॥ ଇତି ଶ୍ରୀମହାଭାରତେ ଉଦ୍ଯୋଗପର୍ଵଣି ପ୍ରଜାଗରପର୍ଵଣି
ଵିଦୁରହିତଵାକ୍ଯେ ପଞ୍ଚତ୍ରିଂଶୋଽଧ୍ଯାଯଃ ॥
ଧୃତରାଷ୍ଟ୍ର ଉଵାଚ ।
ବ୍ରୂହି ଭୂଯୋ ମହାବୁଦ୍ଧେ ଧର୍ମାର୍ଥସହିତଂ ଵଚଃ ।
ଶଋଣ୍ଵତୋ ନାସ୍ତି ମେ ତୃପ୍ତିର୍ଵିଚିତ୍ରାଣୀହ ଭାଷସେ ॥ 1॥
ଵିଦୁର ଉଵାଚ ।
ସର୍ଵତୀର୍ଥେଷୁ ଵା ସ୍ନାନଂ ସର୍ଵଭୂତେଷୁ ଚାର୍ଜଵମ୍ ।
ଉଭେ ଏତେ ସମେ ସ୍ଯାତାମାର୍ଜଵଂ ଵା ଵିଶିଷ୍ଯତେ ॥ 2॥
ଆର୍ଜଵଂ ପ୍ରତିପଦ୍ଯସ୍ଵ ପୁତ୍ରେଷୁ ସତତଂ ଵିଭୋ ।
ଇହ କୀର୍ତିଂ ପରାଂ ପ୍ରାପ୍ଯ ପ୍ରେତ୍ଯ ସ୍ଵର୍ଗମଵାପ୍ସ୍ଯସି ॥ 3॥
ଯାଵତ୍କୀର୍ତିର୍ମନୁଷ୍ଯସ୍ଯ ପୁଣ୍ଯା ଲୋକେଷୁ ଗୀଯତେ ।
ତାଵତ୍ସ ପୁରୁଷଵ୍ଯାଘ୍ର ସ୍ଵର୍ଗଲୋକେ ମହୀଯତେ ॥ 4॥
ଅତ୍ରାପ୍ଯୁଦାହରନ୍ତୀମମିତିହାସଂ ପୁରାତନମ୍ ।
ଵିରୋଚନସ୍ଯ ସଂଵାଦଂ କେଶିନ୍ଯର୍ଥେ ସୁଧନ୍ଵନା ॥ 5॥
କେଶିନ୍ଯୁଵାଚ ।
କିଂ ବ୍ରାହ୍ମଣାଃ ସ୍ଵିଚ୍ଛ୍ରେଯାଂସୋ ଦିତିଜାଃ ସ୍ଵିଦ୍ଵିରୋଚନ ।
ଅଥ କେନ ସ୍ମ ପର୍ଯଙ୍କଂ ସୁଧନ୍ଵା ନାଧିରୋହତି ॥ 6॥
ଵିରୋଚନ ଉଵାଚ ।
ପ୍ରାଜାପତ୍ଯା ହି ଵୈ ଶ୍ରେଷ୍ଠା ଵଯଂ କେଶିନି ସତ୍ତମାଃ ।
ଅସ୍ମାକଂ ଖଲ୍ଵିମେ ଲୋକାଃ କେ ଦେଵାଃ କେ ଦ୍ଵିଜାତଯଃ ॥ 7॥
କେଶିନ୍ଯୁଵାଚ ।
ଇହୈଵାସ୍ସ୍ଵ ପ୍ରତୀକ୍ଷାଵ ଉପସ୍ଥାନେ ଵିରୋଚନ ।
ସୁଧନ୍ଵା ପ୍ରାତରାଗନ୍ତା ପଶ୍ଯେଯଂ ଵାଂ ସମାଗତୌ ॥ 8॥
ଵିରୋଚନ ଉଵାଚ ।
ତଥା ଭଦ୍ରେ କରିଷ୍ଯାମି ଯଥା ତ୍ଵଂ ଭୀରୁ ଭାଷସେ ।
ସୁଧନ୍ଵାନଂ ଚ ମାଂ ଚୈଵ ପ୍ରାତର୍ଦ୍ରଷ୍ଟାସି ସଙ୍ଗତୌ ॥ 9॥
ଵିଦୁର ଉଵାଚ ।
ଅନ୍ଵାଲଭେ ହିରଣ୍ମଯଂ ପ୍ରାହ୍ରାଦେଽହଂ ତଵାସନମ୍ ।
ଏକତ୍ଵମୁପସମ୍ପନ୍ନୋ ନ ତ୍ଵାସେଯଂ ତ୍ଵଯା ସହ ॥ 10॥
ଵିରୋଚନ ଉଵାଚ ।
ଅନ୍ଵାହରନ୍ତୁ ଫଲକଂ କୂର୍ଚଂ ଵାପ୍ଯଥ ଵା ବୃସୀମ୍ ।
ସୁଧନ୍ଵନ୍ନ ତ୍ଵମର୍ହୋଽସି ମଯା ସହ ସମାସନମ୍ ॥ 11॥
ସୁଧନ୍ଵୋଵାଚ ।
ପିତାପି ତେ ସମାସୀନମୁପାସୀତୈଵ ମାମଧଃ ।
ବାଲଃ ସୁଖୈଧିତୋ ଗେହେ ନ ତ୍ଵଂ କିଂ ଚନ ବୁଧ୍ଯସେ ॥ 12॥
ଵିରୋଚନ ଉଵାଚ ।
ହିରଣ୍ଯଂ ଚ ଗଵାଶ୍ଵଂ ଚ ଯଦ୍ଵିତ୍ତମସୁରେଷୁ ନଃ ।
ସୁଧନ୍ଵନ୍ଵିପଣେ ତେନ ପ୍ରଶ୍ନଂ ପୃଚ୍ଛାଵ ଯେ ଵିଦୁଃ ॥ 13॥
ସୁଧନ୍ଵୋଵାଚ ।
ହିରଣ୍ଯଂ ଚ ଗଵାଶ୍ଵଂ ଚ ତଵୈଵାସ୍ତୁ ଵିରୋଚନ ।
ପ୍ରାଣଯୋସ୍ତୁ ପଣଂ କୃତ୍ଵା ପ୍ରଶ୍ନଂ ପୃଚ୍ଛାଵ ଯେ ଵିଦୁଃ ॥ 14॥
ଵିରୋଚନ ଉଵାଚ ।
ଆଵାଂ କୁତ୍ର ଗମିଷ୍ଯାଵଃ ପ୍ରାଣଯୋର୍ଵିପଣେ କୃତେ ।
ନ ହି ଦେଵେଷ୍ଵହଂ ସ୍ଥାତା ନ ମନୁଷ୍ଯେଷୁ କର୍ହି ଚିତ୍ ॥ 15॥
ସୁଧନ୍ଵୋଵାଚ ।
ପିତରଂ ତେ ଗମିଷ୍ଯାଵଃ ପ୍ରାଣଯୋର୍ଵିପଣେ କୃତେ ।
ପୁତ୍ରସ୍ଯାପି ସ ହେତୋର୍ହି ପ୍ରହ୍ରାଦୋ ନାନୃତଂ ଵଦେତ୍ ॥ 16॥
ପ୍ରହ୍ଲାଦ ଉଵାଚ ।
ଇମୌ ତୌ ସମ୍ପ୍ରଦୃଶ୍ଯେତେ ଯାଭ୍ଯାଂ ନ ଚରିତଂ ସହ ।
ଆଶୀଵିଷାଵିଵ କ୍ରୁଦ୍ଧାଵେକମାର୍ଗମିହାଗତୌ ॥ 17॥
କିଂ ଵୈ ସହୈଵ ଚରତୋ ନ ପୁରା ଚରତଃ ସହ ।
ଵିରୋଚନୈତତ୍ପୃଚ୍ଛାମି କିଂ ତେ ସଖ୍ଯଂ ସୁଧନ୍ଵନା ॥ 18॥
ଵିରୋଚନ ଉଵାଚ ।
ନ ମେ ସୁଧନ୍ଵନା ସଖ୍ଯଂ ପ୍ରାଣଯୋର୍ଵିପଣାଵହେ ।
ପ୍ରହ୍ରାଦ ତତ୍ତ୍ଵାମୃପ୍ଚ୍ଛାମି ମା ପ୍ରଶ୍ନମନୃତଂ ଵଦୀଃ ॥ 19॥
ପ୍ରହ୍ଲାଦ ଉଵାଚ ।
ଉଦକଂ ମଧୁପର୍କଂ ଚାପ୍ଯାନଯନ୍ତୁ ସୁଧନ୍ଵନେ ।
ବ୍ରହ୍ମନ୍ନଭ୍ଯର୍ଚନୀଯୋଽସି ଶ୍ଵେତା ଗୌଃ ପୀଵରୀ କୃତା ॥ 20॥
ସୁଧନ୍ଵୋଵାଚ ।
ଉଦକଂ ମଧୁପର୍କଂ ଚ ପଥ ଏଵାର୍ପିତଂ ମମ ।
ପ୍ରହ୍ରାଦ ତ୍ଵଂ ତୁ ନୌ ପ୍ରଶ୍ନଂ ତଥ୍ଯଂ ପ୍ରବ୍ରୂହି ପୃଚ୍ଛତୋଃ ॥ 21॥
ପ୍ରହ୍ଲାଦ ଉଵାଚ ।
ପୁର୍ତୋ ଵାନ୍ଯୋ ଭଵାନ୍ବ୍ରହ୍ମନ୍ସାକ୍ଷ୍ଯେ ଚୈଵ ଭଵେତ୍ସ୍ଥିତଃ ।
ତଯୋର୍ଵିଵଦତୋଃ ପ୍ରଶ୍ନଂ କଥମସ୍ମଦ୍ଵିଭୋ ଵଦେତ୍ ॥ 22॥
ଅଥ ଯୋ ନୈଵ ପ୍ରବ୍ରୂଯାତ୍ସତ୍ଯଂ ଵା ଯଦି ଵାନୃତମ୍ ।
ଏତତ୍ସୁଧନ୍ଵନ୍ପୃଚ୍ଛାମି ଦୁର୍ଵିଵକ୍ତା ସ୍ମ କିଂ ଵସେତ୍ ॥ 23॥
ସୁଧନ୍ଵୋଵାଚ ।
ଯାଂ ରାତ୍ରିମଧିଵିନ୍ନା ସ୍ତ୍ରୀ ଯାଂ ଚୈଵାକ୍ଷ ପରାଜିତଃ ।
ଯାଂ ଚ ଭାରାଭିତପ୍ତାଙ୍ଗୋ ଦୁର୍ଵିଵକ୍ତା ସ୍ମ ତାଂ ଵସେତ୍ ॥ 24॥
ନଗରେ ପ୍ରତିରୁଦ୍ଧଃ ସନ୍ବହିର୍ଦ୍ଵାରେ ବୁଭୁକ୍ଷିତଃ ।
ଅମିତ୍ରାନ୍ଭୂଯସଃ ପଶ୍ଯନ୍ଦୁର୍ଵିଵକ୍ତା ସ୍ମ ତାଂ ଵସେତ୍ ॥ 25॥
ପଞ୍ଚ ପଶ୍ଵନୃତେ ହନ୍ତି ଦଶ ହନ୍ତି ଗଵାନୃତେ ।
ଶତମଶ୍ଵାନୃତେ ହନ୍ତି ସହସ୍ରଂ ପୁରୁଷାନୃତେ ॥ 26॥
ହନ୍ତି ଜାତାନଜାତାଂଶ୍ଚ ହିରଣ୍ଯାର୍ଥୋଽନୃତଂ ଵଦନ୍ ।
ସର୍ଵଂ ଭୂମ୍ଯନୃତେ ହନ୍ତି ମା ସ୍ମ ଭୂମ୍ଯନୃତଂ ଵଦୀଃ ॥ 27॥
ପ୍ରହ୍ଲାଦ ଉଵାଚ ।
ମତ୍ତଃ ଶ୍ରେଯାନଙ୍ଗିରା ଵୈ ସୁଧନ୍ଵା ତ୍ଵଦ୍ଵିରୋଚନ ।
ମାତାସ୍ଯ ଶ୍ରେଯସୀ ମାତୁସ୍ତସ୍ମାତ୍ତ୍ଵଂ ତେନ ଵୈ ଜିତଃ ॥ 28॥
ଵିରୋଚନ ସୁଧନ୍ଵାଯଂ ପ୍ରାଣାନାମୀଶ୍ଵରସ୍ତଵ ।
ସୁଧନ୍ଵନ୍ପୁନରିଚ୍ଛାମି ତ୍ଵଯା ଦତ୍ତଂ ଵିରୋଚନମ୍ ॥ 29॥
ସୁଧନ୍ଵୋଵାଚ ।
ଯଦ୍ଧର୍ମମଵୃଣୀଥାସ୍ତ୍ଵଂ ନ କାମାଦନୃତଂ ଵଦୀଃ ।
ପୁନର୍ଦଦାମି ତେ ତସ୍ମାତ୍ପୁତ୍ରଂ ପ୍ରହ୍ରାଦ ଦୁର୍ଲଭମ୍ ॥ 30॥
ଏଷ ପ୍ରହ୍ରାଦ ପୁତ୍ରସ୍ତେ ମଯା ଦତ୍ତୋ ଵିରୋଚନଃ ।
ପାଦପ୍ରକ୍ଷାଲନଂ କୁର୍ଯାତ୍କୁମାର୍ଯାଃ ସନ୍ନିଧୌ ମମ ॥ 31॥
ଵିଦୁର ଉଵାଚ ।
ତସ୍ମାଦ୍ରାଜେନ୍ଦ୍ର ଭୂମ୍ଯର୍ଥେ ନାନୃତଂ ଵକ୍ତୁମର୍ହସି ।
ମା ଗମଃ ସ ସୁତାମାତ୍ଯୋଽତ୍ଯଯଂ ପୁତ୍ରାନନୁଭ୍ରମନ୍ ॥ 32॥
ନ ଦେଵା ଯଷ୍ଟିମାଦାଯ ରକ୍ଷନ୍ତି ପଶୁପାଲଵତ୍ ।
ଯଂ ତୁ ରକ୍ଷିତୁମିଚ୍ଛନ୍ତି ବୁଦ୍ଧ୍ଯା ସଂଵିଭଜନ୍ତି ତମ୍ ॥ 33॥
ଯଥା ଯଥା ହି ପୁରୁଷଃ କଲ୍ଯାଣେ କୁରୁତେ ମନଃ ।
ତଥା ତଥାସ୍ଯ ସର୍ଵାର୍ଥାଃ ସିଧ୍ଯନ୍ତେ ନାତ୍ର ସଂଶଯଃ ॥ 34॥
ନ ଛନ୍ଦାଂସି ଵୃଜିନାତ୍ତାରଯନ୍ତି
ଆଯାଵିନଂ ମାଯଯା ଵର୍ତମାନମ୍ ।
ନୀଡଂ ଶକୁନ୍ତା ଇଵ ଜାତପକ୍ଷାଶ୍
ଛନ୍ଦାଂସ୍ଯେନଂ ପ୍ରଜହତ୍ଯନ୍ତକାଲେ ॥ 35॥
ମତ୍ତାପାନଂ କଲହଂ ପୂଗଵୈରଂ
ଭାର୍ଯାପତ୍ଯୋରନ୍ତରଂ ଜ୍ଞାତିଭେଦମ୍ ।
ରାଜଦ୍ଵିଷ୍ଟଂ ସ୍ତ୍ରୀପୁମାଂସୋର୍ଵିଵାଦଂ
ଵର୍ଜ୍ଯାନ୍ଯାହୁର୍ଯଶ୍ଚ ପନ୍ଥାଃ ପ୍ରଦୁଷ୍ଠଃ ॥ 36॥
ସାମୁଦ୍ରିକଂ ଵଣିଜଂ ଚୋରପୂର୍ଵଂ
ଶଲାକ ଧୂର୍ତଂ ଚ ଚିକିତ୍ସକଂ ଚ ।
ଅରିଂ ଚ ମିତ୍ରଂ ଚ କୁଶୀଲଵଂ ଚ
ନୈତାନ୍ସାଖ୍ଯେଷ୍ଵଧିକୁର୍ଵୀତ ସପ୍ତ ॥ 37॥
ମାନାଗ୍ନିହୋତ୍ରମୁତ ମାନମୌନଂ
ମାନେନାଧୀତମୁତ ମାନଯଜ୍ଞଃ ।
ଏତାନି ଚତ୍ଵାର୍ଯଭଯଙ୍କରାଣି
ଭଯଂ ପ୍ରଯଚ୍ଛନ୍ତ୍ଯଯଥା କୃତାନି ॥ 38॥
ଅଗାର ଦାହୀ ଗରଦଃ କୁଣ୍ଡାଶୀ ସୋମଵିକ୍ରଯୀ ।
ପର୍ଵ କାରଶ୍ଚ ସୂଚୀ ଚ ମିତ୍ର ଧ୍ରୁକ୍ପାରଦାରିକଃ ॥ 39॥
ଭ୍ରୂଣହା ଗୁରୁ ତଲ୍ପୀ ଚ ଯଶ୍ଚ ସ୍ଯାତ୍ପାନପୋ ଦ୍ଵିଜଃ ।
ଅତିତୀକ୍ଷ୍ଣଶ୍ଚ କାକଶ୍ଚ ନାସ୍ତିକୋ ଵେଦ ନିନ୍ଦକଃ ॥ 40॥
ସ୍ରୁଵ ପ୍ରଗ୍ରହଣୋ ଵ୍ରାତ୍ଯଃ କୀନାଶଶ୍ଚାର୍ଥଵାନପି ।
ରକ୍ଷେତ୍ଯୁକ୍ତଶ୍ଚ ଯୋ ହିଂସ୍ଯାତ୍ସର୍ଵେ ବ୍ରହ୍ମଣ୍ହଣୈଃ ସମାଃ ॥ 41॥
ତୃଣୋକ୍ଲଯା ଜ୍ଞାଯତେ ଜାତରୂପଂ
ଯୁଗେ ଭଦ୍ରୋ ଵ୍ଯଵହାରେଣ ସାଧୁଃ ।
ଶୂରୋ ଭଯେଷ୍ଵର୍ଥକୃଚ୍ଛ୍ରେଷୁ ଧୀରଃ
କୃଚ୍ଛ୍ରାସ୍ଵାପତ୍ସୁ ସୁହୃଦଶ୍ଚାରଯଶ୍ ଚ ॥ 42॥
ଜରା ରୂପଂ ହରତି ହି ଧୈର୍ଯମାଶା
ମୃତ୍ଯୁଃ ପ୍ରାଣାନ୍ଧର୍ମଚର୍ଯାମସୂଯା ।
କ୍ରୋଧଃ ଶ୍ରିଯଂ ଶୀଲମନାର୍ଯ ସେଵା
ହ୍ରିଯଂ କାମଃ ସର୍ଵମେଵାଭିମାନଃ ॥ 43॥
ଶ୍ରୀର୍ମଙ୍ଗଲାତ୍ପ୍ରଭଵତି ପ୍ରାଗଲ୍ଭ୍ଯାତ୍ସମ୍ପ୍ରଵର୍ଧତେ ।
ଦାକ୍ଷ୍ଯାତ୍ତୁ କୁରୁତେ ମୂଲଂ ସଂଯମାତ୍ପ୍ରତିତିଷ୍ଠତି ॥ 44॥
ଅଷ୍ଟୌ ଗୁଣାଃ ପୁରୁଷଂ ଦୀପଯନ୍ତି
ପ୍ରଜ୍ଞା ଚ କୌଲ୍ଯଂ ଚ ଦମଃ ଶ୍ରୁତଂ ଚ ।
ପରାକ୍ରମଶ୍ଚାବହୁ ଭାଷିତା ଚ
ଦାନଂ ଯଥାଶକ୍ତି କୃତଜ୍ଞତା ଚ ॥ 45॥
ଏତାନ୍ଗୁଣାଂସ୍ତାତ ମହାନୁଭାଵାନ୍
ଏକୋ ଗୁଣଃ ସଂଶ୍ରଯତେ ପ୍ରସହ୍ଯ ।
ରାଜା ଯଦା ସତ୍କୁରୁତେ ମନୁଷ୍ଯଂ
ସର୍ଵାନ୍ଗୁଣାନେଷ ଗୁଣୋଽତିଭାତି ॥ 46॥
ଅଷ୍ଟୌ ନୃପେମାନି ମନୁଷ୍ଯଲୋକେ
ସ୍ଵର୍ଗସ୍ଯ ଲୋକସ୍ଯ ନିଦର୍ଶନାନି ।
ଚତ୍ଵାର୍ଯେଷାମନ୍ଵଵେତାନି ସଦ୍ଭିଶ୍
ଚତ୍ଵାର୍ଯେଷାମନ୍ଵଵଯନ୍ତି ସନ୍ତଃ ॥ 47॥
ଯଜ୍ଞୋ ଦାନମଧ୍ଯଯନଂ ତପଶ୍ ଚ
ଚତ୍ଵାର୍ଯେତାନ୍ଯନ୍ଵଵେତାନି ସଦ୍ଭିଃ ।
ଦମଃ ସତ୍ଯମାର୍ଜଵମାନୃଶଂସ୍ଯଂ
ଚତ୍ଵାର୍ଯେତାନ୍ଯନ୍ଵଵଯନ୍ତି ସନ୍ତଃ ॥ 48॥
ନ ସା ସଭା ଯତ୍ର ନ ସନ୍ତି ଵୃଦ୍ଧା
ନ ତେ ଵୃଦ୍ଧା ଯେ ନ ଵଦନ୍ତି ଧର୍ମମ୍ ।
ନାସୌ ହର୍ମୋ ଯତନ ସତ୍ଯମସ୍ତି
ନ ତତ୍ସତ୍ଯଂ ଯଚ୍ଛଲେନାନୁଵିଦ୍ଧମ୍ ॥ 49॥
ସତ୍ଯଂ ରୂପଂ ଶ୍ରୁତଂ ଵିଦ୍ଯା କୌଲ୍ଯଂ ଶୀଲଂ ବଲଂ ଧନମ୍ ।
ଶୌର୍ଯଂ ଚ ଚିରଭାଷ୍ଯଂ ଚ ଦଶଃ ସଂସର୍ଗଯୋନଯଃ ॥ 50॥
ପାପଂ କୁର୍ଵନ୍ପାପକୀର୍ତିଃ ପାପମେଵାଶ୍ନୁତେ ଫଲମ୍ ।
ପୁଣ୍ଯଂ କୁର୍ଵନ୍ପୁଣ୍ଯକୀର୍ତିଃ ପୁଣ୍ଯମେଵାଶ୍ନୁତେ ଫଲମ୍ ॥ 51॥
ପାପଂ ପ୍ରଜ୍ଞାଂ ନାଶଯତି କ୍ରିଯମାଣଂ ପୁନଃ ପୁନଃ ।
ନଷ୍ଟପ୍ରଜ୍ଞଃ ପାପମେଵ ନିତ୍ଯମାରଭତେ ନରଃ ॥ 52॥
ପୁଣ୍ଯଂ ପ୍ରଜ୍ଞାଂ ଵର୍ଧଯତି କ୍ରିଯମାଣଂ ପୁନଃ ପୁନଃ ।
ଵୃଦ୍ଧପ୍ରଜ୍ଞଃ ପୁଣ୍ଯମେଵ ନିତ୍ଯମାରଭତେ ନରଃ ॥ 53॥
ଅସୂଯକୋ ଦନ୍ଦ ଶୂକୋ ନିଷ୍ଠୁରୋ ଵୈରକୃନ୍ନରଃ ।
ସ କୃଚ୍ଛ୍ରଂ ମହଦାପ୍ନୋତୋ ନଚିରାତ୍ପାପମାଚରନ୍ ॥ 54॥
ଅନସୂଯଃ କୃତପ୍ରଜ୍ଞଃ ଶୋଭନାନ୍ଯାଚରନ୍ସଦା ।
ଅକୃଚ୍ଛ୍ରାତ୍ସୁଖମାପ୍ନୋତି ସର୍ଵତ୍ର ଚ ଵିରାଜତେ ॥ 55॥
ପ୍ରଜ୍ଞାମେଵାଗମଯତି ଯଃ ପ୍ରାଜ୍ଞେଭ୍ଯଃ ସ ପଣ୍ଡିତଃ ।
ପ୍ରାଜ୍ଞୋ ହ୍ଯଵାପ୍ଯ ଧର୍ମାର୍ଥୌ ଶକ୍ନୋତି ସୁଖମେଧିତୁମ୍ ॥ 56॥
ଦିଵସେନୈଵ ତତ୍କୁର୍ଯାଦ୍ଯେନ ରାତୌ ସୁଖଂ ଵସେତ୍ ।
ଅଷ୍ଟ ମାସେନ ତତ୍କୁର୍ଯାଦ୍ଯେନ ଵର୍ଷାଃ ସୁଖଂ ଵସେତ୍ ॥ 57॥
ପୂର୍ଵେ ଵଯସି ତତ୍କୁର୍ଯାଦ୍ଯେନ ଵୃଦ୍ଧସୁଖଂ ଵସେତ୍ ।
ଯାଵଜ୍ଜୀଵେନ ତତ୍କୁର୍ଯାଦ୍ଯେନ ପ୍ରେତ୍ଯ ସୁଖଂ ଵସେତ୍ ॥ 58॥
ଜୀର୍ଣମନ୍ନଂ ପ୍ରଶଂସନ୍ତି ଭାର୍ଯଂ ଚ ଗତଯୌଵନାମ୍ ।
ଶୂରଂ ଵିଗତସଙ୍ଗ୍ରାମଂ ଗତପାରଂ ତପସ୍ଵିନମ୍ ॥ 59॥
ଧନେନାଧର୍ମଲବ୍ଧେନ ଯଚ୍ଛିଦ୍ରମପିଧୀଯତେ ।
ଅସଂଵୃତଂ ତଦ୍ଭଵତି ତତୋଽନ୍ଯଦଵଦୀର୍ଯତେ ॥ 60॥
ଗୁରୁରାତ୍ମଵତାଂ ଶାସ୍ତା ଶାସା ରାଜା ଦୁରାତ୍ମନାମ୍ ।
ଅଥ ପ୍ରଚ୍ଛନ୍ନପାପାନାଂ ଶାସ୍ତା ଵୈଵସ୍ଵତୋ ଯମଃ ॥ 61॥
ଋଷୀଣାଂ ଚ ନଦୀନାଂ ଚ କୁଲାନାଂ ଚ ମହାମନାମ୍ ।
ପ୍ରଭଵୋ ନାଧିଗନ୍ତଵ୍ଯଃ ସ୍ତ୍ରୀଣାଂ ଦୁଶ୍ଚରିତସ୍ଯ ଚ ॥ 62॥
ଦ୍ଵିଜାତିପୂଜାଭିରତୋ ଦାତା ଜ୍ଞାତିଷୁ ଚାର୍ଜଵୀ ।
କ୍ଷତ୍ରିଯଃ ସ୍ଵର୍ଗଭାଗ୍ରାଜଂଶ୍ଚିରଂ ପାଲଯତେ ମହୀମ୍ ॥ 63॥
ସୁଵର୍ଣପୁଷ୍ପାଂ ପୃଥିଵୀଂ ଚିନ୍ଵନ୍ତି ପୁରୁଷାସ୍ତ୍ରଯଃ ।
ଶୂରଶ୍ଚ କୃତଵିଦ୍ଯଶ୍ଚ ଯଶ୍ଚ ଜାନାତି ସେଵିତୁମ୍ ॥ 64॥
ବୁଦ୍ଧିଶ୍ରେଷ୍ଠାନି କର୍ମାଣି ବାହୁମଧ୍ଯାନି ଭାରତ ।
ତାନି ଜଙ୍ଘା ଜଘନ୍ଯାନି ଭାରପ୍ରତ୍ଯଵରାଣି ଚ ॥ 65॥
ଦୁର୍ଯୋଧନେ ଚ ଶକୁନୌ ମୂଢେ ଦୁଃଶାସନେ ତଥା ।
କର୍ଣେ ଚୈଶ୍ଵର୍ଯମାଧାଯ କଥଂ ତ୍ଵଂ ଭୂତିମିଚ୍ଛସି ॥ 66॥
ସର୍ଵୈର୍ଗୁଣୈରୁପେତାଶ୍ଚ ପାଣ୍ଡଵା ଭରତର୍ଷଭ ।
ପିତୃଵତ୍ତ୍ଵଯି ଵର୍ତନ୍ତେ ତେଷୁ ଵର୍ତସ୍ଵ ପୁତ୍ରଵତ୍ ॥ 67॥
॥ ଇତି ଶ୍ରୀମହାଭାରତେ ଉଦ୍ଯୋଗପର୍ଵଣି ପ୍ରଜାଗରପର୍ଵଣି
ଵିଦୁରହିତଵାକ୍ଯେ ପଞ୍ଚତ୍ରିଂଶୋଽଧ୍ଯାଯଃ ॥ 35॥
Roman (IAST) Transliteration
|| iti śrīmahābhārate udyogaparvaṇi prajāgaraparvaṇi
vidurahitavākye pañcatriṃśo'dhyāyaḥ ||
dhṛtarāṣṭra uvāca |
brūhi bhūyo mahābuddhe dharmārthasahitaṃ vacaḥ |
śaṛṇvato nāsti me tṛptirvicitrāṇīha bhāṣase || 1||
vidura uvāca |
sarvatīrtheṣu vā snānaṃ sarvabhūteṣu cārjavam |
ubhe ete same syātāmārjavaṃ vā viśiṣyate || 2||
ārjavaṃ pratipadyasva putreṣu satataṃ vibho |
iha kīrtiṃ parāṃ prāpya pretya svargamavāpsyasi || 3||
yāvatkīrtirmanuṣyasya puṇyā lokeṣu gīyate |
tāvatsa puruṣavyāghra svargaloke mahīyate || 4||
atrāpyudāharantīmamitihāsaṃ purātanam |
virocanasya saṃvādaṃ keśinyarthe sudhanvanā || 5||
keśinyuvāca |
kiṃ brāhmaṇāḥ svicchreyāṃso ditijāḥ svidvirocana |
atha kena sma paryaṅkaṃ sudhanvā nādhirohati || 6||
virocana uvāca |
prājāpatyā hi vai śreṣṭhā vayaṃ keśini sattamāḥ |
asmākaṃ khalvime lokāḥ ke devāḥ ke dvijātayaḥ || 7||
keśinyuvāca |
ihaivāssva pratīkṣāva upasthāne virocana |
sudhanvā prātarāgantā paśyeyaṃ vāṃ samāgatau || 8||
virocana uvāca |
tathā bhadre kariṣyāmi yathā tvaṃ bhīru bhāṣase |
sudhanvānaṃ ca māṃ caiva prātardraṣṭāsi saṅgatau || 9||
vidura uvāca |
anvālabhe hiraṇmayaṃ prāhrāde'haṃ tavāsanam |
ekatvamupasampanno na tvāseyaṃ tvayā saha || 10||
virocana uvāca |
anvāharantu phalakaṃ kūrcaṃ vāpyatha vā bṛsīm |
sudhanvanna tvamarho'si mayā saha samāsanam || 11||
sudhanvovāca |
pitāpi te samāsīnamupāsītaiva māmadhaḥ |
bālaḥ sukhaidhito gehe na tvaṃ kiṃ cana budhyase || 12||
virocana uvāca |
hiraṇyaṃ ca gavāśvaṃ ca yadvittamasureṣu naḥ |
sudhanvanvipaṇe tena praśnaṃ pṛcchāva ye viduḥ || 13||
sudhanvovāca |
hiraṇyaṃ ca gavāśvaṃ ca tavaivāstu virocana |
prāṇayostu paṇaṃ kṛtvā praśnaṃ pṛcchāva ye viduḥ || 14||
virocana uvāca |
āvāṃ kutra gamiṣyāvaḥ prāṇayorvipaṇe kṛte |
na hi deveṣvahaṃ sthātā na manuṣyeṣu karhi cit || 15||
sudhanvovāca |
pitaraṃ te gamiṣyāvaḥ prāṇayorvipaṇe kṛte |
putrasyāpi sa hetorhi prahrādo nānṛtaṃ vadet || 16||
prahlāda uvāca |
imau tau sampradṛśyete yābhyāṃ na caritaṃ saha |
āśīviṣāviva kruddhāvekamārgamihāgatau || 17||
kiṃ vai sahaiva carato na purā carataḥ saha |
virocanaitatpṛcchāmi kiṃ te sakhyaṃ sudhanvanā || 18||
virocana uvāca |
na me sudhanvanā sakhyaṃ prāṇayorvipaṇāvahe |
prahrāda tattvāmṛpcchāmi mā praśnamanṛtaṃ vadīḥ || 19||
prahlāda uvāca |
udakaṃ madhuparkaṃ cāpyānayantu sudhanvane |
brahmannabhyarcanīyo'si śvetā gauḥ pīvarī kṛtā || 20||
sudhanvovāca |
udakaṃ madhuparkaṃ ca patha evārpitaṃ mama |
prahrāda tvaṃ tu nau praśnaṃ tathyaṃ prabrūhi pṛcchatoḥ || 21||
prahlāda uvāca |
purto vānyo bhavānbrahmansākṣye caiva bhavetsthitaḥ |
tayorvivadatoḥ praśnaṃ kathamasmadvibho vadet || 22||
atha yo naiva prabrūyātsatyaṃ vā yadi vānṛtam |
etatsudhanvanpṛcchāmi durvivaktā sma kiṃ vaset || 23||
sudhanvovāca |
yāṃ rātrimadhivinnā strī yāṃ caivākṣa parājitaḥ |
yāṃ ca bhārābhitaptāṅgo durvivaktā sma tāṃ vaset || 24||
nagare pratiruddhaḥ sanbahirdvāre bubhukṣitaḥ |
amitrānbhūyasaḥ paśyandurvivaktā sma tāṃ vaset || 25||
pañca paśvanṛte hanti daśa hanti gavānṛte |
śatamaśvānṛte hanti sahasraṃ puruṣānṛte || 26||
hanti jātānajātāṃśca hiraṇyārtho'nṛtaṃ vadan |
sarvaṃ bhūmyanṛte hanti mā sma bhūmyanṛtaṃ vadīḥ || 27||
prahlāda uvāca |
mattaḥ śreyānaṅgirā vai sudhanvā tvadvirocana |
mātāsya śreyasī mātustasmāttvaṃ tena vai jitaḥ || 28||
virocana sudhanvāyaṃ prāṇānāmīśvarastava |
sudhanvanpunaricchāmi tvayā dattaṃ virocanam || 29||
sudhanvovāca |
yaddharmamavṛṇīthāstvaṃ na kāmādanṛtaṃ vadīḥ |
punardadāmi te tasmātputraṃ prahrāda durlabham || 30||
eṣa prahrāda putraste mayā datto virocanaḥ |
pādaprakṣālanaṃ kuryātkumāryāḥ sannidhau mama || 31||
vidura uvāca |
tasmādrājendra bhūmyarthe nānṛtaṃ vaktumarhasi |
mā gamaḥ sa sutāmātyo'tyayaṃ putrānanubhraman || 32||
na devā yaṣṭimādāya rakṣanti paśupālavat |
yaṃ tu rakṣitumicchanti buddhyā saṃvibhajanti tam || 33||
yathā yathā hi puruṣaḥ kalyāṇe kurute manaḥ |
tathā tathāsya sarvārthāḥ sidhyante nātra saṃśayaḥ || 34||
na chandāṃsi vṛjināttārayanti
āyāvinaṃ māyayā vartamānam |
nīḍaṃ śakuntā iva jātapakṣāś
chandāṃsyenaṃ prajahatyantakāle || 35||
mattāpānaṃ kalahaṃ pūgavairaṃ
bhāryāpatyorantaraṃ jñātibhedam |
rājadviṣṭaṃ strīpumāṃsorvivādaṃ
varjyānyāhuryaśca panthāḥ praduṣṭhaḥ || 36||
sāmudrikaṃ vaṇijaṃ corapūrvaṃ
śalāka dhūrtaṃ ca cikitsakaṃ ca |
ariṃ ca mitraṃ ca kuśīlavaṃ ca
naitānsākhyeṣvadhikurvīta sapta || 37||
mānāgnihotramuta mānamaunaṃ
mānenādhītamuta mānayajñaḥ |
etāni catvāryabhayaṅkarāṇi
bhayaṃ prayacchantyayathā kṛtāni || 38||
agāra dāhī garadaḥ kuṇḍāśī somavikrayī |
parva kāraśca sūcī ca mitra dhrukpāradārikaḥ || 39||
bhrūṇahā guru talpī ca yaśca syātpānapo dvijaḥ |
atitīkṣṇaśca kākaśca nāstiko veda nindakaḥ || 40||
sruva pragrahaṇo vrātyaḥ kīnāśaścārthavānapi |
rakṣetyuktaśca yo hiṃsyātsarve brahmaṇhaṇaiḥ samāḥ || 41||
tṛṇoklayā jñāyate jātarūpaṃ
yuge bhadro vyavahāreṇa sādhuḥ |
śūro bhayeṣvarthakṛcchreṣu dhīraḥ
kṛcchrāsvāpatsu suhṛdaścārayaś ca || 42||
jarā rūpaṃ harati hi dhairyamāśā
mṛtyuḥ prāṇāndharmacaryāmasūyā |
krodhaḥ śriyaṃ śīlamanārya sevā
hriyaṃ kāmaḥ sarvamevābhimānaḥ || 43||
śrīrmaṅgalātprabhavati prāgalbhyātsampravardhate |
dākṣyāttu kurute mūlaṃ saṃyamātpratitiṣṭhati || 44||
aṣṭau guṇāḥ puruṣaṃ dīpayanti
prajñā ca kaulyaṃ ca damaḥ śrutaṃ ca |
parākramaścābahu bhāṣitā ca
dānaṃ yathāśakti kṛtajñatā ca || 45||
etānguṇāṃstāta mahānubhāvān
eko guṇaḥ saṃśrayate prasahya |
rājā yadā satkurute manuṣyaṃ
sarvānguṇāneṣa guṇo'tibhāti || 46||
aṣṭau nṛpemāni manuṣyaloke
svargasya lokasya nidarśanāni |
catvāryeṣāmanvavetāni sadbhiś
catvāryeṣāmanvavayanti santaḥ || 47||
yajño dānamadhyayanaṃ tapaś ca
catvāryetānyanvavetāni sadbhiḥ |
damaḥ satyamārjavamānṛśaṃsyaṃ
catvāryetānyanvavayanti santaḥ || 48||
na sā sabhā yatra na santi vṛddhā
na te vṛddhā ye na vadanti dharmam |
nāsau harmo yatana satyamasti
na tatsatyaṃ yacchalenānuviddham || 49||
satyaṃ rūpaṃ śrutaṃ vidyā kaulyaṃ śīlaṃ balaṃ dhanam |
śauryaṃ ca cirabhāṣyaṃ ca daśaḥ saṃsargayonayaḥ || 50||
pāpaṃ kurvanpāpakīrtiḥ pāpamevāśnute phalam |
puṇyaṃ kurvanpuṇyakīrtiḥ puṇyamevāśnute phalam || 51||
pāpaṃ prajñāṃ nāśayati kriyamāṇaṃ punaḥ punaḥ |
naṣṭaprajñaḥ pāpameva nityamārabhate naraḥ || 52||
puṇyaṃ prajñāṃ vardhayati kriyamāṇaṃ punaḥ punaḥ |
vṛddhaprajñaḥ puṇyameva nityamārabhate naraḥ || 53||
asūyako danda śūko niṣṭhuro vairakṛnnaraḥ |
sa kṛcchraṃ mahadāpnoto nacirātpāpamācaran || 54||
anasūyaḥ kṛtaprajñaḥ śobhanānyācaransadā |
akṛcchrātsukhamāpnoti sarvatra ca virājate || 55||
prajñāmevāgamayati yaḥ prājñebhyaḥ sa paṇḍitaḥ |
prājño hyavāpya dharmārthau śaknoti sukhamedhitum || 56||
divasenaiva tatkuryādyena rātau sukhaṃ vaset |
aṣṭa māsena tatkuryādyena varṣāḥ sukhaṃ vaset || 57||
pūrve vayasi tatkuryādyena vṛddhasukhaṃ vaset |
yāvajjīvena tatkuryādyena pretya sukhaṃ vaset || 58||
jīrṇamannaṃ praśaṃsanti bhāryaṃ ca gatayauvanām |
śūraṃ vigatasaṅgrāmaṃ gatapāraṃ tapasvinam || 59||
dhanenādharmalabdhena yacchidramapidhīyate |
asaṃvṛtaṃ tadbhavati tato'nyadavadīryate || 60||
gururātmavatāṃ śāstā śāsā rājā durātmanām |
atha pracchannapāpānāṃ śāstā vaivasvato yamaḥ || 61||
ṛṣīṇāṃ ca nadīnāṃ ca kulānāṃ ca mahāmanām |
prabhavo nādhigantavyaḥ strīṇāṃ duścaritasya ca || 62||
dvijātipūjābhirato dātā jñātiṣu cārjavī |
kṣatriyaḥ svargabhāgrājaṃściraṃ pālayate mahīm || 63||
suvarṇapuṣpāṃ pṛthivīṃ cinvanti puruṣāstrayaḥ |
śūraśca kṛtavidyaśca yaśca jānāti sevitum || 64||
buddhiśreṣṭhāni karmāṇi bāhumadhyāni bhārata |
tāni jaṅghā jaghanyāni bhārapratyavarāṇi ca || 65||
duryodhane ca śakunau mūḍhe duḥśāsane tathā |
karṇe caiśvaryamādhāya kathaṃ tvaṃ bhūtimicchasi || 66||
sarvairguṇairupetāśca pāṇḍavā bharatarṣabha |
pitṛvattvayi vartante teṣu vartasva putravat || 67||
|| iti śrīmahābhārate udyogaparvaṇi prajāgaraparvaṇi
vidurahitavākye pañcatriṃśo'dhyāyaḥ || 35||
Sanskrit — Devanagari (original)
॥ इति श्रीमहाभारते उद्योगपर्वणि प्रजागरपर्वणि
विदुरहितवाक्ये पञ्चत्रिंशोऽध्यायः ॥
धृतराष्ट्र उवाच ।
ब्रूहि भूयो महाबुद्धे धर्मार्थसहितं वचः ।
शऋण्वतो नास्ति मे तृप्तिर्विचित्राणीह भाषसे ॥ 1॥
विदुर उवाच ।
सर्वतीर्थेषु वा स्नानं सर्वभूतेषु चार्जवम् ।
उभे एते समे स्यातामार्जवं वा विशिष्यते ॥ 2॥
आर्जवं प्रतिपद्यस्व पुत्रेषु सततं विभो ।
इह कीर्तिं परां प्राप्य प्रेत्य स्वर्गमवाप्स्यसि ॥ 3॥
यावत्कीर्तिर्मनुष्यस्य पुण्या लोकेषु गीयते ।
तावत्स पुरुषव्याघ्र स्वर्गलोके महीयते ॥ 4॥
अत्राप्युदाहरन्तीममितिहासं पुरातनम् ।
विरोचनस्य संवादं केशिन्यर्थे सुधन्वना ॥ 5॥
केशिन्युवाच ।
किं ब्राह्मणाः स्विच्छ्रेयांसो दितिजाः स्विद्विरोचन ।
अथ केन स्म पर्यङ्कं सुधन्वा नाधिरोहति ॥ 6॥
विरोचन उवाच ।
प्राजापत्या हि वै श्रेष्ठा वयं केशिनि सत्तमाः ।
अस्माकं खल्विमे लोकाः के देवाः के द्विजातयः ॥ 7॥
केशिन्युवाच ।
इहैवास्स्व प्रतीक्षाव उपस्थाने विरोचन ।
सुधन्वा प्रातरागन्ता पश्येयं वां समागतौ ॥ 8॥
विरोचन उवाच ।
तथा भद्रे करिष्यामि यथा त्वं भीरु भाषसे ।
सुधन्वानं च मां चैव प्रातर्द्रष्टासि सङ्गतौ ॥ 9॥
विदुर उवाच ।
अन्वालभे हिरण्मयं प्राह्रादेऽहं तवासनम् ।
एकत्वमुपसम्पन्नो न त्वासेयं त्वया सह ॥ 10॥
विरोचन उवाच ।
अन्वाहरन्तु फलकं कूर्चं वाप्यथ वा बृसीम् ।
सुधन्वन्न त्वमर्होऽसि मया सह समासनम् ॥ 11॥
सुधन्वोवाच ।
पितापि ते समासीनमुपासीतैव मामधः ।
बालः सुखैधितो गेहे न त्वं किं चन बुध्यसे ॥ 12॥
विरोचन उवाच ।
हिरण्यं च गवाश्वं च यद्वित्तमसुरेषु नः ।
सुधन्वन्विपणे तेन प्रश्नं पृच्छाव ये विदुः ॥ 13॥
सुधन्वोवाच ।
हिरण्यं च गवाश्वं च तवैवास्तु विरोचन ।
प्राणयोस्तु पणं कृत्वा प्रश्नं पृच्छाव ये विदुः ॥ 14॥
विरोचन उवाच ।
आवां कुत्र गमिष्यावः प्राणयोर्विपणे कृते ।
न हि देवेष्वहं स्थाता न मनुष्येषु कर्हि चित् ॥ 15॥
सुधन्वोवाच ।
पितरं ते गमिष्यावः प्राणयोर्विपणे कृते ।
पुत्रस्यापि स हेतोर्हि प्रह्रादो नानृतं वदेत् ॥ 16॥
प्रह्लाद उवाच ।
इमौ तौ सम्प्रदृश्येते याभ्यां न चरितं सह ।
आशीविषाविव क्रुद्धावेकमार्गमिहागतौ ॥ 17॥
किं वै सहैव चरतो न पुरा चरतः सह ।
विरोचनैतत्पृच्छामि किं ते सख्यं सुधन्वना ॥ 18॥
विरोचन उवाच ।
न मे सुधन्वना सख्यं प्राणयोर्विपणावहे ।
प्रह्राद तत्त्वामृप्च्छामि मा प्रश्नमनृतं वदीः ॥ 19॥
प्रह्लाद उवाच ।
उदकं मधुपर्कं चाप्यानयन्तु सुधन्वने ।
ब्रह्मन्नभ्यर्चनीयोऽसि श्वेता गौः पीवरी कृता ॥ 20॥
सुधन्वोवाच ।
उदकं मधुपर्कं च पथ एवार्पितं मम ।
प्रह्राद त्वं तु नौ प्रश्नं तथ्यं प्रब्रूहि पृच्छतोः ॥ 21॥
प्रह्लाद उवाच ।
पुर्तो वान्यो भवान्ब्रह्मन्साक्ष्ये चैव भवेत्स्थितः ।
तयोर्विवदतोः प्रश्नं कथमस्मद्विभो वदेत् ॥ 22॥
अथ यो नैव प्रब्रूयात्सत्यं वा यदि वानृतम् ।
एतत्सुधन्वन्पृच्छामि दुर्विवक्ता स्म किं वसेत् ॥ 23॥
सुधन्वोवाच ।
यां रात्रिमधिविन्ना स्त्री यां चैवाक्ष पराजितः ।
यां च भाराभितप्ताङ्गो दुर्विवक्ता स्म तां वसेत् ॥ 24॥
नगरे प्रतिरुद्धः सन्बहिर्द्वारे बुभुक्षितः ।
अमित्रान्भूयसः पश्यन्दुर्विवक्ता स्म तां वसेत् ॥ 25॥
पञ्च पश्वनृते हन्ति दश हन्ति गवानृते ।
शतमश्वानृते हन्ति सहस्रं पुरुषानृते ॥ 26॥
हन्ति जातानजातांश्च हिरण्यार्थोऽनृतं वदन् ।
सर्वं भूम्यनृते हन्ति मा स्म भूम्यनृतं वदीः ॥ 27॥
प्रह्लाद उवाच ।
मत्तः श्रेयानङ्गिरा वै सुधन्वा त्वद्विरोचन ।
मातास्य श्रेयसी मातुस्तस्मात्त्वं तेन वै जितः ॥ 28॥
विरोचन सुधन्वायं प्राणानामीश्वरस्तव ।
सुधन्वन्पुनरिच्छामि त्वया दत्तं विरोचनम् ॥ 29॥
सुधन्वोवाच ।
यद्धर्ममवृणीथास्त्वं न कामादनृतं वदीः ।
पुनर्ददामि ते तस्मात्पुत्रं प्रह्राद दुर्लभम् ॥ 30॥
एष प्रह्राद पुत्रस्ते मया दत्तो विरोचनः ।
पादप्रक्षालनं कुर्यात्कुमार्याः सन्निधौ मम ॥ 31॥
विदुर उवाच ।
तस्माद्राजेन्द्र भूम्यर्थे नानृतं वक्तुमर्हसि ।
मा गमः स सुतामात्योऽत्ययं पुत्राननुभ्रमन् ॥ 32॥
न देवा यष्टिमादाय रक्षन्ति पशुपालवत् ।
यं तु रक्षितुमिच्छन्ति बुद्ध्या संविभजन्ति तम् ॥ 33॥
यथा यथा हि पुरुषः कल्याणे कुरुते मनः ।
तथा तथास्य सर्वार्थाः सिध्यन्ते नात्र संशयः ॥ 34॥
न छन्दांसि वृजिनात्तारयन्ति
आयाविनं मायया वर्तमानम् ।
नीडं शकुन्ता इव जातपक्षाश्
छन्दांस्येनं प्रजहत्यन्तकाले ॥ 35॥
मत्तापानं कलहं पूगवैरं
भार्यापत्योरन्तरं ज्ञातिभेदम् ।
राजद्विष्टं स्त्रीपुमांसोर्विवादं
वर्ज्यान्याहुर्यश्च पन्थाः प्रदुष्ठः ॥ 36॥
सामुद्रिकं वणिजं चोरपूर्वं
शलाक धूर्तं च चिकित्सकं च ।
अरिं च मित्रं च कुशीलवं च
नैतान्साख्येष्वधिकुर्वीत सप्त ॥ 37॥
मानाग्निहोत्रमुत मानमौनं
मानेनाधीतमुत मानयज्ञः ।
एतानि चत्वार्यभयङ्कराणि
भयं प्रयच्छन्त्ययथा कृतानि ॥ 38॥
अगार दाही गरदः कुण्डाशी सोमविक्रयी ।
पर्व कारश्च सूची च मित्र ध्रुक्पारदारिकः ॥ 39॥
भ्रूणहा गुरु तल्पी च यश्च स्यात्पानपो द्विजः ।
अतितीक्ष्णश्च काकश्च नास्तिको वेद निन्दकः ॥ 40॥
स्रुव प्रग्रहणो व्रात्यः कीनाशश्चार्थवानपि ।
रक्षेत्युक्तश्च यो हिंस्यात्सर्वे ब्रह्मण्हणैः समाः ॥ 41॥
तृणोक्लया ज्ञायते जातरूपं
युगे भद्रो व्यवहारेण साधुः ।
शूरो भयेष्वर्थकृच्छ्रेषु धीरः
कृच्छ्रास्वापत्सु सुहृदश्चारयश् च ॥ 42॥
जरा रूपं हरति हि धैर्यमाशा
मृत्युः प्राणान्धर्मचर्यामसूया ।
क्रोधः श्रियं शीलमनार्य सेवा
ह्रियं कामः सर्वमेवाभिमानः ॥ 43॥
श्रीर्मङ्गलात्प्रभवति प्रागल्भ्यात्सम्प्रवर्धते ।
दाक्ष्यात्तु कुरुते मूलं संयमात्प्रतितिष्ठति ॥ 44॥
अष्टौ गुणाः पुरुषं दीपयन्ति
प्रज्ञा च कौल्यं च दमः श्रुतं च ।
पराक्रमश्चाबहु भाषिता च
दानं यथाशक्ति कृतज्ञता च ॥ 45॥
एतान्गुणांस्तात महानुभावान्
एको गुणः संश्रयते प्रसह्य ।
राजा यदा सत्कुरुते मनुष्यं
सर्वान्गुणानेष गुणोऽतिभाति ॥ 46॥
अष्टौ नृपेमानि मनुष्यलोके
स्वर्गस्य लोकस्य निदर्शनानि ।
चत्वार्येषामन्ववेतानि सद्भिश्
चत्वार्येषामन्ववयन्ति सन्तः ॥ 47॥
यज्ञो दानमध्ययनं तपश् च
चत्वार्येतान्यन्ववेतानि सद्भिः ।
दमः सत्यमार्जवमानृशंस्यं
चत्वार्येतान्यन्ववयन्ति सन्तः ॥ 48॥
न सा सभा यत्र न सन्ति वृद्धा
न ते वृद्धा ये न वदन्ति धर्मम् ।
नासौ हर्मो यतन सत्यमस्ति
न तत्सत्यं यच्छलेनानुविद्धम् ॥ 49॥
सत्यं रूपं श्रुतं विद्या कौल्यं शीलं बलं धनम् ।
शौर्यं च चिरभाष्यं च दशः संसर्गयोनयः ॥ 50॥
पापं कुर्वन्पापकीर्तिः पापमेवाश्नुते फलम् ।
पुण्यं कुर्वन्पुण्यकीर्तिः पुण्यमेवाश्नुते फलम् ॥ 51॥
पापं प्रज्ञां नाशयति क्रियमाणं पुनः पुनः ।
नष्टप्रज्ञः पापमेव नित्यमारभते नरः ॥ 52॥
पुण्यं प्रज्ञां वर्धयति क्रियमाणं पुनः पुनः ।
वृद्धप्रज्ञः पुण्यमेव नित्यमारभते नरः ॥ 53॥
असूयको दन्द शूको निष्ठुरो वैरकृन्नरः ।
स कृच्छ्रं महदाप्नोतो नचिरात्पापमाचरन् ॥ 54॥
अनसूयः कृतप्रज्ञः शोभनान्याचरन्सदा ।
अकृच्छ्रात्सुखमाप्नोति सर्वत्र च विराजते ॥ 55॥
प्रज्ञामेवागमयति यः प्राज्ञेभ्यः स पण्डितः ।
प्राज्ञो ह्यवाप्य धर्मार्थौ शक्नोति सुखमेधितुम् ॥ 56॥
दिवसेनैव तत्कुर्याद्येन रातौ सुखं वसेत् ।
अष्ट मासेन तत्कुर्याद्येन वर्षाः सुखं वसेत् ॥ 57॥
पूर्वे वयसि तत्कुर्याद्येन वृद्धसुखं वसेत् ।
यावज्जीवेन तत्कुर्याद्येन प्रेत्य सुखं वसेत् ॥ 58॥
जीर्णमन्नं प्रशंसन्ति भार्यं च गतयौवनाम् ।
शूरं विगतसङ्ग्रामं गतपारं तपस्विनम् ॥ 59॥
धनेनाधर्मलब्धेन यच्छिद्रमपिधीयते ।
असंवृतं तद्भवति ततोऽन्यदवदीर्यते ॥ 60॥
गुरुरात्मवतां शास्ता शासा राजा दुरात्मनाम् ।
अथ प्रच्छन्नपापानां शास्ता वैवस्वतो यमः ॥ 61॥
ऋषीणां च नदीनां च कुलानां च महामनाम् ।
प्रभवो नाधिगन्तव्यः स्त्रीणां दुश्चरितस्य च ॥ 62॥
द्विजातिपूजाभिरतो दाता ज्ञातिषु चार्जवी ।
क्षत्रियः स्वर्गभाग्राजंश्चिरं पालयते महीम् ॥ 63॥
सुवर्णपुष्पां पृथिवीं चिन्वन्ति पुरुषास्त्रयः ।
शूरश्च कृतविद्यश्च यश्च जानाति सेवितुम् ॥ 64॥
बुद्धिश्रेष्ठानि कर्माणि बाहुमध्यानि भारत ।
तानि जङ्घा जघन्यानि भारप्रत्यवराणि च ॥ 65॥
दुर्योधने च शकुनौ मूढे दुःशासने तथा ।
कर्णे चैश्वर्यमाधाय कथं त्वं भूतिमिच्छसि ॥ 66॥
सर्वैर्गुणैरुपेताश्च पाण्डवा भरतर्षभ ।
पितृवत्त्वयि वर्तन्ते तेषु वर्तस्व पुत्रवत् ॥ 67॥
॥ इति श्रीमहाभारते उद्योगपर्वणि प्रजागरपर्वणि
विदुरहितवाक्ये पञ्चत्रिंशोऽध्यायः ॥ 35॥
|| iti śrīmahābhārate udyogaparvaṇi prajāgaraparvaṇi
vidurahitavākye pañcatriṃśo'dhyāyaḥ ||
dhṛtarāṣṭra uvāca |
brūhi bhūyo mahābuddhe dharmārthasahitaṃ vacaḥ |
śaṛṇvato nāsti me tṛptirvicitrāṇīha bhāṣase || 1||
vidura uvāca |
sarvatīrtheṣu vā snānaṃ sarvabhūteṣu cārjavam |
ubhe ete same syātāmārjavaṃ vā viśiṣyate || 2||
ārjavaṃ pratipadyasva putreṣu satataṃ vibho |
iha kīrtiṃ parāṃ prāpya pretya svargamavāpsyasi || 3||
yāvatkīrtirmanuṣyasya puṇyā lokeṣu gīyate |
tāvatsa puruṣavyāghra svargaloke mahīyate || 4||
atrāpyudāharantīmamitihāsaṃ purātanam |
virocanasya saṃvādaṃ keśinyarthe sudhanvanā || 5||
keśinyuvāca |
kiṃ brāhmaṇāḥ svicchreyāṃso ditijāḥ svidvirocana |
atha kena sma paryaṅkaṃ sudhanvā nādhirohati || 6||
virocana uvāca |
prājāpatyā hi vai śreṣṭhā vayaṃ keśini sattamāḥ |
asmākaṃ khalvime lokāḥ ke devāḥ ke dvijātayaḥ || 7||
keśinyuvāca |
ihaivāssva pratīkṣāva upasthāne virocana |
sudhanvā prātarāgantā paśyeyaṃ vāṃ samāgatau || 8||
virocana uvāca |
tathā bhadre kariṣyāmi yathā tvaṃ bhīru bhāṣase |
sudhanvānaṃ ca māṃ caiva prātardraṣṭāsi saṅgatau || 9||
vidura uvāca |
anvālabhe hiraṇmayaṃ prāhrāde'haṃ tavāsanam |
ekatvamupasampanno na tvāseyaṃ tvayā saha || 10||
virocana uvāca |
anvāharantu phalakaṃ kūrcaṃ vāpyatha vā bṛsīm |
sudhanvanna tvamarho'si mayā saha samāsanam || 11||
sudhanvovāca |
pitāpi te samāsīnamupāsītaiva māmadhaḥ |
bālaḥ sukhaidhito gehe na tvaṃ kiṃ cana budhyase || 12||
virocana uvāca |
hiraṇyaṃ ca gavāśvaṃ ca yadvittamasureṣu naḥ |
sudhanvanvipaṇe tena praśnaṃ pṛcchāva ye viduḥ || 13||
sudhanvovāca |
hiraṇyaṃ ca gavāśvaṃ ca tavaivāstu virocana |
prāṇayostu paṇaṃ kṛtvā praśnaṃ pṛcchāva ye viduḥ || 14||
virocana uvāca |
āvāṃ kutra gamiṣyāvaḥ prāṇayorvipaṇe kṛte |
na hi deveṣvahaṃ sthātā na manuṣyeṣu karhi cit || 15||
sudhanvovāca |
pitaraṃ te gamiṣyāvaḥ prāṇayorvipaṇe kṛte |
putrasyāpi sa hetorhi prahrādo nānṛtaṃ vadet || 16||
prahlāda uvāca |
imau tau sampradṛśyete yābhyāṃ na caritaṃ saha |
āśīviṣāviva kruddhāvekamārgamihāgatau || 17||
kiṃ vai sahaiva carato na purā carataḥ saha |
virocanaitatpṛcchāmi kiṃ te sakhyaṃ sudhanvanā || 18||
virocana uvāca |
na me sudhanvanā sakhyaṃ prāṇayorvipaṇāvahe |
prahrāda tattvāmṛpcchāmi mā praśnamanṛtaṃ vadīḥ || 19||
prahlāda uvāca |
udakaṃ madhuparkaṃ cāpyānayantu sudhanvane |
brahmannabhyarcanīyo'si śvetā gauḥ pīvarī kṛtā || 20||
sudhanvovāca |
udakaṃ madhuparkaṃ ca patha evārpitaṃ mama |
prahrāda tvaṃ tu nau praśnaṃ tathyaṃ prabrūhi pṛcchatoḥ || 21||
prahlāda uvāca |
purto vānyo bhavānbrahmansākṣye caiva bhavetsthitaḥ |
tayorvivadatoḥ praśnaṃ kathamasmadvibho vadet || 22||
atha yo naiva prabrūyātsatyaṃ vā yadi vānṛtam |
etatsudhanvanpṛcchāmi durvivaktā sma kiṃ vaset || 23||
sudhanvovāca |
yāṃ rātrimadhivinnā strī yāṃ caivākṣa parājitaḥ |
yāṃ ca bhārābhitaptāṅgo durvivaktā sma tāṃ vaset || 24||
nagare pratiruddhaḥ sanbahirdvāre bubhukṣitaḥ |
amitrānbhūyasaḥ paśyandurvivaktā sma tāṃ vaset || 25||
pañca paśvanṛte hanti daśa hanti gavānṛte |
śatamaśvānṛte hanti sahasraṃ puruṣānṛte || 26||
hanti jātānajātāṃśca hiraṇyārtho'nṛtaṃ vadan |
sarvaṃ bhūmyanṛte hanti mā sma bhūmyanṛtaṃ vadīḥ || 27||
prahlāda uvāca |
mattaḥ śreyānaṅgirā vai sudhanvā tvadvirocana |
mātāsya śreyasī mātustasmāttvaṃ tena vai jitaḥ || 28||
virocana sudhanvāyaṃ prāṇānāmīśvarastava |
sudhanvanpunaricchāmi tvayā dattaṃ virocanam || 29||
sudhanvovāca |
yaddharmamavṛṇīthāstvaṃ na kāmādanṛtaṃ vadīḥ |
punardadāmi te tasmātputraṃ prahrāda durlabham || 30||
eṣa prahrāda putraste mayā datto virocanaḥ |
pādaprakṣālanaṃ kuryātkumāryāḥ sannidhau mama || 31||
vidura uvāca |
tasmādrājendra bhūmyarthe nānṛtaṃ vaktumarhasi |
mā gamaḥ sa sutāmātyo'tyayaṃ putrānanubhraman || 32||
na devā yaṣṭimādāya rakṣanti paśupālavat |
yaṃ tu rakṣitumicchanti buddhyā saṃvibhajanti tam || 33||
yathā yathā hi puruṣaḥ kalyāṇe kurute manaḥ |
tathā tathāsya sarvārthāḥ sidhyante nātra saṃśayaḥ || 34||
na chandāṃsi vṛjināttārayanti
āyāvinaṃ māyayā vartamānam |
nīḍaṃ śakuntā iva jātapakṣāś
chandāṃsyenaṃ prajahatyantakāle || 35||
mattāpānaṃ kalahaṃ pūgavairaṃ
bhāryāpatyorantaraṃ jñātibhedam |
rājadviṣṭaṃ strīpumāṃsorvivādaṃ
varjyānyāhuryaśca panthāḥ praduṣṭhaḥ || 36||
sāmudrikaṃ vaṇijaṃ corapūrvaṃ
śalāka dhūrtaṃ ca cikitsakaṃ ca |
ariṃ ca mitraṃ ca kuśīlavaṃ ca
naitānsākhyeṣvadhikurvīta sapta || 37||
mānāgnihotramuta mānamaunaṃ
mānenādhītamuta mānayajñaḥ |
etāni catvāryabhayaṅkarāṇi
bhayaṃ prayacchantyayathā kṛtāni || 38||
agāra dāhī garadaḥ kuṇḍāśī somavikrayī |
parva kāraśca sūcī ca mitra dhrukpāradārikaḥ || 39||
bhrūṇahā guru talpī ca yaśca syātpānapo dvijaḥ |
atitīkṣṇaśca kākaśca nāstiko veda nindakaḥ || 40||
sruva pragrahaṇo vrātyaḥ kīnāśaścārthavānapi |
rakṣetyuktaśca yo hiṃsyātsarve brahmaṇhaṇaiḥ samāḥ || 41||
tṛṇoklayā jñāyate jātarūpaṃ
yuge bhadro vyavahāreṇa sādhuḥ |
śūro bhayeṣvarthakṛcchreṣu dhīraḥ
kṛcchrāsvāpatsu suhṛdaścārayaś ca || 42||
jarā rūpaṃ harati hi dhairyamāśā
mṛtyuḥ prāṇāndharmacaryāmasūyā |
krodhaḥ śriyaṃ śīlamanārya sevā
hriyaṃ kāmaḥ sarvamevābhimānaḥ || 43||
śrīrmaṅgalātprabhavati prāgalbhyātsampravardhate |
dākṣyāttu kurute mūlaṃ saṃyamātpratitiṣṭhati || 44||
aṣṭau guṇāḥ puruṣaṃ dīpayanti
prajñā ca kaulyaṃ ca damaḥ śrutaṃ ca |
parākramaścābahu bhāṣitā ca
dānaṃ yathāśakti kṛtajñatā ca || 45||
etānguṇāṃstāta mahānubhāvān
eko guṇaḥ saṃśrayate prasahya |
rājā yadā satkurute manuṣyaṃ
sarvānguṇāneṣa guṇo'tibhāti || 46||
aṣṭau nṛpemāni manuṣyaloke
svargasya lokasya nidarśanāni |
catvāryeṣāmanvavetāni sadbhiś
catvāryeṣāmanvavayanti santaḥ || 47||
yajño dānamadhyayanaṃ tapaś ca
catvāryetānyanvavetāni sadbhiḥ |
damaḥ satyamārjavamānṛśaṃsyaṃ
catvāryetānyanvavayanti santaḥ || 48||
na sā sabhā yatra na santi vṛddhā
na te vṛddhā ye na vadanti dharmam |
nāsau harmo yatana satyamasti
na tatsatyaṃ yacchalenānuviddham || 49||
satyaṃ rūpaṃ śrutaṃ vidyā kaulyaṃ śīlaṃ balaṃ dhanam |
śauryaṃ ca cirabhāṣyaṃ ca daśaḥ saṃsargayonayaḥ || 50||
pāpaṃ kurvanpāpakīrtiḥ pāpamevāśnute phalam |
puṇyaṃ kurvanpuṇyakīrtiḥ puṇyamevāśnute phalam || 51||
pāpaṃ prajñāṃ nāśayati kriyamāṇaṃ punaḥ punaḥ |
naṣṭaprajñaḥ pāpameva nityamārabhate naraḥ || 52||
puṇyaṃ prajñāṃ vardhayati kriyamāṇaṃ punaḥ punaḥ |
vṛddhaprajñaḥ puṇyameva nityamārabhate naraḥ || 53||
asūyako danda śūko niṣṭhuro vairakṛnnaraḥ |
sa kṛcchraṃ mahadāpnoto nacirātpāpamācaran || 54||
anasūyaḥ kṛtaprajñaḥ śobhanānyācaransadā |
akṛcchrātsukhamāpnoti sarvatra ca virājate || 55||
prajñāmevāgamayati yaḥ prājñebhyaḥ sa paṇḍitaḥ |
prājño hyavāpya dharmārthau śaknoti sukhamedhitum || 56||
divasenaiva tatkuryādyena rātau sukhaṃ vaset |
aṣṭa māsena tatkuryādyena varṣāḥ sukhaṃ vaset || 57||
pūrve vayasi tatkuryādyena vṛddhasukhaṃ vaset |
yāvajjīvena tatkuryādyena pretya sukhaṃ vaset || 58||
jīrṇamannaṃ praśaṃsanti bhāryaṃ ca gatayauvanām |
śūraṃ vigatasaṅgrāmaṃ gatapāraṃ tapasvinam || 59||
dhanenādharmalabdhena yacchidramapidhīyate |
asaṃvṛtaṃ tadbhavati tato'nyadavadīryate || 60||
gururātmavatāṃ śāstā śāsā rājā durātmanām |
atha pracchannapāpānāṃ śāstā vaivasvato yamaḥ || 61||
ṛṣīṇāṃ ca nadīnāṃ ca kulānāṃ ca mahāmanām |
prabhavo nādhigantavyaḥ strīṇāṃ duścaritasya ca || 62||
dvijātipūjābhirato dātā jñātiṣu cārjavī |
kṣatriyaḥ svargabhāgrājaṃściraṃ pālayate mahīm || 63||
suvarṇapuṣpāṃ pṛthivīṃ cinvanti puruṣāstrayaḥ |
śūraśca kṛtavidyaśca yaśca jānāti sevitum || 64||
buddhiśreṣṭhāni karmāṇi bāhumadhyāni bhārata |
tāni jaṅghā jaghanyāni bhārapratyavarāṇi ca || 65||
duryodhane ca śakunau mūḍhe duḥśāsane tathā |
karṇe caiśvaryamādhāya kathaṃ tvaṃ bhūtimicchasi || 66||
sarvairguṇairupetāśca pāṇḍavā bharatarṣabha |
pitṛvattvayi vartante teṣu vartasva putravat || 67||
|| iti śrīmahābhārate udyogaparvaṇi prajāgaraparvaṇi
vidurahitavākye pañcatriṃśo'dhyāyaḥ || 35||
🕉️ This is the original Sanskrit rendered in Oriya script.
Pronunciation is identical to the Sanskrit Devanagari version.