ಶ್ರೀಮದ್ವಾಲ್ಮೀಕೀಯ ರಾಮಾಯಣೇ ಅಯೋಧ್ಯಾಕಾಣ್ಡಮ್ ।
ಅಥ ಷಡಶೀತಿತಮಸ್ಸರ್ಗಃ ।
ಆಚಚಕ್ಷೇಽಥ ಸದ್ಭಾವಂ ಲಕ್ಷ್ಮಣಸ್ಯ ಮಹಾತ್ಮನಃ ।
ಭರತಾಯಾಪ್ರಮೇಯಾಯ ಗುಹೋ ಗಹನಗೋಚರಃ ॥ 1 ॥
ತಂ ಜಾಗ್ರತಂ ಗುಣೈರ್ಯುಕ್ತಂ ಶರಚಾಪಾಸಿಧಾರಿಣಮ್ ।
ಭ್ರಾತೃಗುಪ್ತ್ಯರ್ಥಮತ್ಯನ್ತಮಹಂ ಲಕ್ಷ್ಮಣಮಬೃವಮ್ ॥ 2 ॥
ಇಯಂ ತಾತ ಸುಖಾ ಶಯ್ಯಾ ತ್ವದರ್ಥಮುಪಕಲ್ಪಿತಾ ।
ಪ್ರತ್ಯಾಶ್ವಸಿಹಿ ಶೇಷ್ವಾಸ್ಯಾಂ ಸುಖಂ ರಾಘವನನ್ದನ ॥ 3 ॥
ಉಚಿತೋಽಯಂ ಜನಸ್ಸರ್ವೋ ದುಃಖಾನಾಂ ತ್ವಂ ಸುಖೋಚಿತಃ ।
ಧರ್ಮಾತ್ಮಂಸ್ತಸ್ಯ ಗುಪ್ತ್ಯರ್ಥಂ ಜಾಗರಿಷ್ಯಾಮಹೇ ವಯಮ್ ॥ 4 ॥
ನಹಿ ರಾಮಾತ್ಪ್ರಿಯತರೋ ಮಮಾಸ್ತಿ ಭುವಿ ಕಶ್ಚನ ।
ಮೋತ್ಸುಕೋಽಭೂರ್ಬ್ರವೀಮ್ಯೇತದಪ್ಯಸತ್ಯಂ ತವಾಗ್ರತಃ ॥ 5 ॥
ಅಸ್ಯ ಪ್ರಸಾದಾದಾಶಂಸೇ ಲೋಕೇಽಸ್ಮಿನ್ ಸುಮಹದ್ಯಶಃ ।
ಧರ್ಮಾವಾಪ್ತಿಂ ಚ ವಿಪುಲಾಮರ್ಥಕಾಮೌ ಚ ಕೇವಲಮ್ ॥ 6 ॥
ಸೋಽಹಂ ಪ್ರಿಯಸಖಂ ರಾಮಂ ಶಯಾನಂ ಸಹ ಸೀತಯಾ ।
ರಕ್ಷಿಷ್ಯಾಮಿ ಧನುಷ್ಪಾಣಿ ಸ್ಸರ್ವೈ ಸ್ಸ್ವೈರ್ಜ್ಞಾತಿಭಿಸ್ಸಹ ॥ 7 ॥
ನ ಹಿ ಮೇಽವಿದಿತಂ ಕಿಞ್ಚಿದ್ವನೇಽಸ್ಮಿಂಶ್ಚರತ ಸ್ಸದಾ ।
ಚತುರಙ್ಗಂ ಹ್ಯಪಿ ಬಲಂ ಪ್ರಸಹೇಮ ವಯಂ ಯುಧಿ ॥ 8 ॥
ಏವಮಸ್ಮಾಭಿರುಕ್ತೇನ ಲಕ್ಷ್ಮಣೇನ ಮಹಾತ್ಮನಾ ।
ಅನುನೀತಾ ವಯಂ ಸರ್ವೇ ಧರ್ಮಮೇವಾನುಪಶ್ಯತಾ ॥ 9 ॥
ಕಥಂ ದಾಶರಥೌ ಭೂಮೌ ಶಯಾನೇ ಸಹ ಸೀತಯಾ ।
ಶಕ್ಯಾ ನಿದ್ರಾ ಮಯಾ ಲಬ್ಧುಂ ಜೀವಿತಂ ವಾ ಸುಖಾನಿ ವಾ ॥ 10 ॥
ಯೋ ನ ದೇವಾಸುರೈಸ್ಸರ್ವೈಶ್ಶಕ್ಯಃ ಪ್ರಸಹಿತುಂ ಯುಧಿ ।
ತಂ ಪಶ್ಯ ಗುಹ ಸಂವಿಷ್ಟಂ ತೃಣೇಷು ಸಹ ಸೀತಯಾ ॥ 11 ॥
ಮಹತಾ ತಪಸಾ ಲಬ್ಧೋ ವಿವಿಧೈಶ್ಚ ಪರಿಶ್ರಮೈಃ ।
ಏಕೋ ದಶರಥಸ್ಯೈಷ ಪುತ್ರಸ್ಸದೃಶಲಕ್ಷಣಃ ॥ 12 ॥
ಅಸ್ಮಿನ್ಪ್ರವ್ರಾಜಿತೇ ರಾಜಾ ನ ಚಿರಂ ವರ್ತಯಿಷ್ಯತಿ ।
ವಿಧವಾ ಮೇದಿನೀ ನೂನಂ ಕ್ಷಿಪ್ರಮೇವ ಭವಿಷ್ಯತಿ ॥ 13 ॥
ವಿನದ್ಯ ಸುಮಹಾನಾದಂ ಶ್ರಮೇಣೋಪರತಾಃ ಸ್ತ್ರಿಯಃ ।
ನಿರ್ಘೋಷೋ ವಿರತೋ ನೂನಮಧ್ಯ ರಾಜನಿವೇಶನೇ ॥ 14 ॥
ಕೌಸಲ್ಯಾ ಚೈವ ರಾಜಾ ಚ ತಥೈವ ಜನನೀ ಮಮ ।
ನಾಶಂಸೇ ಯದಿ ಜೀವೇಯುಸ್ಸರ್ವೇ ತೇ ಶರ್ವರೀಮಿಮಾಮ್ ॥ 15 ॥
ಜೀವೇದಪಿ ಚ ಮೇ ಮಾತಾ ಶತ್ರುಘ್ನಸ್ಯಾನ್ವವೇಕ್ಷಯಾ ।
ದುಃಖಿತಾ ಯಾ ತು ಕೌಸಲ್ಯಾ ವೀರಸೂರ್ವಿನಶಿಷ್ಯತಿ ॥ 16 ॥
ಅತಿಕ್ರಾನ್ತಮತಿಕ್ರಾನ್ತಮನವಾಪ್ಯ ಮನೋರಥಮ್ ।
ರಾಜ್ಯೇ ರಾಮಮನಿಕ್ಷಿಪ್ಯ ಪಿತಾ ಮೇ ವಿನಶಿಷ್ಯತಿ ॥ 17 ॥
ಸಿದ್ಧಾರ್ಥಾಃ ಪಿತರಂ ವೃತ್ತಂ ತಸ್ಮಿನ್ಕಾಲೇ ಹ್ಯುಪಸ್ಥಿತೇ ।
ಪ್ರೇತಕಾರ್ಯೇಷು ಸರ್ವೇಷು ಸಂಸ್ಕರಿಷ್ಯನ್ತಿ ಭೂಮಿಪಮ್ ॥ 18 ॥
ರಮ್ಯಚತ್ವರಸಂಸ್ಥಾನಾಂ ಸುವಿಭಕ್ತಮಹಾಪಥಾಮ್ ।
ಹರ್ಮ್ಯಪ್ರಾಸಾದಮ್ಪನ್ನಾಂ ಸರ್ವರತ್ನವಿಭೂಷಿತಾಮ್ ॥ 19 ॥
ಗಜಾಶ್ವರಥಸಮ್ಬಾಧಾಂ ತೂರ್ಯನಾದವಿನಾದಿತಾಮ್ ।
ಸರ್ವಕಲ್ಯಾಣಸಮ್ಪೂರ್ಣಾಂ ಹೃಷ್ಟಪುಷ್ಟಜನಾಕುಲಾಮ್ ॥ 20 ॥
ಆರಾಮೋದ್ಯಾನಸಮ್ಪೂರ್ಣಾಂ ಸಮಾಜೋತ್ಸವಶಾಲಿನೀಮ್ ।
ಸುಖಿತಾ ವಿಚರಿಷ್ಯನ್ತಿ ರಾಜಧಾನೀಂ ಪಿತುರ್ಮಮ ॥ 21 ॥
ಅಪಿಸತ್ಯಪ್ರತಿಜ್ಞೇನ ಸಾರ್ಧಂ ಕುಶಲಿನಾ ವಯಮ್ ।
ನಿವೃತ್ತೇ ಸಮಯೇ ಹ್ಯಸ್ಮಿನ್ ಸುಖಿತಾಃ ಪ್ರವಿಶೇಮಹಿ ॥ 22 ॥
ಪರಿದೇವಯಮಾನಸ್ಯ ತಸ್ಯೈವಂ ಸುಮಹಾತ್ಮನಃ ।
ತಿಷ್ಠತೋ ರಾಜಪುತ್ರಸ್ಯ ಶರ್ವರೀ ಸಾಽತ್ಯವರ್ತತ ॥ 23 ॥
ಪ್ರಭಾತೇ ವಿಮಲೇ ಸೂರ್ಯೇ ಕಾರಯಿತ್ವಾ ಜಟಾ ಉಭೌ ।
ಅಸ್ಮಿನ್ ಭಾಗೀರಥೀತೀರೇ ಸುಖಂ ಸನ್ತಾರಿತೌ ಮಯಾ ॥ 24 ॥
ಜಟಾಧರೌ ತೌ ದ್ರುಮಚೀರವಾಸಸೌ ಮಹಾಬಲೌ ಕುಞ್ಜರಯೂಥಪೋಪಮೌ ।
ವರೇಷುಚಾಪಾಸಿಧರೌ ಪರನ್ತಪೌ ವ್ಯಪೇಕ್ಷಮಾಣೌ ಸಹ ಸೀತಯಾ ಗತೌ ॥ 25 ॥
ಇತ್ಯಾರ್ಷೇ ಶ್ರೀಮದ್ರಾಮಾಯಣೇ ವಾಲ್ಮೀಕೀಯ ಆದಿಕಾವ್ಯೇ ಅಯೋಧ್ಯಾಕಾಣ್ಡೇ ಷಡಶೀತಿತಮಸ್ಸರ್ಗಃ ॥
Roman (IAST) Transliteration
śrīmadvālmīkīya rāmāyaṇe ayodhyākāṇḍam |
atha ṣaḍaśītitamassargaḥ |
ācacakṣe'tha sadbhāvaṃ lakṣmaṇasya mahātmanaḥ |
bharatāyāprameyāya guho gahanagocaraḥ || 1 ||
taṃ jāgrataṃ guṇairyuktaṃ śaracāpāsidhāriṇam |
bhrātṛguptyarthamatyantamahaṃ lakṣmaṇamabṛvam || 2 ||
iyaṃ tāta sukhā śayyā tvadarthamupakalpitā |
pratyāśvasihi śeṣvāsyāṃ sukhaṃ rāghavanandana || 3 ||
ucito'yaṃ janassarvo duḥkhānāṃ tvaṃ sukhocitaḥ |
dharmātmaṃstasya guptyarthaṃ jāgariṣyāmahe vayam || 4 ||
nahi rāmātpriyataro mamāsti bhuvi kaścana |
motsuko'bhūrbravīmyetadapyasatyaṃ tavāgrataḥ || 5 ||
asya prasādādāśaṃse loke'smin sumahadyaśaḥ |
dharmāvāptiṃ ca vipulāmarthakāmau ca kevalam || 6 ||
so'haṃ priyasakhaṃ rāmaṃ śayānaṃ saha sītayā |
rakṣiṣyāmi dhanuṣpāṇi ssarvai ssvairjñātibhissaha || 7 ||
na hi me'viditaṃ kiñcidvane'smiṃścarata ssadā |
caturaṅgaṃ hyapi balaṃ prasahema vayaṃ yudhi || 8 ||
evamasmābhiruktena lakṣmaṇena mahātmanā |
anunītā vayaṃ sarve dharmamevānupaśyatā || 9 ||
kathaṃ dāśarathau bhūmau śayāne saha sītayā |
śakyā nidrā mayā labdhuṃ jīvitaṃ vā sukhāni vā || 10 ||
yo na devāsuraissarvaiśśakyaḥ prasahituṃ yudhi |
taṃ paśya guha saṃviṣṭaṃ tṛṇeṣu saha sītayā || 11 ||
mahatā tapasā labdho vividhaiśca pariśramaiḥ |
eko daśarathasyaiṣa putrassadṛśalakṣaṇaḥ || 12 ||
asminpravrājite rājā na ciraṃ vartayiṣyati |
vidhavā medinī nūnaṃ kṣiprameva bhaviṣyati || 13 ||
vinadya sumahānādaṃ śrameṇoparatāḥ striyaḥ |
nirghoṣo virato nūnamadhya rājaniveśane || 14 ||
kausalyā caiva rājā ca tathaiva jananī mama |
nāśaṃse yadi jīveyussarve te śarvarīmimām || 15 ||
jīvedapi ca me mātā śatrughnasyānvavekṣayā |
duḥkhitā yā tu kausalyā vīrasūrvinaśiṣyati || 16 ||
atikrāntamatikrāntamanavāpya manoratham |
rājye rāmamanikṣipya pitā me vinaśiṣyati || 17 ||
siddhārthāḥ pitaraṃ vṛttaṃ tasminkāle hyupasthite |
pretakāryeṣu sarveṣu saṃskariṣyanti bhūmipam || 18 ||
ramyacatvarasaṃsthānāṃ suvibhaktamahāpathām |
harmyaprāsādampannāṃ sarvaratnavibhūṣitām || 19 ||
gajāśvarathasambādhāṃ tūryanādavināditām |
sarvakalyāṇasampūrṇāṃ hṛṣṭapuṣṭajanākulām || 20 ||
ārāmodyānasampūrṇāṃ samājotsavaśālinīm |
sukhitā vicariṣyanti rājadhānīṃ piturmama || 21 ||
apisatyapratijñena sārdhaṃ kuśalinā vayam |
nivṛtte samaye hyasmin sukhitāḥ praviśemahi || 22 ||
paridevayamānasya tasyaivaṃ sumahātmanaḥ |
tiṣṭhato rājaputrasya śarvarī sā'tyavartata || 23 ||
prabhāte vimale sūrye kārayitvā jaṭā ubhau |
asmin bhāgīrathītīre sukhaṃ santāritau mayā || 24 ||
jaṭādharau tau drumacīravāsasau mahābalau kuñjarayūthapopamau |
vareṣucāpāsidharau parantapau vyapekṣamāṇau saha sītayā gatau || 25 ||
ityārṣe śrīmadrāmāyaṇe vālmīkīya ādikāvye ayodhyākāṇḍe ṣaḍaśītitamassargaḥ ||
Sanskrit — Devanagari (original)
श्रीमद्वाल्मीकीय रामायणे अयोध्याकाण्डम् ।
अथ षडशीतितमस्सर्गः ।
आचचक्षेऽथ सद्भावं लक्ष्मणस्य महात्मनः ।
भरतायाप्रमेयाय गुहो गहनगोचरः ॥ 1 ॥
तं जाग्रतं गुणैर्युक्तं शरचापासिधारिणम् ।
भ्रातृगुप्त्यर्थमत्यन्तमहं लक्ष्मणमबृवम् ॥ 2 ॥
इयं तात सुखा शय्या त्वदर्थमुपकल्पिता ।
प्रत्याश्वसिहि शेष्वास्यां सुखं राघवनन्दन ॥ 3 ॥
उचितोऽयं जनस्सर्वो दुःखानां त्वं सुखोचितः ।
धर्मात्मंस्तस्य गुप्त्यर्थं जागरिष्यामहे वयम् ॥ 4 ॥
नहि रामात्प्रियतरो ममास्ति भुवि कश्चन ।
मोत्सुकोऽभूर्ब्रवीम्येतदप्यसत्यं तवाग्रतः ॥ 5 ॥
अस्य प्रसादादाशंसे लोकेऽस्मिन् सुमहद्यशः ।
धर्मावाप्तिं च विपुलामर्थकामौ च केवलम् ॥ 6 ॥
सोऽहं प्रियसखं रामं शयानं सह सीतया ।
रक्षिष्यामि धनुष्पाणि स्सर्वै स्स्वैर्ज्ञातिभिस्सह ॥ 7 ॥
न हि मेऽविदितं किञ्चिद्वनेऽस्मिंश्चरत स्सदा ।
चतुरङ्गं ह्यपि बलं प्रसहेम वयं युधि ॥ 8 ॥
एवमस्माभिरुक्तेन लक्ष्मणेन महात्मना ।
अनुनीता वयं सर्वे धर्ममेवानुपश्यता ॥ 9 ॥
कथं दाशरथौ भूमौ शयाने सह सीतया ।
शक्या निद्रा मया लब्धुं जीवितं वा सुखानि वा ॥ 10 ॥
यो न देवासुरैस्सर्वैश्शक्यः प्रसहितुं युधि ।
तं पश्य गुह संविष्टं तृणेषु सह सीतया ॥ 11 ॥
महता तपसा लब्धो विविधैश्च परिश्रमैः ।
एको दशरथस्यैष पुत्रस्सदृशलक्षणः ॥ 12 ॥
अस्मिन्प्रव्राजिते राजा न चिरं वर्तयिष्यति ।
विधवा मेदिनी नूनं क्षिप्रमेव भविष्यति ॥ 13 ॥
विनद्य सुमहानादं श्रमेणोपरताः स्त्रियः ।
निर्घोषो विरतो नूनमध्य राजनिवेशने ॥ 14 ॥
कौसल्या चैव राजा च तथैव जननी मम ।
नाशंसे यदि जीवेयुस्सर्वे ते शर्वरीमिमाम् ॥ 15 ॥
जीवेदपि च मे माता शत्रुघ्नस्यान्ववेक्षया ।
दुःखिता या तु कौसल्या वीरसूर्विनशिष्यति ॥ 16 ॥
अतिक्रान्तमतिक्रान्तमनवाप्य मनोरथम् ।
राज्ये राममनिक्षिप्य पिता मे विनशिष्यति ॥ 17 ॥
सिद्धार्थाः पितरं वृत्तं तस्मिन्काले ह्युपस्थिते ।
प्रेतकार्येषु सर्वेषु संस्करिष्यन्ति भूमिपम् ॥ 18 ॥
रम्यचत्वरसंस्थानां सुविभक्तमहापथाम् ।
हर्म्यप्रासादम्पन्नां सर्वरत्नविभूषिताम् ॥ 19 ॥
गजाश्वरथसम्बाधां तूर्यनादविनादिताम् ।
सर्वकल्याणसम्पूर्णां हृष्टपुष्टजनाकुलाम् ॥ 20 ॥
आरामोद्यानसम्पूर्णां समाजोत्सवशालिनीम् ।
सुखिता विचरिष्यन्ति राजधानीं पितुर्मम ॥ 21 ॥
अपिसत्यप्रतिज्ञेन सार्धं कुशलिना वयम् ।
निवृत्ते समये ह्यस्मिन् सुखिताः प्रविशेमहि ॥ 22 ॥
परिदेवयमानस्य तस्यैवं सुमहात्मनः ।
तिष्ठतो राजपुत्रस्य शर्वरी साऽत्यवर्तत ॥ 23 ॥
प्रभाते विमले सूर्ये कारयित्वा जटा उभौ ।
अस्मिन् भागीरथीतीरे सुखं सन्तारितौ मया ॥ 24 ॥
जटाधरौ तौ द्रुमचीरवाससौ महाबलौ कुञ्जरयूथपोपमौ ।
वरेषुचापासिधरौ परन्तपौ व्यपेक्षमाणौ सह सीतया गतौ ॥ 25 ॥
इत्यार्षे श्रीमद्रामायणे वाल्मीकीय आदिकाव्ये अयोध्याकाण्डे षडशीतितमस्सर्गः ॥
śrīmadvālmīkīya rāmāyaṇe ayodhyākāṇḍam |
atha ṣaḍaśītitamassargaḥ |
ācacakṣe'tha sadbhāvaṃ lakṣmaṇasya mahātmanaḥ |
bharatāyāprameyāya guho gahanagocaraḥ || 1 ||
taṃ jāgrataṃ guṇairyuktaṃ śaracāpāsidhāriṇam |
bhrātṛguptyarthamatyantamahaṃ lakṣmaṇamabṛvam || 2 ||
iyaṃ tāta sukhā śayyā tvadarthamupakalpitā |
pratyāśvasihi śeṣvāsyāṃ sukhaṃ rāghavanandana || 3 ||
ucito'yaṃ janassarvo duḥkhānāṃ tvaṃ sukhocitaḥ |
dharmātmaṃstasya guptyarthaṃ jāgariṣyāmahe vayam || 4 ||
nahi rāmātpriyataro mamāsti bhuvi kaścana |
motsuko'bhūrbravīmyetadapyasatyaṃ tavāgrataḥ || 5 ||
asya prasādādāśaṃse loke'smin sumahadyaśaḥ |
dharmāvāptiṃ ca vipulāmarthakāmau ca kevalam || 6 ||
so'haṃ priyasakhaṃ rāmaṃ śayānaṃ saha sītayā |
rakṣiṣyāmi dhanuṣpāṇi ssarvai ssvairjñātibhissaha || 7 ||
na hi me'viditaṃ kiñcidvane'smiṃścarata ssadā |
caturaṅgaṃ hyapi balaṃ prasahema vayaṃ yudhi || 8 ||
evamasmābhiruktena lakṣmaṇena mahātmanā |
anunītā vayaṃ sarve dharmamevānupaśyatā || 9 ||
kathaṃ dāśarathau bhūmau śayāne saha sītayā |
śakyā nidrā mayā labdhuṃ jīvitaṃ vā sukhāni vā || 10 ||
yo na devāsuraissarvaiśśakyaḥ prasahituṃ yudhi |
taṃ paśya guha saṃviṣṭaṃ tṛṇeṣu saha sītayā || 11 ||
mahatā tapasā labdho vividhaiśca pariśramaiḥ |
eko daśarathasyaiṣa putrassadṛśalakṣaṇaḥ || 12 ||
asminpravrājite rājā na ciraṃ vartayiṣyati |
vidhavā medinī nūnaṃ kṣiprameva bhaviṣyati || 13 ||
vinadya sumahānādaṃ śrameṇoparatāḥ striyaḥ |
nirghoṣo virato nūnamadhya rājaniveśane || 14 ||
kausalyā caiva rājā ca tathaiva jananī mama |
nāśaṃse yadi jīveyussarve te śarvarīmimām || 15 ||
jīvedapi ca me mātā śatrughnasyānvavekṣayā |
duḥkhitā yā tu kausalyā vīrasūrvinaśiṣyati || 16 ||
atikrāntamatikrāntamanavāpya manoratham |
rājye rāmamanikṣipya pitā me vinaśiṣyati || 17 ||
siddhārthāḥ pitaraṃ vṛttaṃ tasminkāle hyupasthite |
pretakāryeṣu sarveṣu saṃskariṣyanti bhūmipam || 18 ||
ramyacatvarasaṃsthānāṃ suvibhaktamahāpathām |
harmyaprāsādampannāṃ sarvaratnavibhūṣitām || 19 ||
gajāśvarathasambādhāṃ tūryanādavināditām |
sarvakalyāṇasampūrṇāṃ hṛṣṭapuṣṭajanākulām || 20 ||
ārāmodyānasampūrṇāṃ samājotsavaśālinīm |
sukhitā vicariṣyanti rājadhānīṃ piturmama || 21 ||
apisatyapratijñena sārdhaṃ kuśalinā vayam |
nivṛtte samaye hyasmin sukhitāḥ praviśemahi || 22 ||
paridevayamānasya tasyaivaṃ sumahātmanaḥ |
tiṣṭhato rājaputrasya śarvarī sā'tyavartata || 23 ||
prabhāte vimale sūrye kārayitvā jaṭā ubhau |
asmin bhāgīrathītīre sukhaṃ santāritau mayā || 24 ||
jaṭādharau tau drumacīravāsasau mahābalau kuñjarayūthapopamau |
vareṣucāpāsidharau parantapau vyapekṣamāṇau saha sītayā gatau || 25 ||
ityārṣe śrīmadrāmāyaṇe vālmīkīya ādikāvye ayodhyākāṇḍe ṣaḍaśītitamassargaḥ ||
🕉️ This is the original Sanskrit rendered in Kannada script.
Pronunciation is identical to the Sanskrit Devanagari version.