𑌶𑍍𑌰𑍀𑌮𑌦𑍍𑌵𑌾𑌲𑍍𑌮𑍀𑌕𑍀𑌯 𑌰𑌾𑌮𑌾𑌯𑌣𑍇 𑌅𑌯𑍋𑌧𑍍𑌯𑌾𑌕𑌾𑌣𑍍𑌡𑌮𑍍 ।
𑌅𑌥 𑌏𑌕𑌨𑌵𑌤𑌿𑌤𑌮𑌸𑍍𑌸𑌰𑍍𑌗𑌃 ।
𑌕𑍃𑌤𑌬𑍁𑌦𑍍𑌧𑌿𑌂 𑌨𑌿𑌵𑌾𑌸𑌾𑌯 𑌤𑌤𑍍𑌰𑍈𑌵 𑌸 𑌮𑍁𑌨𑌿𑌸𑍍𑌤𑌦𑌾 ।
𑌭𑌰𑌤𑌂 𑌕𑍈𑌕𑌯𑍀𑌪𑍁𑌤𑍍𑌰𑌮𑌾𑌤𑌿𑌥𑍍𑌯𑍇𑌨𑌨𑍍𑌯𑌮𑌨𑍍𑌤𑍍𑌰𑌯𑌤𑍍 ॥ 1 ॥
𑌅𑌬𑍍𑌰𑌵𑍀𑌦𑍍𑌭𑌰𑌤𑌸𑍍𑌤𑍍𑌵𑍇𑌨𑌂 𑌨𑌨𑍍𑌵𑌿𑌦𑌂 𑌭𑌵𑌤𑌾 𑌕𑍃𑌤𑌮𑍍 ।
𑌪𑌾𑌦𑍍𑌯𑌮𑌰𑍍𑌘𑍍𑌯𑌂 𑌤𑌥𑌾𑌽𑌤𑌿𑌥𑍍𑌯𑌂 𑌵𑌨𑍇 𑌯𑌦𑍁𑌪𑌪𑌦𑍍𑌯𑌤𑍇 ॥ 2 ॥
𑌅𑌥𑍋𑌵𑌾𑌚 𑌭𑌰𑌦𑍍𑌵𑌾𑌜𑍋 𑌭𑌰𑌤𑌂 𑌪𑍍𑌰𑌹𑌸𑌨𑍍𑌨𑌿𑌵 ।
𑌜𑌾𑌨𑍇 𑌤𑍍𑌵𑌾𑌂 𑌪𑍍𑌰𑍀𑌤𑌿𑌸𑌂𑌯𑍁𑌕𑍍𑌤𑌂 𑌤𑍁𑌷𑍍𑌯𑍇𑌸𑍍𑌤𑍍𑌵𑌂 𑌯𑍇𑌨 𑌕𑍇𑌨𑌚𑌿𑌤𑍍 ॥ 3 ॥
𑌸𑍇𑌨𑌾𑌯𑌾𑌸𑍍𑌤𑍁 𑌤𑌵𑍈𑌤𑌸𑍍𑌯𑌾𑌃 𑌕𑌰𑍍𑌤𑍁𑌮𑌿𑌚𑍍𑌛𑌾𑌮𑌿 𑌭𑍋𑌜𑌨𑌮𑍍 ।
𑌮𑌮 𑌪𑍍𑌰𑍀𑌤𑌿𑌰𑍍𑌯𑌥𑌾𑌰𑍂𑌪𑌾 𑌤𑌥𑌾𑌰𑍍𑌹𑍋 𑌮𑌨𑍁𑌜𑌰𑍍𑌷𑌭 ॥ 4 ॥
𑌕𑌿𑌮𑌰𑍍𑌥𑌂 𑌚𑌾𑌪𑌿 𑌨𑌿𑌕𑍍𑌷𑌿𑌪𑍍𑌯 𑌦𑍂𑌰𑍇 𑌬𑌲𑌮𑌿𑌹𑌾𑌗𑌤𑌃 ।
𑌕𑌸𑍍𑌮𑌾𑌨𑍍𑌨𑍇𑌹𑍋𑌪𑌯𑌾𑌤𑍋𑌽𑌸𑌿 𑌸𑌬𑌲𑌃 𑌪𑍁𑌰𑍁𑌷𑌰𑍍𑌷𑌭𑌃 ॥ 5 ॥
𑌭𑌰𑌤𑌃 𑌪𑍍𑌰𑌤𑍍𑌯𑍁𑌵𑌾𑌚𑍇𑌦𑌂 𑌪𑍍𑌰𑌾𑌞𑍍𑌜𑌲𑌿𑌸𑍍𑌤𑌂 𑌤𑌪𑍋𑌧𑌨𑌮𑍍 ।
𑌸𑌸𑍈𑌨𑍍𑌯𑍋 𑌨𑍋𑌪𑌯𑌾𑌤𑍋𑌽𑌸𑍍𑌮𑌿 𑌭𑌗𑌵𑌨𑍍𑌭𑌗𑌵𑌦𑍍𑌭𑌯𑌾𑌤𑍍 ॥ 6 ॥
𑌰𑌾𑌜𑍍𑌞𑌾 𑌚 𑌭𑌗𑌵𑌨𑍍𑌨𑌿𑌤𑍍𑌯𑌂 𑌰𑌾𑌜𑌪𑍁𑌤𑍍𑌰𑍇𑌣 𑌵𑌾 𑌸𑌦𑌾 ।
𑌯𑌤𑍍𑌨𑌤𑌃 𑌪𑌰𑌿𑌹𑌰𑍍𑌤𑌵𑍍𑌯𑌾 𑌵𑌿𑌷𑌯𑍇𑌷𑍁 𑌤𑌪𑌸𑍍𑌵𑌿𑌨𑌃 ॥ 7 ॥
𑌵𑌾𑌜𑌿𑌮𑍁𑌖𑍍𑌯𑌾 𑌮𑌨𑍁𑌷𑍍𑌯𑌾𑌶𑍍𑌚 𑌮𑌤𑍍𑌤𑌾𑌶𑍍𑌚 𑌵𑌰𑌵𑌾𑌰𑌣𑌾𑌃 ।
𑌪𑍍𑌰𑌚𑍍𑌛𑌾𑌦𑍍𑌯 𑌭𑌗𑌵𑌨𑍍𑌭𑍂𑌮𑌿𑌂 𑌮𑌹𑌤𑍀𑌮𑌨𑍁𑌯𑌾𑌨𑍍𑌤𑌿 𑌮𑌾𑌮𑍍 ॥ 8 ॥
𑌤𑍇 𑌵𑍃𑌕𑍍𑌷𑌾𑌨𑍁𑌦𑌕𑌂 𑌭𑍂𑌮𑌿𑌮𑌾𑌶𑍍𑌰𑌮𑍇𑌷𑍂𑌟𑌜𑌾𑌂 𑌸𑍍𑌤𑌥𑌾 ।
𑌨 𑌹𑌿𑌂𑌸𑍍𑌯𑍁𑌰𑌿𑌤𑌿 𑌤𑍇𑌨𑌾𑌽𑌹𑌮𑍇𑌕 𑌏𑌵 𑌸𑌮𑌾𑌗𑌤𑌃 ॥ 9 ॥
𑌆𑌨𑍀𑌯𑌤𑌾𑌮𑌿𑌤𑌸𑍍𑌸𑍇𑌨𑍇𑌤𑍍𑌯𑌾𑌜𑍍𑌞𑌪𑍍𑌤𑌃 𑌪𑌰𑌮𑌰𑍍𑌷𑌿𑌣𑌾 ।
𑌤𑌤𑌸𑍍𑌤𑍁 𑌚𑌕𑍍𑌰𑍇 𑌭𑌰𑌤𑌸𑍍𑌸𑍇𑌨𑌾𑌯𑌾𑌸𑍍𑌸𑌮𑍁𑌪𑌾𑌗𑌮𑌮𑍍 ॥ 10 ॥
𑌅𑌗𑍍𑌨𑌿𑌶𑌾𑌲𑌾𑌂 𑌪𑍍𑌰𑌵𑌿𑌶𑍍𑌯𑌾𑌥 𑌪𑍀𑌤𑍍𑌵𑌾𑌽𑌪𑌃 𑌪𑌰𑌿𑌮𑍃𑌜𑍍𑌯 𑌚 ।
𑌆𑌤𑌿𑌥𑍍𑌯𑌸𑍍𑌯 𑌕𑍍𑌰𑌿𑌯𑌾𑌹𑍇𑌤𑍋𑌰𑍍𑌵𑌿𑌶𑍍𑌵𑌕𑌰𑍍𑌮𑌾𑌣𑌮𑌾𑌹𑍍𑌵𑌯𑌤𑍍 ॥ 11 ॥
𑌆𑌹𑍍𑌵𑌯𑍇 𑌵𑌿𑌶𑍍𑌵𑌕𑌰𑍍𑌮𑌾𑌣𑌮𑌹𑌂 𑌤𑍍𑌵𑌷𑍍𑌟𑌾𑌰𑌮𑍇𑌵 𑌚 ।
𑌆𑌤𑌿𑌥𑍍𑌯𑌂 𑌕𑌰𑍍𑌤𑍁𑌮𑌿𑌚𑍍𑌛𑌾𑌮𑌿 𑌤𑌤𑍍𑌰 𑌮𑍇 𑌸𑌂𑌵𑌿𑌧𑍀𑌯𑌤𑌾𑌮𑍍 ॥ 12 ॥
𑌆𑌹𑍍𑌵𑌯𑍇 𑌲𑍋𑌕𑌪𑌾𑌲𑌾𑌂𑌸𑍍𑌤𑍍𑌰𑍀𑌨𑍍 𑌦𑍇𑌵𑌾𑌨𑍍 𑌶𑌕𑍍𑌰𑌮𑍁𑌖𑌾𑌂𑌸𑍍𑌤𑌥𑌾 ।
𑌆𑌤𑌿𑌥𑍍𑌯𑌂 𑌕𑌰𑍍𑌤𑍁𑌮𑌿𑌚𑍍𑌛𑌾𑌮𑌿 𑌤𑌤𑍍𑌰 𑌮𑍇 𑌸𑌂𑌵𑌿𑌧𑍀𑌯𑌤𑌾𑌮𑍍 ॥ 13 ॥
𑌪𑍍𑌰𑌾𑌕𑍍𑌸𑍍𑌰𑍋𑌤𑌸𑌶𑍍𑌚 𑌯𑌾 𑌨𑌦𑍍𑌯𑌃 𑌪𑍍𑌰𑌤𑍍𑌯𑌕𑍍𑌸𑍍𑌰𑍋𑌤𑌸 𑌏𑌵 𑌚 ।
𑌪𑍃𑌥𑌿𑌵𑍍𑌯𑌾𑌮𑌨𑍍𑌤𑌰𑌿𑌕𑍍𑌷𑍇 𑌚 𑌸𑌮𑌾𑌯𑌾𑌨𑍍𑌤𑍍𑌵𑌦𑍍𑌯 𑌸𑌰𑍍𑌵𑌶𑌃 ॥ 14 ॥
𑌅𑌨𑍍𑌯𑌾 𑌸𑍍𑌰𑌵𑌨𑍍𑌤𑍁 𑌮𑍈𑌰𑍇𑌯𑌂 𑌸𑍁𑌰𑌾𑌮𑌨𑍍𑌯𑌾𑌸𑍍𑌸𑍁𑌵𑌿𑌷𑍍𑌠𑌿𑌤𑌾𑌮𑍍 ।
𑌅𑌪𑌰𑌾 𑌶𑍍𑌚𑍋𑌦𑌕𑌂 𑌶𑍀𑌤𑌮𑌿𑌕𑍍𑌷𑍁𑌕𑌾𑌣𑍍𑌡𑌰𑌸𑍋𑌪𑌮𑌮𑍍 ॥ 15 ॥
𑌆𑌹𑍍𑌵𑌯𑍇 𑌦𑍇𑌵𑌗𑌨𑍍𑌧𑌰𑍍𑌵𑌾𑌨𑍍𑌵𑌿𑌶𑍍𑌵𑌾𑌵𑌸𑍁𑌹𑌹𑌾𑌹𑍁𑌹𑍂𑌨𑍍 ।
𑌤𑌥𑍈𑌵𑌾𑌪𑍍𑌸𑌰𑌸𑍋 𑌦𑍇𑌵𑍀𑌰𑍍𑌗𑌨𑍍𑌧𑌰𑍍𑌵𑍀𑌶𑍍𑌚𑌾𑌪𑌿 𑌸𑌰𑍍𑌵𑌶𑌃 ॥ 16 ॥
𑌘𑍃𑌤𑌾𑌚𑍀𑌮𑌥 𑌵𑌿𑌶𑍍𑌵𑌾𑌚𑍀𑌂 𑌮𑌿𑌶𑍍𑌰𑌕𑍇𑌶𑍀𑌮𑌲𑌮𑍍𑌬𑍁𑌸𑌾𑌮𑍍 ।
𑌨𑌾𑌗𑌦𑌨𑍍𑌤𑌾𑌂 𑌚 𑌹𑍇𑌮𑌾𑌂 𑌚 𑌹𑌿𑌮𑌾𑌮𑌦𑍍𑌰𑌿𑌕𑍃𑌤𑌸𑍍𑌥𑌲𑌾𑌮𑍍 ॥ 17 ॥
𑌶𑌕𑍍𑌰𑌂 𑌯𑌾𑌶𑍍𑌚𑍋𑌪𑌤𑌿𑌷𑍍𑌠𑌨𑍍𑌤𑌿 𑌬𑍍𑌰𑌹𑍍𑌮𑌾𑌣𑌂 𑌯𑌾𑌶𑍍𑌚 𑌯𑍋𑌷𑌿𑌤𑌃 ।
𑌸𑌰𑍍𑌵𑌾𑌸𑍍𑌤𑍁𑌮𑍍𑌬𑍁𑌰𑍁𑌣𑌾 𑌸𑌾𑌰𑍍𑌧𑌮𑌾𑌹𑍍𑌵𑌯𑍇 𑌸𑌪𑌰𑌿𑌚𑍍𑌛𑌦𑌾𑌃 ॥ 18 ॥
𑌵𑌨𑌂 𑌕𑍁𑌰𑍁𑌷𑍁 𑌯𑌦𑍍𑌦𑌿𑌵𑍍𑌯𑌂 𑌵𑌾𑌸𑍋𑌭𑍂𑌷𑌣𑌪𑌤𑍍𑌰𑌵𑌤𑍍 ।
𑌦𑌿𑌵𑍍𑌯𑌨𑌾𑌰𑍀𑌫𑌲𑌂 𑌶𑌶𑍍𑌵𑌤𑍍𑌤𑌤𑍍𑌕𑍗𑌬𑍇𑌰𑌮𑌿𑌹𑍈𑌤𑍁 𑌚 ॥ 19 ॥
𑌇𑌹 𑌮𑍇 𑌭𑌗𑌵𑌾𑌨𑍍 𑌸𑍋𑌮𑍋 𑌵𑌿𑌧𑌤𑍍𑌤𑌾𑌮𑌨𑍍𑌨𑌮𑍁𑌤𑍍𑌤𑌮𑌮𑍍 ।
𑌭𑌕𑍍𑌷𑍍𑌯𑌮𑍍𑌭𑍋𑌜𑍍𑌯𑌂 𑌚 𑌚𑍋𑌷𑍍𑌯𑌂 𑌚 𑌲𑍇𑌹𑍍𑌯𑌂 𑌚 𑌵𑌿𑌵𑌿𑌧𑌂 𑌬𑌹𑍁 ॥ 20 ॥
𑌵𑌿𑌚𑌿𑌤𑍍𑌰𑌾𑌣𑌿 𑌚 𑌮𑌾𑌲𑍍𑌯𑌾𑌨𑌿 𑌪𑌾𑌦𑌪𑌪𑍍𑌰𑌚𑍍𑌯𑍁𑌤𑌾𑌨𑌿 𑌚 ।
𑌸𑍁𑌰𑌾𑌦𑍀𑌨𑌿 𑌚 𑌪𑍇𑌯𑌾𑌨𑌿 𑌮𑌾𑌂𑌸𑌾𑌨𑌿 𑌵𑌿𑌵𑌿𑌧𑌾𑌨𑌿 𑌚 ॥ 21 ॥
𑌏𑌵𑌂 𑌸𑌮𑌾𑌧𑌿𑌨𑌾 𑌯𑍁𑌕𑍍𑌤𑌸𑍍𑌤𑍇𑌜𑌸𑌾𑌽𑌪𑍍𑌰𑌤𑌿𑌮𑍇𑌨 𑌚 ।
𑌶𑍀𑌕𑍍𑌷𑌾𑌸𑍍𑌵𑌰𑌸𑌮𑌾𑌯𑍁𑌕𑍍𑌤𑌂 𑌤𑌪𑌸𑌾 𑌚𑌾𑌬𑍍𑌰𑌵𑍀𑌨𑍍𑌮𑍁𑌨𑌿𑌃 ॥ 22 ॥
𑌮𑌨𑌸𑌾 𑌧𑍍𑌯𑌾𑌯𑌤𑌸𑍍𑌤𑌸𑍍𑌯 𑌪𑍍𑌰𑌾𑌙𑍍𑌮𑍁𑌖𑌸𑍍𑌯 𑌕𑍃𑌤𑌾𑌞𑍍𑌜𑌲𑍇𑌃 ।
𑌆𑌜𑌗𑍍𑌮𑍁𑌸𑍍𑌤𑌾𑌨𑌿 𑌸𑌰𑍍𑌵𑌾𑌣𑌿 𑌦𑍈𑌵𑌤𑌾𑌨𑌿 𑌪𑍃𑌥𑌕𑍍𑌪𑍃𑌥𑌕𑍍 ॥ 23 ॥
𑌮𑌲𑌯𑌂 𑌦𑌰𑍍𑌦𑍁𑌰𑌂 𑌚𑍈𑌵 𑌤𑌤𑌸𑍍𑌸𑍍𑌵𑍇𑌦𑌨𑍁𑌦𑍋𑌽𑌨𑌿𑌲𑌃 ।
𑌉𑌪𑌸𑍍𑌪𑍃𑌶𑍍𑌯 𑌵𑌵𑍗 𑌯𑍁𑌕𑍍𑌤𑍍𑌯𑌾 𑌸𑍁𑌪𑍍𑌰𑌿𑌯𑌾𑌤𑍍𑌮𑌾 𑌸𑍁𑌖𑌶𑍍𑌶𑌿𑌵𑌃 ॥ 24 ॥
𑌤𑌤𑍋𑌽𑌭𑍍𑌯𑌵𑌰𑍍𑌷𑌨𑍍𑌤 𑌘𑌨𑌾 𑌦𑌿𑌵𑍍𑌯𑌾𑌃 𑌕𑍁𑌸𑍁𑌮𑌵𑍃𑌷𑍍𑌟𑌯𑌃 ।
𑌦𑌿𑌵𑍍𑌯𑌦𑍁𑌨𑍍𑌦𑍁𑌭𑌿𑌘𑍋𑌷𑌶𑍍𑌚 𑌦𑌿𑌕𑍍𑌷𑍁 𑌸𑌰𑍍𑌵𑌾𑌸𑍁 𑌶𑍁𑌶𑍍𑌰𑍁𑌵𑍇 ॥ 25 ॥
𑌪𑍍𑌰𑌵𑌵𑍁𑌶𑍍𑌚𑍋𑌤𑍍𑌤𑌮𑌾 𑌵𑌾𑌤𑌾 𑌨𑌨𑍃𑌤𑍁𑌶𑍍𑌚𑌾𑌪𑍍𑌸𑌰𑍋𑌗𑌣𑌾𑌃 ।
𑌜𑌗𑍁𑌶𑍍𑌚 𑌦𑍇𑌵𑌗𑌨𑍍𑌧𑌰𑍍𑌵𑌾 𑌵𑍀𑌣𑌾𑌃 𑌪𑍍𑌰𑌮𑍁𑌮𑍁𑌚𑍁𑌸𑍍𑌸𑍍𑌵𑌰𑌾𑌨𑍍 ॥ 26 ॥
𑌸 𑌶𑌬𑍍𑌦𑍋 𑌦𑍍𑌯𑌾𑌂 𑌚 𑌭𑍂𑌮𑌿𑌂 𑌚 𑌪𑍍𑌰𑌾𑌣𑌿𑌨𑌾𑌂 𑌶𑍍𑌰𑌵𑌣𑌾𑌨𑌿 𑌚 ।
𑌵𑌿𑌵𑍇𑌶𑍋𑌚𑍍𑌚𑌰𑌿𑌤𑌶𑍍𑌶𑍍𑌲𑌕𑍍𑌷𑍍𑌣𑌸𑍍𑌸𑌮𑍋 𑌲𑌯𑌸𑌮𑌨𑍍𑌵𑌿𑌤𑌃 ॥ 27 ॥
𑌤𑌸𑍍𑌮𑌿𑌨𑍍𑌨𑍁𑌪𑌰𑌤𑍇 𑌶𑌬𑍍𑌦𑍇 𑌦𑌿𑌵𑍍𑌯𑍇 𑌶𑍍𑌰𑍋𑌤𑍍𑌰 𑌸𑍁𑌖𑍇 𑌨𑍃𑌣𑌾𑌮𑍍 ।
𑌦𑌦𑌰𑍍𑌶 𑌭𑌾𑌰𑌤𑌂 𑌸𑍈𑌨𑍍𑌯𑌂 𑌵𑌿𑌧𑌾𑌨𑌂 𑌵𑌿𑌶𑍍𑌵𑌕𑌰𑍍𑌮𑌣𑌃 ॥ 28 ॥
𑌬𑌭𑍂𑌵 𑌹𑌿 𑌸𑌮𑌾 𑌭𑍂𑌮𑌿𑌸𑍍𑌸𑌮𑌨𑍍𑌤𑌾𑌤𑍍𑌪𑌞𑍍𑌚𑌯𑍋𑌜𑌨𑌾 ।
𑌶𑌾𑌦𑍍𑌵𑌲𑍈𑌰𑍍𑌭𑌹𑍁𑌭𑌿𑌶𑍍𑌚𑌨𑍍𑌨𑌾 𑌨𑍀𑌲𑌵𑍈𑌢𑍂𑌰𑍍𑌯𑌸𑌨𑍍𑌨𑌿𑌭𑍈𑌃 ॥ 29 ॥
𑌤𑌸𑍍𑌮𑌿𑌨𑍍𑌬𑌿𑌲𑍍𑌵𑌾𑌃 𑌕𑌪𑌿𑌤𑍍𑌥𑌾𑌶𑍍𑌚 𑌪𑌨𑌸𑌾 𑌬𑍀𑌜𑌪𑍂𑌰𑌕𑌾𑌃 ।
𑌆𑌮𑌲𑌕𑍍𑌯𑍋 𑌬𑌭𑍂𑌵𑍁𑌶𑍍𑌚 𑌚𑍂𑌤𑌾𑌶𑍍𑌚 𑌫𑌲𑌭𑍂𑌷𑌣𑌾𑌃 ॥ 30 ॥
𑌉𑌤𑍍𑌤𑌰𑍇𑌭𑍍𑌯𑌃 𑌕𑍁𑌰𑍁𑌭𑍍𑌯𑌶𑍍𑌚 𑌵𑌨𑌂 𑌦𑌿𑌵𑍍𑌯𑍋𑌪𑌭𑍋𑌗𑌵𑌤𑍍 ।
𑌆𑌜𑌗𑌾𑌮 𑌨𑌦𑍀 𑌦𑌿𑌵𑍍𑌯𑌾 𑌤𑍀𑌰𑌜𑍈𑌰𑍍𑌭𑌹𑍁𑌭𑌿𑌰𑍍𑌵𑍃𑌤𑌾 ॥ 31 ॥
𑌚𑌤𑍁𑌶𑍍𑌶𑌾𑌲𑌾𑌨𑌿 𑌶𑍁𑌭𑍍𑌰𑌾𑌣𑌿 𑌶𑌾𑌲𑌾𑌶𑍍𑌚 𑌗𑌜𑌵𑌾𑌜𑌿𑌨𑌾𑌮𑍍 ।
𑌹𑌰𑍍𑌮𑍍𑌯𑌪𑍍𑌰𑌾𑌸𑌾𑌦𑌸𑌮𑍍𑌬𑌾𑌧𑌾𑌸𑍍𑌤𑍋𑌰𑌣𑌾𑌨𑌿 𑌶𑍁𑌭𑌾𑌨𑌿 𑌚 ॥ 32 ॥
𑌸𑌿𑌤𑌮𑍇𑌘𑌨𑌿𑌭𑌂 𑌚𑌾𑌪𑌿 𑌰𑌾𑌜𑌵𑍇𑌶𑍍𑌮 𑌸𑍁𑌤𑍋𑌰𑌣𑌮𑍍 ।
𑌦𑌿𑌵𑍍𑌯𑌮𑌾𑌲𑍍𑌯𑌕𑍃𑌤𑌾𑌕𑌾𑌰𑌂 𑌦𑌿𑌵𑍍𑌯𑌗𑌨𑍍𑌧𑌸𑌮𑍁𑌕𑍍𑌷𑌿𑌤𑌮𑍍 ॥ 33 ॥
𑌚𑌤𑍁𑌰𑌶𑍍𑌰𑌮𑌸𑌮𑍍𑌬𑌾𑌧𑌂 𑌶𑌯𑌨𑌾𑌸𑌨𑌯𑌾𑌨𑌵𑌤𑍍 ।
𑌦𑌿𑌵𑍍𑌯𑍈𑌸𑍍𑌸𑌰𑍍𑌵𑌰𑌸𑍈𑌰𑍍𑌯𑍁𑌕𑍍𑌤𑌂 𑌦𑌿𑌵𑍍𑌯𑌭𑍋𑌜𑌨𑌵𑌸𑍍𑌤𑍍𑌰𑌵𑌤𑍍 ॥ 34 ॥
𑌉𑌪𑌕𑌲𑍍𑌪𑌿𑌤𑌸𑌰𑍍𑌵𑌾𑌨𑍍𑌨𑌂 𑌧𑍗𑌤𑌨𑌿𑌰𑍍𑌮𑌲𑌭𑌾𑌜𑌨𑌮𑍍 ।
𑌕𑍍𑌲𑍁𑌪𑍍𑌤𑌸𑌰𑍍𑌵𑌾𑌸𑌨𑌂 𑌶𑍍𑌰𑍀𑌮𑌤𑍍𑌸𑍍𑌵𑌾𑌸𑍍𑌤𑍀𑌰𑍍𑌣𑌶𑌯𑌨𑍋𑌤𑍍𑌤𑌮𑌮𑍍 ॥ 35 ॥
𑌪𑍍𑌰𑌵𑌿𑌵𑍇𑌶 𑌮𑌹𑌾𑌬𑌾𑌹𑍁𑌰𑌨𑍁𑌜𑍍𑌞𑌾𑌤𑍋 𑌮𑌹𑌰𑍍𑌷𑌿𑌣𑌾 ।
𑌵𑍇𑌶𑍍𑌮 𑌤𑌦𑍍𑌰𑌤𑍍𑌨𑌸𑌮𑍍𑌪𑍂𑌰𑍍𑌣𑌂 𑌭𑌰𑌤𑌃 𑌕𑍈𑌕𑌯𑍀𑌸𑍁𑌤𑌃 ॥ 36 ॥
𑌅𑌨𑍁𑌜𑌗𑍍𑌮𑍁𑌶𑍍𑌚 𑌤𑌂 𑌸𑌰𑍍𑌵𑍇 𑌮𑌨𑍍𑌤𑍍𑌰𑌿𑌣𑌸𑍍𑌸𑌪𑍁𑌰𑍋𑌹𑌿𑌤𑌾𑌃 ।
𑌬𑌭𑍂𑌵𑍁𑌶𑍍𑌚 𑌮𑍁𑌦𑌾 𑌯𑍁𑌕𑍍𑌤𑌾 𑌦𑍃𑌷𑍍𑌟𑍍𑌵𑌾 𑌤𑌂 𑌵𑍇𑌶𑍍𑌮𑌸𑌂𑌵𑌿𑌧𑌿𑌮𑍍 ॥ 37 ॥
𑌤𑌤𑍍𑌰 𑌰𑌾𑌜𑌾𑌸𑌨𑌂 𑌦𑌿𑌵𑍍𑌯𑌂 𑌵𑍍𑌯𑌜𑌨𑌂 𑌛𑌤𑍍𑌰𑌮𑍇𑌵 𑌚 ।
𑌭𑌰𑌤𑍋 𑌮𑌨𑍍𑌤𑍍𑌰𑌿𑌭𑌿𑌸𑍍𑌸𑌾𑌰𑍍𑌧𑌮𑌭𑍍𑌯𑌵𑌰𑍍𑌤𑌤 𑌰𑌾𑌜𑌵𑌤𑍍 ॥ 38 ॥
𑌆𑌸𑌨𑌂 𑌪𑍂𑌜𑌯𑌾𑌮𑌾𑌸 𑌰𑌾𑌮𑌾𑌯𑌾𑌭𑌿𑌪𑍍𑌰𑌣𑌮𑍍𑌯 𑌚 ।
𑌵𑌾𑌲𑌵𑍍𑌯𑌜𑌨𑌮𑌾𑌦𑌾𑌯 𑌨𑍍𑌯𑌷𑍀𑌦𑌤𑍍𑌸𑌚𑌿𑌵𑌾𑌸𑌨𑍇 ॥ 39 ॥
𑌆𑌨𑍁𑌪𑍂𑌰𑍍𑌵𑍍𑌯𑌾𑌨𑍍𑌨𑌿𑌷𑍇𑌦𑍁𑌶𑍍𑌚 𑌸𑌰𑍍𑌵𑍇 𑌮𑌨𑍍𑌤𑍍𑌰𑌿𑌪𑍁𑌰𑍋𑌹𑌿𑌤𑌾𑌃 ।
𑌤𑌤𑌸𑍍𑌸𑍇𑌨𑌾𑌪𑌤𑌿𑌃 𑌪𑌶𑍍𑌚𑌾𑌤𑍍𑌪𑍍𑌰𑌶𑌾𑌸𑍍𑌤𑌾𑌚 𑌨𑌿𑌷𑍇𑌦𑌤𑍁𑌃 ॥ 40 ॥
𑌤𑌤 𑌸𑍍𑌤𑌤𑍍𑌰 𑌮𑍁𑌹𑍂𑌰𑍍𑌤𑍇𑌨 𑌨𑌦𑍍𑌯𑌃 𑌪𑌾𑌯𑌸𑌕𑌰𑍍𑌦𑌮𑌾𑌃 ।
𑌉𑌪𑌾𑌤𑌿𑌷𑍍𑌠𑌨𑍍𑌤 𑌭𑌰𑌤𑌂 𑌭𑌰𑌦𑍍𑌵𑌾𑌜𑌸𑍍𑌯 𑌶𑌾𑌸𑌨𑌾𑌤𑍍 ॥ 41 ॥
𑌤𑌾𑌸𑌾𑌮𑍁𑌭𑌯𑌤𑌃 𑌕𑍂𑌲𑌂 𑌪𑌾𑌣𑍍𑌡𑍁𑌮𑍃𑌤𑍍𑌤𑌿𑌕𑌲𑍇𑌪𑌨𑌾𑌃 ।
𑌰𑌮𑍍𑌯𑌾𑌶𑍍𑌚𑌾𑌵𑌸𑌧𑌾 𑌦𑌿𑌵𑍍𑌯𑌾 𑌬𑍍𑌰𑌹𑍍𑌮𑌣𑌸𑍍𑌤𑍁 𑌪𑍍𑌰𑌸𑌾𑌦𑌜𑌾𑌃 ॥ 42 ॥
𑌤𑍇𑌨𑍈𑌵 𑌚 𑌮𑍂𑌹𑍂𑌰𑍍𑌤𑍇𑌨 𑌦𑌿𑌵𑍍𑌯𑌾𑌽𑌭𑌰𑌣𑌭𑍂𑌷𑌿𑌤𑌾𑌃 ।
𑌆𑌗𑍁𑌰𑍍𑌵𑌿𑌂𑌶𑌤𑌿𑌸𑌾𑌹𑌸𑍍𑌰𑌾𑌃 𑌬𑍍𑌰𑌹𑍍𑌮𑌣𑌾 𑌪𑍍𑌰𑌹𑌿𑌤𑌾𑌃 𑌸𑍍𑌤𑍍𑌰𑌿𑌯𑌃 ॥ 43 ॥
𑌸𑍁𑌵𑌰𑍍𑌣𑌮𑌣𑌿𑌮𑍁𑌕𑍍𑌤𑍇𑌨 𑌪𑍍𑌰𑌵𑌾𑌲𑍇𑌨 𑌚 𑌶𑍋𑌭𑌿𑌤𑌾𑌃 ।
𑌆𑌗𑍁𑌰𑍍𑌵𑌿𑌂𑌶𑌤𑌿𑌸𑌾𑌹𑌾𑌸𑍍𑌰𑌾𑌃 𑌕𑍁𑌬𑍇𑌰𑌪𑍍𑌰𑌹𑌿𑌤𑌾𑌃 𑌸𑍍𑌤𑍍𑌰𑌿𑌯𑌃 ॥ 44 ॥
𑌯𑌾𑌭𑌿𑌰𑍍𑌗𑍃𑌹𑍀𑌤𑌃 𑌪𑍁𑌰𑍁𑌷𑌸𑍍𑌸𑍋𑌨𑍍𑌮𑌾𑌦 𑌇𑌵 𑌲𑌕𑍍𑌷𑍍𑌯𑌤𑍇 ।
𑌆𑌗𑍁𑌰𑍍𑌵𑌿𑌂𑌶𑌤𑌿𑌸𑌾𑌹𑌸𑍍𑌰𑌾 𑌨𑌨𑍍𑌦𑌨𑌾𑌦𑌪𑍍𑌸𑌰𑍋𑌗𑌣𑌾𑌃 ॥ 45 ॥
𑌨𑌾𑌰𑌦𑌸𑍍𑌤𑍁𑌮𑍍𑌭𑍁𑌰𑍁𑌰𑍍𑌗𑍋𑌪𑌃 𑌪𑍍𑌰𑌵𑌰𑌾𑌸𑍍𑌸𑍂𑌰𑍍𑌯𑌵𑌰𑍍𑌚𑌸𑌃 ।
𑌏𑌤𑍇 𑌗𑌨𑍍𑌧𑌰𑍍𑌵𑌰𑌾𑌜𑌾𑌨𑍋 𑌭𑌰𑌤𑌸𑍍𑌯𑌾𑌗𑍍𑌰𑌤𑍋 𑌜𑌗𑍁𑌃 ॥ 46 ॥
𑌅𑌲𑌮𑍍𑌬𑍁𑌸𑌾 𑌮𑌿𑌶𑍍𑌰𑌕𑍇𑌶𑍀 𑌪𑍁𑌣𑍍𑌡𑌰𑍀𑌕𑌾𑌽𑌥 𑌵𑌾𑌮𑌨𑌾 ।
𑌉𑌪𑌾𑌨𑍃𑌤𑍍𑌯𑌂𑌸𑍍𑌤𑍁 𑌭𑌰𑌤𑌂 𑌭𑌰𑌦𑍍𑌵𑌾𑌜𑌸𑍍𑌯 𑌶𑌾𑌸𑌨𑌾𑌤𑍍 ॥ 47 ॥
𑌯𑌾𑌨𑌿 𑌮𑌾𑌲𑍍𑌯𑌾𑌨𑌿 𑌦𑍇𑌵𑍇𑌷𑍁 𑌯𑌾𑌨𑌿 𑌚𑍈𑌤𑍍𑌰𑌰𑌥𑍇 𑌵𑌨𑍇 ।
𑌪𑍍𑌰𑌯𑌾𑌗𑍇 𑌤𑌾𑌨𑍍𑌯𑌦𑍃𑌶𑍍𑌯𑌨𑍍𑌤 𑌭𑌰𑌦𑍍𑌵𑌾𑌜𑌸𑍍𑌯 𑌶𑌾𑌸𑌨𑌾𑌤𑍍 ॥ 48 ॥
𑌬𑌿𑌲𑍍𑌵𑌾 𑌮𑌾𑌰𑍍𑌦𑌙𑍍𑌗𑌿𑌕𑌾 𑌆𑌸𑌨𑍍 𑌶𑌮𑍍𑌯𑌾𑌗𑍍𑌰𑌾𑌹𑌾 𑌵𑌿𑌭𑍀𑌤𑌕𑌾𑌃 ।
𑌅𑌶𑍍𑌵𑌤𑍍𑌥𑌾 𑌨𑌰𑍍𑌤𑌕𑌾𑌶𑍍𑌚𑌾𑌸𑌨𑍍𑌭𑌰𑌦𑍍𑌵𑌾𑌜𑌸𑍍𑌯 𑌶𑌾𑌸𑌨𑌾𑌤𑍍 ॥ 49 ॥
𑌤𑌤𑌸𑍍𑌸𑌰𑌲𑌤𑌾𑌲𑌾𑌶𑍍𑌚 𑌤𑌿𑌲𑌕𑌾 𑌨𑌕𑍍𑌤𑌮𑌾𑌲𑌕𑌾𑌃 ।
𑌪𑍍𑌰𑌹𑍃𑌷𑍍𑌟𑌾𑌸𑍍𑌤𑌤𑍍𑌰 𑌸𑌮𑍍𑌪𑍇𑌤𑍁𑌃 𑌕𑍁𑌬𑍍𑌜𑌾 𑌭𑍂𑌤𑍍𑌵𑌾𑌽𑌥 𑌵𑌾𑌮𑌨𑌾𑌃 ॥ 50 ॥
𑌶𑌿𑌂𑌶𑍁𑌪𑌾𑌮𑌲𑌕𑍀𑌜𑌮𑍍𑌬𑍍𑌵𑍋 𑌯𑌾𑌶𑍍𑌚𑌾𑌨𑍍𑌯𑌾𑌃 𑌕𑌾𑌨𑌨𑍇𑌷𑍁 𑌤𑌾𑌃 𑌮𑌾𑌲𑌤𑍀 𑌮𑌲𑍍𑌲𑌿𑌕𑌾 𑌜𑌾𑌤𑌿𑌰𑍍𑌯𑌾𑌶𑍍𑌚𑌾𑌨𑍍𑌯𑌾𑌃 𑌕𑌾𑌨𑌨𑍇 𑌲𑌤𑌾𑌃 ।
𑌪𑍍𑌰𑌮𑌦𑌾𑌵𑌿𑌗𑍍𑌰𑌹𑌂 𑌕𑍃𑌤𑍍𑌵𑌾 𑌭𑌰𑌦𑍍𑌵𑌾𑌜𑌾𑌶𑍍𑌰𑌮𑍇𑌽𑌵𑌦𑌨𑍍 ॥ 51 ॥
𑌸𑍁𑌰𑌾𑌸𑍍𑌸𑍁𑌰𑌾𑌪𑌾𑌃 𑌪𑌿𑌬𑌤 𑌪𑌾𑌯𑌸𑌂 𑌚 𑌬𑍁𑌭𑍁𑌕𑍍𑌷𑌿𑌤𑌾𑌃 ॥ 52 ॥
𑌮𑌾𑌂𑌸𑌾𑌨𑌿 𑌚 𑌸𑍁𑌮𑍇𑌧𑍍𑌯𑌾𑌨𑌿 𑌭𑌕𑍍𑌷𑍍𑌯𑌨𑍍𑌤𑌾𑌂 𑌯𑌾𑌵𑌦𑌿𑌚𑍍𑌛𑌥 ॥ 53 ॥
𑌉𑌚𑍍𑌛𑌾𑌦𑍍𑌯 𑌸𑍍𑌨𑌾𑌪𑌯𑌨𑍍𑌤𑌿 𑌸𑍍𑌮 𑌨𑌦𑍀𑌤𑍀𑌰𑍇𑌷 𑌵𑌲𑍍𑌗𑍁𑌷𑍁 ।
𑌅𑌪𑍍𑌯𑍇𑌕𑌮𑍇𑌕𑌂 𑌪𑍁𑌰𑌷𑌂 𑌪𑍍𑌰𑌮𑌦𑌾𑌸𑍍𑌸𑌪𑍍𑌤 𑌚𑌾𑌷𑍍𑌟 𑌚 ॥ 54 ॥
𑌸𑌂𑌵𑌾𑌹𑌨𑍍𑌤𑍍𑌯𑌸𑍍𑌸𑌮𑌾𑌪𑍇𑌤𑍁𑌰𑍍𑌨𑌾𑌰𑍍𑌯𑍋 𑌰𑍁𑌚𑌿𑌰𑌲𑍋𑌚𑌨𑌾𑌃 ।
𑌪𑌰𑌿𑌮𑍃𑌜𑍍𑌯 𑌤𑌥𑌾𑌽𑌨𑍍𑌯𑍋𑌨𑍍𑌯𑌂 𑌪𑌾𑌯𑌯𑌨𑍍𑌤𑌿 𑌵𑌰𑌾𑌙𑍍𑌗𑌨𑌾𑌃 ॥ 55 ॥
𑌹𑌯𑌾𑌨𑍍 𑌗𑌜𑌾𑌨𑍍 𑌖𑌾𑌰𑌾𑌨𑍁𑌷𑍍𑌟𑍍𑌰𑌾𑌨𑍍𑌤𑌥𑍈𑌵 𑌸𑍁𑌰𑌭𑍇𑌸𑍍𑌸𑍁𑌤𑌾𑌨𑍍 ।
𑌅𑌭𑍋𑌜𑌯𑌨𑍍𑌵𑌾𑌹𑌨𑌪𑌾𑌸𑍍𑌤𑍇𑌷𑌾𑌂 𑌭𑍋𑌜𑍍𑌯𑌂 𑌯𑌥𑌾𑌵𑌿𑌧𑌿 ॥ 56 ॥
𑌇𑌕𑍍𑌷𑍂𑌂𑌶𑍍𑌚 𑌮𑌧𑍁𑌲𑌾𑌜𑌾𑌂𑌶𑍍𑌚 𑌭𑍋𑌜𑌯𑌨𑍍𑌤𑌿 𑌸𑍍𑌮 𑌵𑌾𑌹𑌨𑌾𑌨𑍍 ।
𑌇𑌕𑍍𑌷𑍍𑌵𑌾𑌕𑍁𑌵𑌰𑌯𑍋𑌧𑌾𑌨𑌾𑌂 𑌚𑍋𑌦𑌯𑌨𑍍𑌤𑍋 𑌮𑌹𑌾𑌬𑌲𑌾𑌃 ॥ 57 ॥
𑌨𑌾𑌶𑍍𑌵𑌬𑌨𑍍𑌧𑍋𑌽𑌶𑍍𑌵𑌮𑌾𑌜𑌾𑌨𑌾𑌨𑍍𑌨𑌗𑌜𑌂 𑌕𑍁𑌞𑍍𑌜𑌰𑌗𑍍𑌰𑌹𑌃 ।
𑌮𑌤𑍍𑌤𑌪𑍍𑌰𑌮𑌤𑍍𑌤𑌮𑍁𑌦𑌿𑌤𑌾 𑌚𑌮𑍂𑌃 𑌸𑌾 𑌤𑌤𑍍𑌰 𑌸𑌮𑍍𑌬𑌭𑍗 ॥ 58 ॥
𑌤𑌰𑍍𑌪𑌿𑌤𑌾𑌸𑍍𑌸𑌰𑍍𑌵𑌕𑌾𑌮𑍈𑌸𑍍𑌤𑍇 𑌰𑌕𑍍𑌤𑌚𑌨𑍍𑌦𑌨𑌰𑍂𑌷𑌿𑌤𑌾𑌃 ।
𑌅𑌪𑍍𑌸𑌰𑍋𑌗𑌣𑌸𑌂𑌯𑍁𑌕𑍍𑌤𑌾𑌸𑍍𑌸𑍈𑌨𑍍𑌯𑌾 𑌵𑌾𑌚𑌮𑍁𑌦𑍈𑌰𑌯𑌨𑍍 ॥ 59 ॥
𑌨𑍈𑌵𑌾𑌯𑍋𑌧𑍍𑌯𑌾𑌂 𑌗𑌮𑌿𑌷𑍍𑌯𑌾𑌮𑍋 𑌨𑌗𑌮𑌿𑌷𑍍𑌯𑌾𑌮 𑌦𑌣𑍍𑌡𑌕𑌾𑌨𑍍 ।
𑌕𑍁𑌶𑌲𑌂 𑌭𑌰𑌤𑌸𑍍𑌯𑌾𑌸𑍍𑌤𑍁 𑌰𑌾𑌮𑌸𑍍𑌯𑌾𑌸𑍍𑌤𑍁 𑌤𑌥𑌾 𑌸𑍁𑌖𑌮𑍍 ॥ 60 ॥
𑌇𑌤𑌿 𑌪𑌾𑌦𑌾𑌤𑌯𑍋𑌧𑌾𑌶𑍍𑌚 𑌹𑌸𑍍𑌤𑍍𑌯𑌶𑍍𑌵𑌾𑌰𑍋𑌹𑌬𑌨𑍍𑌧𑌕𑌾𑌃 ।
𑌅𑌨𑌾𑌥𑌾𑌸𑍍𑌤𑌂 𑌵𑌿𑌧𑌿𑌂 𑌲𑌬𑍍𑌧𑍍𑌵𑌾 𑌵𑌾𑌚𑌮𑍇𑌤𑌾𑌮𑍁𑌦𑍀𑌰𑌯𑌨𑍍 ॥ 61 ॥
𑌸𑌮𑍍𑌮𑍍𑌪𑍍𑌰𑌹𑍃𑌷𑍍𑌟𑌾 𑌵𑌿𑌨𑍇𑌦𑍁𑌸𑍍𑌤𑍇 𑌨𑌰𑌾𑌸𑍍𑌤𑌤𑍍𑌰 𑌸𑌹𑌸𑍍𑌰𑌶𑌃 ।
𑌭𑌰𑌤𑌸𑍍𑌯𑌾𑌨𑍁𑌯𑌾𑌤𑌾𑌰𑌸𑍍𑌸𑍍𑌵𑌰𑍍𑌗𑍋𑌽𑌯𑌮𑌿𑌤𑌿 𑌚𑌾𑌬𑍍𑌰𑍁𑌵𑌨𑍍 ॥ 62 ॥
𑌨𑍃𑌤𑍍𑌯𑌨𑍍𑌤𑌿 𑌸𑍍𑌮 𑌹𑌸𑌨𑍍𑌤𑌿 𑌸𑍍𑌮 𑌗𑌾𑌯𑌨𑍍𑌤𑌿 𑌸𑍍𑌮 𑌚 𑌸𑍈𑌨𑌿𑌕𑌾𑌃 𑌸𑌮𑌨𑍍𑌤𑌾𑌤𑍍𑌪𑌰𑌿𑌧𑌾𑌵𑌨𑍍𑌤𑌿 𑌮𑌾𑌲𑍍𑌯𑍋𑌪𑍇𑌤𑌾𑌸𑍍𑌸𑌹𑌸𑍍𑌰𑌶𑌃 ॥ 63 ॥
𑌤𑌤𑍋 𑌭𑍁𑌕𑍍𑌤𑌵𑌤𑌾𑌂 𑌤𑍇𑌷𑌾𑌂 𑌤𑌦𑌨𑍍𑌨𑌮𑌮𑍃𑌤𑍋𑌪𑌮𑌮𑍍 ।
𑌦𑌿𑌵𑍍𑌯𑌾𑌨𑍁𑌦𑍍𑌵𑍀𑌕𑍍𑌷𑍍𑌯 𑌭𑌕𑍍𑌷𑍍𑌯𑌾𑌂 𑌸𑍍𑌤𑌾𑌨𑌭𑌵𑌦𑍍𑌭𑌕𑍍𑌷𑌣𑍇 𑌮𑌤𑌿𑌃 ॥ 64 ॥
𑌪𑍍𑌰𑍇𑌷𑍍𑌯𑌾𑌶𑍍𑌚𑍇𑌟𑍍𑌯𑌶𑍍𑌚 𑌵𑌧𑍍𑌵𑌶𑍍𑌚 𑌬𑌲𑌸𑍍𑌥𑌾𑌶𑍍𑌚 𑌸𑌹𑌸𑍍𑌰𑌶𑌃 ।
𑌬𑌭𑍂𑌵𑍁𑌸𑍍𑌤𑍇 𑌭𑍃𑌶𑌂 𑌦𑍃𑌪𑍍𑌤𑌾𑌸𑍍𑌸𑌰𑍍𑌵𑍇 𑌚𑌾𑌹𑌤𑌵𑌾𑌸𑌸𑌃 ॥ 65 ॥
𑌕𑍁𑌞𑍍𑌜𑌰𑌾𑌶𑍍𑌚 𑌖𑌰𑍋𑌷𑍍𑌟𑍍𑌰𑌾𑌶𑍍𑌚 𑌗𑍋𑌽𑌶𑍍𑌵𑌾𑌶𑍍𑌚 𑌮𑍃𑌗𑌪𑌕𑍍𑌷𑌿𑌣𑌃 ।
𑌬𑌭𑍂𑌵𑍁𑌸𑍍𑌸𑍁𑌭𑍃𑌤𑌾𑌸𑍍𑌤𑌤𑍍𑌰 𑌨𑌾𑌨𑍍𑌯𑍋 𑌹𑍍𑌯𑌨𑍍𑌯𑌮𑌕𑌲𑍍𑌪𑌯𑌤𑍍 ॥ 66 ॥
𑌨𑌾𑌽𑌶𑍁𑌕𑍍𑌲𑌵𑌾𑌸𑌾 𑌸𑍍𑌤𑌤𑍍𑌰𑌾𑌽𑌸𑍀𑌤𑍍𑌕𑍍𑌷𑍁𑌧𑌿𑌤𑍋 𑌮𑌲𑌿𑌨𑍋𑌽𑌪𑌿 𑌵𑌾 ।
𑌰𑌜𑌸𑌾 𑌧𑍍𑌵𑌸𑍍𑌤𑌕𑍇𑌶𑍋 𑌵𑌾 𑌨𑌰𑌃 𑌕𑌶𑍍𑌚𑌿𑌦𑌦𑍃𑌶𑍍𑌯𑌤 ॥ 67 ॥
𑌆𑌜𑍈𑌶𑍍𑌚𑌾𑌪𑌿 𑌚 𑌵𑌾𑌰𑌾𑌹𑍈𑌰𑍍𑌨𑌿𑌷𑍍𑌠𑌾𑌨𑌵𑌰𑌸𑌞𑍍𑌚𑌯𑍈𑌃 ।
𑌫𑌲𑌨𑌿𑌰𑍍𑌯𑍂𑌹 𑌸𑌂𑌸𑌿𑌦𑍍𑌦𑍈𑌸𑍍𑌸𑍂𑌪𑍈𑌰𑍍𑌗𑌨𑍍𑌧 𑌰𑌸𑌾𑌨𑍍𑌵𑌿𑌤𑍈𑌃 ॥ 68 ॥
𑌪𑍁𑌷𑍍𑌪𑌧𑍍𑌵𑌜𑌵𑌤𑍀𑌃 𑌪𑍂𑌰𑍍𑌣𑌾𑌶𑍍𑌶𑍁𑌕𑍍𑌲𑌸𑍍𑌯𑌾𑌨𑍍𑌨𑌸𑍍𑌯 𑌚𑌾𑌭𑌿𑌤𑌃 ।
𑌦𑌦𑍃𑌶𑍁𑌰𑍍𑌵𑌿𑌸𑍍𑌮𑌿𑌤𑌾𑌸𑍍𑌤𑌤𑍍𑌰𑌨𑌰𑌾 𑌲𑍗𑌹𑍀𑌸𑍍𑌸𑌹𑌸𑍍𑌰𑌶𑌃 ॥ 69 ॥
𑌬𑌭𑍂𑌵𑍁𑌰𑍍𑌵𑌨𑌪𑌾𑌰𑍍𑌶𑍍𑌵𑍇𑌷𑍁 𑌕𑍂𑌪𑌾𑌃 𑌪𑌾𑌯𑌸𑌕𑌰𑍍𑌦𑌮𑌾𑌃 ।
𑌤𑌾𑌶𑍍𑌚𑌕𑌾𑌮𑌦𑍁𑌘𑌾 𑌗𑌾𑌵𑍋 𑌦𑍍𑌰𑍁𑌮𑌾𑌶𑍍𑌚𑌾𑌸𑌨𑍍𑌮𑌧𑍁𑌶𑍍𑌚𑍍𑌯𑍁𑌤𑌃 ॥ 70 ॥
𑌵𑌾𑌪𑍍𑌯𑍋 𑌮𑍈𑌰𑍇𑌯𑌪𑍂𑌰𑍍𑌣𑌾𑌶𑍍𑌚 𑌮𑍃𑌷𑍍𑌟𑌮𑌾𑌂𑌸𑌚𑌯𑍈𑌰𑍍𑌵𑍃𑌤𑌾𑌃 ।
𑌪𑍍𑌰𑌤𑌪𑍍𑌤𑌪𑌿𑌠𑌰𑍈𑌶𑍍𑌚𑌾𑌪𑌿 𑌮𑌾𑌰𑍍𑌗𑌮𑌾𑌯𑍂𑌰𑌕𑍗𑌕𑍍𑌕𑍁𑌟𑍈𑌃 ॥ 71 ॥
𑌪𑌾𑌤𑍍𑌰𑍀𑌣𑌾𑌂 𑌚 𑌸𑌹𑌸𑍍𑌰𑌾𑌣𑌿 𑌸𑍍𑌥𑌾𑌲𑍀𑌨𑌾𑌂 𑌨𑌿𑌯𑍁𑌤𑌾𑌨𑌿 𑌚 ।
𑌨𑍍𑌯𑌰𑍍𑌬𑍁𑌧𑌾𑌨𑌿 𑌚 𑌪𑌾𑌤𑍍𑌰𑌾𑌣𑌿 𑌶𑌾𑌤𑌕𑍁𑌮𑍍𑌭𑌮𑌯𑌾𑌨𑌿 𑌚 ॥ 72 ॥
𑌸𑍍𑌥𑌾𑌲𑍍𑌯𑌃 𑌕𑍁𑌮𑍍𑌭𑍍𑌯 𑌕𑌰𑌮𑍍𑌭𑍍𑌯 𑌶𑍍𑌚 𑌦𑌧𑌿𑌪𑍂𑌰𑍍𑌣𑌾𑌸𑍍𑌸𑍁𑌸𑌂𑌸𑍍𑌕𑍃𑌤𑌾𑌃 ।
𑌯𑍗𑌵𑌨𑌸𑍍𑌥𑌸𑍍𑌯 𑌗𑍗𑌰𑌸𑍍𑌯 𑌕𑌪𑌿𑌤𑍍𑌥𑌸𑍍𑌯 𑌸𑍁𑌗𑌨𑍍𑌧𑌿𑌨𑌃 ॥ 73 ॥
𑌹𑍍𑌰𑌦𑌾𑌃 𑌪𑍂𑌰𑍍𑌣𑌾 𑌰𑌸𑌾𑌲𑌸𑍍𑌯 𑌦𑌧𑍍𑌨𑌶𑍍𑌶𑍍𑌵𑍇𑌤𑌸𑍍𑌯 𑌚𑌾𑌪𑌰𑍇 ।
𑌬𑌭𑍂𑌵𑍁𑌃 𑌪𑌾𑌯𑌸𑌸𑍍𑌯𑌾𑌨𑍍𑌯𑍇 𑌶𑌰𑍍𑌕𑌰𑌾𑌯𑌾𑌵𑌸𑌞𑍍𑌚𑌯𑌾𑌃 ॥ 74 ॥
𑌕𑌲𑍍𑌕𑌾𑌨𑍍𑌚𑍂𑌰𑍍𑌣𑌕𑌷𑌾𑌯𑌾𑌂𑌶𑍍𑌚 𑌸𑍍𑌨𑌾𑌨𑌾𑌨𑌿 𑌵𑌿𑌵𑌿𑌧𑌾𑌨𑌿 𑌚 ।
𑌦𑌦𑍃𑌶𑍁𑌰𑍍𑌭𑌾𑌜𑌨𑌸𑍍𑌥𑌾𑌨𑌿 𑌤𑍀𑌰𑍍𑌥𑍇𑌷𑍁 𑌸𑌰𑌤𑌾𑌂 𑌨𑌰𑌾𑌃 ॥ 75 ॥
𑌶𑍁𑌕𑍍𑌲𑌾𑌨𑌂𑌶𑍁𑌮𑌤𑌶𑍍𑌚𑌾𑌪𑌿 𑌦𑌨𑍍𑌤𑌧𑌾𑌵𑌨𑌸𑌞𑍍𑌚𑌯𑌾𑌨𑍍 ।
𑌶𑍁𑌕𑍍𑌲𑌾𑌂𑌶𑍍𑌚𑌨𑍍𑌦𑌨𑌕𑌲𑍍𑌕𑌾𑌂𑌶𑍍𑌚 𑌸𑌮𑍁𑌦𑍍𑌗𑍇𑌷𑍍𑌵𑌵𑌤𑌿𑌷𑍍𑌠𑌤𑌃 ॥ 76 ॥
𑌦𑌰𑍍𑌪𑌣𑌾𑌪𑌰𑌿𑌮𑍃𑌷𑍍𑌟𑌾𑌂𑌶𑍍𑌚 𑌵𑌾𑌸𑌸𑌾𑌂 𑌚𑌾𑌪𑌿 𑌸𑌞𑍍𑌚𑌯𑌾𑌨𑍍 ।
𑌪𑌾𑌦𑍁𑌕𑍋𑌪𑌾𑌨𑌹𑌾𑌂 𑌚𑍈𑌵 𑌯𑍁𑌗𑍍𑌮𑌾𑌨𑌿𑌚 𑌸𑌹𑌸𑍍𑌰𑌶𑌃 ॥ 77 ॥
𑌆𑌞𑍍𑌜𑌨𑍀𑌃 𑌕𑌙𑍍𑌕𑌤𑌾𑌨𑍍𑌕𑍂𑌰𑍍𑌚𑌾𑌨𑍍 𑌶𑌸𑍍𑌤𑍍𑌰𑌾𑌣𑌿 𑌚 𑌧𑌨𑍂𑌂𑌷𑌿 𑌚 ।
𑌮𑌰𑍍𑌮𑌤𑍍𑌰𑌾𑌣𑌾𑌨𑌿 𑌚𑌿𑌤𑍍𑌰𑌾𑌣𑌿 𑌶𑌯𑌨𑌾𑌨𑍍𑌯𑌾𑌸𑌨𑌾𑌨𑌿 𑌚 ॥ 78 ॥
𑌪𑍍𑌰𑌤𑌿𑌪𑌾𑌨𑌹𑍍𑌰𑌦𑌾𑌨𑍍𑌪𑍂𑌰𑍍𑌣𑌨𑍍𑌖𑌰𑍋𑌷𑍍𑌟𑍍𑌰𑌗𑌜𑌵𑌾𑌜𑌿𑌨𑌾𑌮𑍍 ।
𑌅𑌵𑌗𑌾𑌹𑍍𑌯𑌸𑍁𑌤𑍀𑌰𑍍𑌥𑌾𑌂𑌶𑍍𑌚𑌹𑍍𑌰𑌦𑌾𑌨𑍍 𑌸𑍋𑌤𑍍𑌪𑌲𑌪𑍁𑌷𑍍𑌕𑌰𑌾𑌨𑍍 ॥ 79 ॥
𑌆𑌕𑌾𑌶 𑌵𑌰𑍍𑌣𑌪𑍍𑌰𑌤𑌿𑌮𑌾𑌨𑍍 𑌸𑍍𑌵𑌚𑍍𑌛𑌤𑍋𑌯𑌾𑌨𑍍𑌸𑍁𑌖𑌪𑍍𑌲𑌵𑌾𑌨𑍍 ।
𑌨𑍀𑌪𑌵𑍈𑌡𑍂𑌰𑍍𑌯𑌵𑌰𑍍𑌣𑌾𑌂𑌶𑍍𑌚 𑌮𑍃𑌦𑍂𑌨𑍍𑌯𑌵𑌸𑌸𑌞𑍍𑌚𑌯𑌾𑌨𑍍 ।
𑌨𑌿𑌰𑍍𑌵𑌾𑌪𑌾𑌰𑍍𑌥𑌾𑌨𑍍 𑌪𑌶𑍂𑌨𑌾𑌂 𑌤𑍇 𑌦𑌦𑍃𑌶𑍁𑌸𑍍𑌤𑌤𑍍𑌰 𑌸𑌰𑍍𑌵𑌶𑌃 ॥ 80 ॥
𑌵𑍍𑌯𑌸𑍍𑌮𑌯𑌨𑍍𑌤 𑌮𑌨𑍁𑌷𑍍𑌯𑌾𑌸𑍍𑌤𑍇 𑌸𑍍𑌵𑌪𑍍𑌨𑌕𑌲𑍍𑌪𑌂 𑌤𑌦𑌦𑍍𑌭𑍁𑌤𑌮𑍍 ।
𑌦𑍃𑌷𑍍𑌟𑍍𑌵𑌾𑌽𑌤𑌿𑌥𑍍𑌯𑌂 𑌕𑍃𑌤𑌂 𑌤𑌾𑌦𑍃𑌗𑍍𑌭𑌰𑌤𑌸𑍍𑌯 𑌮𑌹𑌰𑍍𑌷𑌿𑌣𑌾 ॥ 81 ॥
𑌇𑌤𑍍𑌯𑍇𑌵𑌂 𑌰𑌮𑌮𑌾𑌣𑌾𑌨𑌾𑌂 𑌦𑍇𑌵𑌾𑌨𑌾𑌮𑌿𑌵 𑌨𑌨𑍍𑌦𑌨𑍇 ।
𑌭𑌰𑌦𑍍𑌵𑌾𑌜𑌾𑌶𑍍𑌰𑌮𑍇 𑌰𑌮𑍍𑌯𑍇 𑌸𑌾 𑌰𑌾𑌤𑍍𑌰𑌿𑌰𑍍𑌵𑍍𑌯𑌤𑍍𑌯𑌵𑌰𑍍𑌤𑌤 ॥ 82 ॥
𑌪𑍍𑌰𑌤𑌿𑌜𑌗𑍍𑌮𑍁𑌶𑍍𑌚 𑌤𑌾 𑌨𑌦𑍍𑌯𑍋 𑌗𑌨𑍍𑌧𑌰𑍍𑌵𑌾𑌶𑍍𑌚 𑌯𑌥𑌾𑌗𑌤𑌮𑍍 ।
𑌭𑌰𑌦𑍍𑌵𑌾𑌜𑌮𑌨𑍁𑌜𑍍𑌞𑌾𑌪𑍍𑌯 𑌤𑌾𑌶𑍍𑌚 𑌸𑌰𑍍𑌵𑌾 𑌵𑌰𑌾𑌙𑍍𑌗𑌨𑌾𑌃 ॥ 83 ॥
𑌤𑌥𑍈𑌵 𑌮𑌤𑍍𑌤𑌾 𑌮𑌦𑌿𑌰𑍋𑌤𑍍𑌕𑌟𑌾 𑌨𑌰𑌾𑌸𑍍𑌤𑌥𑍈𑌵 𑌦𑌿𑌵𑍍𑌯𑌾𑌗𑌰𑍁𑌚𑌨𑍍𑌦𑌨𑍋𑌕𑍍𑌷𑌿𑌤𑌾𑌃 ।
𑌤𑌥𑍈𑌵 𑌦𑌿𑌵𑍍𑌯𑌾 𑌵𑌿𑌵𑌿𑌧𑌾𑌸𑍍𑌸𑍍𑌰𑌗𑍁𑌤𑍍𑌤𑌮𑌾𑌃 𑌪𑍃𑌥𑌕𑍍𑌪𑍍𑌰𑌕𑍀𑌰𑍍𑌣𑌾 𑌮𑌨𑍁𑌜𑍈𑌃 𑌪𑍍𑌰𑌮𑌰𑍍𑌦𑌿𑌤𑌾𑌃 ॥ 84 ॥
𑌇𑌤𑍍𑌯𑌾𑌰𑍍𑌷𑍇 𑌶𑍍𑌰𑍀𑌮𑌦𑍍𑌰𑌾𑌮𑌾𑌯𑌣𑍇 𑌵𑌾𑌲𑍍𑌮𑍀𑌕𑍀𑌯 𑌆𑌦𑌿𑌕𑌾𑌵𑍍𑌯𑍇 𑌅𑌯𑍋𑌧𑍍𑌯𑌾𑌕𑌾𑌣𑍍𑌡𑍇 𑌏𑌕𑌨𑌵𑌤𑌿𑌤𑌮𑌸𑍍𑌸𑌰𑍍𑌗𑌃 ॥
Roman (IAST) Transliteration
śrīmadvālmīkīya rāmāyaṇe ayodhyākāṇḍam |
atha ekanavatitamassargaḥ |
kṛtabuddhiṃ nivāsāya tatraiva sa munistadā |
bharataṃ kaikayīputramātithyenanyamantrayat || 1 ||
abravīdbharatastvenaṃ nanvidaṃ bhavatā kṛtam |
pādyamarghyaṃ tathā'tithyaṃ vane yadupapadyate || 2 ||
athovāca bharadvājo bharataṃ prahasanniva |
jāne tvāṃ prītisaṃyuktaṃ tuṣyestvaṃ yena kenacit || 3 ||
senāyāstu tavaitasyāḥ kartumicchāmi bhojanam |
mama prītiryathārūpā tathārho manujarṣabha || 4 ||
kimarthaṃ cāpi nikṣipya dūre balamihāgataḥ |
kasmānnehopayāto'si sabalaḥ puruṣarṣabhaḥ || 5 ||
bharataḥ pratyuvācedaṃ prāñjalistaṃ tapodhanam |
sasainyo nopayāto'smi bhagavanbhagavadbhayāt || 6 ||
rājñā ca bhagavannityaṃ rājaputreṇa vā sadā |
yatnataḥ parihartavyā viṣayeṣu tapasvinaḥ || 7 ||
vājimukhyā manuṣyāśca mattāśca varavāraṇāḥ |
pracchādya bhagavanbhūmiṃ mahatīmanuyānti mām || 8 ||
te vṛkṣānudakaṃ bhūmimāśrameṣūṭajāṃ stathā |
na hiṃsyuriti tenā'hameka eva samāgataḥ || 9 ||
ānīyatāmitassenetyājñaptaḥ paramarṣiṇā |
tatastu cakre bharatassenāyāssamupāgamam || 10 ||
agniśālāṃ praviśyātha pītvā'paḥ parimṛjya ca |
ātithyasya kriyāhetorviśvakarmāṇamāhvayat || 11 ||
āhvaye viśvakarmāṇamahaṃ tvaṣṭārameva ca |
ātithyaṃ kartumicchāmi tatra me saṃvidhīyatām || 12 ||
āhvaye lokapālāṃstrīn devān śakramukhāṃstathā |
ātithyaṃ kartumicchāmi tatra me saṃvidhīyatām || 13 ||
prāksrotasaśca yā nadyaḥ pratyaksrotasa eva ca |
pṛthivyāmantarikṣe ca samāyāntvadya sarvaśaḥ || 14 ||
anyā sravantu maireyaṃ surāmanyāssuviṣṭhitām |
aparā ścodakaṃ śītamikṣukāṇḍarasopamam || 15 ||
āhvaye devagandharvānviśvāvasuhahāhuhūn |
tathaivāpsaraso devīrgandharvīścāpi sarvaśaḥ || 16 ||
ghṛtācīmatha viśvācīṃ miśrakeśīmalambusām |
nāgadantāṃ ca hemāṃ ca himāmadrikṛtasthalām || 17 ||
śakraṃ yāścopatiṣṭhanti brahmāṇaṃ yāśca yoṣitaḥ |
sarvāstumburuṇā sārdhamāhvaye saparicchadāḥ || 18 ||
vanaṃ kuruṣu yaddivyaṃ vāsobhūṣaṇapatravat |
divyanārīphalaṃ śaśvattatkauberamihaitu ca || 19 ||
iha me bhagavān somo vidhattāmannamuttamam |
bhakṣyambhojyaṃ ca coṣyaṃ ca lehyaṃ ca vividhaṃ bahu || 20 ||
vicitrāṇi ca mālyāni pādapapracyutāni ca |
surādīni ca peyāni māṃsāni vividhāni ca || 21 ||
evaṃ samādhinā yuktastejasā'pratimena ca |
śīkṣāsvarasamāyuktaṃ tapasā cābravīnmuniḥ || 22 ||
manasā dhyāyatastasya prāṅmukhasya kṛtāñjaleḥ |
ājagmustāni sarvāṇi daivatāni pṛthakpṛthak || 23 ||
malayaṃ darduraṃ caiva tatassvedanudo'nilaḥ |
upaspṛśya vavau yuktyā supriyātmā sukhaśśivaḥ || 24 ||
tato'bhyavarṣanta ghanā divyāḥ kusumavṛṣṭayaḥ |
divyadundubhighoṣaśca dikṣu sarvāsu śuśruve || 25 ||
pravavuścottamā vātā nanṛtuścāpsarogaṇāḥ |
jaguśca devagandharvā vīṇāḥ pramumucussvarān || 26 ||
sa śabdo dyāṃ ca bhūmiṃ ca prāṇināṃ śravaṇāni ca |
viveśoccaritaśślakṣṇassamo layasamanvitaḥ || 27 ||
tasminnuparate śabde divye śrotra sukhe nṛṇām |
dadarśa bhārataṃ sainyaṃ vidhānaṃ viśvakarmaṇaḥ || 28 ||
babhūva hi samā bhūmissamantātpañcayojanā |
śādvalairbhahubhiścannā nīlavaiḍhūryasannibhaiḥ || 29 ||
tasminbilvāḥ kapitthāśca panasā bījapūrakāḥ |
āmalakyo babhūvuśca cūtāśca phalabhūṣaṇāḥ || 30 ||
uttarebhyaḥ kurubhyaśca vanaṃ divyopabhogavat |
ājagāma nadī divyā tīrajairbhahubhirvṛtā || 31 ||
catuśśālāni śubhrāṇi śālāśca gajavājinām |
harmyaprāsādasambādhāstoraṇāni śubhāni ca || 32 ||
sitameghanibhaṃ cāpi rājaveśma sutoraṇam |
divyamālyakṛtākāraṃ divyagandhasamukṣitam || 33 ||
caturaśramasambādhaṃ śayanāsanayānavat |
divyaissarvarasairyuktaṃ divyabhojanavastravat || 34 ||
upakalpitasarvānnaṃ dhautanirmalabhājanam |
kluptasarvāsanaṃ śrīmatsvāstīrṇaśayanottamam || 35 ||
praviveśa mahābāhuranujñāto maharṣiṇā |
veśma tadratnasampūrṇaṃ bharataḥ kaikayīsutaḥ || 36 ||
anujagmuśca taṃ sarve mantriṇassapurohitāḥ |
babhūvuśca mudā yuktā dṛṣṭvā taṃ veśmasaṃvidhim || 37 ||
tatra rājāsanaṃ divyaṃ vyajanaṃ chatrameva ca |
bharato mantribhissārdhamabhyavartata rājavat || 38 ||
āsanaṃ pūjayāmāsa rāmāyābhipraṇamya ca |
vālavyajanamādāya nyaṣīdatsacivāsane || 39 ||
ānupūrvyānniṣeduśca sarve mantripurohitāḥ |
tatassenāpatiḥ paścātpraśāstāca niṣedatuḥ || 40 ||
tata statra muhūrtena nadyaḥ pāyasakardamāḥ |
upātiṣṭhanta bharataṃ bharadvājasya śāsanāt || 41 ||
tāsāmubhayataḥ kūlaṃ pāṇḍumṛttikalepanāḥ |
ramyāścāvasadhā divyā brahmaṇastu prasādajāḥ || 42 ||
tenaiva ca mūhūrtena divyā'bharaṇabhūṣitāḥ |
āgurviṃśatisāhasrāḥ brahmaṇā prahitāḥ striyaḥ || 43 ||
suvarṇamaṇimuktena pravālena ca śobhitāḥ |
āgurviṃśatisāhāsrāḥ kuberaprahitāḥ striyaḥ || 44 ||
yābhirgṛhītaḥ puruṣassonmāda iva lakṣyate |
āgurviṃśatisāhasrā nandanādapsarogaṇāḥ || 45 ||
nāradastumbhururgopaḥ pravarāssūryavarcasaḥ |
ete gandharvarājāno bharatasyāgrato jaguḥ || 46 ||
alambusā miśrakeśī puṇḍarīkā'tha vāmanā |
upānṛtyaṃstu bharataṃ bharadvājasya śāsanāt || 47 ||
yāni mālyāni deveṣu yāni caitrarathe vane |
prayāge tānyadṛśyanta bharadvājasya śāsanāt || 48 ||
bilvā mārdaṅgikā āsan śamyāgrāhā vibhītakāḥ |
aśvatthā nartakāścāsanbharadvājasya śāsanāt || 49 ||
tatassaralatālāśca tilakā naktamālakāḥ |
prahṛṣṭāstatra sampetuḥ kubjā bhūtvā'tha vāmanāḥ || 50 ||
śiṃśupāmalakījambvo yāścānyāḥ kānaneṣu tāḥ mālatī mallikā jātiryāścānyāḥ kānane latāḥ |
pramadāvigrahaṃ kṛtvā bharadvājāśrame'vadan || 51 ||
surāssurāpāḥ pibata pāyasaṃ ca bubhukṣitāḥ || 52 ||
māṃsāni ca sumedhyāni bhakṣyantāṃ yāvadicchatha || 53 ||
ucchādya snāpayanti sma nadītīreṣa valguṣu |
apyekamekaṃ puraṣaṃ pramadāssapta cāṣṭa ca || 54 ||
saṃvāhantyassamāpeturnāryo ruciralocanāḥ |
parimṛjya tathā'nyonyaṃ pāyayanti varāṅganāḥ || 55 ||
hayān gajān khārānuṣṭrāntathaiva surabhessutān |
abhojayanvāhanapāsteṣāṃ bhojyaṃ yathāvidhi || 56 ||
ikṣūṃśca madhulājāṃśca bhojayanti sma vāhanān |
ikṣvākuvarayodhānāṃ codayanto mahābalāḥ || 57 ||
nāśvabandho'śvamājānānnagajaṃ kuñjaragrahaḥ |
mattapramattamuditā camūḥ sā tatra sambabhau || 58 ||
tarpitāssarvakāmaiste raktacandanarūṣitāḥ |
apsarogaṇasaṃyuktāssainyā vācamudairayan || 59 ||
naivāyodhyāṃ gamiṣyāmo nagamiṣyāma daṇḍakān |
kuśalaṃ bharatasyāstu rāmasyāstu tathā sukham || 60 ||
iti pādātayodhāśca hastyaśvārohabandhakāḥ |
anāthāstaṃ vidhiṃ labdhvā vācametāmudīrayan || 61 ||
sammprahṛṣṭā vineduste narāstatra sahasraśaḥ |
bharatasyānuyātārassvargo'yamiti cābruvan || 62 ||
nṛtyanti sma hasanti sma gāyanti sma ca sainikāḥ samantātparidhāvanti mālyopetāssahasraśaḥ || 63 ||
tato bhuktavatāṃ teṣāṃ tadannamamṛtopamam |
divyānudvīkṣya bhakṣyāṃ stānabhavadbhakṣaṇe matiḥ || 64 ||
preṣyāśceṭyaśca vadhvaśca balasthāśca sahasraśaḥ |
babhūvuste bhṛśaṃ dṛptāssarve cāhatavāsasaḥ || 65 ||
kuñjarāśca kharoṣṭrāśca go'śvāśca mṛgapakṣiṇaḥ |
babhūvussubhṛtāstatra nānyo hyanyamakalpayat || 66 ||
nā'śuklavāsā statrā'sītkṣudhito malino'pi vā |
rajasā dhvastakeśo vā naraḥ kaścidadṛśyata || 67 ||
ājaiścāpi ca vārāhairniṣṭhānavarasañcayaiḥ |
phalaniryūha saṃsiddaissūpairgandha rasānvitaiḥ || 68 ||
puṣpadhvajavatīḥ pūrṇāśśuklasyānnasya cābhitaḥ |
dadṛśurvismitāstatranarā lauhīssahasraśaḥ || 69 ||
babhūvurvanapārśveṣu kūpāḥ pāyasakardamāḥ |
tāścakāmadughā gāvo drumāścāsanmadhuścyutaḥ || 70 ||
vāpyo maireyapūrṇāśca mṛṣṭamāṃsacayairvṛtāḥ |
prataptapiṭharaiścāpi mārgamāyūrakaukkuṭaiḥ || 71 ||
pātrīṇāṃ ca sahasrāṇi sthālīnāṃ niyutāni ca |
nyarbudhāni ca pātrāṇi śātakumbhamayāni ca || 72 ||
sthālyaḥ kumbhya karambhya śca dadhipūrṇāssusaṃskṛtāḥ |
yauvanasthasya gaurasya kapitthasya sugandhinaḥ || 73 ||
hradāḥ pūrṇā rasālasya dadhnaśśvetasya cāpare |
babhūvuḥ pāyasasyānye śarkarāyāvasañcayāḥ || 74 ||
kalkāncūrṇakaṣāyāṃśca snānāni vividhāni ca |
dadṛśurbhājanasthāni tīrtheṣu saratāṃ narāḥ || 75 ||
śuklānaṃśumataścāpi dantadhāvanasañcayān |
śuklāṃścandanakalkāṃśca samudgeṣvavatiṣṭhataḥ || 76 ||
darpaṇāparimṛṣṭāṃśca vāsasāṃ cāpi sañcayān |
pādukopānahāṃ caiva yugmānica sahasraśaḥ || 77 ||
āñjanīḥ kaṅkatānkūrcān śastrāṇi ca dhanūṃṣi ca |
marmatrāṇāni citrāṇi śayanānyāsanāni ca || 78 ||
pratipānahradānpūrṇankharoṣṭragajavājinām |
avagāhyasutīrthāṃścahradān sotpalapuṣkarān || 79 ||
ākāśa varṇapratimān svacchatoyānsukhaplavān |
nīpavaiḍūryavarṇāṃśca mṛdūnyavasasañcayān |
nirvāpārthān paśūnāṃ te dadṛśustatra sarvaśaḥ || 80 ||
vyasmayanta manuṣyāste svapnakalpaṃ tadadbhutam |
dṛṣṭvā'tithyaṃ kṛtaṃ tādṛgbharatasya maharṣiṇā || 81 ||
ityevaṃ ramamāṇānāṃ devānāmiva nandane |
bharadvājāśrame ramye sā rātrirvyatyavartata || 82 ||
pratijagmuśca tā nadyo gandharvāśca yathāgatam |
bharadvājamanujñāpya tāśca sarvā varāṅganāḥ || 83 ||
tathaiva mattā madirotkaṭā narāstathaiva divyāgarucandanokṣitāḥ |
tathaiva divyā vividhāssraguttamāḥ pṛthakprakīrṇā manujaiḥ pramarditāḥ || 84 ||
ityārṣe śrīmadrāmāyaṇe vālmīkīya ādikāvye ayodhyākāṇḍe ekanavatitamassargaḥ ||
Sanskrit — Devanagari (original)
श्रीमद्वाल्मीकीय रामायणे अयोध्याकाण्डम् ।
अथ एकनवतितमस्सर्गः ।
कृतबुद्धिं निवासाय तत्रैव स मुनिस्तदा ।
भरतं कैकयीपुत्रमातिथ्येनन्यमन्त्रयत् ॥ 1 ॥
अब्रवीद्भरतस्त्वेनं नन्विदं भवता कृतम् ।
पाद्यमर्घ्यं तथाऽतिथ्यं वने यदुपपद्यते ॥ 2 ॥
अथोवाच भरद्वाजो भरतं प्रहसन्निव ।
जाने त्वां प्रीतिसंयुक्तं तुष्येस्त्वं येन केनचित् ॥ 3 ॥
सेनायास्तु तवैतस्याः कर्तुमिच्छामि भोजनम् ।
मम प्रीतिर्यथारूपा तथार्हो मनुजर्षभ ॥ 4 ॥
किमर्थं चापि निक्षिप्य दूरे बलमिहागतः ।
कस्मान्नेहोपयातोऽसि सबलः पुरुषर्षभः ॥ 5 ॥
भरतः प्रत्युवाचेदं प्राञ्जलिस्तं तपोधनम् ।
ससैन्यो नोपयातोऽस्मि भगवन्भगवद्भयात् ॥ 6 ॥
राज्ञा च भगवन्नित्यं राजपुत्रेण वा सदा ।
यत्नतः परिहर्तव्या विषयेषु तपस्विनः ॥ 7 ॥
वाजिमुख्या मनुष्याश्च मत्ताश्च वरवारणाः ।
प्रच्छाद्य भगवन्भूमिं महतीमनुयान्ति माम् ॥ 8 ॥
ते वृक्षानुदकं भूमिमाश्रमेषूटजां स्तथा ।
न हिंस्युरिति तेनाऽहमेक एव समागतः ॥ 9 ॥
आनीयतामितस्सेनेत्याज्ञप्तः परमर्षिणा ।
ततस्तु चक्रे भरतस्सेनायास्समुपागमम् ॥ 10 ॥
अग्निशालां प्रविश्याथ पीत्वाऽपः परिमृज्य च ।
आतिथ्यस्य क्रियाहेतोर्विश्वकर्माणमाह्वयत् ॥ 11 ॥
आह्वये विश्वकर्माणमहं त्वष्टारमेव च ।
आतिथ्यं कर्तुमिच्छामि तत्र मे संविधीयताम् ॥ 12 ॥
आह्वये लोकपालांस्त्रीन् देवान् शक्रमुखांस्तथा ।
आतिथ्यं कर्तुमिच्छामि तत्र मे संविधीयताम् ॥ 13 ॥
प्राक्स्रोतसश्च या नद्यः प्रत्यक्स्रोतस एव च ।
पृथिव्यामन्तरिक्षे च समायान्त्वद्य सर्वशः ॥ 14 ॥
अन्या स्रवन्तु मैरेयं सुरामन्यास्सुविष्ठिताम् ।
अपरा श्चोदकं शीतमिक्षुकाण्डरसोपमम् ॥ 15 ॥
आह्वये देवगन्धर्वान्विश्वावसुहहाहुहून् ।
तथैवाप्सरसो देवीर्गन्धर्वीश्चापि सर्वशः ॥ 16 ॥
घृताचीमथ विश्वाचीं मिश्रकेशीमलम्बुसाम् ।
नागदन्तां च हेमां च हिमामद्रिकृतस्थलाम् ॥ 17 ॥
शक्रं याश्चोपतिष्ठन्ति ब्रह्माणं याश्च योषितः ।
सर्वास्तुम्बुरुणा सार्धमाह्वये सपरिच्छदाः ॥ 18 ॥
वनं कुरुषु यद्दिव्यं वासोभूषणपत्रवत् ।
दिव्यनारीफलं शश्वत्तत्कौबेरमिहैतु च ॥ 19 ॥
इह मे भगवान् सोमो विधत्तामन्नमुत्तमम् ।
भक्ष्यम्भोज्यं च चोष्यं च लेह्यं च विविधं बहु ॥ 20 ॥
विचित्राणि च माल्यानि पादपप्रच्युतानि च ।
सुरादीनि च पेयानि मांसानि विविधानि च ॥ 21 ॥
एवं समाधिना युक्तस्तेजसाऽप्रतिमेन च ।
शीक्षास्वरसमायुक्तं तपसा चाब्रवीन्मुनिः ॥ 22 ॥
मनसा ध्यायतस्तस्य प्राङ्मुखस्य कृताञ्जलेः ।
आजग्मुस्तानि सर्वाणि दैवतानि पृथक्पृथक् ॥ 23 ॥
मलयं दर्दुरं चैव ततस्स्वेदनुदोऽनिलः ।
उपस्पृश्य ववौ युक्त्या सुप्रियात्मा सुखश्शिवः ॥ 24 ॥
ततोऽभ्यवर्षन्त घना दिव्याः कुसुमवृष्टयः ।
दिव्यदुन्दुभिघोषश्च दिक्षु सर्वासु शुश्रुवे ॥ 25 ॥
प्रववुश्चोत्तमा वाता ननृतुश्चाप्सरोगणाः ।
जगुश्च देवगन्धर्वा वीणाः प्रमुमुचुस्स्वरान् ॥ 26 ॥
स शब्दो द्यां च भूमिं च प्राणिनां श्रवणानि च ।
विवेशोच्चरितश्श्लक्ष्णस्समो लयसमन्वितः ॥ 27 ॥
तस्मिन्नुपरते शब्दे दिव्ये श्रोत्र सुखे नृणाम् ।
ददर्श भारतं सैन्यं विधानं विश्वकर्मणः ॥ 28 ॥
बभूव हि समा भूमिस्समन्तात्पञ्चयोजना ।
शाद्वलैर्भहुभिश्चन्ना नीलवैढूर्यसन्निभैः ॥ 29 ॥
तस्मिन्बिल्वाः कपित्थाश्च पनसा बीजपूरकाः ।
आमलक्यो बभूवुश्च चूताश्च फलभूषणाः ॥ 30 ॥
उत्तरेभ्यः कुरुभ्यश्च वनं दिव्योपभोगवत् ।
आजगाम नदी दिव्या तीरजैर्भहुभिर्वृता ॥ 31 ॥
चतुश्शालानि शुभ्राणि शालाश्च गजवाजिनाम् ।
हर्म्यप्रासादसम्बाधास्तोरणानि शुभानि च ॥ 32 ॥
सितमेघनिभं चापि राजवेश्म सुतोरणम् ।
दिव्यमाल्यकृताकारं दिव्यगन्धसमुक्षितम् ॥ 33 ॥
चतुरश्रमसम्बाधं शयनासनयानवत् ।
दिव्यैस्सर्वरसैर्युक्तं दिव्यभोजनवस्त्रवत् ॥ 34 ॥
उपकल्पितसर्वान्नं धौतनिर्मलभाजनम् ।
क्लुप्तसर्वासनं श्रीमत्स्वास्तीर्णशयनोत्तमम् ॥ 35 ॥
प्रविवेश महाबाहुरनुज्ञातो महर्षिणा ।
वेश्म तद्रत्नसम्पूर्णं भरतः कैकयीसुतः ॥ 36 ॥
अनुजग्मुश्च तं सर्वे मन्त्रिणस्सपुरोहिताः ।
बभूवुश्च मुदा युक्ता दृष्ट्वा तं वेश्मसंविधिम् ॥ 37 ॥
तत्र राजासनं दिव्यं व्यजनं छत्रमेव च ।
भरतो मन्त्रिभिस्सार्धमभ्यवर्तत राजवत् ॥ 38 ॥
आसनं पूजयामास रामायाभिप्रणम्य च ।
वालव्यजनमादाय न्यषीदत्सचिवासने ॥ 39 ॥
आनुपूर्व्यान्निषेदुश्च सर्वे मन्त्रिपुरोहिताः ।
ततस्सेनापतिः पश्चात्प्रशास्ताच निषेदतुः ॥ 40 ॥
तत स्तत्र मुहूर्तेन नद्यः पायसकर्दमाः ।
उपातिष्ठन्त भरतं भरद्वाजस्य शासनात् ॥ 41 ॥
तासामुभयतः कूलं पाण्डुमृत्तिकलेपनाः ।
रम्याश्चावसधा दिव्या ब्रह्मणस्तु प्रसादजाः ॥ 42 ॥
तेनैव च मूहूर्तेन दिव्याऽभरणभूषिताः ।
आगुर्विंशतिसाहस्राः ब्रह्मणा प्रहिताः स्त्रियः ॥ 43 ॥
सुवर्णमणिमुक्तेन प्रवालेन च शोभिताः ।
आगुर्विंशतिसाहास्राः कुबेरप्रहिताः स्त्रियः ॥ 44 ॥
याभिर्गृहीतः पुरुषस्सोन्माद इव लक्ष्यते ।
आगुर्विंशतिसाहस्रा नन्दनादप्सरोगणाः ॥ 45 ॥
नारदस्तुम्भुरुर्गोपः प्रवरास्सूर्यवर्चसः ।
एते गन्धर्वराजानो भरतस्याग्रतो जगुः ॥ 46 ॥
अलम्बुसा मिश्रकेशी पुण्डरीकाऽथ वामना ।
उपानृत्यंस्तु भरतं भरद्वाजस्य शासनात् ॥ 47 ॥
यानि माल्यानि देवेषु यानि चैत्ररथे वने ।
प्रयागे तान्यदृश्यन्त भरद्वाजस्य शासनात् ॥ 48 ॥
बिल्वा मार्दङ्गिका आसन् शम्याग्राहा विभीतकाः ।
अश्वत्था नर्तकाश्चासन्भरद्वाजस्य शासनात् ॥ 49 ॥
ततस्सरलतालाश्च तिलका नक्तमालकाः ।
प्रहृष्टास्तत्र सम्पेतुः कुब्जा भूत्वाऽथ वामनाः ॥ 50 ॥
शिंशुपामलकीजम्ब्वो याश्चान्याः काननेषु ताः मालती मल्लिका जातिर्याश्चान्याः कानने लताः ।
प्रमदाविग्रहं कृत्वा भरद्वाजाश्रमेऽवदन् ॥ 51 ॥
सुरास्सुरापाः पिबत पायसं च बुभुक्षिताः ॥ 52 ॥
मांसानि च सुमेध्यानि भक्ष्यन्तां यावदिच्छथ ॥ 53 ॥
उच्छाद्य स्नापयन्ति स्म नदीतीरेष वल्गुषु ।
अप्येकमेकं पुरषं प्रमदास्सप्त चाष्ट च ॥ 54 ॥
संवाहन्त्यस्समापेतुर्नार्यो रुचिरलोचनाः ।
परिमृज्य तथाऽन्योन्यं पाययन्ति वराङ्गनाः ॥ 55 ॥
हयान् गजान् खारानुष्ट्रान्तथैव सुरभेस्सुतान् ।
अभोजयन्वाहनपास्तेषां भोज्यं यथाविधि ॥ 56 ॥
इक्षूंश्च मधुलाजांश्च भोजयन्ति स्म वाहनान् ।
इक्ष्वाकुवरयोधानां चोदयन्तो महाबलाः ॥ 57 ॥
नाश्वबन्धोऽश्वमाजानान्नगजं कुञ्जरग्रहः ।
मत्तप्रमत्तमुदिता चमूः सा तत्र सम्बभौ ॥ 58 ॥
तर्पितास्सर्वकामैस्ते रक्तचन्दनरूषिताः ।
अप्सरोगणसंयुक्तास्सैन्या वाचमुदैरयन् ॥ 59 ॥
नैवायोध्यां गमिष्यामो नगमिष्याम दण्डकान् ।
कुशलं भरतस्यास्तु रामस्यास्तु तथा सुखम् ॥ 60 ॥
इति पादातयोधाश्च हस्त्यश्वारोहबन्धकाः ।
अनाथास्तं विधिं लब्ध्वा वाचमेतामुदीरयन् ॥ 61 ॥
सम्म्प्रहृष्टा विनेदुस्ते नरास्तत्र सहस्रशः ।
भरतस्यानुयातारस्स्वर्गोऽयमिति चाब्रुवन् ॥ 62 ॥
नृत्यन्ति स्म हसन्ति स्म गायन्ति स्म च सैनिकाः समन्तात्परिधावन्ति माल्योपेतास्सहस्रशः ॥ 63 ॥
ततो भुक्तवतां तेषां तदन्नममृतोपमम् ।
दिव्यानुद्वीक्ष्य भक्ष्यां स्तानभवद्भक्षणे मतिः ॥ 64 ॥
प्रेष्याश्चेट्यश्च वध्वश्च बलस्थाश्च सहस्रशः ।
बभूवुस्ते भृशं दृप्तास्सर्वे चाहतवाससः ॥ 65 ॥
कुञ्जराश्च खरोष्ट्राश्च गोऽश्वाश्च मृगपक्षिणः ।
बभूवुस्सुभृतास्तत्र नान्यो ह्यन्यमकल्पयत् ॥ 66 ॥
नाऽशुक्लवासा स्तत्राऽसीत्क्षुधितो मलिनोऽपि वा ।
रजसा ध्वस्तकेशो वा नरः कश्चिददृश्यत ॥ 67 ॥
आजैश्चापि च वाराहैर्निष्ठानवरसञ्चयैः ।
फलनिर्यूह संसिद्दैस्सूपैर्गन्ध रसान्वितैः ॥ 68 ॥
पुष्पध्वजवतीः पूर्णाश्शुक्लस्यान्नस्य चाभितः ।
ददृशुर्विस्मितास्तत्रनरा लौहीस्सहस्रशः ॥ 69 ॥
बभूवुर्वनपार्श्वेषु कूपाः पायसकर्दमाः ।
ताश्चकामदुघा गावो द्रुमाश्चासन्मधुश्च्युतः ॥ 70 ॥
वाप्यो मैरेयपूर्णाश्च मृष्टमांसचयैर्वृताः ।
प्रतप्तपिठरैश्चापि मार्गमायूरकौक्कुटैः ॥ 71 ॥
पात्रीणां च सहस्राणि स्थालीनां नियुतानि च ।
न्यर्बुधानि च पात्राणि शातकुम्भमयानि च ॥ 72 ॥
स्थाल्यः कुम्भ्य करम्भ्य श्च दधिपूर्णास्सुसंस्कृताः ।
यौवनस्थस्य गौरस्य कपित्थस्य सुगन्धिनः ॥ 73 ॥
ह्रदाः पूर्णा रसालस्य दध्नश्श्वेतस्य चापरे ।
बभूवुः पायसस्यान्ये शर्करायावसञ्चयाः ॥ 74 ॥
कल्कान्चूर्णकषायांश्च स्नानानि विविधानि च ।
ददृशुर्भाजनस्थानि तीर्थेषु सरतां नराः ॥ 75 ॥
शुक्लानंशुमतश्चापि दन्तधावनसञ्चयान् ।
शुक्लांश्चन्दनकल्कांश्च समुद्गेष्ववतिष्ठतः ॥ 76 ॥
दर्पणापरिमृष्टांश्च वाससां चापि सञ्चयान् ।
पादुकोपानहां चैव युग्मानिच सहस्रशः ॥ 77 ॥
आञ्जनीः कङ्कतान्कूर्चान् शस्त्राणि च धनूंषि च ।
मर्मत्राणानि चित्राणि शयनान्यासनानि च ॥ 78 ॥
प्रतिपानह्रदान्पूर्णन्खरोष्ट्रगजवाजिनाम् ।
अवगाह्यसुतीर्थांश्चह्रदान् सोत्पलपुष्करान् ॥ 79 ॥
आकाश वर्णप्रतिमान् स्वच्छतोयान्सुखप्लवान् ।
नीपवैडूर्यवर्णांश्च मृदून्यवससञ्चयान् ।
निर्वापार्थान् पशूनां ते ददृशुस्तत्र सर्वशः ॥ 80 ॥
व्यस्मयन्त मनुष्यास्ते स्वप्नकल्पं तदद्भुतम् ।
दृष्ट्वाऽतिथ्यं कृतं तादृग्भरतस्य महर्षिणा ॥ 81 ॥
इत्येवं रममाणानां देवानामिव नन्दने ।
भरद्वाजाश्रमे रम्ये सा रात्रिर्व्यत्यवर्तत ॥ 82 ॥
प्रतिजग्मुश्च ता नद्यो गन्धर्वाश्च यथागतम् ।
भरद्वाजमनुज्ञाप्य ताश्च सर्वा वराङ्गनाः ॥ 83 ॥
तथैव मत्ता मदिरोत्कटा नरास्तथैव दिव्यागरुचन्दनोक्षिताः ।
तथैव दिव्या विविधास्स्रगुत्तमाः पृथक्प्रकीर्णा मनुजैः प्रमर्दिताः ॥ 84 ॥
इत्यार्षे श्रीमद्रामायणे वाल्मीकीय आदिकाव्ये अयोध्याकाण्डे एकनवतितमस्सर्गः ॥
śrīmadvālmīkīya rāmāyaṇe ayodhyākāṇḍam |
atha ekanavatitamassargaḥ |
kṛtabuddhiṃ nivāsāya tatraiva sa munistadā |
bharataṃ kaikayīputramātithyenanyamantrayat || 1 ||
abravīdbharatastvenaṃ nanvidaṃ bhavatā kṛtam |
pādyamarghyaṃ tathā'tithyaṃ vane yadupapadyate || 2 ||
athovāca bharadvājo bharataṃ prahasanniva |
jāne tvāṃ prītisaṃyuktaṃ tuṣyestvaṃ yena kenacit || 3 ||
senāyāstu tavaitasyāḥ kartumicchāmi bhojanam |
mama prītiryathārūpā tathārho manujarṣabha || 4 ||
kimarthaṃ cāpi nikṣipya dūre balamihāgataḥ |
kasmānnehopayāto'si sabalaḥ puruṣarṣabhaḥ || 5 ||
bharataḥ pratyuvācedaṃ prāñjalistaṃ tapodhanam |
sasainyo nopayāto'smi bhagavanbhagavadbhayāt || 6 ||
rājñā ca bhagavannityaṃ rājaputreṇa vā sadā |
yatnataḥ parihartavyā viṣayeṣu tapasvinaḥ || 7 ||
vājimukhyā manuṣyāśca mattāśca varavāraṇāḥ |
pracchādya bhagavanbhūmiṃ mahatīmanuyānti mām || 8 ||
te vṛkṣānudakaṃ bhūmimāśrameṣūṭajāṃ stathā |
na hiṃsyuriti tenā'hameka eva samāgataḥ || 9 ||
ānīyatāmitassenetyājñaptaḥ paramarṣiṇā |
tatastu cakre bharatassenāyāssamupāgamam || 10 ||
agniśālāṃ praviśyātha pītvā'paḥ parimṛjya ca |
ātithyasya kriyāhetorviśvakarmāṇamāhvayat || 11 ||
āhvaye viśvakarmāṇamahaṃ tvaṣṭārameva ca |
ātithyaṃ kartumicchāmi tatra me saṃvidhīyatām || 12 ||
āhvaye lokapālāṃstrīn devān śakramukhāṃstathā |
ātithyaṃ kartumicchāmi tatra me saṃvidhīyatām || 13 ||
prāksrotasaśca yā nadyaḥ pratyaksrotasa eva ca |
pṛthivyāmantarikṣe ca samāyāntvadya sarvaśaḥ || 14 ||
anyā sravantu maireyaṃ surāmanyāssuviṣṭhitām |
aparā ścodakaṃ śītamikṣukāṇḍarasopamam || 15 ||
āhvaye devagandharvānviśvāvasuhahāhuhūn |
tathaivāpsaraso devīrgandharvīścāpi sarvaśaḥ || 16 ||
ghṛtācīmatha viśvācīṃ miśrakeśīmalambusām |
nāgadantāṃ ca hemāṃ ca himāmadrikṛtasthalām || 17 ||
śakraṃ yāścopatiṣṭhanti brahmāṇaṃ yāśca yoṣitaḥ |
sarvāstumburuṇā sārdhamāhvaye saparicchadāḥ || 18 ||
vanaṃ kuruṣu yaddivyaṃ vāsobhūṣaṇapatravat |
divyanārīphalaṃ śaśvattatkauberamihaitu ca || 19 ||
iha me bhagavān somo vidhattāmannamuttamam |
bhakṣyambhojyaṃ ca coṣyaṃ ca lehyaṃ ca vividhaṃ bahu || 20 ||
vicitrāṇi ca mālyāni pādapapracyutāni ca |
surādīni ca peyāni māṃsāni vividhāni ca || 21 ||
evaṃ samādhinā yuktastejasā'pratimena ca |
śīkṣāsvarasamāyuktaṃ tapasā cābravīnmuniḥ || 22 ||
manasā dhyāyatastasya prāṅmukhasya kṛtāñjaleḥ |
ājagmustāni sarvāṇi daivatāni pṛthakpṛthak || 23 ||
malayaṃ darduraṃ caiva tatassvedanudo'nilaḥ |
upaspṛśya vavau yuktyā supriyātmā sukhaśśivaḥ || 24 ||
tato'bhyavarṣanta ghanā divyāḥ kusumavṛṣṭayaḥ |
divyadundubhighoṣaśca dikṣu sarvāsu śuśruve || 25 ||
pravavuścottamā vātā nanṛtuścāpsarogaṇāḥ |
jaguśca devagandharvā vīṇāḥ pramumucussvarān || 26 ||
sa śabdo dyāṃ ca bhūmiṃ ca prāṇināṃ śravaṇāni ca |
viveśoccaritaśślakṣṇassamo layasamanvitaḥ || 27 ||
tasminnuparate śabde divye śrotra sukhe nṛṇām |
dadarśa bhārataṃ sainyaṃ vidhānaṃ viśvakarmaṇaḥ || 28 ||
babhūva hi samā bhūmissamantātpañcayojanā |
śādvalairbhahubhiścannā nīlavaiḍhūryasannibhaiḥ || 29 ||
tasminbilvāḥ kapitthāśca panasā bījapūrakāḥ |
āmalakyo babhūvuśca cūtāśca phalabhūṣaṇāḥ || 30 ||
uttarebhyaḥ kurubhyaśca vanaṃ divyopabhogavat |
ājagāma nadī divyā tīrajairbhahubhirvṛtā || 31 ||
catuśśālāni śubhrāṇi śālāśca gajavājinām |
harmyaprāsādasambādhāstoraṇāni śubhāni ca || 32 ||
sitameghanibhaṃ cāpi rājaveśma sutoraṇam |
divyamālyakṛtākāraṃ divyagandhasamukṣitam || 33 ||
caturaśramasambādhaṃ śayanāsanayānavat |
divyaissarvarasairyuktaṃ divyabhojanavastravat || 34 ||
upakalpitasarvānnaṃ dhautanirmalabhājanam |
kluptasarvāsanaṃ śrīmatsvāstīrṇaśayanottamam || 35 ||
praviveśa mahābāhuranujñāto maharṣiṇā |
veśma tadratnasampūrṇaṃ bharataḥ kaikayīsutaḥ || 36 ||
anujagmuśca taṃ sarve mantriṇassapurohitāḥ |
babhūvuśca mudā yuktā dṛṣṭvā taṃ veśmasaṃvidhim || 37 ||
tatra rājāsanaṃ divyaṃ vyajanaṃ chatrameva ca |
bharato mantribhissārdhamabhyavartata rājavat || 38 ||
āsanaṃ pūjayāmāsa rāmāyābhipraṇamya ca |
vālavyajanamādāya nyaṣīdatsacivāsane || 39 ||
ānupūrvyānniṣeduśca sarve mantripurohitāḥ |
tatassenāpatiḥ paścātpraśāstāca niṣedatuḥ || 40 ||
tata statra muhūrtena nadyaḥ pāyasakardamāḥ |
upātiṣṭhanta bharataṃ bharadvājasya śāsanāt || 41 ||
tāsāmubhayataḥ kūlaṃ pāṇḍumṛttikalepanāḥ |
ramyāścāvasadhā divyā brahmaṇastu prasādajāḥ || 42 ||
tenaiva ca mūhūrtena divyā'bharaṇabhūṣitāḥ |
āgurviṃśatisāhasrāḥ brahmaṇā prahitāḥ striyaḥ || 43 ||
suvarṇamaṇimuktena pravālena ca śobhitāḥ |
āgurviṃśatisāhāsrāḥ kuberaprahitāḥ striyaḥ || 44 ||
yābhirgṛhītaḥ puruṣassonmāda iva lakṣyate |
āgurviṃśatisāhasrā nandanādapsarogaṇāḥ || 45 ||
nāradastumbhururgopaḥ pravarāssūryavarcasaḥ |
ete gandharvarājāno bharatasyāgrato jaguḥ || 46 ||
alambusā miśrakeśī puṇḍarīkā'tha vāmanā |
upānṛtyaṃstu bharataṃ bharadvājasya śāsanāt || 47 ||
yāni mālyāni deveṣu yāni caitrarathe vane |
prayāge tānyadṛśyanta bharadvājasya śāsanāt || 48 ||
bilvā mārdaṅgikā āsan śamyāgrāhā vibhītakāḥ |
aśvatthā nartakāścāsanbharadvājasya śāsanāt || 49 ||
tatassaralatālāśca tilakā naktamālakāḥ |
prahṛṣṭāstatra sampetuḥ kubjā bhūtvā'tha vāmanāḥ || 50 ||
śiṃśupāmalakījambvo yāścānyāḥ kānaneṣu tāḥ mālatī mallikā jātiryāścānyāḥ kānane latāḥ |
pramadāvigrahaṃ kṛtvā bharadvājāśrame'vadan || 51 ||
surāssurāpāḥ pibata pāyasaṃ ca bubhukṣitāḥ || 52 ||
māṃsāni ca sumedhyāni bhakṣyantāṃ yāvadicchatha || 53 ||
ucchādya snāpayanti sma nadītīreṣa valguṣu |
apyekamekaṃ puraṣaṃ pramadāssapta cāṣṭa ca || 54 ||
saṃvāhantyassamāpeturnāryo ruciralocanāḥ |
parimṛjya tathā'nyonyaṃ pāyayanti varāṅganāḥ || 55 ||
hayān gajān khārānuṣṭrāntathaiva surabhessutān |
abhojayanvāhanapāsteṣāṃ bhojyaṃ yathāvidhi || 56 ||
ikṣūṃśca madhulājāṃśca bhojayanti sma vāhanān |
ikṣvākuvarayodhānāṃ codayanto mahābalāḥ || 57 ||
nāśvabandho'śvamājānānnagajaṃ kuñjaragrahaḥ |
mattapramattamuditā camūḥ sā tatra sambabhau || 58 ||
tarpitāssarvakāmaiste raktacandanarūṣitāḥ |
apsarogaṇasaṃyuktāssainyā vācamudairayan || 59 ||
naivāyodhyāṃ gamiṣyāmo nagamiṣyāma daṇḍakān |
kuśalaṃ bharatasyāstu rāmasyāstu tathā sukham || 60 ||
iti pādātayodhāśca hastyaśvārohabandhakāḥ |
anāthāstaṃ vidhiṃ labdhvā vācametāmudīrayan || 61 ||
sammprahṛṣṭā vineduste narāstatra sahasraśaḥ |
bharatasyānuyātārassvargo'yamiti cābruvan || 62 ||
nṛtyanti sma hasanti sma gāyanti sma ca sainikāḥ samantātparidhāvanti mālyopetāssahasraśaḥ || 63 ||
tato bhuktavatāṃ teṣāṃ tadannamamṛtopamam |
divyānudvīkṣya bhakṣyāṃ stānabhavadbhakṣaṇe matiḥ || 64 ||
preṣyāśceṭyaśca vadhvaśca balasthāśca sahasraśaḥ |
babhūvuste bhṛśaṃ dṛptāssarve cāhatavāsasaḥ || 65 ||
kuñjarāśca kharoṣṭrāśca go'śvāśca mṛgapakṣiṇaḥ |
babhūvussubhṛtāstatra nānyo hyanyamakalpayat || 66 ||
nā'śuklavāsā statrā'sītkṣudhito malino'pi vā |
rajasā dhvastakeśo vā naraḥ kaścidadṛśyata || 67 ||
ājaiścāpi ca vārāhairniṣṭhānavarasañcayaiḥ |
phalaniryūha saṃsiddaissūpairgandha rasānvitaiḥ || 68 ||
puṣpadhvajavatīḥ pūrṇāśśuklasyānnasya cābhitaḥ |
dadṛśurvismitāstatranarā lauhīssahasraśaḥ || 69 ||
babhūvurvanapārśveṣu kūpāḥ pāyasakardamāḥ |
tāścakāmadughā gāvo drumāścāsanmadhuścyutaḥ || 70 ||
vāpyo maireyapūrṇāśca mṛṣṭamāṃsacayairvṛtāḥ |
prataptapiṭharaiścāpi mārgamāyūrakaukkuṭaiḥ || 71 ||
pātrīṇāṃ ca sahasrāṇi sthālīnāṃ niyutāni ca |
nyarbudhāni ca pātrāṇi śātakumbhamayāni ca || 72 ||
sthālyaḥ kumbhya karambhya śca dadhipūrṇāssusaṃskṛtāḥ |
yauvanasthasya gaurasya kapitthasya sugandhinaḥ || 73 ||
hradāḥ pūrṇā rasālasya dadhnaśśvetasya cāpare |
babhūvuḥ pāyasasyānye śarkarāyāvasañcayāḥ || 74 ||
kalkāncūrṇakaṣāyāṃśca snānāni vividhāni ca |
dadṛśurbhājanasthāni tīrtheṣu saratāṃ narāḥ || 75 ||
śuklānaṃśumataścāpi dantadhāvanasañcayān |
śuklāṃścandanakalkāṃśca samudgeṣvavatiṣṭhataḥ || 76 ||
darpaṇāparimṛṣṭāṃśca vāsasāṃ cāpi sañcayān |
pādukopānahāṃ caiva yugmānica sahasraśaḥ || 77 ||
āñjanīḥ kaṅkatānkūrcān śastrāṇi ca dhanūṃṣi ca |
marmatrāṇāni citrāṇi śayanānyāsanāni ca || 78 ||
pratipānahradānpūrṇankharoṣṭragajavājinām |
avagāhyasutīrthāṃścahradān sotpalapuṣkarān || 79 ||
ākāśa varṇapratimān svacchatoyānsukhaplavān |
nīpavaiḍūryavarṇāṃśca mṛdūnyavasasañcayān |
nirvāpārthān paśūnāṃ te dadṛśustatra sarvaśaḥ || 80 ||
vyasmayanta manuṣyāste svapnakalpaṃ tadadbhutam |
dṛṣṭvā'tithyaṃ kṛtaṃ tādṛgbharatasya maharṣiṇā || 81 ||
ityevaṃ ramamāṇānāṃ devānāmiva nandane |
bharadvājāśrame ramye sā rātrirvyatyavartata || 82 ||
pratijagmuśca tā nadyo gandharvāśca yathāgatam |
bharadvājamanujñāpya tāśca sarvā varāṅganāḥ || 83 ||
tathaiva mattā madirotkaṭā narāstathaiva divyāgarucandanokṣitāḥ |
tathaiva divyā vividhāssraguttamāḥ pṛthakprakīrṇā manujaiḥ pramarditāḥ || 84 ||
ityārṣe śrīmadrāmāyaṇe vālmīkīya ādikāvye ayodhyākāṇḍe ekanavatitamassargaḥ ||
🕉️ This is the original Sanskrit rendered in Grantha script.
Pronunciation is identical to the Sanskrit Devanagari version.