અસ્ય શ્રીશીતલાસ્તોત્રસ્ય મહાદેવ ઋષિઃ અનુષ્ટુપ્ છન્દઃ શીતલા દેવતા લક્ષ્મીર્બીજં ભવાની શક્તિઃ સર્વવિસ્ફોટકનિવૃત્યર્થે જપે વિનિયોગઃ ॥
ઈશ્વર ઉવાચ ।
વન્દેઽહં શીતલાં દેવીં રાસભસ્થાં દિગમ્બરામ્ ।
માર્જનીકલશોપેતાં શૂર્પાલઙ્કૃતમસ્તકામ્ ॥ 1 ॥
વન્દેઽહં શીતલાં દેવીં સર્વરોગભયાપહામ્ ।
યામાસાદ્ય નિવર્તેત વિસ્ફોટકભયં મહત્ ॥ 2 ॥
શીતલે શીતલે ચેતિ યો બ્રૂયાદ્દાહપીડિતઃ ।
વિસ્ફોટકભયં ઘોરં ક્ષિપ્રં તસ્ય પ્રણશ્યતિ ॥ 3 ॥
યસ્ત્વામુદકમધ્યે તુ ધ્યાત્વા સમ્પૂજયેન્નરઃ ।
વિસ્ફોટકભયં ઘોરં ગૃહે તસ્ય ન જાયતે ॥ 4 ॥
શીતલે જ્વરદગ્ધસ્ય પૂતિગન્ધયુતસ્ય ચ ।
પ્રણષ્ટચક્ષુષઃ પુંસસ્ત્વામાહુર્જીવનૌષધમ્ ॥ 5 ॥
શીતલે તનુજાન્ રોગાન્ નૃણાં હરસિ દુસ્ત્યજાન્ ।
વિસ્ફોટકવિદીર્ણાનાં ત્વમેકાઽમૃતવર્ષિણી ॥ 6 ॥
ગલગણ્ડગ્રહા રોગા યે ચાન્યે દારુણા નૃણામ્ ।
ત્વદનુધ્યાનમાત્રેણ શીતલે યાન્તિ સઙ્ક્ષયમ્ ॥ 7 ॥
ન મન્ત્રો નૌષધં તસ્ય પાપરોગસ્ય વિદ્યતે ।
ત્વામેકાં શીતલે ધાત્રીં નાન્યાં પશ્યામિ દેવતામ્ ॥ 8 ॥
મૃણાલતન્તુસદૃશીં નાભિહૃન્મધ્યસંસ્થિતામ્ ।
યસ્ત્વાં સઞ્ચિન્તયેદ્દેવિ તસ્ય મૃત્યુર્ન જાયતે ॥ 9 ॥
અષ્ટકં શીતલાદેવ્યા યો નરઃ પ્રપઠેત્સદા ।
વિસ્ફોટકભયં ઘોરં ગૃહે તસ્ય ન જાયતે ॥ 10 ॥
શ્રોતવ્યં પઠિતવ્યં ચ શ્રદ્ધાભક્તિસમન્વિતૈઃ ।
ઉપસર્ગવિનાશાય પરં સ્વસ્ત્યયનં મહત્ ॥ 11 ॥
શીતલે ત્વં જગન્માતા શીતલે ત્વં જગત્પિતા ।
શીતલે ત્વં જગદ્ધાત્રી શીતલાયૈ નમો નમઃ ॥ 12 ॥
રાસભો ગર્દભશ્ચૈવ ખરો વૈશાખનન્દનઃ ।
શીતલાવાહનશ્ચૈવ દૂર્વાકન્દનિકૃન્તનઃ ॥ 13 ॥
એતાનિ ખરનામાનિ શીતલાગ્રે તુ યઃ પઠેત્ ।
તસ્ય ગેહે શિશૂનાં ચ શીતલારુઙ્ ન જાયતે ॥ 14 ॥
શીતલાષ્ટકમેવેદં ન દેયં યસ્યકસ્યચિત્ ।
દાતવ્યં ચ સદા તસ્મૈ શ્રદ્ધાભક્તિયુતાય વૈ ॥ 15 ॥
ઇતિ શ્રીસ્કાન્દપુરાણે શીતલાષ્ટકમ્ ॥
Roman (IAST) Transliteration
asya śrīśītalāstotrasya mahādeva ṛṣiḥ anuṣṭup chandaḥ śītalā devatā lakṣmīrbījaṃ bhavānī śaktiḥ sarvavisphoṭakanivṛtyarthe jape viniyogaḥ ||
īśvara uvāca |
vande'haṃ śītalāṃ devīṃ rāsabhasthāṃ digambarām |
mārjanīkalaśopetāṃ śūrpālaṅkṛtamastakām || 1 ||
vande'haṃ śītalāṃ devīṃ sarvarogabhayāpahām |
yāmāsādya nivarteta visphoṭakabhayaṃ mahat || 2 ||
śītale śītale ceti yo brūyāddāhapīḍitaḥ |
visphoṭakabhayaṃ ghoraṃ kṣipraṃ tasya praṇaśyati || 3 ||
yastvāmudakamadhye tu dhyātvā sampūjayennaraḥ |
visphoṭakabhayaṃ ghoraṃ gṛhe tasya na jāyate || 4 ||
śītale jvaradagdhasya pūtigandhayutasya ca |
praṇaṣṭacakṣuṣaḥ puṃsastvāmāhurjīvanauṣadham || 5 ||
śītale tanujān rogān nṛṇāṃ harasi dustyajān |
visphoṭakavidīrṇānāṃ tvamekā'mṛtavarṣiṇī || 6 ||
galagaṇḍagrahā rogā ye cānye dāruṇā nṛṇām |
tvadanudhyānamātreṇa śītale yānti saṅkṣayam || 7 ||
na mantro nauṣadhaṃ tasya pāparogasya vidyate |
tvāmekāṃ śītale dhātrīṃ nānyāṃ paśyāmi devatām || 8 ||
mṛṇālatantusadṛśīṃ nābhihṛnmadhyasaṃsthitām |
yastvāṃ sañcintayeddevi tasya mṛtyurna jāyate || 9 ||
aṣṭakaṃ śītalādevyā yo naraḥ prapaṭhetsadā |
visphoṭakabhayaṃ ghoraṃ gṛhe tasya na jāyate || 10 ||
śrotavyaṃ paṭhitavyaṃ ca śraddhābhaktisamanvitaiḥ |
upasargavināśāya paraṃ svastyayanaṃ mahat || 11 ||
śītale tvaṃ jaganmātā śītale tvaṃ jagatpitā |
śītale tvaṃ jagaddhātrī śītalāyai namo namaḥ || 12 ||
rāsabho gardabhaścaiva kharo vaiśākhanandanaḥ |
śītalāvāhanaścaiva dūrvākandanikṛntanaḥ || 13 ||
etāni kharanāmāni śītalāgre tu yaḥ paṭhet |
tasya gehe śiśūnāṃ ca śītalāruṅ na jāyate || 14 ||
śītalāṣṭakamevedaṃ na deyaṃ yasyakasyacit |
dātavyaṃ ca sadā tasmai śraddhābhaktiyutāya vai || 15 ||
iti śrīskāndapurāṇe śītalāṣṭakam ||
Sanskrit — Devanagari (original)
अस्य श्रीशीतलास्तोत्रस्य महादेव ऋषिः अनुष्टुप् छन्दः शीतला देवता लक्ष्मीर्बीजं भवानी शक्तिः सर्वविस्फोटकनिवृत्यर्थे जपे विनियोगः ॥
ईश्वर उवाच ।
वन्देऽहं शीतलां देवीं रासभस्थां दिगम्बराम् ।
मार्जनीकलशोपेतां शूर्पालङ्कृतमस्तकाम् ॥ 1 ॥
वन्देऽहं शीतलां देवीं सर्वरोगभयापहाम् ।
यामासाद्य निवर्तेत विस्फोटकभयं महत् ॥ 2 ॥
शीतले शीतले चेति यो ब्रूयाद्दाहपीडितः ।
विस्फोटकभयं घोरं क्षिप्रं तस्य प्रणश्यति ॥ 3 ॥
यस्त्वामुदकमध्ये तु ध्यात्वा सम्पूजयेन्नरः ।
विस्फोटकभयं घोरं गृहे तस्य न जायते ॥ 4 ॥
शीतले ज्वरदग्धस्य पूतिगन्धयुतस्य च ।
प्रणष्टचक्षुषः पुंसस्त्वामाहुर्जीवनौषधम् ॥ 5 ॥
शीतले तनुजान् रोगान् नृणां हरसि दुस्त्यजान् ।
विस्फोटकविदीर्णानां त्वमेकाऽमृतवर्षिणी ॥ 6 ॥
गलगण्डग्रहा रोगा ये चान्ये दारुणा नृणाम् ।
त्वदनुध्यानमात्रेण शीतले यान्ति सङ्क्षयम् ॥ 7 ॥
न मन्त्रो नौषधं तस्य पापरोगस्य विद्यते ।
त्वामेकां शीतले धात्रीं नान्यां पश्यामि देवताम् ॥ 8 ॥
मृणालतन्तुसदृशीं नाभिहृन्मध्यसंस्थिताम् ।
यस्त्वां सञ्चिन्तयेद्देवि तस्य मृत्युर्न जायते ॥ 9 ॥
अष्टकं शीतलादेव्या यो नरः प्रपठेत्सदा ।
विस्फोटकभयं घोरं गृहे तस्य न जायते ॥ 10 ॥
श्रोतव्यं पठितव्यं च श्रद्धाभक्तिसमन्वितैः ।
उपसर्गविनाशाय परं स्वस्त्ययनं महत् ॥ 11 ॥
शीतले त्वं जगन्माता शीतले त्वं जगत्पिता ।
शीतले त्वं जगद्धात्री शीतलायै नमो नमः ॥ 12 ॥
रासभो गर्दभश्चैव खरो वैशाखनन्दनः ।
शीतलावाहनश्चैव दूर्वाकन्दनिकृन्तनः ॥ 13 ॥
एतानि खरनामानि शीतलाग्रे तु यः पठेत् ।
तस्य गेहे शिशूनां च शीतलारुङ् न जायते ॥ 14 ॥
शीतलाष्टकमेवेदं न देयं यस्यकस्यचित् ।
दातव्यं च सदा तस्मै श्रद्धाभक्तियुताय वै ॥ 15 ॥
इति श्रीस्कान्दपुराणे शीतलाष्टकम् ॥
asya śrīśītalāstotrasya mahādeva ṛṣiḥ anuṣṭup chandaḥ śītalā devatā lakṣmīrbījaṃ bhavānī śaktiḥ sarvavisphoṭakanivṛtyarthe jape viniyogaḥ ||
īśvara uvāca |
vande'haṃ śītalāṃ devīṃ rāsabhasthāṃ digambarām |
mārjanīkalaśopetāṃ śūrpālaṅkṛtamastakām || 1 ||
vande'haṃ śītalāṃ devīṃ sarvarogabhayāpahām |
yāmāsādya nivarteta visphoṭakabhayaṃ mahat || 2 ||
śītale śītale ceti yo brūyāddāhapīḍitaḥ |
visphoṭakabhayaṃ ghoraṃ kṣipraṃ tasya praṇaśyati || 3 ||
yastvāmudakamadhye tu dhyātvā sampūjayennaraḥ |
visphoṭakabhayaṃ ghoraṃ gṛhe tasya na jāyate || 4 ||
śītale jvaradagdhasya pūtigandhayutasya ca |
praṇaṣṭacakṣuṣaḥ puṃsastvāmāhurjīvanauṣadham || 5 ||
śītale tanujān rogān nṛṇāṃ harasi dustyajān |
visphoṭakavidīrṇānāṃ tvamekā'mṛtavarṣiṇī || 6 ||
galagaṇḍagrahā rogā ye cānye dāruṇā nṛṇām |
tvadanudhyānamātreṇa śītale yānti saṅkṣayam || 7 ||
na mantro nauṣadhaṃ tasya pāparogasya vidyate |
tvāmekāṃ śītale dhātrīṃ nānyāṃ paśyāmi devatām || 8 ||
mṛṇālatantusadṛśīṃ nābhihṛnmadhyasaṃsthitām |
yastvāṃ sañcintayeddevi tasya mṛtyurna jāyate || 9 ||
aṣṭakaṃ śītalādevyā yo naraḥ prapaṭhetsadā |
visphoṭakabhayaṃ ghoraṃ gṛhe tasya na jāyate || 10 ||
śrotavyaṃ paṭhitavyaṃ ca śraddhābhaktisamanvitaiḥ |
upasargavināśāya paraṃ svastyayanaṃ mahat || 11 ||
śītale tvaṃ jaganmātā śītale tvaṃ jagatpitā |
śītale tvaṃ jagaddhātrī śītalāyai namo namaḥ || 12 ||
rāsabho gardabhaścaiva kharo vaiśākhanandanaḥ |
śītalāvāhanaścaiva dūrvākandanikṛntanaḥ || 13 ||
etāni kharanāmāni śītalāgre tu yaḥ paṭhet |
tasya gehe śiśūnāṃ ca śītalāruṅ na jāyate || 14 ||
śītalāṣṭakamevedaṃ na deyaṃ yasyakasyacit |
dātavyaṃ ca sadā tasmai śraddhābhaktiyutāya vai || 15 ||
iti śrīskāndapurāṇe śītalāṣṭakam ||
🕉️ This is the original Sanskrit rendered in Gujarati script.
Pronunciation is identical to the Sanskrit Devanagari version.