ଶ୍ରୀମଦ୍ଵାଲ୍ମୀକୀଯ ରାମାଯଣେ ଅଯୋଧ୍ଯାକାଣ୍ଡମ୍ ।
ଅଥ ଷଡଶୀତିତମସ୍ସର୍ଗଃ ।
ଆଚଚକ୍ଷେଽଥ ସଦ୍ଭାଵଂ ଲକ୍ଷ୍ମଣସ୍ଯ ମହାତ୍ମନଃ ।
ଭରତାଯାପ୍ରମେଯାଯ ଗୁହୋ ଗହନଗୋଚରଃ ॥ 1 ॥
ତଂ ଜାଗ୍ରତଂ ଗୁଣୈର୍ଯୁକ୍ତଂ ଶରଚାପାସିଧାରିଣମ୍ ।
ଭ୍ରାତୃଗୁପ୍ତ୍ଯର୍ଥମତ୍ଯନ୍ତମହଂ ଲକ୍ଷ୍ମଣମବୃଵମ୍ ॥ 2 ॥
ଇଯଂ ତାତ ସୁଖା ଶଯ୍ଯା ତ୍ଵଦର୍ଥମୁପକଲ୍ପିତା ।
ପ୍ରତ୍ଯାଶ୍ଵସିହି ଶେଷ୍ଵାସ୍ଯାଂ ସୁଖଂ ରାଘଵନନ୍ଦନ ॥ 3 ॥
ଉଚିତୋଽଯଂ ଜନସ୍ସର୍ଵୋ ଦୁଃଖାନାଂ ତ୍ଵଂ ସୁଖୋଚିତଃ ।
ଧର୍ମାତ୍ମଂସ୍ତସ୍ଯ ଗୁପ୍ତ୍ଯର୍ଥଂ ଜାଗରିଷ୍ଯାମହେ ଵଯମ୍ ॥ 4 ॥
ନହି ରାମାତ୍ପ୍ରିଯତରୋ ମମାସ୍ତି ଭୁଵି କଶ୍ଚନ ।
ମୋତ୍ସୁକୋଽଭୂର୍ବ୍ରଵୀମ୍ଯେତଦପ୍ଯସତ୍ଯଂ ତଵାଗ୍ରତଃ ॥ 5 ॥
ଅସ୍ଯ ପ୍ରସାଦାଦାଶଂସେ ଲୋକେଽସ୍ମିନ୍ ସୁମହଦ୍ଯଶଃ ।
ଧର୍ମାଵାପ୍ତିଂ ଚ ଵିପୁଲାମର୍ଥକାମୌ ଚ କେଵଲମ୍ ॥ 6 ॥
ସୋଽହଂ ପ୍ରିଯସଖଂ ରାମଂ ଶଯାନଂ ସହ ସୀତଯା ।
ରକ୍ଷିଷ୍ଯାମି ଧନୁଷ୍ପାଣି ସ୍ସର୍ଵୈ ସ୍ସ୍ଵୈର୍ଜ୍ଞାତିଭିସ୍ସହ ॥ 7 ॥
ନ ହି ମେଽଵିଦିତଂ କିଞ୍ଚିଦ୍ଵନେଽସ୍ମିଂଶ୍ଚରତ ସ୍ସଦା ।
ଚତୁରଙ୍ଗଂ ହ୍ଯପି ବଲଂ ପ୍ରସହେମ ଵଯଂ ଯୁଧି ॥ 8 ॥
ଏଵମସ୍ମାଭିରୁକ୍ତେନ ଲକ୍ଷ୍ମଣେନ ମହାତ୍ମନା ।
ଅନୁନୀତା ଵଯଂ ସର୍ଵେ ଧର୍ମମେଵାନୁପଶ୍ଯତା ॥ 9 ॥
କଥଂ ଦାଶରଥୌ ଭୂମୌ ଶଯାନେ ସହ ସୀତଯା ।
ଶକ୍ଯା ନିଦ୍ରା ମଯା ଲବ୍ଧୁଂ ଜୀଵିତଂ ଵା ସୁଖାନି ଵା ॥ 10 ॥
ଯୋ ନ ଦେଵାସୁରୈସ୍ସର୍ଵୈଶ୍ଶକ୍ଯଃ ପ୍ରସହିତୁଂ ଯୁଧି ।
ତଂ ପଶ୍ଯ ଗୁହ ସଂଵିଷ୍ଟଂ ତୃଣେଷୁ ସହ ସୀତଯା ॥ 11 ॥
ମହତା ତପସା ଲବ୍ଧୋ ଵିଵିଧୈଶ୍ଚ ପରିଶ୍ରମୈଃ ।
ଏକୋ ଦଶରଥସ୍ଯୈଷ ପୁତ୍ରସ୍ସଦୃଶଲକ୍ଷଣଃ ॥ 12 ॥
ଅସ୍ମିନ୍ପ୍ରଵ୍ରାଜିତେ ରାଜା ନ ଚିରଂ ଵର୍ତଯିଷ୍ଯତି ।
ଵିଧଵା ମେଦିନୀ ନୂନଂ କ୍ଷିପ୍ରମେଵ ଭଵିଷ୍ଯତି ॥ 13 ॥
ଵିନଦ୍ଯ ସୁମହାନାଦଂ ଶ୍ରମେଣୋପରତାଃ ସ୍ତ୍ରିଯଃ ।
ନିର୍ଘୋଷୋ ଵିରତୋ ନୂନମଧ୍ଯ ରାଜନିଵେଶନେ ॥ 14 ॥
କୌସଲ୍ଯା ଚୈଵ ରାଜା ଚ ତଥୈଵ ଜନନୀ ମମ ।
ନାଶଂସେ ଯଦି ଜୀଵେଯୁସ୍ସର୍ଵେ ତେ ଶର୍ଵରୀମିମାମ୍ ॥ 15 ॥
ଜୀଵେଦପି ଚ ମେ ମାତା ଶତ୍ରୁଘ୍ନସ୍ଯାନ୍ଵଵେକ୍ଷଯା ।
ଦୁଃଖିତା ଯା ତୁ କୌସଲ୍ଯା ଵୀରସୂର୍ଵିନଶିଷ୍ଯତି ॥ 16 ॥
ଅତିକ୍ରାନ୍ତମତିକ୍ରାନ୍ତମନଵାପ୍ଯ ମନୋରଥମ୍ ।
ରାଜ୍ଯେ ରାମମନିକ୍ଷିପ୍ଯ ପିତା ମେ ଵିନଶିଷ୍ଯତି ॥ 17 ॥
ସିଦ୍ଧାର୍ଥାଃ ପିତରଂ ଵୃତ୍ତଂ ତସ୍ମିନ୍କାଲେ ହ୍ଯୁପସ୍ଥିତେ ।
ପ୍ରେତକାର୍ଯେଷୁ ସର୍ଵେଷୁ ସଂସ୍କରିଷ୍ଯନ୍ତି ଭୂମିପମ୍ ॥ 18 ॥
ରମ୍ଯଚତ୍ଵରସଂସ୍ଥାନାଂ ସୁଵିଭକ୍ତମହାପଥାମ୍ ।
ହର୍ମ୍ଯପ୍ରାସାଦମ୍ପନ୍ନାଂ ସର୍ଵରତ୍ନଵିଭୂଷିତାମ୍ ॥ 19 ॥
ଗଜାଶ୍ଵରଥସମ୍ବାଧାଂ ତୂର୍ଯନାଦଵିନାଦିତାମ୍ ।
ସର୍ଵକଲ୍ଯାଣସମ୍ପୂର୍ଣାଂ ହୃଷ୍ଟପୁଷ୍ଟଜନାକୁଲାମ୍ ॥ 20 ॥
ଆରାମୋଦ୍ଯାନସମ୍ପୂର୍ଣାଂ ସମାଜୋତ୍ସଵଶାଲିନୀମ୍ ।
ସୁଖିତା ଵିଚରିଷ୍ଯନ୍ତି ରାଜଧାନୀଂ ପିତୁର୍ମମ ॥ 21 ॥
ଅପିସତ୍ଯପ୍ରତିଜ୍ଞେନ ସାର୍ଧଂ କୁଶଲିନା ଵଯମ୍ ।
ନିଵୃତ୍ତେ ସମଯେ ହ୍ଯସ୍ମିନ୍ ସୁଖିତାଃ ପ୍ରଵିଶେମହି ॥ 22 ॥
ପରିଦେଵଯମାନସ୍ଯ ତସ୍ଯୈଵଂ ସୁମହାତ୍ମନଃ ।
ତିଷ୍ଠତୋ ରାଜପୁତ୍ରସ୍ଯ ଶର୍ଵରୀ ସାଽତ୍ଯଵର୍ତତ ॥ 23 ॥
ପ୍ରଭାତେ ଵିମଲେ ସୂର୍ଯେ କାରଯିତ୍ଵା ଜଟା ଉଭୌ ।
ଅସ୍ମିନ୍ ଭାଗୀରଥୀତୀରେ ସୁଖଂ ସନ୍ତାରିତୌ ମଯା ॥ 24 ॥
ଜଟାଧରୌ ତୌ ଦ୍ରୁମଚୀରଵାସସୌ ମହାବଲୌ କୁଞ୍ଜରଯୂଥପୋପମୌ ।
ଵରେଷୁଚାପାସିଧରୌ ପରନ୍ତପୌ ଵ୍ଯପେକ୍ଷମାଣୌ ସହ ସୀତଯା ଗତୌ ॥ 25 ॥
ଇତ୍ଯାର୍ଷେ ଶ୍ରୀମଦ୍ରାମାଯଣେ ଵାଲ୍ମୀକୀଯ ଆଦିକାଵ୍ଯେ ଅଯୋଧ୍ଯାକାଣ୍ଡେ ଷଡଶୀତିତମସ୍ସର୍ଗଃ ॥
Roman (IAST) Transliteration
śrīmadvālmīkīya rāmāyaṇe ayodhyākāṇḍam |
atha ṣaḍaśītitamassargaḥ |
ācacakṣe'tha sadbhāvaṃ lakṣmaṇasya mahātmanaḥ |
bharatāyāprameyāya guho gahanagocaraḥ || 1 ||
taṃ jāgrataṃ guṇairyuktaṃ śaracāpāsidhāriṇam |
bhrātṛguptyarthamatyantamahaṃ lakṣmaṇamabṛvam || 2 ||
iyaṃ tāta sukhā śayyā tvadarthamupakalpitā |
pratyāśvasihi śeṣvāsyāṃ sukhaṃ rāghavanandana || 3 ||
ucito'yaṃ janassarvo duḥkhānāṃ tvaṃ sukhocitaḥ |
dharmātmaṃstasya guptyarthaṃ jāgariṣyāmahe vayam || 4 ||
nahi rāmātpriyataro mamāsti bhuvi kaścana |
motsuko'bhūrbravīmyetadapyasatyaṃ tavāgrataḥ || 5 ||
asya prasādādāśaṃse loke'smin sumahadyaśaḥ |
dharmāvāptiṃ ca vipulāmarthakāmau ca kevalam || 6 ||
so'haṃ priyasakhaṃ rāmaṃ śayānaṃ saha sītayā |
rakṣiṣyāmi dhanuṣpāṇi ssarvai ssvairjñātibhissaha || 7 ||
na hi me'viditaṃ kiñcidvane'smiṃścarata ssadā |
caturaṅgaṃ hyapi balaṃ prasahema vayaṃ yudhi || 8 ||
evamasmābhiruktena lakṣmaṇena mahātmanā |
anunītā vayaṃ sarve dharmamevānupaśyatā || 9 ||
kathaṃ dāśarathau bhūmau śayāne saha sītayā |
śakyā nidrā mayā labdhuṃ jīvitaṃ vā sukhāni vā || 10 ||
yo na devāsuraissarvaiśśakyaḥ prasahituṃ yudhi |
taṃ paśya guha saṃviṣṭaṃ tṛṇeṣu saha sītayā || 11 ||
mahatā tapasā labdho vividhaiśca pariśramaiḥ |
eko daśarathasyaiṣa putrassadṛśalakṣaṇaḥ || 12 ||
asminpravrājite rājā na ciraṃ vartayiṣyati |
vidhavā medinī nūnaṃ kṣiprameva bhaviṣyati || 13 ||
vinadya sumahānādaṃ śrameṇoparatāḥ striyaḥ |
nirghoṣo virato nūnamadhya rājaniveśane || 14 ||
kausalyā caiva rājā ca tathaiva jananī mama |
nāśaṃse yadi jīveyussarve te śarvarīmimām || 15 ||
jīvedapi ca me mātā śatrughnasyānvavekṣayā |
duḥkhitā yā tu kausalyā vīrasūrvinaśiṣyati || 16 ||
atikrāntamatikrāntamanavāpya manoratham |
rājye rāmamanikṣipya pitā me vinaśiṣyati || 17 ||
siddhārthāḥ pitaraṃ vṛttaṃ tasminkāle hyupasthite |
pretakāryeṣu sarveṣu saṃskariṣyanti bhūmipam || 18 ||
ramyacatvarasaṃsthānāṃ suvibhaktamahāpathām |
harmyaprāsādampannāṃ sarvaratnavibhūṣitām || 19 ||
gajāśvarathasambādhāṃ tūryanādavināditām |
sarvakalyāṇasampūrṇāṃ hṛṣṭapuṣṭajanākulām || 20 ||
ārāmodyānasampūrṇāṃ samājotsavaśālinīm |
sukhitā vicariṣyanti rājadhānīṃ piturmama || 21 ||
apisatyapratijñena sārdhaṃ kuśalinā vayam |
nivṛtte samaye hyasmin sukhitāḥ praviśemahi || 22 ||
paridevayamānasya tasyaivaṃ sumahātmanaḥ |
tiṣṭhato rājaputrasya śarvarī sā'tyavartata || 23 ||
prabhāte vimale sūrye kārayitvā jaṭā ubhau |
asmin bhāgīrathītīre sukhaṃ santāritau mayā || 24 ||
jaṭādharau tau drumacīravāsasau mahābalau kuñjarayūthapopamau |
vareṣucāpāsidharau parantapau vyapekṣamāṇau saha sītayā gatau || 25 ||
ityārṣe śrīmadrāmāyaṇe vālmīkīya ādikāvye ayodhyākāṇḍe ṣaḍaśītitamassargaḥ ||
Sanskrit — Devanagari (original)
श्रीमद्वाल्मीकीय रामायणे अयोध्याकाण्डम् ।
अथ षडशीतितमस्सर्गः ।
आचचक्षेऽथ सद्भावं लक्ष्मणस्य महात्मनः ।
भरतायाप्रमेयाय गुहो गहनगोचरः ॥ 1 ॥
तं जाग्रतं गुणैर्युक्तं शरचापासिधारिणम् ।
भ्रातृगुप्त्यर्थमत्यन्तमहं लक्ष्मणमबृवम् ॥ 2 ॥
इयं तात सुखा शय्या त्वदर्थमुपकल्पिता ।
प्रत्याश्वसिहि शेष्वास्यां सुखं राघवनन्दन ॥ 3 ॥
उचितोऽयं जनस्सर्वो दुःखानां त्वं सुखोचितः ।
धर्मात्मंस्तस्य गुप्त्यर्थं जागरिष्यामहे वयम् ॥ 4 ॥
नहि रामात्प्रियतरो ममास्ति भुवि कश्चन ।
मोत्सुकोऽभूर्ब्रवीम्येतदप्यसत्यं तवाग्रतः ॥ 5 ॥
अस्य प्रसादादाशंसे लोकेऽस्मिन् सुमहद्यशः ।
धर्मावाप्तिं च विपुलामर्थकामौ च केवलम् ॥ 6 ॥
सोऽहं प्रियसखं रामं शयानं सह सीतया ।
रक्षिष्यामि धनुष्पाणि स्सर्वै स्स्वैर्ज्ञातिभिस्सह ॥ 7 ॥
न हि मेऽविदितं किञ्चिद्वनेऽस्मिंश्चरत स्सदा ।
चतुरङ्गं ह्यपि बलं प्रसहेम वयं युधि ॥ 8 ॥
एवमस्माभिरुक्तेन लक्ष्मणेन महात्मना ।
अनुनीता वयं सर्वे धर्ममेवानुपश्यता ॥ 9 ॥
कथं दाशरथौ भूमौ शयाने सह सीतया ।
शक्या निद्रा मया लब्धुं जीवितं वा सुखानि वा ॥ 10 ॥
यो न देवासुरैस्सर्वैश्शक्यः प्रसहितुं युधि ।
तं पश्य गुह संविष्टं तृणेषु सह सीतया ॥ 11 ॥
महता तपसा लब्धो विविधैश्च परिश्रमैः ।
एको दशरथस्यैष पुत्रस्सदृशलक्षणः ॥ 12 ॥
अस्मिन्प्रव्राजिते राजा न चिरं वर्तयिष्यति ।
विधवा मेदिनी नूनं क्षिप्रमेव भविष्यति ॥ 13 ॥
विनद्य सुमहानादं श्रमेणोपरताः स्त्रियः ।
निर्घोषो विरतो नूनमध्य राजनिवेशने ॥ 14 ॥
कौसल्या चैव राजा च तथैव जननी मम ।
नाशंसे यदि जीवेयुस्सर्वे ते शर्वरीमिमाम् ॥ 15 ॥
जीवेदपि च मे माता शत्रुघ्नस्यान्ववेक्षया ।
दुःखिता या तु कौसल्या वीरसूर्विनशिष्यति ॥ 16 ॥
अतिक्रान्तमतिक्रान्तमनवाप्य मनोरथम् ।
राज्ये राममनिक्षिप्य पिता मे विनशिष्यति ॥ 17 ॥
सिद्धार्थाः पितरं वृत्तं तस्मिन्काले ह्युपस्थिते ।
प्रेतकार्येषु सर्वेषु संस्करिष्यन्ति भूमिपम् ॥ 18 ॥
रम्यचत्वरसंस्थानां सुविभक्तमहापथाम् ।
हर्म्यप्रासादम्पन्नां सर्वरत्नविभूषिताम् ॥ 19 ॥
गजाश्वरथसम्बाधां तूर्यनादविनादिताम् ।
सर्वकल्याणसम्पूर्णां हृष्टपुष्टजनाकुलाम् ॥ 20 ॥
आरामोद्यानसम्पूर्णां समाजोत्सवशालिनीम् ।
सुखिता विचरिष्यन्ति राजधानीं पितुर्मम ॥ 21 ॥
अपिसत्यप्रतिज्ञेन सार्धं कुशलिना वयम् ।
निवृत्ते समये ह्यस्मिन् सुखिताः प्रविशेमहि ॥ 22 ॥
परिदेवयमानस्य तस्यैवं सुमहात्मनः ।
तिष्ठतो राजपुत्रस्य शर्वरी साऽत्यवर्तत ॥ 23 ॥
प्रभाते विमले सूर्ये कारयित्वा जटा उभौ ।
अस्मिन् भागीरथीतीरे सुखं सन्तारितौ मया ॥ 24 ॥
जटाधरौ तौ द्रुमचीरवाससौ महाबलौ कुञ्जरयूथपोपमौ ।
वरेषुचापासिधरौ परन्तपौ व्यपेक्षमाणौ सह सीतया गतौ ॥ 25 ॥
इत्यार्षे श्रीमद्रामायणे वाल्मीकीय आदिकाव्ये अयोध्याकाण्डे षडशीतितमस्सर्गः ॥
śrīmadvālmīkīya rāmāyaṇe ayodhyākāṇḍam |
atha ṣaḍaśītitamassargaḥ |
ācacakṣe'tha sadbhāvaṃ lakṣmaṇasya mahātmanaḥ |
bharatāyāprameyāya guho gahanagocaraḥ || 1 ||
taṃ jāgrataṃ guṇairyuktaṃ śaracāpāsidhāriṇam |
bhrātṛguptyarthamatyantamahaṃ lakṣmaṇamabṛvam || 2 ||
iyaṃ tāta sukhā śayyā tvadarthamupakalpitā |
pratyāśvasihi śeṣvāsyāṃ sukhaṃ rāghavanandana || 3 ||
ucito'yaṃ janassarvo duḥkhānāṃ tvaṃ sukhocitaḥ |
dharmātmaṃstasya guptyarthaṃ jāgariṣyāmahe vayam || 4 ||
nahi rāmātpriyataro mamāsti bhuvi kaścana |
motsuko'bhūrbravīmyetadapyasatyaṃ tavāgrataḥ || 5 ||
asya prasādādāśaṃse loke'smin sumahadyaśaḥ |
dharmāvāptiṃ ca vipulāmarthakāmau ca kevalam || 6 ||
so'haṃ priyasakhaṃ rāmaṃ śayānaṃ saha sītayā |
rakṣiṣyāmi dhanuṣpāṇi ssarvai ssvairjñātibhissaha || 7 ||
na hi me'viditaṃ kiñcidvane'smiṃścarata ssadā |
caturaṅgaṃ hyapi balaṃ prasahema vayaṃ yudhi || 8 ||
evamasmābhiruktena lakṣmaṇena mahātmanā |
anunītā vayaṃ sarve dharmamevānupaśyatā || 9 ||
kathaṃ dāśarathau bhūmau śayāne saha sītayā |
śakyā nidrā mayā labdhuṃ jīvitaṃ vā sukhāni vā || 10 ||
yo na devāsuraissarvaiśśakyaḥ prasahituṃ yudhi |
taṃ paśya guha saṃviṣṭaṃ tṛṇeṣu saha sītayā || 11 ||
mahatā tapasā labdho vividhaiśca pariśramaiḥ |
eko daśarathasyaiṣa putrassadṛśalakṣaṇaḥ || 12 ||
asminpravrājite rājā na ciraṃ vartayiṣyati |
vidhavā medinī nūnaṃ kṣiprameva bhaviṣyati || 13 ||
vinadya sumahānādaṃ śrameṇoparatāḥ striyaḥ |
nirghoṣo virato nūnamadhya rājaniveśane || 14 ||
kausalyā caiva rājā ca tathaiva jananī mama |
nāśaṃse yadi jīveyussarve te śarvarīmimām || 15 ||
jīvedapi ca me mātā śatrughnasyānvavekṣayā |
duḥkhitā yā tu kausalyā vīrasūrvinaśiṣyati || 16 ||
atikrāntamatikrāntamanavāpya manoratham |
rājye rāmamanikṣipya pitā me vinaśiṣyati || 17 ||
siddhārthāḥ pitaraṃ vṛttaṃ tasminkāle hyupasthite |
pretakāryeṣu sarveṣu saṃskariṣyanti bhūmipam || 18 ||
ramyacatvarasaṃsthānāṃ suvibhaktamahāpathām |
harmyaprāsādampannāṃ sarvaratnavibhūṣitām || 19 ||
gajāśvarathasambādhāṃ tūryanādavināditām |
sarvakalyāṇasampūrṇāṃ hṛṣṭapuṣṭajanākulām || 20 ||
ārāmodyānasampūrṇāṃ samājotsavaśālinīm |
sukhitā vicariṣyanti rājadhānīṃ piturmama || 21 ||
apisatyapratijñena sārdhaṃ kuśalinā vayam |
nivṛtte samaye hyasmin sukhitāḥ praviśemahi || 22 ||
paridevayamānasya tasyaivaṃ sumahātmanaḥ |
tiṣṭhato rājaputrasya śarvarī sā'tyavartata || 23 ||
prabhāte vimale sūrye kārayitvā jaṭā ubhau |
asmin bhāgīrathītīre sukhaṃ santāritau mayā || 24 ||
jaṭādharau tau drumacīravāsasau mahābalau kuñjarayūthapopamau |
vareṣucāpāsidharau parantapau vyapekṣamāṇau saha sītayā gatau || 25 ||
ityārṣe śrīmadrāmāyaṇe vālmīkīya ādikāvye ayodhyākāṇḍe ṣaḍaśītitamassargaḥ ||
🕉️ This is the original Sanskrit rendered in Oriya script.
Pronunciation is identical to the Sanskrit Devanagari version.