॥ ଇତି ଶ୍ରୀମହାଭାରତେ ଉଦ୍ଯୋଗପର୍ଵଣି ପ୍ରଜାଗରପର୍ଵଣି
ଵିଦୁରଵାକ୍ଯେ ଅଷ୍ଟତ୍ରିଂଶୋଽଧ୍ଯାଯଃ ॥
ଵିଦୁର ଉଵାଚ ।
ଊର୍ଧ୍ଵଂ ପ୍ରାଣା ହ୍ଯୁତ୍କ୍ରାମନ୍ତି ଯୂନଃ ସ୍ଥଵିର ଆଯତି ।
ପ୍ରତ୍ଯୁତ୍ଥାନାଭିଵାଦାଭ୍ଯାଂ ପୁନସ୍ତାନ୍ପତିପଦ୍ଯତେ ॥ 1॥
ପୀଠଂ ଦତ୍ତ୍ଵା ସାଧଵେଽଭ୍ଯାଗତାଯ
ଆନୀଯାପଃ ପରିନିର୍ଣିଜ୍ଯ ପାଦୌ ।
ସୁଖଂ ପୃଷ୍ଟ୍ଵା ପ୍ରତିଵେଦ୍ଯାତ୍ମ ସଂସ୍ଥଂ
ତତୋ ଦଦ୍ଯାଦନ୍ନମଵେକ୍ଷ୍ଯ ଧୀରଃ ॥ 2॥
ଯସ୍ଯୋଦକଂ ମଧୁପର୍କଂ ଚ ଗାଂ ଚ
ନ ମନ୍ତ୍ରଵିତ୍ପ୍ରତିଗୃହ୍ଣାତି ଗେହେ ।
ଲୋଭାଦ୍ଭଯାଦର୍ଥକାର୍ପଣ୍ଯତୋ ଵା
ତସ୍ଯାନର୍ଥଂ ଜୀଵିତମାହୁରାର୍ଯାଃ ॥ 3॥
ଚିକିତ୍ସକଃ ଶକ୍ଯ କର୍ତାଵକୀର୍ଣୀ
ସ୍ତେନଃ କ୍ରୂରୋ ମଦ୍ଯପୋ ଭ୍ରୂଣହା ଚ ।
ସେନାଜୀଵୀ ଶ୍ରୁତିଵିକ୍ରାଯକଶ୍ ଚ
ଭୃଶଂ ପ୍ରିଯୋଽପ୍ଯତିଥିର୍ନୋଦକାର୍ହଃ ॥ 4॥
ଅଵିକ୍ରେଯଂ ଲଵଣଂ ପକ୍ଵମନ୍ନଂ ଦଧି
କ୍ଷୀରଂ ମଧୁ ତୈଲଂ ଘୃତଂ ଚ ।
ତିଲା ମାଂସଂ ମୂଲଫଲାନି ଶାକଂ
ରକ୍ତଂ ଵାସଃ ସର୍ଵଗନ୍ଧା ଗୁଡଶ୍ ଚ ॥ 5॥
ଅରୋଷଣୋ ଯଃ ସମଲୋଷ୍ଟ କାଞ୍ଚନଃ
ପ୍ରହୀଣ ଶୋକୋ ଗତସନ୍ଧି ଵିଗ୍ରହଃ ।
ନିନ୍ଦା ପ୍ରଶଂସୋପରତଃ ପ୍ରିଯାପ୍ରିଯେ
ଚରନ୍ନୁଦାସୀନଵଦେଷ ଭିକ୍ଷୁକଃ ॥ 6॥
ନୀଵାର ମୂଲେଙ୍ଗୁଦ ଶାକଵୃତ୍ତିଃ
ସୁସଂଯତାତ୍ମାଗ୍ନିକାର୍ଯେଷ୍ଵଚୋଦ୍ଯଃ ।
ଵନେ ଵସନ୍ନତିଥିଷ୍ଵପ୍ରମତ୍ତୋ
ଧୁରନ୍ଧରଃ ପୁଣ୍ଯକୃଦେଷ ତାପସଃ ॥ 7॥
ଅପକୃତ୍ଵା ବୁଦ୍ଧିମତୋ ଦୂରସ୍ଥୋଽସ୍ମୀତି ନାଶ୍ଵସେତ୍ ।
ଦୀର୍ଘୌ ବୁଦ୍ଧିମତୋ ବାହୂ ଯାଭ୍ଯାଂ ହିଂସତି ହିଂସିତଃ ॥ 8॥
ନ ଵିଶ୍ଵସେଦଵିଶ୍ଵସ୍ତେ ଵିଶ୍ଵସ୍ତେ ନାତିଵିଶ୍ଵସେତ୍ ।
ଵିଶ୍ଵାସାଦ୍ଭଯମୁତ୍ପନ୍ନଂ ମୂଲାନ୍ଯପି ନିକୃନ୍ତତି ॥ 9॥
ଅନୀର୍ଷ୍ଯୁର୍ଗୁପ୍ତଦାରଃ ସ୍ଯାତ୍ସଂଵିଭାଗୀ ପ୍ରିଯଂଵଦଃ ।
ଶ୍ଲକ୍ଷ୍ଣୋ ମଧୁରଵାକ୍ସ୍ତ୍ରୀଣାଂ ନ ଚାସାଂ ଵଶଗୋ ଭଵେତ୍ ॥ 10॥
ପୂଜନୀଯା ମହାଭାଗାଃ ପୁଣ୍ଯାଶ୍ଚ ଗୃହଦୀପ୍ତଯଃ ।
ସ୍ତ୍ରିଯଃ ଶ୍ରିଯୋ ଗୃହସ୍ଯୋକ୍ତାସ୍ତସ୍ମାଦ୍ରକ୍ଷ୍ଯା ଵିଶେଷତଃ ॥ 11॥
ପିତୁରନ୍ତଃପୁରଂ ଦଦ୍ଯାନ୍ମାତୁର୍ଦଦ୍ଯାନ୍ମହାନସମ୍ ।
ଗୋଷୁ ଚାତ୍ମସମଂ ଦଦ୍ଯାତ୍ସ୍ଵଯମେଵ କୃଷିଂ ଵ୍ରଜେତ୍ ।
ଭୃତ୍ଯୈର୍ଵଣିଜ୍ଯାଚାରଂ ଚ ପୁତ୍ରୈଃ ସେଵେତ ବ୍ରାହ୍ମଣାନ୍ ॥ 12॥
ଅଦ୍ଭ୍ଯୋଽଗ୍ନିର୍ବ୍ରହ୍ମତଃ କ୍ଷତ୍ରମଶ୍ମନୋ ଲୋହମୁତ୍ଥିତମ୍ ।
ତେଷାଂ ସର୍ଵତ୍ରଗଂ ତେଜଃ ସ୍ଵାସୁ ଯୋନିଷୁ ଶାମ୍ଯତି ॥ 13॥
ନିତ୍ଯଂ ସନ୍ତଃ କୁଲେ ଜାତାଃ ପାଵକୋପମ ତେଜସଃ ।
କ୍ଷମାଵନ୍ତୋ ନିରାକାରାଃ କାଷ୍ଠେଽଗ୍ନିରିଵ ଶେରତେ ॥ 14॥
ଯସ୍ଯ ମନ୍ତ୍ରଂ ନ ଜାନନ୍ତି ବାହ୍ଯାଶ୍ଚାଭ୍ଯନ୍ତରାଶ୍ ଚ ଯେ ।
ସ ରାଜା ସର୍ଵତଶ୍ଚକ୍ଷୁଶ୍ଚିରମୈଶ୍ଵର୍ଯମଶ୍ନୁତେ ॥ 15॥
କରିଷ୍ଯନ୍ନ ପ୍ରଭାଷେତ କୃତାନ୍ଯେଵ ଚ ଦର୍ଶଯେତ୍ ।
ଧର୍ମକାମାର୍ଥ କାର୍ଯାଣି ତଥା ମନ୍ତ୍ରୋ ନ ଭିଦ୍ଯତେ ॥ 16॥
ଗିରିପୃଷ୍ଠମୁପାରୁହ୍ଯ ପ୍ରାସାଦଂ ଵା ରହୋଗତଃ ।
ଅରଣ୍ଯେ ନିଃଶଲାକେ ଵା ତତ୍ର ମନ୍ତ୍ରୋ ଵିଧୀଯତେ ॥ 17॥
ନାସୁହୃତ୍ପରମଂ ମନ୍ତ୍ରଂ ଭାରତାର୍ହତି ଵେଦିତୁମ୍ ।
ଅପଣ୍ଡିତୋ ଵାପି ସୁହୃତ୍ପଣ୍ଡିତୋ ଵାପ୍ଯନାତ୍ମଵାନ୍ ।
ଅମାତ୍ଯେ ହ୍ଯର୍ଥଲିପ୍ସା ଚ ମନ୍ତ୍ରରକ୍ଷଣମେଵ ଚ ॥ 18॥
କୃତାନି ସର୍ଵକାର୍ଯାଣି ଯସ୍ଯ ଵା ପାର୍ଷଦା ଵିଦୁଃ ।
ଗୂଢମନ୍ତ୍ରସ୍ଯ ନୃପତେସ୍ତସ୍ଯ ସିଦ୍ଧିରସଂଶଯମ୍ ॥ 19॥
ଅପ୍ରଶସ୍ତାନି କର୍ମାଣି ଯୋ ମୋହାଦନୁତିଷ୍ଠତି ।
ସ ତେଷାଂ ଵିପରିଭ୍ରଂଶେ ଭ୍ରଶ୍ଯତେ ଜୀଵିତାଦପି ॥ 20॥
କର୍ମଣାଂ ତୁ ପ୍ରଶସ୍ତାନାମନୁଷ୍ଠାନଂ ସୁଖାଵହମ୍ ।
ତେଷାମେଵାନନୁଷ୍ଠାନଂ ପଶ୍ଚାତ୍ତାପକରଂ ମହତ୍ ॥ 21॥
ସ୍ଥାନଵୃଦ୍ଧ କ୍ଷଯଜ୍ଞସ୍ଯ ଷାଡ୍ଗୁଣ୍ଯ ଵିଦିତାତ୍ମନଃ ।
ଅନଵଜ୍ଞାତ ଶୀଲସ୍ଯ ସ୍ଵାଧୀନା ପୃଥିଵୀ ନୃପ ॥ 22॥
ଅମୋଘକ୍ରୋଧହର୍ଷସ୍ଯ ସ୍ଵଯଂ କୃତ୍ଯାନ୍ଵଵେକ୍ଷିଣଃ ।
ଆତ୍ମପ୍ରତ୍ଯଯ କୋଶସ୍ଯ ଵସୁଧେଯଂ ଵସୁନ୍ଧରା ॥ 23॥
ନାମମାତ୍ରେଣ ତୁଷ୍ଯେତ ଛତ୍ରେଣ ଚ ମହୀପତିଃ ।
ଭୃତ୍ଯେଭ୍ଯୋ ଵିସୃଜେଦର୍ଥାନ୍ନୈକଃ ସର୍ଵହରୋ ଭଵେତ୍ ॥ 24॥
ବ୍ରାହ୍ମଣୋ ବ୍ରାହ୍ମଣଂ ଵେଦ ଭର୍ତା ଵେଦ ସ୍ତ୍ରିଯଂ ତଥା ।
ଅମାତ୍ଯଂ ନୃପତିର୍ଵେଦ ରାଜା ରାଜାନମେଵ ଚ ॥ 25॥
ନ ଶତ୍ରୁରଙ୍କମାପନ୍ନୋ ମୋକ୍ତଵ୍ଯୋ ଵଧ୍ଯତାଂ ଗତଃ ।
ଅହତାଦ୍ଧି ଭଯଂ ତସ୍ମାଜ୍ଜାଯତେ ନଚିରାଦିଵ ॥ 26॥
ଦୈଵତେଷୁ ଚ ଯତ୍ନେନ ରାଜସୁ ବ୍ରାହ୍ମଣେଷୁ ଚ ।
ନିଯନ୍ତଵ୍ଯଃ ସଦା କ୍ରୋଧୋ ଵୃଦ୍ଧବାଲାତୁରେଷୁ ଚ ॥ 27॥
ନିରର୍ଥଂ କଲହଂ ପ୍ରାଜ୍ଞୋ ଵର୍ଜଯେନ୍ମୂଢ ସେଵିତମ୍ ।
କୀର୍ତିଂ ଚ ଲଭତେ ଲୋକେ ନ ଚାନର୍ଥେନ ଯୁଜ୍ଯତେ ॥ 28॥
ପ୍ରସାଦୋ ନିଷ୍ଫଲୋ ଯସ୍ଯ କ୍ରୋଧଶ୍ଚାପି ନିରର୍ଥକଃ ।
ନ ତଂ ଭର୍ତାରମିଚ୍ଛନ୍ତି ଷଣ୍ଢଂ ପତିମିଵ ସ୍ତ୍ରିଯଃ ॥ 29॥
ନ ବୁଦ୍ଧିର୍ଧନଲାଭାଯ ନ ଜାଡ୍ଯମସମୃଦ୍ଧଯେ ।
ଲୋକପର୍ଯାଯ ଵୃତ୍ତାନ୍ତଂ ପ୍ରାଜ୍ଞୋ ଜାନାତି ନେତରଃ ॥ 30॥
ଵିଦ୍ଯା ଶୀଲଵଯୋଵୃଦ୍ଧାନ୍ବୁଦ୍ଧିଵୃଦ୍ଧାଂଶ୍ଚ ଭାରତ ।
ଧନାଭିଜନ ଵୃଦ୍ଧାଂଶ୍ଚ ନିତ୍ଯଂ ମୂଢୋଽଵମନ୍ଯତେ ॥ 31॥
ଅନାର୍ଯ ଵୃତ୍ତମପ୍ରାଜ୍ଞମସୂଯକମଧାର୍ମିକମ୍ ।
ଅନର୍ଥାଃ କ୍ଷିପ୍ରମାଯାନ୍ତି ଵାଗ୍ଦୁଷ୍ଟଂ କ୍ରୋଧନଂ ତଥା ॥ 32॥
ଅଵିସଂଵାଦନଂ ଦାନଂ ସମଯସ୍ଯାଵ୍ଯତିକ୍ରମଃ ।
ଆଵର୍ତଯନ୍ତି ଭୂତାନି ସମ୍ଯକ୍ପ୍ରଣିହିତା ଚ ଵାକ୍ ॥ 33॥
ଅଵିସଂଵାଦକୋ ଦକ୍ଷଃ କୃତଜ୍ଞୋ ମତିମାନୃଜୁଃ ।
ଅପି ସଙ୍କ୍ଷୀଣ କୋଶୋଽପି ଲଭତେ ପରିଵାରଣମ୍ ॥ 34॥
ଧୃତିଃ ଶମୋ ଦମଃ ଶୌଚଂ କାରୁଣ୍ଯଂ ଵାଗନିଷ୍ଠୁରା ।
ମିତ୍ରାଣାଂ ଚାନଭିଦ୍ରୋହଃ ସତୈତାଃ ସମିଧଃ ଶ୍ରିଯଃ ॥ 35॥
ଅସଂଵିଭାଗୀ ଦୁଷ୍ଟାତ୍ମା କୃତଘ୍ନୋ ନିରପତ୍ରପଃ ।
ତାଦୃଙ୍ନରାଧମୋ ଲୋକେ ଵର୍ଜନୀଯୋ ନରାଧିପ ॥ 36॥
ନ ସ ରାତ୍ରୌ ସୁଖଂ ଶେତେ ସ ସର୍ପ ଇଵ ଵେଶ୍ମନି ।
ଯଃ କୋପଯତି ନିର୍ଦୋଷଂ ସ ଦୋଷୋଽଭ୍ଯନ୍ତରଂ ଜନମ୍ ॥ 37॥
ଯେଷୁ ଦୁଷ୍ଟେଷୁ ଦୋଷଃ ସ୍ଯାଦ୍ଯୋଗକ୍ଷେମସ୍ଯ ଭାରତ ।
ସଦା ପ୍ରସାଦନଂ ତେଷାଂ ଦେଵତାନାମିଵାଚରେତ୍ ॥ 38॥
ଯେଽର୍ଥାଃ ସ୍ତ୍ରୀଷୁ ସମାସକ୍ତାଃ ପ୍ରଥମୋତ୍ପତିତେଷୁ ଚ ।
ଯେ ଚାନାର୍ଯ ସମାସକ୍ତାଃ ସର୍ଵେ ତେ ସଂଶଯଂ ଗତାଃ ॥ 39॥
ଯତ୍ର ସ୍ତ୍ରୀ ଯତ୍ର କିତଵୋ ଯତ୍ର ବାଲୋଽନୁଶାସ୍ତି ଚ ।
ମଜ୍ଜନ୍ତି ତେଽଵଶା ଦେଶା ନଦ୍ଯାମଶ୍ମପ୍ଲଵା ଇଵ ॥ 40॥
ପ୍ରଯୋଜନେଷୁ ଯେ ସକ୍ତା ନ ଵିଶେଷେଷୁ ଭାରତ ।
ତାନହଂ ପଣ୍ଡିତାନ୍ମନ୍ଯେ ଵିଶେଷା ହି ପ୍ରସଙ୍ଗିନଃ ॥ 41॥
ଯଂ ପ୍ରଶଂସନ୍ତି କିତଵା ଯଂ ପ୍ରଶଂସନ୍ତି ଚାରଣାଃ ।
ଯଂ ପ୍ରଶଂସନ୍ତି ବନ୍ଧକ୍ଯୋ ନ ସ ଜୀଵତି ମାନଵଃ ॥ 42॥
ହିତ୍ଵା ତାନ୍ପରମେଷ୍ଵାସାନ୍ପାଣ୍ଡଵାନମିତୌଜସଃ ।
ଆହିତଂ ଭାରତୈଶ୍ଵର୍ଯଂ ତ୍ଵଯା ଦୁର୍ଯୋଧନେ ମହତ୍ ॥ 43॥
ତଂ ଦ୍ରକ୍ଷ୍ଯସି ପରିଭ୍ରଷ୍ଟଂ ତସ୍ମାତ୍ତ୍ଵଂ ନଚିରାଦିଵ ।
ଐଶ୍ଵର୍ଯମଦସମ୍ମୂଢଂ ବଲିଂ ଲୋକତ୍ରଯାଦିଵ ॥ 44॥
॥ ଇତି ଶ୍ରୀମହାଭାରତେ ଉଦ୍ଯୋଗପର୍ଵଣି ପ୍ରଜାଗରପର୍ଵଣି
ଵିଦୁରଵାକ୍ଯେ ଅଷ୍ଟତ୍ରିଂଶୋଽଧ୍ଯାଯଃ ॥ 38॥
Roman (IAST) Transliteration
|| iti śrīmahābhārate udyogaparvaṇi prajāgaraparvaṇi
viduravākye aṣṭatriṃśo'dhyāyaḥ ||
vidura uvāca |
ūrdhvaṃ prāṇā hyutkrāmanti yūnaḥ sthavira āyati |
pratyutthānābhivādābhyāṃ punastānpatipadyate || 1||
pīṭhaṃ dattvā sādhave'bhyāgatāya
ānīyāpaḥ parinirṇijya pādau |
sukhaṃ pṛṣṭvā prativedyātma saṃsthaṃ
tato dadyādannamavekṣya dhīraḥ || 2||
yasyodakaṃ madhuparkaṃ ca gāṃ ca
na mantravitpratigṛhṇāti gehe |
lobhādbhayādarthakārpaṇyato vā
tasyānarthaṃ jīvitamāhurāryāḥ || 3||
cikitsakaḥ śakya kartāvakīrṇī
stenaḥ krūro madyapo bhrūṇahā ca |
senājīvī śrutivikrāyakaś ca
bhṛśaṃ priyo'pyatithirnodakārhaḥ || 4||
avikreyaṃ lavaṇaṃ pakvamannaṃ dadhi
kṣīraṃ madhu tailaṃ ghṛtaṃ ca |
tilā māṃsaṃ mūlaphalāni śākaṃ
raktaṃ vāsaḥ sarvagandhā guḍaś ca || 5||
aroṣaṇo yaḥ samaloṣṭa kāñcanaḥ
prahīṇa śoko gatasandhi vigrahaḥ |
nindā praśaṃsoparataḥ priyāpriye
carannudāsīnavadeṣa bhikṣukaḥ || 6||
nīvāra mūleṅguda śākavṛttiḥ
susaṃyatātmāgnikāryeṣvacodyaḥ |
vane vasannatithiṣvapramatto
dhurandharaḥ puṇyakṛdeṣa tāpasaḥ || 7||
apakṛtvā buddhimato dūrastho'smīti nāśvaset |
dīrghau buddhimato bāhū yābhyāṃ hiṃsati hiṃsitaḥ || 8||
na viśvasedaviśvaste viśvaste nātiviśvaset |
viśvāsādbhayamutpannaṃ mūlānyapi nikṛntati || 9||
anīrṣyurguptadāraḥ syātsaṃvibhāgī priyaṃvadaḥ |
ślakṣṇo madhuravākstrīṇāṃ na cāsāṃ vaśago bhavet || 10||
pūjanīyā mahābhāgāḥ puṇyāśca gṛhadīptayaḥ |
striyaḥ śriyo gṛhasyoktāstasmādrakṣyā viśeṣataḥ || 11||
piturantaḥpuraṃ dadyānmāturdadyānmahānasam |
goṣu cātmasamaṃ dadyātsvayameva kṛṣiṃ vrajet |
bhṛtyairvaṇijyācāraṃ ca putraiḥ seveta brāhmaṇān || 12||
adbhyo'gnirbrahmataḥ kṣatramaśmano lohamutthitam |
teṣāṃ sarvatragaṃ tejaḥ svāsu yoniṣu śāmyati || 13||
nityaṃ santaḥ kule jātāḥ pāvakopama tejasaḥ |
kṣamāvanto nirākārāḥ kāṣṭhe'gniriva śerate || 14||
yasya mantraṃ na jānanti bāhyāścābhyantarāś ca ye |
sa rājā sarvataścakṣuściramaiśvaryamaśnute || 15||
kariṣyanna prabhāṣeta kṛtānyeva ca darśayet |
dharmakāmārtha kāryāṇi tathā mantro na bhidyate || 16||
giripṛṣṭhamupāruhya prāsādaṃ vā rahogataḥ |
araṇye niḥśalāke vā tatra mantro vidhīyate || 17||
nāsuhṛtparamaṃ mantraṃ bhāratārhati veditum |
apaṇḍito vāpi suhṛtpaṇḍito vāpyanātmavān |
amātye hyarthalipsā ca mantrarakṣaṇameva ca || 18||
kṛtāni sarvakāryāṇi yasya vā pārṣadā viduḥ |
gūḍhamantrasya nṛpatestasya siddhirasaṃśayam || 19||
apraśastāni karmāṇi yo mohādanutiṣṭhati |
sa teṣāṃ viparibhraṃśe bhraśyate jīvitādapi || 20||
karmaṇāṃ tu praśastānāmanuṣṭhānaṃ sukhāvaham |
teṣāmevānanuṣṭhānaṃ paścāttāpakaraṃ mahat || 21||
sthānavṛddha kṣayajñasya ṣāḍguṇya viditātmanaḥ |
anavajñāta śīlasya svādhīnā pṛthivī nṛpa || 22||
amoghakrodhaharṣasya svayaṃ kṛtyānvavekṣiṇaḥ |
ātmapratyaya kośasya vasudheyaṃ vasundharā || 23||
nāmamātreṇa tuṣyeta chatreṇa ca mahīpatiḥ |
bhṛtyebhyo visṛjedarthānnaikaḥ sarvaharo bhavet || 24||
brāhmaṇo brāhmaṇaṃ veda bhartā veda striyaṃ tathā |
amātyaṃ nṛpatirveda rājā rājānameva ca || 25||
na śatruraṅkamāpanno moktavyo vadhyatāṃ gataḥ |
ahatāddhi bhayaṃ tasmājjāyate nacirādiva || 26||
daivateṣu ca yatnena rājasu brāhmaṇeṣu ca |
niyantavyaḥ sadā krodho vṛddhabālātureṣu ca || 27||
nirarthaṃ kalahaṃ prājño varjayenmūḍha sevitam |
kīrtiṃ ca labhate loke na cānarthena yujyate || 28||
prasādo niṣphalo yasya krodhaścāpi nirarthakaḥ |
na taṃ bhartāramicchanti ṣaṇḍhaṃ patimiva striyaḥ || 29||
na buddhirdhanalābhāya na jāḍyamasamṛddhaye |
lokaparyāya vṛttāntaṃ prājño jānāti netaraḥ || 30||
vidyā śīlavayovṛddhānbuddhivṛddhāṃśca bhārata |
dhanābhijana vṛddhāṃśca nityaṃ mūḍho'vamanyate || 31||
anārya vṛttamaprājñamasūyakamadhārmikam |
anarthāḥ kṣipramāyānti vāgduṣṭaṃ krodhanaṃ tathā || 32||
avisaṃvādanaṃ dānaṃ samayasyāvyatikramaḥ |
āvartayanti bhūtāni samyakpraṇihitā ca vāk || 33||
avisaṃvādako dakṣaḥ kṛtajño matimānṛjuḥ |
api saṅkṣīṇa kośo'pi labhate parivāraṇam || 34||
dhṛtiḥ śamo damaḥ śaucaṃ kāruṇyaṃ vāganiṣṭhurā |
mitrāṇāṃ cānabhidrohaḥ sataitāḥ samidhaḥ śriyaḥ || 35||
asaṃvibhāgī duṣṭātmā kṛtaghno nirapatrapaḥ |
tādṛṅnarādhamo loke varjanīyo narādhipa || 36||
na sa rātrau sukhaṃ śete sa sarpa iva veśmani |
yaḥ kopayati nirdoṣaṃ sa doṣo'bhyantaraṃ janam || 37||
yeṣu duṣṭeṣu doṣaḥ syādyogakṣemasya bhārata |
sadā prasādanaṃ teṣāṃ devatānāmivācaret || 38||
ye'rthāḥ strīṣu samāsaktāḥ prathamotpatiteṣu ca |
ye cānārya samāsaktāḥ sarve te saṃśayaṃ gatāḥ || 39||
yatra strī yatra kitavo yatra bālo'nuśāsti ca |
majjanti te'vaśā deśā nadyāmaśmaplavā iva || 40||
prayojaneṣu ye saktā na viśeṣeṣu bhārata |
tānahaṃ paṇḍitānmanye viśeṣā hi prasaṅginaḥ || 41||
yaṃ praśaṃsanti kitavā yaṃ praśaṃsanti cāraṇāḥ |
yaṃ praśaṃsanti bandhakyo na sa jīvati mānavaḥ || 42||
hitvā tānparameṣvāsānpāṇḍavānamitaujasaḥ |
āhitaṃ bhārataiśvaryaṃ tvayā duryodhane mahat || 43||
taṃ drakṣyasi paribhraṣṭaṃ tasmāttvaṃ nacirādiva |
aiśvaryamadasammūḍhaṃ baliṃ lokatrayādiva || 44||
|| iti śrīmahābhārate udyogaparvaṇi prajāgaraparvaṇi
viduravākye aṣṭatriṃśo'dhyāyaḥ || 38||
Sanskrit — Devanagari (original)
॥ इति श्रीमहाभारते उद्योगपर्वणि प्रजागरपर्वणि
विदुरवाक्ये अष्टत्रिंशोऽध्यायः ॥
विदुर उवाच ।
ऊर्ध्वं प्राणा ह्युत्क्रामन्ति यूनः स्थविर आयति ।
प्रत्युत्थानाभिवादाभ्यां पुनस्तान्पतिपद्यते ॥ 1॥
पीठं दत्त्वा साधवेऽभ्यागताय
आनीयापः परिनिर्णिज्य पादौ ।
सुखं पृष्ट्वा प्रतिवेद्यात्म संस्थं
ततो दद्यादन्नमवेक्ष्य धीरः ॥ 2॥
यस्योदकं मधुपर्कं च गां च
न मन्त्रवित्प्रतिगृह्णाति गेहे ।
लोभाद्भयादर्थकार्पण्यतो वा
तस्यानर्थं जीवितमाहुरार्याः ॥ 3॥
चिकित्सकः शक्य कर्तावकीर्णी
स्तेनः क्रूरो मद्यपो भ्रूणहा च ।
सेनाजीवी श्रुतिविक्रायकश् च
भृशं प्रियोऽप्यतिथिर्नोदकार्हः ॥ 4॥
अविक्रेयं लवणं पक्वमन्नं दधि
क्षीरं मधु तैलं घृतं च ।
तिला मांसं मूलफलानि शाकं
रक्तं वासः सर्वगन्धा गुडश् च ॥ 5॥
अरोषणो यः समलोष्ट काञ्चनः
प्रहीण शोको गतसन्धि विग्रहः ।
निन्दा प्रशंसोपरतः प्रियाप्रिये
चरन्नुदासीनवदेष भिक्षुकः ॥ 6॥
नीवार मूलेङ्गुद शाकवृत्तिः
सुसंयतात्माग्निकार्येष्वचोद्यः ।
वने वसन्नतिथिष्वप्रमत्तो
धुरन्धरः पुण्यकृदेष तापसः ॥ 7॥
अपकृत्वा बुद्धिमतो दूरस्थोऽस्मीति नाश्वसेत् ।
दीर्घौ बुद्धिमतो बाहू याभ्यां हिंसति हिंसितः ॥ 8॥
न विश्वसेदविश्वस्ते विश्वस्ते नातिविश्वसेत् ।
विश्वासाद्भयमुत्पन्नं मूलान्यपि निकृन्तति ॥ 9॥
अनीर्ष्युर्गुप्तदारः स्यात्संविभागी प्रियंवदः ।
श्लक्ष्णो मधुरवाक्स्त्रीणां न चासां वशगो भवेत् ॥ 10॥
पूजनीया महाभागाः पुण्याश्च गृहदीप्तयः ।
स्त्रियः श्रियो गृहस्योक्तास्तस्माद्रक्ष्या विशेषतः ॥ 11॥
पितुरन्तःपुरं दद्यान्मातुर्दद्यान्महानसम् ।
गोषु चात्मसमं दद्यात्स्वयमेव कृषिं व्रजेत् ।
भृत्यैर्वणिज्याचारं च पुत्रैः सेवेत ब्राह्मणान् ॥ 12॥
अद्भ्योऽग्निर्ब्रह्मतः क्षत्रमश्मनो लोहमुत्थितम् ।
तेषां सर्वत्रगं तेजः स्वासु योनिषु शाम्यति ॥ 13॥
नित्यं सन्तः कुले जाताः पावकोपम तेजसः ।
क्षमावन्तो निराकाराः काष्ठेऽग्निरिव शेरते ॥ 14॥
यस्य मन्त्रं न जानन्ति बाह्याश्चाभ्यन्तराश् च ये ।
स राजा सर्वतश्चक्षुश्चिरमैश्वर्यमश्नुते ॥ 15॥
करिष्यन्न प्रभाषेत कृतान्येव च दर्शयेत् ।
धर्मकामार्थ कार्याणि तथा मन्त्रो न भिद्यते ॥ 16॥
गिरिपृष्ठमुपारुह्य प्रासादं वा रहोगतः ।
अरण्ये निःशलाके वा तत्र मन्त्रो विधीयते ॥ 17॥
नासुहृत्परमं मन्त्रं भारतार्हति वेदितुम् ।
अपण्डितो वापि सुहृत्पण्डितो वाप्यनात्मवान् ।
अमात्ये ह्यर्थलिप्सा च मन्त्ररक्षणमेव च ॥ 18॥
कृतानि सर्वकार्याणि यस्य वा पार्षदा विदुः ।
गूढमन्त्रस्य नृपतेस्तस्य सिद्धिरसंशयम् ॥ 19॥
अप्रशस्तानि कर्माणि यो मोहादनुतिष्ठति ।
स तेषां विपरिभ्रंशे भ्रश्यते जीवितादपि ॥ 20॥
कर्मणां तु प्रशस्तानामनुष्ठानं सुखावहम् ।
तेषामेवाननुष्ठानं पश्चात्तापकरं महत् ॥ 21॥
स्थानवृद्ध क्षयज्ञस्य षाड्गुण्य विदितात्मनः ।
अनवज्ञात शीलस्य स्वाधीना पृथिवी नृप ॥ 22॥
अमोघक्रोधहर्षस्य स्वयं कृत्यान्ववेक्षिणः ।
आत्मप्रत्यय कोशस्य वसुधेयं वसुन्धरा ॥ 23॥
नाममात्रेण तुष्येत छत्रेण च महीपतिः ।
भृत्येभ्यो विसृजेदर्थान्नैकः सर्वहरो भवेत् ॥ 24॥
ब्राह्मणो ब्राह्मणं वेद भर्ता वेद स्त्रियं तथा ।
अमात्यं नृपतिर्वेद राजा राजानमेव च ॥ 25॥
न शत्रुरङ्कमापन्नो मोक्तव्यो वध्यतां गतः ।
अहताद्धि भयं तस्माज्जायते नचिरादिव ॥ 26॥
दैवतेषु च यत्नेन राजसु ब्राह्मणेषु च ।
नियन्तव्यः सदा क्रोधो वृद्धबालातुरेषु च ॥ 27॥
निरर्थं कलहं प्राज्ञो वर्जयेन्मूढ सेवितम् ।
कीर्तिं च लभते लोके न चानर्थेन युज्यते ॥ 28॥
प्रसादो निष्फलो यस्य क्रोधश्चापि निरर्थकः ।
न तं भर्तारमिच्छन्ति षण्ढं पतिमिव स्त्रियः ॥ 29॥
न बुद्धिर्धनलाभाय न जाड्यमसमृद्धये ।
लोकपर्याय वृत्तान्तं प्राज्ञो जानाति नेतरः ॥ 30॥
विद्या शीलवयोवृद्धान्बुद्धिवृद्धांश्च भारत ।
धनाभिजन वृद्धांश्च नित्यं मूढोऽवमन्यते ॥ 31॥
अनार्य वृत्तमप्राज्ञमसूयकमधार्मिकम् ।
अनर्थाः क्षिप्रमायान्ति वाग्दुष्टं क्रोधनं तथा ॥ 32॥
अविसंवादनं दानं समयस्याव्यतिक्रमः ।
आवर्तयन्ति भूतानि सम्यक्प्रणिहिता च वाक् ॥ 33॥
अविसंवादको दक्षः कृतज्ञो मतिमानृजुः ।
अपि सङ्क्षीण कोशोऽपि लभते परिवारणम् ॥ 34॥
धृतिः शमो दमः शौचं कारुण्यं वागनिष्ठुरा ।
मित्राणां चानभिद्रोहः सतैताः समिधः श्रियः ॥ 35॥
असंविभागी दुष्टात्मा कृतघ्नो निरपत्रपः ।
तादृङ्नराधमो लोके वर्जनीयो नराधिप ॥ 36॥
न स रात्रौ सुखं शेते स सर्प इव वेश्मनि ।
यः कोपयति निर्दोषं स दोषोऽभ्यन्तरं जनम् ॥ 37॥
येषु दुष्टेषु दोषः स्याद्योगक्षेमस्य भारत ।
सदा प्रसादनं तेषां देवतानामिवाचरेत् ॥ 38॥
येऽर्थाः स्त्रीषु समासक्ताः प्रथमोत्पतितेषु च ।
ये चानार्य समासक्ताः सर्वे ते संशयं गताः ॥ 39॥
यत्र स्त्री यत्र कितवो यत्र बालोऽनुशास्ति च ।
मज्जन्ति तेऽवशा देशा नद्यामश्मप्लवा इव ॥ 40॥
प्रयोजनेषु ये सक्ता न विशेषेषु भारत ।
तानहं पण्डितान्मन्ये विशेषा हि प्रसङ्गिनः ॥ 41॥
यं प्रशंसन्ति कितवा यं प्रशंसन्ति चारणाः ।
यं प्रशंसन्ति बन्धक्यो न स जीवति मानवः ॥ 42॥
हित्वा तान्परमेष्वासान्पाण्डवानमितौजसः ।
आहितं भारतैश्वर्यं त्वया दुर्योधने महत् ॥ 43॥
तं द्रक्ष्यसि परिभ्रष्टं तस्मात्त्वं नचिरादिव ।
ऐश्वर्यमदसम्मूढं बलिं लोकत्रयादिव ॥ 44॥
॥ इति श्रीमहाभारते उद्योगपर्वणि प्रजागरपर्वणि
विदुरवाक्ये अष्टत्रिंशोऽध्यायः ॥ 38॥
|| iti śrīmahābhārate udyogaparvaṇi prajāgaraparvaṇi
viduravākye aṣṭatriṃśo'dhyāyaḥ ||
vidura uvāca |
ūrdhvaṃ prāṇā hyutkrāmanti yūnaḥ sthavira āyati |
pratyutthānābhivādābhyāṃ punastānpatipadyate || 1||
pīṭhaṃ dattvā sādhave'bhyāgatāya
ānīyāpaḥ parinirṇijya pādau |
sukhaṃ pṛṣṭvā prativedyātma saṃsthaṃ
tato dadyādannamavekṣya dhīraḥ || 2||
yasyodakaṃ madhuparkaṃ ca gāṃ ca
na mantravitpratigṛhṇāti gehe |
lobhādbhayādarthakārpaṇyato vā
tasyānarthaṃ jīvitamāhurāryāḥ || 3||
cikitsakaḥ śakya kartāvakīrṇī
stenaḥ krūro madyapo bhrūṇahā ca |
senājīvī śrutivikrāyakaś ca
bhṛśaṃ priyo'pyatithirnodakārhaḥ || 4||
avikreyaṃ lavaṇaṃ pakvamannaṃ dadhi
kṣīraṃ madhu tailaṃ ghṛtaṃ ca |
tilā māṃsaṃ mūlaphalāni śākaṃ
raktaṃ vāsaḥ sarvagandhā guḍaś ca || 5||
aroṣaṇo yaḥ samaloṣṭa kāñcanaḥ
prahīṇa śoko gatasandhi vigrahaḥ |
nindā praśaṃsoparataḥ priyāpriye
carannudāsīnavadeṣa bhikṣukaḥ || 6||
nīvāra mūleṅguda śākavṛttiḥ
susaṃyatātmāgnikāryeṣvacodyaḥ |
vane vasannatithiṣvapramatto
dhurandharaḥ puṇyakṛdeṣa tāpasaḥ || 7||
apakṛtvā buddhimato dūrastho'smīti nāśvaset |
dīrghau buddhimato bāhū yābhyāṃ hiṃsati hiṃsitaḥ || 8||
na viśvasedaviśvaste viśvaste nātiviśvaset |
viśvāsādbhayamutpannaṃ mūlānyapi nikṛntati || 9||
anīrṣyurguptadāraḥ syātsaṃvibhāgī priyaṃvadaḥ |
ślakṣṇo madhuravākstrīṇāṃ na cāsāṃ vaśago bhavet || 10||
pūjanīyā mahābhāgāḥ puṇyāśca gṛhadīptayaḥ |
striyaḥ śriyo gṛhasyoktāstasmādrakṣyā viśeṣataḥ || 11||
piturantaḥpuraṃ dadyānmāturdadyānmahānasam |
goṣu cātmasamaṃ dadyātsvayameva kṛṣiṃ vrajet |
bhṛtyairvaṇijyācāraṃ ca putraiḥ seveta brāhmaṇān || 12||
adbhyo'gnirbrahmataḥ kṣatramaśmano lohamutthitam |
teṣāṃ sarvatragaṃ tejaḥ svāsu yoniṣu śāmyati || 13||
nityaṃ santaḥ kule jātāḥ pāvakopama tejasaḥ |
kṣamāvanto nirākārāḥ kāṣṭhe'gniriva śerate || 14||
yasya mantraṃ na jānanti bāhyāścābhyantarāś ca ye |
sa rājā sarvataścakṣuściramaiśvaryamaśnute || 15||
kariṣyanna prabhāṣeta kṛtānyeva ca darśayet |
dharmakāmārtha kāryāṇi tathā mantro na bhidyate || 16||
giripṛṣṭhamupāruhya prāsādaṃ vā rahogataḥ |
araṇye niḥśalāke vā tatra mantro vidhīyate || 17||
nāsuhṛtparamaṃ mantraṃ bhāratārhati veditum |
apaṇḍito vāpi suhṛtpaṇḍito vāpyanātmavān |
amātye hyarthalipsā ca mantrarakṣaṇameva ca || 18||
kṛtāni sarvakāryāṇi yasya vā pārṣadā viduḥ |
gūḍhamantrasya nṛpatestasya siddhirasaṃśayam || 19||
apraśastāni karmāṇi yo mohādanutiṣṭhati |
sa teṣāṃ viparibhraṃśe bhraśyate jīvitādapi || 20||
karmaṇāṃ tu praśastānāmanuṣṭhānaṃ sukhāvaham |
teṣāmevānanuṣṭhānaṃ paścāttāpakaraṃ mahat || 21||
sthānavṛddha kṣayajñasya ṣāḍguṇya viditātmanaḥ |
anavajñāta śīlasya svādhīnā pṛthivī nṛpa || 22||
amoghakrodhaharṣasya svayaṃ kṛtyānvavekṣiṇaḥ |
ātmapratyaya kośasya vasudheyaṃ vasundharā || 23||
nāmamātreṇa tuṣyeta chatreṇa ca mahīpatiḥ |
bhṛtyebhyo visṛjedarthānnaikaḥ sarvaharo bhavet || 24||
brāhmaṇo brāhmaṇaṃ veda bhartā veda striyaṃ tathā |
amātyaṃ nṛpatirveda rājā rājānameva ca || 25||
na śatruraṅkamāpanno moktavyo vadhyatāṃ gataḥ |
ahatāddhi bhayaṃ tasmājjāyate nacirādiva || 26||
daivateṣu ca yatnena rājasu brāhmaṇeṣu ca |
niyantavyaḥ sadā krodho vṛddhabālātureṣu ca || 27||
nirarthaṃ kalahaṃ prājño varjayenmūḍha sevitam |
kīrtiṃ ca labhate loke na cānarthena yujyate || 28||
prasādo niṣphalo yasya krodhaścāpi nirarthakaḥ |
na taṃ bhartāramicchanti ṣaṇḍhaṃ patimiva striyaḥ || 29||
na buddhirdhanalābhāya na jāḍyamasamṛddhaye |
lokaparyāya vṛttāntaṃ prājño jānāti netaraḥ || 30||
vidyā śīlavayovṛddhānbuddhivṛddhāṃśca bhārata |
dhanābhijana vṛddhāṃśca nityaṃ mūḍho'vamanyate || 31||
anārya vṛttamaprājñamasūyakamadhārmikam |
anarthāḥ kṣipramāyānti vāgduṣṭaṃ krodhanaṃ tathā || 32||
avisaṃvādanaṃ dānaṃ samayasyāvyatikramaḥ |
āvartayanti bhūtāni samyakpraṇihitā ca vāk || 33||
avisaṃvādako dakṣaḥ kṛtajño matimānṛjuḥ |
api saṅkṣīṇa kośo'pi labhate parivāraṇam || 34||
dhṛtiḥ śamo damaḥ śaucaṃ kāruṇyaṃ vāganiṣṭhurā |
mitrāṇāṃ cānabhidrohaḥ sataitāḥ samidhaḥ śriyaḥ || 35||
asaṃvibhāgī duṣṭātmā kṛtaghno nirapatrapaḥ |
tādṛṅnarādhamo loke varjanīyo narādhipa || 36||
na sa rātrau sukhaṃ śete sa sarpa iva veśmani |
yaḥ kopayati nirdoṣaṃ sa doṣo'bhyantaraṃ janam || 37||
yeṣu duṣṭeṣu doṣaḥ syādyogakṣemasya bhārata |
sadā prasādanaṃ teṣāṃ devatānāmivācaret || 38||
ye'rthāḥ strīṣu samāsaktāḥ prathamotpatiteṣu ca |
ye cānārya samāsaktāḥ sarve te saṃśayaṃ gatāḥ || 39||
yatra strī yatra kitavo yatra bālo'nuśāsti ca |
majjanti te'vaśā deśā nadyāmaśmaplavā iva || 40||
prayojaneṣu ye saktā na viśeṣeṣu bhārata |
tānahaṃ paṇḍitānmanye viśeṣā hi prasaṅginaḥ || 41||
yaṃ praśaṃsanti kitavā yaṃ praśaṃsanti cāraṇāḥ |
yaṃ praśaṃsanti bandhakyo na sa jīvati mānavaḥ || 42||
hitvā tānparameṣvāsānpāṇḍavānamitaujasaḥ |
āhitaṃ bhārataiśvaryaṃ tvayā duryodhane mahat || 43||
taṃ drakṣyasi paribhraṣṭaṃ tasmāttvaṃ nacirādiva |
aiśvaryamadasammūḍhaṃ baliṃ lokatrayādiva || 44||
|| iti śrīmahābhārate udyogaparvaṇi prajāgaraparvaṇi
viduravākye aṣṭatriṃśo'dhyāyaḥ || 38||
🕉️ This is the original Sanskrit rendered in Oriya script.
Pronunciation is identical to the Sanskrit Devanagari version.