॥ ઇતિ શ્રીમહાભારતે ઉદ્યોગપર્વણિ પ્રજાગરપર્વણિ
વિદુરવાક્યે અષ્ટત્રિંશોઽધ્યાયઃ ॥
વિદુર ઉવાચ ।
ઊર્ધ્વં પ્રાણા હ્યુત્ક્રામન્તિ યૂનઃ સ્થવિર આયતિ ।
પ્રત્યુત્થાનાભિવાદાભ્યાં પુનસ્તાન્પતિપદ્યતે ॥ 1॥
પીઠં દત્ત્વા સાધવેઽભ્યાગતાય
આનીયાપઃ પરિનિર્ણિજ્ય પાદૌ ।
સુખં પૃષ્ટ્વા પ્રતિવેદ્યાત્મ સંસ્થં
તતો દદ્યાદન્નમવેક્ષ્ય ધીરઃ ॥ 2॥
યસ્યોદકં મધુપર્કં ચ ગાં ચ
ન મન્ત્રવિત્પ્રતિગૃહ્ણાતિ ગેહે ।
લોભાદ્ભયાદર્થકાર્પણ્યતો વા
તસ્યાનર્થં જીવિતમાહુરાર્યાઃ ॥ 3॥
ચિકિત્સકઃ શક્ય કર્તાવકીર્ણી
સ્તેનઃ ક્રૂરો મદ્યપો ભ્રૂણહા ચ ।
સેનાજીવી શ્રુતિવિક્રાયકશ્ ચ
ભૃશં પ્રિયોઽપ્યતિથિર્નોદકાર્હઃ ॥ 4॥
અવિક્રેયં લવણં પક્વમન્નં દધિ
ક્ષીરં મધુ તૈલં ઘૃતં ચ ।
તિલા માંસં મૂલફલાનિ શાકં
રક્તં વાસઃ સર્વગન્ધા ગુડશ્ ચ ॥ 5॥
અરોષણો યઃ સમલોષ્ટ કાઞ્ચનઃ
પ્રહીણ શોકો ગતસન્ધિ વિગ્રહઃ ।
નિન્દા પ્રશંસોપરતઃ પ્રિયાપ્રિયે
ચરન્નુદાસીનવદેષ ભિક્ષુકઃ ॥ 6॥
નીવાર મૂલેઙ્ગુદ શાકવૃત્તિઃ
સુસંયતાત્માગ્નિકાર્યેષ્વચોદ્યઃ ।
વને વસન્નતિથિષ્વપ્રમત્તો
ધુરન્ધરઃ પુણ્યકૃદેષ તાપસઃ ॥ 7॥
અપકૃત્વા બુદ્ધિમતો દૂરસ્થોઽસ્મીતિ નાશ્વસેત્ ।
દીર્ઘૌ બુદ્ધિમતો બાહૂ યાભ્યાં હિંસતિ હિંસિતઃ ॥ 8॥
ન વિશ્વસેદવિશ્વસ્તે વિશ્વસ્તે નાતિવિશ્વસેત્ ।
વિશ્વાસાદ્ભયમુત્પન્નં મૂલાન્યપિ નિકૃન્તતિ ॥ 9॥
અનીર્ષ્યુર્ગુપ્તદારઃ સ્યાત્સંવિભાગી પ્રિયંવદઃ ।
શ્લક્ષ્ણો મધુરવાક્સ્ત્રીણાં ન ચાસાં વશગો ભવેત્ ॥ 10॥
પૂજનીયા મહાભાગાઃ પુણ્યાશ્ચ ગૃહદીપ્તયઃ ।
સ્ત્રિયઃ શ્રિયો ગૃહસ્યોક્તાસ્તસ્માદ્રક્ષ્યા વિશેષતઃ ॥ 11॥
પિતુરન્તઃપુરં દદ્યાન્માતુર્દદ્યાન્મહાનસમ્ ।
ગોષુ ચાત્મસમં દદ્યાત્સ્વયમેવ કૃષિં વ્રજેત્ ।
ભૃત્યૈર્વણિજ્યાચારં ચ પુત્રૈઃ સેવેત બ્રાહ્મણાન્ ॥ 12॥
અદ્ભ્યોઽગ્નિર્બ્રહ્મતઃ ક્ષત્રમશ્મનો લોહમુત્થિતમ્ ।
તેષાં સર્વત્રગં તેજઃ સ્વાસુ યોનિષુ શામ્યતિ ॥ 13॥
નિત્યં સન્તઃ કુલે જાતાઃ પાવકોપમ તેજસઃ ।
ક્ષમાવન્તો નિરાકારાઃ કાષ્ઠેઽગ્નિરિવ શેરતે ॥ 14॥
યસ્ય મન્ત્રં ન જાનન્તિ બાહ્યાશ્ચાભ્યન્તરાશ્ ચ યે ।
સ રાજા સર્વતશ્ચક્ષુશ્ચિરમૈશ્વર્યમશ્નુતે ॥ 15॥
કરિષ્યન્ન પ્રભાષેત કૃતાન્યેવ ચ દર્શયેત્ ।
ધર્મકામાર્થ કાર્યાણિ તથા મન્ત્રો ન ભિદ્યતે ॥ 16॥
ગિરિપૃષ્ઠમુપારુહ્ય પ્રાસાદં વા રહોગતઃ ।
અરણ્યે નિઃશલાકે વા તત્ર મન્ત્રો વિધીયતે ॥ 17॥
નાસુહૃત્પરમં મન્ત્રં ભારતાર્હતિ વેદિતુમ્ ।
અપણ્ડિતો વાપિ સુહૃત્પણ્ડિતો વાપ્યનાત્મવાન્ ।
અમાત્યે હ્યર્થલિપ્સા ચ મન્ત્રરક્ષણમેવ ચ ॥ 18॥
કૃતાનિ સર્વકાર્યાણિ યસ્ય વા પાર્ષદા વિદુઃ ।
ગૂઢમન્ત્રસ્ય નૃપતેસ્તસ્ય સિદ્ધિરસંશયમ્ ॥ 19॥
અપ્રશસ્તાનિ કર્માણિ યો મોહાદનુતિષ્ઠતિ ।
સ તેષાં વિપરિભ્રંશે ભ્રશ્યતે જીવિતાદપિ ॥ 20॥
કર્મણાં તુ પ્રશસ્તાનામનુષ્ઠાનં સુખાવહમ્ ।
તેષામેવાનનુષ્ઠાનં પશ્ચાત્તાપકરં મહત્ ॥ 21॥
સ્થાનવૃદ્ધ ક્ષયજ્ઞસ્ય ષાડ્ગુણ્ય વિદિતાત્મનઃ ।
અનવજ્ઞાત શીલસ્ય સ્વાધીના પૃથિવી નૃપ ॥ 22॥
અમોઘક્રોધહર્ષસ્ય સ્વયં કૃત્યાન્વવેક્ષિણઃ ।
આત્મપ્રત્યય કોશસ્ય વસુધેયં વસુન્ધરા ॥ 23॥
નામમાત્રેણ તુષ્યેત છત્રેણ ચ મહીપતિઃ ।
ભૃત્યેભ્યો વિસૃજેદર્થાન્નૈકઃ સર્વહરો ભવેત્ ॥ 24॥
બ્રાહ્મણો બ્રાહ્મણં વેદ ભર્તા વેદ સ્ત્રિયં તથા ।
અમાત્યં નૃપતિર્વેદ રાજા રાજાનમેવ ચ ॥ 25॥
ન શત્રુરઙ્કમાપન્નો મોક્તવ્યો વધ્યતાં ગતઃ ।
અહતાદ્ધિ ભયં તસ્માજ્જાયતે નચિરાદિવ ॥ 26॥
દૈવતેષુ ચ યત્નેન રાજસુ બ્રાહ્મણેષુ ચ ।
નિયન્તવ્યઃ સદા ક્રોધો વૃદ્ધબાલાતુરેષુ ચ ॥ 27॥
નિરર્થં કલહં પ્રાજ્ઞો વર્જયેન્મૂઢ સેવિતમ્ ।
કીર્તિં ચ લભતે લોકે ન ચાનર્થેન યુજ્યતે ॥ 28॥
પ્રસાદો નિષ્ફલો યસ્ય ક્રોધશ્ચાપિ નિરર્થકઃ ।
ન તં ભર્તારમિચ્છન્તિ ષણ્ઢં પતિમિવ સ્ત્રિયઃ ॥ 29॥
ન બુદ્ધિર્ધનલાભાય ન જાડ્યમસમૃદ્ધયે ।
લોકપર્યાય વૃત્તાન્તં પ્રાજ્ઞો જાનાતિ નેતરઃ ॥ 30॥
વિદ્યા શીલવયોવૃદ્ધાન્બુદ્ધિવૃદ્ધાંશ્ચ ભારત ।
ધનાભિજન વૃદ્ધાંશ્ચ નિત્યં મૂઢોઽવમન્યતે ॥ 31॥
અનાર્ય વૃત્તમપ્રાજ્ઞમસૂયકમધાર્મિકમ્ ।
અનર્થાઃ ક્ષિપ્રમાયાન્તિ વાગ્દુષ્ટં ક્રોધનં તથા ॥ 32॥
અવિસંવાદનં દાનં સમયસ્યાવ્યતિક્રમઃ ।
આવર્તયન્તિ ભૂતાનિ સમ્યક્પ્રણિહિતા ચ વાક્ ॥ 33॥
અવિસંવાદકો દક્ષઃ કૃતજ્ઞો મતિમાનૃજુઃ ।
અપિ સઙ્ક્ષીણ કોશોઽપિ લભતે પરિવારણમ્ ॥ 34॥
ધૃતિઃ શમો દમઃ શૌચં કારુણ્યં વાગનિષ્ઠુરા ।
મિત્રાણાં ચાનભિદ્રોહઃ સતૈતાઃ સમિધઃ શ્રિયઃ ॥ 35॥
અસંવિભાગી દુષ્ટાત્મા કૃતઘ્નો નિરપત્રપઃ ।
તાદૃઙ્નરાધમો લોકે વર્જનીયો નરાધિપ ॥ 36॥
ન સ રાત્રૌ સુખં શેતે સ સર્પ ઇવ વેશ્મનિ ।
યઃ કોપયતિ નિર્દોષં સ દોષોઽભ્યન્તરં જનમ્ ॥ 37॥
યેષુ દુષ્ટેષુ દોષઃ સ્યાદ્યોગક્ષેમસ્ય ભારત ।
સદા પ્રસાદનં તેષાં દેવતાનામિવાચરેત્ ॥ 38॥
યેઽર્થાઃ સ્ત્રીષુ સમાસક્તાઃ પ્રથમોત્પતિતેષુ ચ ।
યે ચાનાર્ય સમાસક્તાઃ સર્વે તે સંશયં ગતાઃ ॥ 39॥
યત્ર સ્ત્રી યત્ર કિતવો યત્ર બાલોઽનુશાસ્તિ ચ ।
મજ્જન્તિ તેઽવશા દેશા નદ્યામશ્મપ્લવા ઇવ ॥ 40॥
પ્રયોજનેષુ યે સક્તા ન વિશેષેષુ ભારત ।
તાનહં પણ્ડિતાન્મન્યે વિશેષા હિ પ્રસઙ્ગિનઃ ॥ 41॥
યં પ્રશંસન્તિ કિતવા યં પ્રશંસન્તિ ચારણાઃ ।
યં પ્રશંસન્તિ બન્ધક્યો ન સ જીવતિ માનવઃ ॥ 42॥
હિત્વા તાન્પરમેષ્વાસાન્પાણ્ડવાનમિતૌજસઃ ।
આહિતં ભારતૈશ્વર્યં ત્વયા દુર્યોધને મહત્ ॥ 43॥
તં દ્રક્ષ્યસિ પરિભ્રષ્ટં તસ્માત્ત્વં નચિરાદિવ ।
ઐશ્વર્યમદસમ્મૂઢં બલિં લોકત્રયાદિવ ॥ 44॥
॥ ઇતિ શ્રીમહાભારતે ઉદ્યોગપર્વણિ પ્રજાગરપર્વણિ
વિદુરવાક્યે અષ્ટત્રિંશોઽધ્યાયઃ ॥ 38॥
Roman (IAST) Transliteration
|| iti śrīmahābhārate udyogaparvaṇi prajāgaraparvaṇi
viduravākye aṣṭatriṃśo'dhyāyaḥ ||
vidura uvāca |
ūrdhvaṃ prāṇā hyutkrāmanti yūnaḥ sthavira āyati |
pratyutthānābhivādābhyāṃ punastānpatipadyate || 1||
pīṭhaṃ dattvā sādhave'bhyāgatāya
ānīyāpaḥ parinirṇijya pādau |
sukhaṃ pṛṣṭvā prativedyātma saṃsthaṃ
tato dadyādannamavekṣya dhīraḥ || 2||
yasyodakaṃ madhuparkaṃ ca gāṃ ca
na mantravitpratigṛhṇāti gehe |
lobhādbhayādarthakārpaṇyato vā
tasyānarthaṃ jīvitamāhurāryāḥ || 3||
cikitsakaḥ śakya kartāvakīrṇī
stenaḥ krūro madyapo bhrūṇahā ca |
senājīvī śrutivikrāyakaś ca
bhṛśaṃ priyo'pyatithirnodakārhaḥ || 4||
avikreyaṃ lavaṇaṃ pakvamannaṃ dadhi
kṣīraṃ madhu tailaṃ ghṛtaṃ ca |
tilā māṃsaṃ mūlaphalāni śākaṃ
raktaṃ vāsaḥ sarvagandhā guḍaś ca || 5||
aroṣaṇo yaḥ samaloṣṭa kāñcanaḥ
prahīṇa śoko gatasandhi vigrahaḥ |
nindā praśaṃsoparataḥ priyāpriye
carannudāsīnavadeṣa bhikṣukaḥ || 6||
nīvāra mūleṅguda śākavṛttiḥ
susaṃyatātmāgnikāryeṣvacodyaḥ |
vane vasannatithiṣvapramatto
dhurandharaḥ puṇyakṛdeṣa tāpasaḥ || 7||
apakṛtvā buddhimato dūrastho'smīti nāśvaset |
dīrghau buddhimato bāhū yābhyāṃ hiṃsati hiṃsitaḥ || 8||
na viśvasedaviśvaste viśvaste nātiviśvaset |
viśvāsādbhayamutpannaṃ mūlānyapi nikṛntati || 9||
anīrṣyurguptadāraḥ syātsaṃvibhāgī priyaṃvadaḥ |
ślakṣṇo madhuravākstrīṇāṃ na cāsāṃ vaśago bhavet || 10||
pūjanīyā mahābhāgāḥ puṇyāśca gṛhadīptayaḥ |
striyaḥ śriyo gṛhasyoktāstasmādrakṣyā viśeṣataḥ || 11||
piturantaḥpuraṃ dadyānmāturdadyānmahānasam |
goṣu cātmasamaṃ dadyātsvayameva kṛṣiṃ vrajet |
bhṛtyairvaṇijyācāraṃ ca putraiḥ seveta brāhmaṇān || 12||
adbhyo'gnirbrahmataḥ kṣatramaśmano lohamutthitam |
teṣāṃ sarvatragaṃ tejaḥ svāsu yoniṣu śāmyati || 13||
nityaṃ santaḥ kule jātāḥ pāvakopama tejasaḥ |
kṣamāvanto nirākārāḥ kāṣṭhe'gniriva śerate || 14||
yasya mantraṃ na jānanti bāhyāścābhyantarāś ca ye |
sa rājā sarvataścakṣuściramaiśvaryamaśnute || 15||
kariṣyanna prabhāṣeta kṛtānyeva ca darśayet |
dharmakāmārtha kāryāṇi tathā mantro na bhidyate || 16||
giripṛṣṭhamupāruhya prāsādaṃ vā rahogataḥ |
araṇye niḥśalāke vā tatra mantro vidhīyate || 17||
nāsuhṛtparamaṃ mantraṃ bhāratārhati veditum |
apaṇḍito vāpi suhṛtpaṇḍito vāpyanātmavān |
amātye hyarthalipsā ca mantrarakṣaṇameva ca || 18||
kṛtāni sarvakāryāṇi yasya vā pārṣadā viduḥ |
gūḍhamantrasya nṛpatestasya siddhirasaṃśayam || 19||
apraśastāni karmāṇi yo mohādanutiṣṭhati |
sa teṣāṃ viparibhraṃśe bhraśyate jīvitādapi || 20||
karmaṇāṃ tu praśastānāmanuṣṭhānaṃ sukhāvaham |
teṣāmevānanuṣṭhānaṃ paścāttāpakaraṃ mahat || 21||
sthānavṛddha kṣayajñasya ṣāḍguṇya viditātmanaḥ |
anavajñāta śīlasya svādhīnā pṛthivī nṛpa || 22||
amoghakrodhaharṣasya svayaṃ kṛtyānvavekṣiṇaḥ |
ātmapratyaya kośasya vasudheyaṃ vasundharā || 23||
nāmamātreṇa tuṣyeta chatreṇa ca mahīpatiḥ |
bhṛtyebhyo visṛjedarthānnaikaḥ sarvaharo bhavet || 24||
brāhmaṇo brāhmaṇaṃ veda bhartā veda striyaṃ tathā |
amātyaṃ nṛpatirveda rājā rājānameva ca || 25||
na śatruraṅkamāpanno moktavyo vadhyatāṃ gataḥ |
ahatāddhi bhayaṃ tasmājjāyate nacirādiva || 26||
daivateṣu ca yatnena rājasu brāhmaṇeṣu ca |
niyantavyaḥ sadā krodho vṛddhabālātureṣu ca || 27||
nirarthaṃ kalahaṃ prājño varjayenmūḍha sevitam |
kīrtiṃ ca labhate loke na cānarthena yujyate || 28||
prasādo niṣphalo yasya krodhaścāpi nirarthakaḥ |
na taṃ bhartāramicchanti ṣaṇḍhaṃ patimiva striyaḥ || 29||
na buddhirdhanalābhāya na jāḍyamasamṛddhaye |
lokaparyāya vṛttāntaṃ prājño jānāti netaraḥ || 30||
vidyā śīlavayovṛddhānbuddhivṛddhāṃśca bhārata |
dhanābhijana vṛddhāṃśca nityaṃ mūḍho'vamanyate || 31||
anārya vṛttamaprājñamasūyakamadhārmikam |
anarthāḥ kṣipramāyānti vāgduṣṭaṃ krodhanaṃ tathā || 32||
avisaṃvādanaṃ dānaṃ samayasyāvyatikramaḥ |
āvartayanti bhūtāni samyakpraṇihitā ca vāk || 33||
avisaṃvādako dakṣaḥ kṛtajño matimānṛjuḥ |
api saṅkṣīṇa kośo'pi labhate parivāraṇam || 34||
dhṛtiḥ śamo damaḥ śaucaṃ kāruṇyaṃ vāganiṣṭhurā |
mitrāṇāṃ cānabhidrohaḥ sataitāḥ samidhaḥ śriyaḥ || 35||
asaṃvibhāgī duṣṭātmā kṛtaghno nirapatrapaḥ |
tādṛṅnarādhamo loke varjanīyo narādhipa || 36||
na sa rātrau sukhaṃ śete sa sarpa iva veśmani |
yaḥ kopayati nirdoṣaṃ sa doṣo'bhyantaraṃ janam || 37||
yeṣu duṣṭeṣu doṣaḥ syādyogakṣemasya bhārata |
sadā prasādanaṃ teṣāṃ devatānāmivācaret || 38||
ye'rthāḥ strīṣu samāsaktāḥ prathamotpatiteṣu ca |
ye cānārya samāsaktāḥ sarve te saṃśayaṃ gatāḥ || 39||
yatra strī yatra kitavo yatra bālo'nuśāsti ca |
majjanti te'vaśā deśā nadyāmaśmaplavā iva || 40||
prayojaneṣu ye saktā na viśeṣeṣu bhārata |
tānahaṃ paṇḍitānmanye viśeṣā hi prasaṅginaḥ || 41||
yaṃ praśaṃsanti kitavā yaṃ praśaṃsanti cāraṇāḥ |
yaṃ praśaṃsanti bandhakyo na sa jīvati mānavaḥ || 42||
hitvā tānparameṣvāsānpāṇḍavānamitaujasaḥ |
āhitaṃ bhārataiśvaryaṃ tvayā duryodhane mahat || 43||
taṃ drakṣyasi paribhraṣṭaṃ tasmāttvaṃ nacirādiva |
aiśvaryamadasammūḍhaṃ baliṃ lokatrayādiva || 44||
|| iti śrīmahābhārate udyogaparvaṇi prajāgaraparvaṇi
viduravākye aṣṭatriṃśo'dhyāyaḥ || 38||
Sanskrit — Devanagari (original)
॥ इति श्रीमहाभारते उद्योगपर्वणि प्रजागरपर्वणि
विदुरवाक्ये अष्टत्रिंशोऽध्यायः ॥
विदुर उवाच ।
ऊर्ध्वं प्राणा ह्युत्क्रामन्ति यूनः स्थविर आयति ।
प्रत्युत्थानाभिवादाभ्यां पुनस्तान्पतिपद्यते ॥ 1॥
पीठं दत्त्वा साधवेऽभ्यागताय
आनीयापः परिनिर्णिज्य पादौ ।
सुखं पृष्ट्वा प्रतिवेद्यात्म संस्थं
ततो दद्यादन्नमवेक्ष्य धीरः ॥ 2॥
यस्योदकं मधुपर्कं च गां च
न मन्त्रवित्प्रतिगृह्णाति गेहे ।
लोभाद्भयादर्थकार्पण्यतो वा
तस्यानर्थं जीवितमाहुरार्याः ॥ 3॥
चिकित्सकः शक्य कर्तावकीर्णी
स्तेनः क्रूरो मद्यपो भ्रूणहा च ।
सेनाजीवी श्रुतिविक्रायकश् च
भृशं प्रियोऽप्यतिथिर्नोदकार्हः ॥ 4॥
अविक्रेयं लवणं पक्वमन्नं दधि
क्षीरं मधु तैलं घृतं च ।
तिला मांसं मूलफलानि शाकं
रक्तं वासः सर्वगन्धा गुडश् च ॥ 5॥
अरोषणो यः समलोष्ट काञ्चनः
प्रहीण शोको गतसन्धि विग्रहः ।
निन्दा प्रशंसोपरतः प्रियाप्रिये
चरन्नुदासीनवदेष भिक्षुकः ॥ 6॥
नीवार मूलेङ्गुद शाकवृत्तिः
सुसंयतात्माग्निकार्येष्वचोद्यः ।
वने वसन्नतिथिष्वप्रमत्तो
धुरन्धरः पुण्यकृदेष तापसः ॥ 7॥
अपकृत्वा बुद्धिमतो दूरस्थोऽस्मीति नाश्वसेत् ।
दीर्घौ बुद्धिमतो बाहू याभ्यां हिंसति हिंसितः ॥ 8॥
न विश्वसेदविश्वस्ते विश्वस्ते नातिविश्वसेत् ।
विश्वासाद्भयमुत्पन्नं मूलान्यपि निकृन्तति ॥ 9॥
अनीर्ष्युर्गुप्तदारः स्यात्संविभागी प्रियंवदः ।
श्लक्ष्णो मधुरवाक्स्त्रीणां न चासां वशगो भवेत् ॥ 10॥
पूजनीया महाभागाः पुण्याश्च गृहदीप्तयः ।
स्त्रियः श्रियो गृहस्योक्तास्तस्माद्रक्ष्या विशेषतः ॥ 11॥
पितुरन्तःपुरं दद्यान्मातुर्दद्यान्महानसम् ।
गोषु चात्मसमं दद्यात्स्वयमेव कृषिं व्रजेत् ।
भृत्यैर्वणिज्याचारं च पुत्रैः सेवेत ब्राह्मणान् ॥ 12॥
अद्भ्योऽग्निर्ब्रह्मतः क्षत्रमश्मनो लोहमुत्थितम् ।
तेषां सर्वत्रगं तेजः स्वासु योनिषु शाम्यति ॥ 13॥
नित्यं सन्तः कुले जाताः पावकोपम तेजसः ।
क्षमावन्तो निराकाराः काष्ठेऽग्निरिव शेरते ॥ 14॥
यस्य मन्त्रं न जानन्ति बाह्याश्चाभ्यन्तराश् च ये ।
स राजा सर्वतश्चक्षुश्चिरमैश्वर्यमश्नुते ॥ 15॥
करिष्यन्न प्रभाषेत कृतान्येव च दर्शयेत् ।
धर्मकामार्थ कार्याणि तथा मन्त्रो न भिद्यते ॥ 16॥
गिरिपृष्ठमुपारुह्य प्रासादं वा रहोगतः ।
अरण्ये निःशलाके वा तत्र मन्त्रो विधीयते ॥ 17॥
नासुहृत्परमं मन्त्रं भारतार्हति वेदितुम् ।
अपण्डितो वापि सुहृत्पण्डितो वाप्यनात्मवान् ।
अमात्ये ह्यर्थलिप्सा च मन्त्ररक्षणमेव च ॥ 18॥
कृतानि सर्वकार्याणि यस्य वा पार्षदा विदुः ।
गूढमन्त्रस्य नृपतेस्तस्य सिद्धिरसंशयम् ॥ 19॥
अप्रशस्तानि कर्माणि यो मोहादनुतिष्ठति ।
स तेषां विपरिभ्रंशे भ्रश्यते जीवितादपि ॥ 20॥
कर्मणां तु प्रशस्तानामनुष्ठानं सुखावहम् ।
तेषामेवाननुष्ठानं पश्चात्तापकरं महत् ॥ 21॥
स्थानवृद्ध क्षयज्ञस्य षाड्गुण्य विदितात्मनः ।
अनवज्ञात शीलस्य स्वाधीना पृथिवी नृप ॥ 22॥
अमोघक्रोधहर्षस्य स्वयं कृत्यान्ववेक्षिणः ।
आत्मप्रत्यय कोशस्य वसुधेयं वसुन्धरा ॥ 23॥
नाममात्रेण तुष्येत छत्रेण च महीपतिः ।
भृत्येभ्यो विसृजेदर्थान्नैकः सर्वहरो भवेत् ॥ 24॥
ब्राह्मणो ब्राह्मणं वेद भर्ता वेद स्त्रियं तथा ।
अमात्यं नृपतिर्वेद राजा राजानमेव च ॥ 25॥
न शत्रुरङ्कमापन्नो मोक्तव्यो वध्यतां गतः ।
अहताद्धि भयं तस्माज्जायते नचिरादिव ॥ 26॥
दैवतेषु च यत्नेन राजसु ब्राह्मणेषु च ।
नियन्तव्यः सदा क्रोधो वृद्धबालातुरेषु च ॥ 27॥
निरर्थं कलहं प्राज्ञो वर्जयेन्मूढ सेवितम् ।
कीर्तिं च लभते लोके न चानर्थेन युज्यते ॥ 28॥
प्रसादो निष्फलो यस्य क्रोधश्चापि निरर्थकः ।
न तं भर्तारमिच्छन्ति षण्ढं पतिमिव स्त्रियः ॥ 29॥
न बुद्धिर्धनलाभाय न जाड्यमसमृद्धये ।
लोकपर्याय वृत्तान्तं प्राज्ञो जानाति नेतरः ॥ 30॥
विद्या शीलवयोवृद्धान्बुद्धिवृद्धांश्च भारत ।
धनाभिजन वृद्धांश्च नित्यं मूढोऽवमन्यते ॥ 31॥
अनार्य वृत्तमप्राज्ञमसूयकमधार्मिकम् ।
अनर्थाः क्षिप्रमायान्ति वाग्दुष्टं क्रोधनं तथा ॥ 32॥
अविसंवादनं दानं समयस्याव्यतिक्रमः ।
आवर्तयन्ति भूतानि सम्यक्प्रणिहिता च वाक् ॥ 33॥
अविसंवादको दक्षः कृतज्ञो मतिमानृजुः ।
अपि सङ्क्षीण कोशोऽपि लभते परिवारणम् ॥ 34॥
धृतिः शमो दमः शौचं कारुण्यं वागनिष्ठुरा ।
मित्राणां चानभिद्रोहः सतैताः समिधः श्रियः ॥ 35॥
असंविभागी दुष्टात्मा कृतघ्नो निरपत्रपः ।
तादृङ्नराधमो लोके वर्जनीयो नराधिप ॥ 36॥
न स रात्रौ सुखं शेते स सर्प इव वेश्मनि ।
यः कोपयति निर्दोषं स दोषोऽभ्यन्तरं जनम् ॥ 37॥
येषु दुष्टेषु दोषः स्याद्योगक्षेमस्य भारत ।
सदा प्रसादनं तेषां देवतानामिवाचरेत् ॥ 38॥
येऽर्थाः स्त्रीषु समासक्ताः प्रथमोत्पतितेषु च ।
ये चानार्य समासक्ताः सर्वे ते संशयं गताः ॥ 39॥
यत्र स्त्री यत्र कितवो यत्र बालोऽनुशास्ति च ।
मज्जन्ति तेऽवशा देशा नद्यामश्मप्लवा इव ॥ 40॥
प्रयोजनेषु ये सक्ता न विशेषेषु भारत ।
तानहं पण्डितान्मन्ये विशेषा हि प्रसङ्गिनः ॥ 41॥
यं प्रशंसन्ति कितवा यं प्रशंसन्ति चारणाः ।
यं प्रशंसन्ति बन्धक्यो न स जीवति मानवः ॥ 42॥
हित्वा तान्परमेष्वासान्पाण्डवानमितौजसः ।
आहितं भारतैश्वर्यं त्वया दुर्योधने महत् ॥ 43॥
तं द्रक्ष्यसि परिभ्रष्टं तस्मात्त्वं नचिरादिव ।
ऐश्वर्यमदसम्मूढं बलिं लोकत्रयादिव ॥ 44॥
॥ इति श्रीमहाभारते उद्योगपर्वणि प्रजागरपर्वणि
विदुरवाक्ये अष्टत्रिंशोऽध्यायः ॥ 38॥
|| iti śrīmahābhārate udyogaparvaṇi prajāgaraparvaṇi
viduravākye aṣṭatriṃśo'dhyāyaḥ ||
vidura uvāca |
ūrdhvaṃ prāṇā hyutkrāmanti yūnaḥ sthavira āyati |
pratyutthānābhivādābhyāṃ punastānpatipadyate || 1||
pīṭhaṃ dattvā sādhave'bhyāgatāya
ānīyāpaḥ parinirṇijya pādau |
sukhaṃ pṛṣṭvā prativedyātma saṃsthaṃ
tato dadyādannamavekṣya dhīraḥ || 2||
yasyodakaṃ madhuparkaṃ ca gāṃ ca
na mantravitpratigṛhṇāti gehe |
lobhādbhayādarthakārpaṇyato vā
tasyānarthaṃ jīvitamāhurāryāḥ || 3||
cikitsakaḥ śakya kartāvakīrṇī
stenaḥ krūro madyapo bhrūṇahā ca |
senājīvī śrutivikrāyakaś ca
bhṛśaṃ priyo'pyatithirnodakārhaḥ || 4||
avikreyaṃ lavaṇaṃ pakvamannaṃ dadhi
kṣīraṃ madhu tailaṃ ghṛtaṃ ca |
tilā māṃsaṃ mūlaphalāni śākaṃ
raktaṃ vāsaḥ sarvagandhā guḍaś ca || 5||
aroṣaṇo yaḥ samaloṣṭa kāñcanaḥ
prahīṇa śoko gatasandhi vigrahaḥ |
nindā praśaṃsoparataḥ priyāpriye
carannudāsīnavadeṣa bhikṣukaḥ || 6||
nīvāra mūleṅguda śākavṛttiḥ
susaṃyatātmāgnikāryeṣvacodyaḥ |
vane vasannatithiṣvapramatto
dhurandharaḥ puṇyakṛdeṣa tāpasaḥ || 7||
apakṛtvā buddhimato dūrastho'smīti nāśvaset |
dīrghau buddhimato bāhū yābhyāṃ hiṃsati hiṃsitaḥ || 8||
na viśvasedaviśvaste viśvaste nātiviśvaset |
viśvāsādbhayamutpannaṃ mūlānyapi nikṛntati || 9||
anīrṣyurguptadāraḥ syātsaṃvibhāgī priyaṃvadaḥ |
ślakṣṇo madhuravākstrīṇāṃ na cāsāṃ vaśago bhavet || 10||
pūjanīyā mahābhāgāḥ puṇyāśca gṛhadīptayaḥ |
striyaḥ śriyo gṛhasyoktāstasmādrakṣyā viśeṣataḥ || 11||
piturantaḥpuraṃ dadyānmāturdadyānmahānasam |
goṣu cātmasamaṃ dadyātsvayameva kṛṣiṃ vrajet |
bhṛtyairvaṇijyācāraṃ ca putraiḥ seveta brāhmaṇān || 12||
adbhyo'gnirbrahmataḥ kṣatramaśmano lohamutthitam |
teṣāṃ sarvatragaṃ tejaḥ svāsu yoniṣu śāmyati || 13||
nityaṃ santaḥ kule jātāḥ pāvakopama tejasaḥ |
kṣamāvanto nirākārāḥ kāṣṭhe'gniriva śerate || 14||
yasya mantraṃ na jānanti bāhyāścābhyantarāś ca ye |
sa rājā sarvataścakṣuściramaiśvaryamaśnute || 15||
kariṣyanna prabhāṣeta kṛtānyeva ca darśayet |
dharmakāmārtha kāryāṇi tathā mantro na bhidyate || 16||
giripṛṣṭhamupāruhya prāsādaṃ vā rahogataḥ |
araṇye niḥśalāke vā tatra mantro vidhīyate || 17||
nāsuhṛtparamaṃ mantraṃ bhāratārhati veditum |
apaṇḍito vāpi suhṛtpaṇḍito vāpyanātmavān |
amātye hyarthalipsā ca mantrarakṣaṇameva ca || 18||
kṛtāni sarvakāryāṇi yasya vā pārṣadā viduḥ |
gūḍhamantrasya nṛpatestasya siddhirasaṃśayam || 19||
apraśastāni karmāṇi yo mohādanutiṣṭhati |
sa teṣāṃ viparibhraṃśe bhraśyate jīvitādapi || 20||
karmaṇāṃ tu praśastānāmanuṣṭhānaṃ sukhāvaham |
teṣāmevānanuṣṭhānaṃ paścāttāpakaraṃ mahat || 21||
sthānavṛddha kṣayajñasya ṣāḍguṇya viditātmanaḥ |
anavajñāta śīlasya svādhīnā pṛthivī nṛpa || 22||
amoghakrodhaharṣasya svayaṃ kṛtyānvavekṣiṇaḥ |
ātmapratyaya kośasya vasudheyaṃ vasundharā || 23||
nāmamātreṇa tuṣyeta chatreṇa ca mahīpatiḥ |
bhṛtyebhyo visṛjedarthānnaikaḥ sarvaharo bhavet || 24||
brāhmaṇo brāhmaṇaṃ veda bhartā veda striyaṃ tathā |
amātyaṃ nṛpatirveda rājā rājānameva ca || 25||
na śatruraṅkamāpanno moktavyo vadhyatāṃ gataḥ |
ahatāddhi bhayaṃ tasmājjāyate nacirādiva || 26||
daivateṣu ca yatnena rājasu brāhmaṇeṣu ca |
niyantavyaḥ sadā krodho vṛddhabālātureṣu ca || 27||
nirarthaṃ kalahaṃ prājño varjayenmūḍha sevitam |
kīrtiṃ ca labhate loke na cānarthena yujyate || 28||
prasādo niṣphalo yasya krodhaścāpi nirarthakaḥ |
na taṃ bhartāramicchanti ṣaṇḍhaṃ patimiva striyaḥ || 29||
na buddhirdhanalābhāya na jāḍyamasamṛddhaye |
lokaparyāya vṛttāntaṃ prājño jānāti netaraḥ || 30||
vidyā śīlavayovṛddhānbuddhivṛddhāṃśca bhārata |
dhanābhijana vṛddhāṃśca nityaṃ mūḍho'vamanyate || 31||
anārya vṛttamaprājñamasūyakamadhārmikam |
anarthāḥ kṣipramāyānti vāgduṣṭaṃ krodhanaṃ tathā || 32||
avisaṃvādanaṃ dānaṃ samayasyāvyatikramaḥ |
āvartayanti bhūtāni samyakpraṇihitā ca vāk || 33||
avisaṃvādako dakṣaḥ kṛtajño matimānṛjuḥ |
api saṅkṣīṇa kośo'pi labhate parivāraṇam || 34||
dhṛtiḥ śamo damaḥ śaucaṃ kāruṇyaṃ vāganiṣṭhurā |
mitrāṇāṃ cānabhidrohaḥ sataitāḥ samidhaḥ śriyaḥ || 35||
asaṃvibhāgī duṣṭātmā kṛtaghno nirapatrapaḥ |
tādṛṅnarādhamo loke varjanīyo narādhipa || 36||
na sa rātrau sukhaṃ śete sa sarpa iva veśmani |
yaḥ kopayati nirdoṣaṃ sa doṣo'bhyantaraṃ janam || 37||
yeṣu duṣṭeṣu doṣaḥ syādyogakṣemasya bhārata |
sadā prasādanaṃ teṣāṃ devatānāmivācaret || 38||
ye'rthāḥ strīṣu samāsaktāḥ prathamotpatiteṣu ca |
ye cānārya samāsaktāḥ sarve te saṃśayaṃ gatāḥ || 39||
yatra strī yatra kitavo yatra bālo'nuśāsti ca |
majjanti te'vaśā deśā nadyāmaśmaplavā iva || 40||
prayojaneṣu ye saktā na viśeṣeṣu bhārata |
tānahaṃ paṇḍitānmanye viśeṣā hi prasaṅginaḥ || 41||
yaṃ praśaṃsanti kitavā yaṃ praśaṃsanti cāraṇāḥ |
yaṃ praśaṃsanti bandhakyo na sa jīvati mānavaḥ || 42||
hitvā tānparameṣvāsānpāṇḍavānamitaujasaḥ |
āhitaṃ bhārataiśvaryaṃ tvayā duryodhane mahat || 43||
taṃ drakṣyasi paribhraṣṭaṃ tasmāttvaṃ nacirādiva |
aiśvaryamadasammūḍhaṃ baliṃ lokatrayādiva || 44||
|| iti śrīmahābhārate udyogaparvaṇi prajāgaraparvaṇi
viduravākye aṣṭatriṃśo'dhyāyaḥ || 38||
🕉️ This is the original Sanskrit rendered in Gujarati script.
Pronunciation is identical to the Sanskrit Devanagari version.