.. ඉති ශ්රීමහාභාරතේ උද්යෝගපර්වණි ප්රජාගරපර්වණි
විදුරවාක්යේ අෂ්ටත්රිංශෝ(අ)ධ්යායඃ ..
විදුර උවාච .
ඌර්ධ්වං ප්රාණා හ්යුත්ක්රාමන්ති යූනඃ ස්ථවිර ආයති .
ප්රත්යුත්ථානාභිවාදාභ්යාං පුනස්තාන්පතිපද්යතේ .. 1..
පීඨං දත්ත්වා සාධවේ(අ)භ්යාගතාය
ආනීයාපඃ පරිනිර්ණිජ්ය පාදෞ .
සුඛං පෘෂ්ට්වා ප්රතිවේද්යාත්ම සංස්ථං
තතෝ දද්යාදන්නමවේක්ෂ්ය ධීරඃ .. 2..
යස්යෝදකං මධුපර්කං ච ගාං ච
න මන්ත්රවිත්ප්රතිගෘහ්ණාති ගේහේ .
ලෝභාද්භයාදර්ථකාර්පණ්යතෝ වා
තස්යානර්ථං ජීවිතමාහුරාර්යාඃ .. 3..
චිකිත්සකඃ ශක්ය කර්තාවකීර්ණී
ස්තේනඃ ක්රූරෝ මද්යපෝ භ්රූණහා ච .
සේනාජීවී ශ්රුතිවික්රායකශ් ච
භෘශං ප්රියෝ(අ)ප්යතිථිර්නෝදකාර්හඃ .. 4..
අවික්රේයං ලවණං පක්වමන්නං දධි
ක්ෂීරං මධු තෛලං ඝෘතං ච .
තිලා මාංසං මූලඵලානි ශාකං
රක්තං වාසඃ සර්වගන්ධා ගුඩශ් ච .. 5..
අරෝෂණෝ යඃ සමලෝෂ්ට කාඤ්චනඃ
ප්රහීණ ශෝකෝ ගතසන්ධි විග්රහඃ .
නින්දා ප්රශංසෝපරතඃ ප්රියාප්රියේ
චරන්නුදාසීනවදේෂ භික්ෂුකඃ .. 6..
නීවාර මූලේඞ්ගුද ශාකවෘත්තිඃ
සුසංයතාත්මාග්නිකාර්යේෂ්වචෝද්යඃ .
වනේ වසන්නතිථිෂ්වප්රමත්තෝ
ධුරන්ධරඃ පුණ්යකෘදේෂ තාපසඃ .. 7..
අපකෘත්වා බුද්ධිමතෝ දූරස්ථෝ(අ)ස්මීති නාශ්වසේත් .
දීර්ඝෞ බුද්ධිමතෝ බාහූ යාභ්යාං හිංසති හිංසිතඃ .. 8..
න විශ්වසේදවිශ්වස්තේ විශ්වස්තේ නාතිවිශ්වසේත් .
විශ්වාසාද්භයමුත්පන්නං මූලාන්යපි නිකෘන්තති .. 9..
අනීර්ෂ්යුර්ගුප්තදාරඃ ස්යාත්සංවිභාගී ප්රියංවදඃ .
ශ්ලක්ෂ්ණෝ මධුරවාක්ස්ත්රීණාං න චාසාං වශගෝ භවේත් .. 10..
පූජනීයා මහාභාගාඃ පුණ්යාශ්ච ගෘහදීප්තයඃ .
ස්ත්රියඃ ශ්රියෝ ගෘහස්යෝක්තාස්තස්මාද්රක්ෂ්යා විශේෂතඃ .. 11..
පිතුරන්තඃපුරං දද්යාන්මාතුර්දද්යාන්මහානසම් .
ගෝෂු චාත්මසමං දද්යාත්ස්වයමේව කෘෂිං ව්රජේත් .
භෘත්යෛර්වණිජ්යාචාරං ච පුත්රෛඃ සේවේත බ්රාහ්මණාන් .. 12..
අද්භ්යෝ(අ)ග්නිර්බ්රහ්මතඃ ක්ෂත්රමශ්මනෝ ලෝහමුත්ථිතම් .
තේෂාං සර්වත්රගං තේජඃ ස්වාසු යෝනිෂු ශාම්යති .. 13..
නිත්යං සන්තඃ කුලේ ජාතාඃ පාවකෝපම තේජසඃ .
ක්ෂමාවන්තෝ නිරාකාරාඃ කාෂ්ඨේ(අ)ග්නිරිව ශේරතේ .. 14..
යස්ය මන්ත්රං න ජානන්ති බාහ්යාශ්චාභ්යන්තරාශ් ච යේ .
ස රාජා සර්වතශ්චක්ෂුශ්චිරමෛශ්වර්යමශ්නුතේ .. 15..
කරිෂ්යන්න ප්රභාෂේත කෘතාන්යේව ච දර්ශයේත් .
ධර්මකාමාර්ථ කාර්යාණි තථා මන්ත්රෝ න භිද්යතේ .. 16..
ගිරිපෘෂ්ඨමුපාරුහ්ය ප්රාසාදං වා රහෝගතඃ .
අරණ්යේ නිඃශලාකේ වා තත්ර මන්ත්රෝ විධීයතේ .. 17..
නාසුහෘත්පරමං මන්ත්රං භාරතාර්හති වේදිතුම් .
අපණ්ඩිතෝ වාපි සුහෘත්පණ්ඩිතෝ වාප්යනාත්මවාන් .
අමාත්යේ හ්යර්ථලිප්සා ච මන්ත්රරක්ෂණමේව ච .. 18..
කෘතානි සර්වකාර්යාණි යස්ය වා පාර්ෂදා විදුඃ .
ගූඪමන්ත්රස්ය නෘපතේස්තස්ය සිද්ධිරසංශයම් .. 19..
අප්රශස්තානි කර්මාණි යෝ මෝහාදනුතිෂ්ඨති .
ස තේෂාං විපරිභ්රංශේ භ්රශ්යතේ ජීවිතාදපි .. 20..
කර්මණාං තු ප්රශස්තානාමනුෂ්ඨානං සුඛාවහම් .
තේෂාමේවානනුෂ්ඨානං පශ්චාත්තාපකරං මහත් .. 21..
ස්ථානවෘද්ධ ක්ෂයජ්ඤස්ය ෂාඩ්ගුණ්ය විදිතාත්මනඃ .
අනවජ්ඤාත ශීලස්ය ස්වාධීනා පෘථිවී නෘප .. 22..
අමෝඝක්රෝධහර්ෂස්ය ස්වයං කෘත්යාන්වවේක්ෂිණඃ .
ආත්මප්රත්යය කෝශස්ය වසුධේයං වසුන්ධරා .. 23..
නාමමාත්රේණ තුෂ්යේත ඡත්රේණ ච මහීපතිඃ .
භෘත්යේභ්යෝ විසෘජේදර්ථාන්නෛකඃ සර්වහරෝ භවේත් .. 24..
බ්රාහ්මණෝ බ්රාහ්මණං වේද භර්තා වේද ස්ත්රියං තථා .
අමාත්යං නෘපතිර්වේද රාජා රාජානමේව ච .. 25..
න ශත්රුරඞ්කමාපන්නෝ මෝක්තව්යෝ වධ්යතාං ගතඃ .
අහතාද්ධි භයං තස්මාජ්ජායතේ නචිරාදිව .. 26..
දෛවතේෂු ච යත්නේන රාජසු බ්රාහ්මණේෂු ච .
නියන්තව්යඃ සදා ක්රෝධෝ වෘද්ධබාලාතුරේෂු ච .. 27..
නිරර්ථං කලහං ප්රාජ්ඤෝ වර්ජයේන්මූඪ සේවිතම් .
කීර්තිං ච ලභතේ ලෝකේ න චානර්ථේන යුජ්යතේ .. 28..
ප්රසාදෝ නිෂ්ඵලෝ යස්ය ක්රෝධශ්චාපි නිරර්ථකඃ .
න තං භර්තාරමිච්ඡන්ති ෂණ්ඪං පතිමිව ස්ත්රියඃ .. 29..
න බුද්ධිර්ධනලාභාය න ජාඩ්යමසමෘද්ධයේ .
ලෝකපර්යාය වෘත්තාන්තං ප්රාජ්ඤෝ ජානාති නේතරඃ .. 30..
විද්යා ශීලවයෝවෘද්ධාන්බුද්ධිවෘද්ධාංශ්ච භාරත .
ධනාභිජන වෘද්ධාංශ්ච නිත්යං මූඪෝ(අ)වමන්යතේ .. 31..
අනාර්ය වෘත්තමප්රාජ්ඤමසූයකමධාර්මිකම් .
අනර්ථාඃ ක්ෂිප්රමායාන්ති වාග්දුෂ්ටං ක්රෝධනං තථා .. 32..
අවිසංවාදනං දානං සමයස්යාව්යතික්රමඃ .
ආවර්තයන්ති භූතානි සම්යක්ප්රණිහිතා ච වාක් .. 33..
අවිසංවාදකෝ දක්ෂඃ කෘතජ්ඤෝ මතිමානෘජුඃ .
අපි සඞ්ක්ෂීණ කෝශෝ(අ)පි ලභතේ පරිවාරණම් .. 34..
ධෘතිඃ ශමෝ දමඃ ශෞචං කාරුණ්යං වාගනිෂ්ඨුරා .
මිත්රාණාං චානභිද්රෝහඃ සතෛතාඃ සමිධඃ ශ්රියඃ .. 35..
අසංවිභාගී දුෂ්ටාත්මා කෘතඝ්නෝ නිරපත්රපඃ .
තාදෘඞ්නරාධමෝ ලෝකේ වර්ජනීයෝ නරාධිප .. 36..
න ස රාත්රෞ සුඛං ශේතේ ස සර්ප ඉව වේශ්මනි .
යඃ කෝපයති නිර්දෝෂං ස දෝෂෝ(අ)භ්යන්තරං ජනම් .. 37..
යේෂු දුෂ්ටේෂු දෝෂඃ ස්යාද්යෝගක්ෂේමස්ය භාරත .
සදා ප්රසාදනං තේෂාං දේවතානාමිවාචරේත් .. 38..
යේ(අ)ර්ථාඃ ස්ත්රීෂු සමාසක්තාඃ ප්රථමෝත්පතිතේෂු ච .
යේ චානාර්ය සමාසක්තාඃ සර්වේ තේ සංශයං ගතාඃ .. 39..
යත්ර ස්ත්රී යත්ර කිතවෝ යත්ර බාලෝ(අ)නුශාස්ති ච .
මජ්ජන්ති තේ(අ)වශා දේශා නද්යාමශ්මප්ලවා ඉව .. 40..
ප්රයෝජනේෂු යේ සක්තා න විශේෂේෂු භාරත .
තානහං පණ්ඩිතාන්මන්යේ විශේෂා හි ප්රසඞ්ගිනඃ .. 41..
යං ප්රශංසන්ති කිතවා යං ප්රශංසන්ති චාරණාඃ .
යං ප්රශංසන්ති බන්ධක්යෝ න ස ජීවති මානවඃ .. 42..
හිත්වා තාන්පරමේෂ්වාසාන්පාණ්ඩවානමිතෞජසඃ .
ආහිතං භාරතෛශ්වර්යං ත්වයා දුර්යෝධනේ මහත් .. 43..
තං ද්රක්ෂ්යසි පරිභ්රෂ්ටං තස්මාත්ත්වං නචිරාදිව .
ඓශ්වර්යමදසම්මූඪං බලිං ලෝකත්රයාදිව .. 44..
.. ඉති ශ්රීමහාභාරතේ උද්යෝගපර්වණි ප්රජාගරපර්වණි
විදුරවාක්යේ අෂ්ටත්රිංශෝ(අ)ධ්යායඃ .. 38..
Roman (IAST) Transliteration
|| iti śrīmahābhārate udyogaparvaṇi prajāgaraparvaṇi
viduravākye aṣṭatriṃśo'dhyāyaḥ ||
vidura uvāca |
ūrdhvaṃ prāṇā hyutkrāmanti yūnaḥ sthavira āyati |
pratyutthānābhivādābhyāṃ punastānpatipadyate || 1||
pīṭhaṃ dattvā sādhave'bhyāgatāya
ānīyāpaḥ parinirṇijya pādau |
sukhaṃ pṛṣṭvā prativedyātma saṃsthaṃ
tato dadyādannamavekṣya dhīraḥ || 2||
yasyodakaṃ madhuparkaṃ ca gāṃ ca
na mantravitpratigṛhṇāti gehe |
lobhādbhayādarthakārpaṇyato vā
tasyānarthaṃ jīvitamāhurāryāḥ || 3||
cikitsakaḥ śakya kartāvakīrṇī
stenaḥ krūro madyapo bhrūṇahā ca |
senājīvī śrutivikrāyakaś ca
bhṛśaṃ priyo'pyatithirnodakārhaḥ || 4||
avikreyaṃ lavaṇaṃ pakvamannaṃ dadhi
kṣīraṃ madhu tailaṃ ghṛtaṃ ca |
tilā māṃsaṃ mūlaphalāni śākaṃ
raktaṃ vāsaḥ sarvagandhā guḍaś ca || 5||
aroṣaṇo yaḥ samaloṣṭa kāñcanaḥ
prahīṇa śoko gatasandhi vigrahaḥ |
nindā praśaṃsoparataḥ priyāpriye
carannudāsīnavadeṣa bhikṣukaḥ || 6||
nīvāra mūleṅguda śākavṛttiḥ
susaṃyatātmāgnikāryeṣvacodyaḥ |
vane vasannatithiṣvapramatto
dhurandharaḥ puṇyakṛdeṣa tāpasaḥ || 7||
apakṛtvā buddhimato dūrastho'smīti nāśvaset |
dīrghau buddhimato bāhū yābhyāṃ hiṃsati hiṃsitaḥ || 8||
na viśvasedaviśvaste viśvaste nātiviśvaset |
viśvāsādbhayamutpannaṃ mūlānyapi nikṛntati || 9||
anīrṣyurguptadāraḥ syātsaṃvibhāgī priyaṃvadaḥ |
ślakṣṇo madhuravākstrīṇāṃ na cāsāṃ vaśago bhavet || 10||
pūjanīyā mahābhāgāḥ puṇyāśca gṛhadīptayaḥ |
striyaḥ śriyo gṛhasyoktāstasmādrakṣyā viśeṣataḥ || 11||
piturantaḥpuraṃ dadyānmāturdadyānmahānasam |
goṣu cātmasamaṃ dadyātsvayameva kṛṣiṃ vrajet |
bhṛtyairvaṇijyācāraṃ ca putraiḥ seveta brāhmaṇān || 12||
adbhyo'gnirbrahmataḥ kṣatramaśmano lohamutthitam |
teṣāṃ sarvatragaṃ tejaḥ svāsu yoniṣu śāmyati || 13||
nityaṃ santaḥ kule jātāḥ pāvakopama tejasaḥ |
kṣamāvanto nirākārāḥ kāṣṭhe'gniriva śerate || 14||
yasya mantraṃ na jānanti bāhyāścābhyantarāś ca ye |
sa rājā sarvataścakṣuściramaiśvaryamaśnute || 15||
kariṣyanna prabhāṣeta kṛtānyeva ca darśayet |
dharmakāmārtha kāryāṇi tathā mantro na bhidyate || 16||
giripṛṣṭhamupāruhya prāsādaṃ vā rahogataḥ |
araṇye niḥśalāke vā tatra mantro vidhīyate || 17||
nāsuhṛtparamaṃ mantraṃ bhāratārhati veditum |
apaṇḍito vāpi suhṛtpaṇḍito vāpyanātmavān |
amātye hyarthalipsā ca mantrarakṣaṇameva ca || 18||
kṛtāni sarvakāryāṇi yasya vā pārṣadā viduḥ |
gūḍhamantrasya nṛpatestasya siddhirasaṃśayam || 19||
apraśastāni karmāṇi yo mohādanutiṣṭhati |
sa teṣāṃ viparibhraṃśe bhraśyate jīvitādapi || 20||
karmaṇāṃ tu praśastānāmanuṣṭhānaṃ sukhāvaham |
teṣāmevānanuṣṭhānaṃ paścāttāpakaraṃ mahat || 21||
sthānavṛddha kṣayajñasya ṣāḍguṇya viditātmanaḥ |
anavajñāta śīlasya svādhīnā pṛthivī nṛpa || 22||
amoghakrodhaharṣasya svayaṃ kṛtyānvavekṣiṇaḥ |
ātmapratyaya kośasya vasudheyaṃ vasundharā || 23||
nāmamātreṇa tuṣyeta chatreṇa ca mahīpatiḥ |
bhṛtyebhyo visṛjedarthānnaikaḥ sarvaharo bhavet || 24||
brāhmaṇo brāhmaṇaṃ veda bhartā veda striyaṃ tathā |
amātyaṃ nṛpatirveda rājā rājānameva ca || 25||
na śatruraṅkamāpanno moktavyo vadhyatāṃ gataḥ |
ahatāddhi bhayaṃ tasmājjāyate nacirādiva || 26||
daivateṣu ca yatnena rājasu brāhmaṇeṣu ca |
niyantavyaḥ sadā krodho vṛddhabālātureṣu ca || 27||
nirarthaṃ kalahaṃ prājño varjayenmūḍha sevitam |
kīrtiṃ ca labhate loke na cānarthena yujyate || 28||
prasādo niṣphalo yasya krodhaścāpi nirarthakaḥ |
na taṃ bhartāramicchanti ṣaṇḍhaṃ patimiva striyaḥ || 29||
na buddhirdhanalābhāya na jāḍyamasamṛddhaye |
lokaparyāya vṛttāntaṃ prājño jānāti netaraḥ || 30||
vidyā śīlavayovṛddhānbuddhivṛddhāṃśca bhārata |
dhanābhijana vṛddhāṃśca nityaṃ mūḍho'vamanyate || 31||
anārya vṛttamaprājñamasūyakamadhārmikam |
anarthāḥ kṣipramāyānti vāgduṣṭaṃ krodhanaṃ tathā || 32||
avisaṃvādanaṃ dānaṃ samayasyāvyatikramaḥ |
āvartayanti bhūtāni samyakpraṇihitā ca vāk || 33||
avisaṃvādako dakṣaḥ kṛtajño matimānṛjuḥ |
api saṅkṣīṇa kośo'pi labhate parivāraṇam || 34||
dhṛtiḥ śamo damaḥ śaucaṃ kāruṇyaṃ vāganiṣṭhurā |
mitrāṇāṃ cānabhidrohaḥ sataitāḥ samidhaḥ śriyaḥ || 35||
asaṃvibhāgī duṣṭātmā kṛtaghno nirapatrapaḥ |
tādṛṅnarādhamo loke varjanīyo narādhipa || 36||
na sa rātrau sukhaṃ śete sa sarpa iva veśmani |
yaḥ kopayati nirdoṣaṃ sa doṣo'bhyantaraṃ janam || 37||
yeṣu duṣṭeṣu doṣaḥ syādyogakṣemasya bhārata |
sadā prasādanaṃ teṣāṃ devatānāmivācaret || 38||
ye'rthāḥ strīṣu samāsaktāḥ prathamotpatiteṣu ca |
ye cānārya samāsaktāḥ sarve te saṃśayaṃ gatāḥ || 39||
yatra strī yatra kitavo yatra bālo'nuśāsti ca |
majjanti te'vaśā deśā nadyāmaśmaplavā iva || 40||
prayojaneṣu ye saktā na viśeṣeṣu bhārata |
tānahaṃ paṇḍitānmanye viśeṣā hi prasaṅginaḥ || 41||
yaṃ praśaṃsanti kitavā yaṃ praśaṃsanti cāraṇāḥ |
yaṃ praśaṃsanti bandhakyo na sa jīvati mānavaḥ || 42||
hitvā tānparameṣvāsānpāṇḍavānamitaujasaḥ |
āhitaṃ bhārataiśvaryaṃ tvayā duryodhane mahat || 43||
taṃ drakṣyasi paribhraṣṭaṃ tasmāttvaṃ nacirādiva |
aiśvaryamadasammūḍhaṃ baliṃ lokatrayādiva || 44||
|| iti śrīmahābhārate udyogaparvaṇi prajāgaraparvaṇi
viduravākye aṣṭatriṃśo'dhyāyaḥ || 38||
Sanskrit — Devanagari (original)
॥ इति श्रीमहाभारते उद्योगपर्वणि प्रजागरपर्वणि
विदुरवाक्ये अष्टत्रिंशोऽध्यायः ॥
विदुर उवाच ।
ऊर्ध्वं प्राणा ह्युत्क्रामन्ति यूनः स्थविर आयति ।
प्रत्युत्थानाभिवादाभ्यां पुनस्तान्पतिपद्यते ॥ 1॥
पीठं दत्त्वा साधवेऽभ्यागताय
आनीयापः परिनिर्णिज्य पादौ ।
सुखं पृष्ट्वा प्रतिवेद्यात्म संस्थं
ततो दद्यादन्नमवेक्ष्य धीरः ॥ 2॥
यस्योदकं मधुपर्कं च गां च
न मन्त्रवित्प्रतिगृह्णाति गेहे ।
लोभाद्भयादर्थकार्पण्यतो वा
तस्यानर्थं जीवितमाहुरार्याः ॥ 3॥
चिकित्सकः शक्य कर्तावकीर्णी
स्तेनः क्रूरो मद्यपो भ्रूणहा च ।
सेनाजीवी श्रुतिविक्रायकश् च
भृशं प्रियोऽप्यतिथिर्नोदकार्हः ॥ 4॥
अविक्रेयं लवणं पक्वमन्नं दधि
क्षीरं मधु तैलं घृतं च ।
तिला मांसं मूलफलानि शाकं
रक्तं वासः सर्वगन्धा गुडश् च ॥ 5॥
अरोषणो यः समलोष्ट काञ्चनः
प्रहीण शोको गतसन्धि विग्रहः ।
निन्दा प्रशंसोपरतः प्रियाप्रिये
चरन्नुदासीनवदेष भिक्षुकः ॥ 6॥
नीवार मूलेङ्गुद शाकवृत्तिः
सुसंयतात्माग्निकार्येष्वचोद्यः ।
वने वसन्नतिथिष्वप्रमत्तो
धुरन्धरः पुण्यकृदेष तापसः ॥ 7॥
अपकृत्वा बुद्धिमतो दूरस्थोऽस्मीति नाश्वसेत् ।
दीर्घौ बुद्धिमतो बाहू याभ्यां हिंसति हिंसितः ॥ 8॥
न विश्वसेदविश्वस्ते विश्वस्ते नातिविश्वसेत् ।
विश्वासाद्भयमुत्पन्नं मूलान्यपि निकृन्तति ॥ 9॥
अनीर्ष्युर्गुप्तदारः स्यात्संविभागी प्रियंवदः ।
श्लक्ष्णो मधुरवाक्स्त्रीणां न चासां वशगो भवेत् ॥ 10॥
पूजनीया महाभागाः पुण्याश्च गृहदीप्तयः ।
स्त्रियः श्रियो गृहस्योक्तास्तस्माद्रक्ष्या विशेषतः ॥ 11॥
पितुरन्तःपुरं दद्यान्मातुर्दद्यान्महानसम् ।
गोषु चात्मसमं दद्यात्स्वयमेव कृषिं व्रजेत् ।
भृत्यैर्वणिज्याचारं च पुत्रैः सेवेत ब्राह्मणान् ॥ 12॥
अद्भ्योऽग्निर्ब्रह्मतः क्षत्रमश्मनो लोहमुत्थितम् ।
तेषां सर्वत्रगं तेजः स्वासु योनिषु शाम्यति ॥ 13॥
नित्यं सन्तः कुले जाताः पावकोपम तेजसः ।
क्षमावन्तो निराकाराः काष्ठेऽग्निरिव शेरते ॥ 14॥
यस्य मन्त्रं न जानन्ति बाह्याश्चाभ्यन्तराश् च ये ।
स राजा सर्वतश्चक्षुश्चिरमैश्वर्यमश्नुते ॥ 15॥
करिष्यन्न प्रभाषेत कृतान्येव च दर्शयेत् ।
धर्मकामार्थ कार्याणि तथा मन्त्रो न भिद्यते ॥ 16॥
गिरिपृष्ठमुपारुह्य प्रासादं वा रहोगतः ।
अरण्ये निःशलाके वा तत्र मन्त्रो विधीयते ॥ 17॥
नासुहृत्परमं मन्त्रं भारतार्हति वेदितुम् ।
अपण्डितो वापि सुहृत्पण्डितो वाप्यनात्मवान् ।
अमात्ये ह्यर्थलिप्सा च मन्त्ररक्षणमेव च ॥ 18॥
कृतानि सर्वकार्याणि यस्य वा पार्षदा विदुः ।
गूढमन्त्रस्य नृपतेस्तस्य सिद्धिरसंशयम् ॥ 19॥
अप्रशस्तानि कर्माणि यो मोहादनुतिष्ठति ।
स तेषां विपरिभ्रंशे भ्रश्यते जीवितादपि ॥ 20॥
कर्मणां तु प्रशस्तानामनुष्ठानं सुखावहम् ।
तेषामेवाननुष्ठानं पश्चात्तापकरं महत् ॥ 21॥
स्थानवृद्ध क्षयज्ञस्य षाड्गुण्य विदितात्मनः ।
अनवज्ञात शीलस्य स्वाधीना पृथिवी नृप ॥ 22॥
अमोघक्रोधहर्षस्य स्वयं कृत्यान्ववेक्षिणः ।
आत्मप्रत्यय कोशस्य वसुधेयं वसुन्धरा ॥ 23॥
नाममात्रेण तुष्येत छत्रेण च महीपतिः ।
भृत्येभ्यो विसृजेदर्थान्नैकः सर्वहरो भवेत् ॥ 24॥
ब्राह्मणो ब्राह्मणं वेद भर्ता वेद स्त्रियं तथा ।
अमात्यं नृपतिर्वेद राजा राजानमेव च ॥ 25॥
न शत्रुरङ्कमापन्नो मोक्तव्यो वध्यतां गतः ।
अहताद्धि भयं तस्माज्जायते नचिरादिव ॥ 26॥
दैवतेषु च यत्नेन राजसु ब्राह्मणेषु च ।
नियन्तव्यः सदा क्रोधो वृद्धबालातुरेषु च ॥ 27॥
निरर्थं कलहं प्राज्ञो वर्जयेन्मूढ सेवितम् ।
कीर्तिं च लभते लोके न चानर्थेन युज्यते ॥ 28॥
प्रसादो निष्फलो यस्य क्रोधश्चापि निरर्थकः ।
न तं भर्तारमिच्छन्ति षण्ढं पतिमिव स्त्रियः ॥ 29॥
न बुद्धिर्धनलाभाय न जाड्यमसमृद्धये ।
लोकपर्याय वृत्तान्तं प्राज्ञो जानाति नेतरः ॥ 30॥
विद्या शीलवयोवृद्धान्बुद्धिवृद्धांश्च भारत ।
धनाभिजन वृद्धांश्च नित्यं मूढोऽवमन्यते ॥ 31॥
अनार्य वृत्तमप्राज्ञमसूयकमधार्मिकम् ।
अनर्थाः क्षिप्रमायान्ति वाग्दुष्टं क्रोधनं तथा ॥ 32॥
अविसंवादनं दानं समयस्याव्यतिक्रमः ।
आवर्तयन्ति भूतानि सम्यक्प्रणिहिता च वाक् ॥ 33॥
अविसंवादको दक्षः कृतज्ञो मतिमानृजुः ।
अपि सङ्क्षीण कोशोऽपि लभते परिवारणम् ॥ 34॥
धृतिः शमो दमः शौचं कारुण्यं वागनिष्ठुरा ।
मित्राणां चानभिद्रोहः सतैताः समिधः श्रियः ॥ 35॥
असंविभागी दुष्टात्मा कृतघ्नो निरपत्रपः ।
तादृङ्नराधमो लोके वर्जनीयो नराधिप ॥ 36॥
न स रात्रौ सुखं शेते स सर्प इव वेश्मनि ।
यः कोपयति निर्दोषं स दोषोऽभ्यन्तरं जनम् ॥ 37॥
येषु दुष्टेषु दोषः स्याद्योगक्षेमस्य भारत ।
सदा प्रसादनं तेषां देवतानामिवाचरेत् ॥ 38॥
येऽर्थाः स्त्रीषु समासक्ताः प्रथमोत्पतितेषु च ।
ये चानार्य समासक्ताः सर्वे ते संशयं गताः ॥ 39॥
यत्र स्त्री यत्र कितवो यत्र बालोऽनुशास्ति च ।
मज्जन्ति तेऽवशा देशा नद्यामश्मप्लवा इव ॥ 40॥
प्रयोजनेषु ये सक्ता न विशेषेषु भारत ।
तानहं पण्डितान्मन्ये विशेषा हि प्रसङ्गिनः ॥ 41॥
यं प्रशंसन्ति कितवा यं प्रशंसन्ति चारणाः ।
यं प्रशंसन्ति बन्धक्यो न स जीवति मानवः ॥ 42॥
हित्वा तान्परमेष्वासान्पाण्डवानमितौजसः ।
आहितं भारतैश्वर्यं त्वया दुर्योधने महत् ॥ 43॥
तं द्रक्ष्यसि परिभ्रष्टं तस्मात्त्वं नचिरादिव ।
ऐश्वर्यमदसम्मूढं बलिं लोकत्रयादिव ॥ 44॥
॥ इति श्रीमहाभारते उद्योगपर्वणि प्रजागरपर्वणि
विदुरवाक्ये अष्टत्रिंशोऽध्यायः ॥ 38॥
|| iti śrīmahābhārate udyogaparvaṇi prajāgaraparvaṇi
viduravākye aṣṭatriṃśo'dhyāyaḥ ||
vidura uvāca |
ūrdhvaṃ prāṇā hyutkrāmanti yūnaḥ sthavira āyati |
pratyutthānābhivādābhyāṃ punastānpatipadyate || 1||
pīṭhaṃ dattvā sādhave'bhyāgatāya
ānīyāpaḥ parinirṇijya pādau |
sukhaṃ pṛṣṭvā prativedyātma saṃsthaṃ
tato dadyādannamavekṣya dhīraḥ || 2||
yasyodakaṃ madhuparkaṃ ca gāṃ ca
na mantravitpratigṛhṇāti gehe |
lobhādbhayādarthakārpaṇyato vā
tasyānarthaṃ jīvitamāhurāryāḥ || 3||
cikitsakaḥ śakya kartāvakīrṇī
stenaḥ krūro madyapo bhrūṇahā ca |
senājīvī śrutivikrāyakaś ca
bhṛśaṃ priyo'pyatithirnodakārhaḥ || 4||
avikreyaṃ lavaṇaṃ pakvamannaṃ dadhi
kṣīraṃ madhu tailaṃ ghṛtaṃ ca |
tilā māṃsaṃ mūlaphalāni śākaṃ
raktaṃ vāsaḥ sarvagandhā guḍaś ca || 5||
aroṣaṇo yaḥ samaloṣṭa kāñcanaḥ
prahīṇa śoko gatasandhi vigrahaḥ |
nindā praśaṃsoparataḥ priyāpriye
carannudāsīnavadeṣa bhikṣukaḥ || 6||
nīvāra mūleṅguda śākavṛttiḥ
susaṃyatātmāgnikāryeṣvacodyaḥ |
vane vasannatithiṣvapramatto
dhurandharaḥ puṇyakṛdeṣa tāpasaḥ || 7||
apakṛtvā buddhimato dūrastho'smīti nāśvaset |
dīrghau buddhimato bāhū yābhyāṃ hiṃsati hiṃsitaḥ || 8||
na viśvasedaviśvaste viśvaste nātiviśvaset |
viśvāsādbhayamutpannaṃ mūlānyapi nikṛntati || 9||
anīrṣyurguptadāraḥ syātsaṃvibhāgī priyaṃvadaḥ |
ślakṣṇo madhuravākstrīṇāṃ na cāsāṃ vaśago bhavet || 10||
pūjanīyā mahābhāgāḥ puṇyāśca gṛhadīptayaḥ |
striyaḥ śriyo gṛhasyoktāstasmādrakṣyā viśeṣataḥ || 11||
piturantaḥpuraṃ dadyānmāturdadyānmahānasam |
goṣu cātmasamaṃ dadyātsvayameva kṛṣiṃ vrajet |
bhṛtyairvaṇijyācāraṃ ca putraiḥ seveta brāhmaṇān || 12||
adbhyo'gnirbrahmataḥ kṣatramaśmano lohamutthitam |
teṣāṃ sarvatragaṃ tejaḥ svāsu yoniṣu śāmyati || 13||
nityaṃ santaḥ kule jātāḥ pāvakopama tejasaḥ |
kṣamāvanto nirākārāḥ kāṣṭhe'gniriva śerate || 14||
yasya mantraṃ na jānanti bāhyāścābhyantarāś ca ye |
sa rājā sarvataścakṣuściramaiśvaryamaśnute || 15||
kariṣyanna prabhāṣeta kṛtānyeva ca darśayet |
dharmakāmārtha kāryāṇi tathā mantro na bhidyate || 16||
giripṛṣṭhamupāruhya prāsādaṃ vā rahogataḥ |
araṇye niḥśalāke vā tatra mantro vidhīyate || 17||
nāsuhṛtparamaṃ mantraṃ bhāratārhati veditum |
apaṇḍito vāpi suhṛtpaṇḍito vāpyanātmavān |
amātye hyarthalipsā ca mantrarakṣaṇameva ca || 18||
kṛtāni sarvakāryāṇi yasya vā pārṣadā viduḥ |
gūḍhamantrasya nṛpatestasya siddhirasaṃśayam || 19||
apraśastāni karmāṇi yo mohādanutiṣṭhati |
sa teṣāṃ viparibhraṃśe bhraśyate jīvitādapi || 20||
karmaṇāṃ tu praśastānāmanuṣṭhānaṃ sukhāvaham |
teṣāmevānanuṣṭhānaṃ paścāttāpakaraṃ mahat || 21||
sthānavṛddha kṣayajñasya ṣāḍguṇya viditātmanaḥ |
anavajñāta śīlasya svādhīnā pṛthivī nṛpa || 22||
amoghakrodhaharṣasya svayaṃ kṛtyānvavekṣiṇaḥ |
ātmapratyaya kośasya vasudheyaṃ vasundharā || 23||
nāmamātreṇa tuṣyeta chatreṇa ca mahīpatiḥ |
bhṛtyebhyo visṛjedarthānnaikaḥ sarvaharo bhavet || 24||
brāhmaṇo brāhmaṇaṃ veda bhartā veda striyaṃ tathā |
amātyaṃ nṛpatirveda rājā rājānameva ca || 25||
na śatruraṅkamāpanno moktavyo vadhyatāṃ gataḥ |
ahatāddhi bhayaṃ tasmājjāyate nacirādiva || 26||
daivateṣu ca yatnena rājasu brāhmaṇeṣu ca |
niyantavyaḥ sadā krodho vṛddhabālātureṣu ca || 27||
nirarthaṃ kalahaṃ prājño varjayenmūḍha sevitam |
kīrtiṃ ca labhate loke na cānarthena yujyate || 28||
prasādo niṣphalo yasya krodhaścāpi nirarthakaḥ |
na taṃ bhartāramicchanti ṣaṇḍhaṃ patimiva striyaḥ || 29||
na buddhirdhanalābhāya na jāḍyamasamṛddhaye |
lokaparyāya vṛttāntaṃ prājño jānāti netaraḥ || 30||
vidyā śīlavayovṛddhānbuddhivṛddhāṃśca bhārata |
dhanābhijana vṛddhāṃśca nityaṃ mūḍho'vamanyate || 31||
anārya vṛttamaprājñamasūyakamadhārmikam |
anarthāḥ kṣipramāyānti vāgduṣṭaṃ krodhanaṃ tathā || 32||
avisaṃvādanaṃ dānaṃ samayasyāvyatikramaḥ |
āvartayanti bhūtāni samyakpraṇihitā ca vāk || 33||
avisaṃvādako dakṣaḥ kṛtajño matimānṛjuḥ |
api saṅkṣīṇa kośo'pi labhate parivāraṇam || 34||
dhṛtiḥ śamo damaḥ śaucaṃ kāruṇyaṃ vāganiṣṭhurā |
mitrāṇāṃ cānabhidrohaḥ sataitāḥ samidhaḥ śriyaḥ || 35||
asaṃvibhāgī duṣṭātmā kṛtaghno nirapatrapaḥ |
tādṛṅnarādhamo loke varjanīyo narādhipa || 36||
na sa rātrau sukhaṃ śete sa sarpa iva veśmani |
yaḥ kopayati nirdoṣaṃ sa doṣo'bhyantaraṃ janam || 37||
yeṣu duṣṭeṣu doṣaḥ syādyogakṣemasya bhārata |
sadā prasādanaṃ teṣāṃ devatānāmivācaret || 38||
ye'rthāḥ strīṣu samāsaktāḥ prathamotpatiteṣu ca |
ye cānārya samāsaktāḥ sarve te saṃśayaṃ gatāḥ || 39||
yatra strī yatra kitavo yatra bālo'nuśāsti ca |
majjanti te'vaśā deśā nadyāmaśmaplavā iva || 40||
prayojaneṣu ye saktā na viśeṣeṣu bhārata |
tānahaṃ paṇḍitānmanye viśeṣā hi prasaṅginaḥ || 41||
yaṃ praśaṃsanti kitavā yaṃ praśaṃsanti cāraṇāḥ |
yaṃ praśaṃsanti bandhakyo na sa jīvati mānavaḥ || 42||
hitvā tānparameṣvāsānpāṇḍavānamitaujasaḥ |
āhitaṃ bhārataiśvaryaṃ tvayā duryodhane mahat || 43||
taṃ drakṣyasi paribhraṣṭaṃ tasmāttvaṃ nacirādiva |
aiśvaryamadasammūḍhaṃ baliṃ lokatrayādiva || 44||
|| iti śrīmahābhārate udyogaparvaṇi prajāgaraparvaṇi
viduravākye aṣṭatriṃśo'dhyāyaḥ || 38||
🕉️ This is the original Sanskrit rendered in Sinhala script.
Pronunciation is identical to the Sanskrit Devanagari version.