ്പ്രാപ്യതപസാ സൂര്യം കോണാര്കേ ദൃഷ്ടിഗോചരേ ।
തുഷ്ടാവ സൂര്യം ശോകേന രുരോദ ച പുനഃ പുനഃ ॥ 3 ॥
സൂര്യസ്തം പാഠയാമാസ വേദവേദാങ്ഗമീശ്വരഃ ।
ഉവാച സ്തുഹി വാഗ്ദേവീം ഭക്ത്യാ ച സ്മൃതിഹേതവേ ॥ 4 ॥
തമിത്യുക്ത്വാ ദീനനാഥോ ഹ്യന്തര്ധാനം ജഗാമ സഃ ।
മുനിഃ സ്നാത്വാ ച തുഷ്ടാവ ഭക്തിനമ്രാത്മകന്ധരഃ ॥ 5 ॥
യാജ്ഞവല്ക്യ ഉവാച ।
കൃപാം കുരു ജഗന്മാതര്മാമേവം ഹതതേജസമ് ।
ഗുരുശാപാത്സ്മൃതിഭ്രഷ്ടം വിദ്യാഹീനം ച ദുഃഖിതമ് ॥ 6 ॥
ജ്ഞാനം ദേഹി സ്മൃതിം ദേഹി വിദ്യാം വിദ്യാധിദേവതേ ।
പ്രതിഷ്ഠാം കവിതാം ദേഹി ശക്തിം ശിഷ്യപ്രബോധികാമ് ॥ 7 ॥
ഗ്രന്ഥനിര്മിതിശക്തിം ച സച്ഛിഷ്യം സുപ്രതിഷ്ഠിതമ് ।
പ്രതിഭാം സത്സഭായാം ച വിചാരക്ഷമതാം ശുഭാമ് ॥ 8 ॥
ലുപ്താം സര്വാം ദൈവവശാന്നവം കുരു പുനഃ പുനഃ ।
യഥാങ്കുരം ജനയതി ഭഗവാന്യോഗമായയാ ॥ 9 ॥
ബ്രഹ്മസ്വരൂപാ പരമാ ജ്യോതിരൂപാ സനാതനീ ।
സര്വവിദ്യാധിദേവീ യാ തസ്യൈ വാണ്യൈ നമോ നമഃ ॥ 10 ॥
യയാ വിനാ ജഗത്സര്വം ശശ്വജ്ജീവന്മൃതം സദാ ।
ജ്ഞാനാധിദേവീ യാ തസ്യൈ സരസ്വത്യൈ നമോ നമഃ ॥ 11 ॥
യയാ വിനാ ജഗത്സര്വം മൂകമുന്മത്തവത്സദാ ।
വാഗധിഷ്ഠാതൃദേവീ യാ തസ്യൈ വാണ്യൈ നമോ നമഃ ॥ 12 ॥
ഹിമചന്ദനകുന്ദേന്ദുകുമുദാമ്ഭോജസന്നിഭാ ।
വര്ണാധിദേവീ യാ തസ്യൈ ചാക്ഷരായൈ നമോ നമഃ ॥ 13 ॥
വിസര്ഗ ബിന്ദുമാത്രാണാം യദധിഷ്ഠാനമേവ ച ।
ഇത്ഥം ത്വം ഗീയസേ സദ്ഭിര്ഭാരത്യൈ തേ നമോ നമഃ ॥ 14 ॥
യയാ വിനാഽത്ര സങ്ഖ്യാകൃത്സങ്ഖ്യാം കര്തും ന ശക്നുതേ ।
കാലസങ്ഖ്യാസ്വരൂപാ യാ തസ്യൈ ദേവ്യൈ നമോ നമഃ ॥ 15 ॥
വ്യാഖ്യാസ്വരൂപാ യാ ദേവീ വ്യാഖ്യാധിഷ്ഠാതൃദേവതാ ।
ഭ്രമസിദ്ധാന്തരൂപാ യാ തസ്യൈ ദേവ്യൈ നമോ നമഃ ॥ 16 ॥
സ്മൃതിശക്തിര്ജ്ഞാനശക്തിര്ബുദ്ധിശക്തിസ്വരൂപിണീ ।
പ്രതിഭാ കല്പനാശക്തിര്യാ ച തസ്യൈ നമോ നമഃ ॥ 17 ॥
സനത്കുമാരോ ബ്രഹ്മാണം ജ്ഞാനം പപ്രച്ഛ യത്ര വൈ ।
ബഭൂവ ജഡവത്സോഽപി സിദ്ധാന്തം കര്തുമക്ഷമഃ ॥ 18 ॥
തദാജഗാമ ഭഗവാനാത്മാ ശ്രീകൃഷ്ണ ഈശ്വരഃ ।
ഉവാച സത്തമം സ്തോത്രം വാണ്യാ ഇതി വിധിം തദാ ॥ 19 ॥
സ ച തുഷ്ടാവ താം ബ്രഹ്മാ ചാജ്ഞയാ പരമാത്മനഃ ।
ചകാര തത്പ്രസാദേന തദാ സിദ്ധാന്തമുത്തമമ് ॥ 20 ॥
യദാപ്യനന്തം പപ്രച്ഛ ജ്ഞാനമേകം വസുന്ധരാ ।
ബഭൂവ മൂകവത്സോഽപി സിദ്ധാന്തം കര്തുമക്ഷമഃ ॥ 21 ॥
തദാ ത്വാം ച സ തുഷ്ടാവ സന്ത്രസ്തഃ കശ്യപാജ്ഞയാ ।
തതശ്ചകാര സിദ്ധാന്തം നിര്മലം ഭ്രമഭഞ്ജനമ് ॥ 22 ॥
വ്യാസഃ പുരാണസൂത്രം ച സമപൃച്ഛത വാല്മികിമ് ।
മൌനീഭൂതഃ സ സസ്മാര ത്വാമേവ ജഗദമ്ബികാമ് ॥ 23 ॥
തദാ ചകാര സിദ്ധാന്തം ത്വദ്വരേണ മുനീശ്വരഃ ।
സ പ്രാപ നിര്മലം ജ്ഞാനം പ്രമാദധ്വംസകാരണമ് ॥ 24 ॥
പുരാണ സൂത്രം ശ്രുത്വാ സ വ്യാസഃ കൃഷ്ണകലോദ്ഭവഃ ।
ത്വാം സിഷേവേ ച ദധ്യൌ ച ശതവര്ഷം ച പുഷ്കരേ ॥ 25 ॥
തദാ ത്വത്തോ വരം പ്രാപ്യ സ കവീന്ദ്രോ ബഭൂവ ഹ ।
തദാ വേദവിഭാഗം ച പുരാണാനി ചകാര ഹ ॥ 26 ॥
യദാ മഹേന്ദ്രേ പപ്രച്ഛ തത്ത്വജ്ഞാനം ശിവാ ശിവമ് ।
ക്ഷണം ത്വാമേവ സഞ്ചിന്ത്യ തസ്യൈ ജ്ഞാനം ദധൌ വിഭുഃ ॥ 27 ॥
പപ്രച്ഛ ശബ്ദശാസ്ത്രം ച മഹേന്ദ്രശ്ച ബൃഹസ്പതിമ് ।
ദിവ്യം വര്ഷസഹസ്രം ച സ ത്വാം ദധ്യൌ ച പുഷ്കരേ ॥ 28 ॥
തദാ ത്വത്തോ വരം പ്രാപ്യ ദിവ്യം വര്ഷസഹസ്രകമ് ।
ഉവാച ശബ്ദശാസ്ത്രം ച തദര്ഥം ച സുരേശ്വരമ് ॥ 29 ॥
അധ്യാപിതാശ്ച യൈഃ ശിഷ്യാഃ യൈരധീതം മുനീശ്വരൈഃ ।
തേ ച ത്വാം പരിസഞ്ചിന്ത്യ പ്രവര്തന്തേ സുരേശ്വരി ॥ 30 ॥
ത്വം സംസ്തുതാ പൂജിതാ ച മുനീന്ദ്രമനുമാനവൈഃ ।
ദൈത്യേന്ദ്രൈശ്ച സുരൈശ്ചാപി ബ്രഹ്മവിഷ്ണുശിവാദിഭിഃ ॥ 31 ॥
ജഡീഭൂതഃ സഹസ്രാസ്യഃ പഞ്ചവക്ത്രശ്ചതുര്മുഖഃ ।
യാം സ്തോതും കിമഹം സ്തൌമി താമേകാസ്യേന മാനവഃ ॥ 32 ॥
ഇത്യുക്ത്വാ യാജ്ഞവല്ക്യശ്ച ഭക്തിനമ്രാത്മകന്ധരഃ ।
പ്രണനാമ നിരാഹാരോ രുരോദ ച മുഹുര്മുഹുഃ ॥ 33 ॥
തദാ ജ്യോതിസ്സ്വരൂപാ സാ തേനാദൃഷ്ടാപ്യുവാച തമ് ।
സുകവീന്ദ്രോ ഭവേത്യുക്ത്വാ വൈകുണ്ഠം ച ജഗാമ ഹ ॥ 34 ॥
യാജ്ഞവല്ക്യ കൃതം വാണീസ്തോത്രം യഃ സംയതഃ പഠേത് ।
സ കവീന്ദ്രോ മഹാവാഗ്മീ ബൃഹസ്പതി സമോ ഭവേത് ॥ 35 ॥
മഹാമൂര്ഖശ്ച ദുര്മേധാ വര്ഷമേകം ച യഃ പഠേത് ।
സ പണ്ഡിതശ്ച മേധാവീ സുകവിശ്ച ഭവേദ്ധ്രുവമ് ॥ 35 ॥
ഇതി ശ്രീ ബ്രഹ്മവൈവര്തേ മഹാപുരാണേ പ്രകൃതി ഖണ്ഡേ നാരദ നാരായണ സംവാദേ യാജ്ഞവല്ക്യോക്ത വാണീ സ്തവനം നാമ പഞ്ചമോഽധ്യായഃ ॥
Roman (IAST) Transliteration
nārāyaṇa uvāca |
vāgdevatāyāḥ stavanaṃ śrūyatāṃ sarvakāmadam |
mahāmuniryājñavalkyo yena tuṣṭāva tāṃ purā || 1 ||
guruśāpācca sa munirhatavidyo babhūva ha |
tadā jagāma duḥkhārto ravisthānaṃ ca puṇyadam || 2 ||
samprāpyatapasā sūryaṃ koṇārke dṛṣṭigocare |
tuṣṭāva sūryaṃ śokena ruroda ca punaḥ punaḥ || 3 ||
sūryastaṃ pāṭhayāmāsa vedavedāṅgamīśvaraḥ |
uvāca stuhi vāgdevīṃ bhaktyā ca smṛtihetave || 4 ||
tamityuktvā dīnanātho hyantardhānaṃ jagāma saḥ |
muniḥ snātvā ca tuṣṭāva bhaktinamrātmakandharaḥ || 5 ||
yājñavalkya uvāca |
kṛpāṃ kuru jaganmātarmāmevaṃ hatatejasam |
guruśāpātsmṛtibhraṣṭaṃ vidyāhīnaṃ ca duḥkhitam || 6 ||
jñānaṃ dehi smṛtiṃ dehi vidyāṃ vidyādhidevate |
pratiṣṭhāṃ kavitāṃ dehi śaktiṃ śiṣyaprabodhikām || 7 ||
granthanirmitiśaktiṃ ca sacchiṣyaṃ supratiṣṭhitam |
pratibhāṃ satsabhāyāṃ ca vicārakṣamatāṃ śubhām || 8 ||
luptāṃ sarvāṃ daivavaśānnavaṃ kuru punaḥ punaḥ |
yathāṅkuraṃ janayati bhagavānyogamāyayā || 9 ||
brahmasvarūpā paramā jyotirūpā sanātanī |
sarvavidyādhidevī yā tasyai vāṇyai namo namaḥ || 10 ||
yayā vinā jagatsarvaṃ śaśvajjīvanmṛtaṃ sadā |
jñānādhidevī yā tasyai sarasvatyai namo namaḥ || 11 ||
yayā vinā jagatsarvaṃ mūkamunmattavatsadā |
vāgadhiṣṭhātṛdevī yā tasyai vāṇyai namo namaḥ || 12 ||
himacandanakundendukumudāmbhojasannibhā |
varṇādhidevī yā tasyai cākṣarāyai namo namaḥ || 13 ||
visarga bindumātrāṇāṃ yadadhiṣṭhānameva ca |
itthaṃ tvaṃ gīyase sadbhirbhāratyai te namo namaḥ || 14 ||
yayā vinā'tra saṅkhyākṛtsaṅkhyāṃ kartuṃ na śaknute |
kālasaṅkhyāsvarūpā yā tasyai devyai namo namaḥ || 15 ||
vyākhyāsvarūpā yā devī vyākhyādhiṣṭhātṛdevatā |
bhramasiddhāntarūpā yā tasyai devyai namo namaḥ || 16 ||
smṛtiśaktirjñānaśaktirbuddhiśaktisvarūpiṇī |
pratibhā kalpanāśaktiryā ca tasyai namo namaḥ || 17 ||
sanatkumāro brahmāṇaṃ jñānaṃ papraccha yatra vai |
babhūva jaḍavatso'pi siddhāntaṃ kartumakṣamaḥ || 18 ||
tadājagāma bhagavānātmā śrīkṛṣṇa īśvaraḥ |
uvāca sattamaṃ stotraṃ vāṇyā iti vidhiṃ tadā || 19 ||
sa ca tuṣṭāva tāṃ brahmā cājñayā paramātmanaḥ |
cakāra tatprasādena tadā siddhāntamuttamam || 20 ||
yadāpyanantaṃ papraccha jñānamekaṃ vasundharā |
babhūva mūkavatso'pi siddhāntaṃ kartumakṣamaḥ || 21 ||
tadā tvāṃ ca sa tuṣṭāva santrastaḥ kaśyapājñayā |
tataścakāra siddhāntaṃ nirmalaṃ bhramabhañjanam || 22 ||
vyāsaḥ purāṇasūtraṃ ca samapṛcchata vālmikim |
maunībhūtaḥ sa sasmāra tvāmeva jagadambikām || 23 ||
tadā cakāra siddhāntaṃ tvadvareṇa munīśvaraḥ |
sa prāpa nirmalaṃ jñānaṃ pramādadhvaṃsakāraṇam || 24 ||
purāṇa sūtraṃ śrutvā sa vyāsaḥ kṛṣṇakalodbhavaḥ |
tvāṃ siṣeve ca dadhyau ca śatavarṣaṃ ca puṣkare || 25 ||
tadā tvatto varaṃ prāpya sa kavīndro babhūva ha |
tadā vedavibhāgaṃ ca purāṇāni cakāra ha || 26 ||
yadā mahendre papraccha tattvajñānaṃ śivā śivam |
kṣaṇaṃ tvāmeva sañcintya tasyai jñānaṃ dadhau vibhuḥ || 27 ||
papraccha śabdaśāstraṃ ca mahendraśca bṛhaspatim |
divyaṃ varṣasahasraṃ ca sa tvāṃ dadhyau ca puṣkare || 28 ||
tadā tvatto varaṃ prāpya divyaṃ varṣasahasrakam |
uvāca śabdaśāstraṃ ca tadarthaṃ ca sureśvaram || 29 ||
adhyāpitāśca yaiḥ śiṣyāḥ yairadhītaṃ munīśvaraiḥ |
te ca tvāṃ parisañcintya pravartante sureśvari || 30 ||
tvaṃ saṃstutā pūjitā ca munīndramanumānavaiḥ |
daityendraiśca suraiścāpi brahmaviṣṇuśivādibhiḥ || 31 ||
jaḍībhūtaḥ sahasrāsyaḥ pañcavaktraścaturmukhaḥ |
yāṃ stotuṃ kimahaṃ staumi tāmekāsyena mānavaḥ || 32 ||
ityuktvā yājñavalkyaśca bhaktinamrātmakandharaḥ |
praṇanāma nirāhāro ruroda ca muhurmuhuḥ || 33 ||
tadā jyotissvarūpā sā tenādṛṣṭāpyuvāca tam |
sukavīndro bhavetyuktvā vaikuṇṭhaṃ ca jagāma ha || 34 ||
yājñavalkya kṛtaṃ vāṇīstotraṃ yaḥ saṃyataḥ paṭhet |
sa kavīndro mahāvāgmī bṛhaspati samo bhavet || 35 ||
mahāmūrkhaśca durmedhā varṣamekaṃ ca yaḥ paṭhet |
sa paṇḍitaśca medhāvī sukaviśca bhaveddhruvam || 35 ||
iti śrī brahmavaivarte mahāpurāṇe prakṛti khaṇḍe nārada nārāyaṇa saṃvāde yājñavalkyokta vāṇī stavanaṃ nāma pañcamo'dhyāyaḥ ||
Sanskrit — Devanagari (original)
नारायण उवाच ।
वाग्देवतायाः स्तवनं श्रूयतां सर्वकामदम् ।
महामुनिर्याज्ञवल्क्यो येन तुष्टाव तां पुरा ॥ 1 ॥
गुरुशापाच्च स मुनिर्हतविद्यो बभूव ह ।
तदा जगाम दुःखार्तो रविस्थानं च पुण्यदम् ॥ 2 ॥
सम्प्राप्यतपसा सूर्यं कोणार्के दृष्टिगोचरे ।
तुष्टाव सूर्यं शोकेन रुरोद च पुनः पुनः ॥ 3 ॥
सूर्यस्तं पाठयामास वेदवेदाङ्गमीश्वरः ।
उवाच स्तुहि वाग्देवीं भक्त्या च स्मृतिहेतवे ॥ 4 ॥
तमित्युक्त्वा दीननाथो ह्यन्तर्धानं जगाम सः ।
मुनिः स्नात्वा च तुष्टाव भक्तिनम्रात्मकन्धरः ॥ 5 ॥
याज्ञवल्क्य उवाच ।
कृपां कुरु जगन्मातर्मामेवं हततेजसम् ।
गुरुशापात्स्मृतिभ्रष्टं विद्याहीनं च दुःखितम् ॥ 6 ॥
ज्ञानं देहि स्मृतिं देहि विद्यां विद्याधिदेवते ।
प्रतिष्ठां कवितां देहि शक्तिं शिष्यप्रबोधिकाम् ॥ 7 ॥
ग्रन्थनिर्मितिशक्तिं च सच्छिष्यं सुप्रतिष्ठितम् ।
प्रतिभां सत्सभायां च विचारक्षमतां शुभाम् ॥ 8 ॥
लुप्तां सर्वां दैववशान्नवं कुरु पुनः पुनः ।
यथाङ्कुरं जनयति भगवान्योगमायया ॥ 9 ॥
ब्रह्मस्वरूपा परमा ज्योतिरूपा सनातनी ।
सर्वविद्याधिदेवी या तस्यै वाण्यै नमो नमः ॥ 10 ॥
यया विना जगत्सर्वं शश्वज्जीवन्मृतं सदा ।
ज्ञानाधिदेवी या तस्यै सरस्वत्यै नमो नमः ॥ 11 ॥
यया विना जगत्सर्वं मूकमुन्मत्तवत्सदा ।
वागधिष्ठातृदेवी या तस्यै वाण्यै नमो नमः ॥ 12 ॥
हिमचन्दनकुन्देन्दुकुमुदाम्भोजसन्निभा ।
वर्णाधिदेवी या तस्यै चाक्षरायै नमो नमः ॥ 13 ॥
विसर्ग बिन्दुमात्राणां यदधिष्ठानमेव च ।
इत्थं त्वं गीयसे सद्भिर्भारत्यै ते नमो नमः ॥ 14 ॥
यया विनाऽत्र सङ्ख्याकृत्सङ्ख्यां कर्तुं न शक्नुते ।
कालसङ्ख्यास्वरूपा या तस्यै देव्यै नमो नमः ॥ 15 ॥
व्याख्यास्वरूपा या देवी व्याख्याधिष्ठातृदेवता ।
भ्रमसिद्धान्तरूपा या तस्यै देव्यै नमो नमः ॥ 16 ॥
स्मृतिशक्तिर्ज्ञानशक्तिर्बुद्धिशक्तिस्वरूपिणी ।
प्रतिभा कल्पनाशक्तिर्या च तस्यै नमो नमः ॥ 17 ॥
सनत्कुमारो ब्रह्माणं ज्ञानं पप्रच्छ यत्र वै ।
बभूव जडवत्सोऽपि सिद्धान्तं कर्तुमक्षमः ॥ 18 ॥
तदाजगाम भगवानात्मा श्रीकृष्ण ईश्वरः ।
उवाच सत्तमं स्तोत्रं वाण्या इति विधिं तदा ॥ 19 ॥
स च तुष्टाव तां ब्रह्मा चाज्ञया परमात्मनः ।
चकार तत्प्रसादेन तदा सिद्धान्तमुत्तमम् ॥ 20 ॥
यदाप्यनन्तं पप्रच्छ ज्ञानमेकं वसुन्धरा ।
बभूव मूकवत्सोऽपि सिद्धान्तं कर्तुमक्षमः ॥ 21 ॥
तदा त्वां च स तुष्टाव सन्त्रस्तः कश्यपाज्ञया ।
ततश्चकार सिद्धान्तं निर्मलं भ्रमभञ्जनम् ॥ 22 ॥
व्यासः पुराणसूत्रं च समपृच्छत वाल्मिकिम् ।
मौनीभूतः स सस्मार त्वामेव जगदम्बिकाम् ॥ 23 ॥
तदा चकार सिद्धान्तं त्वद्वरेण मुनीश्वरः ।
स प्राप निर्मलं ज्ञानं प्रमादध्वंसकारणम् ॥ 24 ॥
पुराण सूत्रं श्रुत्वा स व्यासः कृष्णकलोद्भवः ।
त्वां सिषेवे च दध्यौ च शतवर्षं च पुष्करे ॥ 25 ॥
तदा त्वत्तो वरं प्राप्य स कवीन्द्रो बभूव ह ।
तदा वेदविभागं च पुराणानि चकार ह ॥ 26 ॥
यदा महेन्द्रे पप्रच्छ तत्त्वज्ञानं शिवा शिवम् ।
क्षणं त्वामेव सञ्चिन्त्य तस्यै ज्ञानं दधौ विभुः ॥ 27 ॥
पप्रच्छ शब्दशास्त्रं च महेन्द्रश्च बृहस्पतिम् ।
दिव्यं वर्षसहस्रं च स त्वां दध्यौ च पुष्करे ॥ 28 ॥
तदा त्वत्तो वरं प्राप्य दिव्यं वर्षसहस्रकम् ।
उवाच शब्दशास्त्रं च तदर्थं च सुरेश्वरम् ॥ 29 ॥
अध्यापिताश्च यैः शिष्याः यैरधीतं मुनीश्वरैः ।
ते च त्वां परिसञ्चिन्त्य प्रवर्तन्ते सुरेश्वरि ॥ 30 ॥
त्वं संस्तुता पूजिता च मुनीन्द्रमनुमानवैः ।
दैत्येन्द्रैश्च सुरैश्चापि ब्रह्मविष्णुशिवादिभिः ॥ 31 ॥
जडीभूतः सहस्रास्यः पञ्चवक्त्रश्चतुर्मुखः ।
यां स्तोतुं किमहं स्तौमि तामेकास्येन मानवः ॥ 32 ॥
इत्युक्त्वा याज्ञवल्क्यश्च भक्तिनम्रात्मकन्धरः ।
प्रणनाम निराहारो रुरोद च मुहुर्मुहुः ॥ 33 ॥
तदा ज्योतिस्स्वरूपा सा तेनादृष्टाप्युवाच तम् ।
सुकवीन्द्रो भवेत्युक्त्वा वैकुण्ठं च जगाम ह ॥ 34 ॥
याज्ञवल्क्य कृतं वाणीस्तोत्रं यः संयतः पठेत् ।
स कवीन्द्रो महावाग्मी बृहस्पति समो भवेत् ॥ 35 ॥
महामूर्खश्च दुर्मेधा वर्षमेकं च यः पठेत् ।
स पण्डितश्च मेधावी सुकविश्च भवेद्ध्रुवम् ॥ 35 ॥
इति श्री ब्रह्मवैवर्ते महापुराणे प्रकृति खण्डे नारद नारायण संवादे याज्ञवल्क्योक्त वाणी स्तवनं नाम पञ्चमोऽध्यायः ॥
nārāyaṇa uvāca |
vāgdevatāyāḥ stavanaṃ śrūyatāṃ sarvakāmadam |
mahāmuniryājñavalkyo yena tuṣṭāva tāṃ purā || 1 ||
guruśāpācca sa munirhatavidyo babhūva ha |
tadā jagāma duḥkhārto ravisthānaṃ ca puṇyadam || 2 ||
samprāpyatapasā sūryaṃ koṇārke dṛṣṭigocare |
tuṣṭāva sūryaṃ śokena ruroda ca punaḥ punaḥ || 3 ||
sūryastaṃ pāṭhayāmāsa vedavedāṅgamīśvaraḥ |
uvāca stuhi vāgdevīṃ bhaktyā ca smṛtihetave || 4 ||
tamityuktvā dīnanātho hyantardhānaṃ jagāma saḥ |
muniḥ snātvā ca tuṣṭāva bhaktinamrātmakandharaḥ || 5 ||
yājñavalkya uvāca |
kṛpāṃ kuru jaganmātarmāmevaṃ hatatejasam |
guruśāpātsmṛtibhraṣṭaṃ vidyāhīnaṃ ca duḥkhitam || 6 ||
jñānaṃ dehi smṛtiṃ dehi vidyāṃ vidyādhidevate |
pratiṣṭhāṃ kavitāṃ dehi śaktiṃ śiṣyaprabodhikām || 7 ||
granthanirmitiśaktiṃ ca sacchiṣyaṃ supratiṣṭhitam |
pratibhāṃ satsabhāyāṃ ca vicārakṣamatāṃ śubhām || 8 ||
luptāṃ sarvāṃ daivavaśānnavaṃ kuru punaḥ punaḥ |
yathāṅkuraṃ janayati bhagavānyogamāyayā || 9 ||
brahmasvarūpā paramā jyotirūpā sanātanī |
sarvavidyādhidevī yā tasyai vāṇyai namo namaḥ || 10 ||
yayā vinā jagatsarvaṃ śaśvajjīvanmṛtaṃ sadā |
jñānādhidevī yā tasyai sarasvatyai namo namaḥ || 11 ||
yayā vinā jagatsarvaṃ mūkamunmattavatsadā |
vāgadhiṣṭhātṛdevī yā tasyai vāṇyai namo namaḥ || 12 ||
himacandanakundendukumudāmbhojasannibhā |
varṇādhidevī yā tasyai cākṣarāyai namo namaḥ || 13 ||
visarga bindumātrāṇāṃ yadadhiṣṭhānameva ca |
itthaṃ tvaṃ gīyase sadbhirbhāratyai te namo namaḥ || 14 ||
yayā vinā'tra saṅkhyākṛtsaṅkhyāṃ kartuṃ na śaknute |
kālasaṅkhyāsvarūpā yā tasyai devyai namo namaḥ || 15 ||
vyākhyāsvarūpā yā devī vyākhyādhiṣṭhātṛdevatā |
bhramasiddhāntarūpā yā tasyai devyai namo namaḥ || 16 ||
smṛtiśaktirjñānaśaktirbuddhiśaktisvarūpiṇī |
pratibhā kalpanāśaktiryā ca tasyai namo namaḥ || 17 ||
sanatkumāro brahmāṇaṃ jñānaṃ papraccha yatra vai |
babhūva jaḍavatso'pi siddhāntaṃ kartumakṣamaḥ || 18 ||
tadājagāma bhagavānātmā śrīkṛṣṇa īśvaraḥ |
uvāca sattamaṃ stotraṃ vāṇyā iti vidhiṃ tadā || 19 ||
sa ca tuṣṭāva tāṃ brahmā cājñayā paramātmanaḥ |
cakāra tatprasādena tadā siddhāntamuttamam || 20 ||
yadāpyanantaṃ papraccha jñānamekaṃ vasundharā |
babhūva mūkavatso'pi siddhāntaṃ kartumakṣamaḥ || 21 ||
tadā tvāṃ ca sa tuṣṭāva santrastaḥ kaśyapājñayā |
tataścakāra siddhāntaṃ nirmalaṃ bhramabhañjanam || 22 ||
vyāsaḥ purāṇasūtraṃ ca samapṛcchata vālmikim |
maunībhūtaḥ sa sasmāra tvāmeva jagadambikām || 23 ||
tadā cakāra siddhāntaṃ tvadvareṇa munīśvaraḥ |
sa prāpa nirmalaṃ jñānaṃ pramādadhvaṃsakāraṇam || 24 ||
purāṇa sūtraṃ śrutvā sa vyāsaḥ kṛṣṇakalodbhavaḥ |
tvāṃ siṣeve ca dadhyau ca śatavarṣaṃ ca puṣkare || 25 ||
tadā tvatto varaṃ prāpya sa kavīndro babhūva ha |
tadā vedavibhāgaṃ ca purāṇāni cakāra ha || 26 ||
yadā mahendre papraccha tattvajñānaṃ śivā śivam |
kṣaṇaṃ tvāmeva sañcintya tasyai jñānaṃ dadhau vibhuḥ || 27 ||
papraccha śabdaśāstraṃ ca mahendraśca bṛhaspatim |
divyaṃ varṣasahasraṃ ca sa tvāṃ dadhyau ca puṣkare || 28 ||
tadā tvatto varaṃ prāpya divyaṃ varṣasahasrakam |
uvāca śabdaśāstraṃ ca tadarthaṃ ca sureśvaram || 29 ||
adhyāpitāśca yaiḥ śiṣyāḥ yairadhītaṃ munīśvaraiḥ |
te ca tvāṃ parisañcintya pravartante sureśvari || 30 ||
tvaṃ saṃstutā pūjitā ca munīndramanumānavaiḥ |
daityendraiśca suraiścāpi brahmaviṣṇuśivādibhiḥ || 31 ||
jaḍībhūtaḥ sahasrāsyaḥ pañcavaktraścaturmukhaḥ |
yāṃ stotuṃ kimahaṃ staumi tāmekāsyena mānavaḥ || 32 ||
ityuktvā yājñavalkyaśca bhaktinamrātmakandharaḥ |
praṇanāma nirāhāro ruroda ca muhurmuhuḥ || 33 ||
tadā jyotissvarūpā sā tenādṛṣṭāpyuvāca tam |
sukavīndro bhavetyuktvā vaikuṇṭhaṃ ca jagāma ha || 34 ||
yājñavalkya kṛtaṃ vāṇīstotraṃ yaḥ saṃyataḥ paṭhet |
sa kavīndro mahāvāgmī bṛhaspati samo bhavet || 35 ||
mahāmūrkhaśca durmedhā varṣamekaṃ ca yaḥ paṭhet |
sa paṇḍitaśca medhāvī sukaviśca bhaveddhruvam || 35 ||
iti śrī brahmavaivarte mahāpurāṇe prakṛti khaṇḍe nārada nārāyaṇa saṃvāde yājñavalkyokta vāṇī stavanaṃ nāma pañcamo'dhyāyaḥ ||
🕉️ This is the original Sanskrit rendered in Malayalam script.
Pronunciation is identical to the Sanskrit Devanagari version.