ਸ਼੍ਰੀਮਦ੍ਵਾਲ੍ਮੀਕੀਯ ਰਾਮਾਯਣੇ ਅਯੋਧ੍ਯਾਕਾਣ੍ਡਮ੍ ।
ਅਥ ਏਕਤ੍ਰਿਂਸ਼ਸ੍ਸਰ੍ਗਃ ।
ਏਵਂ ਸ਼ृਤ੍ਵਾ ਤੁ ਸਂਵਾਦਂ ਲਕ੍ष੍ਮਣਃ ਪੂਰ੍ਵਮਾਗਤਃ ।
ਬਾष੍ਪਪਰ੍ਯਾਕੁਲਮੁਖਃ ਸ਼ੋਕਂ ਸੋਢੁਮਸ਼ਕ੍ਨੁਵਨ੍ ॥ 1 ॥
ਸ ਭ੍ਰਾਤੁਸ਼੍ਚਰਣੌ ਗਾਢਂ ਨਿਪੀਡ੍ਯ ਰਘੁਨਨ੍ਦਨਃ ।
ਸੀਤਾਮੁਵਾਚਾਤਿਯਸ਼ਾਂ ਰਾਘਵਂ ਚ ਮਹਾਵ੍ਰਤਮ੍ ॥ 2 ॥
ਏਵਂ ਸ਼ृਤ੍ਵਾ ਤੁ ਸਂਵਾਦਂ ਲਕ੍ष੍ਮਣਃ ਪੂਰ੍ਵਮਾਗਤਃ ।
ਬਾष੍ਪਪਰ੍ਯਾਕੁਲਮੁਖਃ ਸ਼ੋਕਂ ਸੋਢੁਮਸ਼ਕ੍ਨੁਵਨ੍ ॥ 3 ॥
ਸ ਭ੍ਰਾਤੁਸ਼੍ਚਰਣੌ ਗਾਢਂ ਨਿਪੀਡ੍ਯ ਰਘੁਨਨ੍ਦਨਃ ।
ਸੀਤਾਮੁਵਾਚਾਤਿਯਸ਼ਾਂ ਰਾਘਵਂ ਚ ਮਹਾਵ੍ਰਤਮ੍ ॥ 4 ॥
ਯਦਿ ਗਨ੍ਤੁਂ ਕृਤਾਬੁਦ੍ਧਿਰ੍ਵਨਂ ਮृਗਗਜਾਯੁਤਮ੍ ।
ਅਹਂ ਤ੍ਵਾਨੁਗਮਿष੍ਯਾਮਿ ਵਨਮਗ੍ਰੇ ਧਨੁਰ੍ਧਰਃ ॥ 5 ॥
ਮਯਾ ਸਮੇਤੋऽਰਣ੍ਯਾਨਿ ਬਹੂਨਿ ਵਿਚਰਿष੍ਯਸਿ ।
ਪਕ੍षਿਭਿਰ੍ਮृਗਯੂਥੈਸ਼੍ਚ ਸਙ੍ਘੁष੍ਟਾਨਿ ਸਮਨ੍ਤਤਃ ॥ 6 ॥
ਨ ਦੇਵਲੋਕਾਕ੍ਰਮਣਂ ਨਾਮਰਤ੍ਵਮਹਂ ਵृਣੇ ।
ਐਸ਼੍ਵਰ੍ਯਂ ਵਾਪਿ ਲੋਕਾਨਾਂ ਕਾਮਯੇ ਨ ਤ੍ਵਯਾ ਵਿਨਾ ॥ 7 ॥
ਏਵਂ ਬ੍ਰੁਵਾਣਸ੍ਸੌਮਿਤ੍ਰਿਰ੍ਵਨਵਾਸਾਯ ਨਿਸ਼੍ਚਿਤਃ ।
ਰਾਮੇਣ ਬਹੁਭਿਸ੍ਸਾਨ੍ਤ੍ਵੈਰ੍ਨਿषਿਧ੍ਦਃ ਪੁਨਰਬ੍ਰਵੀਤ੍ ॥ 8 ॥
ਅਨੁਜ੍ਞਾਤਸ਼੍ਚ ਭਵਤਾ ਪੂਰ੍ਵਮੇਵ ਯਦਸ੍ਮ੍ਯਹਮ੍ ।
ਕਿਮਿਦਾਨੀਂ ਪੁਨਰਿਦਂ ਕ੍ਰਿਯਤੇ ਮਨ੍ਨਿਵਾਰਣਮ੍ ॥ 9 ॥
ਯਦਰ੍ਥਂ ਪ੍ਰਤਿषੇਧੋ ਮੇ ਕ੍ਰਿਯਤੇ ਗਨ੍ਤੁਮਿਚ੍ਛਤਃ ।
ਏਤਦਿਚ੍ਛਾਮਿ ਵਿਜ੍ਞਾਤੁਂ ਸਂਸ਼ਯੋ ਹਿ ਮਮਾਨਘ ॥ 10 ॥
ਤਤੋऽਬ੍ਰਵੀਨ੍ਮਹਾਤੇਜਾ ਰਾਮੋ ਲਕ੍ष੍ਮਣਮਗ੍ਰਤਃ ।
ਸ੍ਥਿਤਂ ਪ੍ਰਾਗ੍ਗਾਮਿਨਂ ਵੀਰਂ ਯਾਚਮਾਨਂ ਕृਤਾਞ੍ਜਲਿਮ੍ ॥ 11 ॥
ਸ੍ਨਿਗ੍ਧੋ ਧਰ੍ਮਰਤੋ ਵੀਰਸ੍ਸਤਤਂ ਸਤ੍ਪਥੇ ਸ੍ਥਿਤਃ ।
ਪ੍ਰਿਯਃ ਪ੍ਰਾਣਸਮੋ ਵਸ਼੍ਯੋ ਭ੍ਰਾਤਾ ਚਾਪਿ ਸਖਾ ਚ ਮੇ ॥ 12 ॥
ਮਯਾऽਦ੍ਯ ਸਹ ਸੌਮਿਤ੍ਰੇ ਤ੍ਵਯਿ ਗਚ੍ਛਤਿ ਤਦ੍ਵਨਮ੍ ।
ਕੋ ਭਰਿष੍ਯਤਿ ਕੌਸਲ੍ਯਾਂ ਸੁਮਿਤ੍ਰਾਂ ਵਾ ਯਸ਼ਸ੍ਵਿਨੀਮ੍ ॥ 13 ॥
ਅਭਿਵਰ੍षਤਿ ਕਾਮੈਰ੍ਯਃ ਪਰ੍ਜਨ੍ਯਃ ਪृਥਿਵੀਮਿਵ ।
ਸ ਕਾਮਪਾਸ਼ਪਰ੍ਯਸ੍ਤੋ ਮਹਾਤੇਜਾ ਮਹੀਪਤਿਃ ॥ 14 ॥
ਸਾ ਹਿ ਰਾਜ੍ਯਮਿਦਂ ਪ੍ਰਾਪ੍ਯ ਨृਪਸ੍ਯਾਸ਼੍ਵਪਤੇ ਸ੍ਸੁਤਾ ।
ਦੁਃਖਿਤਾਨਾਂ ਸਪਤ੍ਨੀਨਾਂ ਨ ਕਰਿष੍ਯਤਿ ਸ਼ੋਭਨਮ੍ ॥ 15 ॥
ਨ ਸ੍ਮਰਿष੍ਯਤਿ ਕੌਸਲ੍ਯਾਂ ਸੁਮਿਤ੍ਰਾਂ ਚ ਸੁਦੁਃਖਿਤਾਮ੍ ।
ਭਰਤੋ ਰਾਜ੍ਯਮਾਸਾਦ੍ਯ ਕੈਕੇਯ੍ਯਾਂ ਪਰ੍ਯਵਸ੍ਥਿਤਃ ॥ 16 ॥
ਤਾਮਾਰ੍ਯਾਂ ਸ੍ਵਯਮੇਵੇਹ ਰਾਜਾਨੁਗ੍ਰਹਣੇਨ ਵਾ ।
ਸੌਮਿਤ੍ਰੇ ਭਰ ਕੌਸ਼ਲ੍ਯਾਮੁਕ੍ਤਮਰ੍ਥਮਿਮਂ ਚਰ ॥ 17 ॥
ਏਵਂ ਮਮ ਚ ਤੇ ਭਕ੍ਤਿਰ੍ਭਵਿष੍ਯਤਿ ਸੁਦਰ੍ਸ਼ਿਤਾ ।
ਧਰ੍ਮਜ੍ਞ ਗੁਰੁਪੂਜਾਯਾਂ ਧਰ੍ਮਸ਼੍ਚਾਪ੍ਯਤੁਲੋ ਮਹਾਨ੍ ॥ 18 ॥
ਏਵਂ ਕੁਰੁष੍ਵ ਸੌਮਿਤ੍ਰੇ ਮਤ੍ਕृਤੇ ਰਘੁਨਨ੍ਦਨ ।
ਅਸ੍ਮਾਭਿਰ੍ਵਿਪ੍ਰਹੀਣਾਯਾ ਮਾਤੁਰ੍ਨੋ ਨ ਭਵੇਤ੍ਸੁਖਮ੍ ॥ 19 ॥
ਏਵਮੁਕ੍ਤਸ੍ਤੁ ਰਾਮੇਣ ਲਕ੍ष੍ਮਣ ਸ਼੍ਸ਼੍ਲਕ੍ष੍ਣਯਾ ਗਿਰਾ ।
ਪ੍ਰਤ੍ਯੁਵਾਚ ਤਦਾ ਰਾਮਂ ਵਾਕ੍ਯਜ੍ਞੋ ਵਾਕ੍ਯਕੋਵਿਦਮ੍ ॥ 20 ॥
ਤਵੈਵ ਤੇਜਸਾ ਵੀਰ ਭਰਤਃ ਪੂਜਯਿष੍ਯਤਿ ।
ਕੌਸਲ੍ਯਾਂ ਚ ਸੁਮਿਤ੍ਰਾਂ ਚ ਪ੍ਰਯਤੋ ਨਾਤ੍ਰ ਸਂਸ਼ਯਃ ॥ 21 ॥
ਕੌਸ਼ਲ੍ਯਾ ਬਿਭृਯਾਦਾਰ੍ਯਾ ਸਹਸ੍ਰਮਪਿ ਮਦ੍ਵਿਧਾਨ੍ ।
ਯਸ੍ਯਾਸ੍ਸਹਸ੍ਰਂ ਗ੍ਰਾਮਾਣਾਂ ਸਮ੍ਪ੍ਰਾਪ੍ਤ ਮੁਪਜੀਵਨਮ੍ ॥ 22 ॥
ਤਦਾਤ੍ਮਭਰਣੇ ਚੈਵ ਮਮ ਮਾਤੁਸ੍ਤਥੈਵ ਚ ।
ਪਰ੍ਯਾਪ੍ਤਾ ਮਦ੍ਵਿਧਾਨਾਂ ਚ ਭਰਣਾਯ ਯਸ਼ਸ੍ਵਿਨੀ ॥ 23 ॥
ਕੁਰੁष੍ਵ ਮਾਮਨੁਚਰਂ ਵੈਧਰ੍ਮ੍ਯਂ ਨੇਹ ਵਿਦ੍ਯਤੇ ।
ਕृਤਾਰ੍ਥੋऽਹਂ ਭਵਿष੍ਯਾਮਿ ਤਵ ਚਾਰ੍ਥਃ ਪ੍ਰਕਲ੍ਪਤੇ ॥ 24 ॥
ਧਨੁਰਾਦਾਯ ਸਸ਼ਰਂ ਖਨਿਤ੍ਰਪਿਟਕਾਧਰਃ ।
ਅਗ੍ਰਤਸ੍ਤੇ ਗਮਿष੍ਯਾਮਿ ਪਨ੍ਥਾਨਮਨੁਦਰ੍ਸ਼ਯਨ੍ ॥ 25 ॥
ਆਹਰਿष੍ਯਾਮਿ ਤੇ ਨਿਤ੍ਯਂ ਮੂਲਾਨਿ ਚ ਫਲਾਨਿ ਚ ।
ਵਨ੍ਯਾਨਿ ਯਾਨਿ ਚਾਨ੍ਯਾਨਿ ਸ੍ਵਾਹਾਰਾਣਿ ਤਪਸ੍ਵਿਨਾਮ੍ ॥ 26 ॥
ਭਵਾਂਸ੍ਤੁ ਸਹ ਵੈਦੇਹ੍ਯਾ ਗਿਰਿਸਾਨੁषੁ ਰਂਸ੍ਯਤੇ ।
ਅਹਂ ਸਰ੍ਵਂ ਕਰਿष੍ਯਾਮਿ ਜਾਗ੍ਰਤ ਸ੍ਸ੍ਵਪਤਸ਼੍ਚ ਤੇ ॥ 27 ॥
ਰਾਮਸ੍ਤ੍ਵਨੇਨ ਵਾਕ੍ਯੇਨ ਸੁਪ੍ਰੀਤਃ ਪ੍ਰਤ੍ਯੁਵਾਚ ਤਮ੍ ।
ਵ੍ਰਜਾਪृਚ੍ਛਸ੍ਵ ਸੌਮਿਤ੍ਰੇ ਸਰ੍ਵਮੇਵ ਸੁਹृਜ੍ਜਨਮ੍ ॥ 28 ॥
ਯੇ ਚ ਰਾਜ੍ਞੋ ਦਦੌ ਦਿਵ੍ਯੇ ਮਹਾਤ੍ਮਾ ਵਰੁਣ ਸ੍ਸ੍ਵਯਮ੍ ।
ਜਨਕਸ੍ਯ ਮਹਾਯਜ੍ਞੇ ਧਨੁषੀ ਰੌਦ੍ਰਦਰ੍ਸ਼ਨੇ ॥ 29 ॥
ਅਭੇਦ੍ਯਕਵਚੇ ਦਿਵ੍ਯੇ ਤੂਣੀ ਚਾਕ੍षਯਸਾਯਕੌ ।
ਆਦਿਤ੍ਯਵਿਮਲੌ ਚੋਭੌ ਖਡ੍ਗੌ ਹੇਮਪਰਿष੍ਕृਤੌ ॥ 30 ॥
ਸਤ੍ਕृਤ੍ਯ ਨਿਹਿਤਂ ਸਰ੍ਵਮੇਤਦਾਚਾਰ੍ਯਸਦ੍ਮਨਿ ।
ਸਰ੍ਵਮਾਯੁਧਮਾਦਾਯ ਕ੍षਿਪ੍ਰਮਾਵ੍ਰਜ ਲਕ੍ष੍ਮਣ ॥ 31 ॥
ਸ ਸੁਹृਜ੍ਜਨਮਾਮਨ੍ਤ੍ਰ੍ਯਵਨਵਾਸਾਯ ਨਿਸ਼੍ਚਿਤਃ ।
ਇਕ੍ष੍ਵਾਕੁਗੁਰੁਮਾਗਮ੍ਯ ਜਗ੍ਰਾਹਾਯੁਧਮੁਤ੍ਤਮਮ੍ ॥ 32 ॥
ਤਦ੍ਧਿਵ੍ਯਂ ਰਾਜਸ਼ਾਰ੍ਦੂਲ ਸਤ੍ਕृਤਂ ਮਾਲ੍ਯਭੂषਿਤਮ੍ ।
ਰਾਮਾਯ ਦਰ੍ਸ਼ਯਾਮਾਸ ਸੌਮਿਤ੍ਰਿਸ੍ਸਰ੍ਵਮਾਯੁਧਮ੍ ॥ 33 ॥
ਤਮੁਵਾਚਾਤ੍ਮਵਾਨ੍ ਰਾਮਃ ਪ੍ਰੀਤ੍ਯਾ ਲਕ੍ष੍ਮਣਮਾਗਤਮ੍ ।
ਕਾਲੇ ਤ੍ਵਮਾਗਤ ਸੌਮ੍ਯ ਕਾਙ੍ਕ੍षਿਤੇ ਮਮ ਲਕ੍ष੍ਮਣ ॥ 34 ॥
ਅਹਂ ਪ੍ਰਦਾਤੁਮਿਚ੍ਛਾਮਿ ਯਦਿਦਂ ਮਾਮਕਂ ਧਨਮ੍ ।
ਬ੍ਰਾਹ੍ਮਣੇਭ੍ਯਸ੍ਤਪਸ੍ਵਿਭ੍ਯਸ੍ਤ੍ਵਯਾ ਸਹ ਪਰਨ੍ਤਪ ॥ 35 ॥
ਵਸਨ੍ਤੀਹ ਦृਢਂ ਭਕ੍ਤ੍ਯਾ ਗੁਰੁषੁ ਦ੍ਵਿਜਸਤ੍ਤਮਾਃ ।
ਤੇषਾਮਪਿ ਚ ਮੇ ਭੂਯਸ੍ਸਰ੍ਵੇषਾਞ੍ਚੋਪਜੀਵਿਨਾਮ੍ ॥ 36 ॥
ਵਸ਼ਿष੍ਠਪੁਤ੍ਰਂ ਤੁ ਸੁਯਜ੍ਞਮਾਰ੍ਯਂ ਤ੍ਵਮਾਨਯਾਸ਼ੁ ਪ੍ਰਵਰਂ ਦ੍ਵਿਜਾਨਾਮ੍ ।
ਅਭਿਪ੍ਰਯਾਸ੍ਯਾਮਿ ਵਨਂ ਸਮਸ੍ਤਾ ਨਭ੍ਯਰ੍ਚ੍ਯ ਸ਼ਿष੍ਟਾਨਪਰਾਨ੍ ਦ੍ਵਿਜਾਤੀਨ੍ ॥ 37 ॥
ਇਤ੍ਯਾਰ੍षੇ ਸ਼੍ਰੀਮਦ੍ਰਾਮਾਯਣੇ ਵਾਲ੍ਮੀਕੀਯ ਆਦਿਕਾਵ੍ਯੇ ਅਯੋਧ੍ਯਾਕਾਣ੍ਡੇ ਏਕਤ੍ਰਿਂਸ਼ਸ੍ਸਰ੍ਗਃ ॥
Roman (IAST) Transliteration
śrīmadvālmīkīya rāmāyaṇe ayodhyākāṇḍam |
atha ekatriṃśassargaḥ |
evaṃ śṛtvā tu saṃvādaṃ lakṣmaṇaḥ pūrvamāgataḥ |
bāṣpaparyākulamukhaḥ śokaṃ soḍhumaśaknuvan || 1 ||
sa bhrātuścaraṇau gāḍhaṃ nipīḍya raghunandanaḥ |
sītāmuvācātiyaśāṃ rāghavaṃ ca mahāvratam || 2 ||
evaṃ śṛtvā tu saṃvādaṃ lakṣmaṇaḥ pūrvamāgataḥ |
bāṣpaparyākulamukhaḥ śokaṃ soḍhumaśaknuvan || 3 ||
sa bhrātuścaraṇau gāḍhaṃ nipīḍya raghunandanaḥ |
sītāmuvācātiyaśāṃ rāghavaṃ ca mahāvratam || 4 ||
yadi gantuṃ kṛtābuddhirvanaṃ mṛgagajāyutam |
ahaṃ tvānugamiṣyāmi vanamagre dhanurdharaḥ || 5 ||
mayā sameto'raṇyāni bahūni vicariṣyasi |
pakṣibhirmṛgayūthaiśca saṅghuṣṭāni samantataḥ || 6 ||
na devalokākramaṇaṃ nāmaratvamahaṃ vṛṇe |
aiśvaryaṃ vāpi lokānāṃ kāmaye na tvayā vinā || 7 ||
evaṃ bruvāṇassaumitrirvanavāsāya niścitaḥ |
rāmeṇa bahubhissāntvairniṣidhdaḥ punarabravīt || 8 ||
anujñātaśca bhavatā pūrvameva yadasmyaham |
kimidānīṃ punaridaṃ kriyate mannivāraṇam || 9 ||
yadarthaṃ pratiṣedho me kriyate gantumicchataḥ |
etadicchāmi vijñātuṃ saṃśayo hi mamānagha || 10 ||
tato'bravīnmahātejā rāmo lakṣmaṇamagrataḥ |
sthitaṃ prāggāminaṃ vīraṃ yācamānaṃ kṛtāñjalim || 11 ||
snigdho dharmarato vīrassatataṃ satpathe sthitaḥ |
priyaḥ prāṇasamo vaśyo bhrātā cāpi sakhā ca me || 12 ||
mayā'dya saha saumitre tvayi gacchati tadvanam |
ko bhariṣyati kausalyāṃ sumitrāṃ vā yaśasvinīm || 13 ||
abhivarṣati kāmairyaḥ parjanyaḥ pṛthivīmiva |
sa kāmapāśaparyasto mahātejā mahīpatiḥ || 14 ||
sā hi rājyamidaṃ prāpya nṛpasyāśvapate ssutā |
duḥkhitānāṃ sapatnīnāṃ na kariṣyati śobhanam || 15 ||
na smariṣyati kausalyāṃ sumitrāṃ ca suduḥkhitām |
bharato rājyamāsādya kaikeyyāṃ paryavasthitaḥ || 16 ||
tāmāryāṃ svayameveha rājānugrahaṇena vā |
saumitre bhara kauśalyāmuktamarthamimaṃ cara || 17 ||
evaṃ mama ca te bhaktirbhaviṣyati sudarśitā |
dharmajña gurupūjāyāṃ dharmaścāpyatulo mahān || 18 ||
evaṃ kuruṣva saumitre matkṛte raghunandana |
asmābhirviprahīṇāyā māturno na bhavetsukham || 19 ||
evamuktastu rāmeṇa lakṣmaṇa śślakṣṇayā girā |
pratyuvāca tadā rāmaṃ vākyajño vākyakovidam || 20 ||
tavaiva tejasā vīra bharataḥ pūjayiṣyati |
kausalyāṃ ca sumitrāṃ ca prayato nātra saṃśayaḥ || 21 ||
kauśalyā bibhṛyādāryā sahasramapi madvidhān |
yasyāssahasraṃ grāmāṇāṃ samprāpta mupajīvanam || 22 ||
tadātmabharaṇe caiva mama mātustathaiva ca |
paryāptā madvidhānāṃ ca bharaṇāya yaśasvinī || 23 ||
kuruṣva māmanucaraṃ vaidharmyaṃ neha vidyate |
kṛtārtho'haṃ bhaviṣyāmi tava cārthaḥ prakalpate || 24 ||
dhanurādāya saśaraṃ khanitrapiṭakādharaḥ |
agrataste gamiṣyāmi panthānamanudarśayan || 25 ||
āhariṣyāmi te nityaṃ mūlāni ca phalāni ca |
vanyāni yāni cānyāni svāhārāṇi tapasvinām || 26 ||
bhavāṃstu saha vaidehyā girisānuṣu raṃsyate |
ahaṃ sarvaṃ kariṣyāmi jāgrata ssvapataśca te || 27 ||
rāmastvanena vākyena suprītaḥ pratyuvāca tam |
vrajāpṛcchasva saumitre sarvameva suhṛjjanam || 28 ||
ye ca rājño dadau divye mahātmā varuṇa ssvayam |
janakasya mahāyajñe dhanuṣī raudradarśane || 29 ||
abhedyakavace divye tūṇī cākṣayasāyakau |
ādityavimalau cobhau khaḍgau hemapariṣkṛtau || 30 ||
satkṛtya nihitaṃ sarvametadācāryasadmani |
sarvamāyudhamādāya kṣipramāvraja lakṣmaṇa || 31 ||
sa suhṛjjanamāmantryavanavāsāya niścitaḥ |
ikṣvākugurumāgamya jagrāhāyudhamuttamam || 32 ||
taddhivyaṃ rājaśārdūla satkṛtaṃ mālyabhūṣitam |
rāmāya darśayāmāsa saumitrissarvamāyudham || 33 ||
tamuvācātmavān rāmaḥ prītyā lakṣmaṇamāgatam |
kāle tvamāgata saumya kāṅkṣite mama lakṣmaṇa || 34 ||
ahaṃ pradātumicchāmi yadidaṃ māmakaṃ dhanam |
brāhmaṇebhyastapasvibhyastvayā saha parantapa || 35 ||
vasantīha dṛḍhaṃ bhaktyā guruṣu dvijasattamāḥ |
teṣāmapi ca me bhūyassarveṣāñcopajīvinām || 36 ||
vaśiṣṭhaputraṃ tu suyajñamāryaṃ tvamānayāśu pravaraṃ dvijānām |
abhiprayāsyāmi vanaṃ samastā nabhyarcya śiṣṭānaparān dvijātīn || 37 ||
ityārṣe śrīmadrāmāyaṇe vālmīkīya ādikāvye ayodhyākāṇḍe ekatriṃśassargaḥ ||
Sanskrit — Devanagari (original)
श्रीमद्वाल्मीकीय रामायणे अयोध्याकाण्डम् ।
अथ एकत्रिंशस्सर्गः ।
एवं शृत्वा तु संवादं लक्ष्मणः पूर्वमागतः ।
बाष्पपर्याकुलमुखः शोकं सोढुमशक्नुवन् ॥ 1 ॥
स भ्रातुश्चरणौ गाढं निपीड्य रघुनन्दनः ।
सीतामुवाचातियशां राघवं च महाव्रतम् ॥ 2 ॥
एवं शृत्वा तु संवादं लक्ष्मणः पूर्वमागतः ।
बाष्पपर्याकुलमुखः शोकं सोढुमशक्नुवन् ॥ 3 ॥
स भ्रातुश्चरणौ गाढं निपीड्य रघुनन्दनः ।
सीतामुवाचातियशां राघवं च महाव्रतम् ॥ 4 ॥
यदि गन्तुं कृताबुद्धिर्वनं मृगगजायुतम् ।
अहं त्वानुगमिष्यामि वनमग्रे धनुर्धरः ॥ 5 ॥
मया समेतोऽरण्यानि बहूनि विचरिष्यसि ।
पक्षिभिर्मृगयूथैश्च सङ्घुष्टानि समन्ततः ॥ 6 ॥
न देवलोकाक्रमणं नामरत्वमहं वृणे ।
ऐश्वर्यं वापि लोकानां कामये न त्वया विना ॥ 7 ॥
एवं ब्रुवाणस्सौमित्रिर्वनवासाय निश्चितः ।
रामेण बहुभिस्सान्त्वैर्निषिध्दः पुनरब्रवीत् ॥ 8 ॥
अनुज्ञातश्च भवता पूर्वमेव यदस्म्यहम् ।
किमिदानीं पुनरिदं क्रियते मन्निवारणम् ॥ 9 ॥
यदर्थं प्रतिषेधो मे क्रियते गन्तुमिच्छतः ।
एतदिच्छामि विज्ञातुं संशयो हि ममानघ ॥ 10 ॥
ततोऽब्रवीन्महातेजा रामो लक्ष्मणमग्रतः ।
स्थितं प्राग्गामिनं वीरं याचमानं कृताञ्जलिम् ॥ 11 ॥
स्निग्धो धर्मरतो वीरस्सततं सत्पथे स्थितः ।
प्रियः प्राणसमो वश्यो भ्राता चापि सखा च मे ॥ 12 ॥
मयाऽद्य सह सौमित्रे त्वयि गच्छति तद्वनम् ।
को भरिष्यति कौसल्यां सुमित्रां वा यशस्विनीम् ॥ 13 ॥
अभिवर्षति कामैर्यः पर्जन्यः पृथिवीमिव ।
स कामपाशपर्यस्तो महातेजा महीपतिः ॥ 14 ॥
सा हि राज्यमिदं प्राप्य नृपस्याश्वपते स्सुता ।
दुःखितानां सपत्नीनां न करिष्यति शोभनम् ॥ 15 ॥
न स्मरिष्यति कौसल्यां सुमित्रां च सुदुःखिताम् ।
भरतो राज्यमासाद्य कैकेय्यां पर्यवस्थितः ॥ 16 ॥
तामार्यां स्वयमेवेह राजानुग्रहणेन वा ।
सौमित्रे भर कौशल्यामुक्तमर्थमिमं चर ॥ 17 ॥
एवं मम च ते भक्तिर्भविष्यति सुदर्शिता ।
धर्मज्ञ गुरुपूजायां धर्मश्चाप्यतुलो महान् ॥ 18 ॥
एवं कुरुष्व सौमित्रे मत्कृते रघुनन्दन ।
अस्माभिर्विप्रहीणाया मातुर्नो न भवेत्सुखम् ॥ 19 ॥
एवमुक्तस्तु रामेण लक्ष्मण श्श्लक्ष्णया गिरा ।
प्रत्युवाच तदा रामं वाक्यज्ञो वाक्यकोविदम् ॥ 20 ॥
तवैव तेजसा वीर भरतः पूजयिष्यति ।
कौसल्यां च सुमित्रां च प्रयतो नात्र संशयः ॥ 21 ॥
कौशल्या बिभृयादार्या सहस्रमपि मद्विधान् ।
यस्यास्सहस्रं ग्रामाणां सम्प्राप्त मुपजीवनम् ॥ 22 ॥
तदात्मभरणे चैव मम मातुस्तथैव च ।
पर्याप्ता मद्विधानां च भरणाय यशस्विनी ॥ 23 ॥
कुरुष्व मामनुचरं वैधर्म्यं नेह विद्यते ।
कृतार्थोऽहं भविष्यामि तव चार्थः प्रकल्पते ॥ 24 ॥
धनुरादाय सशरं खनित्रपिटकाधरः ।
अग्रतस्ते गमिष्यामि पन्थानमनुदर्शयन् ॥ 25 ॥
आहरिष्यामि ते नित्यं मूलानि च फलानि च ।
वन्यानि यानि चान्यानि स्वाहाराणि तपस्विनाम् ॥ 26 ॥
भवांस्तु सह वैदेह्या गिरिसानुषु रंस्यते ।
अहं सर्वं करिष्यामि जाग्रत स्स्वपतश्च ते ॥ 27 ॥
रामस्त्वनेन वाक्येन सुप्रीतः प्रत्युवाच तम् ।
व्रजापृच्छस्व सौमित्रे सर्वमेव सुहृज्जनम् ॥ 28 ॥
ये च राज्ञो ददौ दिव्ये महात्मा वरुण स्स्वयम् ।
जनकस्य महायज्ञे धनुषी रौद्रदर्शने ॥ 29 ॥
अभेद्यकवचे दिव्ये तूणी चाक्षयसायकौ ।
आदित्यविमलौ चोभौ खड्गौ हेमपरिष्कृतौ ॥ 30 ॥
सत्कृत्य निहितं सर्वमेतदाचार्यसद्मनि ।
सर्वमायुधमादाय क्षिप्रमाव्रज लक्ष्मण ॥ 31 ॥
स सुहृज्जनमामन्त्र्यवनवासाय निश्चितः ।
इक्ष्वाकुगुरुमागम्य जग्राहायुधमुत्तमम् ॥ 32 ॥
तद्धिव्यं राजशार्दूल सत्कृतं माल्यभूषितम् ।
रामाय दर्शयामास सौमित्रिस्सर्वमायुधम् ॥ 33 ॥
तमुवाचात्मवान् रामः प्रीत्या लक्ष्मणमागतम् ।
काले त्वमागत सौम्य काङ्क्षिते मम लक्ष्मण ॥ 34 ॥
अहं प्रदातुमिच्छामि यदिदं मामकं धनम् ।
ब्राह्मणेभ्यस्तपस्विभ्यस्त्वया सह परन्तप ॥ 35 ॥
वसन्तीह दृढं भक्त्या गुरुषु द्विजसत्तमाः ।
तेषामपि च मे भूयस्सर्वेषाञ्चोपजीविनाम् ॥ 36 ॥
वशिष्ठपुत्रं तु सुयज्ञमार्यं त्वमानयाशु प्रवरं द्विजानाम् ।
अभिप्रयास्यामि वनं समस्ता नभ्यर्च्य शिष्टानपरान् द्विजातीन् ॥ 37 ॥
इत्यार्षे श्रीमद्रामायणे वाल्मीकीय आदिकाव्ये अयोध्याकाण्डे एकत्रिंशस्सर्गः ॥
śrīmadvālmīkīya rāmāyaṇe ayodhyākāṇḍam |
atha ekatriṃśassargaḥ |
evaṃ śṛtvā tu saṃvādaṃ lakṣmaṇaḥ pūrvamāgataḥ |
bāṣpaparyākulamukhaḥ śokaṃ soḍhumaśaknuvan || 1 ||
sa bhrātuścaraṇau gāḍhaṃ nipīḍya raghunandanaḥ |
sītāmuvācātiyaśāṃ rāghavaṃ ca mahāvratam || 2 ||
evaṃ śṛtvā tu saṃvādaṃ lakṣmaṇaḥ pūrvamāgataḥ |
bāṣpaparyākulamukhaḥ śokaṃ soḍhumaśaknuvan || 3 ||
sa bhrātuścaraṇau gāḍhaṃ nipīḍya raghunandanaḥ |
sītāmuvācātiyaśāṃ rāghavaṃ ca mahāvratam || 4 ||
yadi gantuṃ kṛtābuddhirvanaṃ mṛgagajāyutam |
ahaṃ tvānugamiṣyāmi vanamagre dhanurdharaḥ || 5 ||
mayā sameto'raṇyāni bahūni vicariṣyasi |
pakṣibhirmṛgayūthaiśca saṅghuṣṭāni samantataḥ || 6 ||
na devalokākramaṇaṃ nāmaratvamahaṃ vṛṇe |
aiśvaryaṃ vāpi lokānāṃ kāmaye na tvayā vinā || 7 ||
evaṃ bruvāṇassaumitrirvanavāsāya niścitaḥ |
rāmeṇa bahubhissāntvairniṣidhdaḥ punarabravīt || 8 ||
anujñātaśca bhavatā pūrvameva yadasmyaham |
kimidānīṃ punaridaṃ kriyate mannivāraṇam || 9 ||
yadarthaṃ pratiṣedho me kriyate gantumicchataḥ |
etadicchāmi vijñātuṃ saṃśayo hi mamānagha || 10 ||
tato'bravīnmahātejā rāmo lakṣmaṇamagrataḥ |
sthitaṃ prāggāminaṃ vīraṃ yācamānaṃ kṛtāñjalim || 11 ||
snigdho dharmarato vīrassatataṃ satpathe sthitaḥ |
priyaḥ prāṇasamo vaśyo bhrātā cāpi sakhā ca me || 12 ||
mayā'dya saha saumitre tvayi gacchati tadvanam |
ko bhariṣyati kausalyāṃ sumitrāṃ vā yaśasvinīm || 13 ||
abhivarṣati kāmairyaḥ parjanyaḥ pṛthivīmiva |
sa kāmapāśaparyasto mahātejā mahīpatiḥ || 14 ||
sā hi rājyamidaṃ prāpya nṛpasyāśvapate ssutā |
duḥkhitānāṃ sapatnīnāṃ na kariṣyati śobhanam || 15 ||
na smariṣyati kausalyāṃ sumitrāṃ ca suduḥkhitām |
bharato rājyamāsādya kaikeyyāṃ paryavasthitaḥ || 16 ||
tāmāryāṃ svayameveha rājānugrahaṇena vā |
saumitre bhara kauśalyāmuktamarthamimaṃ cara || 17 ||
evaṃ mama ca te bhaktirbhaviṣyati sudarśitā |
dharmajña gurupūjāyāṃ dharmaścāpyatulo mahān || 18 ||
evaṃ kuruṣva saumitre matkṛte raghunandana |
asmābhirviprahīṇāyā māturno na bhavetsukham || 19 ||
evamuktastu rāmeṇa lakṣmaṇa śślakṣṇayā girā |
pratyuvāca tadā rāmaṃ vākyajño vākyakovidam || 20 ||
tavaiva tejasā vīra bharataḥ pūjayiṣyati |
kausalyāṃ ca sumitrāṃ ca prayato nātra saṃśayaḥ || 21 ||
kauśalyā bibhṛyādāryā sahasramapi madvidhān |
yasyāssahasraṃ grāmāṇāṃ samprāpta mupajīvanam || 22 ||
tadātmabharaṇe caiva mama mātustathaiva ca |
paryāptā madvidhānāṃ ca bharaṇāya yaśasvinī || 23 ||
kuruṣva māmanucaraṃ vaidharmyaṃ neha vidyate |
kṛtārtho'haṃ bhaviṣyāmi tava cārthaḥ prakalpate || 24 ||
dhanurādāya saśaraṃ khanitrapiṭakādharaḥ |
agrataste gamiṣyāmi panthānamanudarśayan || 25 ||
āhariṣyāmi te nityaṃ mūlāni ca phalāni ca |
vanyāni yāni cānyāni svāhārāṇi tapasvinām || 26 ||
bhavāṃstu saha vaidehyā girisānuṣu raṃsyate |
ahaṃ sarvaṃ kariṣyāmi jāgrata ssvapataśca te || 27 ||
rāmastvanena vākyena suprītaḥ pratyuvāca tam |
vrajāpṛcchasva saumitre sarvameva suhṛjjanam || 28 ||
ye ca rājño dadau divye mahātmā varuṇa ssvayam |
janakasya mahāyajñe dhanuṣī raudradarśane || 29 ||
abhedyakavace divye tūṇī cākṣayasāyakau |
ādityavimalau cobhau khaḍgau hemapariṣkṛtau || 30 ||
satkṛtya nihitaṃ sarvametadācāryasadmani |
sarvamāyudhamādāya kṣipramāvraja lakṣmaṇa || 31 ||
sa suhṛjjanamāmantryavanavāsāya niścitaḥ |
ikṣvākugurumāgamya jagrāhāyudhamuttamam || 32 ||
taddhivyaṃ rājaśārdūla satkṛtaṃ mālyabhūṣitam |
rāmāya darśayāmāsa saumitrissarvamāyudham || 33 ||
tamuvācātmavān rāmaḥ prītyā lakṣmaṇamāgatam |
kāle tvamāgata saumya kāṅkṣite mama lakṣmaṇa || 34 ||
ahaṃ pradātumicchāmi yadidaṃ māmakaṃ dhanam |
brāhmaṇebhyastapasvibhyastvayā saha parantapa || 35 ||
vasantīha dṛḍhaṃ bhaktyā guruṣu dvijasattamāḥ |
teṣāmapi ca me bhūyassarveṣāñcopajīvinām || 36 ||
vaśiṣṭhaputraṃ tu suyajñamāryaṃ tvamānayāśu pravaraṃ dvijānām |
abhiprayāsyāmi vanaṃ samastā nabhyarcya śiṣṭānaparān dvijātīn || 37 ||
ityārṣe śrīmadrāmāyaṇe vālmīkīya ādikāvye ayodhyākāṇḍe ekatriṃśassargaḥ ||
🕉️ This is the original Sanskrit rendered in Gurmukhi script.
Pronunciation is identical to the Sanskrit Devanagari version.